C-590/23

Predbežné znenie

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

zo 14. apríla 2026( * )

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2001/29/ES – Informačná spoločnosť – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv – Článok 2 – Právo rozmnožovania – Článok 5 – Výnimky a obmedzenia – Článok 5 ods. 3 písm. k) – Pojem ‚pastiš‘ – Použitie ‚na účel‘ pastiša – Rozmnožovanie častí zvukového záznamu (sampling) – Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Článok 11 – Sloboda prejavu – Článok 13 – Sloboda umenia – Článok 17 – Vlastnícke právo “

Vo veci C‑590/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) zo 14. septembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 25. septembra 2023, ktorý súvisí s konaním:

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda T. von Danwitz, predsedovia komôr K. Jürimäe, C. Lycourgos, I. Jarukaitis, I. Ziemele (spravodajkyňa) a F. Schalin, sudcovia S. Rodin, M. Gavalec, S. Gervasoni a N. Fenger,

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: M. Krausenböck, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. januára 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 3 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi CG a YN, ktorý je právnym nástupcom RL, na jednej strane a spoločnosťou Pelham GmbH, SD a UP (ďalej spoločne len „Pelham a i.“) na druhej strane vo veci použitia rytmickej sekvencie v dĺžke približne dvoch sekúnd prevzatej zo zvukového záznamu hudobnej skupiny Kraftwerk, ktorej zakladajúcimi členmi sú CG a RL, v rámci nahrávky hudobnej skladby Nur mir , ktorej autormi sú SD a UP a produkovala ju Pelham.

Právny rámec

Právo Únie

3 Odôvodnenia 3, 4, 9, 10, 31 a 32 smernice 2001/29 znejú takto:

…

(31) Je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu práv a záujmov medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv, ako aj medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv a používateľmi predmetov ochrany. Existujúce výnimky a obmedzenia práv ustanovené členskými štátmi sa musia prehodnotiť vo vzťahu k novému elektronickému prostrediu. Existujúce rozdiely vo výnimkách a obmedzeniach vzťahujúcich sa na niektoré obmedzené činnosti majú priamy negatívny účinok na fungovanie vnútorného trhu s autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami. Tieto rozdiely by sa mohli ľahko stať výraznejšími vo vzťahu k ďalšiemu rozvoju cezhraničného využívania diel a k cezhraničným aktivitám. Z dôvodu zabezpečenia správneho fungovania vnútorného trhu je potrebné harmonickejšie definovať tieto výnimky a obmedzenia. Stupeň ich harmonizácie musí vychádzať z ich dopadu na plynulé fungovanie vnútorného trhu.

(32) Táto smernica poskytuje kompletné vymenovanie výnimiek a obmedzení práva rozmnožovania a práva verejného prenosu. Niektoré výnimky alebo obmedzenia platia iba pre právo rozmnožovania, ak je to potrebné. V tomto zozname sa primeraným spôsobom zohľadňujú rôzne právne tradície členských štátov, pričom sa súčasne zameriavajú na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu. Členské štáty musia dospieť ku koherentnej aplikácii týchto výnimiek a obmedzení, čo bude možné zhodnotiť pri revíziách uplatňovania legislatívy v budúcnosti.“

4 Podľa článku 2 tejto smernice s názvom „Právo rozmnožovania“:

„Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, v celku alebo v časti:

2. Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať sprístupňovanie verejnosti po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami takým spôsobom, že verejnosť má k nim prístup z miesta a v čase individuálne zvolenom:

a) pre výkonných umelcov k záznamom ich výkonov;

b) pre výrobcov zvukových záznamov k ich zvukovým záznamom;

c) pre výrobcov prvých záznamov filmov k originálu a k rozmnoženinám ich filmov;

d) pre vysielajúce organizácie k záznamom ich vysielaní, či už sú tieto vysielania prenášané po drôte alebo vzduchom vrátane káblov alebo satelitu.

3. Práva uvedené v odseku 1 a 2 nezaniknú žiadnym aktom verejného prenosu alebo sprístupnenia verejnosti ako je uvedené v tomto článku.“

5. Výnimky a obmedzenia ustanovené v odsekoch 1, 2, 3 a 4 sa budú uplatňovať iba v niektorých osobitných prípadoch, pri ktorých nedochádza ku konfliktu s bežným využívaním diela alebo predmetu ochrany a ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľa práv.“

Nemecké právo

7 V § 51a Gesetz über Urheberrecht und verwandte Schutzrechte (Urheberrechtsgesetz) [zákon o autorskom práve a súvisiacich právach (zákon o autorskom práve)] z 9. apríla 1936 (BGBl. 1965 I, s. 1273), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „UhrG“), ktorý nadobudol účinnosť 7. júna 2021, sa stanovuje:

„Rozmnožovanie, šírenie a verejný prenos uverejneného diela sú povolené na účely karikatúry, paródie alebo pastiša.

Možnosť uvedená v prvej vete sa vzťahuje na použitie obrazu alebo inej rozmnoženiny použitého diela, a to aj vtedy, ak taký obraz alebo iná rozmnoženina sú samy osebe chránené autorským právom alebo právom s ním súvisiacim.“

8 Podľa § 83 a 85 ods. 4 UrhG sa časť 1 oddiel 6 tohto zákona, ktorého súčasťou je § 51a tohto zákona, uplatňuje mutatis mutandis na práva výkonného umelca, ako aj na práva výrobcu zvukových záznamov.

14 Tento súd žalobe vyhovel rozsudku z 8. októbra 2004, a odvolanie, ktoré podali Pelham a i. na Oberlandesgericht Hamburg (Vyšší krajinský súd Hamburg, Nemecko), bolo zamietnuté rozsudkom zo 7. júna 2006. Na základe opravného prostriedku „Revision“, ktorý Pelham a i. podali na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), bol rozsudok, ktorý vydal Oberlandesgericht Hamburg (Vyšší krajinský súd Hamburg), zrušený a vec bola tomuto súdu vrátená na opätovné preskúmanie. Rozsudkom zo 17. augusta 2011 uvedený súd opätovne zamietol odvolanie, ktoré podali Pelham a i. proti rozsudku z 8. októbra 2004. Rozsudkom z 13. decembra 2012 Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) zamietol nový opravný prostriedok „Revision“, ktorý podali Pelham a i. proti rozsudku zo 17. augusta 2011.

15 Tento rozsudok z 13. decembra 2012 a predchádzajúci rozsudok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) z 20. novembra 2008, ako aj druhý rozsudok Oberlandesgericht Hamburg (Vyšší krajinský súd Hamburg) zo 17. augusta 2011 zrušil Bundesverfassungsgericht (Spolkový ústavný súd, Nemecko), ktorý vec vrátil na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor).

16 V rámci tohto tretieho konania o opravnom prostriedku „Revision“ Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) podal na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa okrem iného výkladu článku 2 písm. c) a článku 5 ods. 3 písm. d) smernice 2001/29, ako aj článku 9 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 28).

20 Pokiaľ ide o druhé obdobie, teda obdobie od uplynutia lehoty na prebratie smernice 2001/29 do nadobudnutia účinnosti pravidla vymedzujúceho hranice autorského práva upraveného v § 51a UrhG 7. júna 2021, tento súd jednak uložil Pelham a i. povinnosť poskytnúť informácie o počte zvukových záznamov obsahujúcich zvukové záznamy skladby Nur mir , vyrobené a/alebo uvedené na trh počas tohto obdobia, ako aj odovzdať rozmnoženiny týchto zvukových záznamov na účely ich zničenia, a jednak konštatoval, že Pelham a i. boli povinní zaplatiť náhradu škody. Okrem iného usudzoval, že Pelham a i. tým, že v roku 2004 opätovne uverejnili dva zvukové záznamy obsahujúce nahrávky tohto titulu, porušili právo rozmnožovania, ktorého majiteľmi boli CG a RL ako výrobcovia zvukových záznamov, keďže sekvencia prevzatá zo skladby Metall auf Metall bola jasne vnímateľná v skladbe Nur mir a rozpoznateľná pre poslucháča, ktorý pozná prvý z týchto titulov. Okrem toho Pelham a i. tým, že v roku 2004 vyrobili a uviedli na trh oba zvukové záznamy, porušili autorské právo CG k prevzatej rytmickej sekvencii, keďže táto sekvencia spĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať dielo chránené autorským právom.

21 Pokiaľ ide o obdobie od nadobudnutia účinnosti § 51a UrhG 7. júna 2021, uvedený súd vylúčil akékoľvek porušenie autorského práva a s ním súvisiacich práv, keďže dospel k záveru, že prevzatie rytmickej sekvencie hudobného diela Metall auf Metall prostredníctvom vzorky predstavuje použitie na účel „pastiša“, ktoré je povolené podľa tohto ustanovenia.

22 CG a YN podali na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, opravný prostriedok „Revision“ proti časti tohto rozsudku z 28. apríla 2022, ktorou sa zamietajú ich návrhy v rozsahu, v akom sa týkali obdobia po 7. júni 2021.

28 Táto otázka je rozhodujúca pre rozhodnutie sporu vo veci samej vzhľadom na konštatovanie Oberlandesgericht Hamburg (Vyšší krajinský súd Hamburg), podľa ktorého hudobná skladba Nur mir evokuje rytmickú sekvenciu prevzatú z hudobnej skladby Metall auf Metall , pričom sa vo vzťahu k tejto sekvencii objavujú viditeľné rozdiely, ale nepredstavuje ani imitáciu štýlu tejto rytmickej sekvencie, ani prejav humoru alebo výsmechu. Tento súd okrem toho konštatoval, že hudobná skladba Nur mir predstavuje umeleckú konfrontáciu s uvedenou rytmickou sekvenciou, keďže táto sekvencia je prevzatá do hudobnej skladby, ktorá patrí do iného hudobného žánru, pričom je napriek zníženiu tempa a rytmickému posunu rozpoznateľná ako odkaz na originál.

31 Za týchto podmienok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Je výnimka obmedzujúca autorské právo na účely pastiša v zmysle článku 5 ods. 3 písm. k) smernice 2001/29 univerzálnym ustanovením (Auffangtatbestand) pre umeleckú konfrontáciu s už existujúcim dielom alebo iným referenčným predmetom vrátane ‚vzorkovania‘ (samplingu)? Platia pre pojem pastiš obmedzujúce kritériá ako požiadavka humoru, imitácie alebo prejavu úcty umelcovi?

2. Vyžaduje si používanie ‚na účel‘ pastiša v zmysle článku 5 ods. 3 písm. k) smernice 2001/29 určenie úmyslu používateľa použiť predmet chránený autorským právom na účely pastiša, alebo stačí, že osoba, ktorej je známy dotknutý predmet chránený autorským právom a ktorá disponuje intelektuálnym chápaním nevyhnutným pre pochopenie pastiša, dokáže rozoznať, že ide o pastiš?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

32 Svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 3 písm. k) smernice 2001/29 vykladať v tom zmysle, že výnimka „pastiša“ v zmysle tohto ustanovenia predstavuje univerzálne ustanovenie (Auffangtatbestand), ktoré sa vzťahuje prinajmenšom na akúkoľvek umeleckú konfrontáciu s existujúcim dielom, a to aj vo forme „vzorkovania“ (sampling), bez toho, aby bolo potrebné, aby táto konfrontácia bola prejavom humoru, imitácie štýlu alebo vyjadrením pocty.

37 Okrem toho, hoci niektoré významy obmedzujú pojem pastiš na humorné alebo satirické napodobňovanie a iné na štylistickú imitáciu, mnohé významy pripúšťajú, že použitie, na ktoré sa vzťahuje tento pojem, môže mať rôzne formy a môže vychádzať z rôznych úmyslov, akými sú napríklad vyjadrenie pocty dielu alebo dielam, ktoré sú predmetom pastiša, prejav určitej formy humoru alebo kritiky, alebo venovanie sa čisto štylistickému cvičeniu.

38 Keďže teda obvyklý význam tohto pojmu nie je jednoznačný, výklad pojmu „pastiš“ sa musí zakladať najmä na kontexte a cieľoch článku 5 ods. 3 písm. k) smernice 2001/29.

39 Pokiaľ ide po druhé o kontext, do ktorého patrí pojem „pastiš“, treba konštatovať, že článok 5 ods. 3 písm. k) smernice 2001/29 uvádza okrem pastiša ako výnimky z výlučných práv rozmnožovania a verejného prenosu uvedených v článkoch 2 a 3 tejto smernice tiež „karikatúru“ a „paródiu“.

40 Spojenie týchto troch pojmov v rámci toho istého ustanovenia umožňuje domnievať sa, že podľa názoru normotvorcu Únie majú tieto pojmy určité spoločné podstatné vlastnosti, a to najmä zmienku o existujúcom diele, pričom sa od neho môžu výrazne odlišovať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2014, Deckmyn a Vrijheidsfonds, C‑201/13, EU:C:2014:2132, bod 20).

41 Ako však v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 62 a 69 svojich návrhov, ak normotvorca Únie v článku 5 ods. 3 písm. k) smernice 2001/29 na rovnakej úrovni vymenoval tri rôzne pojmy, chcel tým povoliť tri kategórie používania, ktoré, hoci sa môžu čiastočne prekrývať, sa musia vykladať tak, aby sa zabezpečil potrebný účinok každej z týchto výnimiek. Súdny dvor sa preto musí vyhnúť tomu, aby jeden alebo niektoré z týchto pojmov vykladal ako právne nadbytočné.

46 Ako vyplýva z odôvodnení 4, 9 a 10 smernice 2001/29, je nesporné, že jej cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany autorského práva a s ním súvisiacich práv tým, že vo svojich článkoch 2 a 3 priznáva výlučné práva rozmnožovania a verejného prenosu. Právo duševného vlastníctva zakotvené v článku 17 ods. 2 Charty však nie je absolútne, ale musí byť v rovnováhe s ostatnými základnými právami, medzi ktoré patrí najmä sloboda umenia, ktorá je zaručená v článku 13 Charty a ktorá patrí pod slobodu prejavu chránenú článkom 11 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Pelham a i., C‑476/17, EU:C:2019:624, body 33 až 34, ako aj citovanú judikatúru).

47 Z uvedeného vyplýva, že výklad a uplatnenie výnimiek stanovených v článku 5 ods. 3 písm. k) smernice 2001/29 v konkrétnej situácii musí rešpektovať primeranú rovnováhu medzi jednak právami a záujmami osôb uvedenými v článkoch 2 a 3 tejto smernice a jednak slobodou prejavu a umeleckou slobodou používateľov diela chráneného autorským právom a všeobecným záujmom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2014, Deckmyn a Vrijheidsfonds, C‑201/13, EU:C:2014:2132, bod 27).

48 Konkrétne, vzhľadom na cieľ sledovaný článkom 5 ods. 3 písm. k) smernice 2001/29 a na skutočnosť, že výnimky stanovené v tomto ustanovení samy osebe obsahujú práva v prospech používateľov predmetov ochrany, ktorých cieľom je zaručiť dodržiavanie základných slobôd, pojem „pastiš“ treba vykladať nie reštriktívne, ale v úplnom súlade s týmto cieľom a týmito slobodami (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. júla 2019, Funke Medien NRW, C‑469/17, EU:C:2019:623, body 69 až 71, a z 29. júla 2019, Spiegel Online, C‑516/21, EU:C:2019:625, body 53 až 55).

52 Ako ďalej v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 65 a 66 svojich návrhov, pokiaľ si použitie prvkov diela, ktoré sú jednotlivo alebo spoločne chránené autorským právom, môže vyžadovať súhlas nositeľa práv, výnimka pastiša musí do určitej miery umožniť použitie takýchto chránených prvkov, inak by nemala potrebný účinok.

53 Umelecký alebo kreatívny dialóg s dielom alebo dielami, z ktorých pochádzajú použité prvky, napokon môže mať rôzne formy, najmä formu štylistického napodobňovania týchto diel, vyjadrenia pocty týmto dielam alebo humoristickej či kritickej konfrontácie s týmito dielami.

54 V prejednávanej veci sa predkladajúci vnútroštátny súd snaží najmä zistiť, či sa na prebratie rytmickej sekvencie hudobného diela prostredníctvom vzorky (sampling) môže vzťahovať výnimka „pastiša“, ako je stanovená v článku 5 ods. 3 písm. k) smernice 2001/29.

55 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že táto technika, ktorá spočíva v tom, že používateľ najčastejšie pomocou elektronických zariadení odoberie vzorku zvukového záznamu a použije ju na vytvorenie nového diela, je formou umeleckého prejavu, ktorá patrí pod slobodu umenia chránenú článkom 13 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Pelham a i. , C‑476/17, EU:C:2019:624, bod 35).

56 Výlučné právo, ktoré článok 2 písm. c) smernice 2001/29 priznáva výrobcovi zvukových záznamov povoliť alebo zakázať rozmnožovanie jeho zvukového záznamu, mu v zásade umožňuje brániť tomu, aby tretia osoba použila zvukovú vzorku jeho zvukového záznamu na účely zahrnutia tejto vzorky do iného zvukového záznamu takým spôsobom, že pri počúvaní zostane rozpoznateľná. To je v súlade s osobitným cieľom výlučného práva výrobcu zvukových záznamov uvedeným v odôvodnení 10 tejto smernice, ktorým je ochrana investícií, ktoré tento výrobca uskutočnil. Ako normotvorca uviedol v tomto odôvodnení, investície potrebné na vytvorenie zvukových záznamov sú totiž značné, takže je potrebné zaistiť, aby ich výrobcovia mali možnosť získať uspokojivú návratnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Pelham a i., C‑476/17, EU:C:2019:624, body 29 až 31).

60 Ako vyplýva z odpovede na prvú otázku, kvalifikácia pastiša znamená okrem iného to, že v novom výtvore, ktorý môže mať rôzne podoby, sa použijú chránené prvky existujúceho diela s cieľom nadviazať s ním rozpoznateľný umelecký alebo tvorivý dialóg.

61 Ako však v podstate uviedol generálny advokát v bode 82 svojich návrhov, na účely zabezpečenia právnej istoty treba otázku, či ide o takýto prípad, posúdiť objektívne, v dôsledku čoho osoby, ktoré poznajú existujúce dielo, z ktorého sa tieto prvky vypožičiavajú, musia byť schopné rozpoznať povahu „pastiša“.

62 Z uvedeného vyplýva, že na druhú otázku treba odpovedať tak, že článok 5 ods. 3 písm. k) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby bolo možné konštatovať, že k použitiu dochádza „na účel“ pastiša v zmysle tohto ustanovenia, stačí, aby osoba, ktorá pozná existujúce dielo, z ktorého sú prvky vypožičané, bola schopná rozpoznať povahu „pastiša“.

O trovách

63 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Podpisy

* Jazyk konania: nemčina.