C-649/23
ECLI:EU:C:2026:213
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CJ0649
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 19. marca 2026( * )
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Smernica 2001/29/ES – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Právo rozmnožovania – Článok 2 písm. a) – Pojem ‚dielo‘ – Ochrana diel autorským právom – Podmienky – Smernica 2006/116/ES – Článok 5 – Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel – Článok 2 – Kritická edícia už existujúceho diela, ktorej cieľom je obnoviť rukopis v latinčine – Duševný výtvor odrážajúci osobnosť jeho autora prejavením jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí – Dostatočne presne a objektívne identifikovateľný predmet “
Vo veci C‑649/23,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Înalta Curte de Casažie şi Justižie (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko) zo 6. decembra 2022 a doručený Súdnemu dvoru 31. októbra 2023, ktorý súvisí s konaním:
Institutul de Istorie şi Teorie Literară „G. Călinescu“,
Fundažia Nažională pentru Ştiinžă şi Artă
proti
HK, ako dedič TB,
VP,
GR ,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory F. Biltgen, podpredseda Súdneho dvora T. von Danwitz, vykonávajúci funkciu sudcu prvej komory, sudcovia I. Ziemele (spravodajkyňa), A. Kumin a S. Gervasoni,
generálny advokát: D. Spielmann,
tajomník: R. Şereş, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 19. marca 2025,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Institutul de Istorie şi Teorie Literară „G. Călinescu“, v zastúpení: P. Buta, avocat,
– rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane, L. Ghiță a A. Rotăreanu, splnomocnené zástupkyne,
– francúzska vláda, v zastúpení: T. Lechevallier a B. Travard, splnomocnení zástupcovia,
– talianska vláda, v zastúpení: S. Fiorentino a G. Palmieri, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. G. Pintus, avvocato dello Stato,
– Európska komisia, v zastúpení: A. Biolan a J. Samnadda, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. júna 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Institutul de Istorie și Teorie Literară „G. Călinescu“ (Ústav dejín a literárnej teórie „G. Călinescu“, ďalej len „Ústav Călinescu“) a Fundația Națională pentru Știință și Artă (Národná nadácia pre vedu a umenie, ďalej len „FNSA“) na jednej strane, a HK ako dedič TB, VP a GR, na druhej strane vo veci povahy kritickej edície diela, ktoré sa stalo voľné z hľadiska autorského práva, ako diela chráneného autorským právom.
Právny rámec
Medzinárodné právo
Bernský dohovor
3 Článok 1 Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel podpísaného v Berne 9. septembra 1886 (Parížsky akt z 24. júla 1971) v znení zmien z 28. septembra 1979 (ďalej len „Bernský dohovor“) stanovuje:
„Štáty, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, tvoria Úniu na ochranu práv autorov k ich literárnym a umeleckým dielam.“
4 Článok 2 tohto dohovoru stanovuje:
„1. Výraz ‚literárne a umelecké diela‘ zahŕňa všetky výtvory z literárnej, vedeckej a umeleckej oblasti bez ohľadu na spôsob alebo formu ich vyjadrenia, ako: knihy, brožúry a iné písomné diela; prednášky, preslovy, kázne a iné diela takej istej povahy; dramatické alebo hudobno‑dramatické diela; choreografické diela a pantomímy; hudobné skladby s textom alebo bez textu; filmové diela, ktorým sú na roveň postavené diela vyjadrené spôsobom obdobným filmu; kresliarske, maliarske, architektonické, sochárske, rytecké, litografické diela; fotografické diela, ktorým sú na roveň postavené diela vyjadrené spôsobom obdobným fotografii; diela úžitkového umenia; ilustrácie, zemepisné mapy; plány, náčrtky a plastické zemepisné, miestopisné, architektonické alebo vedecké diela.
2. Zákonodarstvám štáto[v] Únie sa však vyhradzuje možnosť ustanoviť, že literárne a umelecké diela alebo jedna alebo viac kategórií z nich nie sú chránené, ak nie sú zachytené na hmotný záznam.
3. Preklady, úpravy, hudobné úpravy a iné spracovania literárneho alebo umeleckého diela sú chránené ako diela pôvodné bez toho, aby bolo dotknuté autorské právo k pôvodnému dielu.“
5 Článok 9 ods. 1 tohto dohovoru znie takto:
„Autori literárnych a umeleckých diel chránených týmto dohovorom majú výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie týchto diel akýmkoľvek spôsobom alebo v akejkoľvek podobe.“
6 Článok 12 toho istého dohovoru stanovuje:
„Autori literárnych alebo umeleckých diel majú výlučné právo udieľať súhlas na spracovanie, úpravy alebo na iné zmeny svojich diel.“
Zmluva WIPO o autorskom práve
7 Zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) o autorskom práve, prijatá 20. decembra 1996 v Ženeve, bola schválená v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2000/278/ES zo 16. marca 2000 (Ú. v. ES L 89, 2000, s. 6; Mim. vyd. 11/033, s. 208).
8 Článok 1 Zmluvy WIPO o autorskom práve, nazvaný „Vzťah k Bernskému dohovoru“, v odseku 4 stanovuje:
„Zmluvné strany budú dodržiavať články 1 až 21 a Dodatok (Prílohu) Bernského dohovoru.“
Dohoda TRIPS
9 Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) z 15. apríla 1994 (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 214; Mim. vyd. 11/021, s. 305, ďalej len „dohoda TRIPS“), predstavuje prílohu 1 C k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá bola podpísaná v Marrákeši 15. apríla 1994 a schválená rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80). Zmluvnými stranami dohody TRIPS sú členovia WTO, medzi nimi všetky členské štáty Európskej únie, ako aj samotná Únia.
10 Článok 9 dohody TRIPS stanovuje:
„1. Členovia budú dodržiavať ustanovenia článkov 1 až 21 Bernského dohovoru… a jeho príloh. …
2. Ochrana autorských práv sa bude vzťahovať na vyjadrenie, a nie na myšlienky, postupy, metódy činnosti alebo matematické pojmy ako také.“
Právo Únie
Smernica 93/98/EHS
11 Článok 1 ods. 1 smernice Rady 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o zosúladení lehoty ochrany autorského práva a niektorých príbuzných práv (Ú. v. ES L 290, 1993, s. 9; Mim. vyd. 17/001, s. 141) stanovoval, že práva autora literárneho alebo umeleckého diela v zmysle článku 2 Bernského dohovoru trvajú počas života autora a 70 rokov po jeho smrti.
12 Článok 5 tejto smernice, nazvaný „Kritické a vedecké vydania“, stanovoval:
„Členské štáty môžu chrániť kritické a vedecké vydania diel, ktoré sa stali verejným majetkom (voľnými z hľadiska autorského práva). Maximálna lehota ochrany takýchto diel je 30 rokov odo dňa, keď došlo po prvýkrát k oprávnenému vydaniu.“
13 Smernica 93/98 bola zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (Ú. v. EÚ L 372, 2006, s. 12), ktorá smernicu 93/98 kodifikovala a v podstate obsahuje rovnaké ustanovenia ako táto smernica. Smernica 2006/116 nadobudla účinnosť 16. januára 2007.
Smernica 2001/29
14 Článok 2 smernice 2001/29, nazvaný „Právo rozmnožovania“, stanovuje:
„Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, v celku alebo v časti:
a) pre autorov k ich dielam;
…“
Smernica 2006/116
15 Odôvodnenie 19 smernice 2006/116 uvádza:
„Členským štátom by mala byť ponechaná voľnosť, aby si zachovali alebo zaviedli iné práva súvisiace s autorským právom, osobitne pokiaľ ide o ochranu kritických a vedeckých publikácií. Na zabezpečenie transparentnosti na úrovni Spoločenstva treba, aby členské štáty, ktoré zavedú nové súvisiace práva, upovedomili o tom [Európsku] komisiu.“
16 Článok 5 tejto smernice s názvom „Kritické a vedecké vydania“ stanovuje:
„Členské štáty môžu chrániť kritické a vedecké vydania diel, ktoré sa stali verejným majetkom (voľnými z hľadiska autorského práva). Maximálna lehota ochrany takýchto diel je 30 rokov odo dňa, keď došlo po prvýkrát k oprávnenému vydaniu.“
Rumunské právo
17 Článok 16 Legea nr. 8/1996 privind dreptul de autor și drepturile conexe (zákon č. 8/1996 o autorskom práve a s ním súvisiacich právach) zo 14. marca 1996 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 60 z 26. marca 1996), v znení účinnom v roku 2001 uvádzal:
„Autor diela má výlučné vlastnícke právo povoliť preklad, vydanie v zbierkach, adaptáciu, ako aj akékoľvek iné spracovanie svojho diela, ktorým sa získa odvodené dielo.“
18 Článok 8 zákona č. 8/1996 o autorskom práve a s ním súvisiacich právach v znení účinnom v roku 2015 a v aktuálnom znení ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 489 zo 14. júna 2018) stanovuje:
„Bez toho, aby boli dotknuté práva autorov pôvodného diela, predmetom autorského práva sú aj odvodené diela, ktoré boli vytvorené na základe jedného alebo viacerých už existujúcich diel, a to:
a) preklady, adaptácie, anotácie, dokumentárne diela, hudobné úpravy a akákoľvek iná úprava literárneho, umeleckého alebo vedeckého diela predstavujúca tvorivé duševné dielo;
b) kompilácie literárnych, umeleckých alebo vedeckých diel, ako sú encyklopédie a antológie, zbierky alebo kompilácie materiálov alebo údajov, či už sú alebo nie sú chránené, vrátane databáz, ktoré výberom alebo usporiadaním materiálu predstavujú duševné výtvory.“
19 Podľa článku 23 zákona č. 8/1996 o autorskom práve a s ním súvisiacich právach v znení účinnom v roku 2015 a v aktuálnom znení:
„Na účely tohto zákona sa ‚vytvorením odvodeného diela‘ rozumie preklad, vydanie v zbierkach, adaptácia, ako aj akékoľvek iné spracovanie už existujúceho diela, ak to predstavuje duševný výtvor.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
20 Profesor Dan Slușanschi je autorom kritickej edície latinského diela napísaného na začiatku 18. storočia kniežaťom Dimitriom Cantemirom s názvom Incrementorum a decrementorum Aulae Othman[n]icae SIUE Aliothma [n]icae historiae a prima gentisorigine ad nostra usque tempora deductae libri tres (Dejiny vzostupu a pádu Osmanskej ríše od počiatku až po súčasnosť v troch zväzkoch), ktoré sa stalo voľným z hľadiska autorského práva (ďalej len „kritická edícia Slușanschi“). Táto kritická edícia bola prvýkrát vydaná v roku 2001 vydavateľstvom Amarcord so sídlom v Temešvári (Rumunsko). Druhá kritická edícia, revidovaná a opravená profesorom Slușanschim, bola vydaná v roku 2008 vydavateľstvom Paideia so sídlom v Bukurešti (Rumunsko) a opätovne vydaná v rokoch 2010 a 2012.
21 Kritická edícia Slușanschi vznikla na základe latinského rukopisu Dimitria Cantemira, ktorý bol objavený v roku 1984 na Harvardskej univerzite (Spojené štáty), ktorá je vlastníkom tohto rukopisu od roku 1901.
22 Profesor Slușanschi použil pre prvé vydanie kritickej edície Slușanschi faksimile tohto rukopisu, vydaného v Rumunsku v roku 1999, a pre jej druhé vydanie fotografické kópie tohto rukopisu, ktoré mu sprístupnil vlastník diela Dimitria Cantemira.
23 V roku 2013, po smrti profesora Slușanschiho, TB a VP ako jeho dedičia uzavreli s Ústavom Călinescu dohodu, ktorá mu priznala právo používať prepisy a preklady profesora Slușanschiho týkajúce sa viacerých textov diela Dimitria Cantemira, vrátane kritickej edície Slușanschi, na účely úplného vydania tohto diela. Uvedený ústav sprístupnil prácu profesora Slușanschiho nadácii FNSA.
24 V roku 2015 FNSA vydala dielo s názvom Dimitrie Cantemir – Istoria măririi și decăderii Curții otomane (Dimitrie Cantemir – Dejiny vzostupu a pádu Osmanského dvora), dvojjazyčnú latinsko‑rumunskú verziu v dvoch zväzkoch, ktorá obsahovala jej latinský text doplnený kritickými poznámkami autorov z nadácie FNSA (ďalej len „edícia FNSA“). Toto dielo obsahovalo text kritickej edície Slușanschi vydanej v roku 2001.
25 Dňa 8. decembra 2015 TB a VP podali na Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť, Rumunsko) žalobu pre porušenie autorského práva, pokiaľ ide o kritickú edíciu Slușanschi.
26 Rozsudkom z 21. decembra 2017 Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť) konštatoval, že kritická edícia Slușanschi bola v celom rozsahu prevzatá do edície nadácie FNSA a že FNSA použila aj v tom čase nezverejnené doplnenia a opravy, ktoré profesor Slușanschi urobil vo svojej vlastnej edícii a ktoré zamýšľal použiť v budúcnosti. Na profesora Slușanschiho sa však odkazovalo len v poznámkach pod čiarou v edícii nadácie FNSA. Za týchto podmienok tento súd konštatoval, že Ústav Călinescu a FNSA porušili osobnostné právo profesora Slușanschiho na uznanie za autora kritickej edície Slușanschi, ako aj majetkové autorské práva patriace jeho dedičom, TB a VP, a uložil žalovaným povinnosť nahradiť túto nemajetkovú a majetkovú ujmu.
27 Ústav Călinescu a FNSA podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko).
28 Rozsudkom zo 7. apríla 2021 Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) najmä konštatoval, že kritická edícia Slușanschi predstavuje odvodené dielo v zmysle zákona č. 8/1996, pretože si vyžadovala tvorivé úsilie a bola výsledkom duševnej činnosti jej autora. Tento odvolací súd tak potvrdil porušenie autorského práva konštatované prvostupňovým súdom, pričom znížil výšku náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú mali spoločne a nerozdielne zaplatiť Ústav Călinescu a FNSA.
29 Ústav Călinescu a FNSA podali proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.
30 V podstate spochybňujú konštatovanie Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť) týkajúce sa povahy kritickej edície, akou je kritická edícia Slușanschi, ako diela, pričom tomuto súdu vytýkajú, že pri posudzovaní ochrany takejto kritickej edície podľa autorského práva nepoužil kritériá vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora.
31 Podľa Ústavu Călinescu a FNSA je miera slobody autora kritickej edície v prípade diela vedeckej povahy napísaného v starom jazyku, akým je latinčina, ktorého pravidlá syntaxe a vetnej konštrukcie sú presné, mimoriadne obmedzená, či dokonca žiadna.
32 V tejto súvislosti sa domnievajú, že v prípade kritickej edície sú slobodné a tvorivé rozhodnutia autora vylúčené, keďže jeho jediným cieľom je využiť svoje odborné znalosti na identifikáciu verzií textu, ktoré sa čo najviac približujú zámeru autora pôvodného diela, na miestach, kde zámer autora pôvodného diela jasne nevyplýva z použitých rukopisov, avšak nikdy nie ho nahradiť zámerom autora kritickej edície.
33 Možnosť výberu medzi viacerými prekladmi použitých slov alebo formulácií neznamená, že autor kritickej edície prispel tvorivým a originálnym spôsobom, takže v tomto prípade nemožno tvrdiť, že kritická edícia Slușanschi odráža osobnosť jej autora.
34 V tomto kontexte sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či kritickú edíciu diela možno kvalifikovať ako „dielo“ chránené autorským právom podľa článku 2 písm. a) smernice 2001/29.
35 Pripomína, že podľa judikatúry Súdneho dvora tento pojem „dielo“ predpokladá splnenie dvoch kumulatívnych kritérií, a to jednak existenciu originálneho predmetu v tom zmysle, že je nevyhnutné a zároveň postačujúce, aby tento predmet odrážal osobnosť jeho autora prejavením jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí, a jednak existenciu dostatočne presne a objektívne identifikovateľného predmetu.
36 Pokiaľ ide o prvé kritérium, predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta na skutočnú existenciu slobodného a tvorivého rozhodnutia autora kritickej edície, ktorý zostavuje obsah už existujúceho textu v zrozumiteľnej podobe, ktorá sa čo najviac približuje zámeru autora pôvodného diela, pri dodržaní jeho štýlu a jazykového vyjadrenia, pričom dopĺňa do textu kritické poznámky, komentáre a vysvetlenia týkajúce sa opráv, nahradení slov alebo doplnení, ktoré sú prípadne potrebné na zrozumiteľnosť rukopisu.
37 Pokiaľ ide o druhé kritérium, predkladajúci vnútroštátny súd sa tiež zamýšľa, či je toto kritérium splnené, pretože zostáva otvorená otázka, či kritickú edíciu treba považovať za dielo odlišné od pôvodného diela, alebo či naopak s ním splýva, keďže jej cieľom je práve zostaviť text už existujúceho diela.
38 Tento súd tvrdí, že v prípade kritickej edície je cieľom sledovaným jej autorom skutočne obnoviť pôvodné dielo v podobe, ktorá sa čo najviac približuje tej, ktorú vytvoril autor tohto pôvodného diela. Autor kritickej edície vychádza z rukopisu pôvodného diela a prípadne v ňom vykoná opravy alebo doplnenia s cieľom zachovať jeho zmysel a doplní ho komentármi a vysvetleniami, ktoré odôvodňujú výber vhodných výrazov. Takisto aj kritický aparát, ktorý je tam uvedený, predpokladá intelektuálne úsilie, ktoré odráža často mimoriadne náročný a zdĺhavý výskum.
39 Z tohto pohľadu teda tvorbu autora kritickej edície nemožno stotožňovať s reprodukciou alebo prepisovaním faksimile rukopisu dotknutého pôvodného diela. Prinajmenšom by presne a objektívne identifikovateľný predmet mohli predstavovať iba kritické poznámky, komentáre a vysvetlenia priložené k textu, takže v tomto prípade by len týmto častiam kritickej edície, ktorých predmet je identifikovateľný, bolo možné priznať povahu diela, ktoré možno chrániť autorským právom.
40 Okrem toho tento súd pripomína, že podľa článku 2 ods. 3 Bernského dohovoru „preklady, úpravy, hudobné úpravy a iné spracovania literárneho alebo umeleckého diela sú chránené ako diela pôvodné bez toho, aby bolo dotknuté autorské právo k pôvodnému dielu“.
41 V tejto súvislosti uvedený súd uvádza, že vo veci samej je pôvodné dielo v latinčine nepochybne „literárne dielo“ v zmysle Bernského dohovoru, pretože tento dohovor v príkladoch „literárnych a umeleckých diel“ uvedených v článku 2 ods. 1 zahŕňa aj diela z vedeckej oblasti.
42 Naproti tomu, aby kritická edícia, akou je kritická edícia Slușanschi, mohla byť chránená ako pôvodné dielo, musí ísť podľa článku 2 ods. 3 tohto dohovoru o „spracovanie“ literárneho diela.
43 Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu Únia, hoci nie je zmluvnou stranou Bernského dohovoru, je povinná podľa článku 1 ods. 4 zmluvy WIPO o autorskom práve, ktorej je zmluvnou stranou a ktorej vykonanie je cieľom smernice 2001/29, dodržiavať články 1 až 21 Bernského dohovoru.
44 Napokon vnútroštátny súd poznamenáva, že Súdny dvor sa ešte nevyjadril k otázke, či a za akých podmienok možno samotnú kritickú edíciu pôvodného diela kvalifikovať ako „dielo“ v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2001/29 alebo prípadne iného ustanovenia právneho aktu Únie, čo odôvodňuje podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ.
45 Za týchto podmienok Înalta Curte de Casažie şi Justižie (Najvyšší a kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 2 písm. a) smernice [2001/29] vykladať v tom zmysle, že kritickú edíciu diela, ktorej cieľom je zostaviť text pôvodného diela, pričom vychádza z rukopisu [a dopĺňa ho] komentármi a potrebným kritickým aparátom, možno považovať za dielo chránené autorským právom?“
O prejudiciálnej otázke
46 Svojou jedinou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 písm. a) smernice 2001/29 vykladať v tom zmysle, že kritickú edíciu diela voľného z hľadiska autorského práva, ktorej cieľom je obnoviť jeho text, pričom ho dopĺňa komentármi a potrebným kritickým aparátom, možno považovať za dielo chránené autorským právom v zmysle tohto ustanovenia.
47 Treba pripomenúť, že smernica 2001/29 v článkoch 2 až 4 stanovuje, že členské štáty ustanovia súbor výlučných práv pre autorov k ich „dielam“ a v článku 5 uvádza rad výnimiek a obmedzení týchto práv. Táto smernica neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť zmysel a rozsah pojmu „dielo“. Preto s prihliadnutím na požiadavky jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zásadu rovnosti sa tento pojem má v zásade v celej Únii vykladať autonómne a jednotne (rozsudok z 13. novembra 2018, Levola Hengelo, C‑310/17, EU:C:2018:899, bod 33 a citovaná judikatúra).
48 Z uvedeného vyplýva, že kritickú edíciu už existujúceho diela, akou je kritická edícia Slușanschi, možno chrániť autorským právom podľa smernice 2001/29 iba v prípade, ak takúto edíciu možno kvalifikovať ako „dielo“ v zmysle tejto smernice.
49 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pojem „dielo“ predpokladá splnenie dvoch kumulatívnych podmienok. Na jednej strane z neho vyplýva, že existuje originálny predmet v tom zmysle, že je vlastným duševným výtvorom autora. Na druhej strane kvalifikácia ako dielo je vyhradená prvkom, ktoré sú vyjadrením tohto výtvoru (rozsudok z 12. septembra 2019, Cofemel, C‑683/17, EU:C:2019:721, bod 29 a citovaná judikatúra).
50 Pokiaľ ide v prvom rade o kritérium originality, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na to, aby sa predmet mohol považovať za originál, je nevyhnutné a zároveň postačujúce, aby odrážal osobnosť jeho autora prejavením slobodných a tvorivých rozhodnutí tejto osoby. Naopak, ak je splnenie predmetu určené technickými požiadavkami, pravidlami alebo inými obmedzeniami, ktoré neponechali priestor pre výkon tvorivej voľnosti, tento predmet nemožno považovať za vykazujúci potrebnú originalitu nevyhnutnú na to, aby mohol predstavovať dielo (rozsudok z 12. septembra 2019, Cofemel, C‑683/17, EU:C:2019:721, body 30 a 31, ako aj citovaná judikatúra).
51 Skutočnosť, že dotknutý predmet odráža osobnosť jeho autora prejavením jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí, tak predstavuje rozhodujúci prvok pojmu „originalita“, a teda ochrany tohto predmetu autorským právom v práve Únie.
52 V tejto súvislosti Súdny dvor už konštatoval, že články z tlače môžu predstavovať „diela“ chránené autorským právom, v prípade ktorých duševná tvorba ich autora vyplýva zo spôsobu, akým je téma predstavená, ako aj z jazykového vyjadrenia tohto autora (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2009, Infopaq International, C‑5/08, EU:C:2009:465, bod 44).
53 Naproti tomu Súdny dvor rozhodol, že „diela“ nemôžu predstavovať ani samotné slová (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2009, Infopaq International, C‑5/08, EU:C:2009:465, bod 46), ani vojenské správy, ktorých obsah prevažne určujú v nich obsiahnuté informácie, takže tieto informácie a ich vyjadrenie v týchto správach splývajú, a uvedené správy sa vyznačujú iba svojou technickou funkciou s vylúčením akejkoľvek originality (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Funke Medien NRW, C‑469/17, EU:C:2019:623, bod 24 a citovanú judikatúru).
54 Na účely určenia, či literárny predmet, akým je kritická edícia Slușanschi, má originálnu povahu, treba overiť, ako uviedol generálny advokát v bode 56 svojich návrhov, či mohol autor pri jeho vypracovaní urobiť slobodné a tvorivé rozhodnutia, spôsobilé priznať jeho výtvoru originalitu, pričom taká originalita nevyplýva zo samotných slov posudzovaných samostatne, ale z výberu, usporiadania a kombinácie týchto slov, ktorými autor vyjadril svoju tvorivosť originálnym spôsobom a dospel tak k výsledku, ktorý je duševným výtvorom, pričom zručnosti využité na takýto výtvor sú v tejto súvislosti irelevantné (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 2009, Infopaq International, C‑5/08, EU:C:2009:465, body 45 a 46, ako aj z 29. júla 2019, Funke Medien NRW, C‑469/17, EU:C:2019:623, bod 23).
55 V tejto súvislosti, ako uviedol generálny advokát v bode 63 svojich návrhov, gramatické, lexikálne, literárne a štylistické rozhodnutia, urobené autorom kritickej edície, môžu byť pravdepodobne určované alebo aspoň ovplyvnené jeho dlhoročnými skúsenosťami, filologickými odbornými znalosťami, znalosťou a pochopením doby, v ktorej bolo dotknuté pôvodné dielo napísané, a historického obdobia, ktorého sa toto dielo týka, znalosťami o autorovi tohto pôvodného diela, jeho štýle a jazykovom prejave, ako aj výkladom toho, čo vníma ako zámer tohto autora.
56 Napokon, ako uviedol aj generálny advokát v bode 65 svojich návrhov, podmienka originality môže byť posúdená aj vzhľadom na kompozíciu dotknutej kritickej edície, štruktúru priznanú dotknutému dielu, jeho úprave, ako aj v usporiadaní pôvodného textu vo vzťahu ku komentárom a kritickému aparátu.
57 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci vyplýva, že kritická edícia Slușanschi nepredstavuje len prepis latinského rukopisu diela Dimitria Cantemira alebo faksimile tohto rukopisu. Cieľom kritickej edície Slușanschi bolo totiž vykonaním opráv a doplnení obnoviť text pôvodného diela v úplnej a zrozumiteľnej podobe, ktorá sa čo najviac približuje zámeru jeho autora, teda Dimitria Cantemira.
58 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania tiež vyplýva, že komentáre a kritický aparát nachádzajúce sa v kritickej edícii Slușanschi, ktoré sa týkajú opráv, nahradenia slov alebo doplnení, ktoré môžu byť potrebné pre zrozumiteľnosť rukopisu diela Dimitria Cantemira, ako aj rôznych jazykových verzií alebo slovných variantov či výrazov, ktoré mohli byť vynechané, tiež predstavujú duševný výtvor profesora Slușanschiho.
59 V dôsledku toho, pokiaľ nebolo vypracovanie kritickej edície určované výlučne technickými zásahmi, pravidlami alebo obmedzeniami zbavenými tvorivej slobody, zdá sa, že táto kritická edícia spĺňa kritérium originality, čo však prináleží posúdiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu.
60 Pokiaľ ide v druhom rade o kritérium týkajúce sa identifikovateľnej povahy dotknutého predmetu, Súdny dvor spresnil, že pojem „dielo“ nevyhnutne vyžaduje existenciu dostatočne presne a objektívne identifikovateľného predmetu ochrany. Na jednej strane totiž orgány poverené dohľadom nad ochranou výlučných práv, ktoré sú súčasťou autorského práva, musia mať možnosť jasne a presne rozpoznať takto chránený predmet. To isté platí pre tretie osoby, voči ktorým sa môže uplatňovať ochrana požadovaná autorom tohto predmetu. Na druhej strane potreba odstrániť z procesu identifikácie uvedeného predmetu akýkoľvek subjektívny prvok, ktorý by bol na úkor právnej istoty, predpokladá, že tento predmet je objektívne vyjadrený (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2019, Cofemel, C‑683/17, EU:C:2019:721, body 32 a 33, ako aj citovanú judikatúru).
61 V prejednávanej veci predkladajúci vnútroštátny súd nevylučuje, že kritickú edíciu Slușanschi možno považovať za splývajúcu s rukopisom diela Dimitria Cantemira, keďže jej cieľom bolo obnoviť text tohto už existujúceho diela. Tento súd však uznáva, že autor kritickej edície môže vykonať úpravy alebo doplnenia diela, aby obnovil pôvodný význam jeho rukopisu, takže táto kritická edícia by mohla spĺňať druhé kritérium.
62 V tejto súvislosti, ako sa pripomína v bode 60 tohto rozsudku, pojem „dielo“ uvedený v smernici 2001/29 nevyhnutne predpokladá existenciu takého vyjadrenia predmetu ochrany, ktoré ho umožní dostatočne presne a objektívne identifikovať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2018, Levola Hengelo, C‑310/17, EU:C:2018:899, bod 40) v porovnaní s časťami zodpovedajúcimi pôvodnému dielu.
63 Ako však uviedol generálny advokát v bode 70 svojich návrhov, kritická edícia pôvodného diela môže byť ako celok prezentovaná ako dostatočne presne a objektívne identifikovateľný predmet.
64 Nie je totiž nevyhnutne potrebné rozlišovať medzi časťami zodpovedajúcimi pôvodnému dielu, ktoré prípadne prešli textovými zmenami, a komentármi, kritickými poznámkami alebo vysvetleniami, ktoré ich dopĺňajú, aby bolo možné prípadne identifikovať tie časti, ktoré môžu podliehať ochrane podľa autorského práva. Takýto prístup by predstavoval riziko rozdelenia diela, ktoré má zmysel len ako celok, najmä ak takéto komentáre, poznámky alebo vysvetlenia dopĺňajú alebo súvisia s konkrétnou časťou textu pôvodného diela, ktorú komentujú alebo obnovujú.
65 V prejednávanej veci s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, s prihliadnutím na špecifickosť kritickej edície Slușanschi, ktorej cieľom je obnoviť čiastočne stratený text pôvodného diela, pričom ho dopĺňa komentármi a potrebným kritickým aparátom, preto možno túto kritickú edíciu považovať za „dielo“ v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2001/29 pod podmienkou, že je duševným výtvorom, ktorý odráža osobnosť jeho autora prejavením jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí, a že môže byť dostatočne presne a objektívne identifikovateľné.
66 Pokiaľ ide v treťom rade o rozsah ochrany diela, treba pripomenúť, že ak má kritická edícia vlastnosti pripomenuté v bode 49 tohto rozsudku, a predstavuje teda dielo, musí v tomto postavení požívať ochranu podľa autorského práva v súlade so smernicou 2001/29, pričom treba poznamenať, že rozsah tejto ochrany nezávisí od miery tvorivej voľnosti, ktorú mal jeho autor, a teda nie je nižší ako rozsah ochrany, ktorý požíva každé dielo spadajúce pod uvedenú smernicu (rozsudok z 12. septembra 2019, Cofemel, C‑683/17, EU:C:2019:721, bod 35 a citovaná judikatúra).
67 Je potrebné dodať, ako uviedol generálny advokát v bode 73 svojich návrhov, že porušenie autorského práva nevyhnutne neznamená reprodukciu celého diela, ale môže spočívať v čiastočnej reprodukcii. Na rôzne časti diela sa totiž tiež vzťahuje ochrana podľa článku 2 písm. a) smernice 2001/29 pod podmienkou, že obsahujú prvky, ktoré vyjadrujú vlastnú duševnú tvorbu autora diela (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2009, Infopaq International, C‑5/08, EU:C:2009:465, bod 39), čo môže nastať v prípade, ak sa autor snaží obnoviť čiastočne stratené literárne dielo v podobe, o ktorej sa domnieva, že sa čo najviac približuje tej, ktorú vytvoril autor tohto pôvodného diela.
68 Napokon a bez ohľadu na vyššie uvedené úvahy uznanie autorského práva ku kritickej edícii literárneho diela, ktoré sa stalo voľným z hľadiska autorského práva, nevracia toto dielo do súkromnej sféry, a nemôže autorovi tejto kritickej edície priznať výlučné právo na toto už existujúce dielo.
69 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 2 písm. a) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že kritickú edíciu diela voľného z hľadiska autorského práva, ktorej cieľom je obnoviť text tohto diela, pričom ho dopĺňa komentármi a potrebným kritickým aparátom, možno považovať za dielo chránené autorským právom v zmysle tohto ustanovenia pod podmienkou, že predstavuje duševný výtvor, ktorý odráža osobnosť jeho autora prejavením jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí, a že môže byť dostatočne presne a objektívne identifikovateľné.
O trovách
70 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym súdom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Článok 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti
sa má vykladať v tom zmysle, že:
kritickú edíciu diela voľného z hľadiska autorského práva, ktorej cieľom je obnoviť text tohto diela, pričom ho dopĺňa komentármi a potrebným kritickým aparátom, možno považovať za dielo chránené autorským právom v zmysle tohto ustanovenia pod podmienkou, že predstavuje duševný výtvor, ktorý odráža osobnosť jeho autora prejavením jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí, a že môže byť dostatočne presne a objektívne identifikovateľné.
Podpisy
* Jazyk konania: rumunčina.