C-653/23
ECLI:EU:C:2025:517
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CJ0653
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CJ0653
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 3. júla 2025 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Štátna pomoc – Článok 107 ods. 1 ZFEÚ – Schéma pomoci schválená Európskou komisiou – Podpora hospodárstva v súvislosti s pandémiou COVID‑19 – Odmietnutie príslušného orgánu poskytnúť pomoc – Žaloba smerujúca k tomu, aby súd, ktorému bola vec predložená, nariadil prijatie priaznivého správneho aktu ex nunc – Uplynutie lehoty stanovenej na poskytnutie pomoci v priebehu súdneho konania – Dátum, ku ktorému sa pomoc považuje za poskytnutú – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Právo na účinný súdny prostriedok nápravy – Nariadenie (EÚ) 2015/1589 – Článok 1 – Existujúca pomoc“
Vo veci C‑653/23,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko) z 1. novembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 6. novembra 2023, ktorý súvisí s konaním:
„TOODE“ SIA
proti
Valsts ieņēmumu dienests,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia M. Gavalec, Z. Csehi (spravodajca) a F. Schalin,
generálny advokát: A. Rantos,
tajomník: M. Aleksejev, vedúci oddelenia,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. decembra 2024,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
„TOODE“ SIA, v zastúpení: S. Ņukša, valdes locekle,
–
lotyšská vláda, v zastúpení: J. Davidoviča a K. Pommere, splnomocnené zástupkyne,
–
nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a P.‑L. Krüger, splnomocnení zástupcovia,
–
Európska komisia, v zastúpení: I. Georgiopoulos a V. Hitrovs, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 13. marca 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 107 ods. 1 ZFEÚ a článku 1 písm. b) bodu ii) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] ( Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9 ).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou „TOODE“ SIA a Valsts ieņēmumu dienests (Štátna daňová správa, Lotyšsko) (ďalej len „daňová správa“) vo veci rozhodnutia, ktorým táto správa odmietla poskytnúť spoločnosti TOODE pomoc určenú na zabezpečenie prevádzkového kapitálu pre podniky zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID‑19.
Právny rámec
Právo Únie
Nariadenie 2015/1589
3
Článok 1 nariadenia 2015/1589 stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia platia nasledujúce vymedzenia pojmov:
…
b)
‚existujúca pomoc‘ je:
…
ii)
schválená pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálna pomoc, ktoré boli schválené [Európskou] komisiou alebo Radou [Európskej únie];
…
c)
‚nová pomoc‘ je každá pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci;
…“
Oznámenie o dočasnom rámci
4
Oznámenie Komisie o dočasnom rámci pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID‑19 (2020/C 91 1/01, Ú. v. EÚ C 91 I, 2020, s. 1 ) bolo uverejnené 20. marca 2020 v Úradnom vestníku Európskej únie a následne bolo sedemkrát zmenené. Body 21 a 22 tohto oznámenia, zmeneného oznámením Komisie z 24. novembra 2021 (2021/C 473/01, Ú. v. EÚ C 473, 2021, s. 1 ) (ďalej len oznámenie o dočasnom rámci“), sa nachádzali v oddiele 3.1 nazvanom „Obmedzené sumy pomoci“, posledného uvedeného oznámenia a stanovovali:
„21.
Nad rámec súčasných možností podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ môžu byť za súčasných okolností primeraným, potrebným a cieleným riešením aj dočasné obmedzené sumy pomoci pre podniky, ktoré čelia náhlemu nedostatku alebo dokonca úplnej nedostupnosti likvidity.
22.
Komisia bude považovať takúto štátnu pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky…:
…
d) pomoc sa poskytne najneskôr 31. decembra 2022…;
…“
Lotyšské právo
5
Ustanovenie § 250 ods. 2 Administratīvā procesa likums (Správny poriadok) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej stanovuje:
„Pri posudzovaní zákonnosti správneho aktu súdy vo svojom rozhodnutí prihliadnu len na odôvodnenie, ktoré orgán verejnej moci uviedol v správnom akte. Uvedené obmedzenie sa neuplatní v prípadoch, v ktorých sa navrhuje vydanie priaznivého správneho aktu.“
6
Ustanovenie § 254 ods. 1 tohto poriadku znie:
„Ak súd považuje návrh na vydanie správneho aktu za dôvodný, nariadi orgánu verejnej moci, aby príslušný správny akt vydal.“
7
Lotyšské orgány prijali Ministru kabineta noteikumi Nr. 676 „Noteikumi par atbalstu Covid‑19 krīzes skartajiem uzņēmumiem apgrozāmo līdzekļu plūsmas nodrošināšanai“ (vyhláška Rady ministrov č. 676 stanovujúca pravidlá v oblasti pomoci určenej na zabezpečenie prevádzkového kapitálu pre podniky zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID‑19) z 10. novembra 2020 ( Latvijas Vēstnesis , 2020, č. 222A, ďalej len „lotyšské pravidlá v oblasti pomoci“). Schéma pomoci vytvorená lotyšskými pravidlami v oblasti pomoci, ktoré nadobudli účinnosť 17. novembra 2020, bola zavedená v súlade s požiadavkami stanovenými v oddiele 3.1 oznámenia o dočasnom rámci. Rozhodnutím SA.59592 (2020/N) zo 16. decembra 2020 Komisia konštatovala, že táto schéma je zlučiteľná s vnútorným trhom najmä za predpokladu, že dotknutá pomoc bude poskytnutá najneskôr 30. júna 2021, pričom tento dátum bol následne rozhodnutím Komisie SA.100596 (2021/N) zo 14. decembra 2021 predĺžený do 30. júna 2022.
8
Bod 23 lotyšských pravidiel v oblasti pomoci, v znení uplatniteľnom na skutkový stav vo veci samej, stanovoval:
„Za dátum poskytnutia pomoci sa považuje dátum, ku ktorému [daňová správa] prijme rozhodnutie o poskytnutí pomoci.“
9
Bod 24 týchto pravidiel znel takto:
„Rozhodnutie sa prijme do 30. júna 2022 v súlade s [oznámením o] dočasn[om] rámc[i].“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
10
V dňoch 25. marca a 9. apríla 2021 spoločnosť TOODE požiadala daňovú správu o poskytnutie vnútroštátnej schémy pomoci na zabezpečenie prevádzkového kapitálu pre podniky zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID‑19. Dvoma pôvodnými rozhodnutiami z 23. apríla a 7. júna 2021 a následne dvoma konečnými rozhodnutiami z 9. júna a 23. júla 2021 jej táto správa odmietla poskytnúť požadovanú pomoc s odôvodnením, že nespĺňa jednu z podmienok stanovených lotyšskými pravidlami v oblasti pomoci, ktorá sa týka zníženia obratu.
11
TOODE po tom, čo jej žaloba, ktorú podala na prvostupňový súd, bola zamietnutá, podala 29. júna 2022 odvolanie na Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Týmto odvolaním sa TOODE domáha toho, aby v súlade s § 254 ods. 1 Správneho poriadku, v znení uplatniteľnom na skutkový stav vo veci samej, tento súd nariadil daňovej správe prijať priaznivý správny akt, ktorým sa prizná požadovaná pomoc.
12
Vnútroštátny súd pripomína, že Komisia vyhlásila už uvedenú vnútroštátnu schému pomoci, ako vyplýva z bodu 7 tohto rozsudku, za zlučiteľnú s vnútorným trhom, najmä pokiaľ bola dotknutá pomoc poskytnutá v súlade s bodom 24 lotyšských pravidiel v oblasti pomoci a bodom 22 písm. d) oznámenia o dočasnom rámci najneskôr 30. júna 2022. Uvádza, že táto lehota uplynula v priebehu konania, ktoré na ňom bolo začaté.
13
Tento súd vysvetľuje, že v rámci odvolania podaného spoločnosťou TOODE, ktorým sa domáha vydania priaznivého správneho aktu, musí posúdiť, či táto spoločnosť ešte môže získať požadovanú pomoc. V tejto súvislosti musí určiť dátum, ku ktorému sa táto pomoc považuje za „poskytnutú“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže ide o základný prvok na určenie, či uvedená pomoc predstavuje „existujúcu“ alebo „novú“ štátnu pomoc v zmysle článku 1 nariadenia 2015/1589. Spresňuje pritom, že podľa lotyšského práva môžu vnútroštátne súdy nariadiť prijatie priaznivých správnych aktov len do budúcnosti ( ex nunc ).
14
Vnútroštátny súd pripomína, že pomoc sa považuje za poskytnutú v okamihu, keď je príjemcovi priznané isté a bezpodmienečné právo na jej získanie podľa vnútroštátneho práva. Vzhľadom na skutočnosť, že daňová správa nikdy nepriznala spoločnosti TOODE právo na získanie požadovanej pomoci, takéto isté a bezpodmienečné právo však môže v zásade vzniknúť osobe podliehajúcej súdnej právomoci, akou je TOODE, až po vydaní súdneho rozhodnutia, ak súd po úplnom preskúmaní zákonnosti podľa § 250 ods. 2 druhej vety Správneho poriadku, v znení uplatniteľnom na skutkový stav vo veci samej, konštatuje, že táto osoba podliehajúca súdnej právomoci spĺňa všetky podmienky stanovené vnútroštátnym právom na získanie predmetnej pomoci a na základe § 254 ods. 1 tohto poriadku nariadi príslušnému orgánu prijať do budúcnosti priaznivý správny akt.
15
Vnútroštátny súd však pripomína, že pomoc, ktorú príslušný orgán poskytol určitej osobe po uplynutí platnosti vnútroštátnej schémy pomoci schválenej Komisiou, sa má kvalifikovať ako „nová“ pomoc v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. Kladie si však otázku, či je táto judikatúra uplatniteľná v prípade, keď príslušný správny orgán neoprávnene odmietol poskytnúť pomoc, hoci bola táto schéma ešte platná, a keď po skončení platnosti schémy je správnemu orgánu súdnym rozhodnutím nariadené poskytnúť a vyplatiť sumu pomoci.
16
Za týchto podmienok Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa článok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že štátna pomoc sa má považovať za ,poskytnutú‘ v okamihu, keď príslušný orgán neoprávnene odmietol priznať jednotlivcovi právo na získanie štátnej pomoci, ak sa to konštatuje súdnym rozhodnutím vydaným po uplynutí lehoty stanovenej na poskytnutie pomoci?
2.
Má sa článok 1 písm. b) bod ii) nariadenia… [2015/1589]… vykladať v tom zmysle, že pomoc, ktorá – v prípade, že príslušný orgán nevydal rozhodnutie o priznaní práva na poskytnutie pomoci v lehote na poskytnutie pomoci stanovenej v schéme pomoci – sa poskytne jednotlivcovi po uplynutí uvedenej lehoty na základe výkonu súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlasuje, že v lehote na poskytnutie pomoci stanovenej v schéme pomoci jednotlivec spĺňal všetky podmienky stanovené vnútroštátnym právom na získanie predmetnej pomoci a že odmietnutie príslušného orgánu poskytnúť pomoc bolo protiprávne, predstavuje existujúcu pomoc?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
Úvodné pripomienky
17
Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že štátna pomoc, na ktorú sa vzťahuje vnútroštátna schéma pomoci schválená Komisiou, sa má považovať za „poskytnutú“ v zmysle tohto ustanovenia v okamihu, keď príslušný vnútroštátny orgán neoprávnene odmietol priznať právo na získanie pomoci jednotlivcovi, ktorý o ňu požiadal v lehote stanovenej na jej poskytnutie, ak súdne rozhodnutie konštatuje, že toto odmietnutie bolo protiprávne po uplynutí tejto lehoty.
18
V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pomoc sa musí považovať za „poskytnutú“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ v okamihu, keď je príjemcovi priznané právo na jej získanie na základe uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy. Rozhodujúci aspekt na účely stanovenia dátumu, ku ktorému bolo právo na získanie štátnej pomoci priznané jej príjemcom prostredníctvom určitého opatrenia, spočíva v tom, že títo príjemcovia nadobudli určité právo na získanie tejto pomoci, a v súvisiacom záväzku štátu poskytnúť uvedenú pomoc. Práve k tomuto dátumu totiž takéto opatrenie môže spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, ktoré môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. marca 2013, Magdeburger Mühlenwerke, C‑129/12 , EU:C:2013:200 , bod 40 , ako aj z 25. januára 2022, Komisia/European Food a i., C‑638/19 P , EU:C:2022:50 , body 115 a 123 ).
19
Vnútroštátnemu súdu teda prislúcha, aby na základe uplatniteľného vnútroštátneho práva a v súlade s právom Únie určil okamih, ku ktorému sa má štátna pomoc, o ktorú ide vo veci samej, považovať za poskytnutú. Na tento účel musí vnútroštátny súd zohľadniť všetky podmienky stanovené vnútroštátnym právom na poskytnutie dotknutej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. marca 2013, Magdeburger Mühlenwerke, C‑129/12 , EU:C:2013:200 , bod 41 , ako aj z 28. októbra 2020, INAIL, C‑608/19 , EU:C:2020:865 , body 31 a 32 ).
20
Vnútroštátny súd musí predovšetkým určiť, či vnútroštátne právo v situácii, o akú ide vo veci samej, umožňuje domnievať sa, že isté právo na získanie dotknutej pomoci sa má považovať za nadobudnuté ex tunc ku dňu, keď mal príslušný orgán konať zákonným spôsobom, teda ku dňu neoprávneného odmietnutia zo strany tohto orgánu, alebo či naopak toto vnútroštátne právo možno vykladať len v tom zmysle, že zamietavé rozhodnutie tohto orgánu, aj keby bolo vyhlásené za protiprávne, nemohlo viesť k tomu, že žiadateľ nadobudol určité právo na získanie pomoci.
21
Vzhľadom však na to, že z vysvetlení vnútroštátneho súdu vyplýva, že sa zdá, že vnútroštátne právo možno vykladať len v tomto poslednom uvedenom zmysle, treba pripomenúť, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ Súdnemu dvoru prináleží poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. Z tohto pohľadu mu prislúcha prípadne preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. Súdny dvor môže na účely poskytnutia takejto užitočnej odpovede vziať do úvahy aj normy práva Únie, na ktoré vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodkazoval (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. marca 1986, Tissier, 35/85 , EU:C:1986:143 , bod 9 , ako aj z 9. septembra 2021, LatRailNet a Latvijas dzelzceļš, C‑144/20 , EU:C:2021:717 , bod 29 ).
22
V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, v podstate vyplýva, že schéma pomoci, o ktorú ide vo veci samej, určila konečný dátum stanovený na poskytnutie pomoci na základe dátumu stanoveného v oznámení o dočasnom rámci a že táto schéma bola rozhodnutím Komisie vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom najmä vzhľadom na skutočnosť, že tento konečný dátum jej priznával dočasnú povahu. Z toho vyplýva, že uplatňovanie uvedenej schémy predstavuje vykonávanie práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
23
Okrem toho Súdny dvor už mal príležitosť poukázať na to, že uplatnenie pravidiel Únie v oblasti štátnej pomoci sa zakladá na povinnosti lojálnej spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi na jednej strane a Komisiou a súdmi Únie na strane druhej, v rámci ktorej každý koná podľa úlohy, ktorú mu určuje Zmluva (rozsudok z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, C‑284/12 , EU:C:2013:755 , bod 41 ). V tejto súvislosti v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti platí, že hoci je vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu, aby upravil procesné podmienky žalôb určených na zabezpečenie ochrany individuálnych práv odvodených z právneho poriadku Únie, členské štáty sú pritom v každom prípade zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania práva na účinnú súdnu ochranu týchto práv, ako je zakotvené v článku 47 prvom odseku Charty (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. marca 2015, E.ON Földgáz Trade, C‑510/13 , EU:C:2015:189 , body 49 a 50 , ako aj z 28. januára 2025, ASG 2, C‑253/23 , EU:C:2025:40 , bod 75 ). Podľa tohto článku 47 prvého odseku každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.
24
Za týchto podmienok treba konštatovať, že svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, či sa majú článok 107 ods. 1 ZFEÚ a článok 47 prvý odsek Charty vykladať v tom zmysle, že bránia výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorý má za následok, že individuálnu pomoc, na ktorú sa vzťahuje schéma štátnej pomoci schválená Komisiou, nemožno považovať za „poskytnutú“ v zmysle tohto ustanovenia Zmluvy o FEÚ ku dňu, keď príslušný vnútroštátny orgán neoprávnene odmietol poskytnúť túto pomoc jednotlivcovi, ktorý o ňu požiadal v lehote stanovenej na jej poskytnutie, ak súdne rozhodnutie konštatuje, že toto odmietnutie bolo protiprávne po uplynutí tejto lehoty.
O veci samej
25
Vzhľadom na skutočnosť, že výklad lotyšského práva zrejme vedie, ako vyplýva z bodu 21 tohto rozsudku, k tomu, že pomoc, o ktorú ide vo veci samej, možno považovať za „poskytnutú“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ až ku dňu prijatia priaznivého správneho aktu prijatého na vykonanie súdneho rozhodnutia, prijatie takéhoto aktu, a teda ani vykonanie tohto rozhodnutia nie je možné, ak lehota na poskytnutie pomoci uplynula v priebehu súdneho konania, ako je to v prejednávanej veci.
26
Pomoc poskytnutá v okamihu, keď schválenie tejto pomoci Komisiou už nie je platné, sa totiž musí z dôvodu, že ide o novú pomoc, oznámiť Komisii podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ a nemôže sa poskytovať dovtedy, kým Komisia nerozhodne o jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. októbra 2021, Eco Fox a i., C‑915/19 až C‑917/19 , EU:C:2021:887 , bod 36 , a zo 7. apríla 2022, Autonome Provinz Bozen, C‑102/21 a C‑103/21 , EU:C:2022:272 , body 32 , 34 a 42 ).
27
Z toho vyplýva, že účinnosť práva na prostriedok nápravy zaručeného v článku 47 prvom odseku Charty pre osobu podliehajúcu súdnej právomoci, akou je TOODE, by v prípade opísanom v bode 25 tohto rozsudku nemohla byť zaručená, hoci by bolo súdnym rozhodnutím po úplnom preskúmaní zákonnosti uznané, že žalobca, žiadateľ o predmetnú pomoc, pôvodne splnil všetky podmienky na to, aby mohol získať túto pomoc v časovom rámci stanovenom dotknutou schémou pomoci.
28
Výkon súdneho rozhodnutia je pritom neoddeliteľnou súčasťou práva na účinný prostriedok nápravy v zmysle článku 47 Charty. Toto právo by totiž bolo iluzórne, ak by vnútroštátny právny poriadok členského štátu umožňoval, aby právoplatné a záväzné súdne rozhodnutie nemalo účinky, a to v neprospech niektorého účastníka konania (rozsudky z 30. júna 2016, Toma a Biroul Executorului Judecătoresc Hora’iu‑Vasile Cruduleci, C‑205/15 , EU:C:2016:499 , bod 43 , ako aj z 29. júla 2019, Torubarov, C‑556/17 , EU:C:2019:626 , bod 57 ).
29
V prípade uvedenom v bode 25 tohto rozsudku článok 47 prvý odsek Charty ako ustanovenie práva Únie s priamym účinkom teda vyžaduje, aby vnútroštátny súd neuplatnil vnútroštátne právo, ktoré bráni konštatovaniu, že individuálna pomoc bola poskytnutá ku dňu zamietavého rozhodnutia príslušného orgánu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. júna 2019, Popławski, C‑573/17 , EU:C:2019:530 , bod 61 , a zo 14. mája 2020, Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Dél‑alföldi Regionális Igazgatóság, C‑924/19 PPU a C‑925/19 PPU , EU:C:2020:367 , body 139 a 140 , ako aj citovanú judikatúru). Za týchto podmienok musí dátum, ku ktorému sa táto pomoc považuje za „poskytnutú“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, zodpovedať dátumu, ku ktorému príslušný orgán neoprávnene odmietol poskytnutie pomoci tejto spoločnosti.
30
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ a článok 47 prvý odsek Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorý má za následok, že individuálnu pomoc, na ktorú sa vzťahuje schéma štátnej pomoci schválená Komisiou, nemožno považovať za „poskytnutú“ v zmysle tohto ustanovenia Zmluvy o FEÚ ku dňu, keď príslušný vnútroštátny orgán neoprávnene odmietol poskytnúť túto pomoc jednotlivcovi, ktorý o ňu požiadal v lehote stanovenej na jej poskytnutie, ak súdne rozhodnutie konštatuje, že toto odmietnutie bolo protiprávne po uplynutí tejto lehoty.
O druhej otázke
31
Na úvod treba vzhľadom na odpoveď na prvú otázku uviesť, že pomoc, o ktorú ide vo veci samej, sa musí považovať za poskytnutú ku dňu zamietavých rozhodnutí daňovej správy, teda pred uplynutím lehoty stanovenej na poskytnutie pomoci.
32
S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď na druhú otázku je preto potrebné túto otázku chápať tak, že jej cieľom je v podstate zistiť, či sa má článok 1 písm. b) bod ii) nariadenia 2015/1589 vykladať v tom zmysle, že za „existujúcu pomoc“ v zmysle tohto ustanovenia sa má kvalifikovať individuálna pomoc, ktorá sa považuje za poskytnutú ku dňu, keď ju príslušný orgán neoprávnene odmietol poskytnúť jednotlivcovi, ktorý o ňu požiadal v lehote stanovenej na jej poskytnutie, ale vyplatil ju tomuto jednotlivcovi v rámci výkonu priaznivého správneho aktu prijatého na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom sa konštatuje protiprávnosť tohto odmietnutia po uplynutí tejto lehoty.
33
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 1 písm. b) bod ii) tohto nariadenia stanovuje, že „existujúca pomoc“ je schválená pomoc, čo zahŕňa schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou. Článok 1 písm. c) tohto nariadenia stanovuje, že „nová pomoc“ je každá schéma pomoci a každá individuálna pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci.
34
Súdny dvor okrem toho rozhodol, že od okamihu, keď je príjemcovi priznané isté právo na získanie štátnej pomoci podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, treba pomoc považovať za poskytnutú, takže skutočný prevod predmetných prostriedkov nie je rozhodujúci (rozsudky z 19. decembra 2019, Arriva Italia a i., C‑385/18 , EU:C:2019:1121 , bod 36 , a z 20. mája 2021, Azienda Sanitaria Provinciale di Catania, C‑128/19 , EU:C:2021:401 , bod 45 a citovaná judikatúra).
35
Z tejto judikatúry vyplýva, že vzhľadom na to, že sa štátna pomoc, o akú ide vo veci samej, považuje za poskytnutú v okamihu, keď platilo povolenie Komisie na túto pomoc, musí byť kvalifikovaná ako „schválená pomoc“, a teda ako „existujúca pomoc“ v zmysle článku 1 písm. b) bodu ii) nariadenia 2015/1589, a to bez ohľadu na skutočnosť, že bola vyplatená po skončení platnosti schémy pomoci schválenej Komisiou.
36
Treba spresniť, ako uviedol generálny advokát v bode 47 svojich návrhov, že takýto výklad nemôže narušiť hospodársku súťaž na trhu. Keďže ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 18 tohto rozsudku, práve k dátumu, keď bolo priznané isté právo na získanie štátnej pomoci, opatrenie môže spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, ktoré môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyplatenie pomoci, o akú ide vo veci samej, po skončení platnosti dotknutej schémy pomoci stavia žiadateľa o pomoc do pozície, v ktorej by sa mal nachádzať, ak by príslušný orgán konal zákonne, a umožňuje tak práve obnovenie konkurenčnej rovnováhy na trhu.
37
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 1 písm. b) bod ii) nariadenia 2015/1589 sa má vykladať v tom zmysle, že za „existujúcu pomoc“ v zmysle tohto ustanovenia sa má kvalifikovať individuálna pomoc, ktorá sa považuje za poskytnutú ku dňu, keď ju príslušný orgán neoprávnene odmietol poskytnúť jednotlivcovi, ktorý o ňu požiadal v lehote stanovenej na jej poskytnutie, ale vyplatil ju tomuto jednotlivcovi v rámci výkonu priaznivého správneho aktu prijatého na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom sa konštatuje protiprávnosť tohto odmietnutia po uplynutí tejto lehoty.
O trovách
38
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veciach samých incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
1.
Článok 107 ods. 1 ZFEÚ a článok 47 prvý odsek Charty základných práv Európskej únie
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
že bránia výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorý má za následok, že individuálnu pomoc v rámci schémy štátnej pomoci schválenej Komisiou nemožno považovať za „poskytnutú“ v zmysle tohto ustanovenia Zmluvy o FEÚ ku dňu, keď príslušný vnútroštátny orgán neoprávnene odmietol poskytnúť túto pomoc jednotlivcovi, ktorý o ňu požiadal v lehote stanovenej na jej poskytnutie, ak súdne rozhodnutie konštatuje, že toto odmietnutie bolo protiprávne po uplynutí tejto lehoty.
2.
Článok 1 písm. b) bod ii) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ]
sa má vykladať v tom zmysle, že:
za „existujúcu pomoc“ v zmysle tohto ustanovenia sa má kvalifikovať individuálna pomoc, ktorá sa považuje za poskytnutú ku dňu, keď ju príslušný orgán neoprávnene odmietol poskytnúť jednotlivcovi, ktorý o ňu požiadal v lehote stanovenej na jej poskytnutie, ale vyplatil ju tomuto jednotlivcovi v rámci výkonu priaznivého správneho aktu prijatého na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom sa konštatuje protiprávnosť tohto odmietnutia po uplynutí tejto lehoty.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: lotyština.