C-629/23

MTÜ Eesti Suurkiskjad

proti

Keskkonnaamet,

za účasti:

Keskkonnaagentuur,

SÚDNY DVOR (piata komora),

MTÜ Eesti Suurkiskjad, v zastúpení: M. Ellermaa a E. Lopp,

–

estónska vláda, v zastúpení: M. Kriisa, splnomocnená zástupkyňa,

–

dánska vláda, v zastúpení: D. Elkan, J. F. Kronborg a C. Maertens, splnomocnené zástupkyne,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 písm. i), článku 2 ods. 3 a článku 14 ods. 1 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7 ; Mim. vyd. 15/002, s. 102), zmenenej smernicou Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013 ( Ú. v. EÚ L 158, 2013, s. 193 ) (ďalej len „smernica ‚o biotopoch‘“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi združením MTÜ Eesti Suurkiskjad a Keskkonnaamet (Úrad pre životné prostredie, Estónsko) vo veci zákonnosti správneho aktu týkajúceho sa kvót na lov vlkov.

Právny rámec

Právo Únie

…

i)

stav ochrany druhov znamená súhrn vplyvov pôsobiacich na príslušné druhy, ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé rozdelenie a prebytok ich populácií v rámci územia uvedeného v článku 2.

‚Stav ochrany‘ sa bude považovať za ‚priaznivý‘, keď:

–

údaje o dynamike populácie príslušného druhu indikujú, že sa tento druh sám dlhodobo udržuje vo svojom prirodzenom biotope ako životaschopný komponent, a

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„1. Cieľom tejto smernice je prispievať k zabezpečeniu biologickej rôznorodosti prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov [ako aj – neoficiálny preklad ] divokej fauny a flóry na európskom území členských štátov, ktoré sú stranami zmluvy.

2. Navrhnú sa opatrenia prijaté podľa tejto smernice, aby sa zachovali v prirodzenom stave ochrany alebo do takéhoto stavu obnovili, prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry európskeho významu.

3. Opatrenia prijaté podľa tejto smernice berú do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky.“

6

Článok 11 tej istej smernice znie takto:

b)

úmyselné rušenie týchto druhov najmä počas obdobia párenia, odchovu mláďat, hibernácie a sťahovania;

c)

úmyselné ničenie alebo zbieranie vajec vo voľnej prírode;

d)

poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych.“

a)

v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov;

b)

pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku;

c)

v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie;

11

V súlade s prílohou IV k smernici „o biotopoch“, nazvanou „Živočíšne a rastlinné druhy, o ktoré má Spoločenstvo záujem a ktoré vyžadujú prísnu ochranu“, je Canis lupus súčasťou týchto živočíšnych druhov „s výnimkou… estónsk[ych] populáci[í]“.

12

Podľa prílohy V k tejto smernici s názvom „Živočíšne a rastlinné druhy, o ktoré má Spoločenstvo záujem a ktorých chytanie a zber vo voľnej prírode a využívanie môže podliehať správnym opatreniam“, estónske populácie Canis lupus môžu podliehať takýmto opatreniam.

Estónske právo

Zákon o ochrane prírody

14

Ustanovenie § 3 zákona o ochrane prírody, nazvaný „Priaznivý stav biotopu a druhu“, v odseku 2 stanovuje:

„Stav druhu sa považuje za priaznivý, ak počet jeho populácie naznačuje, že tento druh bude dlhodobo naďalej pretrvávať ako životaschopný komponent svojho prirodzeného biotopu alebo svojho biotopu na párenie, ak územie prirodzeného výskytu tohto druhu neklesá a ak existuje a pravdepodobne bude naďalej existovať dostatočne veľký biotop na to, aby sa zabezpečilo dlhodobé zachovanie populácie tohto druhu.“

15

Ustanovenie § 49 tohto zákona, nazvaného „Akčný plán na ochranu a manažment druhu“, stanovuje:

„1. Vypracuje sa akčný plán:

2. Akčný plán musí obsahovať:

(1)

údaje o biológii, množstve a rozdelení druhu;

(2)

podmienky na zabezpečenie priaznivého stavu ochrany ohrozeného druhu;

(3)

rozpočet na organizáciu ochrany alebo manažmentu.

…“

Zákon o poľovníctve

16

Ustanovenie § 21 Jahiseadus (zákon o poľovníctve, RT I 2013, 2), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o poľovníctve“), nazvaný „Monitoring zveri“, v odseku 4 stanovuje:

„Orgán uvedený v odseku 3 tohto paragrafu [Keskkonnaagentuur (Agentúra pre životné prostredie, Estónsko)] každoročne vypracuje monitorovaciu správu o zveri. Monitorovacia správa musí obsahovať tieto údaje:

(4)

odporúčania týkajúce sa kvót a štruktúry lovu.“

17

Ustanovenie § 22 zákona o poľovníctve, nazvaného „Kvóty a štruktúra lovu“, v odseku 2 stanovuje:

„Úrad pre životné prostredie každoročne stanoví kvóty na lov medveďa hnedého, vlka, rysa a tuleňa šedého na základe správ uvedených v § 21 ods. 4 tohto zákona, ako aj na základe návrhu predloženého radou pre poľovníctvo.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

Podľa uvedeného akčného plánu je baltská populácia vlka sama osebe súčasťou euroázijskej populácie tohto živočíšneho druhu, ktorého územie prirodzeného výskytu sa rozprestiera v Estónsku, Lotyšsku, Litve, na severovýchode Poľska, v Bielorusku, na severnej Ukrajine a v niektorých ruských regiónoch. V tom istom akčnom pláne sa uvádza približný počet vlkov prítomných v Lotyšsku a Litve v roku 2008, ako aj v ruských regiónoch susediacich s Estónskom v roku 2010. Spresňoval tiež, že hoci Lotyšská republika, Fínska republika, ako aj Bieloruská republika prijali plány ochrany alebo zachovania a manažmentu vlka a také plány sa pripravovali v Litovskej republike a Poľskej republike, v Rusku také plány naopak chýbali. Akčný plán na obdobie rokov 2012 – 2021 okrem toho uvádzal možnosť lovu vlka v týchto členských štátoch a tretích krajinách. V oblasti medzinárodnej spolupráce tento akčný plán zdôrazňoval najmä účasť Estónskej republiky v pracovnej skupine Medzinárodnej únie na ochranu prírody (ďalej len „IUCN“), ako aj existenciu kontaktov udržiavaných zástupcom tohto členského štátu so svojimi lotyšskými, litovskými, poľskými, fínskymi, švédskymi, nórskymi a ruskými partnermi. Uvedený akčný plán tiež predpokladal zavedenie pravidelnej výmeny informácií medzi Estónskou republikou a Lotyšskou republikou o kvantitatívnom vývoji populácie veľkých mäsožravcov a o kvótach na lov, ako aj aktívnu účasť Estónskej republiky na medzinárodných projektoch spojených s organizáciou ochrany a manažmentom veľkých mäsožravcov.

21

Úrad pre životné prostredie výnosom z 29. októbra 2020, prijatým na základe § 22 ods. 2 zákona o poľovníctve, stanovil prvú časť kvóty na lov vlkov na poľovnú sezónu 2020/2021 v Estónsku na 140 jedincov rozdelených do 20 oblastí hospodárenia, pričom uprednostnil oblasti poľnohospodárskeho chovu a oblasti, v ktorých tento živočíšny druh spôsobil škody.

25

Na Riigikohus (Najvyšší súd, Estónsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobca vo veci samej podal kasačnú sťažnosť proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu.

26

Vnútroštátny súd sa po prvé pýta, či v prípade, že členský štát prijme opatrenia na riadenie podľa článku 14 smernice „o biotopoch“, treba na účely overenia zlučiteľnosti týchto opatrení s cieľom zabezpečiť zachovanie alebo obnovu „priaznivého stavu ochrany“ tohto druhu v zmysle článku 1 písm. i) druhého odseku tejto smernice zohľadniť stav ochrany populácie tohto druhu, ktorá sa nachádza na území dotknutého členského štátu, alebo či je možné zohľadniť stav ochrany populácie nachádzajúcej sa na území iných členských štátov Európskej únie, v tomto prípade baltskú populáciu.

27

Uvedený súd v tejto súvislosti poznamenáva, že hoci nie je sporný „priaznivý“ stav ochrany baltskej populácie vlka, žalobca vo veci samej, opierajúc sa o posúdenie IUCN, tvrdí, že estónsku populáciu vlka nemožno považovať za populáciu v takomto stave ochrany.

31

Za týchto podmienok Riigikohus (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 14 ods. 1 [smernice ‚o biotopoch‘] vykladať v tom zmysle, že z neho vyplýva povinnosť zabezpečiť pri prijímaní opatrení uvedených v tomto ustanovení priaznivý stav ochrany v zmysle článku 1 písm. i) tej istej smernice pre regionálnu populáciu určitého druhu prítomnú v určitom členskom štáte, alebo možno zohľadniť stav ochrany celej populácie, prítomnej na území členských štátov Európskej únie?

2.

Ak je prípustné zohľadniť stav ochrany celej populácie prítomnej na území členských štátov Únie, má sa [smernica ‚o biotopoch‘] v takom prípade vykladať v tom zmysle, že vyžaduje formálnu spoluprácu medzi členskými štátmi, ktorých súčasťou je územie výskytu populácie, na účely ochrany tejto populácie, alebo stačí, aby sa členský štát, ktorý prijme opatrenia uvedené v článku 14 [smernice ‚o biotopoch‘], informoval o stave populácie tohto druhu v iných dotknutých členských štátoch alebo stanovil na tento účel podmienky vo svojom vnútroštátnom pláne riadenia?

32

Svojimi prvými tromi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 písm. i) smernice „o biotopoch“ vykladať v tom zmysle, že zaradenie populácie živočíšneho druhu prítomného na území členského štátu do kategórie „zraniteľný“ v červenom zozname IUCN vylučuje, aby sa stav ochrany tohto druhu na území tohto členského štátu považoval za „priaznivý“ v zmysle tohto ustanovenia. Okrem toho sa tento súd v podstate pýta, či sa má tento článok 1 písm. i) vykladať v tom zmysle, že prijatie členským štátom opatrení na riadenie podľa článku 14 ods. 1 tejto smernice zahŕňa povinnosť zabezpečiť priaznivý stav ochrany populácie tohto druhu prítomného na území tohto členského štátu, alebo či tento členský štát môže zohľadniť stav ochrany celej populácie, ktorej územie prirodzeného výskytu presahuje územie uvedeného členského štátu, a prípadne, v akom rozsahu a za akých podmienok.

33

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 12 smernice „o biotopoch“ v spojení s jej písmenom a) prílohy IV vlk patrí medzi druhy „európskeho významu“, ktorému v zmysle tohto článku 12 treba zabezpečiť „prísnu ochranu“.

34

Táto príloha IV písm. a) však z tejto prísnej ochrany vylučuje najmä estónske populácie vlka.

38

Táto miera voľnej úvahy je však obmedzená povinnosťou dbať na to, aby odchyt jedincov druhov vo voľnej prírode a využívanie týchto jedincov boli zlučiteľné so zachovaním priaznivého stavu ochrany tohto druhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2024, ASCEL, C‑436/22 , EU:C:2024:656 , bod 55 ).

39

Treba totiž pripomenúť, že cieľom každého opatrenia prijatého členským štátom na základe smernice „o biotopoch“ musí byť v súlade s článkom 2 ods. 2 tejto smernice zachovanie alebo obnovenie priaznivého stavu ochrany živočíšnych druhov európskeho významu (rozsudok z 29. júla 2024, ASCEL, C‑436/22 , EU:C:2024:656 , bod 56 ).

40

Okrem toho, ako vyplýva z pätnásteho odôvodnenia smernice „o biotopoch“, normotvorca Únie usudzoval, že pre určité druhy fauny a flóry by sa mal stanoviť všeobecný systém ochrany, že by sa mali prijať opatrenia na riadenie určitých druhov, „ak si to vyžaduje stav ochrany“, vrátane zákazu určitých spôsobov odchytu alebo usmrcovania, pričom by sa mala stanoviť možnosť výnimiek za určitých podmienok. Ako to potvrdzuje formulácia „ak to odôvodňuje ich stav ochrany“, prijatie takýchto opatrení teda musí byť odôvodnené potrebou zachovania alebo obnovenia priaznivého stavu ochrany dotknutého druhu (rozsudok z 29. júla 2024, ASCEL, C‑436/22 , EU:C:2024:656 , bod 57 ).

44

Vnútroštátny súd však najmä uvádza, že v neskoršom akčnom pláne vypracovanom na obdobie rokov 2022 – 2031 je estónska populácia vlka klasifikovaná ako „zraniteľná“ v červenom zozname IUCN, teda ako populácia, ktorá je podľa definície uvedenej v usmerneniach pre používanie kategórií a kritérií červeného zoznamu IUCN „vystavená vysokému riziku vyhynutia vo voľnej prírode“.

45

V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že pojem „stav ochrany druhu“ je definovaný v článku 1 písm. i) prvom odseku smernice „o biotopoch“ ako súhrn vplyvov pôsobiacich na príslušné druhy, ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé rozdelenie a prebytok ich populácií v rámci územia uvedeného v článku 2 tejto smernice.

46

Na druhej strane treba uviesť, že v súlade s článkom 1 písm. i) druhým odsekom uvedenej smernice sa stav ochrany druhu považuje za priaznivý, ak sú splnené tri kumulatívne podmienky. Po prvé údaje o dynamike populácie príslušného druhu musia indikovať, že sa tento druh sám dlhodobo udržuje vo svojom prirodzenom biotope ako životaschopný komponent. Po druhé územie prirodzeného pohybu tohto druhu sa nesmie zmenšovať, ani sa pravdepodobne v dohľadnej budúcnosti nezmenší. Po tretie je potrebné, aby existoval a pravdepodobne bude ďalej existovať dostatočne veľký prirodzený biotop na dlhodobé udržanie jeho populácií (rozsudok z 29. júla 2024, ASCEL, C‑436/22 , EU:C:2024:656 , bod 60 a citovaná judikatúra).

50

Okrem toho, ako uviedla Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, metóda posudzovania použitá na účely klasifikácie druhov v červenom zozname IUCN sa líši od metódy, ktorá sa má uplatniť podľa článku 1 písm. i) smernice „o biotopoch“.

51

Z tohto dôvodu, ako v podstate zdôraznila generálna advokátka v bode 86 svojich návrhov, hoci údaje, kritériá a posúdenia, ktoré viedli ku klasifikácii druhu na červenom zozname IUCN, môžu byť súčasťou vedeckých údajov, ktoré dotknutý členský štát musí zohľadniť na účely svojho vlastného posúdenia [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. júna 2007, Komisia/Fínsko, C‑342/05 , EU:C:2007:341 , body 26 a 27 ; z 23. apríla 2020, Komisia/Fínsko (Jarný lov samca kajky morskej), C‑217/19 , EU:C:2020:291 , body 77 až 88 , ako aj z 29. júla 2024, ASCEL, C‑436/22 , EU:C:2024:656 , body 65 a 78 ], klasifikácia druhu na červenom zozname IUCN, konkrétne v kategórii „zraniteľný“ na vnútroštátnej úrovni, sama osebe nevylučuje, aby sa stav ochrany uvedeného druhu na území dotknutého členského štátu napriek tomu považoval za priaznivý, ak sú splnené kumulatívne podmienky stanovené v článku 1 písm. i) druhom odseku smernice „o biotopoch“.

52

Pokiaľ ide v druhom rade o tieto posledné uvedené podmienky, treba poznamenať, že na určenie, či je stav ochrany druhu na území členského štátu priaznivý, môžu byť relevantné údaje týkajúce sa populácií tohto druhu v iných členských štátoch alebo dokonca v tretích krajinách. Bude to tak najmä v prípade chránených živočíšnych druhov, ktoré obývajú rozsiahle územia, ako je vlk, a ktorých „územie prirodzeného výskytu“, ktoré je jedným z kritérií, ktoré treba zohľadniť pri určení, či je stav ochrany určitého druhu priaznivý, je preto širšie ako geografický priestor, v ktorom sa nachádzajú fyzikálne alebo biologické faktory dôležité pre ich život a reprodukciu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2024, ASCEL, C‑436/22 , EU:C:2024:656 , bod 61 a citovanú judikatúru).

Okrem toho, ako v podstate uviedla aj generálna advokátka v bode 53 svojich návrhov, výmeny medzi populáciami členských štátov alebo tretích krajín, ktoré sú súčasťou tej istej populácie, v tomto prípade baltská populácia vlka, či dokonca euroázijská populácia tohto živočíšneho druhu, môžu byť dokonca nevyhnutnou podmienkou na zachovanie tohto druhu, najmä pokiaľ ide o populácie prítomné v členských štátoch, ktorých rozloha je relatívne malá, takže prirodzený biotop, ktorý tam môže tento druh nájsť, je príliš malý na zabezpečenie životaschopnosti populácie. V takom prípade môže dotknutý druh zabezpečiť svoje prežitie v takomto členskom štáte len vtedy, ak jeho populácia, ktorá by nebola životaschopná, ak by zostala izolovaná, udržiava sústavné výmeny s populáciami toho istého druhu prítomnými v susedných členských štátoch alebo tretích krajinách. Zohľadnenie týchto výmen tak umožňuje stanoviť, že tri kumulatívne podmienky priaznivého stavu ochrany stanovené v článku 1 písm. i) druhom odseku smernice „o biotopoch“ sú, pokiaľ ide o túto populáciu, splnené.

56

Vzhľadom na to treba zdôrazniť, že ako vyplýva zo znenia tohto ustanovenia pripomenutého v bode 46 tohto rozsudku, na to, aby sa stav ochrany druhu považoval za priaznivý, nestačí, že údaje týkajúce sa dynamiky populácie dotknutého druhu naznačujú, že tento druh naďalej predstavuje životaschopný prvok prirodzených biotopov, ku ktorým patrí, že územie prirodzeného výskytu uvedeného druhu sa nezmenšuje a že existuje dostatočne veľký biotop na to, aby sa jeho populácie dlhodobo zachovali. Ďalej je potrebné, aby po prvé, údaje týkajúce sa dynamiky populácie príslušného druhu indikovali, že tento druh môže dlhodobo predstavovať životaschopný prvok prirodzených biotopov, ku ktorým patrí, po druhé územiu prirodzeného výskytu tohto druhu v dohľadnej budúcnosti nehrozí zmenšenie, a po tretie pravdepodobne bude ďalej existovať dostatočne veľký prirodzený biotop na dlhodobé udržanie jeho populácií.

60

Po druhé treba zohľadniť úroveň právnej ochrany, ktorú požíva dotknutý druh v susedných členských štátoch a tretích krajinách.

61

Trvalý charakter výmen medzi populáciou dotknutého druhu prítomného v členskom štáte a populáciami tohto druhu nachádzajúcimi sa v iných členských štátoch možno v zásade predpokladať, keďže na tieto posledné uvedené členské štáty sa rovnako ako na prvý členský štát vzťahujú požiadavky smernice o biotopoch.

62

Naproti tomu, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 63 a 64 svojich návrhov, ak v tretej krajine neexistuje ochrana porovnateľná s ochranou, ktorú zaručuje smernica „o biotopoch“ alebo prinajmenšom Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť, podpísaný 19. septembra 1979 v Berne ( Ú. v. ES L 38, 1982, s. 3 ; Mim. vyd. 11/014, s. 282), neexistuje žiadna právna záruka proti budúcemu zhoršeniu populácií prítomných v tejto tretej krajine, a teda výmen s populáciou dotknutého členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2024, WWF Österreich a i., C‑601/22 , EU:C:2024:595 , body 62 a 63 , ako aj citovanú judikatúru).

Okrem toho s cieľom zabezpečiť, ako bolo pripomenuté v bode 38 tohto rozsudku, aby odber jedincov druhu vo voľnej prírode a využívanie týchto jedincov boli zlučiteľné s udržaním priaznivého stavu ochrany tohto druhu, môže byť nevyhnutné, aby členský štát, na ktorého území sa nachádza populácia vlka tvoriaca časť populácie, ktorej územie prirodzeného výskytu presahuje toto štátne územie, ak zamýšľa zohľadniť výmeny medzi populáciou vlka prítomnou na uvedenom území a populáciami vlka prítomnými v susedných členských štátoch alebo tretích krajinách, zdieľal s týmito poslednými uvedenými krajinami informácie o cezhraničných pohyboch pozorovaných u exemplárov tohto druhu, ako aj o opatreniach na riadenie, ktoré tieto členské štáty alebo tretie krajiny prijímajú alebo zamýšľajú prijať v súvislosti s populáciami prítomnými na ich príslušných územiach. Na jednej strane totiž takéto výmeny informácií môžu spresniť posúdenie veľkosti svojej vlastnej populácie dotknutým členským štátom. Na druhej strane informovanie sa o opatreniach na riadenie uplatňovaných alebo plánovaných príslušnými členskými štátmi alebo tretími krajinami môže byť nevyhnutné na to, aby sa tento členský štát mohol ubezpečiť, že dotknutý druh možno na jeho území skutočne považovať za druh v priaznivom stave ochrany. Napokon informácie o opatreniach uplatňovaných alebo plánovaných susednými členskými štátmi alebo tretími krajinami môže členský štát potrebovať na to, aby sa ubezpečil, že opatrenia, ktoré zamýšľa prijať v súvislosti s týmto druhom, budú zlučiteľné so zachovaním priaznivého stavu ochrany tohto druhu na svojom území.

–

priaznivý stav ochrany uvedeného druhu musí existovať a musí byť posúdený v prvom rade a nevyhnutne na miestnej a vnútroštátnej úrovni. V rámci posúdenia, či je stav ochrany živočíšneho druhu, ktorý je súčasťou populácie, ktorej územie prirodzeného výskytu presahuje územie tohto členského štátu, „priaznivý“ v zmysle článku 1 písm. i) tejto smernice, na účely prijatia opatrení na riadenie podľa článku 14 ods. 1 uvedenej smernice, však tento členský štát môže zohľadniť výmeny medzi populáciou dotknutého druhu prítomnou na jeho území na jednej strane a populáciami tohto druhu prítomnými v susedných členských štátoch alebo tretích krajinách na strane druhej. Na účely posúdenia významu, ktorý sa má udeliť takýmto výmenám, musí dotknutý členský štát zohľadniť najmä všetky predvídateľné a pravdepodobné zmeny, ktoré môžu ovplyvniť tieto výmeny, úroveň právnej ochrany zaručenej týmito inými členskými štátmi a tretími krajinami, ako aj stupeň spolupráce medzi ich príslušnými orgánmi.

O štvrtej otázke

67

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 písm. i) smernice „o biotopoch“ v spojení s článkom 2 ods. 3 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že v rámci posúdenia stavu ochrany živočíšneho druhu na účely prijatia opatrení na riadenie podľa článku 14 uvedenej smernice možno zohľadniť hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky, ako aj regionálne a miestne charakteristiky v zmysle tohto článku 2 ods. 3.

68

71

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 písm. i) smernice „o biotopoch“ v spojení s článkom 2 ods. 3 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci posúdenia stavu ochrany živočíšneho druhu na účely prijatia opatrení na riadenie podľa článku 14 uvedenej smernice možno zohľadniť hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky, ako aj regionálne a miestne charakteristiky v zmysle tohto článku 2 ods. 3, ak tieto požiadavky a charakteristiky predstavujú vplyvy, ktoré pôsobením na druh môžu dlhodobo ovplyvniť rozšírenie a veľkosť jeho populácií na území uvedenom v článku 2 ods. 1 tejto istej smernice. Stav ochrany uvedeného druhu však nemožno považovať za priaznivý z dôvodu týchto požiadaviek a charakteristík, ak nie sú splnené tri kumulatívne podmienky uvedené v druhom odseku tohto článku 1 písm. i).

O trovách

72

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

priaznivý stav ochrany uvedeného druhu musí existovať a musí byť posúdený v prvom rade a nevyhnutne na miestnej a vnútroštátnej úrovni. V rámci posúdenia, či je stav ochrany živočíšneho druhu, ktorý je súčasťou populácie, ktorej územie prirodzeného výskytu presahuje územie tohto členského štátu, „priaznivý“ v zmysle článku 1 písm. i) smernice 92/43 v znení zmien na účely prijatia opatrení na riadenie podľa článku 14 ods. 1 uvedenej smernice, však tento členský štát môže zohľadniť výmeny medzi populáciou dotknutého druhu prítomnou na jeho území na jednej strane a populáciami tohto druhu prítomnými v susedných členských štátoch alebo tretích krajinách na strane druhej. Na účely posúdenia významu, ktorý sa má udeliť takýmto výmenám, musí dotknutý členský štát zohľadniť najmä všetky predvídateľné a pravdepodobné zmeny, ktoré môžu ovplyvniť tieto výmeny, úroveň právnej ochrany zaručenej týmito inými členskými štátmi a tretími krajinami, ako aj stupeň spolupráce medzi ich príslušnými orgánmi.

2.

Článok 1 písm. i) smernice 92/43, zmenenej smernicou 2013/17, v spojení s článkom 2 ods. 3 smernice 92/43 v znení zmien

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v rámci posúdenia stavu ochrany živočíšneho druhu na účely prijatia opatrení na riadenie podľa článku 14 smernice 92/43 v znení zmien možno zohľadniť hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky, ako aj regionálne a miestne charakteristiky v zmysle tohto článku 2 ods. 3, ak tieto požiadavky a charakteristiky predstavujú vplyvy, ktoré pôsobením na druh môžu dlhodobo ovplyvniť rozšírenie a veľkosť jeho populácií na území uvedenom v článku 2 ods. 1 smernice 92/43 v znení zmien. Stav ochrany uvedeného druhu však nemožno považovať za priaznivý z dôvodu týchto požiadaviek a charakteristík, ak nie sú splnené tri kumulatívne podmienky uvedené v druhom odseku tohto článku 1 písm. i).