C-677/23

62023CJ0677

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 23. januára 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – Smernica 2008/48/ES – Požiadavky na informácie, ktoré sa majú uviesť v takejto zmluve o úvere – Povinnosť informovania – Dĺžka trvania zmluvy – Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) – Predpoklady použité na výpočet RPMN“

Vo veci C‑677/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove (Slovensko) z 12. októbra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 14. novembra 2023, ktorý súvisí s konaním:

generálny advokát: A. M. Collins,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

A. B a F. B., v zastúpení: I. Šafranko, advokát,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) ( Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22 ), ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ( Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66 ), zmenenej smernicou Komisie 2011/90/EÚ zo 14. novembra 2011 ( Ú. v. EÚ L 296, 2011, s. 35 ) (ďalej len „smernica 2008/48“).

2

„Táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu k produktu.“

Smernica 2008/48

4

Odôvodnenie

31 smernice 2008/48 uvádza:

„Zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.“

5

…“

6

Článok 6 uvedenej smernice, nazvaný „Povinnosť poskytovať informácie pred uzavretím určitých zmlúv o úvere vo forme povoleného prečerpania a určitých osobitných zmlúv o úvere“, stanovuje:

„1. V dostatočnom predstihu pred tým, ako sa spotrebiteľ zaviaže akoukoľvek zmluvou o úvere alebo ponukou týkajúcou sa zmluvy o úvere uvedenej v článku 2 ods. 3, 5 alebo 6, veriteľ a prípadne sprostredkovateľ úveru poskytnú spotrebiteľovi na základe podmienok úveru ponúkaných veriteľom a prípadne preferencií spotrebiteľa a informácií, ktoré spotrebiteľ poskytol, informácie potrebné na porovnanie rôznych ponúk, aby sa mohol s dobrou znalosťou veci rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie.

Tieto informácie sa týkajú:

…

Každá zmluvná strana dostane jedno vyhotovenie zmluvy o úvere. Týmto článkom nie sú dotknuté žiadne vnútroštátne pravidlá týkajúce sa platnosti uzavretia zmlúv o úvere, ktoré sú v súlade s právom Spoločenstva.

2. Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:

…

c)

dĺžku trvania zmluvy o úvere;

…

Článok 14 smernice 2008/48 s názvom „Právo na odstúpenie od zmluvy“ v odseku 1 stanovuje:

„Spotrebiteľ môže od zmluvy o úvere odstúpiť bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní.

Táto lehota na odstúpenie od zmluvy začína plynúť:

a)

buď dňom uzavretia zmluvy o úvere, alebo

b)

5. V prípade potreby sa pri výpočte [RPMN] môžu použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe I.

Ak predpoklady uvedené v tomto článku a v časti II prílohy I na jednotný výpočet [RPMN] nestačia alebo už nie sú prispôsobené obchodnej situácii na trhu, [Európska k]omisia môže určiť na výpočet [RPMN] nevyhnutné dodatočné predpoklady alebo upraviť existujúce predpoklady. …“

10

Článok 22 ods. 1 uvedenej smernice, nazvaný „Harmonizácia a záväzný charakter tejto smernice“, znie:

„Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.“

11

Cieľom zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 9. marca 2010, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon č. 129/2010“) bolo prebrať do slovenského práva smernicu 2008/48.

14

Podľa § 9 zákona č. 129/2010:

„1. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

2. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka… musí obsahovať tieto náležitosti:

…

úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j)

[RPMN] a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k)

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

…

výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe.

…“

15

Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 stanovuje:

„Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

…

Dňa 29. októbra 2014 A. B. a F. B. uzavreli so Slovenskou sporiteľňou zmluvu dotknutú vo veci samej a v ten istý deň im boli finančné prostriedky poskytnuté na základe tejto zmluvy pripísané na účet v banke. Zmluva dotknutá vo veci samej bola uzavretá na dobu určitú a žalobcovia vo veci samej sa zaviazali splatiť dotknutý úver v 108 mesačných splátkach vo výške 54,20 eura. Každá mesačná splátka bola splatná v dvadsiaty deň mesiaca. Prvá splátka bola splatná 20. decembra 2014 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20. novembra 2023.

18

Zmluva dotknutá vo veci samej stanovovala RPMN vo výške 17,93 % a celkovú sumu na vrátenie vo výške 5858,98 eura. Bod tejto zmluvy, s názvom „Predpoklady použité na výpočet RPMN“, znel takto: „Úver bol poskytnutý okamžite, v plnej výške, dlžník si bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v úverovej zmluve, úroková sadzba platí až do skončenia úverového vzťahu“. Bod 12 časti III uvedenej zmluvy stanovoval: „Zmluva sa uzatvára na dobu určitú až do úplného vysporiadania všetkých vzťahov, ktoré vznikli v súvislosti s úverom“.

19

Žalobcovia vo veci samej sa domnievali, že toto posledné uvedené ustanovenie je „nejasné“ a nahrádza povinné uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere. Okrem toho uviedli, že zmluva dotknutá vo veci samej, neuvádzala ani údaj o jej dĺžke trvania, ani predpoklady použité na výpočet RPMN.

20

Okrem toho, keďže § 122 Občianskeho zákonníka stanovuje, že lehoty musia byť vyjadrené najmä v mesiacoch a rokoch, určenie dĺžky trvania zmluvy dotknutej vo veci samej by bolo možné považovať za výslovné, a teda za spĺňajúce požiadavku zrozumiteľnosti a stručnosti stanovenú smernicou 2008/48.

24

Pokiaľ ide o smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288) a smernicu 2005/29, napriek tomu, že vnútroštátny súd nepoložil otázku týkajúcu sa výkladu týchto smerníc, tento súd sa na jednej strane domnieva, že na účely výkladu požiadavky určitosti zmluvných podmienok v súlade so smernicou 2008/48 je potrebné zohľadniť smernicu 93/13, a na druhej strane konštatuje, že otázka, či predpoklady použité na výpočet RPMN majú zásadný charakter, súvisí s preskúmaním prípadnej existencie klamlivej obchodnej praktiky. V tejto súvislosti vzniká otázka, či v prejednávanej veci obdobie po ukončení poskytovania úverovej služby, ktoré môže presiahnuť dobu trvania zmluvy dotknutej vo veci samej, zodpovedá obdobiu, ktoré nasleduje po uskutočnení dotknutej obchodnej transakcie v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2005/29.

25

Okrem toho si vnútroštátny súd kladie otázku, z akého dôvodu smernica 2008/48 vyžaduje nielen uvedenie RPMN v zmluve o úvere, ale aj uvedenie všetkých predpokladov na výpočet tejto miery v tejto zmluve, keďže všetky predpoklady potrebné na tento výpočet sú povinnými náležitosťami uvedenej zmluvy, ktoré v nej musia byť osobitne uvedené.

26

zodpovedá explicitné vymedzenie časového úseku trvania zmluvy o úvere, akým je napríklad dátumové ohraničenie vzniku a zániku zmluvy (od… do…), prípadne kalendárnymi časovými údajmi, ako sú napríklad mesiace alebo roky (napríklad na dobu jedného roka), alebo

–

postačí, ak spotrebiteľ si dĺžku trvania zmluvy vypočíta alebo inak odvodí z ustanovení zmluvy ako napríklad z počtu mesačných splátok alebo okamihu úplného vrátenia úveru?

2.

Má sa článok 10 ods. 2 písm. c) [smernice 2008/48] vykladať v tom zmysle, že údaj v úverovej zmluve o dĺžke trvania zmluvy o úvere vymedzuje obdobie ‚počas transakcie‘ na účely článku 3 ods. 1 smernice [2005/29]?

3.

O prvej otázke

28

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 ods. 2 písm. c) smernice 2008/48 vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere musí výslovne uvádzať dĺžku trvania zmluvy, alebo či vzhľadom na toto ustanovenie stačí, že podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou určiť túto dĺžku trvania.

29

Na úvod treba pripomenúť, že podľa uvedeného ustanovenia zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o úvere.

30

Súdny dvor sa okrem toho konkrétnejšie vyjadril k rozsahu uvedenej požiadavky v zmluve o úvere, pokiaľ ide o uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok, ktoré má spotrebiteľ vykonať, v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice.

34

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že cieľom tohto posledného uvedeného ustanovenia je zabezpečiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru. V dôsledku toho je tento cieľ splnený, ak podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (rozsudok z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C‑42/15 , EU:C:2016:842 , body 48 a 49 ).

35

Na základe týchto úvah Súdny dvor dospel k záveru, že článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú tomuto spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (rozsudok z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C‑42/15 , EU:C:2016:842 , bod 50 ).

36

Zánik zmluvných záväzkov pritom znamená ukončenie zmluvy a určuje tak jej trvanie.

40

Súdny dvor konštatoval, že v prípade úplného splnenia zmluvy o úvere už povinnosť poskytnúť informácie stanovená v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 v zásade nemôže dosiahnuť cieľ sledovaný týmto ustanovením, ktorým je umožniť spotrebiteľovi získať všetky informácie potrebné na riadne plnenie zmluvy, a najmä na uplatnenie jeho práv, medzi ktoré patrí jeho právo na odstúpenie od zmluvy, aby sa mohol oboznámiť s rozsahom svojich práv a povinností. Z toho vyplýva, že po úplnom splnení zmluvy už tieto povinnosti nemajú rovnaký stupeň užitočnosti (rozsudok z 21. decembra 2023, BMW Bank a i., C‑38/21, C‑47/21 a C‑232/21 , EU:C:2023:1014 , bod 277 ).

41

V prejednávanej veci zmluva dotknutá vo veci samej neuvádza výslovne dĺžku trvania, ale uvádza počet mesačných splátok, ktoré majú zaplatiť žalobcovia vo veci samej, ako aj dátum splatnosti prvej a poslednej z týchto mesačných splátok.

42

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 2 písm. c) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí nevyhnutne výslovne uvádzať dĺžku trvania zmluvy, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou určiť túto dĺžku.

O druhej otázke

46

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 ods. 2 písm. c) smernice 2008/48 vykladať v tom zmysle, že uvedenie dĺžky trvania zmluvy v zmluve o úvere vymedzuje obdobie „počas“ dotknutej transakcie v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2005/29.

47

Na úvod treba pripomenúť, že podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia sa smernica 2005/29 uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v jej článku 5, „pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu k produktu“.

51

Okrem toho návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje žiadnu informáciu o predpoklade, z ktorého vychádza druhá otázka, a neuvádza dôvody, pre ktoré je odpoveď na túto otázku v prejednávanej veci nevyhnutná na vyriešenie sporu vo veci samej.

52

Za týchto podmienok má druhá otázka hypotetickú povahu, a preto je neprípustná.

O tretej otázke

53

Pokiaľ ide o tieto predpoklady, treba uviesť, že článok 19 smernice 2008/48 po prvé v odseku 3 stanovuje, že výpočet RPMN vychádza z predpokladu, že zmluva o úvere zostane platná počas dohodnutého obdobia a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje záväzky za podmienok a v lehotách stanovených v zmluve o úvere. Po druhé podľa odseku 4 tohto článku v prípade zmlúv o úvere obsahujúcich doložky umožňujúce zmeny úrokovej sadzby úveru a prípadne poplatkov zahrnutých do RPMN, ktoré však nemožno stanoviť v čase výpočtu, sa táto RPMN vypočíta na základe predpokladu, že úroková sadzba úveru a ostatné poplatky zostanú fixné vo vzťahu k pôvodnej úrovni a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o úvere. Po tretie odsek 5 uvedeného článku stanovuje, že v prípade potreby sa pri výpočte RPMN môžu použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe I tejto smernice. Po štvrté táto príloha v časti II písm. a) až j) spresňuje rôzne dodatočné predpoklady potrebné na výpočet RPMN.

56

Treba dodať, že povinnosť uviesť predpoklady použité na výpočet RPMN pomocou reprezentatívneho príkladu je stanovená aj v článku 5 ods. 1 písm. g) a v článku 6 ods. 1 písm. f) smernice 2008/48 ako požiadavka na poskytnutie informácií pred uzavretím zmluvy.

57

Zmienka o rôznych predpokladoch použitých na výpočet RPMN v štádiu pred uzavretím zmluvy umožňuje vykonať cieľ uvedený v článku 5 ods. 1 smernice 2008/48 týkajúci sa informácií potrebných na porovnanie rôznych ponúk, aby sa spotrebiteľ mohol s dobrou znalosťou veci rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie, pričom toto porovnanie musí byť možné vykonať s prihliadnutím na RPMN podľa rôznej dĺžky trvania ponúk, ktoré má k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Soho Group, C‑686/19 , EU:C:2020:582 , bod 48 ).

61

Na základe tejto judikatúry treba konštatovať, že uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmluve o úvere má tiež, najmä z dôvodov uvedených v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku, pre spotrebiteľa zásadný význam.

62

Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C‑42/15 , EU:C:2016:842 , bod 71 ).

63

Vzhľadom na to, že, ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku, predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje.

1.

Článok 10 ods. 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, zmenenej smernicou Komisie 2011/90/EÚ zo 14. novembra 2011,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

zmluva o úvere nemusí nevyhnutne výslovne uvádzať dĺžku trvania zmluvy, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou určiť túto dĺžku.

2.

Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90,

Tajomník

A. Calot Escobar

Predseda

K. Lenaerts

( *1 ) Jazyk konania: slovenčina.