C-666/23

CM,

DS,

proti

Volkswagen AG,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predsedníčka šiestej komory M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa), sudcovia D. Gratsias, E. Regan, J. Passer a B. Smulders,

–

Volkswagen AG, v zastúpení: T. André, M. de Lind van Wijngaarden a H.‑P. Schroeder, Rechtsanwälte,

–

Európska komisia, v zastúpení: J. Flett a M. Noll‑Ehlers, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Právo Únie

Smernica 1999/44/ES

3

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar ( Ú. v. ES L 171, 1999, s. 12 ; Mim. vyd. 15/004, s. 223) bola s účinnosťou od 1. januára 2022 zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES ( Ú. v. EÚ L 136, 2019, s. 28 ). Vzhľadom na čas skutkových okolností sporov vo veci samej sa však na tieto spory naďalej uplatňuje smernica 1999/44.

4

Článok 3 ods. 2 smernice 1999/44 stanovoval:

„Na účely tejto smernice a regulačných aktov uvedených v zozname v prílohe IV, pokiaľ v nich nie je uvedené inak:

…

3. ‚typové schválenie‘: je postup, ktorým členský štát osvedčuje, že typ vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky spĺňa príslušné správne ustanovenia a technické požiadavky;

…

5. ‚typové schválenie ES‘: znamená postup, ktorým členský štát osvedčuje, že typ vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky spĺňa príslušné správne ustanovenia a technické požiadavky tejto smernice a regulačných aktov uvedených v zozname v prílohe IV alebo XI;

…

8

Článok 10 ods. 2 uvedenej smernice stanovoval:

„Členský štát udelí typové schválenie ES komponentu alebo samostatnej technickej jednotky všetkým typom komponentov alebo samostatných technických jednotiek, ktoré zodpovedajú údajom informačnej zložky a ktoré spĺňajú technické požiadavky uvedené v príslušnej samostatnej smernici alebo nariadení, ako je predpísané v prílohe IV.“

9

Článok 13 ods. 1 tej istej smernice stanovoval:

„Výrobca bezodkladne informuje členský štát, ktorý udelil typové schválenie ES, o akejkoľvek zmene údajov uvedených v informačnom zväzku. Členský štát v súlade s pravidlami stanovenými v tejto kapitole rozhodne o tom, ktorý postup sa má dodržať. V prípade potreby môže členský štát po dohode s výrobcom rozhodnúť o tom, že sa má udeliť nové typové schválenie ES.“

V prípade nedokončených vozidiel povolí členský štát predaj takýchto vozidiel, ale môže do doby ich dokončenia odmietnuť ich definitívnu evidenciu a uvedenie do prevádzky v premávke.“

12

Článok 30 ods. 1 uvedenej smernice stanovoval:

„Ak členský štát, ktorý udelil typové schválenie ES, zistí, že nové vozidlá, systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky, ktoré majú osvedčenie o zhode alebo značku schválenia, sa nezhodujú s typom, ktorý schválil, vykoná nevyhnutné opatrenia v prípade potreby aj vrátane odobratia typového schválenia na zabezpečenie zhody vyrábaného vozidla, systémov, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky so schváleným typom. Schvaľovací orgán takéhoto členského štátu upozorní schvaľovacie orgány ostatných členských štátov na vykonané opatrenia.“

13

Článok 46 tej istej smernice stanovoval:

…

(15)

Komisia by mala pravidelne posudzovať potrebu revízie nového európskeho jazdného cyklu, ako skúšobného postupu, ktorý tvorí základ predpisov o typovom schválení ES vo vzťahu k emisiám. Možno bude potrebná aj aktualizácia alebo nahradenie skúšobných cyklov tak, aby odrážali zmeny v špecifikácii vozidiel a v správaní vodičov. Možno budú potrebné úpravy na zabezpečenie toho, aby skutočné emisie zodpovedali emisiám nameraným pri typovom schválení. Bolo by taktiež potrebné zvážiť použitie prenosných systémov merania emisií a zavedenie regulačného pojmu ‚nepresahujúci‘.“

15

Článok 3 bod 10 tohto nariadenia stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia a jeho vykonávacích opatrení:

Tieto povinnosti zahŕňajú splnenie emisných limitov uvedených v prílohe I a vo vykonávacích opatreniach uvedených v článku 5.

2. Výrobcovia zabezpečia, aby boli splnené postupy typového schválenia na overenie zhody výroby, životnosti zariadení na reguláciu znečisťovania a overenie zhody v prevádzke.

Okrem toho technické opatrenia prijaté výrobcami, musia umožňovať, aby sa v súlade s týmto nariadením účinne obmedzili výfukové emisie a emisie z odparovania v priebehu celej bežnej životnosti vozidiel v bežnej prevádzke. Preto sa opatrenia na overenie zhody v prevádzke kontrolujú po uplynutí 5 rokov alebo po 100000 km, podľa toho, čo nastane skôr. Skúšanie životnosti zariadení na reguláciu znečisťovania vykonávané pri typovom schválení má platiť pre 160000 km. Aby boli požiadavky skúšky životnosti splnené, mali by mať výrobcovia možnosť vykonať skúšku starnutia na skúšobnom zariadení s ohľadom na vykonávacie opatrenia uvedené v odseku 4.

Zhoda v prevádzke sa kontroluje najmä pre výfukové emisie, ktoré nesmú prekročiť emisné limity uvedené v prílohe I. V záujme zlepšenia kontroly emisií z odparovania a emisií pri nízkych teplotách okolia Komisia preskúma skúšobné postupy.“

17

Článok 5 ods. 1 a 2 toho istého nariadenia znie:

alebo

c)

podmienky sú zväčša zahrnuté v skúšobných postupoch na overenie emisií z odparovania a priemerných výfukových emisií.“

18

Podľa článku 13 nariadenia č. 715/2007:

„1. Členské štáty prijmú ustanovenia o sankciách za porušenie ustanovení tohto nariadenia výrobcami a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. …

19

Nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 z 18. júla 2008, ktorým sa vykonáva, mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 ( Ú. v. EÚ L 199, 2008, s. 1 ), bolo zmenené nariadením Komisie (EÚ) č. 566/2011 z 8. júna 2011 ( Ú. v. EÚ L 158, 2011, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie č. 692/2008“). Nariadenie č. 692/2008 bolo od 1. januára 2022 zrušené nariadením Komisie (EÚ) 2017/1151 z 1. júna 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie č. 715/2007, mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES, nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 a nariadenie Komisie (EÚ) č. 1230/2012, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 692/2008 ( Ú. v. EÚ L 175, 2017, s. 1 ). Vzhľadom na čas skutkových okolností sporov vo veci samej sa však na tieto spory naďalej uplatňuje nariadenie č. 692/2008.

20

Článok 10 ods. 1 nariadenia č. 692/2008 stanovoval:

„Výrobca zabezpečuje, aby náhradné zariadenia na reguláciu znečisťovania, určené na montáž do vozidiel s typovým schválením ES, patriace do pôsobnosti nariadenia [č. 715/2007], dostali typové schválenie ES ako samostatné technické jednotky v zmysle článku 10 ods. 2 [smernice 2007/46], v súlade s článkom 12, článkom 13 a prílohou XIII k tomuto nariadeniu.“

Nemecké právo

Podľa § 823 BGB:

„1. Kto úmyselne alebo z nedbanlivosti protiprávne spôsobí inému ujmu na živote, tele, zdraví, slobode, majetku alebo akomkoľvek inom práve, je povinný nahradiť mu škodu, ktorá tým vznikla.

2. Rovnakú povinnosť má ten, kto poruší zákon, ktorého účelom je ochrana inej osoby. Ak je podľa obsahu tohto zákona možné jeho porušenie aj bez zavinenia, povinnosť nahradiť škodu vzniká len v prípade zavinenia.“

23

Ustanovenie § 826 BGB uvádza:

„Kto úmyselne a v rozpore s dobrými mravmi spôsobí inému škodu, je voči nemu povinný túto škodu nahradiť.“

Spory vo veci samej a prejudiciálne otázky

26

Volkswagen je výrobcom motorových vozidiel, ktoré CM a DS nadobudli ako ojazdené od profesionálnych predajcov.

27

Pokiaľ ide o CM, v súlade s objednávkou zo 14. marca 2016 a za cenu 49950 eur nadobudol vozidlo značky Volkswagen s dieselovým motorom typu EA 288. V čase jeho nadobudnutia bolo toto vozidlo vybavené systémom detekcie skúšobného zariadenia, ktorý bol 10. októbra 2017 po aktualizácii príslušného softvéru deaktivovaný, ako aj ďalším softvérom programovania motora znižujúcim mieru recirkulácie výfukových plynov v prípade, že sa vonkajšie teploty nachádzajú pod určitou hranicou, čo má za následok zvýšenie emisií NOx. Táto recirkulácia je tak úplne účinná len vtedy, ak vonkajšia teplota neklesne pod túto hranicu (ďalej len „teplotné okno“).

28

Pokiaľ ide o teplotné okno, táto spoločnosť tvrdí, že dochádza k zníženiu miery recirkulácie výfukových plynov pri teplote okolia pod + 12 stupňov Celzia. Toto teplotné okno je v súlade s predpismi, keďže je nevyhnutné na bezpečné fungovanie vozidla.

32

Subsidiárne sa uvedená spoločnosť na účely zbavenia od svojej zodpovednosti odvoláva na existenciu neodvrátiteľného omylu, pokiaľ ide o zakázanú povahu rušiacich zariadení, a v tejto súvislosti sa opiera o tzv. „hypotetické“ schválenie zo strany Kraftfahrt‑Bundesamt (Spolkový úrad pre prevádzku motorových vozidiel, Nemecko), a to skutočnosť, že jej nesprávne právne posúdenie existencie prípustného rušiaceho zariadenia bolo týmto orgánom príslušným na typové schválenie ES potvrdené v prípade jej otázky (ďalej len „hypotetické schválenie“).

33

Pokiaľ ide o DS, v súlade s objednávkou z 29. marca 2016 a za cenu 32000 eur nadobudol vozidlo značky Volkswagen vybavené dieselovým motorom typu EA 189. V čase jeho nadobudnutia bolo toto vozidlo vybavené zakázaným rušiacim zariadením, ktoré spočívalo v detekcii skúšobného zariadenia so systémom komutácie motora.

34

Volkswagen proti tomuto návrhu namieta neprípustnosť založenú na premlčaní a v každom prípade navrhuje, aby bol vecne zamietnutý.

38

Pokiaľ ide o teplotné okno, táto spoločnosť tvrdí, že recirkulácia výfukových plynov sa znižuje len pri teplote pod + 10 stupňov Celzia, čo je nevyhnutné pre bezpečnú prevádzku vozidla.

39

Navyše uvádza, že Súdny dvor vo svojich rozsudkoch zo 14. júla 2022, GSMB Invest ( C‑128/20 , EU:C:2022:570 ), Volkswagen ( C‑134/20 , EU:C:2022:571 ), a Porsche Inter Auto a Volkswagen ( C‑145/20 , EU:C:2022:572 ), vychádzal, pokiaľ ide o vozidlá značky Volkswagen vybavené rovnakým teplotným oknom, z teplotného rozsahu od 15 do 33 stupňov Celzia pre vonkajšiu teplotu. Tento prístup vychádza zo skutkových zistení vnútroštátnych súdov, ktoré nezodpovedajú okolnostiam, o ktoré ide v sporoch vo veci samej.

40

Pokiaľ ide o tieto dve vozidlá, recirkulácia výfukových plynov sa znižuje od teploty okolia + 10 stupňov Celzia, čo je dôvod, pre ktorý uvedený súd zastáva názor, že v oboch prípadoch existuje zakázané teplotné okno. Toto teplotné okno nemožno považovať za prípustné podľa článku 5 ods. 2 druhej vety písm. a) tohto nariadenia, pokiaľ ide o potrebu zabrániť bezprostrednému riziku poškodenia alebo havárie motora spôsobenému poruchou komponentu systému recirkulácie výfukových plynov, ktorá je takej závažnosti, že predstavuje konkrétne nebezpečenstvo pri prevádzke vozidla vybaveného uvedeným zariadením, pretože takéto konkrétne riziko by malo v danom prípade absentovať.

44

Okrem toho, pokiaľ ide o CM, ten istý súd sa domnieva, že ani ďalšie kritérium výnimky vyplývajúce z tohto ustanovenia, podľa ktorého rušiace zariadenie nesmie fungovať počas väčšej časti roka, by sa nemalo považovať za splnené vzhľadom na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku zo 14. júla 2022, GSMB Invest ( C‑128/20 , EU:C:2022:570 , bod 65 ). Recirkulácia výfukových plynov tohto vozidla sa totiž znižuje od teploty okolia + 12 stupňov Celzia, zatiaľ čo priemerné ročné teploty v Nemecku sú nižšie ako táto prahová hodnota.

45

Napriek týmto skutočnostiam vnútroštátny súd tvrdí, že v sporoch vo veci samej nedošlo k úmyselnému konaniu, ktoré je objektívne v rozpore s verejným poriadkom a dobrými mravmi v zmysle § 826 BGB, najmä z dôvodu neexistencie „zjavne zakázaných“ rušiacich zariadení podľa znenia judikatúry Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko).

46

Po druhé právo na náhradu škody je tiež podmienené tým, že výrobca dotknutého vozidla sa prinajmenšom dopustil nedbanlivosti, pokiaľ ide o predmetné rušiace zariadenie, keďže sa predpokladá zavinenie výrobcu.

50

Tento výrobca by sa mohol zbaviť svojej zodpovednosti tým, že by poukázal na existenciu výnimočných okolností odhaľujúcich neexistenciu nedbanlivosti z jeho strany a preukázal ju, čo zahŕňa dôkaz o neodvrátiteľnom omyle, pokiaľ ide o zakázanú povahu predmetného rušiaceho zariadenia.

51

Po tretie ten istý súd na jednej strane uvádza, že k takémuto omylu dochádza vtedy, keď sa uvedený výrobca, ktorý preukázal požadovanú náležitú starostlivosť, právne vyjadril na základe dôkladného preskúmania právnej situácie s prihliadnutím na judikatúru najvyšších súdov a nemohol očakávať odlišné posúdenie tejto situácie. Na druhej strane je takýto omyl neodvrátiteľný, ak výrobca môže uviesť typové schválenie ES udelené pre predmetné rušiace zariadenie v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007.

52

Po piate uvedený súd poznamenáva, že právo na náhradu škody podľa § 823 ods. 2 BGB v spojení s § 6 ods. 1 a § 27 ods. 1 EG‑FGV sa vzťahuje na „náhradu škody malého rozsahu“, teda zaplatenie peňažnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi hodnotou vozidla vybaveného zakázaným rušiacim zariadením a hodnotou tohto vozidla bez tohto zariadenia.

56

V súlade s rozsudkom Bundesgerichtshof sa výhody vyplývajúce z používania vozidla majú započítať na sumu náhrady škody, ak spolu so zostatkovou hodnotou tohto vozidla prevyšujú kúpnu cenu po odpočítaní tejto sumy. Okrem toho tento súd požaduje, aby výška náhrady škody nemohla presiahnuť 15 % kúpnej ceny z dôvodov proporcionality.

57

Vnútroštátny súd má pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť tejto judikatúry s právom Únie.

58

b)

že omylu pri posudzovaní zakázanej povahy konania sa výrobca nemôže vyhnúť, pretože orgán, v ktorého príslušnosti je typové schválenie ES a následné opatrenia, naozaj schválil zabudované rušiace zariadenie?

V prípade kladnej odpovede:

c)

že omylu pri posudzovaní zakázanej povahy konania sa výrobca nemôže vyhnúť, pretože právny názor výrobcu automobilov o článku 5 ods. 2 nariadenia [č. 715/2007] by v prípade príslušnej otázky potvrdil orgán zodpovedný za typové schválenie ES alebo za následné opatrenia (hypotetické schválenie)?

2.

právo kupujúceho, ktorý nadobudol vozidlo, na náhradu škody malého rozsahu je obmedzené na maximálne 15 % zaplatenej kúpnej ceny?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

59

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zakotveného v článku 267 ZFEÚ, prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý mu bol predložený. V tejto súvislosti Súdny dvor môže vziať do úvahy aj právne normy Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával. Okolnosť, že vnútroštátny súd po formálnej stránke položil prejudiciálnu otázku s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, totiž nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v texte svojich otázok odkázal, alebo nie. V tejto súvislosti prislúcha Súdnemu dvoru získať zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu (rozsudok z 26. septembra 2024, Luxone a Sofein, C‑403/23 a C‑404/23 , EU:C:2024:805 , bod 47 , ako aj citovaná judikatúra).

60

Za týchto podmienok treba konštatovať, že svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 18 ods. 1, článok 26 ods. 1 a článok 46 smernice 2007/46 v spojení s článkom 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007 majú vykladať v tom zmysle, že bránia v rámci žaloby podanej kupujúcim motorového vozidla o náhradu škody spôsobenej tým, že v tomto vozidle sa nachádza zakázané rušiace zariadenie, v zmysle tohto článku 5 ods. 2 tomu, aby sa výrobca vozidla mohol dovolávať ako dôvodu zbavenia sa svojej zodpovednosti z tohto titulu existencie neodvrátiteľného omylu týkajúceho sa možnosti zakázať toto zariadenie z dôvodu skutočnosti, že typové schválenie ES uvedeného zariadenia alebo vozidla, ktoré je ním vybavené, bolo udelené príslušným vnútroštátnym orgánom alebo že tento orgán by v prípade, že by mu tento výrobca položil otázku, potvrdil jeho právne posúdenie, pokiaľ ide o údajné povolenie dotknutého rušiaceho zariadenia.

63

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 18 ods. 1, článok 26 ods. 1 a článok 46 smernice 2007/46 v spojení s článkom 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007 chránia osobitné záujmy jednotlivého kupujúceho motorového vozidla voči jeho výrobcovi, ak je toto vozidlo vybavené zakázaným rušiacim zariadením v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia (rozsudok Mercedes‑Benz Group, bod 88).

64

Z týchto ustanovení teda vyplýva, že jednotlivý kupujúci motorového vozidla má voči výrobcovi tohto vozidla nárok na to, aby uvedené vozidlo nebolo vybavené zakázaným rušiacim zariadením v zmysle článku 5 ods. 2 tohto nariadenia (rozsudok Mercedes‑Benz Group, bod 89).

68

Vnútroštátna právna úprava, ktorá kupujúcemu motorového vozidla v praxi znemožňuje alebo nadmerne sťažuje získanie primeranej náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená tým, že výrobca tohto vozidla porušil zákaz stanovený v článku 5 ods. 2 nariadenia č. 715/93, by však nebola v súlade so zásadou efektivity (rozsudok Mercedes‑Benz Group, bod 93).

69

Konkrétne podmienky, za ktorých sa výrobca vozidiel môže odvolávať na neodvrátiteľný omyl týkajúci sa možnosti zakázať rušiace zariadenie s cieľom zbaviť sa akejkoľvek zodpovednosti z tohto dôvodu, nemôžu byť také, aby viedli k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu získania takejto náhrady škody kupujúcim vozidla vybaveného týmto zariadením.

70

Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania má dotknutý výrobca automobilov podľa rozsudku Bundesgerichtshof možnosť zbaviť sa akejkoľvek zodpovednosti tým, že upozorní a preukáže existenciu neodvrátiteľného omylu týkajúceho sa možnosti zakázať rušiace zariadenie, ktorým je predmetné vozidlo vybavené, čo vylučuje jeho nedbanlivosť, a tým aj právo nadobúdateľa tohto vozidla na náhradu škody.

74

Podľa článku 5 ods. 2 písm. a) až c) nariadenia č. 715/2007 sa tento zákaz neuplatní, ak „potreba takéhoto zariadenia je opodstatnená z dôvodu ochrany motora proti poškodeniu alebo havárii a bezpečnej prevádzky vozidla“ [písmeno a)], ak „zariadenie funguje len pri spustení motora“ [písmeno b)], alebo ak „podmienky sú zväčša zahrnuté v skúšobných postupoch na overenie emisií z odparovania a priemerných výfukových emisií“ [písmeno c)].

75

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vozidlá, o ktoré ide vo veci samej, boli vybavené zakázaným rušiacim zariadením v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007.

76

Pokiaľ sa žiadna z výnimiek uvedených v písmenách a) až c) tohto ustanovenia neuplatňuje na predmetné rušiace zariadenia, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, výrobca automobilov, ktorý vybavuje svoje vozidlá takýmito zariadeniami, sa nemôže odvolávať na správanie, ktoré je vzhľadom na uvedené ustanovenie povolené.

Z judikatúry Súdneho dvora pritom vyplýva, že nie je vylúčené, že typ vozidla, na ktoré sa vzťahuje typové schválenie ES, ktoré umožňuje toto vozidlo používať v cestnej premávke, môže byť pôvodne schválený príslušným orgánom v oblasti typového schválenia bez toho, aby v ňom bola odhalená prítomnosť zakázaného rušiaceho zariadenia. V tejto súvislosti sa smernica 2007/46 vzťahuje na situáciu, v ktorej je možnosť zakázať konštrukčný prvok vozidla, napríklad vzhľadom na požiadavky článku 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007, odhalená až po tomto schválení. Článok 8 ods. 6 tejto smernice tak stanovuje, že tento orgán môže zrušiť schválenie vozidla. Okrem toho z článku 13 ods. 1 prvej a tretej vety uvedenej smernice vyplýva, že ak výrobca informuje členský štát, ktorý udelil typové schválenie ES o zmene informácií uvedených v dokumentácii o schvaľovaní, tento členský štát môže, ak je to potrebné, rozhodnúť po porade s výrobcom o tom, že sa musí udeliť nové typové schválenie ES. Napokon článok 30 ods. 1 tej istej smernice stanovuje, že ak členský štát, ktorý udelil typové schválenie ES, zistí, že typ vozidla sa nezhoduje s typom, ktorý schválil, vykoná nevyhnutné opatrenia v prípade potreby aj vrátane odobratia typového schválenia na zabezpečenie zhody vyrábaného vozidla s týmto typom (rozsudok Mercedes‑Benz Group, bod 83 a citovaná judikatúra).

80

V dôsledku toho možnosť zakázať rušiace zariadenie, ktorým je vybavené motorové vozidlo, odhalená po typovom schválení ES na toto vozidlo, môže spochybniť platnosť tohto schválenia a v širšom zmysle platnosť osvedčenia o zhode, ktoré má osvedčiť, že uvedené vozidlo patriace do schválenej typovej série spĺňalo v čase jeho výroby všetky regulačné akty (rozsudok Mercedes‑Benz Group, bod 84).

O druhej otázke

84

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd vo všeobecnosti pýta, či je výrobca automobilov, ktorý dodal aktualizáciu softvéru, povinný poskytnúť náhradu škody majiteľovi vozidla, ak tomuto vznikne škoda v dôsledku zakázaného rušiaceho zariadenia, v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007, nainštalovaného pri tejto aktualizácii softvéru.

85

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, však vyplýva, že cieľom tejto otázky je presnejšie určiť, či okolnosť, že zakázané rušiace zariadenie už bolo nainštalované v čase, keď bolo udelené typové schválenie ES vozidla, ktoré je ním vybavené, alebo naopak bolo nainštalované až po tomto schválení, má podľa článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007, ako aj článku 10 ods. 1 nariadenia č. 692/2008 vplyv na právo nadobúdateľa dotknutého vozidla, ktorému bola spôsobená táto ujma, na náhradu škody, ako to stanovuje právo Únie.

86

Na jednej strane totiž, pokiaľ ide o kontext uvedených ustanovení, treba pripomenúť, že v súlade s článkom 4 ods. 1 prvým pododsekom druhou vetou tohto nariadenia výrobcovia preukážu, že všetky nové náhradné zariadenia na reguláciu znečisťovania, ktoré si vyžadujú typové schválenie a sú predávané alebo uvedené do prevádzky v Európskej únii, boli schválené v súlade s týmto nariadením a jeho vykonávacími opatreniami. Tento článok 4 ods. 1 druhý pododsek spresňuje, že táto povinnosť zahŕňa dodržanie emisných limitov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu a vo vykonávacích opatreniach uvedených v článku 5 toho istého nariadenia (rozsudok zo 14. júla 2022, Volkswagen, C‑134/20, EU:C:2022, bod 90).

90

Ak jednotlivý kupujúci nadobudne vozidlo patriace do série schváleného typu vozidla, a teda spolu s osvedčením o zhode, môže rozumne očakávať, že bude v prípade tohto vozidla dodržané nariadenie č. 715/2007, a najmä jeho článok 5 (rozsudok Mercedes‑Benz Group, bod 81 a citovaná judikatúra).

91

Okrem toho podľa článku 10 ods. 1 nariadenia č. 692/2008 „výrobca zabezpečuje, aby náhradné zariadenia na reguláciu znečisťovania, určené na montáž do vozidiel s typovým schválením ES, patriace do pôsobnosti nariadenia [č. 715/2007] dostali typové schválenie ES ako samostatné technické jednotky v zmysle článku 10 ods. 2 smernice [2007/46], v súlade s článkom 12, článkom 13 a prílohou XIII k tomuto nariadeniu“ (rozsudok zo 14. júla 2022, Volkswagen, C‑134/20 , EU:C:2022:571 , bod 91 ).

92

Bez ohľadu na otázku, či bolo rušiace zariadenie inštalované pôvodne, teda v čase typového schválenia ES, alebo neskôr, totiž toto zariadenie môže vyvolať neistotu, pokiaľ ide o možnosť prihlásiť do evidencie, predať alebo uviesť do prevádzky uvedené vozidlo, a v konečnom dôsledku spôsobiť škodu kupujúcemu vozidla vybaveného takýmto zariadením (pozri v tomto zmysle rozsudok Mercedes‑Benz Group, bod 84).

96

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 4 ods. 1 a článok 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007, ako aj článok 10 ods. 1 nariadenia č. 692/2008 sa majú vykladať v tom zmysle, že vyžadujú, aby nadobúdateľ vozidla mal právo na náhradu škody voči výrobcovi automobilov, ak tento nadobúdateľ utrpel škodu z dôvodu zakázaného rušiaceho zariadenia v zmysle tohto článku 5 ods. 2, ktoré tento výrobca nainštaloval prostredníctvom aktualizácie softvéru po typovom schválení ES tohto vozidla.

O tretej otázke

97

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má právo Únie vykladať v tom zmysle, že na jednej strane bráni tomu, aby sa do výšky náhrady škody, ktorá má byť vyplatená nadobúdateľovi vozidla vybaveného zakázaným rušiacim zariadením v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007, ktorý utrpel škodu spôsobenú týmto zariadením, započítala suma zodpovedajúca výhodám vyplývajúcim z používania tohto vozidla, a na druhej strane tomu, aby sa táto náhrada škody obmedzila na sumu predstavujúcu 15 % kúpnej ceny vozidla.

101

Vnútroštátnemu súdu teda prináleží overiť, či započítanie výhody získanej dotknutým kupujúcim z úžitku v rámci používania vozidiel, alebo v prejednávanej veci započítanie výhody vyplývajúcej zo skutočného používania vozidiel, o ktoré ide vo veci samej, zabezpečuje takúto primeranú náhradu škody dotknutým kupujúcim, pokiaľ sa preukáže, že títo kupujúci utrpeli škodu súvisiacu s inštaláciou zakázaných rušiacich zariadení v týchto vozidlách v zmysle tohto článku 5 ods. 2 (pozri v tomto zmysle rozsudok Mercedes‑Benz Group, bod 95).

102

V tomto kontexte skutočnosť, že členský štát vytvorí súvislosť medzi kúpnou cenou takéhoto vozidla a výškou náhrady na nápravu škody, ktorú utrpel nadobúdateľ dotknutého vozidla, nemožno považovať za odporujúcu právu Únie, keďže posúdenie rozsahu tejto škody, ktorá sa prejavuje najmä v riziku, že toto vozidlo nebude môcť byť zaevidované, predané alebo uvedené do prevádzky, súvisí s kúpnou cenou.

103

V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v súlade s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku Bundesgerichtshof rozsah náhrady škody patrí do právomoci posúdenia súdu rozhodujúceho vo veci samej, ale z dôvodov proporcionality nemôže byť nižší ako 5 % tejto kúpnej ceny bez toho, aby bol vyšší ako 15 % tejto kúpnej ceny.

107

Vzhľadom na všetky predchádzajúce pripomienky treba na tretiu otázku odpovedať tak, že právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že na jednej strane nebráni tomu, aby sa do výšky náhrady škody, ktorá má byť vyplatená nadobúdateľovi vozidla vybaveného zakázaným rušiacim zariadením v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007, ktorý utrpel škodu spôsobenú týmto zariadením, započítala suma zodpovedajúca výhodám vyplývajúcim z používania tohto vozidla, a na druhej strane tomu, aby sa táto náhrada škody obmedzila na sumu predstavujúcu 15 % kúpnej ceny vozidla, pokiaľ uvedená náhrada predstavuje primeranú náhradu utrpenej škody.

O trovách

108

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

vyžadujú, aby nadobúdateľ vozidla mal právo na náhradu škody voči výrobcovi automobilov, ak tento nadobúdateľ utrpel škodu z dôvodu zakázaného rušiaceho zariadenia v zmysle tohto článku 5 ods. 2, ktoré tento výrobca nainštaloval prostredníctvom aktualizácie softvéru po typovom schválení ES tohto vozidla.

3.

Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že na jednej strane nebráni tomu, aby sa do výšky náhrady škody, ktorá má byť vyplatená nadobúdateľovi vozidla vybaveného zakázaným rušiacim zariadením v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 715/2007, ktorý utrpel škodu spôsobenú týmto zariadením, započítala suma zodpovedajúca výhodám vyplývajúcim z používania tohto vozidla, a na druhej strane tomu, aby sa táto náhrada škody obmedzila na sumu predstavujúcu 15 % kúpnej ceny vozidla, pokiaľ uvedená náhrada predstavuje primeranú náhradu utrpenej škody.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.