C-696/23

B. Rozhodnutie 2014/145 zmenené najmä rozhodnutím 2022/329

C. Nariadenie č. 269/2014

D. Napadnuté rozhodnutie a nariadenie (veci C‑696/23 P a C‑35/24 P)

E. Napadnuté akty (veci C‑704/23 P, C‑711/23 P a C‑111/24 P)

1. Napadnuté pôvodné akty (veci C‑704/23/P, C‑711/23 P a C‑111/24 P)

2. Prvé napadnuté akty o ponechaní na zoznamoch (veci C‑704/23/P, C‑711/23 P a C‑111/24 P)

E. Žaloba na Všeobecnom súde a piaty napadnutý rozsudok (vec C‑111/24 P)

III. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov odvolacích konaní

A. O spojení vecí

B. O návrhoch na vstup vedľajšieho účastníka do konania

C. Návrhy účastníkov odvolacích konaní

1. Návrhy účastníkov konania vo veci C‑696/23 P

2. O návrhu na opätovné začatie ústnej časti konania vo veci C‑711/23 P

IV. O odvolaniach

A. O odvolacích dôvodoch založených na porušení kritéria g) Všeobecným súdom

1. O tvrdeniach založených na tom, že Všeobecný súd nesprávne vyložil výraz „ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie“ v zmysle kritéria g)

a) O druhom odvolacom dôvode a prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C‑711/23 P, ako aj o druhom odvolacom dôvode a prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C‑35/24 P

1) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

1) O prípustnosti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑696/23 P

2) O veci samej

i) O prvom odvolacom dôvode vo veci C‑696/23 P, o tretej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑704/23 P a o štvrtej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑35/24 P

ii) O prvej a druhej výhrade prvej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑704/23 P, ako aj o druhom odvolacom dôvode a prvej časti štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C‑111/24 P

B. O odvolacích dôvodoch založených na tom, že Všeobecný súd porušil zásadu proporcionality a článok 52 ods. 1 Charty, ako aj o druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C‑111/24 P

1) O prípustnosti prvej, druhej a štvrtej časti štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C‑696/23 P

2) O veci samej

i) Úvodné pripomienky

ii) Analýza

3. O druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C‑111/24 P

a) Argumentácia účastníkov konania

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

D. O odvolacích dôvodoch založených na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd vo svojej analýze zásady rovnosti zaobchádzania

1. Argumentácia účastníkov konania

2. Posúdenie Súdnym dvorom

E. O odvolacích dôvodoch založených na nesprávnom právnom posúdení a skresleniach skutkových okolností a dôkazných prostriedkov, ktorých sa dopustil Všeobecný súd pri otázke, či vo vzťahu k piatim odvolateľom boli splnené základné znaky kritéria g)

b) O prvej výhrade druhej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑704/23 P, o druhej časti prvého odvolacieho dôvodu a štvrtej až šiestej časti štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C‑711/23 P, o druhej a tretej časti prvého odvolacieho dôvodu, prvej časti a druhej výhrade druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C‑35/24 P, ako aj o piatom a šiestom odvolacom dôvode vo veci C‑111/24 P

1) O prvej výhrade druhej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑704/23 P

i) Argumentácia účastníkov konania

ii) Posúdenie Súdnym dvorom

2) O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu, ako aj o štvrtej až šiestej časti štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C‑711/23 P

i) Argumentácia účastníkov konania

ii) Posúdenie Súdnym dvorom

2. O údajnom nesprávnom právnom posúdení a skresleniach, ktorých sa dopustil Všeobecný súd, pokiaľ ide o „vplyv“ druhého odvolateľa a „zapojenie“ prvého a piateho odvolateľa do hospodárskeho odvetvia v zmysle kritéria g)

a) O prvej časti druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑696/23 P

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

b) O tretej výhrade prvej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑704/23 P

ii) O veci samej

F. O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu a o piatom odvolacom dôvode vo veci C‑696/23 P, o treťom žalobnom návrhu vo veci C‑704/23 P, o piatej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑35/24 P a o prvom odvolacom dôvode vo veci C‑111/24 P

1. O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu a o piatom odvolacom dôvode vo veci C‑696/23 P

a) O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

V. Záver

VI. O trovách

„Odvolanie – Reštriktívne opatrenia prijaté vzhľadom na vojenskú agresiu voči Ukrajine – Rozhodnutie 2014/145/SZBP – Článok 1 ods. 1 písm. e) a článok 2 ods. 1 písm. g) – Nariadenie (EÚ) č. 269/2014 – Článok 3 ods. 1 písm. g) – Zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov – Pojem ‚poprední podnikatelia zapojení do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie‘ – Námietka nezákonnosti – Články 7, 16, 17, 47 a článok 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie – Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, sloboda podnikania, vlastnícke právo a právo na účinný súdny prostriedok nápravy – Obmedzenia – Zásady zákonnosti a proporcionality – Zásada rovnosti zaobchádzania“

V spojených veciach C‑696/23 P, C‑704/23 P, C‑711/23 P, C‑35/24 P a C‑111/24 P,

ktorých predmetom je päť odvolaní podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podaných, vo veciach C‑696/23 P a C‑704/23 P, 16. novembra 2023, vo veci C‑711/23 P, 22. novembra 2023, vo veci C‑35/24 P, 18. januára 2024 a vo veci C‑111/24 P, 8. februára 2024,

Dmitrij Alexandrovič Pumpjanskij , bydliskom v Jekaterinburgu (Rusko), v zastúpení: A. Egger, P. Goeth, G. Lansky a E. Steiner, Rechtsanwälte (C‑696/23 P),

Rada Európskej únie , v zastúpení: pôvodne B. Driessen, P. Mahnič, P. Pecheux, V. Piessevaux, J. Rurarz, L. Vétillard a S. Van Overmeire, neskôr B. Driessen, P. Pecheux, V. Piessevaux, J. Rurarz, L. Vétillard a S. Van Overmeire, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

ktorú v konaní podporujú:

Česká republika , v zastúpení: K. Najmanová, M. Smolek, a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia , v zastúpení: M. Carpus Carcea a L. Puccio, splnomocnené zástupkyne,

vedľajšie účastníčky konania v odvolacom konaní (C‑35/24 P),

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. februára 2025,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 5. júna 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojím odvolaním vo veci C‑696/23 P sa pán Dmitrij Alexandrovič Pumpjanskij (ďalej len „prvý odvolateľ“) domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 6. septembra 2023, Pumpjanskij/Rada (T‑270/22, ďalej len „prvý napadnutý rozsudok“, EU:T:2023:490 ), ktorým tento súd zamietol jeho žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/397 z 9. marca 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 80, 2022, s. 31 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2022/396 z 9. marca 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 80, 2022, s. 1 ) (ďalej spolu len „napadnuté rozhodnutie a nariadenie“) v rozsahu, v akom napadnuté rozhodnutie a nariadenie zaraďujú jeho meno na zoznamy, ktoré sú v ich prílohe.

Svojím odvolaním vo veci C‑704/23 P sa pán Tigran Chudaverdjan (ďalej len „druhý odvolateľ“) domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu zo 6. septembra 2023, Chudaverdjan/Rada (T‑335/22, ďalej len „druhý napadnutý rozsudok“, EU:T:2023:500 ), ktorým tento súd zamietol jeho žalobu smerujúcu k zrušeniu po prvé rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/429 z 15. marca 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 87 I, 2022, s. 44 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2022/427 z 15. marca 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 87 I, 2022, s. 1 ) (ďalej spolu len „napadnuté pôvodné akty“), po druhé rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/1530 zo 14. septembra 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 239, 2022, s. 149 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2022/1529 zo 14. septembra 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 239, 2022, s. 1 ) (ďalej spolu len „prvé napadnuté akty o ponechaní na zoznamoch“) a po tretie rozhodnutia Rady (SZBP) 2023/572 z 13. marca 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 75 I, 2023, s. 134 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2023/571 z 13. marca 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 75 I, 2023, s. 1 ) (ďalej spolu len „druhé napadnuté akty o ponechaní na zoznamoch“ a spolu s napadnutými pôvodnými aktmi a prvými napadnutými aktmi o ponechaní na zoznamoch len „napadnuté akty“), v rozsahu, v akom napadnuté akty zaraďujú a ponechávajú jeho meno na zoznamoch, ktoré sú v ich prílohe.

I. Právny rámec a okolnosti predchádzajúce sporom

6

Skutkový a právny kontext sporov je uvedený v bodoch 2 až 17 prvého napadnutého rozsudku, v bodoch 2 až 18 druhého napadnutého rozsudku, v bodoch 2 až 25 tretieho napadnutého rozsudku, v bodoch 2 až 15 štvrtého napadnutého rozsudku, ako aj v bodoch 2 až 18 piateho napadnutého rozsudku. Na účely prejednávaných vecí možno tento kontext zhrnúť a doplniť takto.

7

Prejednávané veci patria do kontextu reštriktívnych opatrení, ktoré prijímala Európska únia od roku 2014 v reakcii na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.

8

V nadväznosti na inváziu ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu 24. februára 2022 prijala Rada 25. februára 2022 rozhodnutie (SZBP) 2022/329, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 50, 2022, s. 1 ). V ten istý deň táto inštitúcia prijala nariadenie (EÚ) 2022/330, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 51, 2022, s. 1 ).

A. Rozhodnutie 2022/329

12

Odôvodnenia 5 a 8 až 11 rozhodnutia 2022/329 uvádzajú:

„(5)

Rada 24. januára 2022… zdôraznila, že akákoľvek ďalšia vojenská agresia zo strany Ruska voči Ukrajine bude mať ďalekosiahle dôsledky a cena za ňu bude vysoká vrátane širokej škály odvetvových a individuálnych reštriktívnych opatrení, ktoré sa prijmú v koordinácii s partnermi.

Vysoký predstaviteľ [Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku] vydal 24. februára 2022 v mene Únie vyhlásenie, v ktorom čo najdôraznejšie odsudzuje nevyprovokovanú inváziu ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu a zapojenie Bieloruska do tejto agresie voči Ukrajine. Vysoký predstaviteľ [Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku] uviedol, že reakcia Únie bude zahŕňať odvetvové aj individuálne reštriktívne opatrenia.

(11)

Vzhľadom na vážnosť situácie sa Rada domnieva, že kritéria označovania by sa mali zmeniť, aby zahŕňali osoby aj subjekty, ktoré podporujú vládu Ruskej federácie a majú z nej prospech, ako aj osoby a subjekty, ktoré jej poskytujú značné zdroje príjmov, a fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú spojené s osobami alebo subjektmi zaradenými do zoznamu.“

B. Rozhodnutie 2014/145 zmenené najmä rozhodnutím 2022/329

13

Článok 1 ods. 1 rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2022/329 (ďalej len „rozhodnutie 2014/145“), ukladá členským štátom s výnimkami špecifikovanými v odsekoch 2, 3 a 6 tohto článku 1 povinnosť prijať potrebné opatrenia, aby zabránili vstupu na svoje územia, ako aj prechodu cez ne okrem iného fyzickým osobám spĺňajúcim kritériá uvedené najmä v jeho písmenách a), b), d) a e).

d)

fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré materiálne alebo finančne podporujú ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny alebo z nich majú prospech;

…

f)

fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré materiálne alebo finančne podporujú vládu Ruskej federácie zodpovednú za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny alebo z nej majú prospech, alebo

g)

16

Článok 2 ods. 3 až 5, 7 a 8 rozhodnutia 2014/145 v podstate stanovuje, že príslušné orgány členských štátov môžu za určitých okolností a podmienok povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, povoliť platby určitým subjektom a povoliť, aby fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány uvedené na zozname v prílohe tohto rozhodnutia vykonali platbu splatnú na základe zmluvy, ktorá sa uzavrela pred dátumom, kedy boli zaradené na tento zoznam.

17

Článok 6 tretí odsek uvedeného rozhodnutia stanovuje, že toto rozhodnutie podlieha neustálej revízii a že ak Rada dospeje k záveru, že jeho ciele neboli dosiahnuté, podľa potreby sa obnoví alebo zmení.

C. Nariadenie č. 269/2014

18

21

Vzhľadom na závažnosť situácie na Ukrajine prijala Rada 9. marca 2022 napadnuté rozhodnutie a nariadenie. Mená prvého a štvrtého odvolateľa boli týmito aktmi doplnené do zoznamu uvedeného v prílohe rozhodnutia 2014/145, ako aj do zoznamu uvedeného v prílohe I nariadenia č. 269/2014 z týchto dôvodov:

„[Prvý odvolateľ] je predsedom predstavenstva spoločnosti PJSC Pipe Metallurgic Company [ďalej len ‚TMK‘] a predsedom predstavenstva skupiny Group Sinara. Na základe toho teda podporuje spoluprácu s orgánmi Ruskej federácie a štátom vlastnenými podnikmi vrátane ruských železníc, podnikov Gazprom a Rosneft a má z nej prospech. Je preto zapojený do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny.

Po počiatočných fázach ruskej agresie voči Ukrajine sa [prvý odvolateľ] spolu s ďalšími 36 podnikateľmi 24. februára 2022 stretli s prezidentom Vladimírom Putinom a ďalšími členmi ruskej vlády, aby diskutovali o vplyve postupu v dôsledku sankcií Západu Skutočnosť, že bol pozvaný na toto rokovanie, dokazuje, že je členom najbližšieho kruhu Vladimíra Putina a že podporuje alebo vykonáva činnosti alebo politiky, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, ako aj stabilitu a bezpečnosť na Ukrajine. Je tiež zrejmé, že je jedným z popredným podnikateľov zapojených do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruska, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny.

…

E. Napadnuté akty (veci C‑704/23 P, C‑711/23 P a C‑111/24 P)

1.

Napadnuté pôvodné akty (veci C‑704/23/P, C‑711/23 P a C‑111/24 P)

22

Vzhľadom na závažnosť situácie na Ukrajine prijala Rada 15. marca 2022 napadnuté pôvodné akty. Mená druhého, tretieho a piateho odvolateľa boli týmito aktmi doplnené do zoznamu uvedeného v prílohe rozhodnutia 2014/145, ako aj do zoznamu uvedeného v prílohe I nariadenia č. 269/2014 z týchto dôvodov, ktorých znenie je v oboch týchto zoznamoch rovnaké:

„[Piaty odvolateľ] je významným akcionárom konglomerátu Alfa Group, ktorého súčasťou je Alfa Bank, jeden z najväčších ruských daňovníkov. Je považovaný za jednu z najvplyvnejších osôb v Rusku. Podobne ako ostatní vlastníci banky Alfa (Michail Fridman a Petr Aven) udržiava úzke vzťahy s Vladimírom Putinom a naďalej si navzájom poskytujú významné protislužby. Vlastníci skupiny Alfa Group z tohto vzťahu získavajú obchodné a právne výhody. Najstaršia dcéra Vladimíra Putina Maria viedla charitatívny projekt Alfa‑Endo, ktorý financovala banka Alfa Bank. Vladimír Putin odmenil skupinu Alfa Group za jej lojalitu voči ruským orgánom tým, že jej poskytol politickú pomoc pri jej plánoch v oblasti zahraničných investícií.

[Druhý odvolateľ] sa 24. februára 2022 zúčastnil stretnutia oligarchov s Vladimírom Putinom v Kremli, aby prediskutovali vplyv postupu v dôsledku sankcií Západu. Skutočnosť, že bol pozvaný na toto rokovanie, dokazuje, že je členom najužšieho kruhu oligarchov blízkych Vladimírovi Putinovi a že podporuje alebo vykonáva činnosti alebo politiky, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, ako aj stabilitu a bezpečnosť na Ukrajine. Okrem toho je tiež jedným z popredným podnikateľov zapojených do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny.“

23

Odôvodnenie

5 vykonávacieho nariadenia 2022/427, jedného z dvoch napadnutých pôvodných aktov, uvádza:

„Rada 25. februára 2022 prijala [nariadenie 2022/330], ktorým sa zmenili kritériá označovania tak, aby zahŕňali osoby a subjekty, ktoré podporujú vládu Ruskej federácie a majú z nej prospech, osoby a subjekty, ktoré vláde Ruskej federácie poskytujú značné zdroje príjmov, a fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú spojené s osobami alebo subjektmi zaradenými do zoznamu.“

2.

Prvé napadnuté akty o ponechaní na zoznamoch (veci C‑704/23/P, C‑711/23 P a C‑111/24 P)

„[Druhý odvolateľ] je bývalým výkonným riaditeľom a generálnym riaditeľom [zástupcom generálneho riaditeľa – neoficiálny preklad ] spoločnosti Yandex, N. V., pričom z oboch funkcií odstúpil po tom, ako ho Európska únia zaradila na zoznam. Naďalej je jedným z manažérov spoločnosti Yandex, a tak ovplyvňuje jej činnosť.

Spoločnosť Yandex je najväčšia technologická spoločnosť v Rusku. Vláde Ruskej federácie prináša značné príjmy z daní. Akcionármi a investormi v spoločnosti sú ruským štátom vlastnené banky, ako sú Sberbank a VTB. V roku 2019 spoločnosť Yandex súhlasila s reštrukturalizáciou, v rámci ktorej previedla ‚zlatú akciu‘ na novovytvorenú Nadáciu verejného záujmu založenú na ‚obranu záujmov Ruskej federácie‘. Prostredníctvom Nadácie verejného záujmu môže vláda Ruskej federácie použiť právo veta v rámci vymedzeného zoznamu otázok.

Od začiatku útočnej vojny proti Ukrajine dodržiavala spoločnosť Yandex informačnú politiku a cenzúru vlády Ruskej federácie. Výsledky vyhľadávaní prostredníctvom vyhľadávača Yandex spĺňali požiadavky ruských orgánov a uvádzali len zdroje súvisiace s ruskou provojnovou propagandou. Spoločnosť Yandex okrem toho pomáhala webovým sídlam, ktoré pretláčali falošné a proruské tvrdenia o invázii na Ukrajinu, zarábať na digitálnej reklame.

[Druhý odvolateľ] sa 24. februára 2022 zúčastnil stretnutia oligarchov s Vladimirom Putinom v Kremli, aby diskutovali o vplyve opatrení v nadväznosti na sankcie Západu. Skutočnosť, že bol pozvaný na toto rokovanie, dokazuje, že je členom úzkeho kruhu oligarchov blízkych Vladimirovi Putinovi a že podporuje alebo vykonáva činnosti alebo politiky, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, ako aj stabilitu a bezpečnosť na Ukrajine.

Všeobecný súd prvým napadnutým rozsudkom zamietol žalobu prvého odvolateľa. V súvislosti s kritériom g) v bodoch 51, 56 a 58 tohto rozsudku v podstate vyslovil, že Rada predložila súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať jednak to, že prvý odvolateľ bol popredným podnikateľom vzhľadom na jeho funkcie v spoločnosti TMK a skupine Sinara a jednak to, že vzhľadom na tieto funkcie a mnohé odvetvia, v ktorých pôsobili tieto dva podniky, sa jeho činnosť vzťahovala na hospodárske odvetvia, ktoré poskytovali významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie. Všeobecný súd v bode 57 uvedeného rozsudku spresnil, že pojem „významný zdroj príjmov“ v zmysle kritéria g) sa vzťahuje na rozsiahly a nezanedbateľný zdroj príjmov poskytovaný hospodárskymi odvetviami.

28

31

Okrem toho Všeobecný súd v bode 86 uvedeného rozsudku pripomenul, že zákonnosť opatrenia prijatého v oblasti, v ktorej normotvorca Únie disponuje širokou mierou voľnej úvahy, môže ovplyvniť len zjavná neprimeranosť tohto opatrenia vzhľadom na cieľ, ktorý chce príslušná inštitúcia sledovať. V tomto kontexte Všeobecný súd v bodoch 87 až 95 toho istého rozsudku vyslovil, že obmedzenia základných práv prvého odvolateľa, ktoré vyplývali z týchto reštriktívnych opatrení, nie sú neprimerané.

B. Žaloba na Všeobecnom súde a druhý napadnutý rozsudok (vec C‑704/23 P)

32

Druhý odvolateľ podal do kancelárie Všeobecného súdu 7. júna 2022 žalobu, ktorou navrhoval zrušenie napadnutých aktov v rozsahu, v akom sa ho týkajú. Vo svojej žalobe o neplatnosť napádal najmä posúdenie Rady, podľa ktorého jeho situácia spĺňala kritérium g). Domnieval sa, že týmto postupom sa táto inštitúcia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a že navyše porušila jeho základné práva, ako aj zásadu proporcionality.

33

36

Pokiaľ ide o prvé a druhé napadnuté akty o ponechaní na zoznamoch, Všeobecný súd v bode 125 druhého napadnutého rozsudku vyslovil, že Rada sa oprávnene domnievala, že druhý odvolateľ stále udržiaval významné vzťahy so spoločnosťou Yandex, takže ponechanie jeho mena na dotknutých zoznamoch bolo naďalej odôvodnené.

37

Všeobecný súd, ktorý rozhodoval o žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, v bodoch 137 až 139 druhého napadnutého rozsudku konštatoval najmä to, že vzhľadom na to, že kritérium g) sa netýka štátnej príslušnosti označených osôb, nemožno ho považovať za porušenie zásady zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti. Navyše pripomenul, že zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie musia byť zosúladené so zásadou zákonnosti, podľa ktorej sa nikto nemôže vo svoj prospech dovolávať nezákonnosti, ku ktorej došlo v prospech iného, a konštatoval, že v danom prípade sa Rada pri prijímaní reštriktívnych opatrení voči druhému odvolateľovi nedopustila nesprávneho posúdenia.

38

Žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality Všeobecný súd v bodoch 151 a 166 druhého napadnutého rozsudku zamietol najmä z dôvodov, uvedených v bodoch 143 a 145 tohto rozsudku, že reštriktívne opatrenia prijaté voči druhému odvolateľovi boli spôsobilé na dosiahnutie sledovaných cieľov, keďže negatívne dôsledky vyplývajúce z ich uplatnenia na tohto odvolateľa neboli zjavne neprimerané a keďže dôvodom uloženia uvedených opatrení nebola jeho priama úloha v konaní Ruskej federácie proti Ukrajine.

Všeobecný súd v bode 81 tretieho napadnutého rozsudku spresnil, že príspevok spoločnosti MMK do rozpočtu Ruskej federácie nie je rozhodujúcim faktorom pri overení, či hospodárske odvetvie, v ktorom tretí odvolateľ pôsobí, poskytuje významný zdroj príjmov vláde tejto tretej krajiny, keďže na účely použitia kritéria g) ide o overenie príspevku hospodárskych odvetví ako celku, a nie príspevku jednotlivých podnikov. V bode 98 tohto rozsudku Všeobecný súd rovnako spresnil, že na účely použitia tohto kritéria nejde o daňový príspevok popredných podnikateľov alebo podnikov, v ktorých vykonávajú činnosť sám osebe, keďže uvedené kritérium sa vzťahuje na celkové príjmy generované odvetvím činnosti, v ktorom títo podnikatelia pôsobia.

42

D. Žaloba na Všeobecnom súde a štvrtý napadnutý rozsudok (vec C‑35/24 P)

44

Štvrtý odvolateľ podal do kancelárie Všeobecného súdu 18. mája 2022 žalobu, ktorou navrhoval zrušenie napadnutého rozhodnutia a nariadenia v rozsahu, v akom sa ho týkajú. Vo svojej žalobe o neplatnosť napádal najmä posúdenie Rady, podľa ktorého jeho situácia spĺňala kritérium g). Domnieval sa, že týmto postupom sa táto inštitúcia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a že navyše porušila zásadu rovnosti zaobchádzania. V priebehu konania štvrtý odvolateľ takisto namietal nezákonnosť tohto kritéria na základe článku 277 ZFEÚ.

45

46

Všeobecný súd v bodoch 84 až 92 štvrtého napadnutého rozsudku rovnako zamietol námietku nezákonnosti kritéria g), ktorú vzniesol štvrtý odvolateľ. V tejto súvislosti prijal rovnaké odôvodnenie, ako je zhrnuté v bode 42 tohto rozsudku.

47

Pokiaľ ide o žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, Všeobecný súd ho v bodoch 126 až 131 štvrtého napadnutého rozsudku zamietol v podstate z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v bode 37 tohto rozsudku. V bode 128 štvrtého napadnutého rozsudku dodal, že Rada nie je povinná zaradiť na zoznamy osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, všetky osoby, ktoré spĺňajú také kritérium, ako je kritérium g). Všeobecný súd totiž usúdil, že Rada má širokú mieru voľnej úvahy, ktorá jej umožňuje prípadne neuložiť osobám reštriktívne opatrenia, ak sa domnieva, že vzhľadom na ciele sledované týmito opatreniami to nie je vhodné.

E. Žaloba na Všeobecnom súde a piaty napadnutý rozsudok (vec C‑111/24 P)

48

Pokiaľ ide o námietku nezákonnosti kritéria g) pre porušenie zásady proporcionality, Všeobecný súd ju v bodoch 50 až 63 piateho napadnutého rozsudku zamietol z dôvodov analogických s tými, ktoré sú zhrnuté v bode 42 tohto rozsudku. V bode 58 piateho napadnutého rozsudku Všeobecný súd vyslovil, že zameranie sa na osoby, ktorých situácia spĺňa kritérium g), bez ohľadu na ich zdanenie v Rusku, zodpovedá sledovanému cieľu, keďže tieto osoby sú zapojené do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, a preto sa nejaví ako zjavne neprimerané. Všeobecný súd v bode 60 uvedeného rozsudku zamietol aj tvrdenie piateho odvolateľa založené na odôvodnení 11 rozhodnutia 2022/329 z dôvodu, že odôvodnenie aktu sa nemôže odchyľovať od samotných ustanovení dotknutého aktu.

52

Pokiaľ ide o použitie kritéria g) na piateho odvolateľa, Všeobecný súd v bodoch 88 až 93, ako aj v bode 106 piateho napadnutého rozsudku, prijal rovnaký výklad pojmov „popredný podnikateľ“ a „významný zdroj príjmov“ ako bol uvedený v bodoch 33 a 34 tohto rozsudku, pričom pripomenul, že úlohou Rady nie je preukázať existenciu úzkeho vzťahu alebo vzájomnej závislosti medzi poprednými podnikateľmi a vládou Ruskej federácie. Konkrétne v bodoch 92 a 93 piateho napadnutého rozsudku Všeobecný súd spresnil po prvé, že výklad pojmu „popredný podnikateľ“ nie je spochybnený tým, že niektoré jazykové verzie kritéria g) používajú prídavné meno „vplyvný“, zatiaľ čo iné používajú prídavné meno „významný“ a po druhé, že hoci funkcie, ktoré má podnikateľ, môžu podložiť skutočnosť, že má „vplyv“ v zmysle tohto kritéria, nie sú jediným faktorom, ktorý môže Rada na tento účel zohľadniť.

55

Predseda Súdneho dvora 5. júna 2024 vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k prípadnému spojeniu vecí C‑696/23 P, C‑704/23 P, C‑711/23 P, C‑35/24 P a C‑111/24 P na účely ďalšieho konania.

56

Listami z 20. júna 2024 druhý, tretí a štvrtý odvolateľ informovali Súdny dvor, že nemajú námietky proti spojeniu týchto vecí. V piatich listoch z 27. júna 2024, 3. júla 2024, 1. júla 2024, 28. júna 2024 a 1. júla 2024 Rada informovala Súdny dvor, že nemá námietky proti spojeniu týchto piatich vecí. Listami z 20. júna 2024 a 19. júna 2024 prvý a piaty odvolateľ uviedli, že namietajú proti spojeniu uvedených vecí na účely ďalšieho konania.

57

Predseda Súdneho dvora 5. júla 2024 rozhodol, že v tomto štádiu konania nie je potrebné spojiť veci.

1.

Návrhy účastníkov konania vo veci C‑696/23 P

60

Prvý odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil prvý napadnutý rozsudok,

–

zamietol odvolanie,

–

subsidiárne, v prípade, že Súdny dvor rozhodne o zrušení prvého napadnutého rozsudku a preskúmaní veci, aby zamietol žalobu vo veci samej, a

–

uložil prvému odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch.

–

rozhodol o žalobe vo veci samej a zrušil napadnuté akty v rozsahu, v akom sa ho týkajú,

–

nariadil podľa článku 268 ZFEÚ náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla prijatím týchto aktov, a

–

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

–

uložil druhému odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania.

3.

Návrhy účastníkov konania vo veci C‑711/23 P

64

Tretí odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

–

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch.

65

Rada navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie a

–

zrušil štvrtý napadnutý rozsudok,

–

zrušil napadnuté rozhodnutie a nariadenie,

–

subsidiárne zrušil štvrtý napadnutý rozsudok a vrátil vec Všeobecnému súdu, a v každom prípade,

–

uložil štvrtému odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania.

5.

Návrhy účastníkov konania vo veci C‑111/24 P

68

Piaty odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

–

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

69

Rada navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie a

Podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 16. júna 2025 prvý odvolateľ podal návrh na opätovné začatie ústnej časti konania vo veci C‑696/23 P v súlade s článkom 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

71

Na podloženie svojho návrhu prvý odvolateľ tvrdí po prvé, že na rozdiel od toho, čo v podstate uviedla generálna advokátka v bode 32 svojich návrhov v tejto veci, vo svojom odvolaní tvrdí, že ho nemožno kvalifikovať ako „popredného podnikateľa“, keďže previedol podiely, ktoré vlastnil v spoločnosti TMK a v skupine Sinara, a odstúpil z funkcií, ktoré zastával v tejto spoločnosti a v tejto skupine. Po druhé Rada na pojednávaní na Súdnom dvore nesprávne tvrdila, pričom na to nemal možnosť reagovať, že reštriktívne opatrenia sa na neho vzťahovali z dôvodu, že bol „predsedom predstavenstva‑generálnym riaditeľom spoločnosti“, zatiaľ čo jeho zaradenie na zoznamy bolo odôvodnené tým, že bol predsedom predstavenstva spoločnosti TMK, ako aj predsedom a členom predstavenstva skupiny Sinara.

72

Podľa článku 83 svojho rokovacieho poriadku môže Súdny dvor kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, o ktorom sa nemali možnosť vyjadriť účastníci konania alebo subjekty oprávnené podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

73

2.

O návrhu na opätovné začatie ústnej časti konania vo veci C‑711/23 P

76

Podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 5. júna 2025 tretí odvolateľ podal návrh na opätovné začatie ústnej časti konania vo veci C‑711/23 P v súlade s článkom 83 rokovacieho poriadku.

77

Na podloženie svojho návrhu tvrdí, že rozhodnutie 2014/145 a nariadenie č. 269/2014 boli zmenené rozhodnutím Rady (SZBP) 2025/904 z 13. mája 2025 (Ú. v. EÚ L, 2025/904), a nariadením Rady (EÚ) 2025/903 z 13. mája 2025 (Ú. v. EÚ L, 2025/903). Tieto dva akty Únie však obsahujú skutočnosti, ktoré protirečia stanovisku, ktoré Rada zaujala na pojednávaní na Súdnom dvore v súvislosti s výkladom a zákonnosťou kritéria g), ako aj údajne dočasnou povahou reštriktívnych opatrení. Ide teda o novú skutočnosť, ktorá nebola účastníkom konania známa v čase tohto pojednávania, ktoré sa konalo 11. februára 2025, a ktorá aj vzhľadom na to, že niektoré ustanovenia uvedených aktov majú retroaktívny účinok, pokiaľ ide o napadnuté akty, môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora.

IV. O odvolaniach

81

Vzhľadom na ich súvislosť treba spojiť prejednávané veci na účely vyhlásenia rozsudku v súlade s článkom 54 ods. 1 rokovacieho poriadku.

82

Na podloženie svojho odvolania vo veci C‑696/23 P uvádza prvý odvolateľ päť odvolacích dôvodov. Svojím prvým odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď ho kvalifikoval ako „popredného podnikateľa“ v zmysle kritéria g). Svojím druhým odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne usúdil, že je „zapojený do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie“ v zmysle tohto kritéria. Svojím tretím odvolacím dôvodom prvý odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že právny základ napadnutého rozhodnutia a nariadenia bol „ustanovený zákonom“ v zmysle prvej vety článku 52 ods. 1 Charty. Štvrtý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorým je dotknutý prvý napadnutý rozsudok, lebo Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že reštriktívne opatrenia, ktoré sa na neho vzťahujú, sú primerané. V rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu prvý odvolateľ vyhlasuje, že opakuje všetky tvrdenia, ktoré uviedol v prvostupňovom konaní v súvislosti s druhým kritériom, na ktorom boli založené reštriktívne opatrenia prijaté voči nemu, a to konkrétne kritériom uvedeným najmä v článku 2 ods. 1 písm. f) rozhodnutia 2014/145, a navrhuje, aby sa k nim Súdny dvor vyjadril v prípade, že vyhovie jeho žalobe a vec nevráti Všeobecnému súdu.

83

Tretí odvolateľ uvádza päť odvolacích dôvodov na podloženie svojho odvolania vo veci C‑711/23 P. Svojím prvým odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd nerešpektoval rozsah svojho súdneho preskúmania a dopustil sa tak vo viacerých prípadoch nesprávneho právneho posúdenia a skreslenia skutkového stavu. Druhý a tretí odvolací dôvod sú v podstate založené na porušení kritéria g), pričom tretí odvolateľ v rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu subsidiárne namieta nezákonnosť a neuplatniteľnosť tohto kritéria na základe článku 277 ZFEÚ. Svojím štvrtým odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd porušil pojmy „… zdroj príjmov“ a „významný zdroj príjmov“ v zmysle kritéria g), skreslil skutkové okolnosti a dôkazné prostriedky, porušil podstatné formálne náležitosti, ako aj svoju povinnosť odôvodnenia, a nesprávne uplatnil toto kritérium. Svojím piatym odvolacím dôvodom tretí odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd porušil zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie so zreteľom na uvedené kritérium.

85

Päť odvolacích dôvodov, ktoré uviedol štvrtý odvolateľ vo svojom odvolaní vo veci C‑35/24 P, je formulovaných rovnako ako päť odvolacích dôvodov, ktoré uviedol tretí odvolateľ, s výnimkou štvrtého odvolacieho dôvodu, ktorým štvrtý odvolateľ nevytýka Všeobecnému súdu to, že nesprávne uplatnil kritérium g), ale to, že preniesol dôkazné bremeno.

86

87

Vzhľadom na to, že mnohé odvolacie dôvody, ktoré päť odvolateľov uviedlo na podloženie svojich odvolaní, spolu súvisia alebo sú dokonca totožné, Súdny dvor vykoná ich spoločnú analýzu, a následne sa bude zaoberať tými, ktoré sú špecifické pre niektoré odvolania. Okrem toho, keďže pred preskúmaním zákonnosti kritéria g) je potrebné objasniť jeho pôsobnosť, odvolacie dôvody týkajúce sa výkladu tohto kritéria budú preskúmané pred tými, ktoré sa týkajú zamietnutia námietky jeho nezákonnosti.

A. O odvolacích dôvodoch založených na porušení kritéria g) Všeobecným súdom

88

1.

O tvrdeniach založených na tom, že Všeobecný súd nesprávne vyložil výraz „ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie“ v zmysle kritéria g)

91

Na úvod treba zdôrazniť, že hoci v druhej časti druhého odvolacieho dôvodu, ktorý prvý odvolateľ uvádza na podloženie svojho odvolania vo veci C‑696/23 P, tento odvolateľ vytýka výklad tohto výrazu prijatý Všeobecným súdom, jej posúdenie si vyžaduje celkové posúdenie kritéria g), takže táto časť bude preskúmaná neskôr osobitne.

a)

O druhom odvolacom dôvode a prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C‑711/23 P, ako aj o druhom odvolacom dôvode a prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C‑35/24 P

94

V prvej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu tretí odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď hlavne v bodoch 69 a 70 tretieho napadnutého rozsudku v podstate usúdil, že významné príjmy prinášané vláde Ruskej federácie mali pochádzať iba z hospodárskych odvetví, hoci majú pochádzať aj od popredných podnikateľov. V tejto súvislosti sa tretí odvolateľ znovu opiera o odôvodnenie 11 rozhodnutia 2022/329 a o odôvodnenie 5 vykonávacieho nariadenia 2022/427, pričom zdôrazňuje, že Všeobecný súd nebol konzistentný, keď týmto odôvodneniam neprikladal žiadnu váhu, zatiaľ čo pri odôvodnení svojej úvahy v iných bodoch tretieho napadnutého rozsudku sa opieral o rôzne iné odôvodnenia. Dodáva, že vzhľadom na to, že Všeobecný súd v bode 109 tohto rozsudku uznal, že kritérium g) stanovuje podmienky týkajúce sa osobného správania uvedených osôb, subjektov a orgánov, len výklad, ktorý navrhuje s prihliadnutím na tieto dve odôvodnenia, umožňuje zohľadniť osobné správanie daného podnikateľa, teda jeho prínos pre dotknuté hospodárske odvetvie, pričom treba spresniť, že jeho vplyv v tomto hospodárskom odvetví nemožno ako taký považovať za osobné správanie.

95

Druhý odvolací dôvod, ktorý uvádza štvrtý odvolateľ na podloženie svojho odvolania vo veci C‑35/24 P, sa týka bodov 56 a 57 štvrtého napadnutého rozsudku a opiera sa o rovnaké tvrdenia, aké uviedol tretí odvolateľ na podloženie druhého odvolacieho dôvodu svojho odvolania vo veci C‑711/23 P, vrátane tvrdení, ktoré vysvetlil vo svojej replike. Štvrtý odvolateľ však dodáva, že Všeobecný súd si nesplnil svoju povinnosť odôvodnenia, keď neposúdil rôzne jazykové verzie kritéria g).

Tretí odvolateľ svojím druhým odvolacím dôvodom, ako aj prvou časťou svojho tretieho odvolacieho dôvodu, a štvrtý odvolateľ svojím druhým odvolacím dôvodom a prvou časťou svojho tretieho odvolacieho dôvodu v podstate tvrdia, že z viacerých jazykových verzií kritéria g), ako aj z kontextu tohto kritéria vyplýva, že normotvorca Únie chcel, aby významný zdroj príjmov prinášaný vláde Ruskej federácie v zmysle uvedeného kritéria pochádzal od „popredných podnikateľov“, na ktorých sa toto kritérium vzťahuje, a nie z „hospodárskych odvetví“, ako to teda nesprávne vyslovil Všeobecný súd v bodoch 69 a 70 tretieho napadnutého rozsudku, ako aj v bodoch 56 a 57 štvrtého napadnutého rozsudku. Štvrtý odvolateľ navyše tvrdí porušenie povinnosti odôvodnenia spočívajúce v tom, že Všeobecný súd v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora neporovnal jazykové verzie kritéria g).

99

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou [pozri rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82 , EU:C:1983:335 , bod 12 , a z 26. apríla 2022, Landespolizeidirektion Steiermark (Maximálna doba trvania kontroly vnútorných hraníc), C‑368/20 a C‑369/20 , EU:C:2022:298 , bod 56 , ako aj citovanú judikatúru]. Súdny dvor spresnil, že akty Únie, ktoré ukladajú reštriktívne opatrenia, treba vykladať s prihliadnutím na historický kontext ustanovení prijatých Úniou, ktorých súčasťou sú tieto akty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. marca 2016, National Iranian Oil Company/Rada, C‑440/14 P , EU:C:2016:128 , bod 78 a citovanú judikatúru).

102

Pokiaľ ide v prvom rade o porušenie povinnosti odôvodnenia uvádzané štvrtým odvolateľom, ktoré má spočívať v tom, že Všeobecný súd v bodoch 56 a 57 štvrtého napadnutého rozsudku neposúdil rôzne jazykové verzie kritéria g), hoci v bode 52 tohto rozsudku odkázal na judikatúru analogickú s tou, ktorá bola pripomenutá v bode 99 tohto rozsudku, treba zdôrazniť, že účastníci prvostupňového konania sa neodvolávali na existenciu rozdielu medzi jazykovými verziami tohto kritéria v súvislosti s otázkou pôvodu významného zdroja príjmov, takže Všeobecný súd nebol povinný vyjadriť sa k takémuto tvrdeniu, ktoré nebolo v tomto prípade uvádzané. Z toho vyplýva, že tento súd neporušil svoju povinnosť odôvodnenia.

103

V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenia tretieho a štvrtého odvolateľa, podľa ktorých je teleologický výklad kritéria g), ktorý prijal Všeobecný súd v bodoch 69 a 70 tretieho napadnutého rozsudku, ako aj v bodoch 56 a 57 štvrtého napadnutého rozsudku, nesprávny z dôvodu, že ciele, ktoré identifikoval Všeobecný súd, sú v rozpore so znením tohto kritéria, ako aj s jeho kontextom, je potrebné so zreteľom na pravidlá výkladu pripomenuté v bodoch 99 a 100 tohto rozsudku overiť, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vyložil kritérium g) v tom zmysle, že „významný zdroj príjmov“ prinášaný vláde Ruskej federácie nemusí pochádzať od „popredných podnikateľov“, ale z „hospodárskych odvetví“.

104

Pokiaľ ide po prvé o znenie kritéria g), na určenie toho, odkiaľ má pochádzať významný zdroj príjmov prinášaný vláde Ruskej federácie, treba v závislosti od rôznych jazykových verzií tohto kritéria preskúmať, na čo sa vzťahuje vzťažné zámeno „ktoré“ vo výraze „ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie“ alebo na ktoré slovo v tejto formulácii sa vzťahuje výraz „poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie“.

V tejto súvislosti treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí tretí a štvrtý odvolateľ, výraz „ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie“ sa v dánskej, estónskej, lotyšskej, litovskej a fínskej jazykovej verzii kritéria g) môže vzťahovať iba na „hospodárske odvetvia“. Vzťažné zámená „der“ v dánskom jazyku, „mis“ v estónskom jazyku a „kas“ v lotyšskom jazyku sa totiž v týchto jazykoch nevyhnutne týkajú slov alebo výrazov „økonomiske sektorer“, „majandussektoritega“ a „ekonomikas nozarēs“ („hospodárske odvetvia“). Rovnako v litovskom jazyku sa slovo „užtikrinančiais“ („poskytujúci“) môže vzťahovať iba na mennú skupinu„ekonomikos sektoriais“ („hospodárske odvetvia“). Výraz „sellaisilla talouden aloilla, jotka“ („v takých hospodárskych odvetviach, ktoré“), použitý vo fínskom jazyku, jednoznačne uvádza, že významný zdroj príjmov musia vláde Ruskej federácie poskytovať práve hospodárske odvetvia.

107

Naproti tomu verzie v bulharskom a slovinskom jazyku, na ktoré títo odvolatelia poukazujú, sú nejednoznačné, keďže vzťažné zámená „които“ a „ki“ („ktoré“) sa môžu vzťahovať tak na výrazy „видни бизнесмени или юридически лица, образувания или органи“ a „vodilni poslovneži ali pravne osebe, subjekti ali organi“ („význační/vedúci podnikatelia alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány“), ako aj na výrazy „икономически сектори“ a „gospodarske sektorje“ („hospodárske odvetvia“). Rovnako nejednoznačné sú aj verzie v španielskom, maltskom, rumunskom a slovenskom jazyku. Pokiaľ ide o ostatné jazykové verzie kritéria g), vrátane tých, ktoré boli uvedené v predchádzajúcom bode, tieto jasne uvádzajú, že príjmy musia pochádzať z hospodárskych odvetví.

111

Toto druhé kritérium totiž stanovuje, že sa zmrazia všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré najmä finančne podporujú vládu Ruskej federácie.

112

Treba teda konštatovať, že takéto kritérium už umožňuje uložiť reštriktívne opatrenia fyzickým osobám, prípadne vrátane popredných podnikateľov, ako aj právnickým osobám, subjektom a orgánom iba z dôvodu, že finančne podporujú uvedenú vládu, pričom netreba overiť po prvé, či dotknuté fyzické osoby skutočne majú postavenie „popredných podnikateľov“, po druhé, či sú tieto fyzické alebo právnické osoby, subjekty a orgány zapojené do odvetvia ruského hospodárstva a, po tretie, či ich finančnú podporu, aj keby musela mať určitý kvantitatívny alebo kvalitatívny význam (pozri analogicky rozsudok z 1. marca 2016, National Iranian Oil Company/Rada, C‑440/14 P , EU:C:2016:128 , body 82 a 83 ), treba kvalifikovať ako „významný zdroj príjmov“ tej istej vlády.

113

Za týchto okolností zachovanie potrebného účinku kritéria g) vo vzťahu ku kritériu uvedenému v článku 2 ods. 1 písm. f) rozhodnutia 2014/145 svedčí v prospech výkladu, podľa ktorého významný zdroj príjmov prinášaný vláde Ruskej federácie musí pochádzať z „hospodárskych odvetví“ tejto tretej krajiny.

117

Pokiaľ ide po tretie o cieľ sledovaný kritériom g) a právnou úpravou, ktorej je súčasťou, ako aj ich historický kontext, treba pripomenúť, že práve vzhľadom na konanie Ruskej federácie na Kryme v roku 2014 prijala Únia, najmä rozhodnutím 2014/145 a nariadením č. 269/2014, akty, ktoré mali prostredníctvom reštriktívnych opatrení reagovať na toto konanie a všeobecnejšie na destabilizáciu východnej Ukrajiny touto federáciou a následne jej agresiu proti celej Ukrajine.

118

V tomto kontexte Súdny dvor rozhodol, že cieľom individuálnych a odvetvových reštriktívnych opatrení prijímaných od roku 2014 bolo najmä zvýšiť náklady na konanie Ruskej federácie smerujúce k narušeniu územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15 , EU:C:2017:236 , body 104 a 123 , ako aj z 25. júna 2020, VTB Bank/Rada, C‑729/18 P , EU:C:2020:499 , bod 59 ).

119

Vzhľadom na pretrvávanie a stupňujúci sa rozsah tohto konania Únia postupne sprísňovala tento sankčný režim. Okrem iného tak doplnila kritériá k jedinému kritériu na zaradenie na zoznam, ktoré bolo uvedené v pôvodnej verzii týchto aktov, a to kritériu zameranému na fyzické osoby zodpovedné za konanie, ktoré narúša alebo ohrozuje územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, ako aj na fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány, ktoré sú s nimi spojené. Normotvorca Únie tiež postupne rozšíril pôsobnosť niektorých existujúcich kritérií, aby mohol ukladať reštriktívne opatrenia čoraz širšiemu okruhu osôb, subjektov alebo orgánov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. marca 2025, Šuvalov/Rada, C‑271/24 P , EU:C:2025:180 , bod 8 ).

123

Naopak možnosť uložiť reštriktívne opatrenia všetkým popredným podnikateľom, právnickým osobám, subjektom a orgánom zapojeným do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, bez ohľadu na to, či oni sami poskytujú tejto vláde takýto zdroj príjmov, môže posilniť schopnosť Únie vyvíjať tlak na uvedenú vládu najmä tým, že naruší fungovanie dotknutých hospodárskych odvetví a tak oslabí zdroje príjmov, ktoré tieto odvetvia prinášajú tej istej vláde.

124

Musí to platiť tým skôr, že v kontexte nevyprovokovanej agresie voči nezávislému štátu v rozpore s medzinárodným právom sa hospodárstvo útočiacej krajiny mení alebo môže zmeniť na vojnové hospodárstvo. Za týchto okolností treba konštatovať, ako to v podstate uviedla generálna advokátka v bode 62 svojich návrhov vo veci C‑711/23 P a v bode 59 svojich návrhov vo veci C‑35/24 P, že cieľom kritéria g) je oslabiť hlavné zdroje príjmov vlády tejto útočiacej krajiny a tak narušiť financovanie agresie voči Ukrajine, a to najmä zmrazením finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov osôb, subjektov alebo orgánov zapojených do hospodárskych odvetví, ktoré sú pre túto vládu ziskové, a ktoré svojou činnosťou môžu prispievať, rovnako ako poprední podnikatelia, k udržaniu ziskovosti, ba dokonca k prosperite týchto odvetví.

125

Z úvah uvedených v bodoch 104 až 124 tohto rozsudku vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí tretí a štvrtý odvolateľ, Všeobecný súd sa v bodoch 69 a 70 tretieho napadnutého rozsudku, ako ani v bodoch 56 a 57 štvrtého napadnutého rozsudku, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že kritérium g) sa má vykladať v tom zmysle, že prinášať vláde Ruskej federácie významný zdroj príjmov nemusia poprední podnikatelia, ale „hospodárske odvetvia“.

1) Argumentácia účastníkov konania

128

V druhej výhrade druhej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑704/23 P druhý odvolateľ v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa v bode 105 druhého napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia vo svojom výklade výrazu „významný“ v zmysle kritéria g). Podľa druhého odvolateľa Všeobecný súd nesprávne definoval tento výraz tak, že znamená „nezanedbateľný“, čím sa odchýlil od jeho bežného významu. Okrem toho Všeobecný súd nevyčíslil prahové hodnoty, od ktorých možno príjmy považovať za významné. Nešpecifikoval ani referenčné kritérium, ako napríklad celkové príjmy, ktoré má k dispozícii vláda Ruskej federácie, na základe ktorého možno určiť, či sú príjmy významné.

129

V prvej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu uvádzaného na podloženie svojho odvolania vo veci C‑711/23 P sa tretí odvolateľ domnieva, že výklad pojmu „príjmy“ v zmysle kritéria g) ako „celkové príjmy generované [dotknutým] odvetvím činnosti“, prijatý Všeobecným súdom v bode 98 tretieho napadnutého rozsudku, je príliš extenzívny a neprijateľným spôsobom rozširuje bežný význam tohto pojmu. Podľa tohto odvolateľa by zdroje príjmov mali zahŕňať iba skutočné zdroje finančných prostriedkov, ktoré sú priamo príjmami rozpočtu Ruskej federácie.

130

Svojím siedmym odvolacím dôvodom uvádzaným na podloženie svojho odvolania vo veci C‑111/24 P piaty odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 108 piateho napadnutého rozsudku konštatoval, že významná povaha zdroja príjmov uvedeného v kritériu g) sa nemusí posudzovať vo vzťahu k celkovému rozpočtu vlády Ruskej federácie. Pojem „významný“ je totiž relatívnym pojmom, ktorý si vyžaduje, aby sa dotknutý zdroj príjmov porovnal s celkovými príjmami tejto vlády. To platí tým skôr, že na uvedenú vládu by nemohol byť vyvíjaný žiadny tlak, ak by dané odvetvie predstavovalo pre ňu len nepatrný zdroj príjmov.

134

Rada, ktorú vo veci C‑35/24 P podporuje Česká republika, Lotyšská republika a Komisia, spochybňuje dôvodnosť tvrdení druhého a piateho odvolateľa.

2) Posúdenie Súdnym dvorom

135

V prvom rade druhý až štvrtý odvolateľ tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 105 druhého napadnutého rozsudku, v bode 87 tretieho napadnutého rozsudku a v bode 75 štvrtého napadnutého rozsudku definoval pojem „významný“ ako synonymum výrazu „nezanedbateľný“.

139

V treťom rade tretí odvolateľ v podstate tvrdí, že Všeobecný súd v bode 98 tretieho napadnutého rozsudku prijal príliš extenzívny a všeobecný výklad pojmu „príjmy“ v zmysle kritéria g), keď do neho bez ďalšieho spresnenia zahrnul „celkové príjmy generované [dotknutým] odvetvím činnosti“.

140

V tejto súvislosti stačí uviesť, že pojem „príjmy“ vzhľadom na jeho obvyklý význam v bežnom jazyku, ktorý tretí odvolateľ sám uvádza vo svojom odvolaní, nevyhnutne zahŕňa celkové finančné zdroje, ktoré dotknuté hospodárske odvetvie poskytuje vláde Ruskej federácie ako verejnému subjektu, a ktorých súčasťou sú, ako to Všeobecný súd uviedol ako príklad v bode 98 tretieho napadnutého rozsudku, dane pochádzajúce z tohto odvetvia.

141

Pokiaľ ide o skutočnosť, že tento bod presnejšie nešpecifikuje uvedený pojem, takže Všeobecný súd svoju úvahu dostatočne neodôvodnil, stačí uviesť, že v bode 98 tretieho napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamietol tvrdenie tretieho odvolateľa, že platenie daní neznamená podporu režimu. Za týchto okolností Všeobecný súd nechcel v tomto bode definovať pojem „príjmy“. Vysvetlil v ňom iba to, že kritérium g) sa netýka platenia daní týmto odvolateľom alebo podnikom, v ktorom pôsobí, ale okrem iného daní generovaných dotknutým hospodárskym odvetvím. Nemožno teda konštatovať, že Všeobecný súd si nesplnil svoju povinnosť odôvodnenia.

a)

Argumentácia účastníkov konania

144

Vo veci C‑696/23 P prvý odvolateľ svojím prvým odvolacím dôvodom, ktorý má tri časti, vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že ho možno platne kvalifikovať ako „popredného podnikateľa“ v zmysle kritéria g).

145

V prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu prvý odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd najmä v bodoch 51 a 63 prvého napadnutého rozsudku nesprávne usúdil, že Rada na neho mohla platne uplatniť kritérium g) a kvalifikovať ho ako „popredného podnikateľa“ iba vzhľadom na funkcie, ktoré zastával v spoločnosti TMK a skupine Sinara, bez ohľadu na jeho osobný význam pre vládu Ruskej federácie alebo na jeho vplyv na túto vládu. Podľa prvého odvolateľa skutočnosť, že na splnenie kritéria g) musia mať dotknutí podnikatelia takýto význam alebo vplyv, vyplýva z doslovného, kontextuálneho a teleologického výkladu tohto kritéria. Všeobecný súd to napokon sám potvrdil v bodoch 79 až 81 druhého napadnutého rozsudku, ktorý bol vyhlásený v ten istý deň ako prvý napadnutý rozsudok, ako aj v bodoch 66 a 68 tretieho napadnutého rozsudku, ktorý bol vyhlásený týždeň po prvom napadnutom rozsudku. V dôsledku toho Všeobecný súd v prvom napadnutom rozsudku nesprávne, a v rozpore s druhým a tretím napadnutým rozsudkom, vyložil pojem „vplyv“ v zmysle kritéria g), keď usúdil, že takýto vplyv sa obmedzuje na hospodársku oblasť, hoci toto kritérium si vyžaduje zohľadniť aj politickú oblasť.

149

Po druhé v bodoch 88 a 90 druhého napadnutého rozsudku Všeobecný súd pri závere, že druhého odvolateľa možno kvalifikovať ako „popredného“ podnikateľa v zmysle kritéria g), vychádzal z kritéria, ktoré nebolo formulované v definícii pojmu „vplyv“ poskytnutej v bode 80 tohto rozsudku, a to z hospodárskeho významu spoločnosti Yandex, v ktorej tento odvolateľ vykonával svoju činnosť. Navyše Všeobecný súd v bode 89 uvedeného rozsudku zohľadnil skutkovú okolnosť, ktorá je vzhľadom na túto definíciu irelevantná, a to skutočnosť, že uvedený odvolateľ sa zúčastnil na stretnutí 24. februára 2022 s prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom.

150

V tretej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu druhý odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd porušil pravidlá upravujúce dôkazné bremeno a vykonávanie dôkazov tým, že neoveril, či v súlade s tým, čo napriek tomu uviedol v bode 79 druhého napadnutého rozsudku, mal taký podnikateľ ako on akýkoľvek vplyv na vládu Ruskej federácie a bol schopný vyvinúť na ňu tlak, aby zmenila svoju politiku.

151

Vo veci C‑35/24 P štvrtý odvolateľ v štvrtej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 54 štvrtého napadnutého rozsudku založil svoj výklad pojmu „vplyv“ v zmysle kritéria g) na domnienke, podľa ktorej osoba, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia prijaté na základe tohto kritéria, je schopná uplatňovať vplyv na vládu Ruskej federácie, bez ohľadu na to, že neexistuje žiadny dôkaz o vzťahu medzi touto osobou a touto vládou. Toto nesprávne právne posúdenie malo za následok prenesenie dôkazného bremena a ovplyvnilo aj analýzu, ktorú Všeobecný súd urobil v bode 75 štvrtého napadnutého rozsudku.

155

Rada, ktorú v konaní vo veci C‑35/24 P podporuje Česká republika, Lotyšská republika a Komisia, spochybňuje dôvodnosť tvrdení prvého, druhého, štvrtého a piateho odvolateľa.

156

Vo veci C‑696/23 P Rada, ktorá formálne nenamieta neprípustnosť prvého odvolacieho dôvodu uvádzaného prvým odvolateľom na podloženie jeho odvolania, tvrdí po prvé, že tento odvolateľ na podloženie prvej časti tohto odvolacieho dôvodu jasne neuvádza ani body prvého napadnutého rozsudku, ktoré chce napadnúť, ani z akých dôvodov sa domnieva, že tieto body obsahujú nesprávne právne posúdenie. Po druhé táto inštitúcia uvádza, že je zvláštne v tejto prvej časti vytýkať Všeobecnému súdu, že sa neriadil judikatúrou, ktorú vypracoval v treťom napadnutom rozsudku vydanom až po prvom napadnutom rozsudku. Po tretie sa Rada domnieva, že prvý odvolateľ chce väčšinou svojich tvrdení uvádzaných na podloženie troch častí prvého odvolacieho dôvodu dosiahnuť, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkového stavu, na čo však Súdny dvor nemá v odvolacom konaní právomoc s výnimkou prípadov skreslenia skutkového stavu, ktoré sa v tomto prípade netvrdí.

b)

Posúdenie Súdnym dvorom

Okrem toho treba pripomenúť, že podľa článku 256 ZFEÚ a článku 58 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky a len Všeobecný súd má právomoc jednak zistiť skutkový stav, okrem prípadu, ak by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a jednak posúdiť tento skutkový stav. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazných prostriedkov predložených Všeobecnému súdu, právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom. Keď Všeobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, má Súdny dvor podľa článku 256 ZFEÚ právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne dôsledky, ktoré z neho vyvodil Všeobecný súd (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia, C‑152/19 P , EU:C:2021:238 , bod 110 a z 26. septembra 2024, JCDecaux Street Furniture Belgium/Komisia, C‑710/22 P , EU:C:2024:787 , bod 28 , ako aj citovanú judikatúru).

159

V tomto prípade treba v prvom rade uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, prvý odvolateľ v prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu uviedol, ktoré konkrétne body prvého napadnutého rozsudku chce napadnúť, a to jeho body 45, 51 a 63, a že s požadovanou mierou jasnosti a presnosti vysvetlil, že pôsobnosť priznaná v týchto bodoch pojmu „vplyv“ v zmysle kritéria g) nie je podložená doslovným, kontextuálnym a teleologickým výkladom tohto kritéria, ako to vyplýva aj z odôvodnenia prijatého Všeobecným súdom v druhom a treťom napadnutom rozsudku.

160

Najmä vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora uvedenú v bode 158 tohto rozsudku však treba uviesť, že prvý odvolateľ sa v troch častiach svojho prvého odvolacieho dôvodu nesnaží spochybniť zistenie a posúdenie skutkových okolností, ktoré vykonal Všeobecný súd v bodoch 45 až 51 prvého napadnutého rozsudku, pričom navyše v bodoch 63 a 65 tohto rozsudku Všeobecný súd takéto zistenie alebo posúdenie ani nevykonal. Prvý odvolateľ sa naopak v podstate domnieva, že v bodoch 51, 63 a 65 prvého napadnutého rozsudku Všeobecný súd nesprávne vyslovil, že ho možno kvalifikovať ako „popredného podnikateľa“ v zmysle kritéria g) výlučne vzhľadom na funkcie, ktoré zastával v spoločnosti TMK a skupine Sinara, bez ohľadu na to, či svoje akcie v tejto spoločnosti alebo skupine previedol, alebo či ich ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia a nariadenia ešte stále ovládal. Prvý odvolateľ sa domnieva, že pri takejto úvahe Všeobecný súd zohľadnil čisto ekonomický význam pojmu „vplyv“, hoci, ako to tvrdil vo svojej žalobe v prvostupňovom konaní, tento pojem zahŕňa význam pre vládu Ruskej federácie alebo vplyv na ňu.

162

Výhrady prvého odvolateľa sa teda týkajú právnej kvalifikácie skutkového stavu Všeobecným súdom ako okolností odôvodňujúcich uplatnenie reštriktívnych opatrení prijatých voči nemu (pozri analogicky rozsudok z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P , EU:C:2012:718 , bod 60 ), čo v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 158 tohto rozsudku patrí do právomoci Súdneho dvora. Keďže tieto výhrady sa týkajú aj výkladu pojmu „vplyv“ v zmysle kritéria g), ktorý Všeobecný súd v tomto kontexte implicitne zohľadnil, treba pripomenúť, že otázka, či Všeobecný súd nesprávne vyložil ustanovenie aktu Únie, je právnou otázkou, ktorú môže Súdny dvor preskúmať v odvolacom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C‑291/98 P , EU:C:2000:631 , bod 35 ).

165

V rozsahu, v akom tvrdenia prvého, druhého a štvrtého odvolateľa spolu súvisia, budú ďalej preskúmané spoločne, zatiaľ čo tvrdenia, ktoré sú špecifické pre každého z týchto odvolateľov, budú prípadne preskúmané zvlášť.

166

Po prvé treba uviesť, že prvý odvolateľ nesprávne chápe druhý a tretí napadnutý rozsudok, rovnako ako druhý odvolateľ nesprávne chápe druhý napadnutý rozsudok a štvrtý odvolateľ štvrtý napadnutý rozsudok. Všeobecný súd totiž ani v bodoch 79 až 81 druhého napadnutého rozsudku, ani v bodoch 66 a 68 tretieho napadnutého rozsudku, a rovnako ani v bode 54 štvrtého napadnutého rozsudku nekonštatoval ani nepredpokladal, že „poprední podnikatelia“ v zmysle kritéria g) musia mať s vládou Ruskej federácie osobný vzťah v tom zmysle, že musia mať pre túto vládu konkrétny význam alebo byť schopní vyvíjať na ňu značný vplyv či tlak.

167

170

Treba preto konštatovať, že Všeobecný súd neuplatnil žiadnu domnienku v súvislosti so schopnosťou vyvíjať vplyv a tlak a ani nepreniesol dôkazné bremeno. Rovnako Všeobecný súd v bodoch 79 až 81 druhého napadnutého rozsudku a v bodoch 66 a 68 tretieho napadnutého rozsudku nekonštatoval, že „poprední podnikatelia“ v zmysle kritéria g) musia mať osobný vzťah s vládou Ruskej federácie v tom zmysle, že musia mať pre túto vládu konkrétny význam alebo na ňu uplatňovať skutočný vplyv. Za týchto okolností treba zamietnuť tvrdenia druhého a štvrtého odvolateľa.

171

Napriek tomu však treba po druhé overiť, či Všeobecný súd, bez ohľadu na úvahy, ktoré vysvetlil v druhom a treťom napadnutom rozsudku, v prvom napadnutom rozsudku správne pochopil pojem „vplyv“ v zmysle tohto kritéria, keď v bodoch 51, 63 a 65 tohto rozsudku v podstate konštatoval, že takú osobu, ako je prvý odvolateľ, možno kvalifikovať ako „popredného podnikateľa“ výlučne vzhľadom na funkcie, ktoré zastáva v ruskom hospodárstve, bez ohľadu na existenciu vzťahu medzi ním a vládou Ruskej federácie.

172

V tomto kontexte treba v súlade s pravidlami výkladu ustanovení práva Únie pripomenutými v bodoch 99 a 100 tohto rozsudku overiť, či výklad pojmu „vplyv“, takto prijatý Všeobecným súdom v prvom napadnutom rozsudku, nie je dotknutý nesprávnym právnym posúdením.

176

Je pravda, že v kritériu g) sa spomína uvedená vláda, takže by sa dalo usudzovať, že pojem „vplyv“ má aj politický kontext. Ako však Všeobecný súd uviedol v bodoch 79 až 81 druhého napadnutého rozsudku a v bodoch 66 a 68 tretieho napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje prvý odvolateľ, toto kritérium zavádza vzťah medzi na jednej strane, touto vládou a na druhej strane nie poprednými podnikateľmi, ale hospodárskymi odvetviami, do ktorých sú títo podnikatelia zapojení. Ako totiž bolo uvedené v bode 125 tohto rozsudku, kritérium g) sa má vykladať v tom zmysle, že významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie musia prinášať hospodárske odvetvia, a nie poprední podnikatelia.

177

Zo znenia kritéria g) teda vyplýva, že toto kritérium si vyžaduje preukázať iba to, že podnikatelia majú zásadný význam v hospodárskom odvetví, ktoré je pre vládu Ruskej federácie ziskové, bez ohľadu na vzťahy, ktoré môžu mať s touto vládou, na ich konkrétny význam pre ňu alebo na ich skutočnú schopnosť vplyvu na ňu.

178

Za týchto okolností treba konštatovať, že ako to Všeobecný súd uviedol v bode 80 druhého napadnutého rozsudku, na ktorý odkazuje prvý odvolateľ, pojem „vplyv“ podnikateľov v hospodárskom odvetví, v ktorom vykonávajú svoju činnosť, možno chápať iba vzhľadom na hospodársky kontext, v ktorom pôsobia, na základe takých kritérií, ako je ich profesijné postavenie alebo funkcie, význam ich hospodárskej činnosti, rozsah ich kapitálovej účasti alebo investícií, ich funkcie v podniku, v ktorom ich vykonávajú, alebo na základe akéhokoľvek iného relevantného ekonomického kritéria.

182

Za týchto okolností treba zamietnuť tvrdenie prvého odvolateľa, že Všeobecný súd v bodoch 51, 63 a 65 prvého napadnutého rozsudku nesprávne vyložil pojem „vplyv“ v zmysle kritéria g) tým, že usúdil, že ho možno kvalifikovať ako „popredného“ podnikateľa vzhľadom na funkcie, ktoré zastával v spoločnosti TMK a skupine Sinara, bez ohľadu na akýkoľvek vzťah s vládou Ruskej federácie.

183

Po tretie tvrdenia prvého odvolateľa, že Všeobecný súd v bodoch 63 a 65 prvého napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že strata jeho schopnosti ovládať spoločnosť TMK a skupinu Sinara po prevode jeho akcií nebola relevantnou skutočnosťou, ktorá sa mala zohľadniť na účely výkladu a uplatnenia kritéria g) a teda jeho kvalifikácie ako „popredného“ podnikateľa v zmysle tohto kritéria, treba zamietnuť z nasledujúcich dôvodov.

184

Z bodu 181 tohto rozsudku totiž vyplýva, že pojem „vplyv“ podnikateľov uvedených v kritériu g) sa neobmedzuje iba na podnikateľov, ktorí na základe svojich funkcií v spoločnosti alebo akcií, ktoré vlastnia, skutočne a efektívne ovládajú túto spoločnosť. Ako vyplýva aj z bodov 47 až 51 prvého napadnutého rozsudku a z bodu 178 tohto rozsudku, tento pojem sa vzťahuje aj na podnikateľov, ktorí najmä vzhľadom na význam svojho postavenia a funkcií, ako aj na hospodársky význam spoločnosti, pre ktorú vykonávajú činnosť, majú zásadný význam v hospodárskom odvetví, v ktorom vykonávajú svoju činnosť. Hoci za určitých okolností možno takýto význam preukázať okrem iného na základe ovládania, ktoré podnikateľ vykonáva nad spoločnosťou, v ktorej vykonáva svoju činnosť, možno ho preukázať aj na základe iných objektívnych skutočností, ako sú napríklad tie, ktoré boli uvedené vyššie.

V prvom rade v prvej výhrade prvej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑704/23 P a v prvej časti štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C‑111/24 P druhý a piaty odvolateľ tvrdia, že Všeobecný súd tým, že v bode 80 druhého napadnutého rozsudku a v bode 91 piateho napadnutého rozsudku príliš extenzívne definoval pojem „vplyv“ v zmysle kritéria g), nerešpektoval zásadu právnej istoty.

188

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že zásada právnej istoty si na jednej strane vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné a presné, a na druhej strane, aby ich uplatnenie bolo pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné, najmä ak môžu mať nepriaznivé dôsledky. Táto zásada si najmä vyžaduje, aby právna úprava umožnila dotknutým osobám presne poznať rozsah povinností, ktoré im ukladá, a aby tieto osoby mohli jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať. Tieto požiadavky však nemožno chápať tak, že bránia tomu, aby normotvorca Únie v norme, ktorú prijíma, použil abstraktný právny pojem, ani tak, že vyžadujú, aby v takej abstraktnej norme boli spomenuté rôzne konkrétne prípady, v ktorých sa môže uplatniť, lebo normotvorca, a dokonca ani súd Únie, keď vykladá túto normu, nedokážu vopred určiť všetky tieto prípady [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. októbra 2024, Litva a i./Parlament a Rada (Balík mobility), C‑541/20 až C‑555/20 , EU:C:2024:818 , body 158 a 159 , ako aj citovanú judikatúru, a z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada, C‑703/23 P , EU:C:2025:608 , bod 33 ].

189

Okrem toho zásada právnej istoty nemôže byť porušená iba z dôvodu, že súd Únie musí použiť iné metódy výkladu ako doslovný výklad všeobecne záväznej normy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Irish Ferries, C‑570/19 , EU:C:2021:664 , bod 167 ).

193

V druhom rade v druhej výhrade uvádzanej na podloženie prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑704/23 P druhý odvolateľ v podstate tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 88 až 90 druhého napadnutého rozsudku zohľadnil kritériá alebo skutočnosti, ktoré neuviedol v definícii pojmu „popredný podnikateľ“, ktorú poskytol v bode 80 tohto rozsudku, a to hospodársky význam spoločnosti Yandex, v ktorej druhý odvolateľ vykonával svoju činnosť, a stretnutie s prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom, na ktorom sa tento odvolateľ zúčastnil 24. februára 2022.

194

V tejto súvislosti je pravda, že v bode 80 druhého napadnutého rozsudku Všeobecný súd identifikoval štyri nekumulatívne kritériá, na základe ktorých možno považovať podnikateľa za „popredného“ v zmysle kritéria g), a že žiadne z týchto kritérií neuvádza hospodársky význam spoločnosti, v ktorej tento podnikateľ vykonáva svoju činnosť. Je tiež pravda, že v bodoch 88 a 90 tohto rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že Yandex bola z hospodárskeho hľadiska významnou spoločnosťou, a opieral sa okrem iného o túto skutočnosť, aby dospel k záveru, že Rada mohla druhého odvolateľa kvalifikovať ako „popredného podnikateľa“ v zmysle kritéria g).

195

Ako však vyplýva z bodov 178 a 191 tohto rozsudku, vplyv podnikateľa možno preukázať pomocou rôznych ekonomických kritérií v závislosti od daných okolností. Hospodársky význam spoločnosti, pre ktorú podnikateľ vykonáva svoju činnosť, je teda spolu s ďalšími faktormi relevantným faktorom pri určení, či je tento podnikateľ „popredný“ v zmysle kritéria g), teda, ako bolo uvedené v bode 181 tohto rozsudku, či má zásadný význam v dotknutom hospodárskom odvetví. Všeobecný súd sa tak nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, keď tento faktor zohľadnil v bodoch 87 až 90 druhého napadnutého rozsudku.

199

Pokiaľ ide o prvú z týchto dvoch výhrad, piaty odvolateľ nesprávne chápe bod 92 piateho napadnutého rozsudku. Všeobecný súd v ňom totiž v podstate vyslovil, že aj keby medzi jednotlivými jazykovými verziami výrazu „popredný“ v znení tohto kritéria existoval rozdiel, bolo by v súlade s judikatúrou uvedenou v uvedenom bode a pripomenutou v bode 100 tohto rozsudku potrebné vykladať uvedené kritérium závislosti od všeobecnej štruktúry a účelu právnej úpravy, ktorej je súčasťou, čo presne urobil v bodoch 88 až 91 piateho napadnutého rozsudku.

200

V každom prípade treba pripomenúť, že medzi 24 jazykovými verziami výrazu „popredný“ neexistuje žiaden rozdiel, keďže ich možno chápať jednotne, ako to vyplýva z bodov 173 a 174 tohto rozsudku.

201

1.

O treťom odvolacom dôvode vo veci C‑696/23 P založenom na porušení prvej vety článku 52 ods. 1 Charty

a)

Argumentácia účastníkov konania

204

Prvý odvolateľ svojím tretím odvolacím dôvodom na podloženie svojho odvolania vo veci C‑696/23 P tvrdí, že Všeobecný súd sa v bode 80 prvého napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v podstate konštatoval, že obmedzenie výkonu jeho základných práv reštriktívnymi opatreniami, ktoré sa na neho vzťahujú, je „stanovené zákonom“ v zmysle prvej vety článku 52 ods. 1 Charty. Tento súd totiž v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora neoveril, či napadnuté rozhodnutie a nariadenie, ktorými sa prijímajú tieto opatrenia, stanovujú jasné a presné pravidlá upravujúce rozsah zásahu do základných práv prvého odvolateľa zakotvených v článkoch 7 a 17 Charty, a to práva na rešpektovanie súkromného života a vlastníckeho práva. V danom prípade to však tak nie je. Kritérium g) predovšetkým nie je ani jasné, ani presné a zakladá sa na nejednoznačných pojmoch, ktoré nespĺňajú požiadavku predvídateľnosti a neposkytujú dostatočné záruky proti svojvoľnému využívaniu voľnej úvahy Radou.

207

V tomto kontexte prvá veta článku 52 ods. 1 Charty stanovuje, že výkon týchto práv možno obmedziť, pokiaľ sú takéto obmedzenia stanovené zákonom a rešpektujú podstatu uvedených práv.

208

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že požiadavka, podľa ktorej musia byť takéto obmedzenia stanovené zákonom (zásada zákonnosti), znamená, že samotný akt, ktorý umožňuje zásah do týchto práv, musí vymedzovať rozsah obmedzenia výkonu dotknutého práva, pričom treba spresniť jednak to, že táto požiadavka nevylučuje, aby bolo dotknuté obmedzenie formulované dostatočne všeobecne na to, aby sa mohlo prispôsobiť rôznym prípadom, ako aj zmenám situácií, a jednak to, že Súdny dvor môže v prípade potreby prostredníctvom výkladu spresniť konkrétny rozsah obmedzenia tak vzhľadom na samotné znenie dotknutej právnej úpravy Únie, ako aj na jej všeobecnú štruktúru a ciele, ktoré sleduje, vykladané s prihliadnutím na základné práva zaručené Chartou (rozsudok z 21. marca 2024, Landeshauptstadt Wiesbaden, C‑61/22 , EU:C:2024:251 , bod 77 a citovaná judikatúra).

209

V tomto prípade je pravda, že v bode 80 prvého napadnutého rozsudku Všeobecný súd pri preskúmaní zásady zákonnosti uviedol iba to, že reštriktívne opatrenia, ktoré napadnuté akty obsahujú voči prvému odvolateľovi, boli prijaté v aktoch, ktoré sú okrem iného všeobecne záväzné a majú jasný právny základ v práve Únie. Tým však v tomto bode nepreskúmal otázku, či akty, ktoré umožňujú zásah do základných práv prvého odvolateľa, vymedzujú rozsah obmedzenia výkonu týchto práv v zmysle judikatúry pripomenutej v predchádzajúcom bode. V tomto rozsahu sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

213

Konkrétne v bodoch 83, 84 a 91 až 93 prvého napadnutého rozsudku konštatoval, že podmienky uplatňovania a rozsah obmedzení výkonu základných práv zaručených v článkoch 7 a 17 Charty sú jasne a presne vymedzené samotným rozhodnutím 2014/145 a nariadením č. 269/2014. Takéto reštriktívne opatrenia totiž možno prijať len vo vzťahu ku kategóriám osôb a subjektov, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článkoch 1 a 2 rozhodnutia 2014/145, ako aj v článku 3 nariadenia č. 269/2014, medzi ktoré patrí aj kritérium g). Navyše článok 1 ods. 2, 3 a 6 rozhodnutia 2014/145 špecifikuje prípady, v ktorých možno osobe poskytnúť výnimku zo zákazu vstupu na územie Únie a prechodu cez neho, ktorý sa na ňu vzťahuje, zatiaľ čo článok 2 ods. 3 až 5, 7 a 8 tohto rozhodnutia, ako aj články 4 až 6b nariadenia č. 269/2014 stanovujú, v ktorých prípadoch môžu byť finančné prostriedky a hospodárske zdroje osoby, ktoré boli zmrazené, uvoľnené.

214

Za týchto okolností je vzhľadom na dôvody uvedené v inej časti prvého napadnutého rozsudku dôvodný záver Všeobecného súdu uvedený v jeho bode 80, podľa ktorého sú reštriktívne opatrenia, ktoré napadnuté akty obsahujú voči prvému odvolateľovi, stanovené zákonom v zmysle prvej vety článku 52 ods. 1 Charty.

215

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba zamietnuť tretí odvolací dôvod vo veci C‑696/23 P.

217

V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu prvý odvolateľ v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 88 a 90 prvého napadnutého rozsudku konštatoval, že reštriktívne opatrenia, ktoré mu boli uložené, sú spôsobilé a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov, ktoré sleduje Únia. Pokiaľ totiž ide po prvé o bod 88 uvedeného rozsudku, tieto opatrenia nemali na Ruskú federáciu najmenší vplyv, pričom úvahy uvedené v tomto bode 88 navyše neumožňujú podložiť ich proporcionalitu. Prvý odvolateľ predovšetkým tvrdí, že otázka, či previedol svoje akcie v spoločnosti TMK a v skupine Sinara bola na účely posúdenia spôsobilosti reštriktívnych opatrení dosiahnuť sledované ciele relevantnou skutočnosťou, ktorú mal Všeobecný súd preskúmať vzhľadom na predložené návrhy na vykonanie dokazovania. Okrem toho, pokiaľ ide po druhé o bod 90 uvedeného rozsudku, prvý odvolateľ sa domnieva, že na rozdiel od toho, čo vyslovil Všeobecný súd, nemohol navrhnúť menej obmedzujúce opatrenia, keďže takéto opatrenia by boli rovnako nespôsobilé dosiahnuť sledované ciele.

218

V druhej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu prvý odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 94 prvého napadnutého rozsudku konštatoval, že napriek dôkazom predloženým v konaní na Všeobecnom súde, nebolo tvrdenie, že reštriktívne opatrenia zavedené napadnutým rozhodnutím a nariadením v konečnom dôsledku slúžia záujmom Ruskej federácie, dostatočne právne podložené.

219

V tretej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu prvý odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa nevyjadril k jeho tvrdeniu, podľa ktorého sú reštriktívne opatrenia, ktoré mu boli uložené, neprimerané, keďže členské štáty nákupom fosílnych palív prispievajú na financovanie nákladov na vojnu, ktorú vedie Ruská federácia.

223

V druhej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu v tej istej veci druhý odvolateľ tvrdí, že bod 166 druhého napadnutého rozsudku, ktorý sa týka proporcionality obmedzenia výkonu jeho základných práv a ktorý odkazuje najmä na analýzu proporcionality vykonanú v bode 143 uvedeného rozsudku, je v dôsledku toho tiež dotknutý nesprávnym právnym posúdením.

224

Rada k tomu uvádza, že vo veci C‑696/23 P sa prvý odvolateľ snaží v prvej, druhej a štvrtej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu spochybniť posúdenie skutkového stavu Všeobecným súdom, pričom takéto preskúmanie skutkového stavu nepatrí v prípade, ak sa netvrdí skreslenie, do právomoci Súdneho dvora v odvolacom konaní.

225

V zostávajúcej časti Rada spochybňuje dôvodnosť tvrdení prvého a druhého odvolateľa.

Naproti tomu treba uviesť, že v druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu uvádzaného vo veci C‑696/23 P chce prvý odvolateľ dosiahnuť nové posúdenie dôkazných prostriedkov, ktoré predložil na podloženie svojej žaloby v prvostupňovom konaní, aby preukázal, že dotknuté reštriktívne opatrenia sú na rozdiel od toho, čo vyslovil Všeobecný súd v bode 94 prvého napadnutého rozsudku, výhodné pre vládu Ruskej federácie vzhľadom na nútený návrat mnohých podnikateľov do tejto krajiny. Takáto argumentácia, v ktorej tento odvolateľ netvrdí, že Všeobecný súd skreslil tieto dôkazné prostriedky, musí byť v súlade s judikatúrou Súdneho dvora pripomenutou v bode 158 tohto rozsudku zamietnutá ako neprípustná.

228

Z toho vyplýva, že iba prvá a štvrtá časť štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C‑696/23 P sú prípustné.

2) O veci samej

i) Úvodné pripomienky

229

Pokiaľ ide o súdne preskúmanie dodržania požiadaviek vyplývajúcich zo zásady proporcionality, treba pripomenúť, že Súdny dvor priznal Rade širokú mieru voľnej úvahy pri zavedení režimu reštriktívnych opatrení v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie, ktorý si od nej vyžaduje rozhodnutia politického, hospodárskeho a sociálneho charakteru, a v rámci ktorého musí vykonávať komplexné posúdenia a hodnotenia. Súdny dvor z toho vyvodil, že otázkou nie je, či opatrenie prijaté podľa takéhoto režimu bolo jediné alebo najlepšie možné, ale že iba zjavná nevhodnosť takéhoto opatrenia na dosiahnutie cieľa, ktorý chce Rada sledovať, môže ovplyvniť jeho zákonnosť. Súdny dvor tiež spresnil, že aj keď má Rada širokú mieru voľnej úvahy, je povinná založiť svoje rozhodnutie na objektívnych kritériách a preskúmať, či ciele sledované prijatým opatrením môžu odôvodniť dokonca aj značné negatívne hospodárske dôsledky pre niektoré hospodárske subjekty [pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P , EU:C:2013:776 , bod 120 a citovanú judikatúru; z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15 , EU:C:2017:236 , bod 146 , ako aj z 9. júla 2020, Haswani/Rada, C‑241/19 P , EU:C:2020:545 , bod 100 ].

231

233

Z bodov 229 až 232 tohto rozsudku vyplýva, že na účely určenia, či reštriktívne opatrenia prijaté Úniou alebo všeobecné pravidlá upravené v akte Únie, ktorým sa ukladajú takéto opatrenia, rešpektujú zásadu proporcionality, alebo či je zásah do práv alebo slobôd zaručených Chartou spôsobený obmedzeniami týchto práv alebo slobôd aktom Únie, ktorým sa ukladajú reštriktívne opatrenia, primeraný, treba overiť po prvé, či tieto opatrenia alebo pravidlá zodpovedajú cieľu všeobecného záujmu uznanému Úniou, po druhé, či nie sú vzhľadom na tento cieľ zjavne nevhodné, t. j. či nie sú zjavne nespôsobilé na jeho dosiahnutie, a po tretie, či tieto opatrenia alebo prípadne dotknuté obmedzenie nejdú zjavne nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P , EU:C:2013:776 , bod 126 , ako aj zo 17. septembra 2020, Rosneft a i./Rada, C‑732/18 P , EU:C:2020:727 , body 110 až 115 a bod 117).

234

Na základe tohto analytického rámca teda treba preskúmať, či, ako to tvrdia prvý a druhý odvolateľ, sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia vo svojom posúdení proporcionality reštriktívnych opatrení prijatých na úrovni Únie proti druhému odvolateľovi alebo proporcionality zásahu do základných práv prvého a druhého odvolateľa, zakotvených v článkoch 7 a 17 Charty, a v prípade druhého odvolateľa aj v jej článku 16.

235

238

Po druhé, keďže bod 166 druhého napadnutého rozsudku odkazuje na analýzu obsiahnutú najmä v jeho bode 143, treba konštatovať, že Všeobecný súd preskúmal vhodnosť uvedených opatrení vzhľadom na nimi sledované ciele a dospel k záveru, že boli vhodné na ich dosiahnutie. Všeobecný súd okrem toho v tomto bode 143 v súlade s judikatúrou Súdneho dvora pripomenutou v bodoch 231 a 233 tohto rozsudku v podstate usúdil, že negatívne dôsledky vyplývajúce zo zásahu do základných práv spôsobeného reštriktívnymi opatreniami uloženými druhému odvolateľovi nemožno považovať za neprimerané, lebo nejdú zjavne nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa.

239

V druhom rade treba po prvé preskúmať prvú a štvrtú časť štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C‑696/23 P, v ktorých prvý odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že sa na účely určenia, či bolo obmedzenie výkonu jeho základných práv primerané, dopustil nesprávneho právneho posúdenia vo svojej analýze, ktorú urobil v bodoch 88 a 90 prvého napadnutého rozsudku a ktorá sa týkala vhodnosti reštriktívnych opatrení na dosiahnutie sledovaných cieľov, ako aj nevyhnutnosti tohto obmedzenia.

240

Najprv treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry výhrady smerujúce proti nadbytočným dôvodom rozhodnutia Všeobecného súdu nemôžu mať za následok zrušenie tohto rozhodnutia, a sú teda neúčinné (rozsudok z 2. októbra 2019, Crédit Mutuel Arkéa/ECB, C‑152/18 P a C‑153/18 P , EU:C:2019:810 , bod 68 , ako aj citovaná judikatúra). Keďže bod 88 prvého napadnutého rozsudku je uvedený slovným spojením „platí to o to viac, že“, treba z toho vyvodiť, že dôvody, ktoré nasledujú po tomto slovnom spojení, sú nadbytočné vo vzťahu k dôvodom, ktoré mu predchádzajú, uvedeným v bode 87 tohto rozsudku, ktorý prvý odvolateľ nenapáda a v ktorom Všeobecný súd konštatoval, že reštriktívne opatrenia zavedené napadnutým rozhodnutím a nariadením sú vhodné na dosiahnutie sledovaných cieľov. Tvrdenia prvého odvolateľa smerujúce proti bodu 88 prvého napadnutého rozsudku treba preto zamietnuť ako neúčinné.

243

Po druhé treba zamietnuť aj tretiu časť štvrtého odvolacieho dôvodu, v ktorej prvý odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že sa nevyjadril k jeho tvrdeniu, podľa ktorého sú reštriktívne opatrenia, ktoré mu boli uložené, neprimerané, keďže členské štáty nákupom fosílnych palív prispievajú Ruskej federácii na financovanie nákladov na vojnu. Analogicky s tým, čo Všeobecný súd vyslovil v bodoch 87 a 89 prvého napadnutého rozsudku, ktoré tento odvolateľ vo svojom odvolaní nenapadol, totiž takáto okolnosť z dôvodu, že ide o otázku týkajúcu sa obchodných vzťahov medzi suverénnymi štátmi, objektívne nesúvisí s kritériom g) a s cieľom, ktorý sledujú reštriktívne opatrenia zavedené napadnutým rozhodnutím a nariadením, ktorým je vyvíjať prostredníctvom individuálnych reštriktívnych opatrení dodatočný tlak na vládu tejto federácie a zvýšiť náklady na jej konanie smerujúce k narušeniu územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny. V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 101 tohto rozsudku teda prvý odvolateľ mohol z týchto bodov prvého napadnutého rozsudku pochopiť, prečo nebolo možné takémuto tvrdeniu vyhovieť pri preskúmaní proporcionality zásahu do jeho základných práv.

244

Po tretie, pokiaľ ide o piatu a šiestu časť štvrtého odvolacieho dôvodu, v ktorých prvý odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu v podstate to, že v bodoch 81 až 84, ako aj v bodoch 92 a 93 prvého napadnutého rozsudku, prikladal na účely preskúmania proporcionality zásahu do jeho základných práv príliš veľký význam pravidelnému prehodnocovaniu reštriktívnych opatrení, ktoré sa na neho vzťahujú, a možnostiam požiadať o povolenie na použitie finančných prostriedkov alebo získať cestovné povolenie z humanitárnych dôvodov, tieto časti treba zamietnuť.

3.

O druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C‑111/24 P

a)

Argumentácia účastníkov konania

248

V druhej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu, uvádzanej na podloženie svojho odvolania vo veci C‑111/24 P, sa piaty odvolateľ domnieva, že definícia pojmu „poprední podnikatelia“, ktorú poskytol Všeobecný súd v bode 91 napadnutého rozsudku, neprimerane zasahuje do jeho slobody podnikania a jeho vlastníckeho práva, ktoré sú zakotvené v článkoch 16 a 17 Charty. Keďže totiž jediné opatrenia, ktoré by podnikateľ, na ktorého sa vzťahuje kritérium g), mohol rozumne prijať, by spočívali v strate jeho postavenia, napríklad predajom jeho akcií alebo podielov, reštriktívne opatrenia by už nemali dočasnú a zvratnú povahu, ale stali by sa naopak definitívnymi a nezvratnými.

251

Vo veci samej treba pripomenúť, že podľa všeobecnej zásady výkladu sa má akt Únie vykladať, pokiaľ je to možné, spôsobom, ktorý nespochybní jeho platnosť, a v súlade s celým primárnym právom a najmä s ustanoveniami Charty (rozsudok z 15. februára 2016, N., C‑601/15 PPU , EU:C:2016:84 , bod 48 a citovaná judikatúra).

252

V tomto prípade Všeobecný súd v bode 91 piateho napadnutého rozsudku v podstate konštatoval, že na to, aby sa na podnikateľov vzťahovalo kritérium g), musia byť považovaní za „popredných“ vzhľadom na dôležitosť, ktorú majú na základe rôznych ekonomických kritérií v hospodárskom odvetví, do ktorého sú zapojení, pričom pri tomto výklade nedošlo k žiadnemu nesprávnemu právnemu posúdeniu, ako to vyplýva z bodov 178 a 181 tohto rozsudku. Treba teda overiť, či Všeobecný súd týmto postupom vykonal výklad kritéria g), ktorý nie je v súlade so základnými právami zakotvenými v článkoch 16 a 17 Charty z dôvodu, že má so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora pripomenutú v bode 233 tohto rozsudku za následok neprimeraný zásah do týchto práv.

253

V tejto súvislosti treba po prvé konštatovať, že z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v bode 235 tohto rozsudku, kritérium g) zodpovedá legitímnemu cieľu, ktorý patrí medzi ciele sledované v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie, a to, ako pripomenul Všeobecný súd v bodoch 52, 54, 89 a 122 piateho napadnutého rozsudku, cieľu, ktorým je zvýšiť tlak vyvíjaný na vládu Ruskej federácie, ako aj náklady na konanie tejto federácie smerujúce k narušeniu územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny.

257

Za týchto okolností nemožno konštatovať, že v dôsledku správneho výkladu pojmu „vplyv“ v zmysle kritéria g), ktorý prijal Všeobecný súd, je zásah do základných práv piateho odvolateľa vyplývajúci z reštriktívnych opatrení prijatých na základe tohto kritéria neprimeraný.

258

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba zamietnuť druhú časť štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C‑111/24 P.

C. O odvolacích dôvodoch založených na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd vo svojej analýze námietok nezákonnosti kritéria g)

259

Svojím tretím odvolacím dôvodom uvádzaným na podloženie svojho odvolania vo veci C‑111/24 P piaty odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol námietku nezákonnosti kritéria g), ktorú na ňom vzniesol.

261

Úvaha Všeobecného súdu v bode 37 piateho napadnutého rozsudku je totiž podľa tohto odvolateľa nesprávna, pretože by mala za následok, že článok 215 ods. 2 ZFEÚ by Rade umožňoval prijať reštriktívne opatrenia voči ktorejkoľvek kategórii osôb, ktorú určí, aj keď tieto osoby nemajú žiadny vzťah s režimom dotknutej tretej krajiny. Všeobecný súd predovšetkým nezohľadnil opačnú judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 13. marca 2012, Tay Za/Rada ( C‑376/10 P , EU:C:2012:138 ), ktorého závery stále platia napriek tomu, že reštriktívne opatrenia, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, boli založené na článkoch 60 a 301 ES.

262

Posúdenie Súdnym dvorom

265

Svojím tretím odvolacím dôvodom piaty odvolateľ v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 37 piateho napadnutého rozsudku konštatoval, že na základe článku 215 ods. 2 ZFEÚ sa reštriktívne opatrenia môžu vzťahovať na každú osobu, a to aj keď neexistuje dostatočný vzťah medzi kategóriou osôb, na ktorú sa tieto opatrenia zameriavajú, a dotknutou treťou krajinou.

266

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako to Všeobecný súd správne zdôraznil v bode 37 piateho napadnutého rozsudku, článok 215 ods. 2 ZFEÚ upravuje možnosť Rady prijať reštriktívne opatrenia nielen voči vedúcim predstaviteľom tretej krajiny a osobám alebo subjektom, ktoré sú s nimi spojené alebo nimi priamo či nepriamo ovládané, ale aj voči osobám a subjektom, ktoré nemajú žiaden vzťah s vládnucim režimom takejto krajiny, pričom treba spresniť, že právo Únie už pred Lisabonskou zmluvou upravovalo túto dvojitú možnosť, a to jednak na základe článkov 60 a 301 ES a jednak na základe týchto ustanovení a článku 308 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C‑402/05 P a C‑415/05 P , EU:C:2008:461 , body 166 a 216 ; z 13. marca 2012, Tay Za/Rada, C‑376/10 P , EU:C:2012:138 , body 63 a 64 , ako aj z 19. júla 2012, Parlament/Rada, C‑130/10 , EU:C:2012:472 , body 51 až 53 a 73 ).

267

Značnú voľnosť, ktorou Rada disponuje v tejto súvislosti, možno vysvetliť širokým rozsahom cieľov a účelov Únie v tejto oblasti, ako sú uvedené v článku 3 ods. 5 a v článku 21 ZEÚ, ako aj v osobitných ustanoveniach týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie, najmä v článkoch 23 a 24 ZEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15 , EU:C:2017:236 , bod 88 ).

271

Predovšetkým, ako to v podstate vyplýva z bodu 230 tohto rozsudku, Rada má širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o predmet reštriktívnych opatrení prijímaných v uvedenej oblasti, ako aj o vymedzenie a pôsobnosť všeobecných kritérií, na základe ktorých možno tieto opatrenia prijať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada, C‑605/13 P , EU:C:2015:248 , bod 41 ). Súdny dvor, ktorý má na základe článku 275 druhého odseku v spojení s článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ právomoc na posúdenie zákonnosti aktov Únie, ktorými sa stanovujú reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, skupinám a neštátnym subjektom, a teda zákonnosti kritérií zaradenia na zoznam, ktoré sú v nich uvedené, tak z toho vyvodil, že iba zjavná nevhodnosť takéhoto aktu na dosiahnutie cieľa, ktorý chce príslušná inštitúcia sledovať, môže ovplyvniť zákonnosť tohto aktu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. apríla 2013, Gbagbo a i./Rada, C‑478/11 P až C‑482/11 P , EU:C:2013:258 , bod 57 , ako aj z 31. januára 2019, Islamic Republic of Iran Shipping Lines a i./Rada, C‑225/17 P , EU:C:2019:82 , bod 103 ).

272

Napriek širokej miere voľnej úvahy, ktorú má Rada pri definovaní predmetu reštriktívnych opatrení, ktoré Únia prijíma v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako aj právnych kritérií umožňujúcich uloženie reštriktívnych opatrení, však každé rozhodnutie, ktorým sa prijímajú takéto opatrenia na základe článku 29 ZEÚ so zámerom vyvinúť tlak na tretiu krajinu, ako je to v tomto prípade, musí definovať a presne vymedziť, čo je cieľom sledovaným týmto tlakom, ako aj kategórie osôb alebo subjektov, na ktoré sa tieto kritériá vzťahujú.

Keď Rada prijíma nariadenie na základe článku 215 ods. 2 ZFEÚ, musí sa aj do tohto nariadenia nevyhnutne premietnuť takýto vzťah, pričom však toto nariadenie nesmie meniť jeho rozsah. Keďže totiž cieľom takéhoto nariadenia je vykonať rozhodnutie prijaté v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na základe článku 29 ZEÚ, vykonať reštriktívne opatrenia, ktoré sú v ňom stanovené, pokiaľ patria do pôsobnosti Zmluvy o FEÚ, a zabezpečiť jednotné uplatňovanie týchto opatrení vo všetkých členských štátoch, musí dotknuté nariadenie iba prebrať podstatný obsah rozhodnutia a poskytnúť definície a spresnenia týkajúce sa uplatňovania reštriktívnych opatrení stanovených v tomto rozhodnutí, pričom však nemôže pridávať nové kritériá ani nové reštriktívne opatrenia, ani meniť rozsah kritérií a opatrení obsiahnutých v uvedenom rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15 , EU:C:2017:236 , body 89 a 90 ).

275

277

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba zamietnuť tretí odvolací dôvod vo veci C‑111/24 P.

2.

O druhej časti tretích odvolacích dôvodov vo veciach C‑711/23 P a C‑35/24 P

a)

Argumentácia účastníkov konania

281

Štvrtý odvolateľ v druhej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu uvádzaného na podloženie svojho odvolania vo veci C‑35/24 P tiež tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v štvrtom napadnutom rozsudku zamietol námietku nezákonnosti kritéria g), ktorú na ňom vzniesol. Analýza, ktorú tento súd urobil v bodoch 87, 89 a 90 uvedeného rozsudku, totiž nezohľadňuje skutočnosť, ktorú však štvrtý odvolateľ uviedol na Všeobecnom súde, a to, že podľa článku 215 ods. 2 ZFEÚ musí byť cieľom takého kritéria zaradenia na zoznam, ako je kritérium g), vyvolať zmeny v správaní osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, a nie urobiť z nich „vedľajšie obete“. Rada tak na základe tohto ustanovenia môže prijať iba reštriktívne opatrenia, ktoré môžu zrozumiteľným a realistickým spôsobom zmeniť správanie dotknutej osoby.

282

Výklad pojmu „vplyv“ podnikateľov, na ktorých sa vzťahuje kritérium g), podaný Všeobecným súdom, ako relatívna dôležitosť, ktorú títo podnikatelia musia mať v hospodárskom odvetví, ktoré poskytuje významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, však vedie k tomu, že na dotknuté osoby sa vzťahujú reštriktívne opatrenia pre to, kým sú, a nie pre tomu, čo robia alebo by mali robiť, takže sa nezohľadňuje individuálne správanie a prínos týchto osôb.

283

Štvrtý odvolateľ takisto spresňuje, že hoci skutočnosť, že popredný podnikateľ v zmysle kritéria g) odstúpi zo svojej funkcie alebo predá svoje podiely v spoločnosti, ktorú ovláda, určite umožňuje zrušenie reštriktívnych opatrení, ktoré sa na neho vzťahujú, nerozumie, ako by Ruská federácia mala utrpieť tým, že takáto osoba bola donútená opustiť dotknuté hospodárske odvetvie, ani ako by táto skutočnosť mala prispieť k dosiahnutiu cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie.

286

Za týchto okolností treba konštatovať že v tejto druhej časti tretí a štvrtý odvolateľ vytýkajú Všeobecnému súdu v podstate to, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 104 až 109 tretieho napadnutého rozsudku a v bodoch 87 až 92 štvrtého napadnutého rozsudku vyslovil, že kritérium g) nie je nezákonné.

287

Títo odvolatelia sa konkrétnejšie domnievajú, že vplyv, ktorý majú podnikatelia v hospodárskych odvetviach, do ktorých sú zapojení, nemožno stotožňovať s osobným správaním alebo aspoň s osobným správaním, ktoré je dostatočne jasne definované na to, aby im umožnilo zmeniť ich správanie tak, aby sa už na nich nevzťahovali reštriktívne opatrenia. Takéto správanie, ktorého zákonite osobná povaha vyplýva podľa tretieho odvolateľa zo samotného cieľa a pôsobnosti režimu reštriktívnych opatrení Únie alebo, podľa štvrtého odvolateľa, z článku 215 ods. 2 ZFEÚ, môže byť dostatočne jasne definované len vtedy, ak dotknuté osoby napriek tomu, že neudržiavajú osobný vzťah s vládou Ruskej federácie, samy poskytujú tejto vláde významný zdroj príjmov. Keďže Všeobecný súd zamietol takýto výklad kritéria g) v bode 70 tretieho napadnutého rozsudku a v bode 57 štvrtého napadnutého rozsudku, mal vyhovieť ich námietke nezákonnosti.

288

Ešte v rámci úvodných pripomienok treba dodať, že pokiaľ tretí odvolateľ vytýka Rade, že porušila zásadu právnej istoty tým, že vopred a jasne nedefinovala hospodárske odvetvie, do ktorého bol údajne zapojený, treba pripomenúť, že v súlade s článkom 56 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie musí odvolanie smerovať proti rozhodnutiu Všeobecného súdu. Tvrdenia v odvolaní, ktoré nenapádajú rozsudok, ktorý vydal Všeobecný súd v nadväznosti na návrh na zrušenie rozhodnutia, ale rozhodnutie, ktorého zrušenie sa navrhovalo na Všeobecnom súde, sú teda zjavne neprípustné (rozsudok zo 17. decembra 2020, Inpost Paczkomaty/Komisia, C‑431/19 P a C‑432/19 P , EU:C:2020:1051 , bod 108 a citovaná judikatúra).

V tomto prípade Všeobecný súd v bodoch 107 a 108 tretieho napadnutého rozsudku v spojení s jeho bodmi 66 a 67, ako aj v bodoch 90 a 91 štvrtého napadnutého rozsudku v spojení s jeho bodom 54 správne vyslovil, že z kritéria g) vyplýva „logický“ a teda objektívny vzťah medzi na jednej strane zameraním sa na podnikateľov, ktorí sú dôležití v hospodárskych odvetviach, do ktorých sú zapojení a ktoré poskytujú vláde Ruskej federácie významné príjmy, a na strane druhej, cieľom zvýšiť tlak vyvíjaný na túto tretiu krajinu, ako aj náklady na jej konanie. Ako správne konštatoval Všeobecný súd v bode 108 tretieho napadnutého rozsudku a v bode 91 štvrtého napadnutého rozsudku, kritérium g) sa odkazom na takýchto podnikateľov zameriava na osoby, voči ktorým prijatie dotknutých reštriktívnych opatrení môže zvýšiť náklady na konanie Ruskej federácie na Ukrajine vzhľadom na význam, ktorý majú tieto odvetvia pre ruské hospodárstvo.

292

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že kritérium g) sa zameriava na kategórie osôb alebo subjektov, ktoré majú objektívny vzťah s vládou Ruskej federácie, takže sa zdá vhodné na dosiahnutie cieľa uvedeného v predchádzajúcom bode, a preto ho nemožno považovať za nezákonné.

293

Za týchto okolností treba konštatovať, že Všeobecný súd správne rozhodol, že kritérium g) nie je nezákonné.

294

296

Navyše na rozdiel od toho, čo konštatoval Všeobecný súd, takúto nerovnosť zaobchádzania nemožno napraviť zásadou zákonnosti uvedenou v bode 138 druhého napadnutého rozsudku. V opačnom prípade by zásada rovnosti zaobchádzania stratila svoj zmysel, keďže v rámci reštriktívnych opatrení by nebolo možné preukázať akúkoľvek nerovnosť, čo by osobám, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú, odňalo akýkoľvek opravný prostriedok.

297

Svojimi piatymi odvolacími dôvodmi uvádzanými na podloženie svojich odvolaní vo veciach C‑711/23 P a C‑35/24 P tretí a štvrtý odvolateľ tvrdia, že v bodoch 143 až 145 tretieho napadnutého rozsudku, ako aj v bodoch 124 až 131 štvrtého napadnutého rozsudku, Všeobecný súd porušil zásadu rovnosti zaobchádzania. Z judikatúry Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva totiž vyplýva, že na účely rozhodnutia o tvrdeniach o nerovnosti zaobchádzania, musí taký súd, akým je Všeobecný súd, preskúmať nielen znenie príslušného kritéria zaradenia na zoznam, ale aj spôsob, akým sa toto kritérium uplatňuje v praxi a to tým, že na tento účel urobí analýzu dostupných štatistických údajov. Na rozdiel od toho, čo vyslovil Všeobecný súd, teda nezáleží na tom, že kritérium g) sa netýka štátnej príslušnosti označených osôb a že Rada môže na základe tohto kritéria označiť fyzické osoby akejkoľvek štátnej príslušnosti. Všetkých 43 osôb označených na základe kritéria g) k 5. júnu 2023 alebo prinajmenšom 34 osôb označených na tomto základe k dátumu vyhlásenia tretieho a štvrtého napadnutého rozsudku je totiž ruskými občanmi. Všeobecný súd tým, že takto neanalyzoval konkrétne dôsledky uplatňovania kritéria g) Radou, nevykonal úplné preskúmanie zákonnosti tohto kritéria.

300

Druhý až štvrtý odvolateľ vytýkajú Všeobecnému súdu v podstate to, že sa v bodoch 137 a 138 druhého napadnutého rozsudku, v bodoch 143 až 145 tretieho napadnutého rozsudku, ako aj v bodoch 124 až 131 štvrtého napadnutého rozsudku, dopustil nesprávneho právneho posúdenia vo svojej analýze otázky, či Rada porušila zásadu rovnosti zaobchádzania prijatím reštriktívnych opatrení proti popredným podnikateľom v zmysle kritéria g).

301

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania, ako je zakotvená aj v článku 20 Charty, je všeobecnou zásadou práva Únie, ktorá vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok z 30. novembra 2023, MG/EIB, C‑173/22 P , EU:C:2023:932 , bod 45 a citovaná judikatúra).

302

Rovnako treba zdôrazniť, že ako vyplýva z bodu 271 tohto rozsudku, Rada má širokú mieru voľnej úvahy pri definovaní predmetu reštriktívnych opatrení, kritérií zaradenia na zoznam a kategórií osôb, na ktoré sa tieto kritériá vzťahujú, a že zákonnosť opatrenia prijatého v oblasti reštriktívnych opatrení môže ovplyvniť iba jeho zjavná nevhodnosť vzhľadom na cieľ, ktorý chce táto inštitúcia sledovať, pričom táto judikatúra sa uplatňuje aj v súvislosti so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15 , EU:C:2017:236 , bod 132 , a z 25. júna 2020, VTB Bank/Rada, C‑729/18 P , EU:C:2020:499 , bod 70 ).

306

Z predchádzajúcich troch bodov teda vyplýva, že ako to správne konštatoval Všeobecný súd v bode 137 druhého napadnutého rozsudku, v bode 144 tretieho napadnutého rozsudku a v bode 127 štvrtého napadnutého rozsudku, skutočnosť, že podľa kritéria g) sa reštriktívne opatrenia vzťahujú prevažne na popredných podnikateľov ruskej štátnej príslušnosti, nemôže viesť k záveru, že Rada pri prijatí a uplatňovaní tohto kritéria porušila zásadu rovnosti zaobchádzania.

307

Navyše, ako to Všeobecný súd uviedol v bode 139 druhého napadnutého rozsudku a v bode 128 štvrtého napadnutého rozsudku, široká miera voľnej úvahy, ktorú má Rada pri určení popredných podnikateľov, ktorým možno uložiť reštriktívne opatrenia podľa kritéria g), sa nemôže považovať za porušenie zásady rovnosti zaobchádzania (pozri analogicky rozsudok z 25. júna 2020, VTB Bank/Rada, C‑729/18 P , EU:C:2020:499 , bod 70 ).

308

Napokon, ako to Všeobecný súd v podstate správne konštatoval v bode 138 druhého napadnutého rozsudku, v bode 145 tretieho napadnutého rozsudku a v bode 129 štvrtého napadnutého rozsudku, vzhľadom na túto širokú mieru voľnej úvahy a zákonnosť kritéria g) z hľadiska zásady rovnosti zaobchádzania nemožno Rade vytýkať, že porušila túto zásadu z dôvodu, že reštriktívne opatrenia, ktoré prijala, sa nevzťahujú na všetky fyzické osoby, ktoré môžu spĺňať podmienky stanovené týmto kritériom.

Konkrétnejšie ide o prvú časť druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑696/23 P, tretiu výhradu prvej časti a prvú výhradu druhej časti prvého odvolacieho dôvodu, ako aj druhý odvolací dôvod vo veci C‑704/23 P, prvý odvolací dôvod, ako aj štvrtú až šiestu časť štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C‑711/23 P, prvú až tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu, ako aj prvú časť a druhú výhradu druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C‑35/24 P a napokon piaty, šiesty a ôsmy odvolací dôvod vo veci C‑111/24 P.

312

Prvá časť týchto odvolacích dôvodov a tvrdení sa v podstate zakladá na údajnom nesprávnom právnom posúdení a skresleniach, ktorých sa dopustil Všeobecný súd vo svojej analýze otázky, či odvetvie, v ktorom pôsobí alebo pôsobil druhý až piaty odvolateľ, poskytuje „významný zdroj príjmov“ vláde Ruskej federácie v zmysle kritéria g). Druhá časť uvedených odvolacích dôvodov a tvrdení sa v podstate zakladá na údajnom nesprávnom právnom posúdení a skresleniach, ktorých sa dopustil Všeobecný súd vo svojej analýze otázky, či je druhý odvolateľ „popredným“ podnikateľom v zmysle tohto kritéria, a či sú prvý a piaty odvolateľ „zapojení“ do hospodárskeho odvetvia v zmysle uvedeného kritéria.

313

Treba spresniť, že vzhľadom na to, že ako vyplýva z bodu 162 tohto rozsudku, niektoré tvrdenia uvádzané prvým odvolateľom na podloženie jeho prvého odvolacieho dôvodu sa týkajú právnej kvalifikácie skutkového stavu a zároveň výkladu pojmu „vplyv“ v zmysle kritéria g), boli už všetky tieto tvrdenia, najmä tvrdenia, ktoré sa týkajú kvalifikácie skutkového stavu, analyzované v bodoch 166 až 186 tohto rozsudku.

a)

O druhom odvolacom dôvode vo veci C‑704/23 P a o prvej časti prvých odvolacích dôvodov vo veciach C‑711/23 P a C‑35/24 P

1) Argumentácia účastníkov konania

316

Svojím druhým odvolacím dôvodom vo veci C‑704/23 P druhý odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že nerešpektoval rozsah svojho súdneho preskúmania, keď svojím vlastným posúdením a svojou vlastnou úvahou nahradil posúdenie a úvahu Rady v odôvodnení druhých napadnutých aktov o ponechaní na zoznamoch. V tomto odôvodnení totiž Rada pri závere, že druhý odvolateľ spĺňa základné znaky kritéria g), uviedla, že Yandex „poskytuje vláde Ruskej federácie značné daňové príjmy“, čo znamená, že za „významný zdroj príjmov“ považovala dane odvádzané spoločnosťou Yandex a nie príjmy z hospodárskeho odvetvia, v ktorom táto spoločnosť pôsobí, ktoré sa napokon v uvedenom odôvodnení vôbec nespomínali. V bodoch 96 až 108 druhého napadnutého rozsudku však Všeobecný súd neoveril, či sa Rada v tejto súvislosti dopustila nesprávneho posúdenia. Okrem toho, napriek tomu, čo vyhlásil v bodoch 82 a 83 uvedeného rozsudku, neoveril ani to, či „významným“ v zmysle kritéria g) bol zdroj príjmov, ktorý vláde Ruskej federácie prinášalo celé hospodárske odvetvie, do ktorého bol zapojený druhý odvolateľ, a nie iba Yandex.

317

V prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑35/24 P štvrtý odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 56 až 61, ako aj v bodoch 69 až 74 štvrtého napadnutého rozsudku, nerešpektoval rozsah svojho súdneho preskúmania, keď svojím vlastným posúdením a odôvodnením nahradil posúdenie a odôvodnenie Rady. Hoci sa totiž Rada tak v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia a nariadenia, ako aj dôkaznými prostriedkami predloženými na Všeobecnom súde, snažila preukázať, že Uralchem vzhľadom na svoj hospodársky význam poskytovala významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, pričom sa nezaoberala hospodárskym odvetvím, do ktorého bola táto spoločnosť zapojená, ani neoverila, či toto odvetvie poskytovalo takýto zdroj samo osebe, Všeobecný súd nepreskúmal, či sa táto inštitúcia mohla obmedziť na takéto odôvodnenie. Z bodu 74 štvrtého napadnutého rozsudku navyše vyplýva, že Všeobecný súd zohľadnil iné skutočnosti, ktoré neboli uvedené v týchto odôvodneniach, aby dospel k záveru, že dotknuté hospodárske odvetvie poskytovalo významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie.

319

Rada sa domnieva, že druhý odvolací dôvod vo veci C‑704/23 P je neprípustný, keďže argumentácia druhého odvolateľa je zmätočná a obsahuje novú výhradu, ktorá nebola uvedená na Všeobecnom súde, konkrétne výhradu založenú na tom, že táto inštitúcia v odôvodneniach druhých napadnutých aktov o ponechaní na zoznamoch neodkázala na hospodárske odvetvia.

320

Rada sa navyše domnieva, že väčšina tvrdení uvedených na podloženie prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑35/24 P je neprípustná, keďže sa v nich navrhuje Súdnemu dvoru, aby sa vyjadril k skutkovým otázkam, ako aj k posúdeniu dôkazných prostriedkov predložených na Všeobecnom súde.

323

Hoci je pravda, že uvedený odvolateľ v rámci tohto odvolacieho dôvodu uvádza, že Rada v týchto odôvodneniach neidentifikovala hospodárske odvetvie, do ktorého bol údajne zapojený, treba zdôrazniť, že nevyvodzuje žiadne právne dôsledky z tejto poznámky, ktorá preto nemôže mať žiaden vplyv na prípustnosť jeho druhého odvolacieho dôvodu.

324

V druhom rade, pokiaľ Rada spochybňuje prípustnosť prvej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑35/24 P, treba uviesť, že v tejto časti sa štvrtý odvolateľ nesnaží spochybniť posúdenie skutkových okolností a dôkazných prostriedkov, ktoré vykonal Všeobecný súd. Tento odvolateľ totiž tomuto súdu vytýka, že nerešpektoval rozsah svojho súdneho preskúmania, keď svojím vlastným posúdením skutkového stavu a odôvodnením nahradil posúdenie a odôvodnenie Rady, čo je právna otázka, ktorá môže byť predmetom preskúmania Súdnym dvorom v odvolacom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P , EU:C:2004:6 , bod 47 , ako aj z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, C‑441/07 P , EU:C:2010:377 , body 67 a 68 ).

325

Z toho vyplýva, že druhý odvolací dôvod vo veci C‑704/23 P a prvá časť prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑35/24 P sú prípustné.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že účinnosť súdneho preskúmania zaručeného článkom 47 Charty si najmä vyžaduje, aby sa súd Únie uistil, že rozhodnutie, ktoré je pre dotknutú osobu alebo dotknutý subjekt individuálne záväzné, sa opiera o dostatočne pevný skutkový základ. To predpokladá overenie skutočností uvádzaných v odôvodnení, ktoré je základom uvedeného rozhodnutia, takže súdne preskúmanie sa neobmedzuje len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale týka sa otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené. Na tento účel súdu Únie prináleží vykonať toto preskúmanie a prípadne vyzvať príslušný orgán Únie, aby predložil informácie alebo dôkazné prostriedky, či už dôverné, alebo nie, ktoré sú relevantné na účely takéhoto preskúmania. Hoci sa nevyžaduje, aby tento orgán predložil súdu Únie všetky informácie a dôkazné prostriedky súvisiace s dôvodmi uvedenými v akte, ktorého zrušenie sa navrhuje, je napriek tomu potrebné, aby dôvody zohľadnené proti dotknutej osobe boli podložené predloženými informáciami alebo dôkaznými prostriedkami (rozsudok z 28. novembra 2013, Rada/Fulmen a Mahmoudian, C‑280/12 P , EU:C:2013:775 , body 64 , 65 a 67 , ako aj citovaná judikatúra).

328

Pokiaľ ide o veci C‑704/23 P, C‑711/23 P a C‑35/24 P, treba konštatovať, že všetky odôvodnenia nachádzajúce sa v aktoch, ktorých zrušenie navrhujú druhý až štvrtý odvolateľ, uvádzajú, že títo odvolatelia sú poprednými podnikateľmi zapojenými do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie. Všeobecný súd mal preto v rámci súdneho preskúmania zákonnosti týchto aktov v súlade s prijatým výkladom kritéria g) tak, ako vyplýva najmä z bodu 125 tohto rozsudku, a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora pripomenutou v predchádzajúcom bode, overiť okrem iného to, do ktorého hospodárskeho odvetvia (hospodárskych odvetví) je každý z uvedených odvolateľov zapojený a či toto odvetvie alebo odvetvia poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, a v tejto súvislosti preskúmať dôkazné prostriedky predložené Radou, ku ktorými sa účastníci konania na ňom vyjadrili.

332

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba zamietnuť druhý odvolací dôvod vo veci C‑704/23 P, ako aj prvú časť prvého odvolacieho dôvodu vo veciach C‑711/23 P a C‑35/24 P.

b)

O prvej výhrade druhej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑704/23 P, o druhej časti prvého odvolacieho dôvodu a štvrtej až šiestej časti štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C‑711/23 P, o druhej a tretej časti prvého odvolacieho dôvodu, prvej časti a druhej výhrade druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C‑35/24 P, ako aj o piatom a šiestom odvolacom dôvode vo veci C‑111/24 P

1) O prvej výhrade druhej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑704/23 P

i) Argumentácia účastníkov konania

Pokiaľ ide o prípustnosť prvej výhrady druhej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑704/23 P, treba konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, druhý odvolateľ sa nesnaží spochybniť posúdenie dôkazných prostriedkov Všeobecným súdom, ale vytýka tomuto súdu jednak to, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v rozpore s výkladom kritéria g) prijatým v bodoch 82 a 83 druhého napadnutého rozsudku overil iba to, či Yandex poskytovala významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, hoci takéto overenie sa malo týkať celého hospodárskeho odvetvia, ktorého súčasťou bola táto spoločnosť, a jednak to, že skreslil jediný dôkazný prostriedok týkajúci sa tohto odvetvia. Skreslenie dôkazných prostriedkov je však v súlade s judikatúrou Súdneho dvora uvedenou v bode 158 tohto rozsudku právnou otázkou, ktorá patrí do právomoci Súdneho dvora v odvolacom konaní.

336

Vo veci samej treba uznať, že ako to tvrdí druhý odvolateľ a ako to Všeobecný súd sám pripúšťa v bode 103 druhého napadnutého rozsudku, pri závere v tomto bode, ako aj v bodoch 107 a 108 uvedeného rozsudku, že ruské odvetvie informačných a komunikačných technológií poskytuje významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie v zmysle kritéria g), sa Všeobecný súd v bodoch 98 až 106 uvedeného rozsudku opieral hlavne o údaje, ktoré sa netýkali tohto hospodárskeho odvetvia ako celku, ale iba spoločnosti Yandex.

337

Treba však zdôrazniť, že údaje týkajúce sa jedného podniku môžu za určitých okolností poskytnúť relevantný údaj na účely posúdenia významnej povahy zdroja príjmov, ktorý pre dotknutý štát predstavuje hospodárske odvetvie, ktorého súčasťou je tento podnik, a to predovšetkým vtedy, keď je tento podnik jedným z najvýznamnejších podnikov v tomto odvetví a keď príjmy, ktoré dotknutý podnik prináša tomuto štátu, sú už samy osebe významné.

341

Za týchto okolností, a bez toho, aby bolo potrebné preskúmať údajné skreslenie čisto podporného dôkazného prostriedku uvedeného v bode 103 druhého napadnutého rozsudku, druhý odvolateľ nemôže dôvodne tvrdiť, že Všeobecný súd sa opieral iba o tento dôkazný prostriedok a že tak preniesol dôkazné bremeno.

342

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba zamietnuť prvú výhradu druhej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑704/23 P.

2) O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu, ako aj o štvrtej až šiestej časti štvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C‑711/23 P

i) Argumentácia účastníkov konania

Na podloženie štvrtej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu sa tretí odvolateľ domnieva, že Všeobecný súd skreslil skutkové okolnosti a dôkazné prostriedky, ktoré mu boli predložené, čo ho viedlo k tomu, že preniesol dôkazné bremeno, ktoré obvykle nesie Rada. Hoci totiž Všeobecný súd v bode 81 tretieho napadnutého rozsudku uviedol, že príjmami, ktoré treba zohľadniť na účely uplatnenie kritéria g) sú príjmy z hospodárskych odvetví, do ktorých je popredný podnikateľ zapojený, v bodoch 86 až 89 tohto rozsudku sa opieral iba o údaje týkajúce sa spoločnosti MMK, aby na ich základe dospel v bode 90 uvedeného rozsudku k záveru, že ruské hutnícke odvetvie poskytuje významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie. Jediný dôkazný prostriedok, ktorý súvisel s týmto záverom, bol preskúmaný v bodoch 86 a 93 toho istého rozsudku, ale je irelevantný, keďže odkazuje na budúce očakávania tejto federácie v oblasti daňových príjmov.

345

V každom prípade Rada nepredložila žiadny dôkazný prostriedok, ktorý by umožňoval preukázať, že zdroj príjmov, ktorý vláda Ruskej federácie získava z odvetvia hutníctva, bol v porovnaní s celkovými rozpočtovými príjmami tejto vlády skutočne významný. Z tohto dôvodu je záver Všeobecného súdu uvedený v bode 90 tretieho napadnutého rozsudku vecne nesprávny a nepodložený. Okrem toho Všeobecný súd v bode 92 uvedeného rozsudku nesprávne posúdil dôkazné prostriedky predložené tretím odvolateľom, čo ho viedlo k formulovaniu hypotetického posúdenia a k vyvodeniu vnútorne protirečivého záveru.

346

V piatej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu tretí odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že sa v bode 87 tretieho napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že porušil pravidlá upravujúce dôkazné bremeno, ako aj právo na obhajobu, keď použitím výrazu „niet pochýb“ v tomto bode predpokladal, že ruské odvetvie hutníctva poskytuje významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie.

Na úvod treba konštatovať, že všetky tvrdenia, ktoré uvádza tretí odvolateľ na podloženie druhej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu a štvrtej až šiestej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu sú prípustné. Týmito tvrdeniami totiž tento odvolateľ spochybňuje niektoré skutkové okolnosti a dôkazné prostriedky, ktoré preskúmal Všeobecný súd, a to buď z dôvodu, že tento súd ich údajne skreslil, alebo že nahradil úvahu Rady svojou úvahou, alebo porušil pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena. Takéto výhrady však predstavujú otázky, ktoré môžu byť predložené na preskúmanie Súdnemu dvoru v odvolacom konaní v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 158, 226 a 324 tohto rozsudku.

350

Pokiaľ ide najprv o výhrady, ktorými tretí odvolateľ v rámci druhej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu, ako aj štvrtej a piatej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 86 až 89 tretieho napadnutého rozsudku skreslil dôkazné prostriedky alebo uvažoval na základe domnienky, a tak preniesol dôkazné bremeno, je potrebné ich zamietnuť, lebo tento odvolateľ nesprávne chápe tieto body.

351

Všeobecný súd totiž v prvom rade v bode 86 tretieho napadnutého rozsudku posúdil dva dôkazné prostriedky, z ktorých podľa jeho zistení bolo možné „ľahko“ vyvodiť, že odvetvie hutníctva poskytuje významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie. V tejto súvislosti, na rozdiel od toho, čo tvrdí tretí odvolateľ, sa oba tieto dôkazné prostriedky, bez ohľadu na to, že jeden z nich predložila MMK, naozaj týkali celkových daňových príjmov, ktoré môže ruské odvetvie hutníctva poskytnúť tejto vláde počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú napadnuté akty, a nie iba dane odvádzanej spoločnosťou MMK, takže Všeobecný súd ich neskreslil.

355

Pokiaľ ide ďalej o výhradu tretieho odvolateľa založenú na tom, že záver Všeobecného súdu uvedený v bode 90 tretieho napadnutého rozsudku je vecne nesprávny a nepodložený z dôvodu, že Rada nepredložila žiadny dôkazný prostriedok preukazujúci, že zdroj príjmov, ktoré vláda Ruskej federácie získava z odvetvia hutníctva, je skutočne významný v porovnaní s celkovými rozpočtovými príjmami tejto vlády, stačí pripomenúť, že ako bolo uvedené v bode 138 tohto rozsudku, a ako aj Všeobecný súd správne konštatoval v bode 92 tretieho napadnutého rozsudku, pojem „významný zdroj príjmov“ v zmysle kritéria g) neznamená povinnosť zohľadniť podiel, ktorý príjmy, ktoré uvedenej vláde prináša hospodárske odvetvie, predstavujú na celkových rozpočtových príjmoch tejto vlády.

356

Napokon treba zamietnuť šiestu časť štvrtého odvolacieho dôvodu, v ktorej tretí odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 98 tretieho napadnutého rozsudku konštatoval, že na účely určenia významnej povahy zdroja príjmov predstavovaného dotknutým hospodárskym odvetvím možno zohľadniť dane povinne platené týmto odvetvím. Ako totiž Všeobecný súd správne konštatoval v uvedenom bode a ako vyplýva aj z bodu 140 tohto rozsudku, pojem „významný zdroj príjmov“ zahŕňa celkové príjmy generované dotknutým hospodárskym odvetvím, čo si vyžaduje zohľadniť okrem iného aj dane odvádzané spoločnosťami pôsobiacimi v tomto odvetví. Skutočnosť, že platenie daní je zákonnou povinnosťou, ktorej sa osoby v týchto odvetviach nemôžu vyhnúť, je preto na účely overenia významnej povahy zdroja príjmov predstavovaného uvedeným odvetvím irelevantná.

359

V tretej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu štvrtý odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 75 štvrtého napadnutého rozsudku porušil pravidlá upravujúce dôkazné bremeno, lebo použitím výrazu „niet pochýb“ v tomto bode predpokladal, že odvetvie hnojív poskytuje významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie.

360

V prvej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu štvrtý odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 72 až 75 štvrtého napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že uvažoval na základe domnienky a preniesol tak dôkazné bremeno, keďže zo strategického významu, ktorý má odvetvie hnojív pre Ruskú federáciu, vyvodil, že toto odvetvie nevyhnutne poskytuje významný zdroj príjmov vláde tejto federácie. Alternatívne by sa úvaha Všeobecného súdu dala chápať aj ako rozšírenie pôsobnosti kritéria g) v tom zmysle, že Všeobecný súd „hospodárske odvetvia, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie“ prirovnal k akémukoľvek hospodárskemu odvetviu, ktoré má strategický význam pre Ruskú federáciu ako štát.

361

V druhej výhrade druhej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu tento odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že nepreskúmal dve tvrdenia, ktoré uviedol v prvostupňovom konaní, a to tvrdenie, že príspevok odvetvia hnojív k príjmom vlády Ruskej federácie bol minimálny, a tvrdenie, že právne predpisy Ruskej federácie stanovujú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 0 % na vývoz hnojív. Tieto nedostatky spôsobujú, že štvrtý napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený.

ii) Posúdenie Súdnym dvorom

365

Na úvod treba konštatovať, že druhá a tretia časť prvého odvolacieho dôvodu, ako aj druhá výhrada druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu, sú prípustné. Štvrtý odvolateľ totiž tvrdí, v druhej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu, skreslenie dôkazných prostriedkov a nerešpektovanie rozsahu súdneho preskúmania Všeobecného súdu, v tretej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu, porušenie pravidiel upravujúcich dôkazné bremeno a v druhej výhrade druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu, porušenie povinnosti odôvodnenia. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bodoch 101, 158, 226 a 324 tohto rozsudku, všetky tieto výhrady však predstavujú právne otázky, ktorých preskúmanie patrí do právomoci Súdneho dvora v odvolacom konaní.

366

Vo veci samej treba uviesť, že v prvom rade výhrady, ktorými štvrtý odvolateľ v druhej a tretej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu, ako aj v prvej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu, vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 72 až 75 štvrtého napadnutého rozsudku skreslil dôkazné prostriedky alebo preniesol dôkazné bremeno tým, že uvažoval na základe domnienky alebo nerešpektoval rozsah svojho súdneho preskúmania, treba zamietnuť, lebo sa zakladajú na nesprávnom pochopení týchto bodov.

367

369

Po druhé nemožno konštatovať, že najmä v bode 74 štvrtého napadnutého rozsudku Všeobecný súd uvažoval na základe domnienky a tak preniesol dôkazné bremeno alebo že rozšíril pôsobnosť kritéria g). Všeobecný súd totiž na základe dôkazných prostriedkov, ktoré mu boli predložené a ktorých skreslenie štvrtý odvolateľ netvrdí alebo, ako vyplýva z bodu 367 tohto rozsudku, ktorých údajné skreslenie nie je preukázané, konštatoval, že Rusko je dôležitým globálnym hráčom v odvetví hnojív a že toto odvetvie má dôležité miesto v agropotravinárskom odvetví tak v Rusku, ako aj na celosvetovej úrovni. Tieto skutkové zistenia teda umožňujú bez použitia akejkoľvek domnienky preukázať, že ruské odvetvie hnojív, vzhľadom na svoje postavenie, váhu a význam pre zásobovanie na celosvetovej úrovni, ako aj pre Ruskú federáciu, a takisto vzhľadom na význam spoločností Uralchem a Uralkali pôsobiacich v tomto odvetví, nutne poskytuje významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie.

370

Všeobecný súd v dôsledku toho mohol v bode 75 štvrtého napadnutého rozsudku správne vyvodiť, že napriek tomu, že Rada nepredložila vyčíslené údaje o príjmoch, ktoré odvetvie hnojív prinášalo vláde Ruskej federácie, „nebolo pochýb“ o tom, že toto odvetvie poskytovalo významný zdroj príjmov tejto vláde.

371

V druhom rade, pokiaľ ide o druhú výhradu druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu, v ktorej štvrtý odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že nerozhodol o niektorých jeho tvrdeniach, treba pripomenúť, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora uvedenou v bode 101 tohto rozsudku, povinnosť Všeobecného súdu uviesť svoje odôvodnenie mu neukladá povinnosť poskytnúť odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, a toto odôvodnenie môže byť implicitné pod podmienkou, že umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neuznal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok informácií, aby mohol vykonať svoje preskúmanie.

4) O piatom a šiestom odvolacom dôvode vo veci C‑111/24 P

i) Argumentácia účastníkov konania

375

Svojím piatym odvolacím dôvodom na podloženie svojho odvolania vo veci C‑111/24 P piaty odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že skreslil dôkazný prostriedok č. 2 uvedený v bode 74 piateho napadnutého rozsudku. V tomto bode Všeobecný súd uviedol, že poradie najväčších ruských daňovníkov, ktoré uvádza tento dôkazný prostriedok, bolo stanovené nariadením ruského federálneho daňového úradu, pričom však piaty odvolateľ vo svojej replike podanej na Všeobecný súd predložil znenie tohto nariadenia a uviedol, že určovalo iba kritériá a nikdy nemenovalo žiadnu spoločnosť, ani neurčilo žiadne poradie. Vzhľadom na to, že iba dôkazný prostriedok č. 2 umožnil Všeobecnému súdu dospieť v bode 106 uvedeného rozsudku k záveru, že Rada mohla oprávnene považovať odvetvie bankovníctva za významný zdroj príjmov pre vládu Ruskej federácie, má teda toto skreslenie za následok, že tento bod je nedostatočne odôvodnený.

376

V šiestom odvolacom dôvode sa piaty odvolateľ domnieva, že Všeobecný súd odôvodnil nedostatočne, vnútorne protirečivo a bez akéhokoľvek dôkazného prostriedku bod 106 piateho napadnutého rozsudku, keď z výšky daňovej povinnosti spoločnosti Alfa Bank nesprávne vyvodil, že odvetvie bankovníctva ako celok poskytuje významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie. Skutočnosť, že určitá spoločnosť je jednou z najvýznamnejších v hospodárskom odvetví, ktorého je súčasťou, totiž neumožňuje preukázať, že toto odvetvie poskytuje významný zdroj príjmov vláde dotknutej krajiny. Platí to dokonca aj v prípade, keď je dotknutá spoločnosť jedným z najväčších daňovníkov v krajine, ako to Všeobecný súd implicitne uviedol v bode 106 piateho napadnutého rozsudku, keďže Všeobecný súd nemôže postupovať na základe dedukcie alebo domnienky.

V tomto prípade treba konštatovať, že dôkazný prostriedok č. 2, ktorý Všeobecný súd preskúmal v bode 74 piateho napadnutého rozsudku, je článok prevzatý z internetovej stránky, ktorý sa týka najväčších daňovníkov v Rusku v roku 2020 a ktorý ako zdroj uvádza nariadenie ruského federálneho daňového úradu. Hoci je pravda, že ako to tvrdí piaty odvolateľ, toto nariadenie, ktorého znenie predložil Všeobecnému súdu, nemá určiť poradie najväčších ruských daňovníkov, ale iba poskytnúť zoznam kritérií, z uvedeného nariadenia rovnako vyplýva, ako to tvrdí Rada vo svojom vyjadrení k žalobe, že zaradenie spoločnosti medzi najväčších ruských daňovníkov musí vychádzať z rozhodnutia prijatého týmto federálnym úradom.

380

Keď teda Všeobecný súd v bode 74 piateho napadnutého rozsudku uviedol, že dotknutý článok „odkazuje na nariadenie Federálneho daňového úradu Ruska, ktoré určuje poradie najväčších daňovníkov podľa kritérií špecifikovaných v článku, ktorý sumarizuje uvedené nariadenie“, nemožno vylúčiť, že konštatoval, že takéto poradie nebolo určené samotným dotknutým nariadením, ale ruským federálnym daňovým úradom v súlade s kritériami uvedenými v tomto nariadení. Vo francúzštine, ktorá bola jazykom konania vo veci T‑333/22, sa totiž vzťažné zámeno „qui“, uvedené v citovanej časti bodu 74 piateho napadnutého rozsudku, môže vzťahovať tak na „nariadenie“, ako aj na „ruský federálny daňový úrad“. Za týchto okolností treba konštatovať, že skreslenie, ktoré tvrdí piaty odvolateľ, zjavne nevyplýva zo zistení Všeobecného súdu a z dokumentov nachádzajúcich sa v spise.

2.

O údajnom nesprávnom právnom posúdení a skresleniach, ktorých sa dopustil Všeobecný súd, pokiaľ ide o „vplyv“ druhého odvolateľa a „zapojenie“ prvého a piateho odvolateľa do hospodárskeho odvetvia v zmysle kritéria g)

384

V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑696/23 P, tretej výhrade prvej časti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑704/23 P, ako aj v ôsmom odvolacom dôvode vo veci C‑111/24 P, prvý, druhý a piaty odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo dokonca skreslení, pokiaľ ide o „vplyv“ druhého odvolateľa a „zapojenie“ prvého a piateho odvolateľa do hospodárskeho odvetvia v zmysle kritéria g).

a)

O prvej časti druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑696/23 P

387

Pokiaľ ide o otázku prípustnosti, vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora pripomenutú v bode 161 tohto rozsudku treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí prvý odvolateľ, Všeobecný súd v bode 52 piateho napadnutého rozsudku nevykonal právnu kvalifikáciu skutkového stavu. Všeobecný súd totiž až v bode 56 uvedeného rozsudku s prihliadnutím na skutkové zistenia a posúdenia urobené v jeho bodoch 52 až 55 konštatoval, že tohto odvolateľa možno kvalifikovať ako „popredného podnikateľa“„zapojeného“ do ruského hospodárskeho odvetvia v zmysle kritéria g). Za týchto okolností sa uvedený odvolateľ tým, že napáda bod 52 toho istého rozsudku, usiluje spochybniť skutkové zistenia, ktoré urobil Všeobecný súd v tomto bode, a ktorých preskúmanie nepatrí do právomoci Súdneho dvora v odvolacom konaní, pričom navyše nijako nepreukázal, že tento súd v uvedenom bode skreslil dôkazné prostriedky.

388

K ostatnému treba uviesť, že pokiaľ ide o to, či bol prvý odvolateľ ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia a nariadenia ešte stále zapojený do hospodárskeho odvetvia, treba konštatovať, že touto otázkou sa Všeobecný súd zaoberal v bode 62 prvého napadnutého rozsudku, ktorý tento odvolateľ nenapáda, a že v každom prípade ide o skutkovú otázku, ktorej preskúmanie nepatrí do právomoci Súdneho dvora, ako vyplýva z predchádzajúceho bodu.

389

Z toho vyplýva, že prvú časť druhého odvolacieho dôvodu uvádzaného na podloženie odvolania vo veci C‑696/23 P treba zamietnuť ako neprípustnú.

Rada navrhuje, aby Súdny dvor zamietol túto výhradu ako neprípustnú, keďže druhý odvolateľ chce v skutočnosti dosiahnuť nové posúdenie skutkového stavu bez preukázania existencie akéhokoľvek skreslenia. Vo veci samej Rada spochybňuje dôvodnosť tvrdení tohto odvolateľa.

2) Posúdenie Súdnym dvorom

392

Pokiaľ ide o otázku prípustnosti, v rozsahu, v akom druhý odvolateľ v tretej výhrade prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑704/23 P vytýka Všeobecnému súdu, že nedostatočne odôvodnil bod 126 druhého napadnutého rozsudku, treba pripomenúť, že otázka, či je odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu protirečivé alebo nedostatočné je právnou otázkou, na ktorú sa možno ako na takú odvolávať v odvolacom konaní (rozsudok z 26. mája 2016, Rose Vision/Komisia, C‑224/15 P , EU:C:2016:358 , bod 26 a citovaná judikatúra).

393

Vo veci samej treba k tomuto údajnému nedostatočnému odôvodneniu uviesť, že v bode 126 druhého napadnutého rozsudku Všeobecný súd odkazuje na odôvodnenie uvedené v bodoch 119 až 124 uvedeného rozsudku. Keďže v bodoch 122 a 124 druhého napadnutého rozsudku je v podstate vysvetlené, že hoci druhý odvolateľ odstúpil zo svojich funkcií výkonného riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa spoločnosti Yandex a vykonával pre ňu už len funkciu konzultanta, mal v rámci jej organizácie stále významné právomoci vo vzťahu k spoločnosti Yandex a naďalej bol súčasťou kolektívneho riadiaceho tímu tejto spoločnosti, tieto body potvrdzujú záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd v bode 126 uvedeného rozsudku, podľa ktorého si tento odvolateľ udržal úzke vzťahy a schopnosť vplyvu v rámci uvedenej spoločnosti. Nemožno teda konštatovať, že tento bod 126 je nedostatočne odôvodnený.

1) Argumentácia účastníkov konania

396

Svojím ôsmym odvolacím dôvodom uvádzaným na podloženie svojho odvolania vo veci C‑111/24 P piaty odvolateľ tvrdí, že hoci Všeobecný súd už uznal, že osobu nemožno na základe kritéria g) potrestať z dôvodu hospodárskej činnosti, ktorú ukončila niekoľko mesiacov pred prijatím reštriktívnych opatrení, ktoré sa jej týkajú, tento súd v bodoch 129 a 130 piateho napadnutého rozsudku odmietol uznať, že prevodom svojich podielov v spoločnosti Alfa Bank ukončil svoju činnosť pred prijatím prvých napadnutých aktov o ponechaní na zoznamoch. Všeobecný súd odôvodnil toto odmietnutie tým, že článok z tlače, ktorý predložil piaty odvolateľ, aby preukázal tento prevod, nebol dostatočne presný, keďže sa v ňom neuvádzal ani dátum uvedeného prevodu, ani totožnosť nadobúdateľa a nebol k nemu priložený žiadny úradný dokument.

397

Piaty odvolateľ sa domnieva, že Všeobecný súd takto porušil zásadu spravodlivého procesu tým, že na neho kládol neprimerané a neodôvodnené dôkazné požiadavky. Zloženie nových akcionárov je totiž externá záležitosť, predloženie úradného dokumentu je zbytočné a neprimerané a dátum prevodu jednoznačne predchádzal dátumu prijatia prvých napadnutých aktov o ponechaní na zoznamoch. Okrem toho bola porušená aj zásada rovnosti zbraní tým, že v iných veciach Všeobecný súd pripustil, aby Rada predložila články z tlače pochádzajúce z toho istého zdroja, ako ten, ktorý v prvostupňovom konaní predložil piaty odvolateľ, a to aj na účely preukázania, že sankcionovaná osoba už nie je akcionárom daného podniku.

400

Na úvod treba pripomenúť, že ako bolo uvedené v bodoch 226 a 324 tohto rozsudku, po prvé preskúmanie skutkových zistení Všeobecného súdu Súdnym dvorom sa vzťahuje okrem iného na otázku, či boli dodržané pravidlá v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazov, a po druhé nerešpektovanie rozsahu súdnej právomoci Všeobecným súdom je právnou otázkou, ktorá patrí do právomoci Súdneho dvora v odvolacom konaní.

401

Ďalej treba uviesť, že údajné porušenie práva na spravodlivý proces a z neho vyplývajúcich zásad rovnosti zbraní a kontradiktórnosti, ktoré je Všeobecný súd povinný dodržiavať v konaniach, ktoré vedie, je právnou otázkou, ktorá patrí do právomoci Súdneho dvora v odvolacom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a CRU, C‑584/20 P a C‑621/20 P , EU:C:2021:601 , body 56 až 77 , ako aj z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada, C‑348/20 P , EU:C:2022:548 , body 127 a 128 ).

402

Napokon, ak boli dôkazy získané zákonným spôsobom a boli dodržané všeobecné právne zásady a procesné pravidlá, ktoré sa uplatňujú v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazov, je len na samotnom Všeobecnom súde, aby posúdil hodnotu, ktorú treba priznať dôkazným prostriedkom, ktoré mu boli predložené, a takéto posúdenie preto okrem prípadu ich skreslenia nepredstavuje právnu otázku, ktorá podlieha preskúmaniu Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. novembra 2018, Bank Tejarat/Rada, C‑248/17 P , EU:C:2018:967 , bod 37 a citovanú judikatúru).

ii) O veci samej

406

Svojím ôsmym odvolacím dôvodom piaty odvolateľ v podstate tvrdí, že Všeobecný súd v bode 130 piateho napadnutého rozsudku porušil jeho právo na spravodlivý proces, zásadu rovnosti zbraní, ako aj zásadu kontradiktórnosti a nerešpektoval rozsah svojho súdneho preskúmania pri preskúmaní dôkazného prostriedku, ktorý tento odvolateľ predložil v prvostupňovom konaní.

407

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že právo na spravodlivý proces je základnou zásadou práva Únie, v súčasnosti zakotvenou v článku 47 Charty. Na splnenie požiadaviek tohto práva musia súdy Únie zabezpečiť, aby bola pred nimi a nimi samotnými dodržaná zásada kontradiktórnosti, ktorá priznáva každému účastníkovi konania právo oboznámiť sa s listinami a pripomienkami predloženými súdu protistranou a vyjadriť sa k ním. Na splnenie požiadaviek týkajúcich sa práva na spravodlivý proces totiž treba, aby sa účastníci konania oboznámili a mali možnosť kontradiktórne sa vyjadriť tak ku skutkovým, ako aj k právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania. Navyše zásada rovnosti zbraní, ktorá vyplýva zo samotného pojmu spravodlivého procesu, znamená povinnosť poskytnúť každému účastníkovi konania primeranú možnosť, aby uviedol svoje tvrdenia, vrátane dôkazných prostriedkov, za podmienok, ktoré ho zjavne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P , EU:C:2021:601 , body 56 až 59 a citovanú judikatúru, ako aj z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada, C‑348/20 P , EU:C:2022:548 , bod 128 a citovanú judikatúru).

O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu a o piatom odvolacom dôvode vo veci C‑696/23 P

a)

O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu

1) Argumentácia účastníkov konania

410

V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu, ktorú treba v súlade s úvahami vysvetlenými v bode 91 tohto rozsudku preskúmať v tomto oddiele rozsudku, prvý odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd tak v bode 66, ako aj v bode 89 prvého napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že príjmy, na ktoré sa vzťahuje kritérium g), musia pochádzať z hospodárskych odvetví. Podľa neho sa tieto príjmy môžu týkať iba podnikov pôsobiacich v týchto odvetviach alebo popredných podnikateľov. V tejto súvislosti prvý odvolateľ pripomína, že v súlade s primárnym právom Únie a judikatúrou Súdneho dvora možno voči osobe prijať reštriktívne opatrenia iba vtedy, ak je preukázaný dostatočný vzťah medzi touto osobou a režimom alebo situáciou, proti ktorým sa bojuje. V rámci kritéria g) by však takýto vzťah mohol byť preukázaný len vtedy, ak osoba, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, sama prispieva, hoci len nepriamo prostredníctvom podnikov, ktoré ovláda, do rozpočtu Ruskej federácie.

Za týchto okolností sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že kritérium g) treba vykladať v tom zmysle, že významný zdroj príjmov prinášaný vláde Ruskej federácie nemusí pochádzať od popredných podnikateľov, ale z hospodárskych odvetví, do ktorých sú títo podnikatelia zapojení, ako to vyplýva z bodu 66 prvého napadnutého rozsudku a z bodu 125 tohto rozsudku.

414

Treba teda zamietnuť druhú časť prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑696/23 P.

b)

O piatom odvolacom dôvode

415

O treťom odvolacom návrhu vo veci C‑704/23 P

418

Vo svojom treťom odvolacom návrhu druhý odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor podľa článku 268 ZFEÚ nariadil náhradu nemajetkovej ujmu, ktorá mu vznikla prijatím napadnutých aktov.

419

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s článkom 169 ods. 1 a článkom 170 ods. 1 rokovacieho poriadku treba v odvolaní navrhnúť, aby bolo čiastočne alebo úplne zrušené rozhodnutie Všeobecného súdu, ktoré sa nachádza vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a aby sa v prípade, ak sa rozhodne, že je odvolanie dôvodné, vyhovelo návrhom, ktoré boli predložené v prvostupňovom konaní, s výnimkou akéhokoľvek nového návrhu.

420

Rada spochybňuje dôvodnosť tvrdení štvrtého odvolateľa.

423

V tejto súvislosti stačí uviesť, že štvrtý odvolateľ nevysvetľuje, aký vplyv by malo takéto skreslenie, aj keby bolo preukázané, na výrokovú časť štvrtého napadnutého rozsudku.

424

V dôsledku toho treba zamietnuť piatu časť prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑35/24 P.

4.

V tomto rámci piaty odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 134 a 135 piateho napadnutého rozsudku odmietol preskúmať jeho tvrdenia týkajúce sa kritéria d), keď usúdil, že reštriktívne opatrenia prijaté na základe kritéria g) boli dôvodné a dostatočné na podloženie napadnutých aktov. Právo na účinný prostriedok nápravy, zakotvené v článku 47 Charty, však znamená, že keď sa akt Únie opiera o rôzne právne základy, odvolateľ sa môže domáhať rozhodnutia, že tento akt je prinajmenšom čiastočne nedôvodný.

427

Navyše vzhľadom na to, že na rozdiel od kritéria g) sa kritérium d) týka osôb, ktoré podporujú ruské rozhodovacie orgány alebo ktoré z nich majú prospech, právo na ochranu dobrej povesti, ktoré je súčasťou práva na rešpektovanie súkromného života zakotveného v článku 7 Charty, znamená, že piaty odvolateľ môže na účely obnovenia svojej dobrej povesti dosiahnuť, aby bola určená nesprávnosť dôvodov, ktoré Rada zohľadnila na základe kritéria d), a to aj v prípade, keď je jeho zaradenie na zoznam odôvodnené na základe kritéria g).

428

Musí to platiť tým skôr, že reštriktívne opatrenia nemajú povahu trestu, ale majú zmeniť určité správanie, ktoré napomáha situáciám, ktoré sú v rozpore so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou Únie. Vzhľadom na to, že osoba, ktorá bola neprávom obvinená, nemôže napraviť správanie, ktorého sa už z podstaty veci nikdy nedopustila, Všeobecný súd mal overiť, či dôvody, ktoré Rada zohľadnila voči piatemu odvolateľovi na základe kritéria d), boli alebo neboli správne.

429

Nie je sporné, že Všeobecný súd v bodoch 134 a 135 piateho napadnutého rozsudku uplatnil túto judikatúru, aby dospel k záveru, že nemusí preskúmať dôvodnosť reštriktívnych opatrení prijatých voči piatemu odvolateľovi na základe kritéria d), keďže dospel k záveru, že tieto opatrenia už boli dôvodné na základe kritéria g).

432

Na rozdiel od toho, čo tvrdí piaty odvolateľ, uvedená judikatúra neporušuje požiadavky práva na účinný súdny prostriedok nápravy, ani právo na ochranu dobrej povesti ako súčasť práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života tak, ako sú tieto základné práva zakotvené v článkoch 47 a 7 Charty.

433

Súdny dvor už totiž po prvé konštatoval, že rozsah súdneho preskúmania aktov Únie, ktorými sa ukladajú reštriktívne opatrenia, tak, ako vyplýva z tej istej judikatúry, zaručuje spravodlivú rovnováhu medzi zachovaním medzinárodného mieru a bezpečnosti na jednej strane a ochranou základných slobôd a práv dotknutej osoby na strane druhej. Súdny dvor pri hľadaní tejto spravodlivej rovnováhy zohľadnil predovšetkým právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ako aj právo osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, na ochranu dobrej povesti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , body 130 až 134 ).

434

Treba totiž pripomenúť, že žaloba o určenie mimozmluvnej zodpovednosti Únie, založená na článku 340 druhom odseku ZFEÚ, bola zavedená ako samostatný opravný prostriedok, ktorý má v rámci systému opravných prostriedkov svoju osobitnú funkciu a podlieha podmienkam výkonu, ktoré sú definované na účely jej špecifického cieľa. Podľa ustanovení článkov 268 a 340 ZFEÚ v spojení s článkom 46 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie tak taká osoba, ako je piaty odvolateľ, môže podať takúto žalobu v lehote piatich rokov od udalosti, ktorá založila túto zodpovednosť, aby získala náhradu ujmy, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku reštriktívnych opatrení, ktoré jej boli uložené aktom Únie, a to aj v prípade, keď nenavrhovala zrušenie údajne nezákonného aktu, ktorý jej spôsobil ujmu, alebo keď Všeobecný súd a Súdny dvor nerozhodli o všetkých žalobných dôvodoch na zrušenie týkajúcich sa rôznych kritérií zaradenia na zoznam, pokiaľ sa však neusiluje dosiahnuť ten istý výsledok, ktorý jej mal zabezpečiť úspech žaloby o neplatnosť, ktorú opomenula podať včas (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, Európska únia/Guardian Europe a Guardian Europe/Európska únia, C‑447/17 P a C‑479/17 P , EU:C:2019:672 , body 49 až 51 , ako aj citovanú judikatúru).

436

V situácii, v ktorej sa nachádza piaty odvolateľ, by však táto posledná podmienka bola splnená, ak by sa svojou žalobou o náhradu škody nesnažil dosiahnuť zrušenie reštriktívnych opatrení uložených na základe kritéria d), ale náhradu ujmy, ktorá mu údajne vznikla na jeho dobrej povesti v dôsledku uloženia týchto opatrení na základe tohto kritéria.

440

Práve na základe tejto judikatúry Súdny dvor v oblasti reštriktívnych opatrení opakovane rozhodol, že pokiaľ Všeobecný súd správne konštatoval, že reštriktívne opatrenia prijaté na základe jedného z kritérií na zaradenie na zoznam stanovených v dotknutom akte Únie sú odôvodnené, odvolacie dôvody založené na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mal Všeobecný súd dopustiť pri posudzovaní dôvodnosti týchto opatrení na základe iného kritéria stanoveného v tomto akte, musia byť vyhlásené za neúčinné. Keďže je totiž výroková časť rozhodnutia Všeobecného súdu dôvodná, takéto nesprávne právne posúdenie, aj keby bolo preukázané, nemôže mať za následok zrušenie napadnutého rozsudku Všeobecného súdu, a už vôbec nie zrušenie aktov, ktoré odvolateľ napadol (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. novembra 2018, Bank Tejarat/Rada, C‑248/17 P , EU:C:2018:967 , bod 61 , ako aj z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada, C‑702/23 P , EU:C:2025:605 , bod 48 ).

441

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba zamietnuť prvý odvolací dôvod vo veci C‑111/24 P.

V. Záver

442

445

Podľa článku 140 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatniteľného aj na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. V súlade s týmito ustanoveniami Česká republika a Komisia ako vedľajšie účastníčky odvolacieho konania vo veci C‑35/24 P, ako aj Lotyšská republika ako vedľajšia účastníčka prvostupňového konania, ktorá sa zúčastnila na konaní na Súdnom dvore v tejto veci, znášajú svoje vlastné trovy konania v uvedenej veci.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

1.

Veci C‑696/23 P, C‑704/23 P, C‑711/23 P, C‑35/24 P a C‑111/24 P sa spájajú na účely vyhlásenia rozsudku.

2.

( *1 ) Jazyky konania: angličtina a francúzština.