C-665/23

IL

proti

Veracash SAS,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis (spravodajca), sudcovia N. Jääskinen, A. Arabadžiev, M. Condinanzi a R. Frendo,

generálna advokátka: L. Medina,

francúzska vláda, v zastúpení: R. Bénard a T. Lechevallier, splnomocnení zástupcovia,

–

česká vláda, v zastúpení: J. Očková, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Auvret a G. Goddin, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 9. januára 2025,

Právny rámec

Právo Únie

3

Odôvodnenia 31 až 35 smernice 2007/64 uvádzajú:

„(31)

S cieľom znížiť riziko a dôsledky neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií by mal užívateľ platobných služieb čo najskôr informovať poskytovateľa platobných služieb o každom spore, ktorý sa týka údajne neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií za predpokladu, že poskytovateľ platobných služieb splnil svoje informačné povinnosti podľa tejto smernice. Ak užívateľ platobných služieb dodrží lehotu pre toto oznámenie, mal by byť schopný uplatniť tieto nároky v rámci premlčacích dôb stanovených podľa vnútroštátneho práva. Táto smernica by nemala mať vplyv na iné nároky medzi užívateľmi platobných služieb a poskytovateľmi platobných služieb.

(35)

Mali by sa prijať ustanovenia upravujúce alokáciu strát v prípade neautorizovaných platobných transakcií. Na užívateľov platobných služieb, ktorí nie sú spotrebiteľmi, sa môžu uplatňovať iné ustanovenia, keďže takíto užívatelia môžu obyčajne lepšie posúdiť riziko podvodu a prijať protiopatrenia.“

4

Článok 4 tejto smernice obsahuje tieto definície:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

10.

‚užívateľom platobných služieb‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva platobné služby ako platiteľ alebo príjemca alebo aj ako príjemca, aj ako platiteľ;

…

16.

‚platobným príkazom‘ je každý pokyn platiteľa alebo príjemcu svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;

…

6

Kapitola 2 tej istej hlavy IV bola nazvaná „Autorizácia platobných transakcií“ a obsahovala články 54 až 63 tej istej smernice. Článok 56 uvedenej smernice s názvom „Povinnosti užívateľa platobných služieb vo vzťahu k platobným nástrojom“ v odseku 1 stanovoval:

„Užívateľ platobných služieb oprávnený na používanie platobného nástroja musí plniť tieto povinnosti:

…

b)

bez zbytočného odkladu oznámiť poskytovateľovi platobných služieb alebo ním určenému subjektu zistenie straty, krádeže alebo zneužitia platobného nástroja alebo jeho neautorizované použitie.“

d)

zabrániť každému použitiu platobného nástroja po tom, ako bolo vykonané oznámenie podľa článku 56 ods. 1 písm. b).

2. Poskytovateľ platobných služieb znáša riziko spojené so zaslaním platobného nástroja alebo jeho personalizovaných bezpečnostných prvkov platiteľovi.“

8

Podľa článku 58 tejto smernice s názvom „Oznamovanie neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií“:

„Užívateľ platobných služieb má nárok na nápravu zo strany poskytovateľa platobných služieb len vtedy, ak svojho poskytovateľa platobných služieb bez zbytočného odkladu, a najneskôr do 13 mesiacov odo dňa odpísania z účtu, informuje o tom, že zistil neautorizované alebo nesprávne vykonané platobné transakcie, na základe ktorých mu vzniká nárok na nápravu… pokiaľ poskytovateľ platobných služieb prípadne [a to prípadne s výnimkou situácie, keď poskytovateľ platobných služieb – neoficiálny preklad ] neposkytol alebo nesprístupnil informácie o takejto platobnej transakcii v súlade s hlavou III [upravujúcou transparentnosť podmienok a požiadavky na poskytovanie informácií o platobných službách].“

„Členské štáty zabezpečia bez toho, aby bol dotknutý článok 58, aby v prípade neautorizovanej platobnej transakcie poskytovateľ platobných služieb platiteľa okamžite platiteľovi vrátil sumu neautorizovanej platobnej transakcie[,] a ak je to možné, docielil stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná transakcia vôbec nevykonala.“

11

Článok 61 smernice 2007/64, nazvaný „Zodpovednosť platiteľa za neautorizované platobné transakcie“, znel:

„1. Odchylne od článku 60 platiteľ zodpovedá za stratu až do maximálnej výšky 150 [eur], ktorá súvisí so všetkými neautorizovanými platobnými transakciami a ktorá je spôsobená použitím strateného alebo odcudzeného platobného nástroja alebo zneužitím platobného nástroja v dôsledku nezabezpečenia personalizovaných bezpečnostných prvkov platiteľom.

2. Platiteľ znáša všetky straty súvisiace s neautorizovanými platobnými transakciami, ak mu vznikli na základe podvodného konania alebo úmyselným nesplnením jednej alebo viacerých jeho povinností podľa článku 56 alebo nesplnením týchto povinností v dôsledku jeho hrubej nedbalosti [nedbanlivosti – neoficiálny preklad ]. V takýchto prípadoch sa neuplatňuje maximálna suma uvedená v odseku 1 tohto článku.

3. V prípadoch, keď platiteľ nekonal podvodne alebo nemal úmysel nesplniť svoje povinnosti podľa článku 56, môžu členské štáty znížiť zodpovednosť uvedenú v odsekoch 1 a 2 tohto článku, pričom zohľadňujú najmä povahu personalizovaných bezpečnostných prvkov platobného nástroja a okolnosti, za ktorých došlo k jeho strate, odcudzeniu alebo zneužitiu.

Francúzske právo

14

Code monétaire et financier (Menový a finančný zákonník), v znení vyplývajúcom z ordonnance n o 2009‑866, du 15 juillet 2009, relative aux conditions régissant la fourniture de services de paiement et portant création des établissements de paiement [nariadenie č. 2009 866 z 15. júla 2009 o podmienkach upravujúcich poskytovanie platobných služieb a o zriaďovaní platobných inštitúcií (JORF zo 16. júla 2009, text č. 13, a korigendum JORF z 25. júla 2009, text č. 18)] (ďalej len „Menový a finančný zákonník“), v článku L. 133‑17 stanovuje:

„I – Ak sa užívateľ platobných služieb dozvie o strate, krádeži, zneužití alebo akomkoľvek neautorizovanom použití platobného nástroja alebo súvisiacich údajov, bez zbytočného odkladu o tom informuje svojho poskytovateľa platobných služieb alebo ním určený subjekt, aby mohol byť nástroj zablokovaný.

…“

15

II. – Zodpovednosť platiteľa nevzniká, ak bola neautorizovaná platobná transakcia vykonaná zneužitím platobného nástroja alebo s ním súvisiacich údajov bez vedomia platiteľa.

Platiteľovi zodpovednosť nevzniká ani v prípade falšovania platobného nástroja, ak mal platiteľ v čase neautorizovanej platobnej transakcie platobný nástroj v držbe.

III. – Ak poskytovateľ platobných služieb nezabezpečí primerané prostriedky na splnenie oznamovacej povinnosti na účely zablokovania platobného nástroja podľa článku L. 133‑17, platiteľ nenesie žiadne finančné dôsledky, pokiaľ sa nedopustil podvodného konania.

IV. – Platiteľ znáša všetky straty súvisiace s neautorizovanými platobnými transakciami, ak mu vznikli na základe podvodného konania alebo úmyselným nesplnením jeho povinností podľa článkov… L. 133‑17 alebo nesplnením týchto povinností v dôsledku jeho hrubej nedbanlivosti.“

17

Podľa článku L. 133‑24 toho istého zákonníka:

IL, ktorý tvrdil, že túto platobnú kartu nedostal, ani neautorizoval tieto výbery, podal na Tribunal de grande instance d’Évry (Súd prvého stupňa Évry, Francúzsko), ktorý sa od 1. januára 2020 stal Tribunal judiciaire d’Évry (Občianskoprávny súd Évry), žalobu s návrhom uložiť spoločnosti Veracash povinnosť vrátiť sumy zodpovedajúce uvedeným výberom, ako aj zaplatiť náhradu škody.

20

Keďže jeho žaloba bola v prvostupňovom konaní čiastočne zamietnutá, IL podal odvolanie na Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž, Francúzsko), ktorý ho rozsudkom z 3. januára 2022 zamietol. Tento súd dospel podobne ako prvostupňový súd k záveru, že IL sa nemôže odvolávať na ustanovenia článku L. 133‑18 Menového a finančného zákonníka, keďže spoločnosti Veracash „bez zbytočného odkladu“ a „okamžite“ neoznámil výbery dotknuté vo veci samej, ale 23. mája 2017, teda takmer dva mesiace po prvom napadnutom výbere.

21

IL následne podal kasačný opravný prostriedok na Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Na podporu svojho odvolania IL uvádza dva odvolacie dôvody, pričom jeden sa vo svojej prvej časti zakladá na porušení článku L.133‑24 Menového a finančného zákonníka. V tejto časti IL tvrdí, že Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) porušil tento článok L.133‑24, keď v podstate uviedol, že jeho oznámenie výberov dotknutých vo veci samej spoločnosti Veracash bolo oneskorené, pretože k nemu došlo takmer dva mesiace po prvom napadnutom výbere, zatiaľ čo podľa neho na základe uvedeného článku L.133‑24 disponuje používateľ bankovej karty na takéto oznámenie lehotou trinástich mesiacov odo dňa napadnutého odpísania z účtu.

Vzhľadom na to, že príslušné ustanovenia Menového a finančného zákonníka sa majú vykladať v súlade so smernicou 2007/64, uplatniteľnou ratione temporis na spor, ktorý prejednáva, vzhľadom na dátum skutkových okolností, ktoré viedli k tomuto sporu, zastáva názor, že doslovný výklad článku 58 tejto smernice, ktorý je podľa jeho názoru podporený jej odôvodnením 31, nepochybne môže viesť k záveru, že poskytovateľ platobných služieb je oprávnený odmietnuť vrátenie sumy neautorizovanej platobnej transakcie len z dôvodu, že mu ju užívateľ platobných služieb oznámil oneskorene, aj keby mu bola v tejto lehote trinástich mesiacov oznámená. Takýto výklad sa však zdá byť ťažko zlučiteľný s článkom 61 ods. 2 uvedenej smernice. Ak by totiž poskytovateľ platobných služieb platiteľa v každom prípade nebol povinný vrátiť platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej transakcie, ktorú mu platiteľ oznámil oneskorene, bolo by irelevantné, či je toto oneskorenie úmyselné alebo vyplýva z hrubej nedbanlivosti, hoci toto ustanovenie v spojení s článkom 56 tej istej smernice stanovuje, že táto povinnosť vrátenia finančných prostriedkov je vylúčená len za týchto okolností.

25

Vnútroštátny súd okrem toho poznamenáva, že hoci Súdny dvor v rozsudku z 2. septembra 2021, CRCAM ( C‑337/20 , EU:C:2021:671 ), podal výklad článku 58 smernice 2007/64, nevyjadril sa k dôsledkom nesplnenia povinnosti platiteľom bez zbytočného odkladu informovať svojho poskytovateľa platobných služieb o tom, že zistil neautorizovanú platobnú transakciu.

26

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, je odňatie práva platiteľa na vrátenie podmienené skutočnosťou, že oneskorenie oznámenia bolo úmyselné alebo bolo spôsobené hrubou nedbanlivosťou platiteľa?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, je platiteľovi odňaté právo na vrátenie všetkých neautorizovaných transakcií alebo len tých, ktorým sa dalo zabrániť, ak by sa oznámenie neuskutočnilo oneskorene?“

O prejudiciálnych otázkach

Úvodné pripomienky

28

Na druhej strane článok 57 ods. 2 smernice 2007/64 stanovuje, že poskytovateľ platobných služieb znáša riziko spojené so zaslaním platobného nástroja alebo jeho personalizovaných bezpečnostných prvkov platiteľovi. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré viedli k sporu vo veci samej, je preto úlohou vnútroštátneho súdu vopred overiť, či v súvislosti s odoslaním platobného nástroja použitého na výbery dotknuté vo veci samej zo strany daného poskytovateľa platobných služieb nevzniklo takéto riziko, ktorého následky by mal znášať tento poskytovateľ.

O prvej otázke

32

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že svojou prvou otázkou vnútroštátny súd žiada o spresnenia týkajúce sa rozsahu oznamovacej povinnosti v prípade neautorizovaných platobných transakcií, ktorú má užívateľ platobných služieb. Táto oznamovacia povinnosť je pritom osobitne stanovená v článku 58 smernice 2007/64.

33

Preto treba vychádzať z toho, že svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 58 smernice 2007/64 vykladať v tom zmysle, že užívateľovi platobných služieb je odňaté právo na nápravu platobných služieb, ak svojmu poskytovateľovi platobných služieb bez zbytočného odkladu neoznámil, že zistil, že došlo k neautorizovanej platobnej transakcii, hoci mu túto skutočnosť oznámil v lehote trinástich mesiacov odo dňa odpísania z účtu.

37

V tejto súvislosti treba konštatovať, že znenie tohto ustanovenia stanovuje povinnosť užívateľa platobných služieb „bez zbytočného odkladu“ oznámiť svojmu poskytovateľovi platobných služieb, že zistil neautorizovanú platobnú transakciu, „a najneskôr“ do trinástich mesiacov odo dňa odpísania z účtu. Preto sa zdá, že podľa uvedeného znenia právo užívateľa platobných služieb na opravu neautorizovanej platobnej transakcie podlieha predchádzajúcemu splneniu dvojakej časovej podmienky.

38

Je pravda, že nie všetky jazykové verzie článku 58 smernice 2007/64 používajú spojku „a“. Všetky tieto jazykové verzie však uvádzajú, že povinnosť užívateľa platobných služieb „bez zbytočného odkladu“ oznámiť svojmu poskytovateľovi platobných služieb, že zistil neautorizovanú platobnú transakciu, vzniká od okamihu, keď sa užívateľ platobných služieb dozvedel o tejto transakcii. Naproti tomu lehota trinástich mesiacov začína plynúť odo dňa odpísania z účtu. To naznačuje, že ide o dve odlišné časové podmienky.

39

Okrem toho, ako v podstate uviedla aj generálna advokátka v bodoch 44, 47 a 48 svojich návrhov, povinnosť oznamovať „bez zbytočného odkladu“ má subjektívnu povahu v tom zmysle, že užívateľ platobných služieb koná vzhľadom na okolnosti, v ktorých sa nachádza, čo najskôr od okamihu, keď sa dozvedel o neautorizovanej platobnej transakcii. Táto povinnosť sa tak odlišuje od oznamovacej povinnosti „do 13 mesiacov“, ktorá má objektívnu povahu, keďže táto povinnosť začína plynúť odo dňa odpísania z účtu transakciou, čo vedie k uplatneniu nároku na náhradu škody.

43

Je pravda, že lehota, v ktorej musí byť táto oznamovacia povinnosť splnená, sa odlišuje od povinnosti „bez zbytočného odkladu“ oznámiť neautorizovanú platobnú transakciu stanovenú v článku 58 tejto smernice. Táto lehota totiž začína plynúť od okamihu, keď sa zistí nielen akékoľvek neautorizované použitie platobného nástroja, ale prípadne strata, krádež alebo zneužitie tohto nástroja. K zisteniu týchto udalostí však môže dôjsť ešte predtým, ako sa uvedený nástroj použije na účely uskutočnenia neautorizovanej platobnej transakcie. Okrem toho sa tieto dve povinnosti odlišujú aj skutočnosťou, že o strate, krádeži, zneužití alebo neautorizovanom použití predmetného nástroja nemusí byť informovaný poskytovateľ platobných služieb, ale ním určený subjekt.

44

Nič to však nemení na tom, ako to ilustrujú okolnosti vo veci samej, že je možné, že oznamovacia povinnosť stanovená v článku 56 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice a oznamovacia povinnosť stanovená v jej článku 58 vznikajú súčasne. Za takejto okolnosti by však bolo nekoherentné tvrdiť, že samotné dodržanie lehoty trinástich mesiacov odo dňa odpísania z účtu postačuje na konštatovanie, že predmetná platobná transakcia bola oznámená v súlade s požiadavkami článku 58 smernice 2007/64, hoci jej článok 56 ods. 1 písm. b) v zásade vyžaduje včasnejšie oznamovanie.

45

Uvedený doslovný výklad je v treťom rade podporený cieľmi sledovanými smernicou 2007/64.

49

Skutočnosť, že tento cieľ je odlišný od cieľa sledovaného povinnosťou oznamovať „bez zbytočného odkladu“, však potvrdzuje, že článok 58 smernice 2007/64 obsahuje dve časové podmienky, ktoré sú v zásade odlišné. Okrem toho domnievať sa, že používateľ platobných služieb má právo na nápravu v prípade neautorizovanej platobnej transakcie, o ktorej vedel, ale ktorú oneskorene oznámil svojmu poskytovateľovi platobných služieb, by narušilo právnu istotu, ako aj vyváženie jednotlivých záujmov užívateľa platobných služieb a jeho poskytovateľa platobných služieb, ktoré vykonal normotvorca Únie pri prijímaní smernice 2007/64.

50

V súlade s článkom 60 ods. 1 tejto smernice členské štáty zabezpečia bez toho, aby tým bol dotknutý článok 58, aby v prípade neautorizovanej platobnej transakcie poskytovateľ platobných služieb platiteľa mu okamžite vrátil sumu neautorizovanej platobnej transakcie, a ak je to možné, docielil stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná transakcia nevykonala. Ak by bolo možné odložiť uplatnenie nároku uplatneného užívateľom platobných služieb na základe uvedeného článku 58 až na trinásť mesiacov odo dňa odpísania transakcie z účtu, a to aj napriek tomu, že tento užívateľ sa dozvedel o dotknutej transakcii dávno predtým, obdobie právnej neistoty by sa predĺžilo bez objektívneho odôvodnenia na úkor dotknutého poskytovateľa platobných služieb, čím by sa narušila táto právna istota a toto vyváženie.

51

Z vyššie uvedeného vyplýva, že oznamovacia povinnosť stanovená v článku 58 tejto smernice sa považuje za splnenú len vtedy, ak užívateľ platobných služieb na jednej strane bez zbytočného odkladu oznámi svojmu poskytovateľovi platobných služieb, že zistil neautorizovanú platobnú transakciu, a na druhej strane, že toto oznámenie sa vykoná najneskôr do trinástich mesiacov odo dňa odpísania z účtu.

Konkrétne skutočné získanie tejto nápravy podlieha na jednej strane podmienke, aby sa táto neexistencia autorizácie preukázala, pričom článok 59 smernice 2007/64 obsahuje v tejto súvislosti určité spresnenia týkajúce sa dôkazu o autentifikácii a vykonaní platobných transakcií. Na druhej strane sa na ňu vzťahujú pravidlá rozdelenia zodpovednosti poskytovateľa platobných služieb a platiteľa v prípade neautorizovaných platobných transakcií, stanovené najmä v článkoch 60 a 61 tejto smernice, ktorých cieľom je, ako sa uvádza v odôvodnení 35 uvedenej smernice, upraviť rozdelenie strát v prípade neautorizovaných platobných transakcií. V tejto súvislosti treba ešte spresniť, že ako vyplýva z článku 4 bodov 7 a 10 tejto smernice, pojem „platiteľ“ je zahrnutý pod pojem „užívateľ platobných služieb“ a týka sa najmä fyzickej osoby, ktorá autorizuje platobný príkaz alebo dáva platobný príkaz. Okrem toho články 62 a 63 tej istej smernice upravujú vrátenie finančných prostriedkov pri platobných transakciách iniciovaných príjemcom platby alebo prostredníctvom neho a žiadosti o takéto vrátenie finančných prostriedkov.

55

Okrem toho podľa článku 51 ods. 1 smernice 2007/64 ak užívateľ platobných služieb nie je spotrebiteľom, zmluvné strany sa môžu na jednej strane najmä dohodnúť, že články 59, 61, 62 a 63 tejto smernice sa neuplatnia v plnom rozsahu alebo čiastočne, a na druhej strane sa môžu dohodnúť na inej lehote, než je lehota stanovená v jej článku 58.

56

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy, treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 58 smernice 2007/64 sa má vykladať v tom zmysle, že užívateľovi platobných služieb je v zásade odňaté právo na nápravu platobných služieb, ak svojmu poskytovateľovi platobných služieb bez zbytočného odkladu neoznámil, že zistil, že došlo k neautorizovanej platobnej transakcii, aj keď mu túto skutočnosť oznámil v lehote trinástich mesiacov odo dňa odpísania z účtu.

V tejto súvislosti sú relevantné nielen ustanovenia článku 58 smernice 2007/64 týkajúce sa najmä oznamovania neautorizovaných platobných transakcií, ale aj ustanovenia článku 60 ods. 1 a článku 61 ods. 2 tejto smernice týkajúce sa zodpovednosti poskytovateľa platobných služieb a platiteľa v prípade neautorizovanej platobnej transakcie, ako aj ustanovenia článku 56 uvedenej smernice, na ktorý tento článok 61 ods. 2 odkazuje, a konkrétnejšie ustanovenia odseku 1 písm. b) tohto článku 56, ktoré sa týkajú práve skutkových okolností uvedených na konci predchádzajúceho bodu tohto rozsudku.

60

Za týchto podmienok a vzhľadom na odpoveď na prvú otázku treba chápať, že vnútroštátny súd sa svojou druhou otázkou v podstate pýta, či sa majú článok 58, článok 60 ods. 1 a článok 61 ods. 2 smernice 2007/64 v spojení s článkom 56 ods. 1 písm. b) tejto smernice vykladať v tom zmysle, že ak ide o neautorizovanú platobnú transakciu, ku ktorej dôjde po použití strateného platobného nástroja, odcudzeného alebo zneužitého alebo po akomkoľvek neautorizovanom použití takéhoto nástroja a platiteľ oznámil túto transakciu svojmu poskytovateľovi platobných služieb do trinástich mesiacov odo dňa odpísania z účtu, tomuto platiteľovi je odňaté právo na účinnú nápravu za uvedenú platobnú službu len vtedy, ak oneskorene oznámil túto transakciu svojmu poskytovateľovi platobných služieb, a to úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti.

61

V tejto súvislosti, pokiaľ ide v prvom rade o znenie týchto ustanovení, treba pripomenúť, že z odkazu uvedeného v článku 60 ods. 1 smernice 2007/64 na článok 58 tejto smernice, ako aj z odôvodnenia 31 tejto smernice vyplýva, že uplatňovanie systému zodpovednosti za neautorizované platobné transakcie stanoveného v kapitole 2 hlavy IV uvedenej smernice je podmienené tým, že užívateľ platobných služieb oznámi poskytovateľovi platobných služieb akúkoľvek neautorizovanú transakciu v súlade s týmto článkom 58 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, CRCAM, C‑337/20 , EU:C:2021:671 , body 34 , 35 , 38 a 39 ), ktorý, ako vyplýva z odpovede na prvú otázku, obsahuje dvojakú časovú podmienku.

65

Zo znenia článku 61 ods. 2 prvej vety smernice 2007/64 v spojení s článkom 56 ods. 1 písm. b) a článkom 60 ods. 1 tejto smernice teda vyplýva, že platiteľ je povinný znášať straty, ktoré vznikli v dôsledku neautorizovaných platobných transakcií po použití jeho platobného nástroja len vtedy, ak po prvé konal podvodným spôsobom, alebo po druhé, ak platiteľ úmyselne alebo hrubou nedbanlivosťou oneskorene informoval svojho poskytovateľa platobných služieb alebo ním určený subjekt o strate, krádeži, zneužití alebo neautorizovanom použití tohto platobného nástroja. V dôsledku toho je len v takýchto prípadoch poskytovateľ platobných služieb zbavený svojej povinnosti vrátiť mu sumu neautorizovaných platobných transakcií.

66

Tento výklad je v druhom rade podporený kontextom, do ktorého patria ustanovenia článku 56 ods. 1 písm. b), článku 58, článku 60 ods. 1 a článku 61 ods. 2 smernice 2007/64.

67

Na jednej strane, ako už bolo konštatované v bode 44 tohto rozsudku, sa totiž môže stať, že povinnosť informovať stanovená v článku 56 ods. 1 písm. b) smernice 2007/64 a oznamovacia povinnosť stanovená v článku 58 tejto smernice vznikajú súčasne. Preto, ako uviedla aj generálna advokátka v bode 62 svojich návrhov, na účely zabezpečenia koherentného výkladu tejto smernice sa dodržanie oznamovacej povinnosti stanovenej v tomto článku 58 musí za okolností uvedených v tomto článku 56 ods. 1 písm. b) a s výnimkou podvodného konania platiteľa posudzovať na základe kritérií uvedených v článku 61 ods. 2 uvedenej smernice.

Po tretie z teleologického hľadiska treba na jednej strane uviesť, že výklad uvedený v bode 65 tohto rozsudku môže zachovať potrebný účinok článku 61 ods. 2 prvej vety smernice 2007/64. Na tieto účely je nutné zabrániť tomu, aby poskytovateľ platobných služieb mohol voči platiteľovi namietať jednoduché oneskorenie pri oznamovaní zistenia neautorizovanej platobnej transakcie s cieľom vyhnúť sa jeho povinnosti vrátenia finančných prostriedkov podľa článku 60 ods. 1 tejto smernice, ak táto transakcia vznikla v dôsledku straty, krádeže, zneužitia alebo akéhokoľvek neautorizovaného použitia platobného nástroja a platiteľ sa dozvedel o tejto strate, krádeži, zneužití alebo neautorizovanom použití až v čase, keď sa dozvedel o tejto transakcii. Ak by mal totiž poskytovateľ platobných služieb takúto možnosť, táto prvá veta by bola zbavená potrebného účinku, pretože platiteľ by bol zbavený svojho práva na vrátenie finančných prostriedkov, hoci straty, ktoré mu vznikli, nevyplývajú zo skutočnosti, že úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti neinformoval svojho poskytovateľa platobných služieb alebo ním určený subjekt podľa článku 56 ods. 1 písm. b) smernice 2007/64.

70

Na druhej strane je tento výklad podporený cieľom sledovaným smernicou 2007/64, ako je vyjadrený v odôvodnení 32 tejto smernice, podľa ktorého s cieľom motivovať užívateľa platobných služieb, aby bez zbytočného odkladu informoval svojho poskytovateľa o krádeži alebo strate platobného nástroja, a tým obmedzil riziko neautorizovaných platobných transakcií, by mal byť užívateľ zodpovedný iba za obmedzenú sumu, pokiaľ nekonal podvodným spôsobom alebo s hrubou nedbalosťou. Toto odôvodnenie totiž vyjadruje zámer normotvorcu Únie podporiť, ak ide o krádež alebo stratu platobného nástroja, väčšiu ochranu užívateľa platobných služieb. Uvedený výklad teda nenarúša rovnováhu medzi záujmami platiteľa a záujmami jeho poskytovateľa platobných služieb, ako boli vyvážené týmto normotvorcom.

74

Medzi podmienkami uvedenými v článku 61 ods. 2 smernice 2007/64 sa však nachádza „hrubá nedbanlivosť“ platiteľa, teda, ako uviedla aj generálna advokátka v bode 65 svojich návrhov, závažné porušenie povinnosti náležitej starostlivosti. Okrem toho, ako bolo konštatované v bode 39 tohto rozsudku, treba zohľadniť okolnosti, v ktorých sa nachádza platiteľ. Okrem prípadov, keď konal podvodným spôsobom a s výhradou prípadného uplatnenia článku 51 ods. 1 smernice 2007/64, mu teda nemožno vytýkať, že „okamžite“ neoznámil svojmu poskytovateľovi platobných služieb, že zistil neautorizovanú platobnú transakciu po použití strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného nástroja alebo po akomkoľvek neautorizovanom použití takéhoto nástroja.

75

Okrem toho článok 61 smernice 2007/64 obsahuje spresnenia týkajúce sa rozsahu strát, ktoré prípadne musí platiteľ skutočne znášať, najmä za okolností uvedených v bode 71 tohto rozsudku.

76

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 58, článok 60 ods. 1 a článok 61 ods. 2 smernice 2007/64 v spojení s článkom 56 ods. 1 písm. b) tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že ak ide o neautorizovanú platobnú transakciu, ku ktorej dôjde po použití strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného nástroja alebo po akomkoľvek neautorizovanom použití takéhoto nástroja a platiteľ oznámil túto transakciu svojmu poskytovateľovi platobných služieb do trinástich mesiacov odo dňa odpísania z účtu, tomuto platiteľovi je v zásade odňaté právo na účinnú nápravu za uvedenú platobnú službu len vtedy, ak oneskorene oznámil túto transakciu svojmu poskytovateľovi platobných služieb, a to úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti spočívajúcej v závažnom porušení povinnosti náležitej starostlivosti.

Okrem toho vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť a kvalifikovať skutkové okolnosti, o ktoré ide v konaní, ktoré vedie, najmä vzhľadom na spresnenia uvedené v bodoch 73 a 74 tohto rozsudku.

80

Preto je potrebné preformulovať túto tretiu otázku tak, aby sa zohľadnila odpoveď na prvú a druhú otázku.

81

Treba teda konštatovať, že svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 58, článok 60 ods. 1 a článok 61 ods. 2 smernice 2007/64 v spojení s článkom 56 ods. 1 písm. b) tejto smernice vykladať v tom zmysle, že ak ide na jednej strane o po sebe nasledujúce neautorizované platobné transakcie, ku ktorým došlo po použití strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného nástroja alebo po neautorizovanom použití takéhoto nástroja a platiteľ pri dodržaní lehoty trinástich mesiacov odo dňa ich odpísania z účtu čiastočne úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti oneskoril svoje oznámenie poskytovateľovi platobných služieb, tento platiteľ je zbavený svojho práva na vrátenie všetkých strát vzniknutých v dôsledku týchto transakcií.

82

Z toho vyplýva, že aj v prípade neautorizovaných platobných transakcií vykonávaných opakovane v čase, ku ktorým došlo v dôsledku straty, krádeže alebo toho istého zneužitia dotknutého platobného nástroja, môže byť platiteľ zbavený práva na nápravu len v prípade transakcií, ktoré úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti oneskorene oznámil svojmu poskytovateľovi platobných služieb.

86

Tento doslovný výklad je podporený nielen skutočnosťou, že článok 61 ods. 2 smernice 2007/64 je ustanovením, ktoré sa odchyľuje od zásady stanovenej v článku 60 ods. 1 tejto smernice, a preto sa má vykladať reštriktívne, ale aj kontextom, do ktorého patria ustanovenia uvedené v bode 81 tohto rozsudku.

87

V súlade s odsekom 4 tohto článku 61 totiž platiteľ neznáša nijaké finančné dôsledky vyplývajúce z použitia strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného nástroja, ku ktorému došlo po oznámení stanovenom v článku 56 ods. 1 písm. b) tejto smernice, pokiaľ tento platiteľ nekonal podvodne. Navyše v súlade s odsekom 5 uvedeného článku 61, ak poskytovateľ platobných služieb nezabezpečí primerané prostriedky na splnenie oznamovacej povinnosti týkajúcej sa strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného nástroja, ako sa to vyžaduje podľa článku 57 ods. 1 písm. c), platiteľ nenesie zodpovednosť za finančné dôsledky vyplývajúce z použitia tohto platobného nástroja, okrem prípadov, keď konal podvodným spôsobom. Tieto dve ustanovenia potvrdzujú, že platiteľ nemôže niesť zodpovednosť za straty, ktorým nemohol zabrániť.

88

Uvedená požiadavka okrem toho umožňuje zaručiť potrebný účinok tak článku 51 ods. 1 smernice 2007/64, ako aj článku 61 ods. 3 tejto smernice. Na jednej strane totiž ponecháva stranám možnosť, aby sa v prípade, že užívateľ platobných služieb nie je spotrebiteľom, najmä dohodli, že článok 61 tejto smernice sa neuplatňuje, alebo sa dohodli na lehote odlišnej od lehoty stanovenej v článku 58 tejto smernice, a tak stanovili odlišné rozdelenie zodpovednosti, ktoré by bolo prípadne menej chránené pre užívateľov platobných služieb, ktorí nie sú spotrebiteľmi. Na druhej strane zachováva možnosť, ktorú článok 61 ods. 3 uvedenej smernice ponúka členským štátom, a to rozhodnúť sa obmedziť zodpovednosť platiteľa uvedenú v odsekoch 1 a 2 tohto článku 61, ak platiteľ nekonal podvodne ani si úmyselne nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 56 tej istej smernice, najmä, ako sa uvádza v odôvodnení 34 tejto smernice, s cieľom zachovať existujúcu úroveň ochrany spotrebiteľov a podporiť dôveru v bezpečnosť používania elektronických platobných nástrojov.

90

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 58, článok 60 ods. 1 a článok 61 ods. 2 smernice 2007/64 v spojení s článkom 56 ods. 1 písm. b) tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že ak ide na jednej strane o po sebe nasledujúce neautorizované platobné transakcie, ku ktorým došlo po použití strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného nástroja alebo po akomkoľvek neautorizovanom použití takéhoto nástroja, a ak na druhej strane platiteľ, ktorý dodržal lehotu trinástich mesiacov od dňa ich odpísania z účtu, ich čiastočne úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti oneskorene oznámil poskytovateľovi platobných služieb, je tomuto platiteľovi v zásade odňaté právo na vrátenie finančných prostriedkov len v prípade strát vyplývajúcich z transakcií, ktoré úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti oneskorene oznámil svojmu poskytovateľovi platobných služieb.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

užívateľovi platobných služieb je v zásade odňaté právo na nápravu platobných služieb, ak svojmu poskytovateľovi platobných služieb bez zbytočného odkladu neoznámil, že zistil, že došlo k neautorizovanej platobnej transakcii, aj keď mu túto skutočnosť oznámil v lehote trinástich mesiacov odo dňa odpísania z účtu.

2.

Článok 58, článok 60 ods. 1 a článok 61 ods. 2 smernice 2007/64 v spojení s článkom 56 ods. 1 písm. b) tejto smernice

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

ak ide o neautorizovanú platobnú transakciu, ku ktorej dôjde po použití strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného nástroja alebo po akomkoľvek neautorizovanom použití takéhoto nástroja a platiteľ oznámil túto transakciu svojmu poskytovateľovi platobných služieb do trinástich mesiacov odo dňa odpísania z účtu, tomuto platiteľovi je v zásade odňaté právo na účinnú nápravu za uvedenú platobnú službu len vtedy, ak oneskorene oznámil túto transakciu svojmu poskytovateľovi platobných služieb, a to úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti spočívajúcej v závažnom porušení povinnosti náležitej starostlivosti.