C-686/23

Centre d’étude et de valorisation des algues SA (CEVA) , so sídlom v Pleubian (Francúzsko), v zastúpení: A. Raccah, avocat,

odvolateľka,

ďalší účastníci konania:

Európska komisia , v zastúpení: J. Estrada de Solà a M. Ilkova, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci E. Bouttier, avocat,

žalobkyňa v prvostupňovom konaní,

SELARL AJIRE , so sídlom v Rennes (Francúzsko),

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Centre d’étude et de valorisation des algues SA (CEVA) svojím odvolaním navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 6. septembra 2023, Komisia/CEVA a i. ( T‑748/20 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2023:521 ), ktorým tento súd stanovil sumu 168220,16 eura, zvýšenú o úroky z omeškania, ako sumu pohľadávky Európskej komisie zodpovedajúcu vráteniu grantov vyplatených v rámci zmluvy o financovaní uzavretej so spoločnosťou CEVA na realizáciu projektu v rámci špecifického programu výskumu a vývoja s názvom „Kvalita života a riadenie živých zdrojov“ (ďalej len „sporná pohľadávka“).

overí, že existuje dlh;

b)

zistí alebo overí skutočnosť a výšku dlhu;

c)

overí podmienky splatnosti dlhu.

2. Vlastné zdroje sprístupnené Komisii a každá pohľadávka, o ktorej sa zistí, že je oprávnená, má stanovenú výšku a je splatná, sa musí riešiť povolením na vymáhanie pohľadávok predloženým účtovníkovi, po ktorom nasleduje odoslanie oznámenia o dlhu dlžníkovi. Obidva dokumenty vypracuje zodpovedný povoľujúci úradník.

Článok 4 nariadenia č. 1346/2000 s názvom „Príslušné právo“ v odseku 2 stanovoval:

„Právo štátu, v ktorom sa [konkurzné] konanie začne, stanoví podmienky začatia takéhoto konania, jeho vedenie a uzavretie. Stanoví najmä:

…

f)

účinky konkurzného konania na konania iniciované jednotlivými veriteľmi, s výnimkou ešte neuzavretých súdnych procesov;

…“

Belgické právo

7

Článok 1134 belgického Občianskeho zákonníka v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti týkajúce sa tohto odvolania (ďalej len „belgický Občiansky zákonník“) stanovoval:

„Dohody uzavreté v súlade so zákonom nahrádzajú zákon pre tých, ktorí ich uzavreli.

…

Musia sa vykonávať v dobrej viere.“

Podľa článku 2262 bis ods. 1 prvého pododseku belgického Občianskeho zákonníka:

„Všetky osobné žaloby sa premlčujú v lehote desiatich rokov.“

Francúzske právo

10

Článok L. 622‑21‑I francúzskeho Obchodného zákonníka v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti týkajúce sa tohto odvolania (ďalej len „francúzsky Obchodný zákonník“) stanovoval:

„Rozhodnutím o začatí konania sa preruší alebo zakáže akákoľvek žaloba zo strany všetkých veriteľov, ktorých pohľadávka nie je uvedená v bode I článku L. 622‑17, ktorou sa navrhuje:

„Od uverejnenia rozsudku všetci veritelia, ktorých pohľadávka vznikla pred rozhodnutím o začatí konania, s výnimkou zamestnancov, zašlú prihlášku svojich pohľadávok reštrukturalizačnému správcovi v lehotách stanovených dekrétom Conseil d’État (Štátna rada). Ak bol veriteľ oslobodený od premlčacej lehoty v súlade s článkom L. 622‑26, lehoty začínajú plynúť až odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia, pričom v tomto prípade sa skracujú na polovicu. Veritelia, ktorí majú zriadené zverejnené záložné právo alebo sú voči dlžníkovi viazaní zverejnenou zmluvou, sú upozornení osobne alebo, ak je to potrebné, na nimi zvolenej adrese. Lehota na podanie vyhlásenia v prípade týchto osôb začína plynúť od oznámenia tohto upozornenia.

…“

12

Článok L. 622‑25‑I tohto zákonníka stanovoval:

„Prihlásenie pohľadávky prerušuje plynutie premlčacej lehoty až do skončenia konania; oslobodzuje od povinnosti zaslať akúkoľvek formálnu výzvu a považuje sa za úkon vymáhania.“

Zmluva Seapura

2. Výlučnú právomoc rozhodovať spory medzi [Európskou úniou] na jednej strane a zmluvnými stranami na strane druhej týkajúce sa platnosti, uplatňovania alebo výkladu tejto zmluvy majú [Všeobecný súd] a v prípade odvolania [Súdny dvor].“

15

Článok 3 ods. 5 prílohy II k tejto zmluve stanovuje:

„Po dni splnenia zmluvy alebo po vypovedaní zmluvy, alebo po ukončení účasti niektorej zo zmluvných strán je Komisia s prihliadnutím na prípad oprávnená alebo povinná požadovať od zmluvnej strany v nadväznosti na podvody alebo závažné finančné nezrovnalosti, ktoré boli konštatované v rámci auditu, vrátenie všetkých príspevkov Spoločenstva, ktoré boli tejto zmluvnej strane vyplatené. …“

Okolnosti predchádzajúce sporu

16

Dňa 11. decembra 2007 OLAF vypracoval svoju konečnú správu týkajúcu sa tohto vyšetrovania (ďalej len „správa OLAF‑u“), v ktorej konštatoval nezrovnalosti v rámci plnenia zmluvy Seapura spočívajúce najmä vo falšovaní výkazov o pracovnom čase zamestnancov spoločnosti CEVA.

20

Listom z 29. októbra 2008 Komisia oznámila spoločnosti CEVA, že z dôvodu závažných nezrovnalostí konštatovaných v správe OLAF‑u má v úmysle vydať voči nej oznámenia o dlhu v sume 123735 eur zvýšenej o úroky, a to na účely vrátenia grantu vyplateného na základe zmluvy Seapura.

21

Dňa 13. marca 2009 zaslala Komisia spoločnosti CEVA štyri oznámenia o dlhu v celkovej výške 168220,16 eura (ďalej len „oznámenia o dlhu“).

22

Rozsudkom Tribunal correctionnel de Rennes (Trestný súd Rennes, Francúzsko) z 26. apríla 2011 boli CEVA a jej bývalý riaditeľ uznaní vinnými z podvodu, ako aj zo sprenevery verejných finančných prostriedkov, pričom spoločnosti CEVA bola uložená pokuta 80000 eur a bývalému riaditeľovi podmienečný trest odňatia slobody na 18 mesiacov. Uvedený súd v rámci rozhodovania o návrhu Komisie na náhradu škody v adhéznom konaní uložil obžalovaným, sčasti spoločne a nerozdielne, povinnosť zaplatiť Komisii sumu 303631 eur ako náhradu majetkovej ujmy, ktorú utrpela najmä v dôsledku finančných nezrovnalostí pri plnení zmluvy Seapura.

26

Rozsudkom z 1. apríla 2014 Cour d’appel de Rennes (Odvolací súd Rennes, Francúzsko) oslobodil spoločnosť CEVA a jej bývalého riaditeľa spod všetkých obvinení a zamietol návrh Komisie na náhradu škody v adhéznom konaní.

27

Rozsudkom z 12. novembra 2015 trestná komora Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) zrušila tento rozsudok z 1. apríla 2014, len pokiaľ ide o jeho výroky, ktorými obžalovaných oslobodil spod obvinení zo sprenevery verejných finančných prostriedkov, a v tomto rozsahu postúpila vec Cour d’appel de Caen (Odvolací súd Caen, Francúzsko).

28

Rozsudkom z 21. júla 2017 Tribunal de commerce de Saint‑Brieuc (Obchodný súd Saint‑Brieuc) prijal plán reštrukturalizácie spoločnosti CEVA a ustanovil spoločnosť SELARL AJIRE za kontrolóra dodržiavania plánu reštrukturalizácie.

32

Rozsudkom z 23. augusta 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť, Cour d’appel de Caen (Odvolací súd Caen), rozhodujúci o postúpenej veci po vyhlásení kasačného rozsudku, oslobodil spoločnosť CEVA spod obvinení zo sprenevery verejných finančných prostriedkov a odsúdil jej bývalého riaditeľa na podmienečný trest odňatia slobody na jeden rok a na peňažný trest 20000 eur za spreneveru verejných finančných prostriedkov.

33

Uznesením z 11. septembra 2017 konkurzný sudca v reštrukturalizačnom konaní zamietol pohľadávku Komisie v celom rozsahu.

34

37

Na pojednávaní, ktoré sa konalo 11. novembra 2022 na Všeobecnom súde, Komisia uviedla, že jej žaloba sa netýka spoločností TCA a AJIRE a že nenavrhuje, aby Všeobecný súd konštatoval, že tieto spoločnosti sú povinné vrátiť sumy vyplatené v rámci plnenia zmluvy Seapura, čo Všeobecný súd vzal na vedomie v bode 97 napadnutého rozsudku.

38

CEVA na svoju obranu po prvé tvrdila, že návrh Komisie je premlčaný, po druhé, že vyšetrovanie OLAF‑u sa netýkalo projektu Seapura a že v správe OLAF‑u sa nepreukázalo, že k nezrovnalostiam, ktoré zistil, došlo v rámci plnenia zmluvy Seapura, po tretie, že francúzske trestné súdy vo vzťahu k nej nevyhoveli obvineniam z podvodu alebo sprenevery verejných finančných prostriedkov, a po štvrté, že na základe zásady procesnej autonómie sa Komisia nemôže odvolávať na konania začaté vo Francúzsku na základe francúzskeho práva, zatiaľ čo zmluva Seapura sa riadi belgickým právom.

39

V tejto súvislosti Všeobecný súd v prvom rade v bodoch 30 až 59 napadnutého rozsudku zamietol námietku premlčania, ktorú vzniesla CEVA.

V tejto súvislosti Všeobecný súd na jednej strane usúdil, že podľa francúzskeho práva prihlásenie pohľadávky prerušuje plynutie premlčacej lehoty až do skončenia konania. Na druhej strane konštatoval, že podľa článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1346/2000 právo členského štátu, v ktorom sa konkurzné konanie začne, stanoví podmienky začatia takéhoto konania, jeho vedenie a uzavretie, ako aj účinky tohto konania na konania iniciované jednotlivými veriteľmi. Všeobecný súd ďalej usúdil, že v súlade s článkom 16 ods. 1 a článkom 17 ods. 1 tohto nariadenia sa každé rozhodnutie o začatí konkurzného konania uznáva vo všetkých členských štátoch a vyvoláva svoje účinky bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek. Všeobecný súd pritom konštatoval, že začatie reštrukturalizačného konania voči spoločnosti CEVA vo Francúzsku a prihlásenie pohľadávky vykonané Komisiou v rámci tohto reštrukturalizačného konania vyvolalo podľa francúzskeho práva, najmä podľa článku L. 622‑25‑1 francúzskeho Obchodného zákonníka, účinky v belgickom práve, a presnejšie, že toto prihlásenie pohľadávky prerušilo plynutie premlčacej lehoty na podanie návrhu Komisie, a tak tento návrh nebol v čase, keď bol podaný, premlčaný.

43

V druhom rade v bodoch 66 až 80 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodujúci vo veci samej overil, či sa Komisia mohla dôvodne odvolávať na správu OLAF‑u s cieľom požadovať od spoločnosti CEVA vrátenie všetkých súm, ktoré jej boli vyplatené v rámci plnenia zmluvy Seapura.

44

V tejto súvislosti Všeobecný súd na jednej strane v bodoch 70 a 71 tohto rozsudku konštatoval, že vyšetrovanie OLAF‑u týkajúce sa spoločnosti CEVA pozostávalo z dvoch častí, z ktorých prvá sa týkala priamych výdavkov a druhá štrukturálnych fondov, a týkalo sa dvoch typov správania, ktoré vyvolali podozrenie, a to po prvé falšovania výkazov o pracovnom čase zamestnancov a po druhé plagiátorstva vedeckých dokumentov v rámci rôznych projektov realizovaných spoločnosťou CEVA.

47

Vo štvrtom rade Všeobecný súd v bodoch 89 až 95 napadnutého rozsudku skúmal a zamietol tvrdenie spoločnosti CEVA založené na údajnom porušení zásady procesnej autonómie, keďže účinky konkurzného konania začatého vo Francúzsku podľa nej nemôžu vyvolávať účinky v belgickom práve. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 93 tohto rozsudku určil, že rozhoduje na základe arbitrážnej doložky vychádzajúcej z článku 272 ZFEÚ a že mu prináleží rozhodnúť spor na základe hmotného práva uplatniteľného na zmluvu, a najmä nariadenia č. 1346/2000, podľa ktorého určité ustanovenia francúzskeho Obchodného zákonníka vyvolávajú svoje účinky v belgickom práve. Všeobecný súd preto usúdil, že Komisia bola oprávnená odvolávať sa na základe nariadenia č. 1346/2000 na účinky konkurzného konania, začatého vo Francúzsku, v belgickom práve.

48

Na základe všetkých týchto dôvodov Všeobecný súd vyhovel návrhu Komisie a stanovil jej pohľadávku voči spoločnosti CEVA na sumu 168220,16 eura zvýšenú o úroky.

Návrhy účastníkov odvolacieho konania

49

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–

potvrdil napadnutý rozsudok a

–

uložil spoločnosti CEVA povinnosť nahradiť trovy konania.

O odvolaní

– Argumentácia účastníkov konania

53

V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu CEVA tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia rozhodnutím, že začiatkom premlčacej lehoty je dátum vydania oznámení o dlhu.

54

V prvom rade CEVA tvrdí, že Všeobecný súd v tejto súvislosti nesprávne vychádzal z článku 3 ods. 5 prílohy II k zmluve Seapura, hoci toto zmluvné ustanovenie sa týka len možnosti vykonať finančný audit.

55

Komisia namieta neprípustnosť prvej časti prvého odvolacieho dôvodu, keďže CEVA na jednej strane pred Všeobecným súdom netvrdila, že začiatok plynutia premlčacej lehoty mal byť stanovený k ukončeniu zmluvy Seapura. Na druhej strane CEVA pred Všeobecným súdom podľa nej pripustila, že dátum, ku ktorému jej Komisia zaslala oznámenia o dlhu, zodpovedá dátumu, ku ktorému sa sporná pohľadávka stala splatnou, keďže premlčacia lehota začína plynúť nasledujúci deň po tomto dátume. Práve v tomto kontexte Všeobecný súd v bode 44 napadnutého rozsudku rozhodol, že „CEVA neuviedla konkrétne tvrdenie, ktoré by umožnilo preukázať, že pohľadávka sa stala splatnou pred 13. marcom 2009“.

59

Za predpokladu, že by sa rozhodlo, že prvá časť prvého odvolacieho dôvodu bude posúdená ako prípustná, Komisia tvrdí, že je v každom prípade nedôvodná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

60

Je vhodné pripomenúť, že podľa článku 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora odvolaním nemožno meniť predmet sporu na Všeobecnom súde. Podľa ustálenej judikatúry je právomoc Súdneho dvora v rámci odvolania obmedzená na posúdenie právneho rozhodovania o žalobných dôvodoch a tvrdeniach prejednávaných na prvom stupni. Účastník konania teda nemôže pred Súdnym dvorom po prvýkrát vzniesť výhradu, ktorú neuviedol v konaní pred Všeobecným súdom, pretože tým by sa mu umožnilo predložiť Súdnemu dvoru, ktorého právomoc v oblasti odvolacieho konania je obmedzená, spor v širšom rozsahu, ako bol ten, o ktorom rozhodoval Všeobecný súd (rozsudok zo 16. marca 2023, Komisia/Jiangsu Seraphim Solar System a Rada/Jiangsu Seraphim Solar System a Komisia, C‑439/20 P a C‑441/20 P , EU:C:2023:211 , bod 83 , ako aj citovaná judikatúra).

64

CEVA v bode 56 svojho vyjadrenia k žalobe a v bode 58 svojej dupliky naopak výslovne uviedla, že „v konečnom dôsledku treba na oznámenia o dlhu z 12. marca 2009 hľadieť tak, že sa nimi začína desaťročná premlčacia lehotu podľa belgického práva“.

65

Z toho vyplýva, že odvolací dôvod v tejto prvej časti, založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd tým, že pri určení začiatku premlčacej lehoty vychádzal z dátumu vydania oznámení o dlhu, a nie z dátumu ukončenia zmluvy, predstavuje nový odvolací dôvod.

66

Za týchto podmienok treba konštatovať, že prvá časť prvého odvolacieho dôvodu je neprípustná.

69

Komisia odpovedá, že druhú časť prvého odvolacieho dôvodu spoločnosti CEVA treba zamietnuť ako neprípustnú a v každom prípade ako nedôvodnú.

– Posúdenie Súdnym dvorom

70

Treba konštatovať, že odvolateľka v tejto časti tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že za začiatok premlčacej lehoty týkajúcej sa spornej pohľadávky zvolil dátum po 13. októbri 2004.

71

– Argumentácia účastníkov konania

74

CEVA v prvom rade tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, a to tým, že rozhodol, že premlčacia lehota spornej pohľadávky bola prerušená prihlásením pohľadávky v rámci reštrukturalizačného konania.

75

V tejto súvislosti CEVA spochybňuje existenciu spornej pohľadávky, ktorú Komisia nemôže preukázať jednoduchým predložením oznámení o dlhu alebo prihlásením pohľadávky. CEVA pripomína, že táto pohľadávka bola zamietnutá uznesením konkurzného sudcu z 11. septembra 2017, spomenutým v bode 33 tohto rozsudku, a tvrdí, že Komisia na príslušnom súde nepreukázala svoju pohľadávku. Okrem toho toto prihlásenie pohľadávky v rámci reštrukturalizačného konania začatého vo Francúzsku nemá podľa spoločnosti CEVA vplyv na premlčanie návrhu na náhradu škody v adhéznom konaní upraveného belgickým právom. Všeobecný súd sa podľa nej dopustil nesprávneho právneho posúdenia konštatovaním, že nariadenie č. 1346/2000 umožňuje prerušenie premlčacej lehoty týkajúcej sa pohľadávky, ktorá nebola splatná v čase začatia reštrukturalizačného konania.

76

CEVA totiž uvádza, že z judikatúry Cour de cassation (Kasačný súd, Belgicko) vyplýva, že prerušenie prostredníctvom predvolania na súd môže priniesť prospech len tomu, kto je pôvodcom prerušujúceho aktu. V danej veci sa na francúzsky trestný súd neobrátila Komisia, ale francúzska prokuratúra. Z tejto judikatúry tiež vyplýva, že predvolaním sa prerušuje premlčacia lehota „vo vzťahu k návrhu, ktorý sa podáva, a k návrhu, ktorého predmet je prakticky zahrnutý do predvolania“, čo si vyžaduje zohľadniť predmet návrhu. V danej veci boli pritom predmetom návrhu na náhradu škody v adhéznom konaní vo Francúzsku obvinenia z podvodu a sprenevery verejných finančných prostriedkov, zatiaľ čo návrh Komisie sa týkal vrátenia grantov poskytnutých spoločnosti CEVA.

80

CEVA napokon uvádza, že v súlade s belgickým právom sa prerušenie premlčacej lehoty v každom prípade považuje za neplatné, ak sa žiadosť navrhovateľa zamietne. Návrh Komisie na náhradu škody v adhéznom konaní pred francúzskymi trestnými súdmi bol pritom zamietnutý.

81

Komisia tvrdí, že tretia časť prvého odvolacieho dôvodu je sčasti neprípustná a sčasti nedôvodná.

82

Subsidiárne Komisia tvrdí, že premlčanie spornej pohľadávky bolo prerušené podaním poškodenej strany Európskej únie na francúzskom trestnom súde v roku 2011 a toto prerušenie trvalo do 23. augusta 2017, keď bolo trestné konanie skončené.

– Posúdenie Súdnym dvorom

86

Pokiaľ ide v prvom rade o argumentáciu spoločnosti CEVA, podľa ktorej sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia konštatovaním, že predvolaním na francúzske trestné súdy, ktoré bolo voči nej vydané, bola prerušená premlčacia lehota, treba konštatovať, že táto argumentácia vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku.

87

Všeobecný súd totiž po tom, čo v bodoch 52 až 59 napadnutého rozsudku konštatoval, že prihlásenie pohľadávky Komisie v rámci reštrukturalizačného konania prerušilo premlčanie tejto pohľadávky, nerozhodol o otázke, či bolo toto premlčanie prerušené aj predvolaním spoločnosti CEVA na francúzske súdy.

91

Všeobecný súd z toho v bode 57 napadnutého rozsudku vyvodil, že začatie reštrukturalizačného konania vo Francúzsku a prihlásenie pohľadávky Komisiou vyvolali podľa francúzskeho práva účinky v belgickom práve, a presnejšie, že prerušili premlčanie tejto pohľadávky.

92

Všeobecný súd sa tým nedopustil nesprávneho právneho posúdenia.

93

Na jednej strane totiž argumentácia spoločnosti CEVA, podľa ktorej mala byť pohľadávka Komisie na účely prerušenia premlčania preukázaná súdom, nemá oporu v znení článku L. 622‑25‑1 francúzskeho Obchodného zákonníka, podľa ktorého na prerušenie premlčania postačuje jednoduché prihlásenie pohľadávky v rámci reštrukturalizačného konania.

97

Z tohto vyplýva, že tretia časť prvého odvolacieho dôvodu musí byť zamietnutá ako čiastočne neprípustná a čiastočne nedôvodná.

O štvrtej časti prvého odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

98

CEVA tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že konštatoval existenciu pohľadávky Komisie a stanovil jej výšku, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. CEVA tvrdí, že francúzske právo zakazuje všetkým veriteľom subjektu, voči ktorému je vedené reštrukturalizačné konanie, aby po začatí tohto konania individuálne súdne vymáhali svoje pohľadávky. CEVA z toho vyvodzuje, že „vzhľadom na francúzske konkurzné právo nemôže byť [napadnutý rozsudok] prijatý francúzskym súdom, pretože prihlásená pohľadávka je neskoršia“.

Z bodu 95 napadnutého rozsudku, ako aj z bodu 1 jeho výroku totiž vyplýva, že Všeobecný súd sa obmedzil na konštatovanie existencie spornej pohľadávky Komisie a stanovil jej výšku na sumu 168220,16 eura vyjadrenú ako istinu zvýšenú o úroky, pričom spoločnosti CEVA neuložil povinnosť zaplatiť túto pohľadávku. Tvrdenie spoločnosti CEVA je preto založené na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku.

102

Za týchto podmienok treba zamietnuť štvrtú časť prvého odvolacieho dôvodu, a teda prvý odvolací dôvod v celom rozsahu.

O druhom odvolacom dôvode

103

Tento druhý odvolací dôvod sa delí na štyri časti.

106

Komisia usudzuje, že prvá časť druhého odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

107

Ako konštatoval Všeobecný súd v bode 71 napadnutého rozsudku, správa OLAF‑u obsahovala dve časti, z ktorých prvá sa týkala priamych výdavkov a druhá štrukturálnych fondov, a vzťahovala sa na dva typy správania, a to jednak na falšovanie výkazov o pracovnom čase zamestnancov a jednak na plagiátorstvo vedeckých dokumentov.

108

V súlade s článkom 256 ods. 1 ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa pritom odvolanie obmedzuje na právne otázky. Zistenie a posúdenie relevantných skutočností, ako aj hodnotenie dôkazov je vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. Posúdenie týchto skutočností a dôkazov teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania [rozsudok z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), C‑48/22 P , EU:C:2024:726 , bod 61 a citovaná judikatúra].

112

Keďže nebolo predložené tvrdenie o skreslení skutkového stavu ani nebolo takéto skreslenie preukázané, treba prvú časť druhého odvolacieho dôvodu zamietnuť ako neprípustnú.

O druhej časti druhého odvolacieho dôvodu

113

V druhej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu CEVA tvrdí, že Všeobecný súd porušil zásadu riadneho výkonu spravodlivosti, ktorej sa týka článok 41 Charty základných práv Európskej únie, keďže v bode 72 napadnutého rozsudku konštatoval, že „horizontálna povaha oblasti vyšetrovania OLAF‑u nevyhnutne zahŕňala zmluvu Seapura“, hoci ďalej uznal, že zo správy OLAF‑u vyplýva, že tvrdenie o plagiátorstve vedeckých dokumentov nebolo v súvislosti s touto zmluvou preukázané.

V tejto časti CEVA vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 70 až 80 napadnutého rozsudku vykonal všeobecný, a preto nesprávny výklad správy OLAF‑u, pričom starostlivo neskúmal všetky relevantné skutočnosti prejednávanej veci. Touto argumentáciou sa táto účastníčka konania v skutočnosti snaží dosiahnuť, aby Súdny dvor nahradil posúdenie Všeobecného súdu svojím vlastným posúdením skutkového stavu, aké by vyplynulo zo skúmania tejto správy.

117

Ako však bolo uvedené v bode 111 tohto rozsudku, posúdenie skutkového stavu a dôkazov nepredstavuje, s výnimkou prípadu ich skreslenia, o ktorom nebolo predložené žiadne tvrdenie a ktoré v každom prípade nie je preukázané, právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania.

118

Druhú časť druhého odvolacieho dôvodu treba preto zamietnuť ako neprípustnú.

O tretej časti druhého odvolacieho dôvodu

121

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa v právnych dôvodoch a právnych tvrdeniach presne označia časti odôvodnenia rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré sa napádajú. Podľa ustálenej judikatúry sa tak v odvolaní musí presne uviesť, ktoré časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne tvrdenia, ktoré tento návrh osobitným spôsobom podporujú, pod hrozbou neprípustnosti odvolania alebo dotknutého odvolacieho dôvodu (rozsudok z 28. septembra 2023, Changmao Biochemical Engineering/Komisia, C‑123/21 P , EU:C:2023:708 , bod 87 a citovaná judikatúra).

122

CEVA síce neuvádza body napadnutého rozsudku, ktoré napáda, keďže však tento rozsudok obsahuje podnadpis „O trestných konaniach pred francúzskymi súdmi“, je zjavné, že táto argumentácia smeruje proti bodom 85 až 88 uvedeného rozsudku.

123

126

V dôsledku toho treba tretiu časť druhého odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

O štvrtej časti druhého odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

127

CEVA tvrdí, že Všeobecný súd porušil zásadu procesnej autonómie, keďže za súčasného stavu práva Únie sa osoby podliehajúce súdnej právomoci nemôžu odvolávať na právo jedného členského štátu pred súdmi iného členského štátu. Všeobecný súd teda podľa nej nesprávne zamietol jej tvrdenie, podľa ktorého sa Komisia nemohla odvolávať na konania začaté vo Francúzsku na základe francúzskeho práva, zatiaľ čo zmluva Seapura stanovuje uplatnenie belgického práva a výlučnú právomoc súdov Únie.

Najprv treba uviesť, že CEVA síce neuvádza body napadnutého rozsudku, ktoré napáda, keďže však tento rozsudok obsahuje podnadpis „O zásade procesnej autonómie“, je zjavné, že táto argumentácia smeruje proti bodom 92 až 95 uvedeného rozsudku.

131

Pokiaľ ide o vec samu, treba na jednej strane uviesť, ako bolo pripomenuté v bodoch 94 a 95 tohto rozsudku, že podľa článku 288 ZFEÚ má nariadenie č. 1346/2000 všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

132

Na druhej strane uplatnenie zásady procesnej autonómie predpokladá neexistenciu právnej úpravy Únie v tejto oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. marca 2021, Bălgarska Narodna Banka, C‑501/18 , EU:C:2021:249 , bod 116 a citovanú judikatúru), a tak v prejednávanej veci nemožno namietať žiadne porušenie tejto zásady.

133

136

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.

137

V súlade s článkom 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľným na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

138

Keďže Komisia navrhla uložiť spoločnosti CEVA povinnosť nahradiť trovy konania a táto spoločnosť nemala úspech vo svojom odvolaní, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania súvisiace s týmto konaním a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.