C-664/23

62023CJ0664

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 19. decembra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2011/98/EÚ – Práva pracovníkov z tretích krajín, ktorí sú držiteľmi jednotného povolenia – Článok 12 – Právo na rovnaké zaobchádzanie – Sociálne zabezpečenie – Vnútroštátna právna úprava týkajúca sa určenia nároku na rodinné dávky – Právna úprava vylučujúca zohľadnenie maloletých detí držiteľa jednotného povolenia v prípade nepreukázania ich legálneho vstupu na vnútroštátne územie“

Vo veci C‑664/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour d’appel de Versailles (France) (Odvolací súd Versailles, Francúzsko) z 9. novembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru v ten istý deň, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

TX, v zastúpení: S. Potiron, avocate,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 12 ods. 1 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte ( Ú. v. EÚ L 343, 2011, s. 1 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi TX, štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý je držiteľom jednotného povolenia, a Caisse d’allocations familiales des Hauts‑de‑Seine (Úrad pre rodinné dávky Hauts‑de‑Seine, Francúzsko) (ďalej len „CAF“) vo veci zamietnutia jeho žiadosti o zohľadnenie jeho maloletých detí narodených v zahraničí na účely určenia jeho nároku na rodinné dávky.

Právny rámec

Právo Únie

Právo na rovnaké zaobchádzanie vo vymedzených oblastiach by malo byť pevne spojené s oprávneným pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny a s umožnením jeho prístupu na trh práce v členskom štáte, ktoré sú zapísané v jeho jednotnom povolení zahŕňajúcom povolenie na pobyt a na zamestnanie a v povoleniach na pobyt vydaných na iné účely a obsahujúcich informácie o oprávnení pracovať.

…

(24)

Pracovníci z tretích krajín by mali mať nárok na rovnaké zaobchádzanie v oblasti sociálneho zabezpečenia. Odvetvia sociálneho zabezpečenia sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia [( Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1 )]. Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie, by sa mali vzťahovať aj na pracovníkov, ktorí boli prijatí do členského štátu a prichádzajú priamo z tretej krajiny. Touto smernicou by sa však nemali pracovníkom z tretích krajín priznávať práva nad úroveň tých, ktoré sú už ustanovené v existujúcich právnych predpisoch Únie v oblasti sociálneho zabezpečenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nachádzajú v cezhraničnej situácii. Touto smernicou by sa ďalej nemali priznávať práva v súvislosti so situáciami, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti právnych predpisov Únie, ako napríklad vo vzťahu k členom rodiny s pobytom v tretej krajine. Touto smernicou by sa mali priznať práva iba vo vzťahu k rodinným príslušníkom, ktorí sa zlúčia s pracovníkmi z tretej krajiny s cieľom pobytu v členskom štáte v záujme zlúčenia rodiny, alebo k rodinným príslušníkom, ktorí už majú oprávnený pobyt v príslušnom členskom štáte.

…

b)

štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli prijatí do členského štátu na iné účely ako na vykonávanie zamestnania v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom, sú oprávnení pracovať a majú povolenie na pobyt v súlade s nariadením [Rady] (ES) č. 1030/2002 [z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov ( Ú. v. ES L 157, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 19/006, s. 3)], a

c)

štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli prijatí do členského štátu na účely vykonávania zamestnania v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom.“

5

2. Členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie:

…

b)

obmedzením práv priznaných pracovníkom z tretích krajín podľa odseku 1 písm. e), no neobmedzením takýchto práv pre pracovníkov z tretích krajín, ktorí sú zamestnaní alebo ktorí boli zamestnaní aspoň šesť mesiacov a sú evidovaní ako nezamestnaní.

Okrem toho členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že odsek 1 písm. e) sa v súvislosti s rodinnými dávkami neuplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa povolilo pracovať na území členského štátu na obdobie nepresahujúce šesť mesiacov, na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli prijatí na účely štúdia, alebo na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú povolenie pracovať na základe víza;

…“

Code de l’action sociale et des familles (Zákonník o sociálnej starostlivosti a rodine)

8

Podľa článku L. 262‑5 druhého odseku Zákonníka o sociálnej starostlivosti a rodine:

„Aby sa deti cudzích štátnych príslušníkov zohľadňovali z titulu práv príjemcu, ktorý je cudzincom a nie je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie, iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore [z 2. mája 1992 ( Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3 ; Mim. vyd. 11/052, s. 3),] alebo Švajčiarskej konfederácie, musia spĺňať podmienky stanovené v článku L.512‑2 code de la sécurité sociale (Zákonník sociálneho zabezpečenia).“

Code de la sécurité sociale (Zákonník sociálneho zabezpečenia)

9

7°) príspevok na začiatku školského roka,

…“

10

Článok L. 512‑2 Zákonníka o sociálnom zabezpečení stanovuje:

„Štátni príslušníci členských štátov Európskeho spoločenstva, iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie, ktorí spĺňajú podmienky požadované na legálny pobyt vo Francúzsku, majú nárok ex lege na rodinné dávky za podmienok stanovených v tejto knihe…

Cudzinci, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu Európskeho spoločenstva, iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie a ktorí sú držiteľmi dokladu vyžadovaného zákonom alebo iným právnym predpisom alebo medzinárodnými zmluvami alebo dohodami na legálny pobyt vo Francúzsku, majú takisto nárok ex lege na rodinné dávky za podmienok stanovených v tejto knihe.

sú rodinnými príslušníkmi utečenca,

–

majú postavenie dieťaťa cudzinca, ktorý je držiteľom povolenia na pobyt…

Dekrét stanovuje zoznam dokladov a listín potvrdzujúcich legálnosť vstupu a pobytu príjemcov, ktorí sú cudzincami. Určuje tiež povahu dokumentov vyžadovaných na preukázanie toho, že deti, o ktoré sa títo cudzinci starajú a na ktoré žiadajú o rodinné dávky, spĺňajú podmienky uvedené v predchádzajúcich odsekoch.“

11

Článok D. 512‑2 tohto zákonníka stanovuje:

Potvrdenie vydané orgánmi prefektúry, v ktorom sa spresňuje, že dieťa vstúpilo na územie Francúzska najneskôr v rovnakom čase ako jeden z jeho rodičov, ktorému bol povolený pobyt…“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

12

Dňa 1. apríla 2014 TX, arménsky štátny príslušník, držiteľ povolenia na pobyt „na súkromný a rodinný život“, ktoré mu umožňuje pracovať vo Francúzsku, požiadal CAF o priznanie rodinných dávok na jeho tri deti, z ktorých dve, narodené mimo francúzskeho územia, vstúpili na toto územie nelegálne.

13

Pri určení jeho práv CAF odmietol zohľadniť jeho dve deti narodené v zahraničí z dôvodu ich nelegálneho vstupu na francúzske územie.

17

Rozsudkom z 23. júna 2022 Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) zrušil tento rozsudok z dôvodu „nedostatočného odôvodnenia“ a vrátil vec Cour d’appel de Versailles (Odvolací súd Versailles) v inom zložení, ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

18

Tento posledný uvedený súd uvádza, že legálnosť pobytu TX na francúzskom území „nie je sporná“, keďže je držiteľom povolenia na prechodný pobyt, ktoré ho oprávňuje pracovať, a že jedinou otázkou je, či má nárok na rodinné dávky na svoje dve deti narodené v zahraničí.

19

Podľa tohto súdu sa táto smernica má na tento spor uplatniť, keďže na jednej strane dávky, o ktoré ide vo veci samej, patria do pôsobnosti nariadenia č. 883/2004, a na druhej strane TX je štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý bol prijatý na účely vykonávania zamestnania vo Francúzsku, pretože je držiteľom viacročného povolenia na pobyt, ktoré mu umožňuje pracovať, a navyše má pracovnú zmluvu.

23

Vnútroštátny súd sa okrem toho domnieva, že hoci podľa článku 12 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice majú členské štáty možnosť obmedziť právo na rovnaké zaobchádzanie v závislosti od postavenia určitých štátnych príslušníkov tretích krajín, toto ustanovenie nestanovuje žiadnu možnosť odchýliť sa od tohto práva v závislosti od podmienok, za ktorých rodinní príslušníci držiteľa jednotného povolenia prišli na územie hostiteľského členského štátu. V prejednávanej veci sa však zamietnutie žiadosti TX zo strany CAF nezakladá na jeho právnom postavení, ale na podmienkach vstupu a pobytu jeho dvoch detí narodených v Arménsku na francúzskom území.

24

Vnútroštátny súd má však pochybnosti, pokiaľ ide o rozsah odôvodnenia 20 a poslednej vety odôvodnenia 24 smernice 2011/98, ktoré na účely určenia nositeľov práv zaručených touto smernicou odkazujú na rodinných príslušníkov pracovníka z tretej krajiny, ktorým bol povolený vstup do členského štátu na účely zlúčenia rodiny.

25

Za týchto okolností Cour d’appel de Versailles (Odvolací súd Versailles) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa v nadväznosti na [rozsudok INPS] článok 12 ods. 1 písm. e) smernice [2011/98] vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, akým je [Francúzska republika], podľa ktorej je na účely určenia nároku na dávku sociálneho zabezpečenia zakázané zohľadňovať deti držiteľa jednotného povolenia v zmysle článku 2 písm. c) [tejto] smernice narodené v tretej krajine, ak tieto deti, o ktoré sa stará, nevstúpili na územie členského štátu na účely zlúčenia rodiny, alebo ak neboli predložené doklady umožňujúce odôvodniť legálnosť ich vstupu na územie tohto štátu, pričom táto podmienka sa nemá vyžadovať v prípade detí poberateľov dávok, ktorí sú štátnymi príslušníkmi daného štátu alebo štátnymi príslušníkmi iného členského štátu?“

O prejudiciálnej otázke

29

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 12 ods. 1 písm. e) smernice 2011/98 vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sa na účely určenia nároku na dávky sociálneho zabezpečenia pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom jednotného povolenia, zohľadňujú deti narodené v tretej krajine, o ktoré sa stará, len pod podmienkou, že preukážu, že vstúpili na územie tohto členského štátu legálne.

30

33

Na druhej strane je potrebné, aby dotknuté dávky spadali do oblastí sociálneho zabezpečenia, ako sú vymedzené v nariadení č. 883/2004. Je pritom nesporné a francúzska vláda to nepopiera, že dávky, o ktoré ide vo veci samej, predstavujú dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré patria medzi rodinné dávky uvedené v článku 3 ods. 1 písm. j) tohto nariadenia.

34

Za týchto podmienok sa zdá, že osoba nachádzajúca sa v postavení žalobcu vo veci samej má v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. e) smernice 2011/98 právo na rovnaké zaobchádzanie ako francúzski štátni príslušníci.

35

Vnútroštátny súd má však vzhľadom na odôvodnenia 20 a 24 smernice 2011/98 pochybnosti o tom, či sa právo na rovnaké zaobchádzanie môže obmedziť len na deti držiteľa jednotného povolenia, ktoré sa k nemu pripojili na účely zlúčenia rodiny. Tieto pochybnosti vyplývajú zo skutočnosti, že odôvodnenie 20 tejto smernice zahŕňa medzi osoby, ktoré majú právo na rovnaké zaobchádzanie, najmä rodinných príslušníkov pracovníka z tretej krajiny, ktorí boli prijatí do členského štátu na účely zlúčenia rodiny, zatiaľ čo v poslednej vete odôvodnenia 24 tejto smernice sa stanovuje, že práva priznané touto smernicou by sa mali udeliť len rodinným príslušníkom, ktorí sa pripoja k pracovníkom z tretej krajiny s cieľom pobytu v členskom štáte na účely zlúčenia rodiny alebo tým, ktorí majú v tomto členskom štáte legálny pobyt.

38

Súdny dvor však na jednej strane uviedol, že zo znenia odôvodnenia 20 smernice 2011/98 vyplýva, že sa týka najmä situácie, keď rodinní príslušníci pracovníka, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny a je držiteľom jednotného povolenia, majú priamo právo na rovnaké zaobchádzanie stanovené v článku 12 tejto smernice, pričom toto právo sa týmto osobám priznáva ako pracovníkom, hoci ich príchod do hostiteľského členského štátu bol spôsobený skutočnosťou, že boli rodinnými príslušníkmi pracovníka, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny (pozri rozsudok INPS, bod 30).

39

Na druhej strane Súdny dvor konštatoval, že obsah odôvodnenia 24 smernice 2011/98 nie je prevzatý do žiadneho z ustanovení tejto smernice, a pripomenul, že odôvodnenie právneho aktu Únie nemá záväznú právnu silu a nemožno sa ho dovolávať na účely výnimky zo samotných ustanovení aktu (pozri rozsudok INPS, body 31 a 32).

43

Právna úprava dotknutá vo veci samej však nie je spochybnená v rozsahu, v akom podmieňuje nárok na rodinné dávky legálnosťou pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom jednotného povolenia a ktorý žiada o tieto dávky, ale v rozsahu, v akom stanovuje podmienku legálneho vstupu, ktorá sa týka detí tohto štátneho príslušníka, na ktoré sa uvedené dávky požadujú.

44

Francúzska vláda nemôže namietať ani to, že podmienka stanovená vnútroštátnou právnou úpravou v rozsahu, v akom má zabrániť obchádzaniu postupu zlúčenia rodiny, je jednou zo sankcií, ktoré môžu členské štáty prijať v prípade porušenia vnútroštátnych predpisov prijatých na základe smernice 2003/86, a že má objektívnu povahu odôvodnenú potrebou overiť podmienky, za ktorých budú rodinní príslušníci garanta prijatí.

45

Treba uviesť, že smernica 2011/98 stanovuje v prospech niektorých štátnych príslušníkov tretích krajín právo na rovnaké zaobchádzanie, ktoré je všeobecným pravidlom, a vymenúva výnimky z tohto práva, ktoré majú členské štáty možnosť stanoviť a ktoré sa musia vykladať reštriktívne (rozsudok INPS, bod 26).

49

Na druhej strane aj za predpokladu, že by takáto možnosť bola uznaná, z judikatúry vyplýva, že na tieto výnimky sa možno odvolávať iba vtedy, ak orgány dotknutého členského štátu, ktoré majú právomoc na vykonanie tejto smernice, jasne vyjadrili, že majú v úmysle tieto výnimky využiť (rozsudok INPS, bod 26 a citovaná judikatúra). Francúzska vláda však, ako sama priznáva, nemala v úmysle využiť možnosť obmedziť právo na rovnaké zaobchádzanie uplatnením výnimiek stanovených v článku 12 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice.

50

Z uvedeného vyplýva, že členský štát sa nemôže odvolávať na svoju povinnosť zabezpečiť, aby porušenia smernice 2003/86 boli sankcionované s cieľom odôvodniť výnimku z práva na rovnaké zaobchádzanie, ktorú normotvorca Únie nestanovil v smernici 2011/98.

51

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 12 ods. 1 písm. e) smernice 2011/98 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sa na účely určenia nároku na dávky sociálneho zabezpečenia pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom jednotného povolenia, zohľadňujú deti narodené v tretej krajine, o ktoré sa stará, len pod podmienkou, že preukážu, že vstúpili na územie tohto členského štátu legálne.

bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sa na účely určenia nároku na dávky sociálneho zabezpečenia pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom jednotného povolenia, zohľadňujú deti narodené v tretej krajine, o ktoré sa stará, len pod podmienkou, že preukážu, že vstúpili na územie tohto členského štátu legálne.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.