C-601/23

62023CJ0601

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)

z 19. decembra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 63 ZFEÚ – Voľný pohyb kapitálu – Dane – Zdanenie dividend – Zrážková daň – Vrátenie zrážkovej dane priznané príjemcom dividend rezidentom so záporným hospodárskym výsledkom na konci zdaňovacieho obdobia, v ktorom boli dividendy nadobudnuté – Neexistencia vrátenia zrážkovej dane príjemcom dividend nerezidentom – Rozdielne zaobchádzanie – Obmedzenie – Porovnateľnosť – Odôvodnenie“

Vo veci C‑601/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal Superior de Justicia del País Vasco (Vyšší súd Baskicka, Španielsko) z 19. septembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 29. septembra 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Credit Suisse Securities (Europe) Ltd, v zastúpení: S. Paternain Osácar, abogada,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci A. Maddalo, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: S. Pardo Quintillán a W. Roels, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

Článok 10 Dohody medzi Španielskym kráľovstvom a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovým únikom v oblasti daní z príjmov a majetku, podpísanej v Londýne 14. marca 2013 (ďalej len „španielsko‑britská dohoda“), stanovuje:

„1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu, sa zdaňujú v tomto druhom štáte.

2. Tieto dividendy pritom:

a)

môžu byť zdanené aj v štáte, ktorého je spoločnosť vyplácajúca dividendy rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu; ak je však skutočný príjemca dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, takto stanovená daň nemôže presiahnuť:

a)

španielska daň splatná podľa právnych predpisov Španielskeho kráľovstva a v súlade s touto dohodou, priamo alebo prostredníctvom odpočítania zo ziskov, príjmov alebo kapitálových ziskov zdaniteľných zo zdrojov v rámci Španielskeho kráľovstva (s výnimkou dane splatnej v prípade dividend zo ziskov, z ktorých sa vypláca dividenda) sa započíta k britskej dani vypočítanej z tých istých ziskov, príjmov alebo zdaniteľných kapitálových ziskov, na základe ktorých sa vypočíta španielska daň;

b)

dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom Španielskeho kráľovstva, spoločnosti, ktorá je rezidentom Spojeného kráľovstva, sú oslobodené od dane Spojeného kráľovstva, ak sa uplatňuje oslobodenie od dane a ak sú splnené podmienky oslobodenia podľa právnych predpisov Spojeného kráľovstva;

…“

Právo Únie

a)

uplatňovať príslušné ustanovenia ich daňových zákonov, ktoré rozlišujú daňových poplatníkov podľa miesta bydliska alebo podľa miesta, kde investovali kapitál;

…

3. Opatrenia a postupy uvedené v odsekoch 1 a 2 však nesmú byť prostriedkom pre svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie voľného pohybu kapitálu a platieb vymedzených v článku 63.

…“

Španielske právo

…

2. Ak celková suma vyššie uvedených položiek prevyšuje výšku splatnej dane, daňová správa vráti preplatok z úradnej povinnosti.

…“

8

Článok 130 ods. 1 provinčného zákona č. 11/2013 stanovuje:

„Subjekty,… ktoré vyplácajú príjmy podliehajúce tejto dani, sú povinné zraziť alebo uhradiť zálohovou platbou sumu určenú právnym predpisom a zaplatiť ju v stanovených prípadoch a predpísanej forme [Hacienda Foral de Bizcaya (Provinčná pokladnica Biskajska)]…“

…

2. Ustanovenia tohto provinčného zákona sa vzťahujú na:

a)

fyzické alebo právnické osoby nerezidentov na španielskom území, ktoré v prípade neexistencie stálej prevádzkarne dosahujú príjmy na historickom území Biskajska v súlade s ustanoveniami článku 13 tohto provinčného zákona.

…“

10

11

Článok 25 ods. 1 uvedeného zákona uvádza:

„Suma dane sa vypočíta uplatnením nasledujúcich sadzieb dane na základ dane určený v súlade s predchádzajúcim článkom:

a)

Spravidla: 24%. Sadzba dane je však 19 % pre daňovníkov, ktorí sú rezidentmi iného členského štátu Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru, s ktorým existuje efektívna výmena informácií v daňovej oblasti…

…“

2. Subjekty, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť, uplatnia zrážkovú daň alebo [platia] preddavky vo výške zodpovedajúcej sume, ktorá vyplýva z uplatnenia ustanovení tohto provinčného zákona na účely určenia dane splatnej daňovníkmi bez stálej prevádzkarne, alebo z ustanovení, ktoré sú stanovené uplatniteľnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia…

…

3. Subjekty, ktoré sú povinné uplatniť zrážkovú daň alebo zaplatiť zálohu, sa zaväzujú vykonať platbu do provinčnej pokladnice [Biskajska], bez toho, aby ich nesplnenie tejto povinnosti mohlo oslobodiť od povinnosti platby. …“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

13

Credit Suisse Securities (Europe) je úverová spoločnosť so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorá nemá stálu prevádzkareň v Španielsku. V roku 2017 získala 2763848,73 eura z dividend vyplatených spoločnosťou so sídlom v Biskajsku, na ktoré sa v súlade s provinčným zákonom č. 12/2013 uplatnila zrážková daň. Táto pôvodne stanovená zrážková daň vo výške 19 %, teda rovnaká percentuálna sadzba ako v prípade dividend vyplácaných spoločnostiam rezidentom, bola nakoniec znížená na 10 % na základe španielsko‑britskej dohody.

17

Credit Suisse Securities (Europe) podala žalobu v správnom súdnom konaní na Tribunal Superior de Justicia del País Vasco (Vyšší súd Baskicka, Španielsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

18

Táto spoločnosť tvrdí, že v priebehu zdaňovacieho obdobia 2017 zaznamenala straty, a teda nemohla v krajine svojho sídla vymáhať sumu vybranú ako zrážkovú daň jej započítaním do sumy dane splatnej v tejto krajine. Tvrdí, že za takýchto okolností vedie uplatnenie provinčného zákona č. 11/2013 k diskriminačnému zaobchádzaniu. Zrážková daň uplatnená podľa tohto provinčného zákona voči spoločnosti nerezidentovi je totiž koncipovaná ako konečná daň bez mechanizmu vrátenia dane v prípade strát, ktoré vznikli takejto spoločnosti, zatiaľ čo v prípade spoločnosti rezidenta, ktorá podlieha dani z príjmov právnických osôb v Biskajsku, ide o zálohu, ktorá sa započíta na túto daň a ktorá má za následok skutočné zdanenie len vtedy, ak má táto spoločnosť kladný základ dane za dotknuté zdaňovacie obdobie. Ak je však tento základ dane záporný, zrážkové dane sa vrátia.

19

Uvedená spoločnosť sa tak domnieva, že nemôže v plnom rozsahu vykonávať voľný pohyb kapitálu, a v tejto súvislosti poukazuje na rozsudky z 22. novembra 2018, Sofina a i. ( C‑575/17 , EU:C:2018:943 ), ako aj zo 16. júna 2022, ACC Silicones ( C‑572/20 , EU:C:2022:469 ).

23

Keďže Tribunal Superior de Justicia del País Vasco (Vyšší súd Baskicka) mal pochybnosti o zlučiteľnosti predmetnej daňovej právnej úpravy s voľným pohybom kapitálu, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 63 [ZFEÚ] týkajúci sa voľného pohybu kapitálu vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby Španielske kráľovstvo, a konkrétne daňovo autonómne historické územie Biskajsko, hoci uplatňuje rovnakú sadzbu dane na rezidentov a nerezidentov, nevracalo nerezidentom zrážkovú daň uplatňovanú pri vyplácaní dividend subjektom rezidentom – a ktorú nemôžu neutralizovať na základe dohody o zamedzení dvojitého zdanenia –, zatiaľ čo rezidentom, ktorí v priebehu účtovného roka dosiahli aj stratu, sa uvedená zrážková daň vracia v plnom rozsahu?“

O prípustnosti

24

Nemecká vláda pochybuje o prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania vzhľadom na neexistenciu vecných zistení týkajúcich sa strát, ktoré údajne utrpela Credit Suisse Securities (Europe) v krajine svojho sídla, teda v Spojenom kráľovstve.

28

Návrh na začatie prejudiciálneho konania je preto prípustný.

O prejudiciálnej otázke

29

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 63 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave uplatniteľnej v členskom štáte, podľa ktorej dividendy vyplácané spoločnosťou so sídlom na daňovo autonómnom území tohto členského štátu podliehajú zrážkovej dani, ktorá v prípade, že tieto dividendy nadobudne spoločnosť rezident, ktorá podlieha dani z príjmu právnických osôb na tomto daňovo autonómnom historickom území, predstavuje zálohu na túto daň a je v celom rozsahu vrátená, ak táto posledná uvedená spoločnosť ukončí dotknuté zdaňovacie obdobie so stratou, zatiaľ čo v prípade, keď uvedené dividendy nadobudne spoločnosť nerezident v rovnakej situácii, nie je stanovené žiadne vrátenie dane.

O existencii obmedzenia voľného pohybu kapitálu v zmysle článku 63 ods. 1 ZFEÚ

33

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž vyplýva, že dividendy vyplácané spoločnosťou nerezidentom, ktorej daňový domicil je v Biskajsku, podliehajú podľa článku 25 ods. 1 písm. a) provinčného zákona č. 12/2013 zrážkovej dani rovnajúcej sa 19 % ich hrubej sumy, pričom však táto sadzba môže byť znížená na základe dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, a to bez ohľadu na finančné výsledky týchto spoločností nerezidentov. V prejednávanej veci boli dividendy, ktoré dostala Credit Suisse Securities (Európa), predmetom zrážkovej dane vo výške 10 % na základe takejto dohody, teda španielsko‑britskej britskej dohody.

34

Na druhej strane, hoci je pravda, že dividendy vyplácané spoločnosťou rezidentom v Biskajsku inej spoločnosti rezidentovi, ktorá sa okrem toho nachádza v rovnakej situácii ako Credit Suisse Securities (Europe), sú tiež predmetom zrážkovej dane rovnajúcej sa 19 % ich hrubej sumy, táto zrážka predstavuje zálohu na daň z príjmov právnických osôb uplatniteľnú v Biskajsku. Ak takáto spoločnosť rezident zaznamená na konci dotknutého zdaňovacieho obdobia straty, a v dôsledku toho žiadna daň z príjmov právnických osôb nie je splatná, zrážková daň vybraná z týchto dividend ako záloha sa vráti, zatiaľ čo nič také nie je stanovené v prípade, keď sa zrážková daň vyberá z dividend vyplatených spoločnostiam nerezidentom.

35

Z uvedeného vyplýva, že systém uplatniteľný na zdanenie dividend vyplácaných spoločnosťou, ktorej daňový domicil je na historickom území Biskajska, môže zvýhodniť spoločnosti rezidentov podliehajúce dani z príjmov právnických osôb na tomto území v porovnaní so spoločnosťou nerezidentom, ak tieto spoločnosti ukončia zdaňovacie obdobie so stratou (pozri analogicky rozsudok z 22. novembra 2018, Sofina a i., C‑575/17 , EU:C:2018:943 , bod 28 ).

39

Keďže dividendy prijaté spoločnosťou nerezidentom sa zdaňujú pri ich vyplácaní, je potrebné zohľadniť zdaňovacie obdobie, v ktorom boli vyplatené, na porovnanie daňového zaťaženia týchto dividend a dividend vyplatených spoločnosti rezidentovi zdaňovanej v Biskajsku (pozri analogicky rozsudok z 22. novembra 2018, Sofina a i., C‑575/17 , EU:C:2018:943 , bod 31 ).

40

V prejednávanej veci treba pritom konštatovať, že takéto zaťaženie je pre túto poslednú uvedenú spoločnosť nulové, ak táto spoločnosť ukončí takýto rok so stratou.

41

Po tretie prípadný odklad zdanenia týchto dividend bude mať povahu konečného oslobodenia od dane, ak už spoločnosť rezident nedosahuje zisk pred ukončením svojej činnosti (pozri analogicky rozsudok z 22. novembra 2018, Sofina a i., C‑575/17 , EU:C:2018:943 , bod 33 ).

45

Na jednej strane totiž nepriaznivé daňové zaobchádzanie odporujúce základnej slobode nemožno považovať za zlučiteľné s právom Únie z dôvodu prípadnej existencie iných daňových výhod (rozsudok z 22. novembra 2018, Sofina a i., C‑575/17 , EU:C:2018:943 , bod 38 , ako aj citovaná judikatúra).

46

Na druhej strane menej výhodná daňová sadzba, na ktorú sa odvoláva Provinčná rada Biskajska a francúzska vláda, pokiaľ ide o dividendy vyplácané spoločnosti rezidentovi, je v každom prípade irelevantná, pretože tieto dividendy podliehajú oslobodeniu od splatnej dane, ak spoločnosť rezident ukončí svoju činnosť bez toho, aby v obdobiach po získaní uvedených dividend dosiahla zisk. Okolnosť, že právna úprava členského štátu znevýhodňuje nerezidentov, nemôže byť kompenzovaná skutočnosťou, že v iných situáciách tá istá právna úprava neznevýhodňuje nerezidentov v porovnaní s rezidentmi (pozri analogicky rozsudok z 22. novembra 2018, Sofina a i., C‑575/17 , EU:C:2018:943 , bod 39 , ako aj citovanú judikatúru).

47

Okrem toho treba konštatovať, že takéto rozdielne daňové zaobchádzanie s dividendami v závislosti od miesta sídla spoločností, ktoré sú ich príjemcami, môže odradiť spoločnosti nerezidentov od investovania do spoločností usadených v Biskajsku.

Podľa článku 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ nie sú článkom 63 ZFEÚ dotknuté práva členských štátov uplatňovať príslušné ustanovenia ich daňových zákonov, ktoré rozlišujú daňových poplatníkov, ktorí sa nenachádzajú v tej istej situácii, pokiaľ ide o ich miesto bydliska alebo miesto, kde investovali kapitál.

51

Toto ustanovenie, ktoré predstavuje výnimku zo základnej zásady voľného pohybu kapitálu, sa má vykladať doslovne. Preto ho nemožno vykladať v tom zmysle, že akákoľvek daňová právna úprava rozlišujúca medzi daňovníkmi v závislosti od miesta, kde majú bydlisko, alebo od členského štátu, v ktorom investujú svoj kapitál, je automaticky zlučiteľná so Zmluvou o FEÚ. Samotná výnimka upravená v článku 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ je totiž obmedzená odsekom 3 toho istého článku, ktorý stanovuje, že vnútroštátne ustanovenia uvedené v uvedenom odseku 1 „nesmú byť prostriedkom na svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie voľného pohybu kapitálu a platieb vymedzených v článku 63 [ZFEÚ]“ (rozsudok z 22. novembra 2018, Sofina a i., C‑575/17 , EU:C:2018:943 , bod 45 , ako aj citovaná judikatúra).

52

Treba teda rozlišovať medzi rozdielnym zaobchádzaním, ktoré je podľa článku 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ prípustné, a diskrimináciou, ktorú článok 65 ods. 3 ZFEÚ zakazuje. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva pritom, že na to, aby sa mohla vnútroštátna daňová právna úprava považovať za zlučiteľnú s ustanoveniami Zmluvy týkajúcimi sa voľného pohybu kapitálu, je potrebné, aby sa rozdiel v zaobchádzaní týkal situácií, ktoré nie sú objektívne porovnateľné, alebo aby bol odôvodnený naliehavým dôvodom všeobecného záujmu (rozsudok z 22. novembra 2018, Sofina a i., C‑575/17 , EU:C:2018:943 , bod 46 , ako aj citovaná judikatúra).

V tejto súvislosti treba uviesť, že judikatúra vyplývajúca z týchto posledných uvedených rozsudkov už bola uvedená v rámci konania, v ktorom bol vyhlásený rozsudok z 22. novembra 2018, Sofina a i. ( C‑575/17 , EU:C:2018:943 ). V tomto rozsudku však Súdny dvor konštatoval existenciu objektívne porovnateľných situácií, a to na základe ustálenej judikatúry pripomenutej v bode 53 tohto rozsudku. Takéto posúdenie platí aj vo vzťahu k situácii spoločností rezidentov a spoločností nerezidentov, o ktoré ide vo veci samej.

56

V dôsledku uvedeného sa rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z právnej úpravy dotknutej vo veci samej týka objektívne porovnateľných situácií.

O odôvodnení založenom na účinnosti vymáhania dane

57

Provinčná rada Biskajska tvrdí, že okamžite vymáhateľná daňová povinnosť spoločnosti nerezidenta, ktorá nadobudla dividendy, sa zdá byť primeraná cieľu zachovať vyvážené rozdelenie daňovej právomoci medzi členskými štátmi, keďže riziko nezaplatenia dane takouto spoločnosťou, ktorá okrem toho nemá stálu prevádzkareň, sa časom zvyšuje z dôvodu neexistencie jej skutočného a trvalého prepojenia s krajinou zdroja príjmu.

61

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že obmedzenie voľného pohybu kapitálu vyplývajúce z právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, spočíva, ako vyplýva z bodu 42 tohto rozsudku, v okolnosti, že na rozdiel od stratových spoločností rezidentov, ktoré podliehajú dani v Biskajsku, sa na spoločnosti nerezidentov, ktoré sú tiež v stratovej situácii, nevzťahuje ani vrátenie zrážkovej dane, ani prípadný odklad zdanenia.

62

Priznanie výhody tohto odkladu spoločnostiam nerezidentom, ktoré by nevyhnutne toto obmedzenie odstránilo, by nespochybnilo dosiahnutie cieľa súvisiaceho s účinným vymáhaním dane, ktorú majú tieto spoločnosti zaplatiť, ak získajú dividendy od spoločnosti rezidenta usadenej v Biskajsku (pozri analogicky rozsudok z 22. novembra 2018, Sofina a i., C‑575/17 , EU:C:2018:943 , bod 70 ).

63

Po prvé systém spočívajúci vo vrátení zrážkovej dane v prípade stratového hospodárskeho výsledku totiž svojou povahou predstavuje výnimku zo zásady zdanenia vyplácania dividend počas zdaňovacieho obdobia, takže tento systém sa svojou povahou neuplatní na väčšinu spoločností nadobúdajúcich dividendy, ale len na spoločnosti, ktoré vykazujú straty (pozri analogicky rozsudok z 22. novembra 2018, Sofina a i., C‑575/17 , EU:C:2018:943 , bod 71 ).

67

Za týchto podmienok nemožno prijať odôvodnenie vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, založené na účinnosti vymáhania dane.

O odôvodnení založenom na vyrovnanom rozdelení daňovej právomoci medzi členskými štátmi a na predchádzaní riziku dvojitého zohľadnenia strát

68

Nemecká vláda tvrdí, že hoci podľa španielsko‑britskej dohody je Španielske kráľovstvo oprávnené zdaniť dividendy vyplácané spoločnosťami rezidentmi spoločnostiam usadeným v Spojenom kráľovstve, ich ekonomická činnosť patrí do daňovej právomoci Spojeného kráľovstva. Právna úprava dotknutá vo veci samej tak slúži na zachovanie vyváženého rozdelenia daňovej právomoci, keďže straty vzniknuté spoločnosti nerezidentovi, ktorá nemá priamu súvislosť s dividendami vyplatenými tejto spoločnosti spoločnosťou rezidentom, pochádzajú z ekonomických činností patriacich do daňovej právomoci štátu, ktorého je rezidentom, kde možno tieto straty zohľadniť. Dodatočné zohľadnenie pri zdaňovaní dividend v Španielsku by viedlo k dvojitému odpočítaniu strát, čo by bolo v rozpore s vykonaným rozdelením daňových právomocí.

69

Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že predchádzanie dvojitému zohľadneniu strát predstavuje legitímny cieľ, ktorý môže odôvodniť obmedzenie základných slobôd (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júna 2018, Bevola a Jens W. Trock, C‑650/16 , EU:C:2018:424 , bod 52 , ako aj citovanú judikatúru).

73

V prejednávanej veci sa podľa právnej úpravy dotknutej vo veci samej dividendy vyplácané spoločnosti nerezidentovi zdaňujú zrážkovou daňou so sadzbou stanovenou v rámci dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom táto zrážka sa nevráti, ak takáto spoločnosť je na konci zdaňovacieho obdobia v strate, zatiaľ čo na spoločnosť rezidenta, ktorá sa nachádza v rovnakej situácii, sa vzťahuje takéto vrátenie a odklad zdanenia nadobudnutých dividend.

74

Ak sa však na jednej strane členský štát rozhodol nezdaniť v niektorých prípadoch spoločnosti rezidentov z dividend domáceho pôvodu, nemôže sa odvolávať na potrebu zabezpečenia vyváženého rozdelenia daňovej právomoci medzi členskými štátmi, aby tým odôvodnil zdanenie spoločností nerezidentov dosahujúcich takéto príjmy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2024, Keva a i., C‑39/23 , EU:C:2024:648 , body 73 , ako aj citovanú judikatúru).

75

Právnu úpravu dotknutú vo veci samej preto nemožno odôvodniť potrebou zachovať vyvážené rozdelenie daňovej právomoci medzi členskými štátmi a zabrániť riziku dvojitého zohľadnenia strát.

O odôvodnení založenom na zachovaní koherencie daňového systému

79

Provinčná rada Biskajska, ako aj španielska a nemecká vláda tvrdia, že taká právna úprava, o akú ide vo veci samej, slúži na zachovanie koherencie vnútroštátneho daňového systému, keďže nezohľadnenie strát vzniknutých spoločnosti nerezidentovi mimo tohto členského štátu v členskom štáte zdroja príjmov sleduje symetrickú logiku a predstavuje v uvedenom členskom štáte nezdanenie ekonomických činností, z ktorých vyplývajú tieto straty.

80

Na to, aby malo tvrdenie založené na potrebe zachovať súdržnosť vnútroštátneho daňového systému úspech, treba preukázať existenciu priamej súvislosti medzi predmetnou daňovou výhodou a kompenzáciou tejto výhody vo forme stanoveného daňového odvodu (rozsudok z 21. decembra 2023, Cofidis, C‑340/22 , EU:C:2023:1019 , bod 55 a citovaná judikatúra).

O trovách

84

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave uplatniteľnej v členskom štáte, podľa ktorej dividendy vyplácané spoločnosťou so sídlom na daňovo autonómnom území tohto členského štátu podliehajú zrážkovej dani, ktorá v prípade, že tieto dividendy nadobudne spoločnosť rezident, ktorá podlieha dani z príjmu právnických osôb na tomto daňovo autonómnom historickom území, predstavuje zálohu na túto daň a je v celom rozsahu vrátená, ak táto posledná uvedená spoločnosť ukončí dotknuté zdaňovacie obdobie so stratou, zatiaľ čo v prípade, keď uvedené dividendy nadobudne spoločnosť nerezident v rovnakej situácii, nie je stanovené žiadne vrátenie dane.

Podpisy