C-621/23

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 22. mája 2025 ( * )

„ Odvolanie – Životné prostredie – Smernica 2003/87/ES – Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii – Bezodplatné pridelenie kvót – Článok 10a ods. 1 – Pojem ‚náhrady‘ – Vnútroštátne vykonávacie opatrenia – Článok 11 ods. 1 – Zoznamy zariadení, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87, predložené členskými štátmi Európskej komisii – Rozhodnutie (EÚ) 2021/355 – Návrh dotknutého členského štátu, aby sa na podzariadenie vyrábajúce pelety zo železnej rudy vzťahoval referenčný štandard spekanej rudy – Rozhodnutie o zamietnutí – Stanovenie referenčných štandardov Komisiou – Všeobecný cieľ podpory znižovania emisií skleníkových plynov – Neexistencia povinnosti dosiahnuť výsledok – Článok 296 ZFEÚ – Povinnosť odôvodnenia rozhodnutí inštitúcií Európskej únie “

Vo veci C‑621/23 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 6. októbra 2023,

Luossavaara ‑ Kiirunavaara AB, so sídlom v Luleå (Švédsko), v zastúpení: A. Bryngelsson, A. Johansson a F. Sjövall, advokater,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa), sudcovia D. Gratsias, E. Regan, J. Passer a B. Smulders,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 14. novembra 2024,

„Táto smernica zriaďuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (ďalej len ‚[EU ETS]‘) na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.

…“

3 Článok 2 smernice 2003/87, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, znie takto:

„1. Táto smernica sa vzťahuje na emisie z činností uvedených v prílohe I a skleníkové plyny uvedené v prílohe II.

2. Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté požiadavky podľa smernice [Rady] 96/61/ES [z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (Ú. v. ES L 257, 1996, s. 26; Mim. vyd. 15/003, s. 80)].

…“

…“

5 Článok 10b uvedenej smernice, nazvaný „Prechodné opatrenia na podporu niektorých energeticky náročných odvetví v prípade úniku uhlíka“, v odseku 1 stanovuje:

„Odvetvia a pododvetvia, v súvislosti s ktorými súčin ich intenzity obchodu s tretími krajinami, vymedzenej ako pomer celkovej hodnoty vývozu do tretích krajín plus hodnoty dovozu z tretích krajín a celkovej veľkosti trhu Európskeho hospodárskeho priestoru (ročný obrat plus celkový dovoz z tretích krajín), a ich intenzity emisií meranej v kgCO2, vydelený ich hrubou pridanou hodnotou (v eurách) presahuje 0,2, sa považujú za vystavené riziku úniku uhlíka. Takýmto odvetviam a pododvetviam sa v období do roku 2030 prideľujú kvóty bezodplatne v rozsahu 100 % množstva určeného podľa článku 10a.“

6 Podľa článku 11 tej istej smernice s názvom „Vnútroštátne vykonávacie opatrenia“:

„1. Každý členský štát do 30. septembra 2011 uverejní a predloží Komisii zoznam zariadení na svojom území, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ako aj každé bezodplatné pridelenie kvót každému zariadeniu na svojom území vypočítané podľa pravidiel uvedených v článku 10a ods. 1 a článku 10c.

Zoznam zariadení, na ktoré sa počas piatich rokov počnúc 1. januárom 2021 vzťahuje táto smernica, sa predloží do 30. septembra 2019 a zoznam na každé nasledujúce päťročné obdobie sa predloží každých nasledujúcich päť rokov. Každý zoznam obsahuje informácie o výrobnej činnosti, prenose tepla a plynov, výrobe elektrickej energie a emisiách na úrovni podzariadení za päť kalendárnych rokov pred jeho predložením. Kvóty sa prideľujú bezodplatne len tým zariadeniam, o ktorých sa poskytnú tieto informácie.

(25) Komisia by preto mala do 30. júna 2010 preskúmať situáciu, skonzultovať stav so všetkými relevantnými sociálnymi partnermi a na základe výsledku medzinárodných rokovaní predložiť správu spolu s príslušnými návrhmi. V tejto súvislosti by Komisia mala do 31. decembra 2009 stanoviť, v prípade ktorých energeticky náročných priemyselných odvetví a pododvetví by mohol hroziť únik uhlíka. Základom analýzy by mal byť odhad neschopnosti priemyslu premietnuť náklady na potrebné kvóty do cien produktov bez toho, aby došlo k výraznej strate trhového podielu v porovnaní so zariadeniami mimo Spoločenstva, ktoré podobné kroky na zníženie ich emisií nepodnikajú. Energeticky náročným priemyselným odvetviam, v prípade ktorých hrozí vysoké riziko úniku uhlíka, by sa mohlo prideliť viac bezodplatných kvót.“

Delegované nariadenie (EÚ) 2019/331

9 V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2019/331 z 19. decembra 2018, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 59, 2019, s. 8), sa stanovujú referenčné štandardy, najmä pokiaľ ide o produkty slúžiace ako základ pre bezodkladné prideľovanie kvót emisií skleníkových plynov v prípade zariadení a podzariadení Únie, ktoré používajú príslušné produkty. V delegovanom nariadení 2019/331 sa vymedzujú aj úrovne týchto referenčných štandardov.

10 Odôvodnenie 3 tohto delegovaného nariadenia znie takto:

Vymedzenie zahrnutých produktov

Vymedzenie zahrnutých procesov a emisií (systémové hranice)

Východiskový bod na určenie ročnej miery zníženia pre aktualizáciu referenčnej úrovne (kvóty/t)

…

Spekaná ruda

Aglomerovaný železitý produkt obsahujúci železnú prachovú rudu, tavivá a recyklované materiály obsahujúce železo, s chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami ako úroveň zásaditosti, mechanická pevnosť a priepustnosť, požadovanými na dodávanie železa a potrebných tavidiel do procesov redukcie železnej rudy. Vyjadrený v tonách spekanej rudy pri výstupe z aglomeračnej úpravne.

„Komisia v možnom rozsahu vypracovala referenčné úrovne pre produkty, ako aj medziprodukty, ktoré sa predávajú medzi zariadeniami a sú vyrobené na základe činností uvedených v prílohe I k [smernici 2003/87]. Pre každý produkt by sa v zásade mala určiť jedna referenčná úroveň. Ak je produkt priamou náhradou iného produktu, oba by mali patriť pod ten istý referenčný produkt a súvisiace vymedzenie produktu.“

Sporné rozhodnutie

14 Podľa odôvodnení 1 až 5, 12 a 13 sporného rozhodnutia:

„(1) Od roku 2013 je pri prideľovaní emisných kvót prevádzkovateľom zariadení v rozsahu pôsobnosti [EU ETS] pravidlom obchodovanie formou aukcie. Oprávnení prevádzkovatelia budú v období obchodovania 2021 až 2030 naďalej dostávať bezodplatné kvóty. Množstvo kvót, ktoré každý takýto prevádzkovateľ dostane, sa určuje na základe harmonizovaných pravidiel platných v celej Únii stanovených v [smernici 2003/87] a delegovanom nariadení [2019/331].

(2) Členské štáty mali Komisii do 30. septembra 2019 predložiť svoje vnútroštátne vykonávacie opatrenia, ktoré mali obsahovať zoznam zariadení na ich území, na ktoré sa vzťahuje [smernica 2003/87], a informácie o výrobnej činnosti, prenose tepla a plynov, výrobe elektrickej energie a emisiách na úrovni podzariadení za päť rokov základného obdobia (2014 – 2018) v súlade s prílohou IV k delegovanému nariadeniu [2019/331].

(3) V záujme zabezpečenia kvality a porovnateľnosti údajov použili členské štáty na predloženie svojich vnútroštátnych vykonávacích opatrení elektronický vzor, ktorý poskytla Komisia v súlade s článkom 14 ods. 1 delegovaného nariadenia [2019/331] a v ktorom sa uvádzajú príslušné údaje za každé zariadenie. Členské štáty predložili aj správu o metodike, v ktorej sa uvádza postup, akým ich orgány získavali údaje.

(13) Švédsko navrhlo, aby sa v prípade výroby železorudných peliet pri troch zariadeniach použili podzariadenia spojené s odlišným referenčným štandardom, než aký sa pri nich použil vo vnútroštátnych vykonávacích opatreniach fázy 3. Navrhlo, aby sa v prípade výroby železorudných peliet použilo podzariadenie spojené s referenčným štandardom spekanej rudy, zatiaľ čo vo fáze 3 sa použili referenčné štandardy tepla a paliva. Referenčný štandard spekanej rudy je však vymedzený v prílohe I k delegovanému nariadeniu [2019/331] a vymedzenie produktov, ako aj vymedzenie procesov a emisií, na ktoré sa tento referenčný produkt vzťahuje, sú prispôsobené výrobe aglomerátu a nezahŕňajú železorudné pelety. V článku 10a ods. 2 [smernice 2003/87] sa okrem toho pre fázu 4 vyžaduje aktualizácia referenčných hodnôt, no nestanovuje sa v ňom žiadna úprava výkladu ich vymedzení. Údaje predložené za výrobu železorudných peliet, ktoré sú založené na podzariadení spojenom s referenčným štandardom spekanej rudy, sa preto majú zamietnuť.“

15 Článok 1 ods. 3 tohto rozhodnutia stanovuje:

„Údaje zodpovedajúce podzariadeniam spojeným s referenčným produktom zariadení uvedených v prílohe III k tomuto rozhodnutiu v zoznamoch zariadení, na ktoré sa vzťahuje [smernica 2003/87], predložené Komisii podľa článku 11 ods. 1 [smernice 2003/87], sa zamietajú.“

16 Príloha III k uvedenému rozhodnutiu, nazvaná „Zariadenia využívajúce namiesto referenčných štandardov tepla alebo paliva referenčný produkt spekanej rudy“, v tejto súvislosti obsahuje tieto identifikátory zariadení:

19 Na dotknuté zariadenia sa vzťahuje EU ETS zavedený smernicou 2003/87.

20 Ako to vyplýva zo sporného rozhodnutia, od roku 2013 sa obchodovanie formou aukcie stalo pravidlom prideľovania emisných kvót prevádzkovateľom zariadení, na ktoré sa vzťahuje EU ETS. Prevádzkovatelia spĺňajúci požadované podmienky budú naďalej dostávať bezodplatné kvóty v období obchodovania 2021 – 2030, ktoré sa nazýva aj ako „štvrté obdobie obchodovania“. Počas tohto obdobia sa množstvo kvót, ktoré každý takýto prevádzkovateľ dostane, určuje na základe harmonizovaných pravidiel stanovených v smernici 2003/87 a delegovanom nariadení 2019/331.

21 V priebehu roka 2019 Švédske kráľovstvo na účely prípravy prechodného bezodplatného pridelenia kvót na uvedené obdobie začínajúce 1. januára 2021 predložilo prostredníctvom Naturvårdsverket (Agentúra na ochranu životného prostredia, Švédsko) Komisii v súlade s článkom 11 smernice 2003/87 zoznam zariadení, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, a bezodplatných kvót pridelených každému zariadeniu. V danom rámci tento členský štát navrhol, aby sa podzariadenia dotknutých zariadení zahrnuli do zoznamu na účely bezodplatného pridelenia kvót na základe referenčného produktu spekanej rudy, ako je vymedzený v bode 1 prílohy I k delegovanému nariadeniu 2019/331 (ďalej len „referenčný štandard spekanej rudy“), zatiaľ čo v tejto súvislosti sa predtým použili referenčné štandardy tepla a paliva.

22 Na základe vlastnej analýzy informácií poskytnutých Švédskym kráľovstvom, pokiaľ ide o kritériá stanovené v smernici 2003/87 a delegovanom nariadení 2019/331, Komisia rozhodla zamietnuť návrh tohto členského štátu z dôvodov uvedených v odôvodnení 13 sporného rozhodnutia.

– zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu,

– zrušil článok 1 ods. 3 sporného rozhodnutia a

– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

27 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

– zamietol odvolanie a

– uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

31 V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd v bode 88 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že prináleží odvolateľke preukázať, že peletami zo železnej rudy možno „priamo nahradiť“ spekanú rudu, hoci pojem „priamo“ sa nenachádza ani v smernici 2003/87, ani v spornom rozhodnutí, ani v delegovanom nariadení 2019/331. Všeobecný súd preto údajne porušil článok 10a ods. 1 smernice 2003/87, keď prijal výklad tohto článku, ktorý má za následok zmenu právneho kritéria uplatniteľného na náhrady pri určovaní referenčných štandardov pre prideľovanie kvót.

32 Po prvé spresňuje, že znenie tohto ustanovenia neumožňuje prijať takýto výklad. Hoci výraz „náhrada“ označuje produkt, ktorý môže nahradiť iný produkt na určité použitie, nič to nemení na skutočnosti, že náhrada nie je nevyhnutne totožná alebo porovnateľná s vecou, ktorú nahrádza.

33 V rozsudku z 26. júla 2017, ArcelorMittal Atlantique et Lorraine (C‑80/16, EU:C:2017:588, bod 45), teda Súdny dvor údajne v podstate rozhodol, že keď určitý produkt môže nahradiť iný produkt na rovnaké použitie, dotknuté produkty sú „náhrady“ v zmysle článku 10a ods. 1 smernice 2003/87, čo bol prípad spekanej rudy a peliet používaných v zariadení, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vydaný predmetný rozsudok.

34 Opierajúc sa o kontext, do ktorého patrí uvedené ustanovenie, sa odvolateľka po druhé domnieva, že toto ustanovenie sa má vykladať extenzívne, a preto v ňom uvedený pojem „náhrady“ nemôže odkazovať len na tie isté produkty, ktoré sú výsledkom rozdielnych výrobných metód.

41 V druhom rade Všeobecný súd v bodoch 93 až 99 napadnutého rozsudku údajne nesprávne nahradil test nahraditeľnosti produktov testom ich „podobnosti“, pričom sa opieral o irelevantné rozdiely medzi spekanou rudou a peletami zo železnej rudy, čo malo mať za následok to, že pojem „náhrady“ v zmysle článku 10a ods. 1 smernice 2003/87 sa vykladal príliš reštriktívne a v rozpore s jeho obvyklým významom. Všeobecný súd navyše údajne nepodal výklad tohto pojmu v súlade s cieľom sledovaným ustanovením, ktorého je súčasťou, ktorým je konkrétne zníženie emisií skleníkových plynov, a pri dodržaní zásady rovnosti zaobchádzania.

42 Komisia sa domnieva, že prvý odvolací dôvod je nedôvodný.

Posúdenie Súdnym dvorom

– O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu

46 Ako to uviedla generálna advokátka v bode 80 svojich návrhov, zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že Komisia musí pri prijímaní predmetných opatrení zohľadniť rôzne skutočnosti.

47 Hoci článok 10a ods. 1 druhý pododsek prvá veta smernice 2003/87 výslovne sleduje cieľ podpory využívania účinných techník na zníženie emisií skleníkových plynov, nič to nemení na tom, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora sa tento hlavný cieľ musí dosiahnuť pri dodržaní súboru čiastkových cieľov. Ako sa to uvádza v odôvodneniach 5 a 7 smernice 2003/87, týmito čiastkovými cieľmi sú najmä zachovanie hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti, ako aj integrity vnútorného trhu a podmienok hospodárskej súťaže (rozsudok z 22. júna 2016, DK Recycling und Roheisen/Komisia, C‑540/14 P, EU:C:2016:469, bod 49 a citovaná judikatúra).

48 Vzhľadom na tieto úvahy treba konštatovať, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 69 napadnutého rozsudku konštatoval, že v rámci vypracovania referenčných štandardov musí Komisia sledovať všeobecný cieľ, ktorým je podporiť zníženie emisií skleníkových plynov v možnom rozsahu, pričom táto povinnosť nemá povahu povinnosti dosiahnuť výsledok.

49 Druhú časť prvého odvolacieho dôvodu treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.

– O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu

50 Na účely preskúmania prvej časti prvého odvolacieho dôvodu, ktorým odvolateľka spochybňuje preskúmanie nahraditeľnosti predmetných produktov vykonané v napadnutom rozsudku, treba pripomenúť, že v bodoch 86 a 87 tohto rozsudku Všeobecný súd vychádzal z odôvodnenia 4 rozhodnutia 2011/278, ako aj z bodu 47 rozsudku z 26. júla 2017, ArcelorMittal Atlantique et Lorraine (C‑80/16, EU:C:2017:588), pričom v bode 88 napadnutého rozsudku konštatoval, že odvolateľka správne tvrdila, že ak by sa preukázalo, že peletami zo železnej rudy možno priamo nahradiť spekanú rudu, bolo by v zásade potrebné zabezpečiť, aby sa na tieto dva produkty vzťahoval ten istý referenčný produkt a zodpovedajúce vymedzenie produktu.

57 V bode 99 napadnutého rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že tieto rozdiely boli dostatočné na to, aby sa Komisia mohla na základe svojej širokej miery voľnej úvahy domnievať, že neexistuje priama nahraditeľnosť medzi peletami zo železnej rudy a spekanou rudou, pokiaľ ide o určenie zariadení, na ktoré sa vzťahuje referenčný štandard spekanej rudy.

58 V tejto súvislosti treba pripomenúť, ako to už Súdny dvor konštatoval v bodoch 31 a 37 rozsudku z 26. júla 2017, ArcelorMittal Atlantique et Lorraine (C‑80/16, EU:C:2017:588), a ako to Všeobecný súd sám uviedol v bodoch 13 až 15 napadnutého rozsudku, Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy na účely určenia referenčných štandardov v jednotlivých odvetviach alebo pododvetviach podľa článku 10a ods. 2 smernice 2003/87. Výkon tejto voľnej úvahy totiž z jej strany predpokladá najmä komplexné technické a ekonomické posúdenia. Iba zjavne neprimeraná povaha opatrenia prijatého v tejto oblasti môže ovplyvniť zákonnosť takého opatrenia.

59 V tomto rozsudku Súdny dvor preskúmal platnosť rozhodnutia 2011/278, ktoré bolo prijaté na základe smernice 2003/87, rovnako ako sporného rozhodnutia, ktorým sa vymedzujú referenčné štandardy pre produkty, ktoré sú v súčasnosti uvedené v prílohe I k delegovanému nariadeniu 2019/331.

60 Ako sa to uvádza v odôvodnení 13 sporného rozhodnutia, na jednej strane je referenčný štandard spekanej rudy vymedzený v bode 1 prílohy I k delegovanému nariadeniu 2019/331 a vymedzenie produktov, ako aj vymedzenie procesov a emisií, na ktoré sa tento referenčný produkt vzťahuje, sú prispôsobené výrobe spekanej rudy a nezahŕňajú železorudné pelety. Na druhej strane sa v tomto odôvodnení spresňuje, že v článku 10a ods. 2 smernice 2003/87 sa pre fázu 4 vyžaduje aktualizácia referenčných hodnôt, no nestanovuje sa v ňom žiadna úprava výkladu ich vymedzení.

67 Ako totiž Všeobecný súd v podstate uviedol v bodoch 106 až 112 napadnutého rozsudku, k tomuto konštatovaniu Súdny dvor dospel v osobitnom kontexte uvedenej veci, keď, ako to vyplýva z bodov 42, 44 až 46 a 48 rozsudku z 26. júla 2017, ArcelorMittal Atlantique et Lorraine (C‑80/16, EU:C:2017:588), išlo o integrovanú oceliareň, ktorá pozostávala tak z jednotky na výrobu peliet, ako aj z jednotky na výrobu spekanej rudy, ktoré boli prepojené na účely dodávania zmesi, ktorá sa priamo používa vo vysokých peciach, pričom táto zmes sa môže vzhľadom na svoje vlastnosti použiť ako priama náhrada spekanej rudy v uvedených vysokých peciach.

68 S ohľadom na spis, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, sa však prejednávaná vec nevyznačuje osobitným kontextom, ktorý by bol úplne analogický kontextu vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. júla 2017, ArcelorMittal Atlantique et Lorraine (C‑80/16, EU:C:2017:588).

69 Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľky uvedené v bode 35 tohto rozsudku, v rámci ktorého v podstate uvádza, že Všeobecný súd nerešpektoval cieľ sledovaný článkom 10a smernice 2003/87, a to zníženie emisií skleníkových plynov zohľadnením najúčinnejších techník, treba konštatovať, že Všeobecný súd v bode 68 napadnutého rozsudku uviedol, že je pravda, že jedným z cieľov smernice 2003/87 je, ako to vyplýva najmä z jej článku 10a ods. 1 druhého pododseku, podporovať znižovanie emisií skleníkových plynov uprednostnením technológií s nízkymi emisiami pred technológiami, ktoré sú z tohto hľadiska menej účinné, pričom prijaté opatrenia, ktorých cieľom je stanoviť referenčné úrovne ex ante , musia mať perspektívu podporiť prijatie najúčinnejších techník na znižovanie emisií.

73 Riziko takejto značnej nerovnováhy treba chápať najmä s prihliadnutím na odôvodnenie 24 smernice 2009/29, v ktorom sa zdôrazňuje skutočnosť, že Únia podnikla kroky s cieľom zabrániť jednak zvýšeniu emisií skleníkových plynov v tretích krajinách, v ktorých dotknutý priemysel nepodlieha obmedzeniam porovnateľným s obmedzeniami, ktorým podlieha v rámci Únie v oblasti emisií uhlíka („únik uhlíka“), a jednak hospodárskym nevýhodám v prípade niektorých energeticky náročných odvetví a pododvetví Únie, ktoré sú vystavené medzinárodnej hospodárskej súťaži. Podľa názoru normotvorcu Únie by tento jav mohol ohroziť environmentálnu integritu a účinnosť opatrení Únie. Uvedený normotvorca rozhodol, že na riešenie daného rizika týkajúceho sa úniku uhlíka sa pridelí 100 % bezodplatných kvót odvetviam alebo pododvetviam, ktoré spĺňajú príslušné kritériá.

74 Je nesporné, že Komisia tak uznala ťažbu železnej rudy aj výrobu surového železa, ocele a ferozliatin za odvetvia, v ktorých existuje riziko „úniku uhlíka“ v zmysle článku 10b ods. 1 smernice 2003/87.

75 Práve v tomto kontexte Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom sa v odôvodnení 13 uvádza, že referenčný štandard spekanej rudy je vymedzený v prílohe I k delegovanému nariadeniu 2019/331 a vymedzenie produktov, ako aj vymedzenie procesov a emisií, na ktoré sa tento referenčný produkt vzťahuje, sú prispôsobené výrobe aglomerátu a nezahŕňajú železorudné pelety.

76 Ako to uznala odvolateľka vo svojom odvolaní, keďže výrobou peliet zo železnej rudy sa generuje menej emisií skleníkových plynov ako výrobou spekanej rudy, výrobcom týchto peliet sa bezodplatne podľa referenčných štandardov tepla a paliva v zmysle uvedeného odôvodnenia 13 pridelí zodpovedajúci nižší objem práv. Z toho vyplýva, ako to v podstate uviedla generálna advokátka v bode 108 svojich návrhov, že ak by bola výroba peliet zo železnej rudy zahrnutá do referenčného štandardu spekanej rudy, úroveň tohto referenčného štandardu by bola nižšia, pričom na výrobu spekanej rudy by bol k dispozícii len zlomok emisných práv, ktoré sa na ňu vyžadujú.

Argumentácia účastníkov konania

82 V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 93 až 99 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nahradil odôvodnenie týkajúce sa posúdenia nahraditeľnosti, ktoré vykonala Komisia v spornom rozhodnutí, svojím vlastným odôvodnením týkajúcim sa tohto posúdenia.

83 Odvolateľka predovšetkým tvrdí, že dôvody uvedené v bodoch 93 až 99 napadnutého rozsudku sa v znení sporného rozhodnutia nevyskytujú. Jedinými dôvodmi uvedenými na podporu daného rozhodnutia je údajne to, že referenčný štandard je prispôsobený výrobe spekanej rudy a že článok 10a ods. 1 smernice 2003/87 nestanovuje žiadnu úpravu výkladu vymedzení referenčných štandardov.

84 Tvrdí ďalej, že aj keby sa korešpondencia medzi Komisiou a Švédskym kráľovstvom mala považovať za súčasť odôvodnenia sporného rozhodnutia, v tejto korešpondencii sa neuvádzajú určité vlastnosti, ktoré však Všeobecný súd zohľadnil, a to pôvod železnej rudy, obohatenie, obsah železa a rozdiel hematit/magnetit, menšie množstvo koksárenskej škvary potrebnej na výrobu peliet zo železnej rudy, alebo skutočnosť, že zahrnutie zariadení na výrobu týchto peliet do referenčného štandardu železnej rudy by mohlo spôsobiť značnú nerovnováhu v prípade zariadení, na ktoré sa vzťahuje tento referenčný štandard.

85 Odvolateľka napokon s odkazom na rozsudok zo 6. októbra 2021, Sigma Alimentos Exterior/Komisia (C‑50/19 P, EU:C:2021:792), tvrdí, že Všeobecný súd vo vzťahu k spornému rozhodnutiu a na základe svojho vlastného výkladu vytvoril autonómne ex post facto odôvodnenie sporného rozhodnutia na základe konkrétnych skutočností, ktoré boli po prvýkrát uvedené v rámci konania pred ním. Všeobecný súd sa tým, že odôvodnenie sporného rozhodnutia nahradil svojím vlastným odôvodnením, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

91 Argumentácia uvedená na podporu tohto prvého žalobného dôvodu sa však netýkala porušenia povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ, ale nesúladu sporného rozhodnutia s prílohou I k delegovanému nariadeniu 2019/331 a článkom 10a ods. 1 smernice 2003/87 vzhľadom na rozhodnutie Komisie odmietnuť zahrnúť výrobu peliet zo železnej rudy do referenčného štandardu spekanej rudy.

92 Porušenie povinnosti odôvodnenia, ktorú mala Komisia, bolo v skutočnosti namietané v rámci piateho žalobného dôvodu žaloby na prvom stupni, ktorý Všeobecný súd preskúmal v bodoch 149 až 160 napadnutého rozsudku. Uvedené body sú predmetom piateho odvolacieho dôvodu.

93 Odvolateľka preto svojou argumentáciou uvedenou v rámci druhého odvolacieho dôvodu, ktorá je založená na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd pri preskúmaní povinnosti odôvodnenia, ktorú má Komisia, nemôže spochybniť argumentáciu uvedenú v napadnutom rozsudku týkajúcu sa dôvodnosti sporného rozhodnutia.

94 Druhý odvolací dôvod treba teda zamietnuť ako nedôvodný.

O treťom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

100 Odvolateľka po tretie tvrdí, že v predmetnom bode 116 Všeobecný súd tiež konštatoval, že „na umožnenie prechodu z jednej suroviny na inú sú nevyhnutné výrazné úpravy“. Táto úvaha je údajne aj v rozpore s posudkom pána Kalla, podľa ktorého „vzhľadom na to, že spekaná ruda sa vyrába v priestoroch oceliarne, takéto úpravy možno realizovať vo veľmi krátkom čase“.

101 Komisia navrhuje tretí odvolací dôvod zamietnuť.

Posúdenie Súdnym dvorom

102 V bodoch 100 až 118 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal, či sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď vylúčila, aby výroba peliet zo železnej rudy mohla patriť do referenčného štandardu spekanej rudy, a neuznala tak, na rozdiel od riešenia prijatého Súdnym dvorom v bode 42 rozsudku z 26. júla 2017, ArcelorMittal Atlantique et Lorraine (C‑80/16, EU:C:2017:588), pokiaľ ide o integrovanú oceliareň, o ktorú išlo vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, že takýmito peletami možno spekanú rudu nahradiť.

103 V bode 114 napadnutého rozsudku Všeobecný súd vylúčil existenciu takéhoto zjavne nesprávneho posúdenia, keď vychádzal na jednej strane zo záveru uvedeného v bode 99 daného rozsudku, ktorý odvolateľka neúspešne kritizovala v rámci prvého odvolacieho dôvodu.

104 Na druhej strane Všeobecný súd po prvé v bode 115 napadnutého rozsudku konštatoval, že príklady výlučného používania peliet zo železnej rudy vo vysokých peciach, ako to uvádza odvolateľka, svedčia o tom, že ide o núdzové riešenia, alebo riešenia, ktoré sa jednoducho testujú a ktoré sú navyše relatívne zastarané.

109 V prejednávanej veci z bodu 15 posudku pána Kalla, ktorý bol prílohou k žalobe v prvostupňovom konaní, vyplýva, že je pravda, že zmena podielu peliet zo železnej rudy a spekanej rudy na použitie vo vysokých peciach je jednoduchá a vo väčšine oceliarní k nej dochádza často. V bode 22 tohto posudku sa však spresňuje, že ak sú zmeny v tejto súvislosti významné, alebo sa týkajú suroviny, ktorá nebola nikdy použitá v predmetnom zariadení, zvyčajne im predchádzajú skúšky na posúdenie ich vplyvu na proces, produktivitu a celkové náklady. Z bodu 25 uvedeného posudku navyše vyplýva, že na to, aby sa umožnila trvalá zmena zariadenia na účely výlučného využívania peliet zo železnej rudy, môže byť nevyhnutné aktualizovať vnútornú logistiku s cieľom prispôsobiť sa novému toku surovín na účely lepšej optimalizácie operácií vykonávaných v rámci dotknutého zariadenia.

110 Sporné rozhodnutie sa však týka odmietnutia Komisie zahrnúť pelety zo železnej rudy do referenčného štandardu spekanej rudy, pokiaľ ide o dotknuté zariadenia, a nie špecifického prípadu integrovanej oceliarne, ako sa uvádza v bode 42 rozsudku z 26. júla 2017, ArcelorMittal Atlantique et Lorraine (C‑80/16, EU:C:2017:588).

111 Za týchto podmienok Všeobecný súd neskreslil posudok pána Kalla, keď v bode 117 napadnutého rozsudku v podstate konštatoval, že z tohto posudku bez ohľadu na jeho záver, podľa ktorého sú pelety zo železnej rudy bezprostrednou náhradou spekanej rudy, vyplýva, že prechod zo spekanej rudy na pelety zo železnej rudy v rôznych podieloch si vyžaduje skúšky a úpravy, ako aj prípravné práce vrátane prispôsobenia vnútornej logistiky z dôvodu nového toku surovín.

Posúdenie Súdnym dvorom

116 V rámci preskúmania prvého žalobného dôvodu uvedeného v prvostupňovom konaní Všeobecný súd v bode 89 napadnutého rozsudku konštatoval, že zo sporného rozhodnutia skutočne nevyplýva, že by Komisia vykonala podrobnú analýzu priamej nahraditeľnosti medzi týmito dvoma výrobkami, keďže táto inštitúcia sa obmedzila na preskúmanie znenia referenčného štandardu spekanej rudy a pripomenutie, že sa od nej nevyžadovalo, aby uskutočnila „úpravu výkladu vymedzení referenčných štandardov“.

117 V bode 90 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd poukázal na výmeny informácií medzi Komisiou a Švédskym kráľovstvom, ktoré pred prijatím sporného rozhodnutia predložilo tejto inštitúcii návrhy zohľadňujúce záujmy prevádzkovateľov dotknutých zariadení a ktoré bolo teda úzko zapojené do postupu, ktoré sa skončilo prijatím príslušného rozhodnutia. V rámci týchto výmen informácií Komisia jasne oznámila švédskym orgánom, že sa domnieva, že peletami zo železnej rudy nemožno priamo nahradiť spekanú rudu, a to najmä z dôvodu toho, ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku z 26. júla 2017, ArcelorMittal Atlantique et Lorraine (C‑80/16, EU:C:2017:588).

118 Vzhľadom na obsah týchto výmen mohol Všeobecný súd v bode 147 napadnutého rozsudku oprávnene dospieť k záveru, že Komisii nemožno vytýkať, že by si nesplnila svoju povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať takéto tvrdenia v priebehu správneho konania.

119 Za týchto podmienok treba konštatovať, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 148 napadnutého rozsudku rozhodol, že štvrtý žalobný dôvod žaloby v prvostupňovom konaní treba zamietnuť.

124 Dôvody uvedené Všeobecným súdom v bodoch 157 až 159 napadnutého rozsudku však nemožno považovať za „výnimočné okolnosti“ v zmysle uvedenej judikatúry.

125 Odvolateľka navyše spochybňuje to, že by sa listy zaslané Komisiou Švédskemu kráľovstvu mohli považovať za relevantné na účely sporného rozhodnutia, a tvrdí, že aj keby boli relevantné, nepredstavujú dostatočné vysvetlenie vedeckých dôvodov, ktoré by mohli odôvodniť záver o neexistencii vzájomnej nahraditeľnosti medzi dvoma dotknutými produktmi.

126 Komisia navrhuje piaty odvolací dôvod zamietnuť.

Posúdenie Súdnym dvorom

127 V bode 154 napadnutého rozsudku Všeobecný súd najskôr správne pripomenul, že z odôvodnenia vyžadovaného v článku 296 ZFEÚ musia byť jednoznačne a nepochybne zrejmé úvahy autora napadnutého aktu, aby mali dotknuté osoby možnosť oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia s cieľom obhajovať svoje práva a aby mal súd Únie možnosť vykonať svoje preskúmanie.

128 V bode 155 daného rozsudku Všeobecný súd ďalej správne dodal, že sa nevyžaduje, aby sa v takomto odôvodnení uvádzali všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa musí posúdiť nielen so zreteľom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext a všetky právne ustanovenia, ktoré upravujú dotknutú oblasť.

132 V druhom rade Všeobecný súd v bode 159 napadnutého rozsudku zdôraznil, že zo žaloby v prvostupňovom konaní, a najmä z obsahu jednotlivých žalobných dôvodov predložených na jej podporu vyplýva, že odvolateľka mala tiež dobrú znalosť jednotlivých výmen informácií medzi Švédskym kráľovstvom a Komisiou, ku ktorým došlo v priebehu konania vedúceho k prijatiu sporného rozhodnutia a ktoré boli súčasťou kontextu.

133 Ako to v tomto ohľade v súlade s ustálenou judikatúrou správne konštatoval Všeobecný súd v bode 155 napadnutého rozsudku, nevyžaduje sa, aby sa v odôvodnení aktu inštitúcie Únie špecifikovali všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie takéhoto aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen s ohľadom na znenie tohto aktu, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblasť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. septembra 2017, Anagnostakis/Komisia, C‑589/15 P, EU:C:2017:663, bod 29; z 20. januára 2022, Rumunsko/Komisia, C‑899/19 P, EU:C:2022:41, bod 68, ako aj z 23. januára 2025, Neos/Ryanair a Komisia, C‑490/23 P, EU:C:2025:32, bod 34).

134 V prejednávanej veci sa v odôvodnení 13 sporného rozhodnutia konkretizuje, že Švédske kráľovstvo skutočne navrhlo, aby sa v prípade výroby železorudných peliet použilo podzariadenie, na ktoré sa vzťahuje referenčný štandard spekanej rudy, zatiaľ čo vo fáze 3 sa použili referenčné štandardy tepla a paliva. V tom istom odôvodnení však Komisia po prvé pripomenula, že referenčný štandard spekanej rudy je vymedzený v prílohe I k delegovanému nariadeniu 2019/331, po druhé, že vymedzenie produktov, ako aj vymedzenie procesov a emisií, na ktoré sa vzťahuje tento referenčný štandard produktu, sú prispôsobené na výrobu spekanej rudy a nezahŕňajú výrobu peliet zo železnej rudy, a po tretie, že článok 10a ods. 2 smernice 2003/87 vyžaduje aktualizáciu referenčných hodnôt pre fázu 4 a nestanovuje žiadnu úpravu výkladu vymedzení referenčných štandardov.

O trovách

141 Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

142 Keďže Komisia navrhla uložiť odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania a odvolateľka v odvolaní nemala úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že odvolateľka znáša svoje vlastné trovy konania, a uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

143 Podľa článku 184 ods. 4 rokovacieho poriadku Súdny dvor môže rozhodnúť, že ak vedľajší účastník prvostupňového konania, ktorý sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti odvolacieho konania, nepodal odvolanie, znáša svoje vlastné trovy konania. V prejednávanej veci treba rozhodnúť, že Švédske kráľovstvo, ktoré sa zúčastnilo na písomnej časti konania pred Súdnym dvorom, znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1. Odvolanie sa zamieta.