C-632/23

62023CJ0632

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 13. novembra 2025 ( *1 )

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Štátna pomoc – Pomoc vyhlásená za protiprávnu a nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Článok 108 ods. 2 druhý pododsek ZFEÚ – Výmenné transakcie lesných pozemkov – Povinnosť vymáhania – Informačná povinnosť – Nevykonanie“

Vo veci C‑632/23,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 108 ods. 2 druhej vety ZFEÚ, podaná 19. októbra 2023,

v zložení: predsedníčka ôsmej komory O. Spineanu‑Matei (spravodajkyňa), sudcovia S. Rodin a N. Fenger,

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. januára 2025,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 27. marca 2025,

vyhlásil tento

2

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 [ZFEÚ] na pomoc de minimis ( Ú. v. EÚ L 352, 2013, s. 1 ) v článku 7 ods. 3 stanovuje:

„Akákoľvek individuálna pomoc de minimis poskytnutá medzi 1. januárom 2007 a 30. júnom 2014, ktorá spĺňa podmienky nariadenia [Komisie] (ES) č. 1998/2006 [z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 107 a 108 ZFEÚ na pomoc de minimis ( Ú. v. EÚ L 379, 2006, s. 5 )], sa považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a je teda oslobodená od notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 [ZFEÚ].“

Nariadenie (EÚ) 2015/1589

3

Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] ( Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9 ) kodifikovalo a zrušilo nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1 ; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

6

Článok 35 nariadenia 2015/1589 stanovuje:

„Nariadenie (ES) č. 659/1999 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.“

Bulharské právo

Zákon o štátnom majetku

…

2. ‚Trhová cena‘ je priemerná cena všetkých transakcií s nehnuteľnosťami týkajúcich sa kúpy/predaja, výmeny, vzniku vecných práv alebo prevodu vlastníckeho práva za záväzok týkajúci sa výstavby, zriadenia hypotekárneho záložného práva (ako záruky za kúpu/predaj nehnuteľnosti), dražby verejnými a súkromnými exekútormi, štátnymi inštitúciami a obcami, ako aj iných odplatných transakcií s výnimkou tých, ktorých predmetom sú spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, v ktorých je aspoň jednou zo strán podnikateľ, a ktoré boli uzavreté do dvanástich mesiacov pred podaním žiadosti o ocenenie a zaregistrované na registračnom úrade miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Ak počas dvanástich mesiacov pred podaním žiadosti o ocenenie bolo na registračnom úrade miesta, kde sa nachádza nehnuteľnosť, zaregistrovaných viac ako 20 transakcií, trhová cena sa určí s prihliadnutím na 20 posledných zaregistrovaných transakcií. Výpočet priemeru sa vykoná na základe najmenej dvoch relevantných transakcií.

…

4. ‚Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v blízkosti nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyvlastnenia‘ sú nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú:

a)

v tej istej mestskej časti vo veľkých mestách, ktoré sa členia na mestské časti;

Ustanovenie § 3 prechodných a záverečných ustanovení Zakon za gorite (zákon o lesoch, DV č. 19 z 8. marca 2011), účinné od roku 2011, stanovuje:

„1. Na pozemkoch nachádzajúcich sa v lesných oblastiach, ktoré fyzické a právnické osoby alebo obce nadobudli od štátu výmenami uskutočnenými do dňa vyhlásenia zákona v Dăržaven vestnik [úradný vestník] nemožno vykonať zmenu účelu užívania podľa tohto zákona a nemožno tam uskutočniť výstavbu.

2. Zákaz uvedený v odseku 1 sa uplatňuje aj v prípade zmeny vlastníka nehnuteľnosti s výnimkou prípadov, keď dotknutú lesnú oblasť nadobudne štát.“

Okolnosti predchádzajúce sporu a konanie pred podaním žaloby

Rozhodnutie 2015/456

10

Komisia vo svojom rozhodnutí 2015/456 konštatovala, že Bulharská republika poskytla neoprávnenú a s vnútorným trhom nezlučiteľnú štátnu pomoc podnikom v rámci výmeny lesných pozemkov vo verejnom vlastníctve za lesné pozemky v súkromnom vlastníctve v období od 1. januára 2007 do 27. januára 2009, ktoré zahŕňalo 132 výmenných transakcií. V tomto ohľade Komisia usúdila, že výmenné transakcie, ktoré Bulharská republika v tomto období uskutočnila, predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ v prípade, keď protistranou dotknutej výmennej transakcie bol podnik v zmysle tohto ustanovenia, keď administratívne ceny použité na účely tejto transakcie neodrážali trhové ceny a keď neboli splnené podmienky poskytnutia pomoci de minimis stanovené v nariadení Komisie č. 1407/2013. Komisia sa naopak domnievala, že rozhodnutie orgánu verejnej moci zmeniť v nadväznosti na výmenu využívanie určitého pozemku, aby sa dotknuté pozemky stali stavebnými pozemkami, nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

14

Články 1 a 4 až 6 rozhodnutia 2015/456 znejú takto:

„Článok 1

Štátna pomoc poskytnutá podnikom v rámci výmenných transakcií lesných pozemkov vo verejnom vlastníctve za lesné pozemky v súkromnom vlastníctve v období od 1. januára 2007 do 27. januára 2009, neoprávnene poskytnutá Bulharskou republikou v rozpore s článkom 108 ods. 3 [ZFEÚ] je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

Článok 4

1. Vymoženie pomoci poskytnutej v rámci systému uvedeného v článku 1 je okamžité a účinné.

2. Bulharská republika zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie plne vykonávalo do dvanástich mesiacov od dátumu oznámenia tohto rozhodnutia.

Článok 6

1. Bulharská republika do štyroch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predloží Komisii tieto informácie:

a)

zoznam všetkých výmenných transakcií s uvedením týchto informácií:

c)

určenie prípadov, v ktorých sa vymáhanie vykoná zrušením výmennej transakcie;

d)

vymedzenie prípadov, v ktorých sa vymáhanie bude vykonávať na základe súm určených nezávislým expertom v oblasti oceňovania a dokumentov preukazujúcich, že bol vymenovaný takýto nezávislý expert, ktorý bol vybratý vo verejnom obstarávaní a schválený Komisiou.

2. Bulharská republika do ôsmich mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predloží Komisii tieto informácie:

a)

dokumenty preukazujúce, že sa príjemcom nariadilo vrátenie pomoci.

3. Bulharská republika do dvanástich mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predloží dokumenty preukazujúce, že pomoc od príslušných príjemcov bola v plnej miere vrátená.

4. Bulharská republika bude informovať Komisiu o pokroku dosiahnutom v súvislosti s vnútroštátnymi opatreniami, ktoré sa prijali na vykonanie tohto rozhodnutia, až do úplného vrátenia pomoci poskytnutej v rámci výmenných transakcií uvedených v článku 1, a to predkladaním správ každé dva mesiace. Na žiadosť Komisie Bulharská republika okamžite predloží informácie o prijatých a plánovaných opatreniach s cieľom splniť toto rozhodnutie. Bulharská republika takisto poskytne podrobné informácie o výške pomoci a úrokoch z vymáhanej sumy, ktoré už od príjemcov vymohla.“

15

V rozhodnutí 2015/456 Komisia najprv v odôvodneniach 173 a 174 uviedla metódu, ktorú majú bulharské orgány zohľadniť pri výpočte výšky štátnej pomoci, ktorá sa má vymáhať. V odôvodnení 175 tohto rozhodnutia poznamenala, že bulharské orgány už disponujú informáciami o administratívnych cenách použitých pri výmenných transakciách, ako aj o trhových cenách všetkých pozemkov, ktorých sa tieto transakcie týkali v čase výmen, a tieto orgány by sa nemali stretnúť s veľkými ťažkosťami pri stanovovaní súm, ktoré sa majú vymáhať na základe metodiky opísanej v odôvodnení 173.

16

19

Bulharské orgány na svojom prvom stretnutí s Komisiou 7. októbra 2014 oznámili svoje rozhodnutie nevyužiť možnosť zrušiť sporné výmenné transakcie s lesnými pozemkami.

20

Po tom, čo bulharské orgány uviedli, že s pomocou nezávislého znalca vykonajú odhad trhovej ceny vymenených lesných pozemkoch v čase uskutočnenia výmennej transakcie, sa v rokoch 2014 až 2017 uskutočnilo niekoľko verejných obstarávaní na účely výberu tohto znalca. Dňa 16. októbra 2017 bulharské orgány navrhli Komisii na schválenie spoločnosť Agrolesproekt EOOD. Komisia 26. októbra 2017 výber spoločnosti Agrolesproekt schválila. Dňa 7. novembra 2017 bulharské orgány a Agrolesproekt podpísali zmluvu o poskytnutí služby výpočtu trhovej ceny vymieňaných lesných pozemkov.

21

Bulharské orgány 4. septembra 2018 predložili Komisii svoju správu o odhade trhových cien vymieňaných lesných pozemkov.

25

Listom z 11. mája 2021 bulharské orgány obhajovali výber Agrolesproektu ako znalca.

26

Listom z 12. júla 2022 bulharské orgány uviedli, že z celkového počtu 102 vecí, v ktorých bolo identifikované poskytnutie štátnej pomoci, bolo doposiaľ začatých 66 súdnych konaní týkajúcich sa vymáhania tejto pomoci a že v 10 veciach Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) zrušil napadnuté príkazy na vymáhanie pomoci. Spresnili, že zaslali 21 príkazov na vymáhanie pomoci, z ktorých 10 bolo zaplatených a 5 viedlo k zrušeniu výmennej transakcie.

27

V rámci jednej zo žalôb uvedených v bode 24 tohto rozsudku Administrativen săd – Varna (Správny súd Varna, Bulharsko) položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu rozhodnutia 2015/456, článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokiaľ ide o pojem „podnik“ a článku 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589, pokiaľ ide o kritériá na určenie výšky štátnej pomoci prijatej pri nadobudnutí pozemkov v rámci výmeny, vzhľadom na spôsoby výpočtu trhovej ceny lesných pozemkov. Súdny dvor sa k týmto otázkam vyjadril v rozsudku z 19. októbra 2023, Ministar na zemedelieto, chranite i gorite ( C‑325/22 , EU:C:2023:793 ).

Bulharská republika navrhuje, aby bola táto žaloba zamietnutá ako nedôvodná.

Úvodné pripomienky

31

Treba pripomenúť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že členský štát, ktorému je určené rozhodnutie, ktoré ho zaväzuje vymáhať protiprávnu pomoc vyhlásenú za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je povinný podľa článku 288 štvrtého odseku ZFEÚ prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonania tohto rozhodnutia. Musí dosiahnuť účinné vymáhanie dlžných súm, aby sa odstránilo skreslenie hospodárskej súťaže spôsobené konkurenčnou výhodou, ktorú táto pomoc poskytuje [rozsudky z 12. mája 2021, Komisia/Grécko (Pomoc určená poľnohospodárskym výrobcom), C‑11/20 , EU:C:2021:380 , bod 33 a citovaná judikatúra, ako aj z 20. januára 2022, Komisia/Grécko (Vymáhanie štátnej pomoci – Feronikel), C‑51/20 , EU:C:2022:36 , bod 55 a citovaná judikatúra].

32

Podľa článku 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 sa vymáhanie pomoci vyhlásenej rozhodnutím Komisie za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, ako vyplýva takisto aj z odôvodnenia 25 tohto nariadenia, musí uskutočniť bez meškania a v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu za predpokladu, že tieto postupy umožnia okamžité a účinné vykonanie uvedeného rozhodnutia, pričom takáto podmienka odráža požiadavky zásady efektivity zakotvenej judikatúrou Súdneho dvora [rozsudok z 15. septembra 2022, Fossil (Gibraltar), C‑705/20 , EU:C:2022:680 , bod 40 ]. Na tento účel dotknuté členské štáty podniknú všetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslušných právnych systémoch, vrátane predbežných opatrení, bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie [rozsudok z 12. mája 2021, Komisia/Grécko (Pomoc určená poľnohospodárskym výrobcom), C‑11/20 , EU:C:2021:380 , bod 34 ].

36

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o referenčný dátum v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 33 tohto rozsudku, treba na úvod uviesť, že je nesporné, že dátum stanovený na vykonanie rozhodnutia 2015/456 bol 5. september 2015 a že Bulharská republika nepožiadala Komisiu o stanovenie dodatočnej lehoty na účely tohto vykonania. Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bode 1 tohto rozsudku, Komisia sama svojimi návrhy obmedzila žalobu na nesplnenie povinností vyplývajúcich z článkov 4 až 6 rozhodnutia 2015/456 Bulharskou republikou v stanovených lehotách. Referenčným dátumom na uplatnenie článku 108 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ je preto v prejednávanej veci 5. september 2015.

37

Argumentácia uvedená v rámci druhého žalobného dôvodu, podľa ktorej Komisia v podstate spochybňuje jednak nezávislosť spoločnosti Agrolesproekt, ktorá bola vybraná 7. novembra 2017 ako nezávislý znalec, a jednak uplatnenie metód ocenenia, ktoré podľa tejto inštitúcie neodrážali skutočnú trhovú cenu, teda nie je na účely preskúmania tejto žaloby relevantná.

38

Za týchto podmienok treba preskúmať iba prvý a tretí žalobný dôvod z hľadiska judikatúry uvedenej v bodoch 31 až 35 tohto rozsudku.

41

Bulharská republika spochybňuje dôvodnosť prvého žalobného dôvodu.

42

V prvom rade Bulharská republika tvrdí, že existencia veľkého počtu príjemcov predmetnej štátnej pomoci predstavuje relevantnú právnu a skutkovú zložitosť, ktorú treba zohľadniť pri stanovení náležitej a primeranej lehoty na vykonanie rozhodnutia 2015/456. Vymáhanie sa týka štátnej pomoci poskytnutej v rámci 132 výmenných transakcií lesných pozemkov, zodpovedajúcich celkovo 2500 pozemkom, a ich výpočet sa riadi množstvom individuálnych faktorov. Okrem toho lehota 12 mesiacov stanovená na vykonanie rozhodnutia 2015/456 zahŕňa obdobie, počas ktorého môžu príjemcovia uplatniť svoje právo na opravný prostriedok proti príkazom na vymáhanie konštatujúcim verejnú pohľadávku. Bulharská republika zdôrazňuje skutočnosť, že proti takýmto príkazom bolo na vnútroštátnych súdoch začatých 68 súdnych konaní. Výkon práva na účinnú súdnu ochranu týmito príjemcami nezávisí od vôle bulharskej vlády. Lehota 12 mesiacov stanovená v rozhodnutí 2015/456 na jeho vykonanie preto nie je primeraná.

43

V druhom rade Bulharská republika tvrdí, že v stanovenej lehote prijala mnoho opatrení, keď vypracovala súťažné podklady pre verejné obstarávanie na účely určenia znalca povereného posúdením trhovej ceny vymieňaných lesných pozemkov. Neexistencia ponuky v rámci prvého organizovaného verejného obstarávania predstavuje okolnosť, ktorú bulharská vláda nemohla ovplyvniť. Nasledujúce verejné obstarávanie začaté v roku 2015 bolo zrušené na žiadosť Komisie v nadväznosti na sťažnosť podanú na jej útvary bez toho, aby táto inštitúcia zohľadnila skutočnosť, že táto sťažnosť uvádzala jednoduché odhady, a nie skutočné ceny transakcií.

47

V treťom rade skutočnosť, že bolo vydaných 98 príkazov na vymáhanie, neumožňuje domnievať sa, že štátna pomoc bola vymožená. V prípade konania pred vnútroštátnymi súdmi by bulharské orgány vrátane týchto súdov mali prijať všetky potrebné opatrenia stanovené v ich právnych systémoch vrátane predbežných opatrení, aby sa zabezpečil okamžitý a účinný výkon rozhodnutia 2015/456. Povinnosť zabezpečiť plnú účinnosť tohto rozhodnutia a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom, ktorý sleduje, totiž znamená zabezpečiť, že príjemcovia tejto pomoci ju nebudú mať k dispozícii, a to ani dočasne. Skutočnosť, že vnútroštátne súdne konanie automaticky pozastavuje účinky napadnutého príkazu na vymáhanie a bráni účinnému vymáhaniu uvedenej pomoci, sama osebe predstavuje porušenie práva Únie, a najmä zásady účinnosti pri vykonávaní rozhodnutia 2015/456.

48

Bulharská republika vo svojej duplike v prvom rade tvrdí, že nemohla posúdiť primeranosť lehoty stanovenej v rozhodnutí 2015/456 na jeho vykonanie predtým, ako čelila ťažkostiam, ktoré toto rozhodnutie vyvolalo. Okrem toho bulharské orgány už vo fáze predbežného preskúmania v súlade so zásadou lojálnej spolupráce informovali Komisiu o nemožnosti dospieť k objektívnemu porovnaniu s úrovňami cien transakcií uskutočnených na trhu s nehnuteľnosťami.

49

V druhom rade Komisia v rozhodnutí 2015/456 nezohľadnila informácie poskytnuté bulharskými orgánmi o hodnote nehnuteľností podľa dotknutých notárskych zápisníc, aby navrhla a predložila týmto orgánom spôsob, ako získať skutočnú trhovú cenu, ktorú táto inštitúcia uviedla v tomto rozhodnutí.

Treba uviesť, že je nesporné, že bulharské orgány 17. októbra 2014 poskytli zoznam výmenných transakcií s lesnými pozemkami, ktoré spĺňajú podmienky na to, aby sa považovali za „pomoc de minimis “. Bulharská republika tvrdí, že Komisia 22. októbra 2014 oznámila bulharským orgánom, že tento zoznam bol zostavený správne, čo táto inštitúcia potvrdila na pojednávaní.

53

Treba teda konštatovať, že Komisia sa domnievala, že výmenné transakcie s lesnými pozemkami uvedené v tomto zozname sa musia považovať za „pomoc de minimis “ a bulharské orgány ich nesmú vymáhať v rámci výkonu rozhodnutia 2015/456.

54

V prvom rade, pokiaľ ide o povinnosť vymáhania štátnej pomoci stanovenú v článkoch 4 a 5 rozhodnutia 2015/456, treba konštatovať, že Bulharská republika nikdy nespochybnila svoju povinnosť vymáhať túto pomoc a že podnikla konkrétne kroky na účely tohto vymáhania.

55

Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o iné výmenné transakcie než tie, ktoré sú uvedené v zozname spomenutom v bode 53 tohto rozsudku, treba konštatovať, že k 5. septembru 2015, ako tvrdí Komisia, Bulharská republika nepristúpila, a to ani čiastočne, ku skutočnému vymoženiu štátnej pomoci v súlade s článkami 4 a 5 rozhodnutia 2015/456.

59

Tvrdenia uvedené Bulharskou republikou nemôžu spochybniť toto konštatovanie.

60

Po prvé v rozsahu, v akom Bulharská republika tvrdí, že lehota stanovená v rozhodnutí 2015/456 na jeho vykonanie nebola primeraná, musí sa táto argumentácia, ktorá v rámci tejto žaloby implicitne namieta protiprávnosť tohto rozhodnutia, zamietnuť.

61

Po druhé v rozsahu, v akom Bulharská republika tvrdí, že v stanovenej lehote prijala mnoho opatrení, t. j. v podstate vypracovala súťažné podklady pre verejné obstarávanie na účely výberu znalca povereného posúdením trhovej ceny vymieňaných lesných pozemkov a začala postupy verejného obstarávania, v rámci verejných obstarávaní organizovaných v rokoch 2016 a 2017 vyžadovala, aby sa preskúmalo 132 výmenných transakcií a určila sa trhová hodnota vymieňaných lesných pozemkov, vypočítala presnú výšku prijatej pomoci a vydala príkazy na vymáhanie tejto pomoci, treba konštatovať, že bez ohľadu na skutočný dátum, ku ktorému boli tieto opatrenia prijaté, žiadne z týchto opatrení nepredstavuje skutočné vymoženie súm štátnej pomoci v súlade s článkami 4 a 5 rozhodnutia 2015/456, keďže z tohto rozhodnutia vyplýva povinnosť dosiahnuť výsledok (pozri v toto zmysle rozsudok zo 14. apríla 2011, Komisia/Poľsko, C‑331/09 , EU:C:2011:250 , body 56 a 57 , ako aj citovanú judikatúru).

65

Po tretie treba odmietnuť tvrdenie Bulharskej republiky, že boli prijaté konkrétne opatrenia na zabezpečenie toho, aby príjemcovia štátnej pomoci nemali túto pomoc k dispozícii, a to ani dočasne, keďže tieto opatrenia nemožno považovať za opatrenia na vykonanie rozhodnutia 2015/456.

66

Bulharská republika totiž tvrdí, že po prijatí týchto opatrení mali títo príjemcovia už len „holé vlastníctvo“ lesných pozemkov, ktoré získali od štátu, bez možnosti uskutočniť na týchto pozemkoch akékoľvek stavby, čo znižuje hodnotu uvedených pozemkov.

67

Bez ohľadu na dátumy, kedy boli tieto opatrenia prijaté, treba konštatovať, že ich prijatie neumožňuje domnievať sa, že Bulharská republika poskytla informácie, ktoré mala predložiť Komisii v súlade s článkom 6 rozhodnutia 2015/456.

71

Uvedené opatrenia totiž nezodpovedajú informáciám opísaným v článku 6 ods. 1 až 3 rozhodnutia 2015/456. Okrem toho, ako vyplýva z bodov 54 až 68 tohto rozsudku, keďže Bulharská republika v lehote stanovenej v rozhodnutí 2015/456 nepristúpila, a to ani čiastočne, ku skutočnému vymoženiu štátnej pomoci, nemožno sa domnievať, že tento členský štát oznámil Komisii pred 5. septembrom 2015 všetky opatrenia a informácie uvedené v článku 6 ods. 4 tohto rozhodnutia.

72

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa prvému žalobnému dôvodu musí vyhovieť.

O treťom žalobnom dôvode

Na jednej strane príslušné vnútroštátne orgány a vnútroštátne súdy sú povinné zaručiť plnú účinnosť rozhodnutia 2015/456 a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s cieľom sledovaným týmto rozhodnutím, a to zaručiť, aby príjemcovia štátnej pomoci nemali, a to ani dočasne, k dispozícii finančné prostriedky zodpovedajúce štátnej pomoci. Vnútroštátne súdy teda nemôžu uplatniť metódu výpočtu výšky tejto pomoci, ktorá by mala za následok neutralizáciu hospodárskej výhody identifikovanej v tomto rozhodnutí. Bulharská republika okrem toho nepoukazuje na to, že by odklad výkonu príkazu na vymáhanie štátnej pomoci bol založený na pochybnostiach o platnosti rozhodnutia 2015/456, či už tieto pochybnosti pochádzajú od tohto členského štátu v rámci žaloby o neplatnosť podanej na základe článku 263 ZFEÚ alebo od vnútroštátnych súdov.

76

Na druhej strane Komisia tvrdí, že pokiaľ sa Bulharská republika domnieva, že podľa bulharského práva nemožno ohroziť prebiehajúce súdne konania alebo rozhodnutia s právnou silou rozhodnutej veci, vnútroštátny súd je povinný zabezpečiť plný účinok noriem práva Únie tak, že zo svojej vlastnej právomoci v prípade potreby neuplatní akékoľvek odporujúce ustanovenie vnútroštátnych právnych predpisov. Právna sila rozhodnutej veci vzťahujúca sa na rozhodnutia vnútroštátnych súdov, ktoré de facto neutralizujú vymáhanie pomoci, tak nie je okolnosťou naznačujúcou absolútnu nemožnosť vykonať rozhodnutie Komisie.

77

V druhom rade Komisia zdôrazňuje, že na splnenie povinnosti vymáhať dotknutú štátnu pomoc musí členský štát prijať nové právne akty alebo neuplatniť ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré mu bránia vykonať rozhodnutie nariaďujúce vymáhanie protiprávnej a s vnútorným trhom nezlučiteľnej pomoci a rýchlo prekonať ťažkosti, s ktorými sa stretol. Doplňujúce ustanovenia zákona o štátnom majetku uplatňované súdnymi znalcami by sa tak mali zmeniť alebo zrušiť, aby sa zabezpečila plná účinnosť rozhodnutia 2015/456, čo patrí plne do právomoci Bulharskej republiky.

81

Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) okrem toho vo svojich rozsudkoch vydaných ku dňu podania vyjadrenia Bulharskej republiky k žalobe dôrazne odmietol možnosť použiť pozemky s iným účelom využívania. Podľa ustálenej judikatúry pritom absolútna nemožnosť vykonania môže mať právnu povahu, ak vyplýva z rozhodnutí vnútroštátnych súdov za predpokladu, že tieto rozhodnutia sú v súlade s právom Únie, z čoho vyplýva, že Bulharská republika v prejednávanej veci takejto nemožnosti čelila.

82

V treťom rade Bulharská republika tvrdí, že v stanovenej lehote predložila Komisii na posúdenie problémy spojené s vymáhaním štátnej pomoci a požiadala o pokyny, ktorými sa majú riadiť vnútroštátne súdy. Keďže Komisia jej tieto pokyny neposkytla, čím porušila svoju povinnosť lojálnej spolupráce, právni zástupcovia ministra poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva v rámci konaní o preskúmaní príkazov na vymáhanie, požiadali, aby sa na Súdny dvor podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, čo viedlo k vydaniu rozsudku z 19. októbra 2023, Ministar na zemedelieto, chranite i gorite ( C‑325/22 , EU:C:2023:793 ), ktorý poskytol bulharským orgánom nové možnosti prijať následné opatrenia na prekonanie ťažkostí spojených s vykonaním rozhodnutia 2015/456.

83

Vo štvrtom rade Bulharská republika zdôrazňuje, že Komisia neuviedla v rozhodnutí 2015/456 ani v neskoršom štádiu žiadnu konkrétnu metódu na posúdenie trhových cien vymieňaných lesných pozemkov. Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenia Komisie týkajúce sa nespoľahlivosti vypracovaných ocenení, táto inštitúcia neuvádza ani vo svojej žalobe, ani v prílohách k nej presné alebo približné vyčíslenie „skutočnej trhovej ceny“.

87

V treťom rade Komisia spresňuje, že ku dňu podania repliky Bulharská republika poskytla údaje len o sumách štátnej pomoci vypočítaných v rámci prebiehajúcich vnútroštátnych súdnych konaní. Naopak nemá vedomosť o konečných údajoch týkajúcich sa výpočtu súm, ktoré sa majú vymáhať.

88

Bulharská republika vo svojej duplike tvrdí, že na účely vykonania rozhodnutia 2015/456 zmenila ustanovenia § 6 Naredba za ocenka na pozemleni imoti v gorski teritorii (nariadenie o oceňovaní pozemkov nachádzajúcich sa v lesných oblastiach, DV č. 63 zo 16. augusta 2011), v zmenenom a doplnenom znení (DV č. 34 z 3. mája 2016). Trhové ceny vymieňaných lesných pozemkov stanovené v oceneniach vykonaných spoločnosťou Agrolesproekt boli získané vďaka tejto zmene a napriek nedostatočnému počtu podobných transakcií na trhu.

89

Existuje tiež objektívna nemožnosť právnej povahy vyplývajúca z uplatnenia § 1a bodov 2 a 4 doplňujúcich ustanovení k zákonu o štátnom majetku vnútroštátnymi súdmi, čo je v súlade s rozsudkom z 19. októbra 2023, Ministar na zemedelieto, chranite i gorite ( C‑325/22 , EU:C:2023:793 ). Kritériá uvedené v týchto ustanoveniach vyžadujú, aby znalci preskúmali podobné transakcie na trhu na základe notárskych zápisníc týkajúcich sa týchto transakcií, ktoré sa považujú za skutočný predaj tovaru s podobnými vlastnosťami.

Za týchto podmienok Komisia, ktorá nemala povinnosť vyčísliť pomoc, ktorá sa má vymáhať, nebola na rozdiel od toho, čo tvrdí Bulharská republika, povinná definovať v rozhodnutí 2015/456 alebo v neskoršom štádiu konkrétnejšie spôsoby posúdenia trhových cien vymieňaných lesných pozemkov, ani presné alebo približné vyčíslenie „skutočnej trhovej ceny“.

93

V druhom rade, keďže Bulharská republika sa odvoláva na objektívnu nemožnosť spoločnosti Agrolesproekt nájsť na trhu podobné transakcie na účely posúdenia trhových cien vymieňaných pozemkov, treba na jednej strane zdôrazniť, že možnosť využiť posúdenie týchto cien s pomocou znalca, stanovená v odôvodnení 176 rozhodnutia 2015/456, nepredstavuje jedinú možnú metódu posúdenia výšky štátnej pomoci, ktorá sa má vymáhať, ako bolo uvedené v bode 91 tohto rozsudku, a na druhej strane, že pokiaľ bolo ocenenie vykonané týmto znalcom v súlade s týmto rozhodnutím, nemuselo sa zakladať na inej metóde uvedenej v tomto bode. Hoci teda Komisia schválila výber spoločnosti Agrolesproekt EOOD, voľba vykonať ocenenie s pomocou znalca nebola uložená rozhodnutím 2015/456, ale bola výsledkom rozhodnutia bulharských orgánov.

94

V tejto súvislosti treba poznamenať, že ako uviedol generálny advokát v bodoch 64, 89 a 90 svojich návrhov, znalcom mohol byť verejnoprávny podnik a za súčasného stavu práva Únie a rozhodovacej praxe Komisie Bulharská republika nemala dôvod poskytnúť Komisii informácie o tom, že Agrolesproekt je verejnoprávny podnik kontrolovaný najmä ministerstvom poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva.

98

V štvrtom rade, pokiaľ sa Bulharská republika odvoláva na absolútnu právnu nemožnosť vykonať rozhodnutie 2015/456, ktorá vyplýva z rozhodnutí prijatých vnútroštátnymi súdmi v súlade s právom Únie, vzhľadom na znenie rozsudku z 19. októbra 2023, Ministar na zemedelieto, chranite i gorite ( C‑325/22 , EU:C:2023:793 ), sa táto argumentácia musí zamietnuť.

99

V tejto súvislosti Súdny dvor konštatoval, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ a článok 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 a priori nebránia kritériám, ako sú kritériá stanovené v § 1a bodoch 2 a 4 doplňujúcich ustanovení k zákonu o štátnom majetku, ktoré umožňujú určiť výšku štátnej pomoci prijatej pri nadobudnutí pozemkov v rámci výmeny lesných pozemkov, ktoré vychádzajú z priemerných cien registrovaných transakcií s nehnuteľnosťami, ktoré sa týkajú pozemkov s podobnými charakteristikami, ako má oceňovaný pozemok, a nachádzajú sa v jeho blízkosti, pričom aspoň jednou zo strán transakcie je podnikateľ, a boli uzavreté v období dvanástich mesiacov pred ocenením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. októbra 2023, Ministar na zemedelieto, chranite i gorite, C‑325/22 , EU:C:2023:793 , body 56 a 60 ).

100

Súdny dvor však dodal, že uplatnenie týchto kritérií musí byť zlučiteľné s rozhodnutím Komisie o vymáhaní štátnej pomoci a že tieto kritériá musia umožniť určiť trhovú hodnotu týchto pozemkov v čase výmennej transakcie. V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, ako navyše uvádza Bulharská republika, že vnútroštátnemu súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, najmä prináleží overiť reálnosť okolnosti, že ceny transakcií s nehnuteľnosťami sú v praxi podhodnotené s cieľom znížiť výšku dane a notárskych poplatkov, ako aj okolnosti, ktorú uviedla bulharská vláda vo svojich písomných pripomienkach, a to že predaje, ktoré by sa mohli zohľadniť analogicky, nie sú dostatočné na to, aby umožnili spoľahlivé porovnanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. októbra 2023, Ministar na zemedelieto, chranite i gorite, C‑325/22 , EU:C:2023:793 , body 56 , 58 a 60 ).

104

Po piate, pokiaľ Bulharská republika tvrdí, že lehota stanovená v rozhodnutí 2015/456 na jeho vykonanie nebola primeraná, a keďže túto argumentáciu treba chápať tak, že jej cieľom je poukázať na nemožnosť vykonať rozhodnutie 2015/456 v stanovenej lehote, ako bolo uvedené v bode 63 tohto rozsudku, uvedená argumentácia sa musí zamietnuť. Ako totiž bolo uvedené v bode 36 tohto rozsudku, Bulharská republika nepožiadala Komisiu o stanovenie dodatočnej lehoty na účely tohto vykonania.

105

Treba teda konštatovať, že omeškanie s vykonaním rozhodnutia 2015/456 nie je odôvodnené a tretiemu žalobnému dôvodu sa musí vyhovieť.

106

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že vzhľadom na to, že prvému a tretiemu žalobnému dôvodu sa musí vyhovieť, treba konštatovať, že Bulharská republika si tým, že v stanovených lehotách neprijala všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozhodnutia 2015/456, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4 až 6 tohto rozhodnutia, ako aj zo Zmluvy o FEÚ.

2.

Bulharská republika je povinná nahradiť trovy konania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.