C-588/23

62023CJ0588

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

zo 16. januára 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vymáhanie neoprávnenej a nezlučiteľnej pomoci – Nariadenie (EÚ) 2015/1589 – Článok 16 – Príjemca individuálnej pomoci identifikovaný v rozhodnutí Európskej komisie o vymáhaní – Výkon rozhodnutia o vymáhaní – Prevod pomoci na iný podnik po rozhodnutí o vymáhaní – Hospodárska kontinuita – Posúdenie – Príslušný orgán – Rozšírenie povinnosti vymáhania na skutočného príjemcu – Zásada kontradiktórnosti – Články 41 a 47 Charty základných práv Európskej únie“

Vo veci C‑588/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunale amministrativo regionale della Campania (Regionálny správny súd Kampánia, Taliansko) z 18. septembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 25. septembra 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Scai Srl, v zastúpení: A. Raviele a L. Visone, avvocati,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 108, 263 a 288 ZFEÚ, článkov 41 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj článkov 16 a 31 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] ( Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Scai Srl a Regione Campania (región Kampánia, Taliansko) vo veci povinnosti uloženej spoločnosti Scai vrátiť sumu zodpovedajúcu neoprávnenej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom, ktorá bola pôvodne poskytnutá inej spoločnosti.

Právny rámec

Právo Únie

„Ak Komisia zistí, že notifikovaná pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, rozhodne, že pomoc nemožno zaviesť (ďalej len ‚záporné rozhodnutie‘).“

5

Kapitola III uvedeného nariadenia týkajúca sa konaní o neoprávnenej pomoci obsahuje najmä články 16 a 17.

6

Článok 16 tohto nariadenia, nazvaný „Vymáhanie pomoci“, stanovuje:

„1. Ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že dotknutý členský štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (ďalej len ‚rozhodnutie o vymáhaní‘). Komisia nebude vyžadovať vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Únie.

8

Ustanovenia nariadenia 2015/1589, uvedené v bodoch 4 až 7 tohto rozsudku, boli prevzaté z ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1 ; Mim. vyd. 08/001, s. 339), zmeneného nariadením Rady (EÚ) č. 734/2013 z 22. júla 2013 ( Ú. v. EÚ L 204, 2013, s. 15 ) a zrušeného nariadením 2015/1589.

Oznámenie o vymáhaní

9

Oddiel 4.3 oznámenia Komisie z 23. júla 2019 o vymáhaní neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci ( Ú. v. EÚ C 247, 2019, s. 1 , ďalej len „oznámenie o vymáhaní“) týkajúci sa „identifikácie príjemcov, od ktorých sa má pomoc vymáhať“, v bode 83 stanovuje:

„Neoprávnená pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom, sa musí vymáhať od príjemcov, ktorí z nej mali skutočne prospech… Keď sa príjemcovia neurčia v rozhodnutí o vymáhaní, dotknutý členský štát musí preskúmať individuálnu situáciu každého príslušného podniku…“

4.3.2.1 Prevod aktív

91.

Ak príjemca nezlučiteľnej pomoci vytvorí novú spoločnosť alebo prevedie svoje aktíva na iný podnik, ktorý pokračuje v určitých alebo vo všetkých jeho činnostiach, pokračovanie týchto činností môže predĺžiť narušenie hospodárskej súťaže, ktoré vzniklo v dôsledku pomoci. Preto nová vytvorená spoločnosť alebo nákupca aktív bude v prípade, ak si ponechá túto výhodu, možno musieť vrátiť príslušnú pomoc.

92.

V scenári pre prevod aktív Komisia existenciu hospodárskej kontinuity medzi podnikmi posudzuje individuálne, pričom využíva otvorený súbor nekumulatívnych kritérií. Komisia môže zohľadniť najmä tieto kritériá…: i) rozsah prevodu (aktíva… a pasíva, zachovanie pracovnej sily a/alebo manažmentu); ii) cena prevodu…; iii) totožnosť akcionárov alebo vlastníkov predávajúceho a nákupcu; iv) čas, kedy sa prevod uskutočnil (počas predbežného preskúmania podľa článku 4 procesného nariadenia, alebo počas formálneho vyšetrovacieho konania podľa článku 6 tohto nariadenia, alebo po prijatí rozhodnutia o vymáhaní); v) ekonomická logika operácie…“

Talianske právo

2. Po oznámení rozhodnutia o vymáhaní uvedeného v odseku 1 dekrétom, ktorý má byť prijatý v lehote 45 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, minister príslušný v tejto oblasti podľa okolností určí osoby povinné vrátiť pomoc, stanoví dlžné sumy, a tiež spôsoby a lehoty platby. V prípade existencie viacerých príslušných správnych orgánov vymenuje predseda Rady ministrov dekrétom v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia o vymáhaní mimoriadneho správcu určeného v rámci správnych orgánov, ktoré poskytli pomoc, ktorá je predmetom rozhodnutia o vymáhaní, alebo správnych orgánov územne dotknutých opatreniami pomoci a určí postupy vykonania rozhodnutia o vymáhaní uvedeného v odseku 1. Mimoriadny správca identifikuje na základe vlastného rozhodnutia do 45 dní od prijatia dekrétu o vymenovaní osoby povinné vrátiť pomoc, stanoví dlžné sumy, a tiež spôsoby a lehoty platby. Správne orgány, ktoré poskytli pomoc, ktorá je predmetom vymáhania, bezodkladne dodajú mimoriadnemu správcovi na jeho žiadosť údaje a všetky ostatné informácie potrebné na riadne vykonanie rozhodnutia o vymáhaní uvedeného v odseku 1. Mimoriadny správca nemá nárok na žiadnu odmenu. Mimoriadny správca vykonáva činnosti súvisiace s úlohou, ktorá mu bola zverená, za pomoci ľudských, finančných a materiálnych zdrojov patriacich k príslušným správnym orgánom a stanovených platnými právnymi predpismi. Dekrét príslušného ministra, rozhodnutie mimoriadneho správcu a rozhodnutie uvedené v odseku 3 sú exekučnými titulmi voči osobám, ktorým sú určené.

3. V prípadoch, keď príslušný orgán nie je štátom, prijme rozhodnutie o určení osôb povinných vrátiť pomoc, o stanovení dlžných súm a tiež o stanovení spôsobu a lehôt platby región, autonómna provincia alebo príslušný územný orgán. Činnosti uvedené v odseku 1 vykonáva koncesionár vyberania príjmov príslušného územného celku.“

Dňa 5. decembra 2012 talianske orgány oznámili Komisii v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ štátnu pomoc spočívajúcu v poskytnutí dodatočnej náhrady uvedenej v predchádzajúcom bode spoločnosti Buonotourist na základe rozhodnutia Consiglio di Stato (Štátna rada) zo 7. novembra 2012. Región Kampánia vyplatil spoločnosti Buonotourist pomoc 21. decembra 2012.

15

Listom z 20. februára 2014 Komisia oznámila Talianskej republike svoje rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania upravené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

16

Komisia 19. januára 2015 prijala rozhodnutie (EÚ) 2015/1075 o štátnej pomoci SA.35843 (2014/C) (ex 2012/NN), ktorú poskytlo Taliansko – Dodatočná náhrada za službu vo verejnom záujme v prospech Buonotourist ( Ú. v. EÚ L 179, 2015, s. 128 ), v ktorom konštatovala, že dodatočná náhrada poskytnutá spoločnosti Buonotourist na základe rozhodnutia Consiglio di Stato (Štátna rada) zo 7. novembra 2012 predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom a bola tejto spoločnosti poskytnutá v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, pričom nariadila talianskym orgánom, aby ju od uvedenej spoločnosti vymáhali (ďalej len „rozhodnutie Komisie z 19. januára 2015“).

17

Región Kampánia po neúspešnom pokuse vymáhať štátnu pomoc uvedenú v rozhodnutí Komisie z 19. januára 2015 od spoločností Buonotourist, Buonotourist TPL a Autolinee Buonotourist TPL dekrétom zo 7. februára 2023 nariadil spoločnosti Scai vrátiť túto pomoc na základe existencie hospodárskej kontinuity medzi ňou a spoločnosťou Buonotourist (ďalej len „príkaz na vymáhanie“).

21

Scai podala proti príkazu na vymáhanie žalobu na Tribunale amministrativo regionale della Campania (Regionálny správny súd Kampánia, Taliansko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom sa odvolávala najmä na porušenie článkov 108, 109 a 288 ZFEÚ, porušenie článku 48 zákona č. 234/2012, ďalej na prekročenie právomoci a porušenie oznámenia o vymáhaní.

22

Na podporu svojej žaloby Scai v prvom rade uviedla, že región Kampánia tým, že vydal príkaz na vymáhanie pomoci, protiprávne uplatnil právomoci zverené Komisii. Hoci totiž rozhodnutie Komisie z 19. januára 2015 bolo podľa spoločnosti Scai adresované konkrétnym adresátom, a to Talianskej republike a spoločnosti Buonotourist, región Kampánia údajne rozšíril jeho pôsobnosť, čím porušil článok 288 ZFEÚ a oznámenie o vymáhaní.

23

Región Kampánia na svoju obranu pred vnútroštátnym súdom tvrdí, že mal právomoc vydať voči žalobkyni vo veci samej príkaz na vymáhanie, pretože existovali objektívne a subjektívne dôkazy preukazujúce existenciu hospodárskej kontinuity medzi predtým dotknutými spoločnosťami a spoločnosťou Scai, ako to vyplýva z jeho komunikácie s Komisiou. Scai totiž na základe nájomnej zmluvy získala právo používať všetok hmotný a nehmotný majetok potrebný na výkon činnosti spoločnosti, ktorej bola pôvodne poskytnutá pomoc, ako aj právo opcie a predkupné právo, ktoré jej za určitých podmienok zaručovalo prednostné postavenie v prípade predaja spoločnosti Autolinee Buonotourist TPL.

27

Región Kampánia spresnil, že má právo rozšíriť subjektívnu pôsobnosť rozhodnutia Komisie z 19. januára 2015, pretože z článku 48 ods. 2 a 3 zákona č. 234/2012 vyplýva, že v nadväznosti na rozhodnutie Komisie o vymáhaní príslušný minister v tejto oblasti alebo príslušný územný orgán podľa okolností určia osoby povinné vrátiť pomoc.

28

Vnútroštátny súd sa v prvom rade pýta, či je s článkami 108 a 288 ZFEÚ, ako aj s nariadením 2015/1589 zlučiteľná taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá v prípade, že Komisia vo svojom rozhodnutí o vymáhaní identifikovala podnik, ktorý musí vrátiť dotknutú pomoc, umožňuje príslušným vnútroštátnym orgánom rozšíriť postavenie príjemcu pomoci z dôvodu, že medzi týmto podnikom, identifikovaným v rozhodnutí o vymáhaní, a podnikom, vo vzťahu ku ktorému sa toto rozšírenie uskutočňuje, existuje hospodárska kontinuita. Takáto vnútroštátna právna úprava by totiž zasahovala do právomocí Komisie, ktoré stanovuje právo Únie, pretože v prípade, že táto inštitúcia adresovala rozhodnutie o vymáhaní určitému adresátovi, iba ona môže rozhodnúť o prípadnom rozšírení odôvodnenom hospodárskou kontinuitou.

32

V druhom rade sa vnútroštátny súd pýta, či je taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, v súlade s procesnými zárukami stanovenými právom Únie, najmä so zásadou kontradiktórnosti konania a s právom na obranu, ktoré sú podľa neho zakotvené v článku 41 Charty, ako aj s právom na účinnú súdnu ochranu zakotveným v jej článku 47. Poukazuje na to, že Scai pred ním tvrdila, že z dôvodu nerešpektovania právomocí Komisie bola zbavená procesných záruk, a to tak v súvislosti s pôvodným rozhodnutím Komisie, ako aj v prípade, keď sa na ňu samu vzťahovala povinnosť vymáhania pomoci, keďže jej jediným partnerom bol vnútroštátny orgán. Vnútroštátny súd zastáva názor, že možnosť účastníka konania, ktorý sa nachádza v situácii spoločnosti Scai, napadnúť na vnútroštátnom súde akty vnútroštátneho orgánu nestačí na to, aby sa v prospech dotknutej osoby zabezpečilo dodržanie procesných záruk zakotvených v práve Únie, ako aj uplatnenie účinnej súdnej ochrany, keďže takéto zabezpečenie by predpokladalo rozhodnutie o existencii hospodárskej kontinuity, čo patrí do výlučného priestoru voľnej úvahy Komisie.

33

Za týchto podmienok Tribunale amministrativo regionale della Campania (Regionálny správny súd Kampánia) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Bránia články 108 a 288 ZFEÚ, ako aj články 16 a 31 nariadenia 2015/1589 takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 48 [zákona č. 234/2012], ktorý vnútroštátnemu orgánu umožňuje, aby vo fáze výkonu rozhodnutia o vymáhaní rozšíril okruh osôb povinných vrátiť neoprávnenú pomoc prostredníctvom posúdenia hospodárskej kontinuity medzi podnikmi, pričom túto možnosť nevylučuje v prípade, že Komisia už identifikovala priamych príjemcov pomoci, čím vylučuje právomoc Komisie v oblasti štátnej pomoci?

V prvom rade treba uviesť, že článok 288 štvrtý odsek ZFEÚ stanovuje, že rozhodnutie „je záväzné v celom rozsahu“ a že ak „označuje tých, ktorým je určené“, je záväzné len pre nich.

36

Okrem toho z článku 31 nariadenia 2015/1589 vyplýva, že rozhodnutia konštatujúce nezlučiteľnosť notifikovanej pomoci s vnútorným trhom („záporné rozhodnutia“) prijaté na základe článku 9 ods. 5 tohto nariadenia, ako aj rozhodnutia nariaďujúce vymáhanie pomoci, prijaté na základe článku 16 uvedeného nariadenia, sú adresované dotknutému členskému štátu, čo potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C‑74/00 P a C‑75/00 P , EU:C:2002:524 , body 81 až 83 ).

37

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že v prejednávanej veci je rozhodnutie Komisie z 19. januára 2015 určené len Talianskej republike, pričom Buonotourist, označená v tomto rozhodnutí ako príjemca dotknutej štátnej pomoci, nie je adresátom tohto rozhodnutia.

38

41

Úvahy uvedené v bodoch 38 až 40 tohto rozsudku preto bránia výkladu článku 288 ZFEÚ v tom zmysle, že členské štáty sú povinné vymáhať štátnu pomoc vyhlásenú rozhodnutím Komisie za neoprávnenú a nezlučiteľnú výlučne od príjemcu dotknutej pomoci identifikovaného v tomto rozhodnutí.

42

Pokiaľ totiž ide o rozhodnutie o vymáhaní, ktoré presne identifikuje, ako je to v prejednávanej veci, príjemcu individuálnej pomoci, treba uviesť, že táto identifikácia zodpovedá – ako zdôrazňuje Komisia vo svojich pripomienkach – len posúdeniu situácie vykonanému pri prijatí tohto rozhodnutia v závislosti od informácií, ktoré má táto inštitúcia v tomto konkrétnom okamihu k dispozícii.

43

Uvedená identifikácia je preto súčasťou identifikácie pomoci uvedenej v rozhodnutí Komisie. Toto rozhodnutie preto nemožno vykladať v tom zmysle, že bráni dotknutému členskému štátu vymáhať predmetnú pomoc od iného podniku, ak v súlade s judikatúrou citovanou v bode 40 tohto rozsudku tento iný podnik pokračuje v hospodárskej činnosti príjemcu pomoci a naďalej má skutočný prospech z konkurenčnej výhody spojenej s poskytnutím pomoci.

47

Existenciu takejto povinnosti vnútroštátnych orgánov potvrdzuje ustálená judikatúra Súdneho dvora, ktorá pripomína, že vnútroštátne súdy a Komisia plnia navzájom sa dopĺňajúce a odlišné úlohy (rozsudok zo 7. decembra 2023, RegioJet a STUDENT AGENCY, C‑700/22 , EU:C:2023:960 , bod 13 ) a že vnútroštátne súdy môžu v oblasti štátnej pomoci rozhodovať o sporoch, v ktorých budú musieť vykladať a uplatňovať pojem „pomoc“ uvedený v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, avšak nie sú príslušné na posúdenie zlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom, keďže to patrí do výlučnej právomoci Komisie, ktorej činnosť je preskúmateľná súdom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2020, Buonotourist/Komisia, C‑586/18 P , EU:C:2020:152 , bod 90 a citovanú judikatúru).

48

50

Po prvé, pokiaľ ide o konanie pred Komisiou, treba poznamenať, že konanie o preskúmaní štátnej pomoci je vzhľadom na svoju všeobecnú štruktúru konaním začatým v súvislosti s členským štátom, ktorý je z dôvodu svojich povinností podľa práva Únie zodpovedný za poskytnutie pomoci. V tomto konaní nemôžu iné dotknuté subjekty ako príslušný členský štát žiadať o kontradiktórnu diskusiu s Komisiou, na ktorú má nárok tento členský štát. Uvedené konanie nie je konaním proti príjemcovi alebo príjemcom pomoci, ktoré by znamenalo, že príjemca alebo príjemcovia by mohli uplatniť také široké práva, ako je samotné právo na obranu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo, C‑56/18 P , EU:C:2020:192 , body 73 až 75 ).

51

Pokiaľ ide o prípad, keď by skutočný príjemca pomoci, označený ako taký vo vnútroštátnom akte o vymáhaní z dôvodu existencie hospodárskej kontinuity so skorším príjemcom, nebol oprávnený podať žalobu o neplatnosť na základe článku 263 ZFEÚ proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa táto pomoc vyhlasuje za neoprávnenú a nezlučiteľnú a nariaďuje sa jej vymáhanie, treba poukázať na to, že takémuto skutočnému príjemcovi je napriek tomu zaručená súdna ochrana právom Únie.

52

Z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že preskúmanie vnútroštátneho aktu týkajúceho sa vymáhania neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci vnútroštátnym súdom treba považovať len za vyjadrenie práva na účinnú súdnu ochranu zakotveného v článku 47 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2010, Scott a Kimberly Clark, C‑210/09 , EU:C:2010:294 , bod 25 , ako aj citovanú judikatúru).

55

V každom prípade treba uviesť, že hoci zo znenia článku 41 Charty vyplýva, že tento článok nie je určený členským štátom (rozsudok zo 17. júla 2014, YS a i., C‑141/12 a C‑372/12 , EU:C:2014:2081 , bod 67 ), nič to nemení na tom, že podľa judikatúry Súdneho dvora povinnosť dodržiavať právo na obranu osôb, ktoré sú adresátmi rozhodnutia citeľným spôsobom ovplyvňujúceho ich záujmy, sa tak v zásade vzťahuje aj na správne orgány členských štátov, keď prijímajú opatrenia patriace do pôsobnosti práva Únie (rozsudok z 10. septembra 2013, G. a R., C‑383/13 PPU , EU:C:2013:533 , bod 35 ). Vnútroštátnemu orgánu, ktorý má v úmysle prijať rozhodnutie o vymáhaní pomoci vyhlásenej za neoprávnenú od skutočného príjemcu tejto pomoci, teda prináleží, aby zabezpečil dodržanie jeho práva na obranu.

56

Okrem toho z bodu 52 tohto rozsudku vyplýva, že skutočný príjemca pomoci musí mať možnosť nechať preskúmať takéto rozhodnutie vnútroštátnym súdom, ktorý v prípade, že má pochybnosti o výklade práva Únie, môže alebo prípadne musí podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania v súlade s článkom 267 ZFEÚ.

57

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 108 a článok 288 štvrtý odsek ZFEÚ, články 16 a 31 nariadenia 2015/1589, ako aj články 41 a 47 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že v situácii, keď rozhodnutie Komisie nariaďuje vymáhanie štátnej pomoci od príjemcu, ktorého identifikuje, nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej príslušné vnútroštátne orgány môžu v rámci svojej úlohy vykonať toto rozhodnutie nariadiť vymáhanie tejto pomoci od iného podniku z dôvodu existencie hospodárskej kontinuity medzi týmto podnikom a príjemcom pomoci identifikovaným v uvedenom rozhodnutí.

v situácii, keď rozhodnutie Európskej komisie nariaďuje vymáhanie štátnej pomoci od príjemcu, ktorého identifikuje, nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej príslušné vnútroštátne orgány môžu v rámci svojej úlohy vykonať toto rozhodnutie nariadiť vymáhanie tejto pomoci od iného podniku z dôvodu existencie hospodárskej kontinuity medzi týmto podnikom a príjemcom pomoci identifikovaným v uvedenom rozhodnutí.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: taliančina.