C-653/23

62023CJ0653

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 3. júla 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Štátna pomoc – Článok 107 ods. 1 ZFEÚ – Schéma pomoci schválená Európskou komisiou – Podpora hospodárstva v súvislosti s pandémiou COVID‑19 – Odmietnutie príslušného orgánu poskytnúť pomoc – Žaloba smerujúca k tomu, aby súd, ktorému bola vec predložená, nariadil prijatie priaznivého správneho aktu ex nunc – Uplynutie lehoty stanovenej na poskytnutie pomoci v priebehu súdneho konania – Dátum, ku ktorému sa pomoc považuje za poskytnutú – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Právo na účinný súdny prostriedok nápravy – Nariadenie (EÚ) 2015/1589 – Článok 1 – Existujúca pomoc“

Vo veci C‑653/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko) z 1. novembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 6. novembra 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: M. Aleksejev, vedúci oddelenia,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. decembra 2024,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

„TOODE“ SIA, v zastúpení: S. Ņukša, valdes locekle,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 107 ods. 1 ZFEÚ a článku 1 písm. b) bodu ii) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] ( Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou „TOODE“ SIA a Valsts ieņēmumu dienests (Štátna daňová správa, Lotyšsko) (ďalej len „daňová správa“) vo veci rozhodnutia, ktorým táto správa odmietla poskytnúť spoločnosti TOODE pomoc určenú na zabezpečenie prevádzkového kapitálu pre podniky zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID‑19.

…

b)

‚existujúca pomoc‘ je:

…

ii)

schválená pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálna pomoc, ktoré boli schválené [Európskou] komisiou alebo Radou [Európskej únie];

Oznámenie Komisie o dočasnom rámci pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID‑19 (2020/C 91 1/01, Ú. v. EÚ C 91 I, 2020, s. 1 ) bolo uverejnené 20. marca 2020 v Úradnom vestníku Európskej únie a následne bolo sedemkrát zmenené. Body 21 a 22 tohto oznámenia, zmeneného oznámením Komisie z 24. novembra 2021 (2021/C 473/01, Ú. v. EÚ C 473, 2021, s. 1 ) (ďalej len oznámenie o dočasnom rámci“), sa nachádzali v oddiele 3.1 nazvanom „Obmedzené sumy pomoci“, posledného uvedeného oznámenia a stanovovali:

„21.

Nad rámec súčasných možností podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ môžu byť za súčasných okolností primeraným, potrebným a cieleným riešením aj dočasné obmedzené sumy pomoci pre podniky, ktoré čelia náhlemu nedostatku alebo dokonca úplnej nedostupnosti likvidity.

22.

Komisia bude považovať takúto štátnu pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky…:

…

6

Ustanovenie § 254 ods. 1 tohto poriadku znie:

„Ak súd považuje návrh na vydanie správneho aktu za dôvodný, nariadi orgánu verejnej moci, aby príslušný správny akt vydal.“

7

Lotyšské orgány prijali Ministru kabineta noteikumi Nr. 676 „Noteikumi par atbalstu Covid‑19 krīzes skartajiem uzņēmumiem apgrozāmo līdzekļu plūsmas nodrošināšanai“ (vyhláška Rady ministrov č. 676 stanovujúca pravidlá v oblasti pomoci určenej na zabezpečenie prevádzkového kapitálu pre podniky zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID‑19) z 10. novembra 2020 ( Latvijas Vēstnesis , 2020, č. 222A, ďalej len „lotyšské pravidlá v oblasti pomoci“). Schéma pomoci vytvorená lotyšskými pravidlami v oblasti pomoci, ktoré nadobudli účinnosť 17. novembra 2020, bola zavedená v súlade s požiadavkami stanovenými v oddiele 3.1 oznámenia o dočasnom rámci. Rozhodnutím SA.59592 (2020/N) zo 16. decembra 2020 Komisia konštatovala, že táto schéma je zlučiteľná s vnútorným trhom najmä za predpokladu, že dotknutá pomoc bude poskytnutá najneskôr 30. júna 2021, pričom tento dátum bol následne rozhodnutím Komisie SA.100596 (2021/N) zo 14. decembra 2021 predĺžený do 30. júna 2022.

8

10

V dňoch 25. marca a 9. apríla 2021 spoločnosť TOODE požiadala daňovú správu o poskytnutie vnútroštátnej schémy pomoci na zabezpečenie prevádzkového kapitálu pre podniky zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID‑19. Dvoma pôvodnými rozhodnutiami z 23. apríla a 7. júna 2021 a následne dvoma konečnými rozhodnutiami z 9. júna a 23. júla 2021 jej táto správa odmietla poskytnúť požadovanú pomoc s odôvodnením, že nespĺňa jednu z podmienok stanovených lotyšskými pravidlami v oblasti pomoci, ktorá sa týka zníženia obratu.

11

TOODE po tom, čo jej žaloba, ktorú podala na prvostupňový súd, bola zamietnutá, podala 29. júna 2022 odvolanie na Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Týmto odvolaním sa TOODE domáha toho, aby v súlade s § 254 ods. 1 Správneho poriadku, v znení uplatniteľnom na skutkový stav vo veci samej, tento súd nariadil daňovej správe prijať priaznivý správny akt, ktorým sa prizná požadovaná pomoc.

12

Vnútroštátny súd pripomína, že Komisia vyhlásila už uvedenú vnútroštátnu schému pomoci, ako vyplýva z bodu 7 tohto rozsudku, za zlučiteľnú s vnútorným trhom, najmä pokiaľ bola dotknutá pomoc poskytnutá v súlade s bodom 24 lotyšských pravidiel v oblasti pomoci a bodom 22 písm. d) oznámenia o dočasnom rámci najneskôr 30. júna 2022. Uvádza, že táto lehota uplynula v priebehu konania, ktoré na ňom bolo začaté.

16

Za týchto podmienok Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že štátna pomoc sa má považovať za ,poskytnutú‘ v okamihu, keď príslušný orgán neoprávnene odmietol priznať jednotlivcovi právo na získanie štátnej pomoci, ak sa to konštatuje súdnym rozhodnutím vydaným po uplynutí lehoty stanovenej na poskytnutie pomoci?

2.

Má sa článok 1 písm. b) bod ii) nariadenia… [2015/1589]… vykladať v tom zmysle, že pomoc, ktorá – v prípade, že príslušný orgán nevydal rozhodnutie o priznaní práva na poskytnutie pomoci v lehote na poskytnutie pomoci stanovenej v schéme pomoci – sa poskytne jednotlivcovi po uplynutí uvedenej lehoty na základe výkonu súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlasuje, že v lehote na poskytnutie pomoci stanovenej v schéme pomoci jednotlivec spĺňal všetky podmienky stanovené vnútroštátnym právom na získanie predmetnej pomoci a že odmietnutie príslušného orgánu poskytnúť pomoc bolo protiprávne, predstavuje existujúcu pomoc?“

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pomoc sa musí považovať za „poskytnutú“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ v okamihu, keď je príjemcovi priznané právo na jej získanie na základe uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy. Rozhodujúci aspekt na účely stanovenia dátumu, ku ktorému bolo právo na získanie štátnej pomoci priznané jej príjemcom prostredníctvom určitého opatrenia, spočíva v tom, že títo príjemcovia nadobudli určité právo na získanie tejto pomoci, a v súvisiacom záväzku štátu poskytnúť uvedenú pomoc. Práve k tomuto dátumu totiž takéto opatrenie môže spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, ktoré môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. marca 2013, Magdeburger Mühlenwerke, C‑129/12 , EU:C:2013:200 , bod 40 , ako aj z 25. januára 2022, Komisia/European Food a i., C‑638/19 P , EU:C:2022:50 , body 115 a 123 ).

19

Vnútroštátnemu súdu teda prislúcha, aby na základe uplatniteľného vnútroštátneho práva a v súlade s právom Únie určil okamih, ku ktorému sa má štátna pomoc, o ktorú ide vo veci samej, považovať za poskytnutú. Na tento účel musí vnútroštátny súd zohľadniť všetky podmienky stanovené vnútroštátnym právom na poskytnutie dotknutej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. marca 2013, Magdeburger Mühlenwerke, C‑129/12 , EU:C:2013:200 , bod 41 , ako aj z 28. októbra 2020, INAIL, C‑608/19 , EU:C:2020:865 , body 31 a 32 ).

20

Vnútroštátny súd musí predovšetkým určiť, či vnútroštátne právo v situácii, o akú ide vo veci samej, umožňuje domnievať sa, že isté právo na získanie dotknutej pomoci sa má považovať za nadobudnuté ex tunc ku dňu, keď mal príslušný orgán konať zákonným spôsobom, teda ku dňu neoprávneného odmietnutia zo strany tohto orgánu, alebo či naopak toto vnútroštátne právo možno vykladať len v tom zmysle, že zamietavé rozhodnutie tohto orgánu, aj keby bolo vyhlásené za protiprávne, nemohlo viesť k tomu, že žiadateľ nadobudol určité právo na získanie pomoci.

Okrem toho Súdny dvor už mal príležitosť poukázať na to, že uplatnenie pravidiel Únie v oblasti štátnej pomoci sa zakladá na povinnosti lojálnej spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi na jednej strane a Komisiou a súdmi Únie na strane druhej, v rámci ktorej každý koná podľa úlohy, ktorú mu určuje Zmluva (rozsudok z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, C‑284/12 , EU:C:2013:755 , bod 41 ). V tejto súvislosti v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti platí, že hoci je vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu, aby upravil procesné podmienky žalôb určených na zabezpečenie ochrany individuálnych práv odvodených z právneho poriadku Únie, členské štáty sú pritom v každom prípade zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania práva na účinnú súdnu ochranu týchto práv, ako je zakotvené v článku 47 prvom odseku Charty (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. marca 2015, E.ON Földgáz Trade, C‑510/13 , EU:C:2015:189 , body 49 a 50 , ako aj z 28. januára 2025, ASG 2, C‑253/23 , EU:C:2025:40 , bod 75 ). Podľa tohto článku 47 prvého odseku každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.

24

Za týchto podmienok treba konštatovať, že svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, či sa majú článok 107 ods. 1 ZFEÚ a článok 47 prvý odsek Charty vykladať v tom zmysle, že bránia výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorý má za následok, že individuálnu pomoc, na ktorú sa vzťahuje schéma štátnej pomoci schválená Komisiou, nemožno považovať za „poskytnutú“ v zmysle tohto ustanovenia Zmluvy o FEÚ ku dňu, keď príslušný vnútroštátny orgán neoprávnene odmietol poskytnúť túto pomoc jednotlivcovi, ktorý o ňu požiadal v lehote stanovenej na jej poskytnutie, ak súdne rozhodnutie konštatuje, že toto odmietnutie bolo protiprávne po uplynutí tejto lehoty.

Z toho vyplýva, že účinnosť práva na prostriedok nápravy zaručeného v článku 47 prvom odseku Charty pre osobu podliehajúcu súdnej právomoci, akou je TOODE, by v prípade opísanom v bode 25 tohto rozsudku nemohla byť zaručená, hoci by bolo súdnym rozhodnutím po úplnom preskúmaní zákonnosti uznané, že žalobca, žiadateľ o predmetnú pomoc, pôvodne splnil všetky podmienky na to, aby mohol získať túto pomoc v časovom rámci stanovenom dotknutou schémou pomoci.

28

Výkon súdneho rozhodnutia je pritom neoddeliteľnou súčasťou práva na účinný prostriedok nápravy v zmysle článku 47 Charty. Toto právo by totiž bolo iluzórne, ak by vnútroštátny právny poriadok členského štátu umožňoval, aby právoplatné a záväzné súdne rozhodnutie nemalo účinky, a to v neprospech niektorého účastníka konania (rozsudky z 30. júna 2016, Toma a Biroul Executorului Judecătoresc Hora’iu‑Vasile Cruduleci, C‑205/15 , EU:C:2016:499 , bod 43 , ako aj z 29. júla 2019, Torubarov, C‑556/17 , EU:C:2019:626 , bod 57 ).

29

V prípade uvedenom v bode 25 tohto rozsudku článok 47 prvý odsek Charty ako ustanovenie práva Únie s priamym účinkom teda vyžaduje, aby vnútroštátny súd neuplatnil vnútroštátne právo, ktoré bráni konštatovaniu, že individuálna pomoc bola poskytnutá ku dňu zamietavého rozhodnutia príslušného orgánu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. júna 2019, Popławski, C‑573/17 , EU:C:2019:530 , bod 61 , a zo 14. mája 2020, Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Dél‑alföldi Regionális Igazgatóság, C‑924/19 PPU a C‑925/19 PPU , EU:C:2020:367 , body 139 a 140 , ako aj citovanú judikatúru). Za týchto podmienok musí dátum, ku ktorému sa táto pomoc považuje za „poskytnutú“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, zodpovedať dátumu, ku ktorému príslušný orgán neoprávnene odmietol poskytnutie pomoci tejto spoločnosti.

S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď na druhú otázku je preto potrebné túto otázku chápať tak, že jej cieľom je v podstate zistiť, či sa má článok 1 písm. b) bod ii) nariadenia 2015/1589 vykladať v tom zmysle, že za „existujúcu pomoc“ v zmysle tohto ustanovenia sa má kvalifikovať individuálna pomoc, ktorá sa považuje za poskytnutú ku dňu, keď ju príslušný orgán neoprávnene odmietol poskytnúť jednotlivcovi, ktorý o ňu požiadal v lehote stanovenej na jej poskytnutie, ale vyplatil ju tomuto jednotlivcovi v rámci výkonu priaznivého správneho aktu prijatého na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom sa konštatuje protiprávnosť tohto odmietnutia po uplynutí tejto lehoty.

33

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 1 písm. b) bod ii) tohto nariadenia stanovuje, že „existujúca pomoc“ je schválená pomoc, čo zahŕňa schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou. Článok 1 písm. c) tohto nariadenia stanovuje, že „nová pomoc“ je každá schéma pomoci a každá individuálna pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci.

34

Súdny dvor okrem toho rozhodol, že od okamihu, keď je príjemcovi priznané isté právo na získanie štátnej pomoci podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, treba pomoc považovať za poskytnutú, takže skutočný prevod predmetných prostriedkov nie je rozhodujúci (rozsudky z 19. decembra 2019, Arriva Italia a i., C‑385/18 , EU:C:2019:1121 , bod 36 , a z 20. mája 2021, Azienda Sanitaria Provinciale di Catania, C‑128/19 , EU:C:2021:401 , bod 45 a citovaná judikatúra).

O trovách

38

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veciach samých incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

1.

Článok 107 ods. 1 ZFEÚ a článok 47 prvý odsek Charty základných práv Európskej únie

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: lotyština.