C-630/23

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko) z 26. septembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 17. októbra 2023, ktorý súvisí s konaním:

ZH,

KN

proti

AxFina Hungary Zrt.,

SÚDNY DVOR (desiata komora),

ZH a KN, v zastúpení: L. Marczingós, ügyvéd,

–

AxFina Hungary Zrt., v zastúpení: G. Stanka, ügyvéd,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi ZH a KN (ďalej spoločne len ako „obaja spotrebitelia“) na jednej strane a spoločnosťou AxFina Hungary Zrt. (ďalej len „AxFina“) vo veci právnych dôsledkov odstránenia podmienky týkajúcej sa kurzového rizika obsiahnutej v lízingovej zmluve vyjadrenej v cudzej mene a uzavretej medzi spoločnosťou AxFina a ZH (ďalej len „podmienka týkajúca sa kurzového rizika“).

Právny rámec

Právo Únie

3

Dvadsiate prvé a dvadsiate štvrté odôvodnenie smernice 93/13 znejú:

5

Článok 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva… neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok [v rovnakom znení – neoficiálny preklad ] naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

6

Článok 7 ods. 1 tej istej smernice znie:

„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvisl[é]mu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

9

Podľa § 237 ods. 2 tohto zákonníka:

„Ak nie je možné obnoviť situáciu, ktorá existovala pred uzavretím zmluvy, súd môže určiť, že táto zmluva sa uplatňuje až do vydania jeho rozhodnutia. Uvedenú zmluvu možno vyhlásiť za platnú, pokiaľ je možné odstrániť dôvod neplatnosti, predovšetkým odstránením neprimeranej výhody v prípade zjavnej neprimeranosti medzi plneniami zmluvných strán, ako aj v prípade úžerníckej zmluvy. V takýchto prípadoch treba rozhodnúť o vrátení plnenia, ktoré prípadne ostalo dlžné bez protiplnenia.“

10

Z § 361 ods. 1 uvedeného zákonníka vyplýva, že každý, kto získal majetkovú výhodu na úkor inej osoby, je povinný túto výhodu vrátiť.

11

Zákon DH‑2

13

Ustanovenie § 3 ods. 1 Kúriának a pénzügyi intézmények fogyasztói kölcsönszerződéseire vonatkozó jogegységi határozatával kapcsolatos egyes kérdések rendezéséről szóló 2014. évi XXXVIII. törvényben rögzített elszámolás szabályairól és egyes egyéb rendelkezésekről szóló 2014. évi XL. törvény [zákon č. XL z roku 2014 o pravidlách vyúčtovania upraveného v zákone č. XXXVIII z roku 2014 o úprave určitých otázok týkajúcich sa rozhodnutia Kúria (Najvyšší súd) v záujme jednotného výkladu ustanovení súkromného práva v oblasti zmlúv o spotrebiteľskom úvere uzavretých s úverovými inštitúciami, a rôznych iných ustanoveniach], v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon DH2“), stanovuje:

„V prípade výkonu zmluvnej podmienky, ktorá je neplatná podľa § 3 ods. 1 [zákona DH1], sa ako preplatok pripísateľný kurzovému rozdielu vypočíta v prospech spotrebiteľa rozdiel medzi sumou úveru poskytnutého na základe tejto podmienky a sumou vyplývajúcou z konverzie v súlade s odsekom 2 a rozdiel medzi sumami splátok zaplatených na základe uvedenej podmienky a sumami vyplývajúcimi z konverzie v súlade s odsekom 2.“

14

Podľa § 37 ods. 1 zákona DH2:

konvertovať svoje pohľadávky vzniknuté na základe zmlúv o úvere vyjadrených v cudzej mene, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, na pohľadávky vyjadrené vo forintoch (ďalej len ‚konverzia na forinty‘) podľa kapitoly 4;

b)

konvertovať svoje pohľadávky vzniknuté na základe zmlúv o úvere vyjadrených v cudzej mene, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, ktoré boli uzavreté so spotrebiteľmi a ktoré už boli vypovedané, na pohľadávky vyjadrené vo forintoch podľa kapitoly 5.“

16

Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona DH7 stanovuje:

„Zmena zmluvy o úvere vyjadrenej v cudzej mene podľa tejto kapitoly sa nesmie uskutočniť v neprospech dotknutého spotrebiteľa, pokiaľ ide o výšku úrokov, poplatkov a nákladov spojených s transakciou.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

19

Dňa 21. júna 2007 ZH uzatvoril so spoločnosťou AxFina na účely kúpy motorového vozidla lízingovú zmluvu vyjadrenú v cudzej mene, konkrétne vo švajčiarskych frankoch (CHF), pričom KN bol spoločne a nerozdielne ručiteľom za plnenie zmluvných povinností zo strany ZH. Zmluvné strany sa dohodli, že úver, o ktorý ide vo veci samej, má byť splatený v 120 fixných mesačných splátkach vyjadrených v maďarských forintoch (HUF). Táto zmluva obsahovala okrem iného podmienku týkajúcu sa kurzového rizika, podľa ktorej sa zmena výmenného kurzu tejto cudzej meny zúčtuje na konci uvedenej zmluvy a v dôsledku ktorej riziko spojené so zhodnotením uvedenej cudzej meny vo vzťahu k maďarskému forintu znášali v celom rozsahu obaja spotrebitelia.

20

Dňa 7. mája 2013 AxFina s okamžitou účinnosťou vypovedala lízingovú zmluvu, o ktorú ide vo veci samej, a to z dôvodu oneskorených platieb pripísateľných obom spotrebiteľom, pričom celý dlh vypočítaný v maďarských forintoch, vyplývajúci z tejto zmluvy, sa stal splatným jednorazovo. Od tohto dlhu AxFina odpočítala okrem iného sumu vyplývajúcu z vyúčtovania upraveného v § 3 ods. 1 zákona DH2 ako preplatok pripísateľný kurzovému rozdielu uvedený v § 3 ods. 1 zákona DH1, ako aj sumu pochádzajúcu z predaja dotknutého vozidla.

21

Tí istí spotrebitelia podali proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní kasačný opravný prostriedok na Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. V tejto súvislosti najmä navrhujú, aby bolo vydané rozhodnutie zamietajúce pôvodnú žalobu podanú spoločnosťou AxFina, pričom na tento účel tvrdia, že vylúčenie riešenia spočívajúceho v obnovení situácie, v ktorej by sa nachádzali, ak by podmienka týkajúca sa kurzového rizika neexistovala, je v rozpore s právom Únie a že súd navyše nie je oprávnený meniť obsah tejto nekalej podmienky.

25

Vnútroštátny súd uvádza, že má teda rozhodnúť o osude lízingovej zmluvy vyjadrenej v cudzej mene, pokiaľ sa o podmienke nachádzajúcej sa v tejto zmluve, podľa ktorej kurzové riziko v celom rozsahu znáša dotknutý spotrebiteľ, rozhodne, že je nekalá z dôvodu nedostatočného informovania tohto spotrebiteľa súvislosti s povahou tohto rizika, a pokiaľ by odstránenie tejto podmienky, ktorá definuje hlavný predmet uvedenej zmluvy, viedlo k neplatnosti tejto zmluvy ako celku.

26

V tejto súvislosti vnútroštátny súd v prvom rade vysvetľuje, že v maďarskom práve sú právne dôsledky neplatnosti zmluvy ako celku upravené v § 237 ods. 1 a 2 predchádzajúceho Občianskeho zákonníka. Tento súd uvádza, že podľa tohto ustanovenia sú hlavnými a „hierarchicky rovnocennými“ právnymi dôsledkami tejto neplatnosti obnovenie pôvodnej situácie, alebo, ak dôvod neplatnosti možno odstrániť, vyhlásenie, že dotknutá zmluva je platná ex tunc , pričom túto platnosť možno vyhlásiť okrem iného vtedy, ak nie je možné obnoviť situáciu predchádzajúcu uzavretiu tejto zmluvy. Ak nie je možné ani takéto vyhlásenie platnosti, súd rozhodujúci vo veci vyhlási uvedenú zmluvu za účinnú až do vydania svojho rozhodnutia a nariadi vrátenie protihodnoty za plnenie, ktoré prípadne ostalo bez protiplnenia.

30

Vnútroštátny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sa nezdá, že by smernica 93/13, ktorá vykonala len minimálnu harmonizáciu v tejto oblasti, upravovala otázku, aké právne dôsledky musia vzniknúť v prípade vyhlásenia neplatnosti zmluvy. Určenie týchto dôsledkov preto patrí do procesnej autonómie členských štátov za predpokladu, že vnútroštátny súd má povinnosť zabezpečiť, aby sa dotknutý spotrebiteľ v konečnom dôsledku nachádzal v situácii, v ktorej by sa nachádzal, ak by podmienka posúdená ako nekalá nikdy neexistovala.

31

Vnútroštátny súd si teda kladie otázku, či nie je vhodné usúdiť, že je možná „ďalšia existencia“ zmluvy bez nekalých podmienok v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 93/13, ak v prípade neplatnosti tejto zmluvy ako celku po odstránení jednej z jej podmienok, ktorá bola posúdená ako nekalá, môže vnútroštátny súd podľa svojej vnútroštátnej právnej úpravy vyhlásiť uvedenú zmluvu za platnú, s retroaktívnym účinkom ku dňu jej uzavretia, a to takým spôsobom, že nekalá podmienka, ktorú obsahuje, neukladá dotknutému spotrebiteľovi žiadnu povinnosť, zatiaľ čo ostatné podmienky tej istej zmluvy, ktoré nie sú nekalé, naďalej rovnakým spôsobom zaväzujú zmluvné strany.

32

Takéto riešenie by nepredstavovalo zmenu zmluvy zakázanú podľa judikatúry, keďže podmienka týkajúca sa kurzového rizika by bola odstránená a ďalšia existencia lízingovej zmluvy dotknutej vo veci samej by bola bez tejto podmienky možná. Nebola by zmenená ani povaha tejto zmluvy, pretože vyúčtovanie založené na cudzej mene, v ktorej je úver vyjadrený, by pretrvalo v dôsledku skutočnosti, že kurzové riziko by teraz znášala úverová inštitúcia.

36

Tento súd sa však prikláňa k názoru, že hoci zmluvné podmienky odrážajúce kogentné zákonné ustanovenia, akými sú ustanovenia zákona DH7, nepodliehajú ustanoveniam smernice 93/13, tento zákon je s touto smernicou v rozpore, keďže v jeho dôsledku dotknutý spotrebiteľ znáša kurzové riziko určitej úrovne, hoci by mal byť od neho úplne oslobodený, a tak by sa uvedený zákon nemal uplatňovať.

37

Za týchto okolností Kúria (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Je správne vykladať výraz ‚ďalšia existencia [zmluvy je] možná bez nekalých podmienok‘ uvedený v článku 6 ods. 1 smernice [93/13] v tom zmysle, že zmluva uzavretá so spotrebiteľom, vyjadrená v cudzej mene, môže ďalej existovať, ak sa vylúčila zmluvná podmienka, ktoré je súčasťou hlavného predmetu tejto zmluvy a podľa ktorej tento spotrebiteľ bez obmedzenia znáša kurzové riziko, vzhľadom na to, že vnútroštátne právo dotknutého členského štátu upravuje mechanizmus konverzie meny prostredníctvom kogentných [zákonných] ustanovení?

2.

Možno pri určení právnych dôsledkov zmluvy, ktorá je neplatná z uvedených dôvodov, vylúčiť uplatnenie ustanovenia právneho predpisu členského štátu, ktoré nadobudlo účinnosť neskôr a ktoré do budúcna zaviedlo povinnú konverziu na maďarské forinty…, z dôvodu, že by to v dôsledku určenia výmenného kurzu vyplývajúceho z konverzie znamenalo, že by určitú časť kurzového rizika znášal dotknutý spotrebiteľ, ktorý má byť vzhľadom na nekalú povahu zmluvnej podmienky od tohto rizika v celom rozsahu oslobodený?

3.

Ak z hľadiska práva Únie nemôžu právne dôsledky neplatnosti spočívať ani vo vyhlásení platnosti, ani vo vyhlásení účinnosti dotknutej zmluvy, aké právne dôsledky a na základe akého doktrinálneho základu možno vyvodiť – pri výklade contra legem nezohľadňujúcom právnu úpravu členského štátu týkajúcu sa právnych dôsledkov a založenom výlučne na práve Únie –, vzhľadom na to, že smernica 93/13 neupravuje právne dôsledky neplatnosti?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej a tretej otázke

41

Za týchto okolností treba konštatovať, že svojou prvou a treťou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 6 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s jej článkom 7 ods. 1 vykladať v tom zmysle, že umožňuje usúdiť, že lízingová zmluva vyjadrená v cudzej mene, ktorá sa stala neplatnou po tom, čo z nej bola ako nekalá odstránená podmienka, podľa ktorej dotknutý spotrebiteľ znáša kurzové riziko spojené s touto cudzou menou, môže „ďalej existovať bez nekalých podmienok“ v zmysle prvého z týchto ustanovení, ak sa na túto zmluvu vzťahuje vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje ako právny následok neplatnosti takýchto zmlúv následok spočívajúci v úplnom oslobodení tohto spotrebiteľa od nepriaznivých účinkov samotnej nekalej podmienky, pričom zachováva platnosť a záväznosť ostatných častí dotknutej zmluvy. V prípade zápornej odpovede má tento súd okrem toho záujem o objasnenie dôsledkov, ktoré by mal vyvodiť z neplatnosti tej istej zmluvy, pričom spresňuje, že usudzuje, že za takéhoto predpokladu by mohol byť nútený podať výklad svojho vnútroštátneho práva contra legem .

O možnosti ďalšej existencie zmluvy bez nekalých podmienok

42

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že vzhľadom na znevýhodnené postavenie spotrebiteľa vo vzťahu k predajcovi alebo dodávateľovi článok 6 ods. 1 prvá časť vety smernice 93/13 stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Toto ustanovenie je kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť [rozsudok z 9. apríla 2024, Profi Credit Polska (Obnova konania ukončeného právoplatným rozhodnutím), C‑582/21 , EU:C:2024:282 , bod 72 a citovaná judikatúra].

46

Povinnosť vnútroštátneho súdu neuplatniť nekalú zmluvnú podmienku ukladajúcu zaplatenie súm, ktoré sa preukážu ako neoprávnené, má v zásade reštitučný účinok, ktorý sa vzťahuje na tie isté sumy, keďže neexistencia takéhoto účinku by mohla byť v rozpore s odradzujúcim účinkom, ktorý má článok 6 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkom 7 ods. 1 tejto smernice v úmysle spojiť s určením nekalej povahy podmienok obsiahnutých v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa [rozsudok z 15. júna 2023, Bank M. (Dôsledky vyhlásenia zmluvy za neplatnú), C‑520/21 , EU:C:2023:478 , bod 58 a citovaná judikatúra].

47

Článok 6 ods. 1 prvá časť vety uvedenej smernice okrem toho síce spresňuje, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky neboli záväzné pre spotrebiteľa „podľa ich vnútroštátneho práva“, vnútroštátny právny rámec ochrany, ktorú spotrebiteľom zaručuje tá istá smernica, však nemôže zmeniť rozsah a v dôsledku toho ani podstatu tejto ochrany (rozsudok z 12. decembra 2024, Kutxabank, C‑300/23 , EU:C:2024:1026 , bod 160 a citovaná judikatúra).

48

Hoci členským štátom v dôsledku toho prináleží, aby prostredníctvom svojho vnútroštátneho práva definovali pravidlá, v rámci ktorých sa preukáže určenie nekalej povahy podmienky obsiahnutej v zmluve a prejavia sa konkrétne právne účinky tohto určenia, nič to nemení na skutočnosti, že toto určenie musí umožniť obnoviť z právneho a skutkového hľadiska situáciu, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal, ak by táto nekalá podmienka neexistovala, najmä na základe práva vrátenia výhod, ktoré predajca alebo dodávateľ neoprávnene prijal na základe uvedenej nekalej podmienky na ujmu spotrebiteľa [rozsudok z 25. apríla 2024, Caixabank (Premlčacia lehota), C‑484/21 , EU:C:2024:360 , bod 20 a citovaná judikatúra].

51

Spis, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, pritom neobsahuje skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť, že takýto výsledok môže v zásade zabezpečiť, aby sa v súlade s týmto ustanovením tým istým spotrebiteľom vrátili sumy neoprávnene nadobudnuté touto úverovou inštitúciou na základe tej istej nekalej podmienky.

52

Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 v druhej časti vety okrem toho stanovuje, že ak sa vylúčia nekalé podmienky, dotknutá zmluva bude „v rovnakom znení naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez [týchto] nekalých podmienok“.

53

V tejto súvislosti je pravda, že samotný článok 6 ods. 1 druhá časť vety smernice 93/13 sám osebe nestanovuje kritériá upravujúce možnosť, aby zmluva mohla „ďalej existovať bez nekalých podmienok“ v zmysle tohto ustanovenia, ale ponecháva na vnútroštátny právny poriadok, aby ich stanovil v súlade s právom Únie. V konkrétnej situácii treba teda možnosť zachovania zmluvy, ktorej určité zmluvné podmienky boli vyhlásené za neplatné, v zásade skúmať z hľadiska kritérií stanovených vo vnútroštátnom práve (rozsudok z 3. októbra 2019, Dziubak, C‑260/18 , EU:C:2019:819 , bod 40 ).

57

V tomto kontexte Súdny dvor rozhodol, že keby vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v takej zmluve, mohlo by sa tým ohroziť splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice 93/13. Táto možnosť by totiž prispela k odstráneniu odradzujúceho účinku voči predajcom alebo dodávateľom tým, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, pretože predajcovia alebo dodávatelia by zostali v pokušení použiť tieto podmienky s vedomím, že aj keby boli vyhlásené za neplatné, vnútroštátny súd by mohol dotknutú zmluvu doplniť v nevyhnutnom rozsahu tak, že bude chrániť záujem týchto predajcov alebo dodávateľov (rozsudok z 26. marca 2019, Abanca Corporación Bancaria a Bankia, C‑70/17 a C‑179/17 , EU:C:2019:250 , bod 54 , ako aj citovaná judikatúra).

58

Na druhej strane, ak je splnená podmienka uvedená v bode 56 tohto rozsudku, možnosť predmetnú zmluvu v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva zachovať bez jej nekalých podmienok sa musí overiť na základe objektívneho prístupu (rozsudok z 23. novembra 2023, Provident Polska, C‑321/22 , EU:C:2023:911 , bod 81 a citovaná judikatúra). Situáciu jednej zo zmluvných strán tejto zmluvy teda nemožno považovať za rozhodujúce kritérium pre budúci osud uvedenej zmluvy (rozsudok z 15. marca 2012, Pereničová a Perenič, C‑453/10 , EU:C:2012:144 , bod 32 ).

59

Vzniká tak otázka, či je riešenie uvedené v bodoch 49 a 50 tohto rozsudku v súlade s článkom 6 ods. 1 druhou časťou vety tejto smernice, ako ho vykladá judikatúra pripomenutá v bodoch 53 až 58 tohto rozsudku.

63

Ak však tak ako v prejednávanej veci vnútroštátny súd už konštatoval, že podmienka týkajúca sa kurzového rizika definuje hlavný predmet zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, a že jej odstránenie by viedlo k neplatnosti tejto zmluvy, zachovanie zmluvy sa nezdá právne možné, čo však prináleží posúdiť tomuto súdu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2019, GT, C‑38/17 , EU:C:2019:461 , bod 43 , a zo 14. marca 2019, Dunai, C‑118/17 , EU:C:2019:207 , bod 52 ).

64

Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátny súd nemôže napraviť neplatnosť zmluvy vyplývajúcu z nekalej povahy podmienky, ktorá sa v nej nachádza, tým, že vyhlási túto zmluvu za platnú a zároveň zmení jej menu. Takýto zásah súdu by v konečnom dôsledku viedol k zmene obsahu tejto podmienky (rozsudok z 27. apríla 2023, AxFina Hungary, C‑705/21 , EU:C:2023:352 , bod 41 ).

65

Na rozdiel od toho, čo naznačuje vnútroštátny súd, však toto posúdenie nie je spochybnené dodatočnými spresneniami, ako sú zhrnuté v bodoch 49 a 50 tohto rozsudku, ktoré poskytol v súvislosti s „vyhlásením o platnosti“, ako ho zamýšľa vykonať a o ktorom uvádza, že ho možno prípadne nahradiť „vyhlásením, že zmluva vyvoláva účinky do dňa vydania rozhodnutia [o neplatnosti]“.

69

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že na účely posúdenia dôsledkov na situáciu spotrebiteľa, ktoré vyvolalo vyhlásenie zmluvy ako celku za neplatnú a ako sú uvedené v tejto judikatúre, je rozhodujúca vôľa, ktorú v tejto súvislosti vyjadril tento spotrebiteľ [rozsudok z 8. septembra 2022, D.B. P. a i. (Hypotekárny úver vyjadrený v cudzích menách), C‑80/21 až C‑82/21 , EU:C:2022:646 , bod 74 , ako aj citovaná judikatúra].

70

V prejednávanej veci a bez ohľadu na to, či existuje ustanovenie maďarského práva dispozitívnej povahy alebo ustanovenie uplatniteľné v prípade dohody zmluvných strán dotknutej zmluvy v zmysle uvedenej judikatúry, obaja spotrebitelia jasne vyjadrili tak pred vnútroštátnym súdom, ako aj vo svojich písomných pripomienkach predložených Súdnemu dvoru, že si želajú, aby bola lízingová zmluva, o ktorú ide vo veci samej, vyhlásená ako celok za neplatnú. Za týchto okolností sa nezdá, že by bola v prejednávanej veci splnená podmienka, podľa ktorej by vyhlásenie zmluvy ako celku za neplatnú vystavilo dotknutých spotrebiteľov obzvlášť nepriaznivým dôsledkom a ktorá sa vyžaduje na to, aby vnútroštátny súd mohol nahradiť nekalú podmienku vyhlásenú za neplatnú ustanovením svojho vnútroštátneho práva dispozitívnej povahy alebo ustanovením uplatniteľným v prípade dohody zmluvných strán tejto zmluvy [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2022, D.B.P. a i. (Hypotekárny úver vyjadrený v cudzích menách), C‑80/21 až C‑82/21 , EU:C:2022:646 , bod 78 ].

71

Po druhé Súdny dvor rozhodol, že článok 7 ods. 1 smernice 93/13 nebráni tomu, aby členské štáty prostredníctvom právnej úpravy ukončili používanie nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov, čím ochránia platnosť týchto zmlúv, no pod podmienkou, že vnútroštátny zákonodarca v tomto kontexte dodrží požiadavky, ktoré vyplývajú z článku 6 ods. 1 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. marca 2019, Dunai, C‑118/17 P , EU:C:2019:207 , body 40 a 42 , ako aj z 29. apríla 2021, Bank BPH, C‑19/20 , EU:C:2021:341 , bod 77 a citovanú judikatúru).

Pokiaľ ide o dôsledky, ktoré treba vyvodiť z konštatovania, že zmluva obsahujúca nekalú podmienku nemôže ďalej existovať bez tejto podmienky v zmysle článku 6 ods. 1 druhej časti vety smernice 93/13, treba pripomenúť, že je pravda, že smernica 93/13 výslovne neupravuje dôsledky neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom po odstránení nekalých podmienok, ktoré obsahuje. Preto prináleží členským štátom, aby určili dôsledky takéhoto konštatovania, pričom pravidlá, ktoré v tejto súvislosti stanovia, musia byť zlučiteľné s právom Únie a najmä s cieľmi sledovanými touto smernicou [rozsudok z 15. júna 2023, Bank M. (Dôsledky vyhlásenia zmluvy za neplatnú), C‑520/21 , EU:C:2023:478 , bod 64 ].

75

V tomto kontexte však Súdny dvor tiež pripomenul odradzujúci účinok, ktorý musí mať vo vzťahu k spotrebiteľovi jednoduché neuplatnenie nekalých podmienok, pričom toto neuplatnenie musí viesť k právu tohto spotrebiteľa na vrátenie výhod, ktoré dotknutý predajca alebo dodávateľ neoprávnene prijal na základe takýchto podmienok. Súdny dvor tak rozhodol, že keďže by neexistencia takéhoto reštitučného účinku mohla byť v rozpore s týmto odradzujúcim účinkom, je potrebné uznať podobný reštitučný účinok v prípade, keď nekalá povaha podmienok zmluvy uzavretej medzi spotrebiteľom a medzi predajcom alebo dodávateľom nevedie len k neplatnosti týchto zmluvných podmienok, ale aj k neplatnosti tejto zmluvy v celom rozsahu [rozsudok z 15. júna 2023, Bank M. (Dôsledky vyhlásenia zmluvy za neplatnú), C‑520/21 , EU:C:2023:478 , body 65 a 66 ].

79

[Opravené uznesením z 8. júla 2025] Pokiaľ ide na druhej strane o dotknutého predajcu alebo dodávateľa, čiže v prejednávanej veci úverovú inštitúciu, nemožno mu priznať právo požadovať od spotrebiteľov náhradu presahujúcu vrátenie tovaru, ktorý im bol poskytnutý v rámci plnenia lízingovej zmluvy alebo presahujúcu vrátenie zodpovedajúcej hodnoty, ani prípadne presahujúcu zaplatenie úrokov z omeškania. Priznanie takéhoto práva tejto úverovej inštitúcii, a teda práva prijať odmenu za používanie tohto tovaru týmito spotrebiteľmi, by totiž prispelo k odstráneniu odradzujúceho účinku, ktorý má voči predajcom alebo dodávateľom vyhlásenie tejto zmluvy za neplatnú [pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o zmluvu o hypotekárnom úvere, rozsudok z 15. júna 2023, Bank M. (Dôsledky vyhlásenia zmluvy za neplatnú), C‑520/21 , EU:C:2023:478 , body 76 a 78 ].

80

Tento výklad nie je spochybnený potrebou zabezpečiť, aby „uložená sankcia [bola]… primeraná“, ktorú spomína vnútroštátny súd. Na jednej strane totiž Súdny dvor rozhodol, že vyhlásenie neplatnosti zmluvy, o ktorej sa určilo, že jedna z jej zmluvných podmienok má nekalú povahu, nepredstavuje sankciu stanovenú smernicou 93/13 (uznesenie z 30. mája 2024, Deutsche Bank Polska, C‑325/23 , EU:C:2024:453 , bod 74 a citovaná judikatúra).

81

Na druhej strane, hoci cieľ obnoviť z právneho a skutkového hľadiska situáciu, v ktorej by sa dotknutý spotrebiteľ nachádzal v prípade neexistencie nekalej podmienky obsiahnutej v zmluve, ktorú tento spotrebiteľ uzavrel, treba sledovať pri dodržaní zásady proporcionality, táto zásada môže brániť tomu, aby sa dospelo k záveru o neplatnosti tejto zmluvy ako celku, len vtedy, ak určenie dôsledkov, ktoré treba v súlade s vnútroštátnym právom vyvodiť z určenia nekalej povahy niektorej podmienky v súvislosti s ďalšou existenciou zmluvy, ktorej je súčasťou, a to na základe objektívneho prístupu, ponecháva vnútroštátnemu súdu určitú mieru voľnej úvahy alebo výkladu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2023, Provident Polska, C‑321/22 , EU:C:2023:911 , body 85 a 86 ).

85

Zásada konformného výkladu vnútroštátneho práva je pritom súčasťou systému Zmlúv, keďže vnútroštátnym súdom umožňuje v rámci ich právomocí zaistiť plnú účinnosť práva Únie pri rozhodovaní o spore, ktorý im bol predložený [rozsudok z 9. apríla 2024, Profi Credit Polska (Obnova konania ukončeného právoplatným rozhodnutím), C‑582/21 , EU:C:2024:282 , bod 61 ].

86

V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, že vnútroštátny súd rozhodujúci o spore vedenom výhradne medzi jednotlivcami musí pri uplatnení ustanovení svojho vnútroštátneho práva prijatých na prebratie povinností stanovených smernicou zohľadniť všetky pravidlá vnútroštátneho práva a vykladať ich v najširšej možnej miere z hľadiska znenia a účelu tejto smernice, aby dospel k riešeniu, ktoré je v súlade s cieľom sledovaným smernicou (rozsudok z 18. januára 2022, Thelen Technopark Berlin, C‑261/20 , EU:C:2022:33 , bod 27 a citovaná judikatúra).

87

Táto zásada konformného výkladu vnútroštátneho práva má nepochybne určité obmedzenia. Povinnosť vnútroštátneho súdu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení jeho vnútroštátneho práva je tak obmedzená všeobecnými zásadami práva a takáto povinnosť nemôže slúžiť ako základ na výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudok z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13 , EU:C:2014:282 , bod 65 , ako aj citovaná judikatúra).

91

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú a tretiu otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s jej článkom 7 ods. 1 sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje dospieť k záveru, že lízingová zmluva vyjadrená v cudzej mene, ktorá sa stala neplatnou po tom, čo z nej bola ako nekalá odstránená podmienka, na základe ktorej dotknutý spotrebiteľ znáša kurzové riziko spojené s touto cudzou menou, môže „ďalej existovať bez nekalých podmienok“ v zmysle prvého z týchto ustanovení, ak sa na túto zmluvu vzťahuje vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje ako právny následok neplatnosti takejto zmluvy následok spočívajúci v úplnom oslobodení tohto spotrebiteľa od nepriaznivých účinkov samotnej nekalej podmienky, pričom zachováva platnosť a záväznosť ostatných častí tejto zmluvy. Za takéhoto predpokladu vzhľadom na to, že takáto zmluva nemôže ďalej existovať bez uvedenej podmienky, uvedené ustanovenia ukladajú povinnosť obnoviť z právneho a skutkového hľadiska situáciu, v ktorej by sa uvedený spotrebiteľ nachádzal, ak by táto zmluva neexistovala.

O druhej otázke

92

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či smernica 93/13 umožňuje vnútroštátnemu súdu vylúčiť uplatnenie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá v súvislosti s lízingovými zmluvami vyjadrenými v cudzej mene a patriacimi do pôsobnosti tejto smernice stanovuje, že suma dotknutého úveru sa prevedie na národnú menu odo dňa stanoveného touto právnou úpravou s cieľom oslobodiť do budúcnosti spotrebiteľov, ktorí uzavreli takéto zmluvy, od finančných dôsledkov spojených s podmienkou týkajúcou sa kurzového rizika obsiahnutou v týchto zmluvách bez ohľadu na to, či sú tieto zmluvy platné, ak takáto právna úprava vedie k tomu, že by určitú časť kurzového rizika znášali títo spotrebitelia.

Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkom 7 ods. 1 tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

neumožňuje dospieť k záveru, že lízingová zmluva vyjadrená v cudzej mene, ktorá sa stala neplatnou po tom, čo z nej bola ako nekalá odstránená podmienka, na základe ktorej dotknutý spotrebiteľ znáša kurzové riziko spojené s touto cudzou menou, môže „ďalej existovať bez nekalých podmienok“ v zmysle prvého z týchto ustanovení, ak sa na túto zmluvu vzťahuje vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje ako právny následok neplatnosti takejto zmluvy následok spočívajúci v úplnom oslobodení tohto spotrebiteľa od nepriaznivých účinkov samotnej nekalej podmienky, pričom zachováva platnosť a záväznosť ostatných častí tejto zmluvy. Za takéhoto predpokladu vzhľadom na to, že takáto zmluva nemôže ďalej existovať bez uvedenej podmienky, uvedené ustanovenia ukladajú povinnosť obnoviť z právneho a skutkového hľadiska situáciu, v ktorej by sa uvedený spotrebiteľ nachádzal, ak by táto zmluva neexistovala.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: maďarčina.