Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·18.12.2025

C-633/23

ECLI:EU:C:2025:991

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62023CJ0633
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

Entity a odkazy

Kliknutím zvýrazníte výskyty v texte aj v náhľade.

Citované predpisy94

Súdy8

Organizácie29

Osoby5

Miesta5

62023CJ0633

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 18. decembra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútorný trh s elektrinou – Nariadenie (EÚ) 2022/1854 – Núdzový zásah s cieľom riešiť vysoké ceny energie – Článok 2 body 5 a 9 – Články 6 až 8 – Strop trhových príjmov získaných výrobcami elektriny využívajúcimi určité zdroje energie – Určenie ‚trhových príjmov‘ – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca použitie buď nevyvrátiteľných domnienok, alebo domnienok vyvrátiteľných prostredníctvom ďalších domnienok – Zásada proporcionality – Článok 22 ods. 2 písm. c) – Obdobie uplatňovania článkov 6 až 8 tohto nariadenia – Uplatňovanie opatrenia príjmového stropu na skoršie obdobie, ako je obdobie stanovené v uvedenom nariadení, podľa vnútroštátnej právnej úpravy prijatej po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia – Zásada prednosti a účinnosti práva Únie – Zásada lojálnej spolupráce“

Vo veci C‑633/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko), z 18. októbra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 23. októbra 2023, ktorý súvisí s konaním

Electrabel SA,

Fédération Belge des Entreprises Électriques et Gazières ASBL,

Organisatie voor Duurzame Energie Vlaanderen ASBL,

Wind4Wallonia 2 SA,

Luminus SA,

EDF Belgium SA,

ActiVent Wallonie SCRL,

Eol’Wapi SA,

Lumiwind SC,

Luminus Wind Together SC

proti

Commission de Régulation de l’Électricité et du Gaz (CREG),

za účasti:

État belge,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis (spravodajca), sudcovia M. Condinanzi a N. Jääskinen,

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Electrabel SA, v zastúpení: X. Taton, avocat, a H. Vanhulle, advocaat,

–

Fédération Belge des Entreprises Électriques et Gazières ASBL, Organisatie voor Duurzame Energie Vlaanderen ASBL a Wind4Wallonia 2 SA, v zastúpení D. Verhoeven, avocat,

–

Luminus SA, EDF Belgium SA, ActiVent Wallonie SCRL, Eol’Wapi SA, Lumiwind SC a Luminus Wind Together SC, v zastúpení: D. Verhoeven, avocat,

–

Commission de Régulation de l’Électricité et du Gaz (CREG), v zastúpení G. Block, M. Vandersmissen a K. Wauters, advocaten,

–

belgická vláda, v zastúpení P. Cottin, M. Jacobs a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci K. Decroix a B. Martel, advocaten,

–

grécka vláda, v zastúpení: K. Boskovits a C. Kokkosi, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: O. Beynet a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 27. februára 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 6 až 8 a článku 22 nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie ( Ú. v. EÚ L 261 I, 2022, s. 1 ) v spojení s článkom 2 bodmi 5 a 9 tohto nariadenia, článkom 6 ZEÚ, článkom 288 ZFEÚ, ako aj so zásadami proporcionality, prednosti, účinnosti a lojálnej spolupráce.

Tento návrh bol podaný v rámci troch sporov medzi po prvé spoločnosťou Electrabel SA, po druhé organizáciami Fédération Belge des Entreprises Électriques et Gazières ASBL, Organizatie voor Duurzame Energie Vlaanderen ASBL a Wind4Wallonia 2 SA (ďalej spoločne len „FEBEG a i.“) a po tretie spoločnosťami Luminus SA, EDF Belgium SA, ActiVent Wallonie SCRL, Eol’Wapi SA, Lumiwind SC a Luminus Wind Together SC (ďalej spoločne len „Luminus a i.“) (ďalej všetci spoločne len „žalobcovia vo veci samej“) na jednej strane a Commission de Régulation de l’Électricité et du Gaz (CREG) (Komisia pre reguláciu elektriny a plynu, Belgicko) na druhej strane v súvislosti so zákonnosťou rozhodnutia, ktoré táto komisia vydala 28. februára 2023 vo veci vzoru priznania, ktoré majú predložiť poplatníci odvodu zavedeného v rámci stropu trhových príjmov výrobcov elektriny (ďalej len „rozhodnutie z 28. februára 2023“).

Právny rámec

Právo Únie

Zmluva o EÚ

Podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ:

„Podľa zásady lojálnej spolupráce sa [Európska] únia a členské štáty vzájomne rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv.

Členské štáty prijmú všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie.

Členské štáty pomáhajú Únii pri plnení jej úloh a neprijmú žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Únie.“

Článok 6 ZEÚ stanovuje:

„1. Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie… [(ďalej len ‚Charta‘)], ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy.

Ustanovenia charty žiadnym spôsobom nerozširujú právomoci Únie vymedzené v zmluvách.

Práva, slobody a zásady v charte sa vykladajú v súlade so všeobecnými ustanoveniami hlavy VII charty, ktorými sa upravuje jej výklad a uplatňovanie a pri riadnom zohľadnení vysvetliviek, na ktoré sa v charte odkazuje a ktoré označujú zdroje týchto ustanovení.

2. Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Týmto pristúpením nie sú dotknuté právomoci Únie vymedzené v zmluvách.

3. Základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie.“

Zmluva o FEÚ

Článok 288 druhý odsek ZFEÚ znie takto:

„Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.“

Nariadenie 2022/1854

V odôvodneniach 1, 5, 28, 30 a 37 nariadenia 2022/1854 sa uvádzalo:

„(1)

Od septembra 2021 sú na trhoch s elektrinou veľmi vysoké ceny. … Eskalácia útočnej vojny [Ruskej federácie] proti Ukrajine… viedla od februára 2022 k výraznému poklesu dodávok plynu. Útočná vojna [Ruskej federácie] proti Ukrajine zároveň spôsobila neistotu v súvislosti s dodávkami iných komodít,… ktoré využívajú zariadenia na výrobu elektriny. To viedlo k výraznému ďalšiemu zvýšeniu cien elektriny a ich nestálosti.

…

(5)

Súčasná energetická kríza negatívne zasiahla všetky členské štáty, aj keď v rôznej miere. …

…

(28)

… extrémny a trvalý nárast cien pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od bežnej situácie na trhu s príležitostnými vysokými cenami. …

…

(30)

Strop trhových príjmov by sa mal stanoviť skôr pre trhové príjmy než pre celkové príjmy z výroby…, aby sa zabránilo významnému vplyvu na počiatočnú očakávanú ziskovosť projektu. Bez ohľadu na zmluvnú formu, prostredníctvom ktorej sa môže obchodovať s elektrinou, by sa strop trhových príjmov mal uplatňovať len na realizované trhové príjmy. Je to potrebné na to, aby sa zabránilo poškodeniu výrobcov, ktorí zo súčasných vysokých cien elektriny v skutočnosti nemajú prospech, pretože svoje príjmy zaistili pred výkyvmi na veľkoobchodnom trhu s elektrinou. Preto pokiaľ existujúce alebo budúce zmluvné záväzky,… povedú k trhovým príjmom z výroby elektriny len do výšky stropu trhových príjmov, toto nariadenie by sa na takéto príjmy nemalo vzťahovať. …

…

(37)

S cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie stropu trhových príjmov by výrobcovia, sprostredkovatelia a relevantní účastníci trhu mali príslušným orgánom členských štátov a prípadne prevádzkovateľom sústav a nominovaným organizátorom trhu s elektrinou poskytnúť potrebné údaje. Vzhľadom na veľký počet jednotlivých transakcií, pri ktorých musia príslušné orgány členských štátov zabezpečiť presadzovanie stropu trhových príjmov, by mali mať tieto orgány možnosť použiť primerané odhady na výpočet stropu trhových príjmov.“

Podľa článku 1 tohto nariadenia s názvom „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“:

„Týmto nariadením sa stanovuje núdzový zásah, ktorým sa majú prostredníctvom výnimočných, cielených a časovo obmedzených opatrení zmierniť účinky vysokých cien energie. Cieľom uvedených opatrení je znížiť spotrebu elektriny, zaviesť strop trhových príjmov, ktoré určití výrobcovia získavajú z jej výroby, a cielene prerozdeliť koncovým odberateľom elektriny,…“

Článok 2 uvedeného nariadenia, nazvaný „Vymedzenia pojmov“, znie takto:

„Na účely tohto nariadenia… sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

‚trhový príjem‘ je realizovaný príjem, ktorý výrobca získa výmenou za predaj a dodávku elektriny v Únii, bez ohľadu na zmluvnú formu, ktorou sa takáto výmena uskutočňuje, a to vrátane zmlúv o nákupe elektriny a iných zaisťovacích operácií proti výkyvom na veľkoobchodnom trhu s elektrinou a s vylúčením akejkoľvek podpory poskytovanej členskými štátmi;

…

‚nadmerné príjmy‘ sú kladný rozdiel medzi trhovými príjmami výrobcov za [megawatthodinu (MWh)] elektriny a stropom trhových príjmov vo výške 180 [eur] za MWh elektriny podľa článku 6 ods. 1;

…“

Článok 6 toho istého nariadenia s názvom „Povinný strop trhových príjmov“ stanovoval:

„1. Trhové príjmy výrobcov získané z výroby elektriny zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 sa obmedzia na maximálnu výšku 180 [eur] za MWh vyrobenej elektriny.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa strop trhových príjmov vzťahoval na všetky trhové príjmy výrobcov a v relevantných prípadoch aj sprostredkovateľov, ktorí sa zapájajú do veľkoobchodných trhov s elektrinou v mene výrobcov, bez ohľadu na trhový časový rámec, v ktorom sa transakcia uskutočňuje, a bez ohľadu na to, či sa s elektrinou obchoduje dvojstranne alebo na centralizovanej mnohostrannej platforme.

3. Členské štáty zavedú účinné opatrenia s cieľom zabrániť obchádzaniu povinností výrobcov podľa odseku 2. Zabezpečia najmä, aby sa strop trhových príjmov skutočne uplatňoval v prípadoch, keď sú výrobcovia kontrolovaní alebo čiastočne vlastnení inými podnikmi, najmä ak sú súčasťou vertikálne integrovaného podniku.

4. Členské štáty rozhodnú, či strop trhových príjmov uplatnia pri úhrade za výmenu energie alebo neskôr.

5. [Európska] komisia poskytne členským štátom usmernenia pri vykonávaní tohto článku.“

Článok 7 nariadenia 2022/1854, nazvaný „Uplatňovanie stropu trhových príjmov na výrobcov elektriny“, stanovoval:

„1. Strop trhových príjmov stanovený v článku 6 sa vzťahuje na trhové príjmy získané z predaja elektriny vyrobenej z týchto zdrojov:

veterná energia;

slnečná energia (slnečná tepelná a slnečná fotovoltická energia);

geotermálna energia;

vodná energia bez nádrže;

palivo z biomasy (pevné alebo plynné palivá z biomasy) okrem biometánu;

odpad;

jadrová energia;

hnedé uhlie;

ropné produkty;

rašelina.

2. Strop trhových príjmov stanovený v článku 6 ods. 1 sa nevzťahuje na demonštračné projekty ani na výrobcov, ktorých príjmy za MWh vyrobenej elektriny už sú obmedzené v dôsledku vnútroštátnych opatrení alebo opatrení zo strany orgánov verejnej moci, ktoré sa neprijali podľa článku 8.

3. Najmä v prípadoch, keď uplatňovanie stropu trhových príjmov stanoveného v článku 6 ods. 1 spôsobuje značné administratívne zaťaženie, môžu členské štáty rozhodnúť, že sa strop trhových príjmov nebude vzťahovať na výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu v zariadeniach na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom až do 1 MW. …

…

6. Výrobcovia, sprostredkovatelia a relevantní účastníci trhu, a prípadne aj prevádzkovatelia sústav poskytnú príslušným orgánom členských štátov a v relevantných prípadoch aj prevádzkovateľom sústav a nominovaným organizátorom trhu s elektrinou všetky údaje potrebné na uplatňovanie článku 6 vrátane údajov o vyrobenej elektrine a súvisiacich trhových príjmoch bez ohľadu na trhový časový rámec, v ktorom sa transakcia uskutočňuje, a bez ohľadu na to, či sa s elektrinou obchoduje dvojstranne, v rámci toho istého podniku alebo na centralizovanej mnohostrannej platforme.“

Podľa článku 8 tohto nariadenia s názvom „Vnútroštátne krízové opatrenia“:

„1. Členské štáty môžu:

zachovať alebo zaviesť opatrenia, ktorými sa ďalej obmedzujú trhové príjmy výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1, vrátane možnosti rozlišovať medzi technológiami, ako aj trhové príjmy iných účastníkov trhu vrátane tých, ktorí pôsobia v oblasti obchodovania s elektrinou;

…

zachovať alebo zaviesť vnútroštátne opatrenia na obmedzenie trhových príjmov výrobcov vyrábajúcich elektrinu zo zdrojov, ktoré nie sú uvedené v článku 7 ods. 1;

…

2. Opatrenia uvedené v odseku 1 v súlade s týmto nariadením:

musia byť primerané a nediskriminačné;

nesmú ohrozovať investičné signály;

zabezpečujú pokrytie investícií a prevádzkových nákladov;

nenarúšajú fungovanie veľkoobchodných trhov s elektrinou, a najmä neovplyvňujú hodnotové poradie a tvorbu cien na veľkoobchodnom trhu;

musia byť v súlade s právom Únie.“

Článok 22 tohto nariadenia, nazvaný „Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie“, stanovoval:

„1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

2. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť zabezpečiť rozdelenie nadmerných príjmov v súlade s článkom 10 a použiť výnosy z dočasného solidárneho príspevku v súlade s článkom 17, a bez toho, aby bola dotknutá povinnosť predložiť správu uvedená v článku 20 ods. 2, sa toto nariadenie uplatňuje do 31. decembra 2023, s výhradou nasledovného:

…

články 6, 7, a 8 sa uplatňujú od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023;

…“

Belgické právo

Zákon o elektrine

Článok 22b loi relative à l’organisation du marché de l’électricité (zákon o organizácii trhu s elektrinou) z 29. apríla 1999 ( Moniteur belge z 11. mája 1999, s. 16264) v znení loi modifiant la loi relative à l’organisation du marché de l’électricité et introduisant un plafond sur les recettes issues du marché des producteurs d’électricité, du 16 décembre 2022 (zákon zo 16. decembra 2022, ktorým sa mení zákon o organizácii trhu s elektrinou a zavádza sa strop trhových príjmov výrobcov elektriny) ( Moniteur belge z 22. decembra 2022, s. 98819), uplatniteľný na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o elektrine“), stanovuje:

„1. Týmto článkom sa zavádza strop trhových príjmov výrobcov elektriny prostredníctvom odvodu z nadmerných príjmov dosiahnutých poplatníkmi uvedenými v odseku 2 v období od 1. augusta 2022 do 30. júna 2023 v prospech štátu.

2. Odvod sú povinné platiť:

1°

fyzické alebo právnické osoby, ktoré v období uvedenom v odseku 1 dodávali elektrinu do prenosovej sústavy, sústavy s prenosovou funkciou, (uzavretej) distribučnej sústavy, uzavretej priemyselnej sústavy, železničnej trakčnej siete alebo priamej linky prostredníctvom zariadenia na výrobu elektriny, ktoré sa nachádza v Belgicku a využíva niektorú z technológií uvedených v článku 7 [ods. 1] nariadenia [2022/1854] s inštalovaným výkonom až do 1 MW;

2°

prevádzkovatelia jadrového zariadenia…;

3°

príspevkové organizácie…;

4°

majitelia jadrových elektrární, na ktoré sa vzťahuje článok 4/1 loi du 31 janvier 2003 sur la sortie progressive de l’énergie nucléaire à des fins de production industrielle d’électricité (zákon z 31. januára 2003 o postupnom ukončovaní využívania jadrovej energie na účely priemyselnej výroby elektriny) [ Moniteur belge z 28. februára 2003, s. 9879].

Odchylne od bodu 1 občianske energetické spoločenstvá a spoločenstvá vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov alebo obdobné spoločenstvá, na ktoré sa vzťahuje regionálna právna úprava, neplatia odvod, pokiaľ sa nadmerné príjmy priamo prevedú odberateľom, ktorí sú členmi týchto spoločenstiev.

3. Odvod, ktorý je povinný zaplatiť poplatník uvedený v odseku 2, je vo výške 100 % nadmerných príjmov.

Nadmerné príjmy predstavujú kladný rozdiel medzi trhovými príjmami a stropom trhových príjmov, ktorý je stanovený v súlade s odsekom 4, a sú vypočítané na každú transakciu predaja elektriny v MWh dodaných v období uvedenom v odseku 1 a na každé zariadenie na výrobu elektriny, ktoré sa nachádza v Belgicku a využíva niektorú z technológií uvedených v článku 7 [ods. 1] nariadenia [2022/1854] s inštalovaným výkonom až do 1 MW.

Nadmerné príjmy sa považujú za nulové, ak elektrinu predanú na trhu vyrobilo zariadenie na výrobu elektriny, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus na podporu výroby, v rámci ktorého sú trhové príjmy zastropované príslušným orgánom.

4. Strop trhových príjmov je vo výške 130 eur za MWh elektriny.

…

5. Trhovým príjmom je príjem, ktorý dosiahne poplatník uvedený v odseku 2 za každú transakciu výmenou za predaj a dodávku elektriny počas obdobia uvedeného v odseku 1 bez ohľadu na zmluvnú formu, ktorou sa takáto výmena uskutočňuje, a to vrátane zmlúv o nákupe elektriny a iných zaisťovacích operácií proti výkyvom na veľkoobchodnom trhu s elektrinou a s vylúčením akejkoľvek podpory alebo dotácie poskytovanej orgánom verejnej správy.

Na určenie trhových príjmov uvedených v bode 1 sa uplatňujú tieto domnienky:

1°

v prípade jadrových elektrární, na ktoré sa vzťahuje loi du 11 avril 2003 sur la contribution de répartition (zákon z 11. apríla 2003 o prerozdeľovacom príspevku) [ Moniteur belge z 15. júla 2003, s. 37954], sa trhové príjmy vypočítajú na každé zariadenie v súlade s oddielom 3 prílohy k zákonu z 11. apríla 2003 o prerozdeľovacom príspevku v znení loi du 25 décembre 2016 portant modifications de la loi du 11 avril 2003 sur les provisions constituées pour le démantèlement des centrales nucléaires et pour la gestion des matières fissiles irradiées dans ces centrales et de la loi du 29 avril 1999 relative à l’organisation du marché de l’électricité (zákon z 25. decembra 2016 o zmene zákona z 11. apríla 2003 o rezervách vytváraných na likvidáciu jadrových elektrární a nakladanie s vyhoretým štiepnym materiálom v týchto elektrárňach a zákona z 29. apríla 1999 o organizácii trhu s elektrinou) [ Moniteur belge z 29. decembra 2016, s. 90988], pričom platí, že:

v prípade forwardového predaja sa predané množstvo elektriny považuje za predmet transakcie za deň, keď platforma na obchodovanie s energetickými blokmi uvedená vo vyššie spomenutom oddiele 3 uverejnila dennú kotáciu kalendárneho baseload produktu;

množstvo elektriny predané na trhu v daný deň sa považuje za predmet transakcie pre každé jednohodinové obdobie dodávky pre dotknuté hodinové množstvo;

2°

v prípade jadrovej elektrárne, na ktorú sa vzťahuje článok 4/1 zákona z 31. januára 2003 o postupnom ukončovaní využívania jadrovej energie na účely priemyselnej výroby elektriny, sa trhové príjmy vypočítajú v súlade s článkom 4/1 ods. 2 tretím pododsekom zákona z 31. januára 2003 o postupnom ukončovaní využívania jadrovej energie na účely priemyselnej výroby elektriny, pričom platí, že:

v prípade forwardového predaja sa predané množstvo elektriny považuje za predmet transakcie v prvý pracovný deň v mesiaci, v ktorom platforma na obchodovanie s energetickými blokmi zohľadňovaná v rámci uplatnenia vyššie spomenutého článku 4/1 uverejnila dennú kotáciu kalendárneho baseload produktu;

množstvo elektriny predané na trhu v daný deň sa považuje za predmet transakcie pre každé jednohodinové obdobie dodávky pre dotknuté hodinové množstvo;

3°

v prípade výrobných zariadení, na ktoré sa nevzťahujú body 1° a 2° a ktorých výroba je pokrytá zmluvou o nákupe elektriny, sa trhové príjmy vypočítajú v súlade s podmienkami tejto zmluvy, pokiaľ obchodné podmienky zmluvy zodpovedajú primeraným podmienkam trhu, pričom platí, že:

v prípade forwardového predaja sa predané množstvo elektriny považuje za predmet transakcie za deň zohľadnený uvedenou zmluvou na určenie ceny;

množstvo elektriny predané na trhu v daný deň sa považuje za predmet transakcie pre každé jednohodinové obdobie dodávky pre dotknuté hodinové množstvo;

4°

v prípade výrobných zariadení, na ktoré sa nevzťahujú body 1°, 2° a 3° a ktoré nevyužívajú mechanizmus na podporu výroby alebo využívajú mechanizmus, v ktorom výška podpory nezávisí od vývoja ceny elektriny alebo využívajú mechanizmus na podporu výroby, v ktorom výška podpory závisí od vývoja ceny elektriny v rozpätí troch rokov, sa vo výpočte trhových príjmov zohľadňuje, že:

priemerná ročná výroba, ktorej predaj sa očakáva v roku ‑1, sa považuje za predanú forwardovým predajom na základe ročného baseload produktu podľa stratégie predaja jednej tretiny v roku ‑3 (CAL+3), jednej tretiny v roku ‑2 (CAL+2) a jednej tretiny v roku ‑1 (CAL+1) za ceny uverejnené platformou na obchodovanie s energetickými blokmi pôsobiacou v Belgicku. Táto očakávaná priemerná ročná výroba na predaj v roku ‑1 sa chápe ako ročná výroba za rok 2019 v prípade zariadení na výrobu elektriny, ktoré využívajú technológie uvedené v článku 7 [ods. 1 písm.] a), b), d), e) a f) nariadenia [2022/1854]. Ak zariadenie na výrobu elektriny nebolo v roku 2019 v prevádzke, túto očakávanú výrobu v roku ‑1 oznámi poplatník. V prípade ostatných zariadení na výrobu elektriny sa vychádza z toho, že táto očakávaná priemerná ročná výroba na predaj v roku ‑1 zodpovedá 85 % maximálneho výkonu zariadenia na výrobu elektriny;

kladný rozdiel medzi vyrobeným a predaným množstvom elektriny za štvrťhodinu a množstvom elektriny uvedeným v písmene a) sa považuje za predaný za referenčnú trhovú cenu na hodinovej báze;

množstvo elektriny predané na trhu v daný deň sa považuje za predmet transakcie pre každé jednohodinové obdobie dodávky;

5°

v prípade výrobných zariadení, na ktoré sa nevzťahujú body 1°, 2°, 3° a 4°, sa vo výpočte trhových príjmov zohľadňuje, že:

priemerná ročná výroba, ktorej predaj sa očakáva v roku ‑1, sa považuje za predanú forwardovým predajom na základe ročného baseload produktu v roku ‑1 (CAL+1) za ceny uverejnené platformou na obchodovanie s energetickými blokmi pôsobiacou v Belgicku. Táto očakávaná priemerná ročná výroba na predaj v roku ‑1 sa chápe ako ročná výroba za rok 2019 v prípade zariadení na výrobu elektriny, ktoré využívajú technológie uvedené v článku 7 [ods. 1 písm.] a), b), d), e) a f) nariadenia [2022/1854]. Ak zariadenie na výrobu elektriny nebolo v roku 2019 v prevádzke, túto očakávanú výrobu v roku ‑1 oznámi poplatník. V prípade ostatných zariadení na výrobu elektriny sa vychádza z toho, že táto očakávaná priemerná ročná výroba na predaj v roku ‑1 zodpovedá 85 % maximálneho výkonu zariadenia na výrobu elektriny;

v prípade forwardového predaja sa predané množstvo elektriny považuje za predmet transakcie za deň, keď platforma na obchodovanie s energetickými blokmi pôsobiaca v Belgicku uverejnila dennú kotáciu kalendárneho baseload produktu, v rozpätí jedného roka alebo, ak je mechanizmus na podporu výrobného zariadenia založený na vývoji ceny elektriny za šesťmesačné obdobie, v rozpätí šiestich mesiacov;

množstvo elektriny predané na trhu v daný deň sa považuje za predmet transakcie pre každé jednohodinové obdobie dodávky;

6°

v prípade zariadení na výrobu elektriny, na ktoré sa vzťahujú body 3°, 4° a 5°, poplatník uvedený v odseku 2 môže preukázať, že trhové príjmy sa líšia od príjmov stanovených v bodoch 3°, 4° a 5°, pod podmienkou, že predloží takýto dôkaz za celý svoj výrobný park, pričom platí, že:

na účely uplatňovania tohto článku sa predaj a nákup elektriny v rámci vertikálne integrovaného podniku alebo medzi podnikmi, z ktorých jeden je kontrolovaný alebo čiastočne priamo alebo nepriamo vlastnený druhým, považujú za dojednané na základe ceny zodpovedajúcej trhovej cene v deň transakcie na obdobie dodávky, ktorého sa transakcia týka, ako je uverejnená platformou na obchodovanie s energetickými blokmi pôsobiacou v Belgicku;

akékoľvek vyrobené a predané množstvo elektriny, okrem forwardového predaja, sa považuje za predané za referenčnú trhovú cenu;

každý forwardový predaj elektriny predstavuje transakciu definovanú dátumom transakcie, jej cenou a objemom;

množstvo elektriny predané na trhu v daný deň sa považuje za predmet transakcie pre každé jednohodinové obdobie dodávky.

S výnimkou domnienky uvedenej v bode 3° sa z nadmerných príjmov odpočítajú náklady spojené s nákupom množstva elektriny potrebnej na to, aby sa dodalo množstvo elektriny, ktoré sa predalo a nevyrobilo počas obdobia uvedeného v odseku 1, ak je skutočná výroba nižšia ako výroba predaná forwardovým predajom, vo výške kladného rozdielu medzi referenčnou trhovou cenou a stropom nadmerných príjmov uvedeným v odseku 4. Tento odpočet nesmie viesť k záporným nadmerným príjmom a predmetné náklady nemožno preniesť z predchádzajúceho obdobia ani do nasledujúceho obdobia, ani previesť medzi výrobnými zariadeniami.

6. V prípade vzniku odvodu splatného za obdobie od 1. augusta 2022 do 31. decembra 2022 vrátane podávajú poplatníci uvedení v odseku 2 priznanie [CREG] najneskôr do 30. apríla 2023.

V prípade vzniku odvodu splatného… za obdobie od 1. januára 2023 do 30. júna 2023 vrátane podávajú poplatníci uvedení v odseku 2 priznanie [CREG] najneskôr do 7. septembra 2023.

Priznanie obsahuje minimálne tieto údaje:

1°

úplnú identifikáciu poplatníka;

2°

úplnú identifikáciu všetkých jeho výrobných zariadení… a celkové množstvo elektriny, ktoré zariadenie na výrobu elektriny dodalo v dotknutom období, ako aj maximálny inštalovaný výkon každého zariadenia na výrobu elektriny, ktoré potvrdí dotknutý(í) prevádzkovateľ (prevádzkovatelia) sústavy;

3°

ak sa celkové množstvo elektriny na jedno zariadenie na výrobu elektriny uvedené v bode 2° delí medzi rôznych poplatníkov, rozdelenie predmetného množstva elektriny medzi dotknutých poplatníkov a akýkoľvek doklad potvrdzujúci dohodu dotknutých poplatníkov o tomto rozdelení;

4°

profil elektriny, ktorý bol vyrobený a predaný v štvrťhodinovom rozlíšení, za každé výrobné zariadenie, ktorý potvrdí(ia) dotknutý(í) prevádzkovateľ (prevádzkovatelia) sústavy;

5°

ak je to relevantné, označenie použitej platformy na obchodovanie s energetickými blokmi pôsobiacej v Belgicku;

6°

ak je to relevantné, dôkaz uvedený v odseku 5 druhom pododseku bode 6° spolu so všetkými dokladmi a zdôvodnením zvolenej stratégie predaja;

7°

odchylne od bodov 3° až 6°, v prípade právnických osôb uvedených v odseku 2 druhom pododseku dôkaz o tom, že nadmerné príjmy sa priamo prevádzajú spotrebiteľom. Inak tieto právnické osoby musia doručiť údaje podľa bodov 3° až 6°.

[CREG] určuje vzor priznania a formát dokumentov, ktoré majú predkladať:

…“

Rozhodnutie z 28. februára 2023

CREG prijala rozhodnutie z 28. februára 2023 na základe článku 22b ods. 6 štvrtého pododseku zákona o elektrine. Týmto rozhodnutím sa určuje vzor priznania a formát dokumentov, ktoré majú predkladať poplatníci odvodu zavedeného článkom 22b ods. 1 tohto zákona.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

Žalobcami vo veci samej sú buď právnické osoby podľa súkromného práva, ktoré sú výrobcami a/alebo dodávateľmi elektriny vyrobenej zo zdrojov energie uvedených v článku 7 ods. 1 nariadenia 2022/1854, ktoré patria do pôsobnosti rozhodnutia z 28. februára 2023, keďže sa na ne vzťahuje odvod zavedený článkom 22b ods. 2 zákona o elektrine, alebo iné právnické osoby podľa súkromného práva, než sú výrobcovia alebo dodávatelia elektriny, ktoré však tiež patria do jeho pôsobnosti, lebo sa na ne vzťahuje tento odvod, alebo federácie podnikov z odvetvia energetiky, ktoré konajú v prospech svojich členov.

Dňa 29. marca 2023 podali jednak Electrabel a jednak FEBEG a i. a 30. marca 2023 zasa Luminus a i. na Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko) (oddelenie súdu pre trhy), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, tri žaloby, ktorými sa domáhali zrušenia rozhodnutia z 28. februára 2023. Tento súd spojil tieto tri žaloby s prihliadnutím na ich podobnosť.

Na podporu týchto žalôb žalobcovia vo veci samej uvádzajú v prvom rade žalobné dôvody na zrušenie týkajúce sa výlučnej povahy domnienok zavedených rozhodnutím z 28. februára 2023. Electrabel v podstate tvrdí, že toto rozhodnutie porušuje článok 2 bod 5, ako aj články 6 až 8 nariadenia 2022/1854 v rozsahu, v akom jej ukladá povinnosť priznať príjmy, ktoré v skutočnosti nedosiahla, hoci toto nariadenie vyžaduje priznať skutočne získané príjmy. FEBEG a i., ako aj Luminus a i. argumentujú porušením uvedeného nariadenia, konkrétne jeho článkov 6 a 7, článku 288 ZFEÚ a tiež zásad prednosti a účinnosti práva Únie, keďže uvedené rozhodnutie uplatňuje zákonné domnienky na stanovenie príjmov, na ktoré sa vzťahuje strop zavedený článkom 22b zákona o elektrine. V tejto súvislosti zdôrazňujú, že tieto domnienky sú podľa dotknutého zdroja energie buď nevyvrátiteľné, alebo vyvrátiteľné, ale že v tomto poslednom prípade ich možno vyvrátiť iba za určitých podmienok a s použitím iných domnienok. Podľa ich názoru pritom dané nariadenie upravuje len zastropovanie dosiahnutých trhových príjmov, takže prinajmenšom by mala existovať možnosť priznať skutočné príjmy.

Žalobcovia vo veci samej teda vytýkajú CREG, že do rozhodnutia z 28. februára 2023 prevzala systém šiestich domnienok podľa článku 22b ods. 5 druhého pododseku bodov 1 až 6 zákona o elektrine. Takýto systém založený výlučne na domnienkach vedie k 100 % zdaneniu fiktívnych príjmov, napriek tomu, že podľa nariadenia 2022/1854 sa strop uplatňuje na „trhové príjmy“, teda skutočne získané príjmy výrobcov elektriny. Toto nariadenie navyše stanovuje, že strop sa vzťahuje „na jednotlivé transakcie“, zatiaľ čo podľa všetkých predmetných domnienok sa elektrina považuje za predmet jedného predaja za deň za cenu elektriny na každý z týchto dní na burze s elektrinou, ak ide o forwardový predaj, a jedného predaja za hodinu, ak sa elektrina predáva na aktuálnom trhu. To by malo za následok vznik odvodu v prípade prekročenia stropu v ktorýkoľvek deň alebo hodinu daného obdobia, aj keď by skutočne dosiahnutá cena bola priemerná cena nižšia než strop alebo pevná cena nižšia než strop. Použitie systému založeného výlučne na domnienkach nie je podľa nich vôbec odôvodnené a v skutočnosti má za cieľ zvýšiť vybrané sumy.

CREG a État belge (Belgicko) spochybňujú túto argumentáciu, pričom sa odvolávajú najmä na odôvodnenie 37 nariadenia 2022/1854, podľa ktorého majú členské štáty možnosť použiť primerané odhady na výpočet stropu trhových príjmov. Toto nariadenie nestanovilo nijaké konkrétne pravidlo na výpočet výšky nadmerných príjmov a v rozpore s tým, čo stanovovalo uvedené nariadenie vo svojom článku 6 ods. 5, Komisia neposkytla v tomto ohľade nijaké usmernenia. Použitie domnienok upravených v zákone o elektrine podľa ich názoru nevedie k zdaneniu fiktívnych príjmov a okrem toho umožňuje odstrániť technické ťažkosti spojené s presným určením ceny za každú MWh elektriny, ktorá bola predaná a dodaná počas obdobia uplatňovania odvodu. Nevyvrátiteľnosť domnienok uvedených v bodoch 1 a 2 článku 22b ods. 5 druhom pododseku zákona o elektrine je navyše odôvodnená tým, že systém je založený na stratégiách predaja, ktoré boli zvolené už predtým po dohode s prevádzkovateľmi príslušných jadrových elektrární.

Vnútroštátny súd na úvod uvádza, že skutočnosť, že namietaná nezákonnosť vyplýva z článku 22b ods. 5 druhého pododseku bodov 1 až 6 zákona o elektrine, nemá vplyv na jeho právomoc rozhodovať o zákonnosti rozhodnutia z 28. februára 2023. Vo veci samej konštatuje, že domnienky zostavené v týchto ustanoveniach, z ktorých v tomto rozhodnutí vychádza vzorové priznanie príjmov, čo je krok predchádzajúci stanoveniu odvodu splatného každým poplatníkom, sú založené na súbore alebo postupnosti domnienok, z ktorých sa poplatník nikdy nemôže úplne vymaniť, v dôsledku čoho nemôže priznať svoje skutočne dosiahnuté reálne príjmy.

Tento súd v tejto súvislosti spresňuje, že nevidí dostatočné technické odôvodnenie vymedzenia domnienok, ktoré majú odrážať stratégie predaja špecifické pre každú technológiu alebo inú osobitosť, namiesto toho, aby umožnili poplatníkom zdokladovať ich reálne stratégie predaja a ich skutočné príjmy aspoň v prípade, keď je to možné. Strop zavedený nariadením 2022/1854 a následne belgickým zákonodarcom sa totiž vzťahuje iba na elektrinu získanú z určitých technológií a systém podávania priznaní spočíva na sledovateľnosti určitých údajov s konkrétnym zariadením. Hoci teda technické ťažkosti môžu odôvodňovať použitie domnienok, podľa tohto súdu neodôvodňujú nevyvrátiteľnosť týchto domnienok.

Z článkov 6 až 8 nariadenia 2022/1854 v spojení s článkom 2 bodmi 5 a 9 tohto nariadenia navyše vyplýva, že výpočet nadmerných príjmov má vychádzať zo skutočne dosiahnutých trhových príjmov výrobcov. Potvrdzuje to systematika zavedeného systému, ktorý na prvý pohľad vyžaduje vychádzať zo skutočne dosiahnutých príjmov. Odôvodnenie 30 tohto nariadenia podporuje toto posúdenie. Hoci sa v odôvodnení 37 tohto nariadenia uvádza, že členské štáty by mali mať možnosť použiť primerané odhady na výpočet stropu trhových príjmov, toto odôvodnenie nemôže prevážiť nad ustanoveniami uvedeného nariadenia. Vnútroštátny súd napokon dodáva, že nie je presvedčený, že možnosť členských štátov používať odhady ich oprávňuje zaviesť systém založený výlučne na nevyvrátiteľných alebo čiastočne vyvrátiteľných domnienkach, avšak spôsobom, ktorý ponecháva prvky teoreticky vopred určené členským štátom bez zohľadnenia reálne dosiahnutých príjmov.

V druhom rade, pokiaľ ide o obdobie, na ktoré sa vzťahuje sporné rozhodnutie, Electrabel a FEBEG a i. v podstate tvrdia, že keďže rozhodnutie z 28. februára 2023 stanovuje vzor priznania za obdobie od 1. augusta do 31. decembra 2022, hoci podľa nariadenia 2022/1854 sa obdobie príjmového stropu začína 1. decembra 2022, porušuje najmä články 6 až 8, 20 a 22 tohto nariadenia, článok 288 ZFEÚ, zásady prednosti a účinnosti práva Únie a zásadu lojálnej spolupráce. Poukazujú na to, že v návrhu Komisie zo 14. septembra 2022 na nariadenie o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie [COM (2022) 473 final], ktorý viedol k prijatiu nariadenia 2022/1854, sa počítalo s možnosťou, že členské štáty budú môcť rozhodnúť o skoršom uplatňovaní stropu, táto alternatíva sa však v znení tohto nariadenia, ktoré bolo napokon prijaté, neponechala. Uvedené nariadenie okrem toho neoprávňuje členské štáty vyberať nadmerné príjmy retroaktívne.

CREG a Belgicko v podstate odpovedali, že po prvé belgický zákonodarca mohol konať tak, ako konal v súvislosti s obdobím od 1. augusta do 30. novembra 2022, na základe svojej všeobecnej právomoci ukladať dane, po druhé článok 8 ods. 1 nariadenia 2022/1854 navyše stanovuje, že členské štáty môžu „zachovať alebo zaviesť opatrenia, ktorými sa ďalej obmedzujú trhové príjmy výrobcov,“ a po tretie skutočnosť, že možnosť skoršieho dobrovoľného uplatňovania tohto nariadenia spomenutá v predchádzajúcom bode tohto rozsudku nebola ponechaná v konečnom znení, možno vysvetliť zbytočnosťou takéhoto ustanovenia.

Vnútroštátny súd uvádza, že belgický zákonodarca nezdôvodnil, prečo stanovil iný dátum nadobudnutia účinnosti predmetného odvodu, ako je dátum stanovený v nariadení 2022/1854, a len skonštatoval, že zavedený systém nie je v rozpore so zásadou neretroaktivity v daňovej oblasti. Z prípravných prác súvisiacich so zákonom o elektrine tiež nevyplýva, že predmetný odvod by mal hybridnú povahu, teda že na obdobie od 1. augusta 2022 do 30. novembra 2022 ide o vnútroštátne opatrenie nezávislé od práva Únie a na obdobie od 1. decembra 2022 o vykonávanie nariadenia 2022/1854. Na základe týchto skutočností sa tento súd domnieva, že článok 22 ods. 2 tohto nariadenia by na prvý pohľad mohol brániť vnútroštátnym opatreniam zabezpečujúcim vykonávanie pravidiel, ktoré toto nariadenie stanovuje, od skoršieho dátumu, ako je dátum uvedený v tomto ustanovení, a to vzhľadom na zásady prednosti, účinnosti a lojálnej spolupráce. V tejto súvislosti zastáva názor, že v článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia 2022/1854 nie je jasne uvedené, či právomoc zachovať alebo zaviesť opatrenia, ktorými sa ďalej obmedzujú trhové príjmy, ktorú toto ustanovenie priznáva členským štátom, zahŕňa aj možnosť vykonávať pravidlá príjmového stropu pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Za týchto podmienok Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Majú sa články 6, 7 a 8 [nariadenia 2022/1854] v spojení s článkom 2 [bodmi 5 a 9 tohto nariadenia] vzhľadom na všetky odôvodnenia tohto nariadenia, a najmä v spojení s článkom 288 ZFEÚ a článkom 6 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu vnútroštátnych opatrení, ako sú opatrenia uvedené v článku 22b [zákona o elektrine, najmä v jeho odseku 5 druhom pododseku], podľa ktorých sa má strop stanovený v článku 6 [tohto] nariadenia premietnuť do odvodu z nadmerných príjmov výrobcov elektriny, pričom nadmernosť príjmov vo vzťahu k stanovenému stropu sa zisťuje na základe trhových príjmov určených v prípade určitých zariadení na základe nevyvrátiteľných domnienok, ktorými sa vypočítavajú teoretické príjmy ([pozri článok 22b ods. 5 druhý pododsek body] 1 a 2 zákona o elektrine), čo bráni poplatníkom odvodu priznať a uplatňovať svoje reálne príjmy?

Majú sa články 6, 7 a 8 [nariadenia 2022/1854] v spojení s článkom 2 [bodmi 5 a 9 tohto nariadenia] vzhľadom na všetky odôvodnenia tohto nariadenia, a najmä v spojení s článkom 288 ZFEÚ a článkom 6 ZEÚ, ako aj so zásadou proporcionality vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu vnútroštátnych opatrení, ako sú opatrenia uvedené v článku 22b [zákona o elektrine, najmä v jeho odseku 5 druhom pododseku], podľa ktorých sa má strop stanovený v článku 6 [tohto] nariadenia premietnuť do odvodu z nadmerných príjmov výrobcov elektriny, pričom nadmernosť príjmov vo vzťahu k stanovenému stropu sa zisťuje na základe trhových príjmov určených v prípade určitých zariadení ([pozri článok 22b ods. 5 druhý pododsek body] 3, 4, 5 a 6) na základe domnienok, ktoré sú prezentované ako vyvrátiteľné, ktoré však možno vyvrátiť len na jednej strane preukázaním reálnych príjmov za všetky svoje zariadenia vrátane zariadení, na ktoré sa [uvedené] nariadenie nevzťahuje, a na druhej strane prostredníctvom ďalších domnienok, čo teda poplatníkom odvodu bráni priznať a uplatňovať svoje reálne príjmy?

Majú sa články 6, 7, 8 a 22 [nariadenia 2022/1854] v spojení so zásadami prednosti a účinnosti práva Únie a so zásadou lojálnej spolupráce (článok 4 [ods.] 3 [ZEÚ]), najmä s článkom 288 ZFEÚ, ako aj vzhľadom na odôvodnenia tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu vnútroštátnych opatrení prijatých po nadobudnutí účinnosti [tohto] nariadenia, ako je článok 22b [ods.] 1 zákona o elektrine, vložený zákonom zo 16. decembra 2022, ktorý stanovuje zavedenie systému stropu trhových príjmov dosiahnutých výrobcami elektriny od skoršieho dátumu, ako je 1. december 2022, akým je napríklad dátum 1. august 2022?“

Konanie na Súdnom dvore

Vnútroštátny súd požiadal, aby bol tento návrh na začatie prejudiciálneho konania prejednaný v skrátenom súdnom konaní podľa článku 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

Táto žiadosť bola zamietnutá uznesením predsedu Súdneho dvora z 10. januára 2024, Electrabel a i. ( C‑633/23 , EU:C:2024:41 ).

O prejudiciálnych otázkach

O prvej a druhej otázke

Na úvod je na jednej strane potrebné uviesť, že podľa znenia prvej a druhej prejudiciálnej otázky, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd pýta na spôsob určenia trhových príjmov, na ktoré sa vzťahuje „strop stanovený v článku 6“ nariadenia 2022/1854. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania pritom vyplýva, že v prejednávanom prípade je strop trhových príjmov podľa článku 22b ods. 4 zákona o elektrine stanovený na 130 eur za MWh vyrobenej elektriny, zatiaľ čo článok 6 ods. 1 stanovuje, že trhové príjmy výrobcov podľa uvedeného článku sa obmedzia na maximálnu výšku 180 eur za MWh vyrobenej elektriny. Článok 8 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia však v podstate stanovuje, že členské štáty môžu okrem iného zaviesť opatrenia, ktorými sa tieto príjmy ďalej obmedzia.

Treba teda konštatovať, že strop stanovený vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, nie je strop „stanovený v článku 6“ nariadenia 2022/1854, ale vnútroštátny strop stanovený podľa článku 8 ods. 1 tohto nariadenia.

Na druhej strane, hoci vnútroštátny súd vo svojej prvej a druhej otázke žiada najmä o výklad článku 6 ZEÚ, neuvádza, prečo by bol tento výklad potrebný na účely rozhodnutia sporov vo veci samej. Návrh na začatie prejudiciálneho konania totiž neobsahuje nijaké dôvody, ktoré by vysvetľovali, prečo sa tento súd pýta na výklad tohto článku, ani neuvádza spojitosť medzi týmto výkladom a vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej. Výklad článku 6 ZEÚ sa preto nezdá byť potrebný na účely rozhodnutia týchto sporov.

Vzhľadom na tieto úvahy treba vychádzať z toho, že svojou prvou a druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú články 6 až 8 nariadenia 2022/1854 v spojení s článkom 2 bodmi 5 a 9 tohto nariadenia, článkom 288 ZFEÚ a zásadou proporcionality vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa výška príjmov, na ktoré sa uplatňuje strop trhových príjmov stanovený podľa tohto článku 8, určuje podľa uvedených zariadení na výrobu elektriny buď na základe nevyvrátiteľných domnienok, alebo na základe vyvrátiteľných domnienok, ktoré však možno vyvrátiť na jednej strane iba preukázaním skutočných príjmov dosiahnutých za všetky zariadenia dotknutého subjektu a na druhej strane prostredníctvom ďalších domnienok.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 6 ods. 1 nariadenia 2022/1854 stanovuje, že trhové príjmy výrobcov získané z výroby elektriny zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 sa obmedzia na maximálnu výšku 180 eur za MWh vyrobenej elektriny. V odseku 2 tohto článku 6 sa dopĺňa, že členské štáty zabezpečia, aby sa strop trhových príjmov vzťahoval na všetky trhové príjmy výrobcov a v relevantných prípadoch aj sprostredkovateľov, ktorí sa zapájajú do veľkoobchodných trhov s elektrinou v mene výrobcov, bez ohľadu na trhový časový rámec, v ktorom sa transakcia uskutočňuje, a bez ohľadu na to, či sa s elektrinou obchoduje dvojstranne alebo na centralizovanej mnohostrannej platforme. Odsek 3 toho istého článku okrem toho stanovuje, že členské štáty zavedú účinné opatrenia s cieľom zabrániť obchádzaniu povinností výrobcov podľa odseku 2 a zabezpečia najmä, aby sa strop trhových príjmov skutočne uplatňoval v prípadoch, keď sú výrobcovia kontrolovaní alebo čiastočne vlastnení inými podnikmi, najmä ak sú súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Pokiaľ ide o odsek 4 článku 6 nariadenia 2022/1854, uvádza sa v ňom, že členské štáty rozhodnú, či strop trhových príjmov uplatnia pri úhrade za výmenu energie alebo neskôr.

Mimochodom, hoci odsek 5 tohto článku 6 stanovuje, že Komisia poskytne členským štátom usmernenia pri vykonávaní uvedeného článku, táto inštitúcia nepredložila v tejto súvislosti nijaké usmernenie.

Pokiaľ ide o článok 7 nariadenia 2022/1854, v jeho odseku 1 sa uvádza, že strop trhových príjmov stanovený v článku 6 tohto nariadenia sa vzťahuje na trhové príjmy získané z predaja elektriny vyrobenej zo zdrojov energie, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení. V jeho odseku 6 sa tiež spresňuje, že výrobcovia, sprostredkovatelia a relevantní účastníci trhu, a prípadne aj prevádzkovatelia sústav poskytnú príslušným orgánom členských štátov a v relevantných prípadoch aj prevádzkovateľom sústav a nominovaným organizátorom trhu s elektrinou všetky údaje potrebné na uplatňovanie tohto článku 6 vrátane údajov o vyrobenej elektrine a súvisiacich trhových príjmoch bez ohľadu na trhový časový rámec, v ktorom sa transakcia uskutočňuje, a bez ohľadu na to, či sa s elektrinou obchoduje dvojstranne, v rámci toho istého podniku alebo na centralizovanej mnohostrannej platforme.

Článok 8 ods. 1 nariadenia 2022/1854 zasa stanovuje, že členské môžu prijať ďalšie opatrenia, ktoré sú uvedené v písmenách a) až e) tohto odseku. Konkrétne podľa písmena a) môžu zachovať alebo zaviesť opatrenia, ktorými sa ďalej obmedzujú trhové príjmy výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 tohto nariadenia, vrátane možnosti rozlišovať medzi technológiami, ako aj trhové príjmy iných účastníkov trhu. V odseku 2 tohto článku 8 sa spresňuje, že opatrenia uvedené v odseku 1 v súlade s týmto nariadením musia byť primerané a nediskriminačné, nesmú ohrozovať investičné signály, zabezpečujú pokrytie investícií a prevádzkových nákladov, nenarúšajú fungovanie veľkoobchodných trhov s elektrinou, a najmä neovplyvňujú hodnotové poradie a tvorbu cien na veľkoobchodnom trhu, a musia byť v súlade s právom Únie.

V článku 2 bode 5 nariadenia 2022/1854 sa okrem toho spresňuje, že na účely tohto nariadenia sa pojem „trhový príjem“ vzťahuje na realizovaný príjem, ktorý výrobca získa výmenou za predaj a dodávku elektriny v Únii bez ohľadu na zmluvnú formu, ktorou sa takáto výmena uskutočňuje, a to vrátane zmlúv o nákupe elektriny a iných zaisťovacích operácií proti výkyvom na veľkoobchodnom trhu s elektrinou a s vylúčením akejkoľvek podpory poskytovanej členskými štátmi. V tomto článku 2 sa v jeho bode 9 tiež uvádza, že pojem „nadmerné príjmy“ sa vzťahuje na kladný rozdiel medzi trhovými príjmami výrobcov za MWh elektriny a stropom trhových príjmov vo výške 180 eur za MWh elektriny podľa článku 6 ods. 1 tohto nariadenia.

Treba teda konštatovať, že hoci sa v nijakom z relevantných ustanovení nariadenia 2022/1854 nešpecifikuje metodika na určenie trhových príjmov, na ktoré sa má uplatniť opatrenie príjmového stropu, k zavedeniu ktorého zaväzuje toto nariadenie, zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že, ako v podstate uviedol aj generálny advokát v bodoch 38 a 39 svojich návrhov, toto opatrenie príjmového stropu sa v zásade nemôže uplatňovať na teoretické príjmy, ktoré nezodpovedajú realite trhu, ale musí sa uplatniť na sumy, ktoré odzrkadľujú skutočné príjmy dosiahnuté dotknutými subjektmi.

V odôvodnení 30 tohto nariadenia sa navyše uvádza, že strop trhových príjmov by sa mal stanoviť „skôr pre trhové príjmy než pre celkové príjmy z výroby“ a že bez ohľadu na zmluvnú formu, prostredníctvom ktorej sa môže obchodovať s elektrinou, by sa strop trhových príjmov mal uplatňovať „len“ na „realizované“ trhové príjmy.

Keďže sa však v žiadnom ustanovení nariadenia 2022/1854 nešpecifikuje, akým spôsobom sa určujú trhové príjmy, na ktoré sa má uplatniť opatrenie obmedzenia príjmov, prináleží členským štátom, aby ho určili. Keďže však členské štáty týmto spôsobom vykonávajú toto nariadenie, a teda právo Únie, musia vykonávať svoje právomoci v súlade s týmto právom, a teda v prejednávanej veci spôsobom, ktorý zachováva najmä potrebný účinok ustanovení uvedeného nariadenia [pozri analogicky rozsudky z 21. decembra 2023, Komisia/Dánsko (Maximálna doba parkovania), C‑167/22 , EU:C:2023:1020 , bod 43 a citovanú judikatúru, ako aj z 30. apríla 2025, Alenopik, C‑745/23 , EU:C:2025:294 , bod 28 ].

Ostáva teda posúdiť, či v rámci tohto výkonu členské štáty môžu na presné určenie výšky trhových príjmov, na ktoré uplatňujú opatrenie príjmového stropu, ktoré vyžaduje nariadenie 2022/1854, používať domnienky.

V tejto súvislosti je po prvé potrebné poukázať na to, že podľa odôvodnenia 37 tohto nariadenia s cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie stropu trhových príjmov by výrobcovia, sprostredkovatelia a relevantní účastníci trhu mali príslušným orgánom členských štátov a prípadne prevádzkovateľom sústav a nominovaným organizátorom trhu s elektrinou poskytnúť potrebné údaje, ale že vzhľadom na veľký počet jednotlivých transakcií, pri ktorých musia príslušné orgány členských štátov zabezpečiť presadzovanie stropu trhových príjmov, by mali mať tieto orgány možnosť použiť „primerané odhady“ na výpočet tohto stropu.

Ako pritom tiež uviedol generálny advokát v bode 50 svojich návrhov, odhad je vo svojej podstate približným vyjadrením danej hodnoty a nezodpovedá vždy presnej hodnote. Prípadný rozdiel medzi reálnymi príjmami a priradenými príjmami možno teda akceptovať bez toho, aby to malo nevyhnutne za následok nezlučiteľnosť použitia domnienok s nariadením 2022/1854, pokiaľ tento rozdiel, ktorý môže byť mimochodom tak záporný, ako aj kladný, zostane primeraný, teda mierny, a odhady použité podľa týchto domnienok sú reprezentatívne z hľadiska reality trhu v posudzovanom období.

Po druhé, ako vyplýva z jeho článku 1, predmetom nariadenia 2022/1854 je najmä stanoviť núdzový zásah, ktorým sa majú prostredníctvom výnimočných, cielených a časovo obmedzených opatrení zmierniť účinky vysokých cien energie, a cieľom týchto opatrení je najmä zaviesť strop trhových príjmov, ktoré určití výrobcovia získavajú z výroby elektriny, a cielene ich prerozdeliť koncovým odberateľom elektriny.

Za takýchto núdzových okolností a s prihliadnutím na tento cieľ ochrany koncových odberateľov elektriny môže byť pritom použitie primeraných odhadov, a to aj formou domnienok, na účely rýchleho vykonávania krátkodobých opatrení vhodným, ba dokonca nevyhnutným prostriedkom na zaručenie účinnosti opatrenia príjmového stropu, ku ktorému zaväzuje nariadenie 2022/1854, a tým na dosiahnutie tohto cieľa.

Po tretie je potrebné poukázať na to, že podľa článku 6 ods. 3 tohto nariadenia sú členské štáty povinné zaviesť účinné opatrenia s cieľom zabezpečiť skutočné uplatňovanie stropu a zabrániť jeho obchádzaniu. Vzhľadom na ustanovenia článku 6 ods. 2 a článku 7 ods. 6 uvedeného nariadenia, ktorých znenie sa pripomína v bodoch 33 a 35 vyššie, pritom môže vzniknúť potreba zabezpečiť zber a preskúmanie veľmi veľkého množstva údajov. Táto okolnosť teda tiež umožňuje akceptovať, že v závislosti od špecifík príslušného vnútroštátneho trhu alebo technických ťažkostí, ktoré môžu vniknúť v súvislosti s možnosťou odlíšenia príjmov, na ktoré sa musí skutočne uplatniť opatrenie príjmového stropu zavedené týmto nariadením, sa môže použitie domnienok ukázať ako potrebné.

Normotvorca Únie navyše priznáva, že zo zavedenia tohto opatrenia príjmového stropu môže vyplynúť značná administratívna záťaž, keď v článku 7 ods. 3 nariadenia 2022/1854 ponúka členským štátom okrem iného možnosť rozhodnúť, a to najmä vtedy, keď uplatňovanie stropu podľa článku 6 ods. 1 tohto nariadenia spôsobuje značné administratívne zaťaženie, že sa tento strop nebude vzťahovať na výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu v zariadeniach na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom až do 1 MW.

Z týchto skutočností vyplýva, že nariadenie 2022/1854 nebráni tomu, aby členský štát použil domnienky na určenie výšky trhových príjmov, ktoré majú podliehať opatreniu príjmového stropu, ktoré vyžaduje toto nariadenie, pokiaľ tieto domnienky umožňujú získať primerané odhady uvedených príjmov, ktoré sú reprezentatívne z hľadiska reality trhu v posudzovanom období.

V tejto súvislosti je na jednej strane potrebné uviesť, že skutočnosť, že členský štát sa prípadne rozhodol zaviesť na základe objektívnych rozlišovacích kritérií domnienky, ktoré sa menia v závislosti od dotknutých subjektov, zariadení alebo technológie, respektíve sled domnienok, sama osebe nedokazuje, že podmienka uvedená v predchádzajúcom bode tohto rozsudku nie je splnená, pokiaľ domnienka stanovená pre každú kategóriu prípadne dotknutých subjektov, zariadení alebo technológií umožňuje získať primeraný odhad špecifických príjmov tejto kategórie, pričom nariadenie 2022/1854, konkrétne jeho článok 8 ods. 1 písm. a), poskytuje navyše výslovne možnosť rozlišovať medzi technológiami. Na druhej strane aj použitie nevyvrátiteľných domnienok môže spĺňať túto podmienku, najmä ak sa tieto nevyvrátiteľné domnienky týkajú obmedzenej a osobitnej kategórie výrobcov, ktorých príjmy boli z dôvodu im vlastných okolností alebo špecifík posudzovaného vnútroštátneho trhu vopred stanovené po dohode s orgánmi verejnej správy alebo upravené vnútroštátnymi predpismi, takže dotknutí výrobcovia sa od nich nemôžu ľahko odchýliť.

Z týchto konštatovaní zároveň vyplýva, že pokiaľ takéto domnienky spĺňajú uvedenú podmienku, nemožno ich použitie považovať za porušenie zásady proporcionality. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že táto zásada, ktorá patrí medzi všeobecné právne zásady a ktorú sú teda členské štáty povinné dodržiavať pri vykonávaní práva Únie v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 40 vyššie, vyžaduje, aby boli uplatnené prostriedky primerané na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. februára 2008, Netto Supermarkt, C‑271/06 , EU:C:2008:105 , bod 19 a citovanú judikatúru, ako aj z 8. decembra 2020, Maďarsko/Parlament a Rada, C‑620/18 , EU:C:2020:1001 , bod 111 ).

Vzhľadom na naliehavú potrebu zaviesť opatrenie príjmového stropu uložené nariadením 2022/1854 s cieľom chrániť koncových odberateľov elektriny, ako aj na výnimočnosť a časové obmedzenie tohto opatrenia, sa pritom použitie domnienok, vrátane v prípade potreby tých nevyvrátiteľných, na účely presného určenia výšky príjmov, na ktoré sa má uplatniť uvedené opatrenie, zdá byť primerané, pokiaľ – ako bolo spomenuté v bode 48 vyššie – tieto domnienky umožňujú získať primerané odhady uvedených príjmov, ktoré sú reprezentatívne z hľadiska reality trhu v posudzovanom období.

Konkrétne posúdenie otázky, či daná domnienka spĺňa túto podmienku, je skutkovej povahy, a preto patrí do právomoci vnútroštátnych orgánov konajúcich pod dohľadom vnútroštátnych súdov, v prejednávanej veci vnútroštátneho súdu. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora mu však Súdny dvor, ktorý rozhoduje o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, môže poskytnúť spresnenia s cieľom usmerniť ho pri jej posúdení (pozri analogicky rozsudky z 21. februára 2006, Halifax a i., C‑255/02 , EU:C:2006:121 , bod 77 , ako aj z 11. januára 2024, Nárokuj, C‑755/22 , EU:C:2024:10 , bod 42 ).

Na účely tohto posúdenia je teda potrebné zohľadniť všetky skutkové a technické okolnosti, ktoré sú príznačné nielen pre situáciu dotknutých subjektov a zariadení, ale aj pre vnútroštátny trh s elektrinou. V tejto súvislosti môže byť vzhľadom na tieto špecifiká relevantný najmä rozsah prekážok pri zbere a kontrole údajov, ktoré by v časovom horizonte zodpovedajúcom naliehavosti dosiahnutia cieľa ochrany koncových odberateľov elektriny umožnili zistiť presné príjmy zariadení alebo subjektov podliehajúcich predmetnému opatreniu príjmového stropu, ako aj zistenie, či sú zavedené domnienky dostatočne presné na to, aby sa zabránilo významnému nadhodnoteniu alebo podhodnoteniu príjmov dosiahnutých dotknutými subjektmi, a či existuje nápravný mechanizmus umožňujúci v prípade potreby subjektom alebo vnútroštátnym orgánom uplatniť skutočné príjmy s cieľom opraviť výsledok týchto domnienok, ak nevedú k primeraným odhadom, ktoré sú reprezentatívne z hľadiska reality trhu v posudzovanom období.

Vzhľadom na konštatovanie uvedené v bode 40 vyššie nie je okrem toho potrebné, aby sa Súdny dvor vyjadril k výkladu článku 288 ZFEÚ, o ktorý žiadal vnútroštátny súd.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že články 6 až 8 nariadenia 2022/1854 v spojení s článkom 2 bodmi 5 a 9 tohto nariadenia a zásadou proporcionality treba vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa výška príjmov, na ktoré sa uplatňuje strop trhových príjmov stanovený podľa tohto článku 8, určuje podľa uvedených zariadení na výrobu elektriny buď na základe nevyvrátiteľných domnienok, alebo na základe vyvrátiteľných domnienok, ktoré však možno vyvrátiť na jednej strane len preukázaním skutočných príjmov dosiahnutých za všetky zariadenia dotknutého subjektu a na druhej strane prostredníctvom ďalších domnienok, pokiaľ tieto domnienky umožňujú získať primerané odhady uvedených príjmov, ktoré sú reprezentatívne z hľadiska reality trhu v posudzovanom období.

O tretej otázke

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú články 6 až 8 a článok 22 ods. 2 písm. c) nariadenia 2022/1854 v spojení s článkom 288 ZFEÚ, ako aj so zásadami prednosti a účinnosti práva Únie a so zásadou lojálnej spolupráce vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave prijatej po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, ktorá upravuje uplatňovanie opatrenia na obmedzenie trhových príjmov, ktoré je obdobou opatrenia, ktorého zavedenie ukladá uvedené nariadenie, avšak na skoršie obdobie, ako je obdobie stanovené tým istým nariadením.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa článku 22 ods. 1 nariadenia 2022/1854 toto nariadenie nadobudlo účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie , teda 8. októbra 2022. Podľa článku 22 ods. 2 písm. c) tohto nariadenia sa články 6, 7 a 8 tohto nariadenia uplatňujú od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023.

Z nijakého ustanovenia nariadenia 2022/1854 pritom nevyplýva, že by sa uplatňovalo na opatrenie príjmového stropu, zavedené vnútroštátnou právnou úpravou na obdobie pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, a už vôbec nie že by takáto právna úprava mala spĺňať podmienky stanovené v tomto nariadení. Preto, ako uviedol aj generálny advokát v bode 59 svojich návrhov, ak neexistuje právny predpis Únie v tejto oblasti, uplatniteľný ratione temporis , nemožno sa domnievať, že členské štáty sú zbavené možnosti vykonávať svoje právomoci, v prejednávanej veci prijatím opatrenia na obmedzenie trhových príjmov, ktoré sa podobá opatreniu, ku ktorého zavedeniu zaväzuje nariadenie 2022/1854, ale s inou časovou pôsobnosťou, ako stanovuje toto nariadenie, alebo by mohli vykonávať takúto právomoc, iba ak by to v tomto zmysle výslovne povolil normotvorca Únie.

Skutočnosť, že takáto vnútroštátna právna úprava bola prijatá, aj keď uvedené nariadenie už bolo v platnosti, nemá v tomto ohľade vplyv. V nijakom ustanovení tohto nariadenia sa totiž neuvádza, že jeho prijatím mal normotvorca Únie v úmysle zbaviť členské štáty tejto právomoci alebo podmieniť jej výkon takýmto povolením. Naopak, ako vyplýva zo znenia článku 8 ods. 1 nariadenia 2022/1854, normotvorca Únie výslovne počítal s možnosťou, že členské štáty zavedú alebo zachovajú prísnejšie opatrenia na obmedzenie trhových príjmov, ako je strop stanovený v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia. V tomto zmysle sa aj v odôvodnení 1 uvedeného nariadenia zdôrazňuje, že od septembra 2021 sú na trhoch s elektrinou veľmi vysoké ceny a že útočná vojna Ruskej federácie proti Ukrajine viedla k výraznému ďalšiemu zvýšeniu cien elektriny a ich nestálosti. Normotvorca Únie v odôvodnení 5 toho istého nariadenia navyše poukázal na to, že táto energetická kríza negatívne zasiahla všetky členské štáty, aj keď v rôznej miere, a z odôvodnenia 28 tohto nariadenia vyplýva, že extrémny a trvalý nárast cien bol pozorovaný od februára 2022.

Tieto skutočnosti naznačujú, že sa normotvorca Únie, plne si vedomý možnosti členských štátov konať v rámci svojich právomocí vzhľadom na špecifiká ich vnútroštátnych trhov, rozhodol neregulovať na úrovni Únie strop trhových príjmov nad rámec časovej pôsobnosti, ktorú stanovil v nariadení 2022/1854, a a fortiori nezbaviť členské štáty právomoci regulovať túto otázku za obdobie, ktoré predchádzalo obdobiu uplatňovania stanovenému v tomto nariadení.

V tejto súvislosti je síce pravda, ako už bolo pripomenuté v bode 40 vyššie, že členské štáty musia vykonávať svoje právomoci v súlade s právom Únie. Okrem nejasností, ktoré vnútroštátny súd sformuloval vo svojej prvej a druhej otázke, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však v prejednávanom prípade nevyplýva, že by tento súd pochyboval o hmotnoprávnej zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy, z ktorej vyplynuli spory vo veci samej, s ďalšími ustanoveniami práva Únie, ktoré by sa zasa mohli uplatňovať ratione temporis .

Ani článok 288 ZFEÚ, ani zásady prednosti a účinnosti práva Únia alebo lojálnej spolupráce nemôžu v prejednávanom prípade odôvodniť iné posúdenie.

Na jednej strane ani článok 288 ZFEÚ, ani zásady prednosti a účinnosti práva Únie nemôžu zmeniť pôsobnosť nariadenia, ako o ňom rozhodol normotvorca Únie.

Na druhej strane je pravda, že podľa zásady lojálnej spolupráce zakotvenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ členské štáty okrem iného neprijmú žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Únie. No najmä s prihliadnutím na to, čo bolo konštatované v bode 60 vyššie, ako aj na skutočnosť, že zavedenie opatrenia príjmového stropu, ktoré je obdobou opatrenia stanoveného v nariadení 2022/1854, ako také nevyhnutne sleduje ciele zlučiteľné s cieľmi tohto nariadenia, sa nemožno domnievať, že členský štát by porušoval túto zásadu, ak by uplatňoval takéto opatrenie na vnútroštátnej úrovni skôr, ako sa stane povinným na úrovni Únie.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že články 6 až 8 a článok 22 ods. 2 písm. c) nariadenia 2022/1854 v spojení s článkom 288 ZFEÚ, ako aj so zásadami prednosti a účinnosti práva Únie a so zásadou lojálnej spolupráce sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave prijatej po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, ktorá upravuje uplatňovanie opatrenia na obmedzenie trhových príjmov, ktoré je obdobou opatrenia, ktorého zavedenie ukladá uvedené nariadenie, avšak na skoršie obdobie, ako je obdobie stanovené tým istým nariadením.

O trovách

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Články 6 až 8 nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie v spojení s článkom 2 bodmi 5 a 9 tohto nariadenia, ako aj so zásadou proporcionality

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa výška príjmov, na ktoré sa uplatňuje strop trhových príjmov stanovený v zmysle tohto článku 8, určuje podľa uvedených zariadení na výrobu elektriny buď na základe nevyvrátiteľných domnienok, alebo na základe vyvrátiteľných domnienok, ktoré však možno vyvrátiť na jednej strane len preukázaním skutočných príjmov dosiahnutých za všetky zariadenia dotknutého subjektu a na druhej strane prostredníctvom ďalších domnienok, pokiaľ tieto domnienky umožňujú získať primerané odhady uvedených príjmov, ktoré sú reprezentatívne z hľadiska reality trhu v posudzovanom období.

Články 6 až 8 a článok 22 ods. 2 písm. c) nariadenia 2022/1854 v spojení s článkom 288 ZFEÚ, ako aj so zásadami prednosti a účinnosti práva Únie a lojálnej spolupráce

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave prijatej po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, ktorá upravuje uplatňovanie opatrenia na obmedzenie trhových príjmov, ktoré je obdobou opatrenia, ktorého zavedenie ukladá uvedené nariadenie, avšak na skoršie obdobie, ako je obdobie stanovené tým istým nariadením.

Popisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.