C-610/23

62023CJ0610

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 3. júla 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Azylová politika – Medzinárodná ochrana – Spoločné konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany – Smernica 2013/32/EÚ – Článok 46 – Charta základných práv Európskej únie – Článok 47 – Právo na účinný opravný prostriedok – Požiadavka preskúmania opravného prostriedku v plnom rozsahu a ex nunc – Povinnosť dostaviť sa pred orgán príslušný na preskúmanie opravného prostriedku – Domnienka zneužívajúceho podania opravného prostriedku – Zamietnutie opravného prostriedku ako zjavne nedôvodného bez vecného preskúmania – Zásada proporcionality“

Vo veci C‑610/23 [Al Nasiria] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Dioikitiko Protodikeio Thessalonikis (Správny súd prvej inštancie Solún, Grécko) z 30. júna 2023 a doručený Súdnemu dvoru 3. októbra 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

grécka vláda, v zastúpení: Z. Chatzipavlou, K. Georgiadis a T. Papadopoulou, splnomocnení zástupcovia,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého stranami sú FO a Ypourgos Metanastefsis kai Asylou (Ministerstvo pre prisťahovalectvo a azyl, Grécko), vo veci zamietnutia žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktorú podal FO.

Právny rámec

Medzinárodné právo

3

Článok 33 Dohovoru o právnom postavení utečencov, ktorý bol podpísaný 28. júla 1951 v Ženeve [ Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov , zb. 189, s. 150, č. 2545 (1954)] a ktorý nadobudol platnosť 22. apríla 1954, doplnený protokolom o právnom postavení utečencov, ktorý bol uzavretý 31. januára 1967 v New Yorku a ktorý nadobudol platnosť 4. októbra 1967, s názvom „Zákaz vyhostenia alebo vrátenia (‚refoulement‘)“ v odseku 1 stanovuje:

5

Článok 11 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„K rozhodnutiam o návrate sa pripája zákaz vstupu:

a)

ak sa nestanovila lehota na dobrovoľný odchod, alebo

b)

…

d)

‚utečenec‘ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý kvôli oprávnenej obave pred prenasledovaním z rasových, náboženských dôvodov, dôvodov štátnej príslušnosti, z dôvodu zastávania určitého politického názoru alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu tejto krajiny, alebo osoba bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie, alebo ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť a na ktorú sa neuplatňuje článok 12;

…

f)

‚osoba oprávnená na doplnkovú ochranu‘ je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva, ktorá nie je oprávnená ako utečenec, ale vzhľadom ku ktorej boli preukázané podstatné dôvody domnievať sa, že dotknutá osoba by v prípade, keď by bola vrátená do svojej krajiny pôvodu alebo v prípade osoby bez štátneho občianstva do krajiny svojho doterajšieho pobytu, čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho bezprávia, ako je definované v článku 15, a na ktorú sa neuplatňuje článok 17 ods. 1 a 2 a ktorá nemôže prijať alebo v dôsledku takéhoto rizika odmieta ochranu tejto krajiny;

a)

všetkých príslušných skutočností, pokiaľ sa týkajú krajiny pôvodu v čase prijatia rozhodnutia o žiadosti, vrátane zákonov a nariadení krajiny pôvodu a spôsobu, ktorým sú uplatňované;

b)

príslušných vyhlásení a dokumentácie predloženej žiadateľom vrátane informácií o tom, či žiadateľ bol alebo môže byť predmetom prenasledovania alebo vážneho bezprávia;

c)

individuálneho postavenia a osobných okolností žiadateľa vrátane takých faktorov ako pôvod, pohlavie a vek, s cieľom posúdenia, či by na základe osobných okolností žiadateľa činy, ktorým bol alebo mohol byť žiadateľ vystavený, predstavovali prenasledovanie alebo vážne bezprávie;

c)

vyhlásenia žiadateľa sú uznané za logické a prijateľné a nie sú v rozpore s dostupnými osobitnými a všeobecnými informáciami týkajúcimi sa prípadu žiadateľa;

d)

žiadateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v najskoršom možnom čase alebo žiadateľ preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a

e)

bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.“

(23)

Za určitých podmienok by sa žiadateľom mala v rámci konaní o opravnom prostriedku poskytovať bezplatná právna pomoc a zastúpenie zo strany osôb, ktoré sú na ich poskytovanie podľa vnútroštátneho práva oprávnené. Okrem toho by žiadatelia mali mať vo všetkých fázach konania právo poradiť sa na svoje vlastné náklady s právnymi zástupcami alebo poradcami, ktorých ako takých pripúšťa alebo povoľuje vnútroštátne právo.

…

(25)

V záujme správneho uznania tých osôb, ktoré potrebujú ochranu ako utečenci v zmysle článku 1 [dohovoru o právnom postavení utečencov, podpísaného v Ženeve 28. júla 1951,] alebo ako osoby oprávnené na doplnkovú ochranu, by mal mať každý žiadateľ účinný prístup ku konaniu, možnosti spolupráce a riadnej komunikácii s príslušnými orgánmi, aby mohol predložiť relevantné dôkazy týkajúce sa jeho prípadu, a dostatočným procesným zárukám vo všetkých štádiách konania. Konanie, v rámci ktorého prebieha posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, by navyše za bežných okolností malo žiadateľovi o azyl poskytnúť aspoň: právo zostať v členskom štáte do vydania rozhodnutia rozhodujúcim orgánom;… právo na primerané oznámenie rozhodnutia a skutkové a právne dôvody uvedeného rozhodnutia; možnosť konzultácie s právnym zástupcom alebo iným poradcom; právo byť v rozhodujúcich okamihoch v priebehu procesu informovaný o svojom právnom postavení v jazyku, ktorému rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie; a právo na účinný opravný prostriedok pred súdom v prípade zamietavého rozhodnutia.

…

V článku 2 smernice 2013/32 s názvom „Vymedzenia pojmov“ sa stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…

f)

‚rozhodujúci orgán‘ znamená akýkoľvek kvázi súdny alebo správny orgán v členskom štáte zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu s právomocou prijímať rozhodnutia v prvom stupni o takýchto prípadoch;

…“

b)

utiekol z miesta, kde býval, alebo z miesta, kde bol držaný, alebo toto miesto bez povolenia opustil bez toho, aby sa v primeranom čase obrátil na príslušný orgán, alebo v primeranom čase nesplnil svoju povinnosť hlásiť sa alebo inú oznamovaciu povinnosť, pokiaľ žiadateľ nepreukáže, že sa tak stalo v dôsledku okolností, ktoré nemohol ovplyvniť.

Na účely vykonania týchto ustanovení môže členský štát stanoviť lehoty alebo usmernenia.

2. Členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ, ktorý sa po prijatí rozhodnutia o zastavení posudzovania žiadosti podľa odseku 1 tohto článku opäť prihlásil príslušnému orgánu, mal právo požadovať opätovné otvorenie svojho prípadu alebo podať novú žiadosť nepodliehajúcu postupu uvedenému v článkoch 40 a 41.

Členské štáty môžu stanoviť lehotu v dĺžke minimálne deviatich mesiacov, po uplynutí ktorej už žiadateľov prípad nemožno opätovne otvoriť alebo sa nová žiadosť môže považovať za následnú žiadosť podliehajúcu postupu uvedenému v článkoch 40 a 41. Členské štáty môžu stanoviť, že žiadateľov prípad možno opätovne otvoriť len raz.

Členské štáty zabezpečia, aby sa takáto osoba neodsunula v rozpore so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

b)

žiadateľ je z bezpečnej krajiny pôvodu v zmysle tejto smernice, alebo

c)

žiadateľ zavádzal orgány predkladaním nepravdivých informácií alebo falošných dokumentov alebo zadržiavaním relevantných informácií alebo dokumentov, pokiaľ ide o jeho totožnosť a/alebo štátnu príslušnosť, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na rozhodnutie, alebo

d)

je pravdepodobné, že žiadateľ nedobromyseľne zničil doklad totožnosti alebo cestovný doklad, ktoré by pomohli určiť jeho totožnosť či štátnu príslušnosť, alebo sa ich zbavil, alebo

h)

žiadateľ vstúpil na územie členského štátu neoprávnene alebo neoprávnene predĺžil svoj pobyt a bez závažného dôvodu sa neprihlásil orgánom ani nepodal žiadosť o medzinárodnú ochranu čo najskôr vzhľadom na okolnosti svojho vstupu, alebo

i)

žiadateľ odmieta splniť svoju povinnosť… nechať si vziať odtlačky prstov, alebo

j)

žiadateľ môže byť z vážnych dôvodov považovaný za ohrozenie národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku členského štátu, alebo bol na základe vnútroštátneho práva nútene vyhostený z vážnych príčin súvisiacich s verejnou bezpečnosťou alebo verejným poriadkom.“

„1. Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia mali právo na účinný opravný prostriedok pred súdom proti:

a)

rozhodnutiu o ich žiadosti o medzinárodnú ochranu vrátane rozhodnutia:

i)

považovať žiadosť za neopodstatnenú v súvislosti s postavením utečenca a/alebo postavením osoby s doplnkovou ochranou;

ii)

odmietnutiu znovu otvoriť posudzovanie žiadosti po jeho prerušení podľa článkov 27 a 28;

c)

rozhodnutiu o odňatí medzinárodnej ochrany podľa článku 45.

…

3. V záujme dosiahnutia súladu s odsekom 1 členské štáty zabezpečia, aby účinný opravný prostriedok zahŕňal posúdenie skutkových aj právnych otázok v plnom rozsahu ex nunc vrátane prípadného posúdenia potrieb medzinárodnej ochrany podľa smernice [2011/95], a to aspoň v rámci konania o opravnom prostriedku pred súdom prvého stupňa.

4. Členské štáty stanovia primerané lehoty a iné potrebné pravidlá, podľa ktorých môže žiadateľ uplatňovať svoje právo na účinný opravný prostriedok podľa odseku 1. Tieto lehoty nesmú znemožňovať alebo neprimerane sťažovať uplatnenie tohto práva.

považujúceho žiadosť za neprípustnú podľa článku 33 ods. 2 písm. a), b) alebo d);

c)

zamietajúceho opätovné otvorenie prípadu žiadateľa po jeho zastavení podľa článku 28, alebo

d)

nepreskúmať alebo nepreskúmať v plnom rozsahu žiadosť podľa článku 39;

má súd právomoc rozhodnúť, či žiadateľ môže alebo nemôže zostať na území členského štátu, a to buď na žiadosť žiadateľa alebo z úradnej moci, ak takéto rozhodnutie zrušuje právo žiadateľa zostať v členskom štáte a ak v takýchto prípadoch nie je vo vnútroštátnom práve stanovené právo zostať v členskom štáte dovtedy, kým nebude rozhodnuté o opravnom prostriedku.

„Ak existuje riziko úteku alebo ak štátny príslušník tretej krajiny predstavuje riziko pre verejnú bezpečnosť, verejný poriadok alebo národnú bezpečnosť…, alebo ak žiadosť o legálny pobyt bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená alebo zneužívajúca, osobitne príslušné orgány neposkytnú žiadnu lehotu na dobrovoľný odchod.“

Zákon č. 4375/2016

15

Na základe § 4 ods. 1 Nomos 4375/2016, Organosi kai leitourgia Ypiresias Asylou, Archis Prosfygon, Ypiresias Ypodochis kai Taftopoiisis, systasi Genikis Grammateias Ypodochis, prosarmogi tis Ellinikis Nomothesias pros tis diatakseis tis Odigias 2013/32/ΕΕ tou Evropaikou Koinovouliou kai tou Symbouliou „schetika me tis koines diadikasies gia ti chorigisi kai anaklisi tou kathestotos diethnous prostasias (anadiatyposi)“ (EE 2013 L 180), diatakseis gia tin ergasia dikaiouchon diethnous prostasias kai alles diatakseis (zákon č. 4375/2016 o organizácii a fungovaní úradu pre azyl, orgánu pre preskúmavanie opravných prostriedkov a úradu pre prijímanie a identifikáciu, ako aj o zriadení generálneho sekretariátu pre prijímanie a o harmonizácii gréckych právnych predpisov s ustanoveniami [smernice 2013/32] v oblasti práce osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu a s inými ustanoveniami) (FEK A’ 51/3.4.2016), v znení zákona č. 4399/2016 (ďalej len „zákon č. 4375/2016“), boli na účely zaručenia práva na účinný opravný prostriedok, zakotveného v článku 46 uvedenej smernice, zriadené nezávislé komisie pre opravné prostriedky, ktoré majú sídlo v Aténach a ktoré sú miestne príslušné pre celé Grécko. Sú príslušné rozhodovať o opravných prostriedkoch žiadateľov o medzinárodnú ochranu s cieľom právne a vecne preskúmať rozhodnutia Ypiresia Asylou (Úrad pre azyl, Grécko) o zamietnutí ich žiadostí, ktoré podali na prvom stupni.

a)

Ak sa žiadatelia zdržiavajú v prijímacích alebo ubytovacích zariadeniach, nie sú povinní dostaviť sa osobne. V takýchto prípadoch sa žiadatelia môžu nechať zastupovať advokátmi ad litem , osobitne splnomocnenými poradcami alebo inými oprávnenými osobami v súlade s § 71 ods. 1, alebo akýmkoľvek vhodným spôsobom a najneskôr deň pred pojednávaním predložiť orgánu pre preskúmanie opravných prostriedkov potvrdenie osoby zodpovednej za prijímacie alebo ubytovacie zariadenie. V tomto potvrdení sa musí uviesť, že žiadatelia sa ku dňu podania žiadosti o potvrdenie skutočne zdržiavajú v prijímacom alebo ubytovacom centre. Obdobie medzi týmto dátumom a dňom pojednávania týkajúceho sa preskúmania opravného prostriedku nemôže byť dlhšie ako tri (3) dni.

b)

…

9. V prípade porušenia povinnosti spolupráce s príslušnými orgánmi, ako sa uvádza v predchádzajúcich odsekoch, a najmä ak dotknutá osoba nekomunikuje ani nespolupracuje s orgánmi na účely zistenia skutočností potrebných na posúdenie žiadosti, čím sa bráni riadnemu priebehu konaní o posúdení žiadostí o medzinárodnú ochranu, sa uvedená žiadosť alebo opravný prostriedok považujú za konkludentne späťvzaté v súlade s ustanoveniami § 81 tohto zákona.“

18

Ustanovenie § 81 uvedeného zákona stanovovalo:

„1. Ak existuje vážny dôvod domnievať sa, že žiadateľ svoju žiadosť konkludentne vzal späť, orgány príslušné na rozhodnutie uskutočnia primerané vecné posúdenie žiadosti v súlade s § 4 tohto zákona na základe informácií, ktoré má k dispozícii úrad, a ak sa tieto orgány domnievajú, že žiadosť je nedôvodná, zamietnu ju. Ak na základe informácií, ktoré má k dispozícii úrad, a v súlade s predchádzajúcim odsekom nie je možné primerané vecné posúdenie žiadosti, príslušné orgány posudzovanie žiadosti ukončia a vydajú rozhodnutie o prerušení. V rámci rozhodnutia o prerušení posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu sa súčasne nariadi návrat žiadateľa v súlade s ustanoveniami zákonov č. 3907/2011 a 3386/2005. Uvedené akty sa oznamujú v súlade s ustanoveniami § 82 tohto zákona.

2. Konkludentné späťvzatie sa predpokladá najmä vtedy, keď sa preukáže, že žiadateľ:

d)

opustil bez toho, aby požiadal o povolenie, alebo bez toho, aby o tom informoval príslušné orgány v čase, keď mal takú povinnosť, miesto, kde žije, alebo opustil krajinu bez povolenia príslušných prijímajúcich orgánov; alebo

e)

si nesplnil povinnosti vyplývajúce z § 78 tohto zákona alebo si nesplnil povinnosť pravidelne sa dostaviť pred orgány alebo iné oznamovacie povinnosti,… alebo

f)

sa nedostavil na obnovenie svojho preukazu žiadateľa o medzinárodnú ochranu [najneskôr] deň nasledujúci po dni uplynutia jeho platnosti v súlade s § 70; alebo

V § 92 zákona č. 4636/2019, nazvanom „Právo na opravný prostriedok“, sa v odsekoch 1 a 4 stanovovalo:

„1. Žiadateľ má právo podať na orgán zodpovedný za preskúmanie opravných prostriedkov, uvedený v § 4 zákona č. 4375/2016, správny opravný prostriedok podľa § 7 ods. 5 zákona č. 4375/2016:

a)

proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu ako neopodstatnenej v riadnom konaní alebo o zrušení postavenia medzinárodnej ochrany, ako aj proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva postavenie medzinárodnej ochrany, pokiaľ ide o jeho časť, ktorou sa odmieta priznať žiadateľovi postavenie utečenca, a to do tridsiatich (30) dní odo dňa oznámenia rozhodnutia alebo odo dňa, keď sa predpokladá, že autor opravného prostriedku sa o ňom dozvedel v súlade s § 82 ods. 5;

b)

proti rozhodnutiu, ktorým sa žiadosť o medzinárodnú ochranu zamieta ako neprípustná alebo ktorým sa zamieta v rámci skráteného konania…

V § 97 ods. 2 uvedeného zákona sa stanovovalo:

„Pokiaľ § 78 ods. 3 neustanovuje inak, v konaní pred nezávislými komisiami pre opravné prostriedky sa osoba, ktorá podala opravný prostriedok, povinne dostaví osobne alebo prostredníctvom advokáta ad litem . Ak sa žiadateľ osobne nedostaví alebo nedoručí potvrdenie uvedené v § 78 ods. 3, predpokladá sa, že podal opravný prostriedok výlučne s cieľom odložiť alebo zmariť výkon skoršieho alebo blížiaceho sa rozhodnutia o vyhostení alebo odsune akýmkoľvek iným spôsobom a jeho opravný prostriedok sa zamietne ako zjavne nedôvodný.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

22

Dňa 28. februára 2019 podal FO, štátny príslušník Iraku, na Perifereiako Grafeio Asylou Samou (Regionálny azylový úrad Samos, Grécko) žiadosť o medzinárodnú ochranu z dôvodu, že jeho život bol v jeho krajine pôvodu v ohrození.

23

26

FO sa osobne nedostavil pred 3. nezávislú komisiu pre opravné prostriedky v deň pojednávania týkajúceho sa preskúmania jeho opravného prostriedku. V dôsledku toho táto komisia po tom, čo overila, že FO sa nezdržiava v prijímacom a identifikačnom centre, nevzťahuje sa naňho žiadne opatrenie týkajúce sa obmedzenia pohybu a ani sa nezdá, že by existoval prípad vyššej moci, ktorý by mu znemožnil dostaviť sa na pojednávanie, zamietla opravný prostriedok ako zjavne nedôvodný na základe § 97 ods. 2 zákona č. 4636/2019 bez jeho vecného preskúmania. Navyše v súlade s § 22 ods. 4 zákona č. 3907/2011 nariadila vo vzťahu k FO opatrenie návratu bez lehoty na dobrovoľný odchod z krajiny.

27

FO podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu o neplatnosť na Dioikitiko Protodikeio Thessalonikis (Správny súd prvej inštancie Solún, Grécko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom uviedol, že 3. nezávislá komisia pre opravné prostriedky nezákonne zamietla jeho opravný prostriedok len z dôvodu, že nebol prítomný na pojednávaní týkajúcom sa preskúmania tohto opravného prostriedku, a bez toho, aby dostatočne preskúmala jeho dôvodnosť, pričom on sa na toto pojednávanie nemohol dostaviť z dôvodu finančných ťažkostí, ktoré mu bránili vycestovať zo Solúnu, kde sa zdržiava, do Atén (Grécko).

28

Vnútroštátny súd na úvod uvádza, že nezávislé komisie pre opravné prostriedky boli zriadené ustanovením § 4 ods. 1 zákona č. 4375/2016 s cieľom zaručiť právo na účinný opravný prostriedok, ktoré je zakotvené v článku 46 smernice 2013/32 a článku 47 Charty, v prospech osôb, na ktoré sa vzťahujú rozhodnutia o zamietnutí požadovanej medzinárodnej ochrany. Domnieva sa, že vzhľadom na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 31. januára 2013, D. a A. ( C‑175/11 , EU:C:2013:45 ), tieto komisie predstavujú „súdy“ v zmysle článku 46 tejto smernice.

32

Pokiaľ ide po tretie o zásadu efektivity, vnútroštátny súd uvádza, že cieľom § 97 ods. 2 zákona č. 4636/2019 je umožniť nezávislým komisiám pre opravné prostriedky ubezpečiť sa, že žiadatelia o medzinárodnú ochranu majú naďalej záujem na výsledku svojho opravného prostriedku a ešte sa nachádzajú na území Grécka, aby sa zabránilo vecnému posúdeniu žiadostí, ktoré sa stali z hľadiska týchto žiadateľov bezpredmetnými, a aby sa urýchlilo preskúmanie ostatných opravných prostriedkov. Tento súd sa však pýta, či toto ustanovenie tým, že žiadateľom, na ktorých sa nevzťahuje niektorá z výnimiek uvedených v § 78 ods. 3 tohto zákona, ukladá povinnosť dostaviť sa z akéhokoľvek miesta v Grécku do sídla týchto komisií v Aténach, a to bez toho, aby sa mohli nechať zastúpiť advokátom alebo inou osobou, a tým, že stanovuje domnienku zneužívajúceho podania opravného prostriedku v prípade nedodržania tejto procesnej povinnosti, neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje uplatňovanie práva Únie a pre uvedených žiadateľov nevytvára neprimeranú záťaž.

33

V tejto súvislosti vnútroštátny súd tvrdí, že hoci § 97 ods. 2 zákona č. 4636/2019 v takýchto prípadoch stanovuje zamietnutie opravného prostriedku ako zjavne nedôvodného, smernica 2013/32 údajne upravuje možnosť členských štátov stanoviť domnienku implicitného späťvzatia žiadosti o medzinárodnú ochranu v prípade nedodržania niektorej z povinností odpovedať orgánom, ktoré táto smernica stanovuje. Podľa uvedenej smernice totiž zamietnutie takejto žiadosti ako zjavne neopodstatnenej údajne predpokladá, že táto žiadosť je prinajmenšom neodôvodnená.

2.

a)

V prípade záveru, že na uvedenú problematiku sa vzťahuje zásada procesnej autonómie členských štátov, majú sa za obdobné vnútroštátne procesné pravidlá v rámci posudzovania zásady ekvivalencie považovať pravidlá, ktorými sa riadia konania pred správnymi komisiami rozhodujúcimi o opravných prostriedkoch podľa vnútroštátneho práva, alebo procesné pravidlá upravujúce podávanie žalôb vo veci samej (alebo žalôb o neplatnosť) v správnom súdnictve?

b)

Je stanovenie povinnej osobnej účasti (alebo, v uvedených prípadoch, povinnosti zaslať potvrdenie podľa § 78 ods. 3 zákona č. 4636/2019) zlučiteľné so zásadou efektivity v rámci práva Únie, a najmä s efektívnym výkonom práva na účinné opravné prostriedky? V tejto súvislosti sa kladie tiež otázka, či je na jednej strane relevantné, či domnienka nesprávneho uplatnenia práva na opravný prostriedok v zmysle § 97 ods. 2 zákona č. 4636/2019 zodpovedá poznatkom vyplývajúcim zo všeobecnej skúsenosti, a či je na druhej strane významné to, že v rámci (prvostupňového) skúmania žiadostí o medzinárodnú ochranu vedie rovnaké správanie k domnienke konkludentného späťvzatia žiadosti, a nie k zamietnutiu žiadosti ako zjavne neopodstatnenej?“

O prejudiciálnych otázkach

Predovšetkým treba uviesť, že článok 46 ods. 1 smernice 2013/32 stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia o medzinárodnú ochranu mali právo na účinný opravný prostriedok pred súdom proti rôznym aktom týkajúcim sa ich žiadostí o medzinárodnú ochranu, najmä rozhodnutiam o zamietnutí takýchto žiadostí ako neopodstatnených. Ako sa to navyše uvádza v odôvodnení 50 smernice 2013/32, v súlade so základnou zásadou práva Únie musia rozhodnutia prijaté najmä v súvislosti so žiadosťami o medzinárodnú ochranu podliehať účinným opravným prostriedkom pred súdmi.

39

V tejto súvislosti s cieľom určiť, či určitý orgán predstavuje „súdny orgán“ na účely uplatnenia účinného opravného prostriedku proti rozhodnutiam rozhodujúceho orgánu v zmysle smernice Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca ( Ú. v. EÚ L 326, 2005, s. 13 ), Súdny dvor odkázal na rovnaké kritériá, aké boli zavedené pre posúdenie, či má vnútroštátny orgán povahu „súdneho orgánu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. januára 2013, D. a A., C‑175/11 , EU:C:2013:45 , bod 83 , ako aj citovanú judikatúru), pričom táto smernica vo svojom odôvodnení 27 prvej vete obsahuje výslovný odkaz na „súdny orgán v zmysle článku [267 ZFEÚ]“. To, že odôvodnenie 50 smernice 2013/32 takýto odkaz neobsahuje, na tomto posúdení nič nemení.

40

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora preto treba pri posudzovaní toho, či má príslušný orgán povahu „súdneho orgánu“, zohľadniť všetky skutočnosti, ako sú zákonný základ tohto orgánu, jeho trvalosť, záväzný charakter jeho právnych aktov, kontradiktórna povaha jeho konania, uplatňovanie právnych noriem týmto orgánom, ako aj jeho nezávislosť (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. septembra 1997, Dorsch Consult, C‑54/96 , EU:C:1997:413 , bod 23 , a zo 7. mája 2024, NADA a i., C‑115/22 , EU:C:2024:384 , bod 35 , ako aj citovanú judikatúru).

44

Za týchto podmienok a s výhradou overenia vnútroštátnym súdom treba konštatovať, že nezávislé komisie pre opravné prostriedky, zriadené vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, na vybavovanie opravných prostriedkov žiadateľov o medzinárodnú ochranu proti rozhodnutiam, ktoré boli voči nim prijaté, spĺňajú podmienky potrebné na to, aby sa považovali za„súdne orgány“ v zmysle článku 46 smernice 2013/32. Ani informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom, ani tvrdenia uvedené gréckou vládou a Európskou komisiou totiž neobsahujú skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť toto posúdenie s ohľadom na kritériá vyplývajúce z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ako bola pripomenutá v bode 40 tohto rozsudku.

O položených otázkach

45

Svojimi dvoma otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 46 smernice 2013/32 v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sa v prípade, že žiadateľ o medzinárodnú ochranu nesplní procesnú povinnosť osobne sa dostaviť pred súd príslušný na rozhodnutie o jeho opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí jeho žiadosti, stanovuje domnienka zneužívajúceho podania tohto opravného prostriedku a upravuje sa, že tento opravný prostriedok treba zamietnuť ako zjavne nedôvodný bez akéhokoľvek vecného preskúmania.

46

48

Ďalej sa v článku 46 ods. 3 smernice 2013/32, ktorého cieľom je spresniť rozsah práva na účinný opravný prostriedok, stanovuje, že na dosiahnutie súladu s článkom 46 ods. 1 tejto smernice musia členské štáty dbať na to, aby súd, na ktorom je rozhodnutie o žiadosti o medzinárodnú ochranu napadnuté, vykonal „posúdenie skutkových aj právnych otázok v plnom rozsahu ex nunc vrátane prípadného posúdenia potrieb medzinárodnej ochrany podľa smernice [2011/95]“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júla 2018, Alheto, C‑585/16 , EU:C:2018:584 , body 105 a 106 ).

49

Konkrétne v súlade s článkom 46 ods. 3 smernice 2013/32 opravný prostriedok podaný žiadateľom o medzinárodnú ochranu musí zahŕňať preskúmanie všetkých skutkových a právnych okolností súdom, ktoré mu umožnia vykonať aktualizované posúdenie prejednávanej veci tak, aby žiadosť o medzinárodnú ochranu mohla byť vybavená vyčerpávajúcim spôsobom bez toho, aby bolo potrebné vrátiť vec rozhodujúcemu orgánu. Takýto výklad uprednostňuje cieľ sledovaný smernicou 2013/32, ktorým je zabezpečiť, aby sa takéto žiadosti vybavovali čo najskôr bez toho, aby bolo dotknuté vykonanie primeraného a úplného posúdenia [rozsudok z 8. februára 2024, Bundesrepublik Deutschland (Prípustnosť následnej žiadosti), C‑216/22 , EU:C:2024:122 , bod 58 a citovaná judikatúra].

50

Napokon článok 46 ods. 4 prvá veta smernice 2013/32 necháva na členských štátoch, aby stanovili pravidlá potrebné na to, aby žiadatelia o medzinárodnú ochranu mohli uplatniť svoje právo na účinný opravný prostriedok [rozsudok z 9. septembra 2020, Commissaire général aux réfugiés et aux apatrides (Zamietnutie následnej žiadosti – Lehota na podanie opravného prostriedku), C‑651/19 , EU:C:2020:681 , bod 33 ].

53

V prejednávanej veci § 92 zákona č. 4636/2019, ktorým sa do vnútroštátneho právneho poriadku preberá článok 46 smernice 2013/32, stanovuje právo žiadateľa o medzinárodnú ochranu podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zamietnutí jeho žiadosti. Ustanovenie § 97 tohto zákona upravuje konanie o preskúmaní tohto opravného prostriedku pred nezávislými komisiami pre opravné prostriedky. Podľa odseku 2 tohto § 97 sú žiadatelia o medzinárodnú ochranu povinní, bez ohľadu na miesto, na ktorom sa v Grécku zdržiavajú, dostaviť sa do sídla týchto komisií, pokiaľ sa na nich nevzťahuje niektorá z výnimiek uvedených v § 78 ods. 3 tohto zákona. Všetky uvedené komisie majú sídlo v Aténach. V § 97 ods. 2 druhej vete uvedeného zákona sa navyše ako právny následok nedodržania tejto povinnosti osobného dostavenia sa stanovuje to, že sa predpokladá, že žiadateľ podal opravný prostriedok výlučne s cieľom odložiť alebo zmariť výkon skoršieho alebo blížiaceho sa rozhodnutia o vyhostení alebo odsune akýmkoľvek iným spôsobom a že jeho opravný prostriedok sa zamietne ako zjavne nedôvodný.

54

Je zrejmé, že zavedením tejto procesnej požiadavky a stanovením, že jej nedodržanie má uvedený dôsledok, sa právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, obmedzuje len na vymedzenie spôsobu využitia opravného prostriedku žiadateľov proti rozhodnutiu o zamietnutí ich žiadosti o medzinárodnú ochranu. Tento spôsob však môže obmedziť právo týchto žiadateľov na účinnú súdnu ochranu, keďže sa na nich vyvíja tlak súvisiaci s ich fyzickou prítomnosťou na konaní pred príslušnými komisiami pre opravné prostriedky pod hrozbou uplatnenia domnienky konkludentného späťvzatia ich žiadostí a ich zamietnutia ako zjavne neopodstatnených, a to bez akéhokoľvek vecného posúdenia.

Ako to vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, procesná požiadavka stanovená vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou vo veci samej a dôsledok, ktorý vyplýva z jej nedodržania, majú za cieľ ubezpečiť sa, že žiadatelia majú skutočný záujem na podaní opravného prostriedku, a to overením, či sa nachádzajú na území daného štátu v čase jeho preskúmavania, a prispieť tak k riadnemu a rýchlemu priebehu konania na príslušnom súde. Ciele rýchleho vybavovania takýchto opravných prostriedkov a zachovania účinnosti súdneho systému sú legitímne, keďže prispievajú k tomu, aby sa súdy rozhodujúce o týchto opravných prostriedkoch sústredili na tie, ktoré podali žiadatelia so skutočným záujmom na výsledku opravného prostriedku. Predstavujú teda legitímne ciele a odôvodňujú zavedenie takej domnienky, o akú ide vo veci samej, ktorá zodpovedá tak záujmom členských štátov, ako aj záujmom žiadateľov o takúto ochranu, ako sa to spresňuje v odôvodnení 18 predmetnej smernice.

58

Súdny dvor už totiž rozhodol, že procesné pravidlá zabezpečujúce rýchlejšie vybavovanie zjavne neopodstatnených žiadostí o medzinárodnú ochranu umožňujú efektívnejšie vybavovanie žiadostí podaných osobami, v prípade ktorých je priznanie postavenia utečenca opodstatnené, a prispievajú tak k riadnemu priebehu konania o posúdení žiadostí o medzinárodnú ochranu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2020, Commissaire général aux réfugiés et aux apatrides (Zamietnutie následnej žiadosti – Lehota na podanie opravného prostriedku), C‑651/19 , EU:C:2020:681 , body 54 a 55 , ako aj citovanú judikatúru].

62

Po druhé, pokiaľ ide o otázku, či táto vnútroštátna právna úprava nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov, zdá sa, že v prejednávanej veci by si bolo možné predstaviť menej obmedzujúce opatrenia, ako je možnosť žiadateľov, ktorí podali opravný prostriedok, nechať sa zastúpiť advokátom alebo inou osobou oprávnenou na tento účel, a dostaviť sa na účely preukázania svojej prítomnosti na území Grécka na policajnú stanicu alebo pred iný verejný či súdny orgán, ktorý sa nachádza v blízkosti miesta, kde sa zdržiavajú, a ktorý je porovnateľný s orgánom podľa § 78 ods. 3 písm. b) zákona č. 4636/2019.

63

Je pravda, ako to uviedla grécka vláda vo svojich písomných pripomienkach, že procesná povinnosť osobného dostavenia sa a dôsledky vyplývajúce z nedodržania tejto povinnosti sú jasne stanovené vo vnútroštátnom zákone. V tejto súvislosti v súlade s § 95 ods. 1 zákona č. 4636/2019 je žiadateľ, ktorý podá opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zamietnutí jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, informovaný o dátume pojednávania týkajúceho sa preskúmania opravného prostriedku, a to v deň jeho podania, ako aj o povinnosti dostaviť sa osobne v tento deň pred príslušnú nezávislú komisiu pre opravné prostriedky, s výnimkou prípadov vyššej moci alebo neprekonateľnej prekážky brániacej jeho dostaveniu sa v zmysle § 78 ods. 3 druhého pododseku tohto zákona, keď možno začať konanie, na základe ktorého možno pozastaviť povinnosť osobne sa dostaviť počas obdobia trvania vyššej moci a odstrániť právne účinky nedostavenia sa.

Ako to v prejednávanej veci vyplýva z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom, povinnosť žiadateľa osobne sa dostaviť pred súd príslušný na rozhodnutie o jeho opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí takejto žiadosti, ktorej jediným cieľom je overiť jeho prítomnosť na území daného štátu, a nie byť vypočutý, predstavuje neprimeranú a nadmernú záťaž pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorí sa nezdržiavajú v regióne Atén, ako je žalobca vo veci samej, ktorý má domicil niekoľko stoviek kilometrov od daného regiónu, keďže v prípade, že sa nenachádzajú v situácii, ktorá by zakladala niektorú z výnimiek stanovených v § 78 ods. 3 zákona č. 4636/2019, sú povinní vycestovať do Atén, kde sa nachádzajú nezávislé komisie pre opravné prostriedky, s jediným cieľom, ktorým je konštatovanie prítomnosti, a to bez toho, aby boli nevyhnutne vypočutí. V tejto súvislosti skutočnosť, že v súlade s § 95 ods. 1 zákona č. 4636/2019 sú žiadatelia včas informovaní o svojej povinnosti osobne sa dostaviť pred tieto komisie, nemôže zmeniť toto konštatovanie.

67

Neprimeranosť vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, totiž vyplýva najmä z právneho dôsledku stanoveného touto právnou úpravou pre prípad nedodržania povinnosti osobne sa dostaviť alebo pre prípad nepredloženia potvrdenia preukazujúceho existenciu vyššej moci alebo neprekonateľnej prekážky, keďže sa v nej stanovuje nevyvrátiteľná domnienka zneužívajúceho podania opravného prostriedku, v dôsledku čoho treba opravný prostriedok zamietnuť ako zjavne nedôvodný bez akéhokoľvek vecného preskúmania. Ako to zdôraznil vnútroštátny súd, nedostavenie sa osoby pred súd príslušný na rozhodnutie o opravnom prostriedku môže byť spôsobené dôvodmi, ktoré nesúvisia so zámerom zmariť alebo odložiť výkon skoršieho alebo blížiaceho sa rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje vyhostenie žiadateľa alebo jeho odsun akýmkoľvek iným spôsobom.

O trovách

70

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 46 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že: