← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·13.3.2025

C-589/23

ECLI:EU:C:2025:173

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62023CJ0589

62023CJ0589

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 13. marca 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Humánne lieky – Smernica 2001/83/ESČlánok 1 bod 2 písm. b) – Pojem ‚liek na základe funkcie‘ – Pojem ‚farmakologický účinok‘ – Látka, ktorá sa reverzibilne viaže na baktérie s cieľom zabrániť ich naviazaniu sa na ľudské bunky – Článok 2 ods. 2 – Uplatniteľný právny rámec – Klasifikácia ako ‚zdravotnícka pomôcka‘ alebo ‚liek‘ – Zdravotnícke pomôcky – Smernica 93/42/EHS – Článok 1 ods. 2 písm. a) – Pojem ‚zdravotnícka pomôcka‘“

Vo veci C‑589/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) zo 14. septembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 25. septembra 2023, ktorý súvisí s konaním:

Cassella‑med GmbH & Co. KG,

MCM Klosterfrau Vertriebsgesellschaft mbH

proti

Verband Sozialer Wettbewerb eV,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia D. Gratsias, E. Regan, J. Passer (spravodajca) a B. Smulders,

generálny advokát: R. Norkus,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Cassella‑med GmbH & Co. KG, v zastúpení: C. Giesen a U. Reese, Rechtsanwälte,

MCM Klosterfrau Vertriebsgesellschaft mbH, v zastúpení: V. Lücker, Rechtsanwalt,

Verband Sozialer Wettbewerb eV, v zastúpení: R. Welzel, Rechtsanwalt,

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, S. Šindelková a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci E. Feola, avvocato dello Stato,

Európska komisia, v zastúpení: E. Mathieu, M. Noll‑Ehlers a A. Spina, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 bodu 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch ( Ú. v. ES L 311, 2001, s. 67 ; Mim. vyd. 13/027, s. 69), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004 ( Ú. v. EÚ L 136, 2004, s. 34 ; Mim. vyd. 13/034, s. 262) (ďalej len „smernica 2001/83“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Cassella‑med GmbH & Co. KG (ďalej len „Cassella‑med“) a MCM Klosterfrau Vertriebsgesellschaft mbH (ďalej len „MCM Klosterfrau“) na jednej strane a spoločnosťou Verband Sozialer Wettbewerb eV (ďalej len „VSW“) na druhej strane, ktorý sa týka toho, že Cassella‑med uvádza na trh dva výrobky s názvom „Femannose“ a „Femannose N“ ako zdravotnícke pomôcky určené na prevenciu a liečbu určitých infekcií močových ciest, a tiež toho, že MCM Klosterfrau robí reklamu na druhý z uvedených výrobkov na účely jeho propagácie.

Právny rámec

Smernica 93/42

3

Článok 1 ods. 2 písm. a) smernice Rady č. 93/42/EHS zo 14. júna 1993 o zdravotníckych pomôckach ( Ú. v. ES L 169, 1993, s. 1 ; Mim. vyd. 13/012, s. 82), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/47/ES z 5. septembra 2007 ( Ú. v. EÚ L 247, 2007, s. 21 ) (ďalej len „smernica 93/42“), stanovoval:

„2. Na účely tejto smernice sa rozumie:

a)

pod ‚zdravotníckou pomôckou‘: akýkoľvek nástroj, prístroj, zariadenie, softvér, materiál alebo iný výrobok, používaný samostatne alebo v kombinácii, vrátane softvéru určeného jeho výrobcom na používanie osobitne na diagnostické a/alebo terapeutické účely a potrebného na jeho správne použitie, ktorý je určený výrobcom na používanie u ľudí na účely:

diagnostické, preventívne, monitorovacie, liečebné alebo na zmiernenie ochorenia,

diagnostické, monitorovacie, liečebné, na zmiernenie alebo kompenzáciu zranenia alebo zdravotného postihnutia,

skúmania, nahradenia alebo zmeny anatomickej časti alebo fyziologického procesu,

reguláciu počatia,

a ktorého hlavný požadovaný účinok v tele človeka alebo na jeho povrchu sa nezíska farmakologickými alebo imunologickými pomôckami ani metabolizmom, ale ktorého fungovanie môže byť podporované týmito prostriedkami.“

4

V článku 1 ods. 5 písm. c) smernice 93/42 sa uvádzalo:

„Táto smernica sa nevzťahuje na:

c)

lieky, na ktoré sa vzťahuje smernica 2001/83/ES. Pri rozhodovaní o tom, či výrobok patrí do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice alebo tejto smernice, sa zohľadňuje najmä hlavný spôsob pôsobenia výrobku.“

5

Táto smernica bola zrušená – s účinnosťou od 26. mája 2021, pokiaľ ide okrem iného o jej článok 1 – nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 z 5. apríla 2017 o zdravotníckych pomôckach, zmene smernice 2001/83/ES, nariadenia (ES) č. 178/2002 a nariadenia (ES) č. 1223/2009 a o zrušení smerníc Rady 90/385/EHS a 93/42/EHS ( Ú. v. EÚ L 117, 2017, s. 1 ), zmeneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/561 z 23. apríla 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/745, pokiaľ ide o dátumy uplatňovania niektorých jeho ustanovení ( Ú. v. EÚ L 130, 2020, s. 18 ) (ďalej len „nariadenie 2017/745“).

Smernica 2001/83

6

Článok 1 bod 2 smernice 2001/83 stanovuje:

„Na účely tejto smernice majú nasledujúce pojmy takýto význam:

2.

Liek:

a)

Akákoľvek látka alebo kombinácia látok s vlastnosťami vhodnými na liečbu alebo prevenciu ochorení u ľudí; alebo

b)

Akákoľvek látka alebo kombinácia látok, ktorá sa môže použiť na človeku alebo ktorá môže byť podaná človeku buď na účely obnovenia, úpravy alebo zmeny fyziologických funkcií prostredníctvom jej farmakologického, imunologického alebo metabolického účinku alebo na účely určenia lekárskej diagnózy.“

7

Článok 2 ods. 2 tejto smernice stanovuje:

„V prípade pochybností, ak výrobok môže po zohľadnení všetkých jeho charakteristík vyhovovať definícii ‚lieku‘ aj definícii výrobku, podliehajúcej [podliehajúcemu – neoficiálny preklad ] iným právnym predpisom spoločenstva, uplatňujú sa ustanovenia tejto smernice.“

Smernica 2004/27

8

Odôvodnenie

7 smernice 2004/27 znie:

„V dôsledku vedeckého a technického pokroku by sa mali objasniť definície a pôsobnosť smernice [2001/83], aby sa dosiahla vysoká úroveň kvality, bezpečnosti a účinnosti liekov na humánne použitie. Na účely zohľadnenia nových liečebných postupov, ako aj vzrastajúceho počtu tzv. ‚hraničných‘ výrobkov medzi odvetvím liekov a ostatnými odvetviami by sa mala upraviť definícia výrobku ‚liek‘ tak, aby sa zabránilo akýmkoľvek pochybnostiam o uplatniteľných právnych predpisoch v prípadoch, keď výrobok, plne zodpovedajúci definícii lieku, môže zodpovedať aj definícii iného regulovaného výrobku. Táto definícia by mala bližšie určiť typ potenciálneho pôsobenia lieku na fyziologické funkcie. …“

Nariadenie 2017/745

9

Článok 1 ods. 6 nariadenia 2017/745 stanovuje:

„Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

b)

lieky vymedzené v článku 1 bode 2 [smernice 2001/83]. Pri rozhodovaní, či výrobok patrí do rozsahu pôsobnosti [smernice 2001/83] alebo tohto nariadenia, sa prihliada najmä na hlavný mechanizmus pôsobenia výrobku;

…“

10

Článok 2 tohto nariadenia znie:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

‚zdravotnícka pomôcka‘ je akýkoľvek nástroj, prístroj, zariadenie, softvér, implantát, reagencia, materiál alebo iný predmet, ktorý je výrobcom určený – sám alebo v kombinácii – na používanie u ľudí, a to na jeden alebo viacero z týchto špecifických medicínskych účelov:

diagnóza, prevencia, monitorovanie, predikcia, prognóza, liečba alebo zmiernenie ochorenia,

diagnóza, monitorovanie, liečba, zmiernenie zranenia alebo zdravotného postihnutia alebo ich kompenzácia,

vyšetrovanie, nahradenie alebo úprava anatómie tela alebo fyziologického alebo patologického procesu alebo stavu,

poskytovanie informácií prostredníctvom in vitro vyšetrovania vzoriek získaných z ľudského tela vrátane orgánov, krvi a tkaniva od darcov,

a ktorého hlavný určený účinok sa nedosahuje farmakologickými, imunologickými ani metabolickými prostriedkami pôsobiacimi v ľudskom tele alebo na ňom, pričom však tieto prostriedky môžu jeho funkcii pomáhať.

…“

11

Uvedené nariadenie sa v súlade s jeho článkom 123 ods. 2 začalo uplatňovať 26. mája 2021.

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

12

Cassella‑med uvádzala na trh ako zdravotnícku pomôcku „na liečbu a prevenciu cistitídy (zápal močového mechúra) a iných infekcií močových ciest“ výrobok Femannose, ktorého hlavnými zložkami boli D‑manóza a extrakt z brusníc. Od októbra 2017 uvádza na trh pod názvom „Femannose N“ výrobok, ktorý na rozdiel od Femannose neobsahuje extrakt z brusníc a ktorého obal obsahuje túto informáciu: „na prevenciu a podpornú liečbu cystitídy (zápalu močového mechúra) a iných infekcií močových ciest“.

13

MCM Klosterfrau prevádzkuje internetovú stránku, ktorá obsahovala reklamu na výrobok Femannose až do októbra 2017.

14

Združenie VSW, ktorého predmetom činnosti je najmä ochrana obchodných záujmov jeho členov, z ktorých mnohí predávajú lieky a zdravotnícke pomôcky, podalo na Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín nad Rýnom, Nemecko) žalobu proti spoločnostiam Cassella‑med a MCM Klosterfrau, ktorou sa domáhalo zákazu uvádzania výrobkov Femannose a Femannose N na trh a zákazu reklamy na tieto výrobky ako na zdravotnícke pomôcky.

15

VSW sa totiž domnieva, že tieto výrobky nie sú zdravotníckymi pomôckami, ale liekmi, vo vzťahu ku ktorým je nesporné, že na ne nebolo vydané povolenie na uvedenie na trh.

16

Rozsudkom z 15. januára 2020 Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín nad Rýnom) tejto žalobe vyhovel.

17

Odvolanie, ktoré proti tomuto rozsudku podali Cassella‑med a MCM Klosterfrau, Oberlandesgericht Köln (Vyšší krajinský súd Kolín nad Rýnom, Nemecko) rozsudkom z 23. decembra 2020 zamietol.

18

Tento súd konštatoval, že výrobky, o ktoré ide vo veci samej, sú liekmi na základe funkcie v zmysle článku 1 bodu 2 písm. b) smernice 2001/83, ktorých farmakologický účinok je zabezpečený D‑manózou. Uvedený súd pri vyvodení tohto záveru poukázal na zistenia znalca ustanoveného súdom (ďalej len „súdny znalec“), podľa ktorého táto účinná látka tým, že sa v moči naviaže na adhezín FimH prítomný na baktérii Escherichia coli , bráni tejto baktérii v tom, aby sa usadila v určitých štruktúrach nachádzajúcich sa na stene močového mechúra, čo predstavuje zásah do fyziologických procesov tejto baktérie a fyziopatologických procesov infekcie močových ciest.

19

Daný súd poukázal na usmernenie prijaté Generálnym riaditeľstvom pre podnikanie a priemysel Európskej komisie s názvom „Medical devices: Guidance document – Borderline products, drug‑delivery products and medical devices incorporating, as an integral part, an ancillary medicinal substance or an ancillary human blood derivative – MEDDEV 2.1/3 rev. 3“ („Zdravotnícke pomôcky: Usmernenie – ‚hraničné‘ výrobky, výrobky určené na podávanie liekov a zdravotníckych pomôcok obsahujúcich ako neoddeliteľnú súčasť pomocnú liečivú látku alebo pomocnú látku predstavujúcu derivát z ľudskej krvi“ (ďalej len „usmernenie Meddev“), ktoré vymedzuje pojem „farmakologické pomôcky“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 93/42 tak, že predpokladá predovšetkým interakciu medzi molekulami príslušnej látky a bunkovou súčasťou, bežne nazývanou „receptor“, ktorá blokuje reakciu na iný agens.

20

Oberlandesgericht Köln (Vyšší krajinský súd Kolín) usúdil, že D‑manóza pôsobí na adhezín FimH tým, že blokuje reakciu na iný agens v zmysle tejto definície, a preto konštatoval, že táto účinná látka má farmakologický účinok v zmysle článku 1 bodu 2 písm. b) smernice 2001/83, pričom uviedol, že otázka, či je naviazanie D‑manózy na baktériu reverzibilné, je irelevantná.

21

Cassella‑med a MCM Klosterfrau podali na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) – ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania – proti rozsudku z 23. decembra 2020 opravný prostriedok „Revision“.

22

Cassella‑med a MCM Klosterfrau pred týmto súdom tvrdia okrem iného to, že reverzibilná fyzická väzba medzi účinnou látkou a bunkovou súčasťou vytvára len vzájomnú závislosť, ktorá nepostačuje na preukázanie chemickej a farmakologickej interakcie, ktorú vyžaduje definícia uvedená v bode 19 tohto rozsudku.

23

Okrem toho tvrdia, že na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že dochádza k zablokovaniu reakcie na „iný agens“ v zmysle tejto definície, je po prvé potrebné to, aby zablokovaná látka bola „agensom“, t. j. látkou, ktorá má mať určitý (škodlivý) účinok na cieľovú bunku, a po druhé, tak ako to vyplýva z použitia pojmu „iný“, aby bol zablokovaný agens odlišný od bunkovej súčasti, ktorá sa zúčastňuje na interakcii. Ani jedna z týchto dvoch podmienok pritom v danom prípade nie je splnená.

24

Okrem toho Cassella‑med a MCM Klosterfrau spochybňujú stanovisko Oberlandesgericht Köln (Vyšší krajinský súd Kolín nad Rýnom), podľa ktorého predmetné výrobky, pokiaľ sa používajú v súlade s ich určeným účelom, významne obnovujú fyziologické funkcie, upravujú ich alebo ich ovplyvňujú, v zmysle článku 1 bodu 2 písm. b) smernice 2001/83. Uvedené spoločnosti tvrdia, že vplyv na fyziologické funkcie, ktorý je inherentný terapeutickému alebo preventívnemu účinku, sám osebe nepostačuje na to, aby sa uznala kvalifikácia lieku ako liek na základe funkcie. Sledovaný terapeutický cieľ totiž podľa ich názoru musí byť dosiahnutý významným zásahom do fyziologických funkcií ľudského tela, ktorý možno kvalifikovať ako „farmakologický“, čo tak v prípade D‑manózy nie je.

25

Vnútroštátny súd usudzuje, že výsledok sporu, ktorý prejednáva, závisí od odpovede na otázku, či dotknuté výrobky majú farmakologický účinok a či sú spôsobilé významne ovplyvniť ľudské fyziologické funkcie, a teda by mali byť kvalifikované ako lieky na základe funkcie v zmysle článku 1 bodu 2 písm. b) smernice 2001/83.

26

Pokiaľ ide konkrétne o farmakologický účinok týchto výrobkov, tento súd uvádza, že podľa súdneho znalca sa väzba medzi D‑manózou a baktériami uskutočňuje prostredníctvom vodíkových mostíkov, čo by sa v rozpore s tým, čo tvrdia žalobkyne vo veci samej, nemalo kvalifikovať ako čisto mechanický alebo fyzický účinok. V tomto zmysle by vytváranie väzieb prostredníctvom vodíkových mostíkov mohlo predstavovať „interakciu“ v zmysle definície uvedenej v bode 19 tohto rozsudku, z ktorej vychádza hlavný účinok látky, o ktorú ide vo veci samej. Uvedený súd sa však domnieva, že táto otázka si vyžaduje objasnenie zo strany Súdneho dvora.

27

Vnútroštátny súd okrem toho uvádza, že podľa judikatúry vyplývajúcej z rozsudku zo 6. septembra 2012, Chemische Fabrik Kreussler ( C‑308/11 , EU:C:2012:548 , body 31 a 32 ), látka, ktorej molekuly nereagujú s bunkovou súčasťou ľudskej povahy, však môže svojou reakciou s inými bunkovými súčasťami nachádzajúcimi sa v organizme užívateľa, akými sú baktérie, vírusy alebo parazity, mať za dôsledok obnovu, úpravu alebo zmenu fyziologických funkcií človeka.

28

Okrem toho tento súd usudzuje, že žiadna skutočnosť uvedená v usmernení Meddev neumožňuje dospieť k záveru o existencii požiadavky trvalej väzby medzi predmetnou látkou a bunkovou súčasťou, čo by podporovalo stanovisko Oberlandesgericht Köln (Vyšší krajinský súd Kolín nad Rýnom) v odvolacom konaní, podľa ktorého v prípade, že takáto interakcia existuje, je reverzibilná povaha väzby vytvorenej s bunkovou súčasťou irelevantná. Túto otázku by však mal objasniť aj Súdny dvor.

29

Vnútroštátny súd uvádza, že mu tiež prináleží rozhodnúť o otázke, či spôsob účinku D‑manózy možno považovať za spôsob spočívajúci v „zablokovaní reakcie na iný agens“ v zmysle definície uvedenej v bode 19 tohto rozsudku.

30

V tejto súvislosti tento súd na jednej strane usudzuje, že ak by sa vychádzalo z chápania zastávaného žalobkyňami vo veci samej, podľa ktorého je agens látkou, ktorá má mať určitý účinok na cieľovú bunku, dalo by sa oprávnene namietať, že glykoproteíny, ktoré sa nachádzajú na bunkových membránach močových ciest, nemožno považovať za agensy, pretože nevyvolávajú žiadny účinok. Uvedený súd však konštatuje, že široké chápanie pojmu „agens“, ktorý v odvolacom konaní uplatnil Oberlandesgericht Köln (Vyšší krajinský súd Kolín nad Rýnom), sa javí ako presvedčivé. V prospech takéhoto výkladu tohto pojmu, podľa ktorého treba partnera vytvárajúceho väzbu chápať všeobecne, bez toho, aby sa kládli podmienky, pokiaľ ide o povahu látky alebo jeho štruktúru, svedčí mnoho skutočností. Vnútroštátny súd uvádza, že mnohé lieky pôsobia tak, že blokujú reakciu bunkovej súčasti na časti ľudského tela. Tak je to aj v prípade beta‑blokátorov a „inhibítorov vytvárajúcich väzbu“ v rámci liečby infekcií vírusom ľudskej imunodeficiencie (HIV), ktoré sú ako príklad citované súdnym znalcom.

31

Na druhej strane podľa vnútroštátneho súdu Oberlandesgericht Köln (Vyšší krajinský súd Kolín nad Rýnom) v odvolacom konaní konštatoval, že D‑manóza zablokovala vytvorenie väzby medzi adhezínom FimH, ktorý sa nachádza na baktérii (receptor), a určitými štruktúrami, ktoré sa nachádzajú na stene močového mechúra (iný agens), čo podľa názoru vnútroštátneho súdu zodpovedá relevantnej definícii. Aj podľa chápania Oberlandesgericht Köln (Vyšší krajinský súd Kolín nad Rýnom) je teda blokovaný agens odlišný od bunkovej súčasti, ktorá sa zúčastňuje na dotknutej interakcii.

32

Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Ide o farmakologický účinok v zmysle článku 1 bodu 2 písm. b) prvej alternatívy smernice 2001/83, ak dotknutá látka (v prejednávanej veci ‚D‑manóza‘) zabraňuje baktériám viazať sa na ľudské bunky (v prejednávanej veci na stenu močového mechúra) prostredníctvom reverzibilnej väzby na baktérie sprostredkovanej vodíkovými mostíkmi?“

O prejudiciálnej otázke

33

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 bod 2 písm. b) smernice 2001/83 vykladať v tom zmysle, že látku, ktorá prostredníctvom vytvorenia reverzibilnej väzby na baktérie bráni týmto baktériám v tom, aby sa usadili v ľudských bunkách, treba považovať za látku, ktorá má „farmakologický účinok“ v zmysle tohto ustanovenia.

34

Na úvod treba po prvé pripomenúť, že podľa článku 1 bodu 2 písm. b) smernice 2001/83 sa za „liek na základe funkcie“ považuje akákoľvek látka alebo kombinácia látok, ktorá sa môže použiť na človeku alebo ktorá môže byť podaná človeku buď na účely obnovenia, úpravy alebo zmeny fyziologických funkcií prostredníctvom jej farmakologického, imunologického alebo metabolického účinku, alebo na účely určenia lekárskej diagnózy (rozsudok z 13. októbra 2022, M2Beauté Cosmetics, C‑616/20 , EU:C:2022:781 , bod 28 ).

35

Po druhé z článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 93/42 vyplýva, že ako „zdravotnícka pomôcka“ sa má kvalifikovať látka určená na používanie u ľudí najmä na účely diagnostické, preventívne, monitorovacie, liečebné alebo na zmiernenie ochorenia, pokiaľ sa hlavný požadovaný účinok v tele človeka alebo na jeho povrchu nezíska farmakologickými alebo imunologickými pomôckami ani metabolizmom.

36

Z uvedeného vyplýva, že látku nemožno kvalifikovať ako „zdravotnícku pomôcku“ v zmysle tohto ustanovenia, ak sa hlavný požadovaný účinok v tele človeka alebo na jeho povrchu získava farmakologickými pomôckami [pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. januára 2023, Bundesrepublik Deutschland (Kvapky do nosa), C‑495/21 a C‑496/21 , EU:C:2023:34 , bod 37 , ako aj citovanú judikatúru].

37

Hoci pojmy „farmakologický účinok“ v zmysle smernice 2001/83 a „účinok [získaný] farmakologickými… pomôckami“ v zmysle smernice 93/42 nie sú v týchto smerniciach vymedzené, odkazujú na rovnaký druh účinku, a to farmakologický účinok, a preto sa musia vykladať jednotne.

38

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že na účely výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie podľa jeho obvyklého významu v bežnom jazyku, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2022, M2Beauté Cosmetics, C‑616/20 , EU:C:2022:781 , bod 40 a citovanú judikatúru).

39

Pojem „farmakologický účinok“ v obvyklom význame označuje účinky látky na živý organizmus, najmä na terapeutické alebo preventívne účely.

40

Toto vymedzenie potvrdzujú usmernenia, ktoré vypracovala skupina expertov z vnútroštátnych orgánov, útvarov Komisie a profesijných združení priemyslu. Hoci totiž tieto dokumenty nie sú právne záväzné, môžu poskytnúť informácie užitočné pre výklad relevantných ustanovení práva Únie a prispieť tak k zabezpečeniu ich jednotného uplatňovania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2012, Chemische Fabrik Kreussler, C‑308/11 , EU:C:2012:548 , bod 25 ).

41

V prejednávanej veci je na účely určenia obsahu pojmu „farmakologický účinok“ relevantné predovšetkým usmernenie Meddev, ktoré, ako vyplýva z jeho názvu a predbežného návrhu, bolo vypracované pod záštitou Komisie na účely uplatňovania smerníc Únie týkajúcich sa zdravotníckych pomôcok a jeho cieľom je okrem iného, ako sa uvádza v časti A tohto dokumentu, napomôcť príslušným orgánom odlíšiť zdravotnícke pomôcky od liekov.

42

Podľa bodu A.2.1.1 uvedeného dokumentu, nazvaného „Definícia zdravotníckej pomôcky“, sa má pojem „farmakologické pomôcky“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 93/42 chápať ako interakcia medzi molekulami dotknutej látky a bunkovou súčasťou, všeobecne označovanou ako receptor, ktorá buď vyvoláva priamu reakciu, alebo blokuje reakciu na iný agens.

43

Táto definícia pojmu „farmakologické pomôcky“ bola neskôr spresnená v usmernení s názvom „MDCG 2022 – 5 Rev. 1 – Guidance on borderline between medical devices and medicinal products under Regulation (EU) 2017/745 on medical devices (‚MDCG Guidance‘)“ [Usmernenie k hraničným prípadom, pokiaľ ide o rozlišovanie medzi zdravotníckymi pomôckami a liekmi v zmysle nariadenia (EÚ) 2017/745, „usmernenie MDCG“] (ďalej len „usmernenie MDCG“).

44

Z poznámky pod čiarou 6 usmernenia MDCG vypracovaného v rámci nariadenia 2017/745 totiž vyplýva, že cieľom definícií uvedených v tomto dokumente, medzi ktoré patrí najmä definícia pojmu „farmakologické pomôcky“, je bližšie objasniť definície totožných pojmov uvedené v usmernení Meddev vypracovanom v rámci smernice 93/42.

45

Podľa usmernenia MDCG tento pojem zodpovedá interakcii, spravidla na molekulárnej úrovni, medzi látkou alebo jej metabolitmi a súčasťou ľudského tela, ktorá vedie k spusteniu, posilneniu, obmedzeniu alebo zablokovaniu fyziologických funkcií alebo patologických procesov.

46

Okrem toho treba po prvé zdôrazniť, že Súdny dvor už v kontexte výkladu článku 1 bodu 2 písm. b) smernice 2001/83 konštatoval, že látka, ktorej molekuly nereagujú s bunkovou súčasťou ľudskej povahy, však môže svojou reakciou s inými bunkovými súčasťami nachádzajúcimi sa v organizme užívateľa, akými sú baktérie, vírusy alebo parazity, mať za dôsledok obnovu, úpravu alebo zmenu fyziologických funkcií človeka, v zmysle tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2012, Chemische Fabrik Kreussler, C‑308/11 , EU:C:2012:548 , bod 31 ). Usmernenie MDCG v rovnakom zmysle spresňuje, že „súčasť ľudského tela“ zahŕňa akúkoľvek bunkovú súčasť vrátane patogénnych agensov prítomných na tele alebo vnútri tela.

47

Po druhé treba uviesť, že vyžadovaný druh interakcie je v usmerneniach MEDDEV a CGDM vymedzený relatívne široko, a to „medzi molekulami“ alebo „spravidla na molekulárnej úrovni“, a teda a priori nemožno vyžadovať, tak ako to tvrdí MCM Klosterfrau vo svojich písomných pripomienkach, aby takáto interakcia viedla k zmene molekulárnej štruktúry dotknutej bunkovej súčasti.

48

Tento záver potvrdzuje judikatúra Súdneho dvora, podľa ktorej sa pojem „liek“ v zmysle smernice 2001/83 má vykladať extenzívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2007, Antroposana a i., C‑84/06 , EU:C:2007:535 , bod 31 , ako aj citovanú judikatúru).

49

Okrem toho treba poukázať na to, že v bode 1.2.2 usmernenia MDCG sa výslovne zmieňujú väzby prostredníctvom vodíkového mostíka ako príklad „interakcie“ v zmysle definície „farmakologických pomôcok“, čo tak podporuje výklad, podľa ktorého väzba medzi látkou a dotknutou bunkovou súčasťou prostredníctvom vodíkového mostíka predstavuje interakciu, ktorá spadá do definície pojmu „farmakologické pomôcky“.

50

Po tretie ani zo smerníc 2001/83 a 93/42, ani z usmernení MEDDEV a CGDM nevyplýva, že by molekuly dotknutej látky mali nevyhnutne reagovať s bunkovou súčasťou prostredníctvom trvalej väzby, a teda nemožno vylúčiť, že látku, ktorej naviazanie na bunkovú súčasť je reverzibilné, možno považovať za látku majúcu farmakologický účinok v zmysle článku 1 bodu 2 písm. b) smernice 2001/83, predovšetkým vzhľadom na požiadavku extenzívneho výkladu pojmu „liek“ v zmysle tejto smernice, ako je pripomenutá v bode 48 tohto rozsudku.

51

Po štvrté kritérium vyplývajúce z definície pojmu „farmakologické pomôcky“ v usmernení Meddev, podľa ktorého interakcia musí viesť predovšetkým k zablokovaniu reakcie na iný agens, treba, tak ako vyplýva z bodu 44 tohto rozsudku, vykladať s ohľadom na definíciu tohto pojmu, tak ako je táto uvedená v usmernení MDCG. Podľa tejto poslednej uvedenej definície musí interakcia medzi dotknutou látkou a bunkovou súčasťou prítomnou v organizme užívateľa viesť k „spusteniu, posilneniu, obmedzeniu alebo zablokovaniu fyziologických funkcií alebo patologických procesov“.

52

Je pritom nesporné, že proces, ktorým látka na základe toho, že sa naviaže na baktériu, zabráni tejto baktérii naviazať sa na bunkovú súčasť ľudskej povahy, treba považovať za proces zodpovedajúci „zablokovaniu patologických procesov“.

53

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že látka, ktorá prostredníctvom reverzibilnej väzby s baktériami bráni týmto baktériám v tom, aby sa usadili v ľudských bunkách, sa musí považovať za látku, ktorá má „farmakologický účinok“ v zmysle článku 1 bodu 2 písm. b) smernice 2001/83.

54

Tento výklad je podporený tak kontextom, ktorého je toto ustanovenie súčasťou, ako aj cieľmi sledovanými smernicou 2001/83.

55

Pokiaľ totiž ide o kontext, do ktorého patrí článok 1 bod 2 písm. b) smernice 2001/83, treba pripomenúť, že článok 2 ods. 2 tejto smernice stanovuje, že v prípade pochybností o správnej klasifikácii výrobku, ktorý môže zodpovedať definícii „lieku“ v zmysle uvedenej smernice a zároveň definícii výrobku, na ktorý sa vzťahuje iná právna úprava Únie, sa musí uprednostniť uplatňovanie tejto smernice.

56

Tak ako na to už Súdny dvor poukázal, smernica 2004/27, ktorou bol do smernice 2001/83 doplnený článok 2 ods. 2, v odôvodnení 7 stanovuje, že „na účely zohľadnenia nových liečebných postupov, ako aj vzrastajúceho počtu tzv. ‚hraničných‘ výrobkov medzi odvetvím liekov a ostatnými odvetviami by sa mala upraviť definícia výrobku ‚liek‘ tak, aby sa zabránilo akýmkoľvek pochybnostiam o uplatniteľných právnych predpisoch v prípadoch, keď výrobok, plne zodpovedajúci definícii lieku, môže zodpovedať aj definícii iného regulovaného výrobku“ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. januára 2023, Bundesrepublik Deutschland (Kvapky do nosa), C‑495/21 a C‑496/21 , EU:C:2023:34 , bod 30 ].

57

Na výrobok, ktorý zodpovedá definícii pojmu „liek“ uvedenej v článku 1 bode 2 písm. a) alebo b) smernice 2001/83, sa teda musí uplatniť právny režim stanovený touto smernicou, a preto ho nemožno kvalifikovať ako „zdravotnícku pomôcku“ v zmysle smernice 93/42 [rozsudok z 19. januára 2023, Bundesrepublik Deutschland (Kvapky do nosa), C‑495/21 a C‑496/21 , EU:C:2023:34 , bod 34 , ako aj citovaná judikatúra].

58

Pokiaľ ide napokon o ciele sledované smernicou 2001/83, treba pripomenúť, že táto smernica sa snaží zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí (rozsudok z 13. októbra 2022, M2Beauté Cosmetics, C‑616/20 , EU:C:2022:781 , bod 41 ), čo tiež zodpovedá cieľu sledovanému článkom 168 ZFEÚ. Z tohto hľadiska, tak ako vyplýva z odôvodnenia 7 smernice 2004/27, sa má pôsobnosť smernice 2001/83 vykladať tak, aby sa dosiahla vysoká úroveň kvality, bezpečnosti a účinnosti liekov na humánne použitie.

59

Za týchto okolností by reštriktívny výklad pojmu „farmakologický účinok“ v zmysle článku 1 bodu 2 písm. b) smernice 2001/83, t. j. taký výklad, ktorý vylučuje interakcie spočívajúce, tak ako v prejednávanej veci, v reverzibilnej väzbe medzi látkou a baktériami prostredníctvom vodíkového mostíka, bol nielen v rozpore s judikatúrou citovanou v bode 48 tohto rozsudku, ale navyše by mohol ohroziť cieľ sledovaný touto smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2022, M2Beauté Cosmetics, C‑616/20 , EU:C:2022:781 , bod 41 ).

60

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 1 bod 2 písm. b) smernice 2001/83 sa má vykladať v tom zmysle, že látku, ktorá prostredníctvom vytvorenia reverzibilnej väzby na baktérie zabraňuje týmto baktériám v tom, aby sa usadili v ľudských bunkách, treba považovať za látku, ktorá má „farmakologický účinok“ v zmysle tohto ustanovenia.

O trovách

61

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 1 bod 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

látku, ktorá prostredníctvom vytvorenia reverzibilnej väzby na baktérie zabraňuje týmto baktériám v tom, aby sa usadili v ľudských bunkách, treba považovať za látku, ktorá má „farmakologický účinok“ v zmysle tohto ustanovenia.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: maďarčina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-589/23 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik