C-615/23

62023CJ0615

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 8. mája 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Článok 73 – Základ dane – Protihodnota – Dotácie priamo spojené s cenou zdaniteľnej transakcie – Služby verejnej hromadnej dopravy – Kompenzácia vyplatená územným samosprávnym celkom poskytovateľovi služieb na pokrytie vzniknutých nákladov – Priama súvislosť medzi kompenzáciou a poskytnutými službami“

Vo veci C‑615/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko) zo 16. júna 2023 a doručený Súdnemu dvoru 6. októbra 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej, v zastúpení: B. Rogowska‑Rajda, T. Tratkiewicz a T. Wojciechowski,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 73 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 , ďalej len „smernica o DPH“).

2

Tento návrh bol podaný v súvislosti so sporom medzi Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej (riaditeľ Štátneho úradu pre daňové informácie, Poľsko) (ďalej len „daňový orgán“) a spoločnosťou P. S.A., ktorý sa týka základu dane z pridanej hodnoty (DPH) pri poskytovaní služieb verejnej hromadnej dopravy, ktoré plánuje P. poskytovať.

4

Ustanovenie článku 29a ods. 1 ustawa o podatku od towarów i usług (zákon o dani z tovarov a služieb) z 11. marca 2004 (Dz. U. z roku 2004, č. 54, položka 535) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 až 5, články 30a až 30c, článok 32, článok 119 a článok 120 ods. 4 a 5, základom dane je všetko, čo je protihodnotou, ktorú dodávateľ, resp. poskytovateľ získal alebo má získať na základe predaja od nadobúdateľa, príjemcu služby alebo tretej osoby, vrátane prijatých dotácií, subvencií a iných doplatkov podobného druhu, ktoré majú bezprostredný vplyv na cenu tovarov dodaných zdaniteľnou osobou alebo služieb poskytnutých zdaniteľnou osobou.“

5

Podľa článku 50 ods. 1 ustawa o publicznym transporcie zbiorowym (zákon o verejnej hromadnej doprave) zo 16. decembra 2010 (Dz. U. z roku 2018, položka 2016) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o verejnej hromadnej doprave“) stanovuje:

„Financovanie dopravy vo verejnom záujme môže mať okrem iného formu:

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

6

Spoločnosť P. pôsobí v oblasti osobnej dopravy. Ako prevádzkovateľ plánuje uzavrieť zmluvy o poskytovaní služieb verejnej hromadnej dopravy, ako ich upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 ( Ú. v. EÚ L 315, 2007, s. 1 ), ako aj zákon o verejnej hromadnej doprave. Druhá zmluvná strana, teda územný samosprávny celok, má postavenie organizátora verejnej hromadnej dopravy v zmysle tohto zákona (ďalej len „organizátor“).

7

V rámci plánovanej činnosti by bola P. odmeňovaná najmä predajom cestovných lístkov, ktorých cenu by určil organizátor. Keďže tento spôsob financovania nepostačuje na pokrytie nákladov na túto činnosť, P. by získala od organizátora kompenzáciu v zmysle článku 50 ods. 1 bodu 2 písm. c) zákona o verejnej hromadnej doprave.

8

V záväznom daňovom stanovisku zo 14. mája 2019 daňový orgán vyjadril opačný názor.

12

P. podala proti tomuto záväznému daňovému stanovisku žalobu na Wojewódzki Sąd Administracyjny w Gdańsku (Vojvodský správny súd Gdansk, Poľsko), ktorý ho rozsudkom z 26. novembra 2019 zrušil.

13

Daňový orgán následne podal proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

14

17

Hoci je podľa vnútroštátneho súdu nepochybné, že vo veci, ktorú prejednáva, sa plánovaná kompenzácia netýka individualizovanej služby určenej príjemcom tejto služby, nič to nemení na skutočnosti, že táto kompenzácia znižuje cenu, ktorú majú zaplatiť takíto príjemcovia, keďže bez nej by cena cestovných lístkov predávaných prevádzkovateľom služieb verejnej dopravy musela byť stanovená na oveľa vyššej úrovni. Okrem toho uvedená kompenzácia by nebola finančným príspevkom pre všetky činnosti tohto prevádzkovateľa, ale bola by spojená výlučne s jeho činnosťou v oblasti verejnej dopravy.

18

Podľa vnútroštátneho súdu sa naopak nezdá, že by okolnosť, že plánovaná kompenzácia je stanovená paušálne a na ročnom základe, mala rozhodujúci význam pre určenie, či je táto kompenzácia súčasťou základu dane na účely DPH. Tak je to aj v prípade okolnosti, že cenu cestovných lístkov a výšku prípadných znížených sadzieb určuje organizátor, a nie uvedený prevádzkovateľ, keďže tieto prvky sú tiež definované v zmluve uzavretej medzi nimi a majú vplyv na určenie výšky kompenzácie.

19

Za týchto podmienok Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

22

Na úvod treba uviesť, že podľa údajov uvedených v rozhodnutí vnútroštátneho súdu a v písomných pripomienkach daňového orgánu priamymi príjemcami služieb verejnej hromadnej dopravy, ktoré prevádzkovateľ týchto služieb plánuje poskytovať, sú používatelia uvedených služieb, ktorí si na tieto služby kupujú cestovný lístok, zatiaľ čo organizátor, ktorý vypláca tomuto prevádzkovateľovi kompenzáciu, sa nepovažuje za príjemcu tejto služby. V prejednávanej veci má teda tento organizátor postavenie „tretej [osoby]“ v zmysle tohto článku 73.

23

Pokiaľ ide o otázku, či táto kompenzácia predstavuje dotáciu priamo spojenú s cenou transakcií v zmysle článku 73 smernice o DPH, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že tento článok 73 tým, že stanovil, že základ DPH zahŕňa – za predpokladov, ktoré vymedzil – určité dotácie vyplatené zdaniteľným osobám, chce dosiahnuť zdanenie celkovej hodnoty tovarov alebo služieb daňou z pridanej hodnoty, a tak zabrániť tomu, aby malo poskytnutie dotácie za následok nižší výnos dane [pozri analogicky rozsudok z 9. októbra 2019, C a C (DPH a poľnohospodárske dotácie), C‑573/18 a C‑574/18 , EU:C:2019:847 , bod 30 , ako aj citovanú judikatúru].

24

V súlade so svojím znením sa toto ustanovenie uplatňuje, ak je medzi dotáciou a cenou predmetnej transakcie priamy vzťah. Aby sa toto ustanovenie mohlo uplatniť, dotácia sa musí najskôr špecificky poskytnúť dotovanému subjektu, aby mohol dodať tovar alebo poskytnúť určitú službu. Len v tomto prípade sa môže dotácia považovať za protihodnotu dodania tovaru alebo poskytnutia služby, a teda môže byť zdaniteľná [pozri analogicky rozsudok z 9. októbra 2019, C a C (DPH a poľnohospodárske dotácie), C‑573/18 a C‑574/18 , EU:C:2019:847 , bod 31 , ako aj citovanú judikatúru].

28

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že služby verejnej hromadnej dopravy, o ktoré ide vo veci samej, by sa poskytovali na základe zmluvy uzavretej medzi územným samosprávnym celkom konajúcim ako organizátor, ktorý by stanovil cenu cestovných lístkov, a spoločnosťou P. konajúcou ako prevádzkovateľ. Keďže príjmy pochádzajúce najmä z predaja cestovných lístkov nie sú dostatočné na pokrytie nákladov na tieto služby, územný samosprávny celok by zaplatil spoločnosti P. paušálnu kompenzáciu, ktorej suma by nemohla presiahnuť sumu zodpovedajúcu zápornému finančnému výsledku vyplývajúcemu z uvedených služieb, a v každom prípade maximálnu sumu stanovenú pre dané obdobie.

29

Ako konštatoval vnútroštátny súd, takáto kompenzácia nemá priamy vplyv na cenu poskytovaných dopravných služieb, ktorú stanovuje organizátor týchto služieb, keďže cieľom tejto kompenzácie je predovšetkým pokryť straty spojené s touto činnosťou.

30

Za týchto podmienok treba konštatovať, že kompenzácia, o akú ide vo veci samej, nie je osobitne vyplácaná prevádzkovateľovi na účely poskytovania prepravnej služby konkrétnemu príjemcovi tejto služby a nemá vplyv na cenu, ktorú má tento príjemca zaplatiť, keďže táto cena nie je stanovená tak, že by sa znižovala úmerne ku kompenzácii vyplácanej poskytovateľovi tejto služby. Naproti tomu, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 54 svojich návrhov, uvedená kompenzácia sa poskytuje a posteriori a je nezávislá od konkrétneho využitia dopravných služieb, ale závisí od počtu ponúkaných vozidlokilometrov. Takáto kompenzácia teda nepatrí pod pojem „dotácie priamo spojené s cenou“ v zmysle článku 73 smernice o DPH.

34

V tomto kontexte sa vnútroštátny súd s odkazom na tento posledný uvedený rozsudok v podstate pýta, či sa má kompenzácia, o akú ide vo veci samej, považovať za protihodnotu získanú od tretej osoby v zmysle tohto článku 73.

35

Vec, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, sa týkala zdaniteľnej povahy „paušálu na starostlivosť“, ktorý národná zdravotná poisťovňa platila domovom pre seniorov odkázaným na starostlivosť za poskytovanie služieb medicínskej a paramedicínskej starostlivosti ich klientom a ktorého výpočet zohľadňoval najmä počet klientov každého zariadenia, ako aj mieru ich odkázanosti. V tom istom rozsudku Súdny dvor rozhodol, že existuje priama súvislosť medzi poskytovaním služieb, ktoré takéto zariadenie poskytuje svojim klientom, a prijatou protihodnotou, teda týmto „paušálom na starostlivosť“, takže takáto paušálna platba predstavuje protiplnenie za služby starostlivosti, ktoré toto zariadenie poskytuje za odplatu svojim klientom, a z tohto dôvodu podlieha DPH.

36

Súdny dvor v tejto súvislosti spresnil, že skutočnosť, že priamym príjemcom predmetných služieb nie je národná zdravotná poisťovňa, ktorá platí paušál, ale jej poistenec, nemôže prerušiť priamu súvislosť, ktorá existuje medzi poskytnutými službami a prijatou protihodnotou (rozsudok z 27. marca 2014, Le Rayon d’Or, C‑151/13 , EU:C:2014:185 , bod 35 ).

40

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 73 smernice o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že paušálna kompenzácia vyplatená územným samosprávnym celkom podniku poskytujúcemu služby verejnej hromadnej dopravy a určená na pokrytie strát vzniknutých v súvislosti s poskytovaním týchto služieb nie je zahrnutá do základu dane tohto podniku.

O trovách

41

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: