C-671/23

62023CJ0671

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)

z 19. júna 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu – Smernica (EÚ) 2015/849 – Článok 59 – Pojem ‚systematické porušenie‘ – Sankcie – Vnútroštátna právna úprava alebo prax umožňujúca uložiť samostatnú pokutu za každé porušenie konštatované počas jednej a tej istej kontroly – Súlad s právom Únie – Minimálna harmonizácia – Dodržiavanie všeobecných zásad práva Únie – Účinné, primerané a odrádzajúce sankcie – Zásada ne bis in idem “

Vo veci C‑671/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) z 8. novembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 13. novembra 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

litovská vláda, v zastúpení: V. Kazlauskaitė‑Švenčionienė a E. Kurelaitytė, splnomocnené zástupkyne,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 59 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES ( Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 73 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého stranami sú M, inštitúcia elektronického peňažníctva, a Lietuvos bankas (Národná banka Litvy), vo veci rozhodnutia tejto centrálnej banky uložiť spoločnosti M osem samostatných pokút za to, že sa dopustila ôsmich porušení vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Právny rámec

Právo Únie

…

(59)

Dôležitosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mala viesť členské štáty k tomu, aby ustanovili účinné, primerané a odrádzajúce správne sankcie a opatrenia vo vnútroštátnom práve pre prípady nerešpektovania vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu. … Táto smernica by preto mala stanoviť škálu správnych sankcií a opatrení členských štátov prinajmenšom pre závažné, opakujúce sa alebo systémové porušenia požiadaviek týkajúcich sa opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, vedenia záznamov, ohlasovania podozrivých transakcií a vnútorných kontrol povinných subjektov. Škála sankcií a opatrení by mala byť dosť široká, aby umožnila členským štátom a príslušným orgánom zohľadniť rozdiely medzi povinnými subjektmi, najmä medzi úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami a inými povinnými subjektmi, pokiaľ ide o ich veľkosť, charakteristiku a povahu podnikania. V rámci transpozície tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa uložením správnych sankcií a opatrení v súlade s touto smernicou a trestnoprávnych sankcií v súlade s vnútroštátnym právom neporušila zásada ne bis in idem .“

4

Článok 1 tejto smernice v odsekoch 1 a 2 uvádza:

„1. Táto smernica má za cieľ zabrániť používaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

6

Článok 59 tej istej smernice stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby sa tento článok uplatňoval aspoň na tie porušenia na strane povinných subjektov, ktoré sú vážne, ktoré sa opakujú, ktoré sú systematické, alebo na kombináciu týchto porušení, a to v súvislosti s požiadavkami stanovenými v:

a)

článkoch 10 až 24 (povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi);

b)

a)

verejné vyhlásenie, v ktorom sa identifikuje fyzická alebo právnická osoba a povaha porušenia;

b)

príkaz, aby fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa opakovania tohto konania;

c)

ak povinný subjekt podlieha povoleniu, odňatie alebo pozastavenie povolenia;

v prípade právnickej osoby, maximálne administratívne peňažné sankcie vo výške aspoň 5000000 [eur] alebo 10 % celkového ročného obratu podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom; ak je povinný subjekt materským podnikom alebo dcérskou spoločnosťou materského podniku, ktorý musí vypracúvať konsolidovanú účtovnú závierku v súlade s článkom 22 smernice [Európskeho parlamentu a Rady] 2013/34/EÚ [z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS ( Ú. v. EÚ L 182, 2013, s. 19 )], príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci typ príjmu v súlade s príslušnými smernicami o účtovníctve podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom konečného materského podniku;

b)

v prípade fyzickej osoby, maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň 5000000 [eur], alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 25. júnu 2015.

4. Členské štáty môžu splnomocniť príslušné orgány, aby okrem správnych sankcií uvedených v odseku 2 písm. a) až d) ukladali ďalšie typy správnych sankcií, alebo aby ukladali správne peňažné sankcie presahujúce sumy uvedené v odseku 2 písm. e) a v odseku 3.“

7

Článok 60 smernice 2015/849 v odseku 4 stanovuje:

finančnú silu zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby, napríklad podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;

d)

benefit vyplývajúci z porušenia spôsobeného zodpovednou fyzickou alebo právnickou osobou, pokiaľ takýto benefit možno určiť;

e)

straty tretích strán spôsobené porušením, pokiaľ ich možno určiť;

f)

Lietuvos Respublikos pinigų plovimo ir teroristų finansavimo prevencijos įstatymas Nr. VIII‑275 (zákon Litovskej republiky č. VIII‑275 o predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu) z 19. júna 1997 (Žin., 1997, č. 64‑1502) v znení zákona č. XIII‑1440 z 30. júna 2018 (ďalej len „zákon PPP/FT“) preberá do litovského práva smernicu 2015/849. Článok 34 tohto zákona stanovuje:

„1. Za vážne porušenie tohto zákona sa považuje:

(1)

nedodržanie požiadaviek týkajúcich sa identifikácie klienta a príjemcu stanovených v článkoch 9 až 15 tohto zákona,

(2)

nedodržanie požiadaviek týkajúcich sa ohlasovania podozrivých menových operácií alebo transakcií stanovených v článku 16 tohto zákona,

porušenie tohto zákona najmenej trikrát počas obdobia jedného roka od uloženia sankcie za porušenie tohto zákona,

(2)

ak sa súčasne zistia porušenia ustanovení upravujúcich predchádzanie praniu špinavých peňazí a/alebo financovaniu terorizmu, ktoré zahŕňajú viac ako jednu skupinu požiadaviek:

a)

požiadavky týkajúce sa identifikácie klienta a príjemcu stanovené v článkoch 9 až 15 tohto zákona;

b)

Článok 39 zákona PPP/FT v odseku 1 uvádza:

„Národná banka Litvy a Finansinių nusikaltimų tyrimo tarnyba [Úrad pre vyšetrovanie finančnej trestnej činnosti, Litva] môžu finančnej inštitúcii alebo pobočke zahraničnej finančnej inštitúcie uložiť tieto pokuty:

…

(2)

v prípade porušení tohto zákona, ak finančná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie systematicky porušuje tento zákon, dopustí sa vážneho porušenia tohto zákona alebo ho opakovane poruší počas obdobia jedného roka od uloženia sankcie za porušenie tohto zákona, od 0,5 % do 10 % hrubých ročných príjmov (ak je suma zodpovedajúca 10 % hrubých ročných príjmov vyššia ako 5100000 eur) alebo od 2000 do 5100000 eur (ak je suma zodpovedajúca 10 % hrubých ročných príjmov nižšia ako 5100000 eur).“

Zákon o Národnej banke Litvy

výšku príjmov alebo akéhokoľvek iného majetkového prospechu získaného osobou z porušenia, strát, ktorým sa predišlo, alebo spôsobenej škody, pokiaľ to možno určiť,

(3)

pochybenie, ktorého sa dopustila právnická osoba, formu a druh pochybenia, ktorého sa dopustila fyzická osoba, ako aj finančnú silu osoby, ktorej sa sankcia ukladá,

(4)

predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila osoba, ktorej sa sankcia ukladá, a sankcie, ktoré jej boli uložené, ako aj jej spoluprácu s Národnou bankou Litvy počas vyšetrovania,

(5)

akúkoľvek inú okolnosť stanovenú v právnych predpisoch upravujúcich finančné trhy, alebo podstatnú.

…

10. Ak je uplatniteľnou sankciou pokuta, výška konkrétne uloženej pokuty sa určí v troch krokoch, pričom sa zohľadní základná suma pokuty a okolnosti uvedené v odsekoch 7, 8 a 9 tohto článku. V prvom rade sa vzhľadom na vážnosť a dĺžku trvania zisteného porušenia stanoví základná suma pokuty, ktorá nesmie presiahnuť 50 % maximálnej výšky pokuty, ktorú možno uložiť za takéto porušenie. V druhom rade sa základná suma pokuty prípadne zníži alebo zvýši, pričom sa zohľadnia poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a iné okolnosti, ktoré svedčia v prospech alebo neprospech dotknutej osoby. … V treťom rade sa výška pokuty stanovená v prvej a druhej etape prípadne zníži alebo zvýši, pričom sa zohľadní potreba zabezpečiť primeranosť sankcie a odrádzajúci účinok, ako aj všetky ostatné relevantné okolnosti, ktoré neboli zohľadnené v rámci predchádzajúcich etáp. Dozorný orgán prijme akt, ktorým v súlade s ustanoveniami tohto článku stanoví pravidlá výpočtu pokuty.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

11

M je inštitúciou elektronického peňažníctva, u ktorej Národná banka Litvy vykonala kontrolu týkajúcu sa obdobia od 1. apríla 2019 do 31. marca 2020. Po tejto kontrole uložila Národná banka Litvy rozhodnutím z 13. novembra 2020 (ďalej len „sporné rozhodnutie“) spoločnosti M osem pokút za osem porušení, z ktorých každé predstavovalo porušenie viacerých ustanovení zákona PPP/FT a pokynov adresovaných účastníkom finančného trhu s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a/alebo financovaniu terorizmu. Národná banka Litvy sa domnievala, že každé z týchto porušení bolo vážne alebo relatívne vážne a že sedem z nich malo tiež systematickú povahu v zmysle článku 34 ods. 2 bodu 2 zákona PPP/FT.

15

M podala proti Národnej banke Litvy žalobu na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva), ktorou sa domáhala čiastočného zrušenia sporného rozhodnutia spolu s návrhom na vydanie súdneho príkazu. M na podporu tejto žaloby najmä uviedla, že Národná banka Litvy mohla konštatovať nie viaceré „samostatné systematické porušenia“ zákona PPP/FT, ale len jedno „jediné systematické porušovanie“ tohto zákona, a teda mohla jej uložiť len jednu pokutu.

16

Rozsudkom z 21. septembra 2021 tento súd čiastočne vyhovel tejto žalobe a znížil celkovú sumu pokút uložených spoločnosti M na 200000 eur. Uvedený súd však zamietol tvrdenie spoločnosti M týkajúce sa existencie „jediného systematického porušovania“ zákona PPP/FT.

17

M podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva), vnútroštátny súd, ktorý predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorým sa domáhala jednak zrušenia uvedeného rozsudku v rozsahu, v akom čiastočne zamietol žalobu uvedenú v bode 15 tohto rozsudku, a jednak toho, aby sa tejto žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Národná banka Litvy tiež podala odvolanie proti tomu istému rozsudku s cieľom dosiahnuť jeho zrušenie a zamietnutie uvedenej žaloby v celom rozsahu.

Národná banka Litvy tvrdí, opierajúc sa o článok 39 ods. 1 bod 2 zákona PPP/FT, že ak bolo zámerom zákonodarcu stanoviť, že finančnej inštitúcii možno uložiť pokutu, ak sa dopustila aspoň jedného vážneho porušenia tohto zákona, neexistuje podobné pravidlo pre systematické porušovanie, v dôsledku čoho porušovanie možno považovať za systematické len vtedy, ak boli konštatované aj iné porušenia uvedeného zákona, ako to spresňuje článok 34 ods. 2 tohto zákona. Okrem toho kvalifikácia viacerých vážnych porušení v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu ako „jediného vážneho porušenia“ alebo ako „jediného systematického porušovania“ by bola v rozpore s cieľmi sledovanými smernicou 2015/849, a to znížením hrozieb v tejto oblasti a ich negatívnych dôsledkov na hospodárstvo a finančný systém v Únii. Takáto kvalifikácia by totiž podnecovala účastníkov finančného trhu k tomu, aby sa dopúšťali vážnych a systematických porušení v uvedenej oblasti. Okrem toho znemožňuje individualizáciu pokuty v závislosti od dĺžky trvania a závažnosti každého porušenia, ako aj od ostatných okolností s ním spojených, čo ovplyvňuje výkon práva dotknutej osoby na obhajobu.

20

Vnútroštátny súd sa domnieva, že prejednávaná vec otvára otázku, či sa má článok 59 smernice 2015/849 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade, že príslušný orgán členského štátu počas jednej a tej istej kontroly zistí viaceré porušenia požiadaviek, ktoré patria buď do tej istej skupiny, alebo do skupín odlišných požiadaviek stanovených v článku 59 ods. 1 písm. a) až d) tejto smernice, treba každé z týchto porušení kvalifikovať ako „samostatné systematické porušovanie“, ktoré vedie k uloženiu samostatnej pokuty, vypočítanej s prihliadnutím na maximálnu výšku pokuty stanovenú vnútroštátnym zákonom preberajúcim uvedenú smernicu.

23

Vnútroštátny súd zastáva názor, že ak sa zistia porušenia uvedené v článku 59 ods. 1 smernice 2015/849, treba uložiť jedinú správnu peňažnú sankciu, ktorej maximálna výška je stanovená v článku 59 ods. 3 písm. a) tejto smernice. Ak by totiž bolo možné uložiť samostatné pokuty za každé z porušení uvedených v článku 59 ods. 1 uvedenej smernice, ktoré boli konštatované súbežne, maximálna celková výška pokút uložených súčasne, by mohla značne prekročiť maximálnu výšku pokuty stanovenú v odseku 3 písm. a) tohto článku 59, čo by mohlo ohroziť zásady právnej istoty a proporcionality.

24

Za týchto podmienok Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 59 smernice 2015/849 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu právnemu predpisu, podľa ktorého v prípade, že príslušný vnútroštátny orgán zistí v priebehu tej istej inšpekcie viacero porušení požiadaviek stanovených v článku 59 ods. 1 písm. a) až d) [tejto smernice], ktoré patria do rôznych skupín požiadaviek, každé z týchto porušení sa má považovať za samostatné systematické porušovanie a podliehať samostatnej pokute, ktorej výška sa stanoví so zohľadnením maximálnej sumy pokuty stanovenej vnútroštátnym právnym predpisom, ktorým sa preberá [uvedená smernica]?

25

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 59 smernice 2015/849 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, podľa ktorej sa každé „systematické porušovanie“ požiadaviek stanovených v odseku 1 tohto článku, zistené príslušným orgánom členského štátu počas jednej a tej istej kontroly, má kvalifikovať ako „samostatné systematické porušovanie“, ktoré vedie k uloženiu samostatnej pokuty, ktorej výška je stanovená na základe maximálnej sumy peňažnej sankcie, ktorú možno uložiť podľa tejto vnútroštátnej právnej úpravy alebo praxe.

26

Na úvod treba spresniť, že tieto otázky sa netýkajú toho, či každé z ôsmich porušení, o ktoré ide vo veci samej, posudzované samostatne, patrí pod pojem „systematické porušovanie“ v zmysle článku 59 ods. 1 smernice 2015/849, ale otázky, či toto ustanovenie bráni tomu, aby sa každé z porušení patriacich pod tento pojem kvalifikovalo ako „samostatné systematické porušovanie“, ak boli všetky zistené v priebehu jednej a tej istej kontroly, a či je v tomto kontexte rozhodujúca skutočnosť, že tieto porušenia boli spáchané pri porušení požiadaviek patriacich pod písmená a) až d) tohto ustanovenia alebo viacero z týchto písmen.

O výklade článku 59 smernice 2015/849

27

30

Ďalej treba zdôrazniť, že smernica 2015/849 nedefinuje pojem „systematické porušovanie“. Okrem toho treba konštatovať, podobne ako to urobila Európska komisia, že skutočnosť, že požiadavky stanovené touto smernicou sú zoskupené v jej článku 59 ods. 1, neposkytuje nijaký údaj, pokiaľ ide o určenie podmienok, za ktorých treba konštatovať existenciu „samostatných systematických porušení“. Porušenia vymenované v písmenách a), b), c) a d) tohto ustanovenia sa totiž týkajú jedného alebo viacerých článkov patriacich do kapitol II, IV, V a VI uvedenej smernice, v dôsledku čoho tento výpočet odráža len jej štruktúru.

31

Napokon na rozdiel od toho, čo tvrdí vnútroštátny súd a M, nie je potrebné prekvalifikovať všetky „systematické porušovania“ a „vážne porušenia“ v zmysle článku 59 ods. 1 smernice 2015/849, zistené v priebehu jednej a tej istej kontroly príslušným orgánom členského štátu, ako „jediné systematické porušenie“. Takýto výklad totiž nemá oporu v znení tohto ustanovenia. Navyše použitie výrazu „kombinácia týchto [vlastností]“ v uvedenom ustanovení umožňuje domnievať sa, že porušenie môže byť zároveň „systematické“ aj „vážne“.

32

V druhom rade, pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 59 smernice 2015/849, treba uviesť, že v súlade s článkom 60 ods. 4 tejto smernice „členské štáty zabezpečia, aby pri určovaní typu a úrovne správnych sankcií alebo opatrení príslušné orgány zohľadnili všetky relevantné okolnosti“. Podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia medzi tieto relevantné okolnosti patria najmä závažnosť a trvanie porušenia, straty tretích strán, ako aj miera zodpovednosti a spolupráce a benefit vyplývajúci z porušenia a predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila zodpovedná fyzická alebo právnická osoba.

36

Smernica 2015/849 na tento účel vykonáva minimálnu harmonizáciu, pokiaľ ide tak o porušenia požiadaviek stanovených touto smernicou, ktoré majú byť sankcionované, ako aj o sankcie, ktoré majú uložiť členské štáty (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, ECOTEX BULGARIA, C‑544/19 , EU:C:2021:803 , bod 44 ).

37

Vzhľadom na vyššie uvedené treba článok 59 smernice 2015/849 vykladať v tom zmysle, že hoci členské štáty musia sankcionovať prinajmenšom porušenia uvedené v jeho odseku 1, a to stanovením aspoň správnych sankcií a opatrení uvedených v jeho odsekoch 2 a 3, majú možnosť stanoviť iné sankcie a opatrenia, a to aj za iné porušenia, než sú porušenia uvedené v tomto odseku 1, keďže tento článok 59 vykonáva len minimálnu harmonizáciu.

38

Smernica 2015/849 teda v zásade nebráni vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, ktorá stanovuje, že každé z porušení systematickej povahy zistených v priebehu jednej a tej istej kontroly sa má kvalifikovať ako „samostatné systematické porušovanie“, za ktoré sa ukladá samostatná pokuta.

41

Pokiaľ ide o zásadu efektivity, v súlade s ustálenou judikatúrou nesmie uplatniteľná vnútroštátna právna úprava robiť výkon práv vyplývajúcich z právneho poriadku Únie prakticky nemožným alebo ho nadmerne sťažovať (rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C‑349/17 , EU:C:2019:172 , bod 137 a citovaná judikatúra).

42

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že požiadavka efektivity sa nevyhnutne vzťahuje tak na stíhania a na sankcie za porušenia poškodzujúce integritu, stabilitu alebo povesť finančného systému Únie, ktorým má smernica 2015/849 zabrániť, ako vyplýva z článku 1 ods. 1 tejto smernice v spojení s jej odôvodneniami 1 a 2, ako aj na uplatňovanie uložených trestov, keďže v prípade neexistencie účinného výkonu sankcií nemôžu tieto sankcie byť účinné a odrádzajúce. V tomto kontexte prináleží vnútroštátnemu zákonodarcovi, aby zabezpečil, že procesný režim uplatniteľný na stíhanie a sankcionovanie týchto porušení nebude stanovený tak, aby z dôvodov, ktoré sú preň charakteristické, predstavoval systematické riziko, že skutky zakladajúce takéto porušenia nebudú potrestané (pozri analogicky rozsudok z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19 , EU:C:2021:1034 , body 192 a 193 ).

43

Opatrenie je účinné a odrádzajúce, pokiaľ podnecuje zúčastnené subjekty, aby sa vyhli sankciám, a v prípade, že bola uložená pokuta, aby ju zaplatili v čo najkratšej lehote (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. októbra 2016, EL‑EM‑2001, C‑501/14 , EU:C:2016:777 , bod 47 ).

46

Okrem toho zásada proporcionality ukladá povinnosť, nielen pokiaľ ide o vymedzenie základných zložiek porušenia, ale aj vymedzenie pravidiel týkajúcich sa rozsahu pokút a posúdenia skutočností, ktoré možno zohľadniť pri ich stanovení (rozsudok zo 6. októbra 2021, ECOTEX BULGARIA, C‑544/19 , EU:C:2021:803 , bod 98 a citovaná judikatúra).

47

Hoci v konečnom dôsledku prislúcha vnútroštátnemu súdu, ktorý je jediný príslušný na posúdenie skutkových okolností a na výklad vnútroštátnej právnej úpravy, aby určil, či v prejednávanej veci boli tieto požiadavky splnené, Súdny dvor má v rámci prejudiciálneho konania právomoc poskytnúť na základe spisu vo veci samej, ako aj na základe pripomienok, ktoré mu boli predložené, užitočné usmernenia, aby umožnil vnútroštátnemu súdu rozhodnúť spor, ktorý prejednáva (rozsudok z 2. marca 2023, PrivatBank a i., C‑78/21 , EU:C:2023:137 , bod 71 , ako aj citovaná judikatúra).

48

V prejednávanej veci zákon PPP/FT, ktorým sa preberá smernica 2015/849, má za cieľ, ako vyplýva z jeho názvu, predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Práve na tento účel článok 34 ods. 2 zákona PPP/FT definuje pojem „systematické porušovanie“ tohto zákona a článok 39 ods. 1 bod 2 uvedeného zákona stanovuje výšku pokút, ktoré možno uložiť v prípade, že bolo zistené takéto systematické porušovanie. Podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom sa podľa vnútroštátnej právnej úpravy alebo praxe, o ktorú ide vo veci samej, každé systematické porušovanie toho istého zákona konštatované príslušným orgánom v priebehu jednej a tej istej kontroly musí kvalifikovať ako „samostatné systematické porušovanie“, ktoré vedie k uloženiu samostatnej pokuty, ktorej výška sa stanoví s prihliadnutím na maximálnu sumu, ktorú táto právna úprava stanovuje.

52

Na základe uvedeného sa zdá, že taká vnútroštátna právna úprava alebo prax, o akú ide vo veci samej, je primeraná na zabezpečenie dosiahnutia legitímnych cieľov, ktoré sleduje a ktoré súvisia s predchádzaním praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

53

Pokiaľ ide po druhé o nevyhnutnosť vnútroštátnej právnej úpravy alebo praxe, o ktorú ide vo veci samej, treba konštatovať, že stanovenie, že každé zo systematických porušovaní zákona PPP/FT, zistené príslušným orgánom počas jednej a tej istej kontroly, sa musí kvalifikovať ako „samostatné systematické porušovanie“, ktoré vedie k uloženiu samostatnej pokuty, samo osebe nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa sledovaného touto právnou úpravou alebo praxou.

54

S cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je totiž potrebné odradiť zúčastnené subjekty, ktoré sa dopustili porušenia zákona PPP/FT, od toho, aby sa v budúcnosti dopúšťali nových porušení tohto zákona. Na tento účel je však potrebné stanoviť, že ak sa počas jednej a tej istej kontroly zistí viacero porušení tohto zákona, týmto subjektom možno uložiť buď závažnejšiu sankciu ako za jediné porušenie, alebo, ako vyplýva z bodu 44 tohto rozsudku, samostatnú sankciu za každé zo spáchaných porušení.

58

Z článku 43 3 ods. 10 zákona o Národnej banke Litvy však vyplýva, že výška pokuty sa prípadne zníži alebo zvýši s prihliadnutím na potrebu zabezpečiť primeranosť sankcie. Zdá sa teda, že Národná banka Litvy disponuje voľnou úvahou, ktorá jej umožňuje stanoviť peňažné sankcie tak, aby neprekračovali rámec toho, čo je nevyhnutné na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, čo však v konkrétnom prípade prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

59

Pokiaľ ide po tretie o primeranosť sankcií závažnosti zistených porušení, treba pripomenúť, že ak vnútroštátna právna úprava stanovuje kumuláciu sankcií, akou je kumulácia viacerých peňažných sankcií, príslušné orgány sú povinné zabezpečiť, aby prísnosť všetkých uložených sankcií nepresiahla závažnosť konštatovaného porušenia, inak by došlo k porušeniu zásady proporcionality. Okrem toho táto zásada vyžaduje, aby pri stanovení sankcie, ako aj výšky pokuty boli zohľadnené osobitné okolnosti prejednávaného prípadu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. októbra 2023, G. ST. T. (Primeranosť trestu v prípade falšovania), C‑655/21 , EU:C:2023:791 , body 66 a 67 , ako aj citovanú judikatúru].

60

Na účely posúdenia primeranosti sankcií treba tiež zohľadniť možnosť vnútroštátneho súdu zmeniť kvalifikáciu v porovnaní s kvalifikáciou uvedenou v akte prijatom príslušným orgánom členského štátu, čo môže viesť k uloženiu menej prísnej sankcie, a možnosti upraviť sankciu vo vzťahu k závažnosti konštatovaného porušenia [pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. októbra 2023, G. ST. T. (Primeranosť trestu v prípade falšovania), C‑655/21 , EU:C:2023:791 , bod 68 a citovanú judikatúru].

– O zásada ne bis in idem

64

Pokiaľ ide o zásadu ne bis in idem , ktorej uplatniteľnosť musí overiť vnútroštátny súd [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2023, Volkswagen Group Italia a Volkswagen Aktiengesellschaft, C‑27/22 , EU:C:2023:663 , bod 46 ], treba pripomenúť, že táto zásada zakazuje kumuláciu stíhaní, ako aj sankcií trestnoprávnej povahy v zmysle článku 50 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) za rovnaké skutky a proti tej istej osobe. Uplatnenie uvedenej zásady podlieha dvojakej podmienke, a to na jednej strane tomu, aby existovalo skoršie právoplatné rozhodnutie (podmienka bis ), a na druhej strane tomu, aby sa na ten istý skutkový stav vzťahovalo skoršie rozhodnutie a neskoršie stíhania alebo neskoršie rozhodnutia (podmienka idem ) (rozsudok z 25. januára 2024, Parchetul de pe lângă Curtea de Apel Craiova, C‑58/22 , EU:C:2024:70 , bod 46 a 47 , ako aj citovaná judikatúra).

65

Pokiaľ ide o podmienku bis , na to, aby sa určitá osoba mohla považovať za osobu, vo vzťahu ku ktorej bol za skutky, ktoré sa jej kladú za vinu, vydaný „konečný rozsudok“ v zmysle článku 50 Charty, je v prvom rade potrebné, aby trestné stíhanie bolo právoplatne zastavené v súlade s vnútroštátnym právom, a v druhom rade, aby toto rozhodnutie bolo vydané po meritórnom posúdení dotknutej veci (rozsudok z 25. januára 2024, Parchetul de pe lângă Curtea de Apel Craiova, C‑58/22 , EU:C:2024:70 , body 48 a 53 , ako aj citovaná judikatúra).

66

69

V prejednávanej veci na rozdiel od toho, čo tvrdí M, spis, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by umožňovala dospieť k záveru o porušení zásady ne bis in idem . Hoci je pravda, že nemožno hneď vylúčiť, že pokuty, o ktoré ide vo veci samej, možno vzhľadom na ich stupeň prísnosti považovať za pokuty trestnoprávnej povahy, keďže článok 58 ods. 2 smernice 2015/849 umožňuje členským štátom stanoviť a uložiť trestnoprávne sankcie, treba na jednej strane konštatovať, že z tohto spisu nevyplýva, že by spoločnosti M boli uložené pokuty konečným rozhodnutím predchádzajúcim spornému rozhodnutiu v súvislosti so skutkovými okolnosťami totožnými s tými okolnosťami, ktoré boli predmetom tohto rozhodnutia. Na druhej strane rôzne porušenia konštatované v uvedenom rozhodnutí sa týkali porušenia rôznych ustanovení zákona PPP/FT a pokynov adresovaných účastníkom finančných trhov, ktorých cieľom bolo predchádzať praniu špinavých peňazí a/alebo financovaniu terorizmu, a teda skutkových okolností, ktoré sú len podobné, a nie totožné.

70

Z judikatúry pritom vyplýva, že zásada ne bis in idem sa neuplatňuje na situáciu, v ktorej ten istý orgán v jednom a tom istom rozhodnutí uložil sankcie týkajúce sa viacerých porušení rôznych ustanovení vnútroštátneho práva preberajúcich právo Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2020, Marine Harvest/Komisia, C‑10/18 P , EU:C:2020:149 , bod 78 ).

71

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 59 smernice 2015/849 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, podľa ktorej sa každé „systematické porušovanie“ požiadaviek stanovených v odseku 1 tohto článku 59, zistené príslušným orgánom členského štátu počas jednej a tej istej kontroly, má kvalifikovať ako „samostatné systematické porušovanie“, ktoré vedie k uloženiu samostatnej pokuty, ktorej výška je stanovená na základe maximálnej sumy peňažnej sankcie, ktorú možno uložiť podľa tejto vnútroštátnej právnej úpravy alebo praxe, za predpokladu, že sú dodržané všeobecné zásady práva Únie, najmä zásady efektivity a proporcionality.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Článok 59 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, podľa ktorej sa každé „systematické porušovanie“ požiadaviek stanovených v odseku 1 tohto článku 59, zistené príslušným orgánom členského štátu počas jednej a tej istej kontroly, má kvalifikovať ako „samostatné systematické porušovanie“, ktoré vedie k uloženiu samostatnej pokuty, ktorej výška je stanovená na základe maximálnej sumy peňažnej sankcie, ktorú možno uložiť podľa tejto vnútroštátnej právnej úpravy alebo praxe, za predpokladu, že sú dodržané všeobecné zásady práva Únie, najmä zásady efektivity a proporcionality.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: litovčina.