C-699/23

FG

proti

Caja Rural de Navarra SCC,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predseda ôsmej komory S. Rodin (spravodajca), sudcovia N. Piçarra a N. Fenger,

generálny advokát: D. Spielmann,

Caja Rural de Navarra SCC, v zastúpení: A. Enériz Arraiza, abogado,

–

španielska vláda, v zastúpení: M. J. Ruiz Sánchez, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: J. Baquero Cruz, P. Kienapfel a N. Ruiz García, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 93/13

3

Podľa článku 3 ods. 1 smernice 93/13:

„Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.“

„V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne [jasne a zrozumiteľne – neoficiálny preklad ]. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2“

6

Článok 7 ods. 1 tej istej smernice znie takto:

„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému [ďalšiemu – neoficiálny preklad ] uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených [uzatváraných – neoficiálny preklad ] so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

Smernica 2014/17

7

Zákon č. 5/2019

9

Článok 14 Ley 5/2019 reguladora de los contratos de crédito inmobiliario (zákon č. 5/2019, ktorým sa upravujú zmluvy o hypotekárnom úvere) z 15. marca 2019 (BOE č. 65 zo 16. marca 2019) stanovuje:

„3. Poplatky alebo provízie možno účtovať len za služby súvisiace s úvermi, o ktoré dlžník alebo potenciálny dlžník riadne požiadal alebo ktoré výslovne prijal, a za predpokladu, že sa týkajú skutočne poskytnutých služieb alebo vzniknutých nákladov, ktoré možno preukázať.

4. Ak je dohodnutá provízia za poskytnutie úveru, je splatná jednorazovo a zahŕňa všetky náklady na posúdenie úveru, poskytnutie alebo spracovanie úveru alebo iné podobné náklady súvisiace s činnosťou veriteľa, ktorá je spojená s poskytnutím úveru. V prípade úverov vyjadrených v cudzej mene provízia za poskytnutie úveru zahŕňa aj akýkoľvek poplatok za konverziu meny zodpovedajúci počiatočnému poskytnutiu úveru.“

Vyhláška predsedu vlády o transparentnosti finančných podmienok hypotekárnych úverov

Dňa 22. januára 2010 FG uzavrel so spoločnosťou Caja Rural de Navarra zmluvu o úvere s hypotekárnym záložným právom.

12

V súlade s článkom 4 tejto zmluvy mal dlžník zaplatiť pri jej podpise províziu za poskytnutie úveru zodpovedajúcu 0,35 % z celkovej výšky úveru, a to sumu 588,70 eura.

13

Dňa 6. apríla 2022 FG podal žalobu proti Caja Rural de Navarra na Juzgado de Primera Instancia n o 8 de Donostia – San Sebastián (Súd prvej inštancie č. 8 San Sebastián, Španielsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorou sa domáhal najmä určenia nekalej povahy podmienky stanovujúcej províziu za poskytnutie úveru.

14

17

Za týchto okolností Juzgado de Primera Instancia n o 8 de Donostia – San Sebastián (Súd prvej inštancie č. 8 San Sebastián) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Je v rozpore so zásadou transparentnosti výber ‚provízie za poskytnutie úveru‘ predajcom alebo dodávateľom za poskytnutie služieb, ktoré nešpecifikuje, ani pokiaľ ide o ich obsah ani pokiaľ ide o čas, ktorý im venuje, čo bráni tomu, aby si spotrebiteľ mohol na jednej strane overiť, či je výber tejto provízie v súlade s tým, čo bolo dohodnuté alebo čo je stanovené v cenníku, alebo v každom prípade s tým, čo je primerané podľa druhu služby, a na druhej strane, či nedošlo k prekrývaniu služieb; či spotrebiteľ neplatí za služby, ktorých odmena je už zahrnutá v bežných úrokoch, a či predajca alebo dodávateľ nežiada duplicitne poplatok za žiadnu inú službu?

2.

Je v rozpore so zásadou transparentnosti, že keď predajca alebo dodávateľ zverejnil úrokovú sadzbu, ktorú ponúkal v prípade hypotekárnych úverov určených spotrebiteľom, nezverejnil aj ‚províziu za poskytnutie úveru‘, ktorá sa musí zaplatiť pri uzavretí ponúkanej zmluvy, najmä ak táto provízia predstavovala známe, vopred stanovené a nemenné percento z poskytnutej sumy, a to bez ohľadu na výšku tejto sumy?

6.

Je v súlade so zásadou transparentnosti výber provízie predajcom alebo dodávateľom za niekoľko veľmi špecifických služieb, ktoré sú nevyhnutné na uzavretie zmluvy, o ktorú majú obe strany záujem, prostredníctvom odpočítania percentuálneho podielu z celkovej sumy poskytnutého úveru takým spôsobom, že tá istá služba poskytnutá rovnakým počtom osôb a počas rovnakého obdobia bola fakturovaná ako ‚provízia za poskytnutie úveru‘ v rôznych sumách v závislosti od výšky poskytnutého úveru v každom jednotlivom prípade?

7.

Je v rozpore s článkom 4 ods. 2 smernice 93/13… požiadavka transparentnosti, na základe ktorej sa podmienka týkajúca sa provízie za poskytnutie úveru považuje za nekalú v závislosti od toho, či jej výška presahuje alebo nepresahuje určitú sumu odvodenú zo štatistických údajov o výbere provízie získaných prostredníctvom internetu?

8.

Je v rozpore s článkom 6 ods. 1 a článkom 7 ods. 1 smernice 93/13… vnútroštátna judikatúra, podľa ktorej sa neprimeranosť provízie za poskytnutie úveru určuje na základe toho, aké výšky provízií za poskytnutie úveru sa uplatňovali v Španielsku v danom čase podľa štatistických údajov, teda provízií za poskytnutie úveru, ktoré boli uplatnené v čase, keď podmienky obsahujúce túto províziu za poskytnutie úveru nepodliehali v Španielsku preskúmaniu nekalej povahy?

18

Žalovaná vo veci samej, Španielske kráľovstvo a Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach predložených Súdnemu dvoru vyjadrujú pochybnosti, pokiaľ ide o prípustnosť tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania alebo prinajmenšom jednej alebo viacerých položených otázok.

19

Žalovaná vo veci samej predovšetkým vznáša námietku neprípustnosti týkajúcu sa návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorá je založená na skutočnosti, že tento návrh nespĺňa požiadavky uvedené v článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, keďže vnútroštátny súd neuviedol dostatočne dôvody, pre ktoré má pochybnosti o výklade práva Únie. Dodáva, že problematikou, z ktorej vychádzajú prejudiciálne otázky, sa už Súdny dvor zaoberal vo svojom rozsudku zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru) ( C‑565/21 , EU:C:2023:212 ), takže odpoveď na tieto otázky už nie je potrebná.

20

Podľa ustálenej judikatúry prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý spor prejednáva a ktorý musí vziať na seba zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby zhodnotil vzhľadom na osobitosti veci tak potrebu prejudiciálneho rozhodnutia pre vydanie rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto ak sa položené otázky týkajú výkladu právnej normy Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť [rozsudok z 19. septembra 2024, Booking.com a Booking.com (Deutschland), C‑264/23 , EU:C:2024:764 , bod 34 , ako aj citovaná judikatúra].

V prejednávanej veci sa položené otázky v podstate týkajú výkladu článkov 3 až 7 smernice 93/13 a článku 7 smernice 2014/17. Okrem toho zo znenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania ako celku vyplýva, že vnútroštátny súd vymedzil skutkový a právny rámec sporu vo veci samej, do ktorého patrí tento návrh, dostatočne presne tak, aby umožnil oprávneným subjektom predložiť pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Súdnemu dvoru užitočne odpovedať na uvedený návrh. Vnútroštátny súd najmä jasne poukázal na dotknutú vnútroštátnu judikatúru a na pochybnosti, ktoré má v súvislosti so zlučiteľnosťou rozsudku Tribunal Supremo (Najvyšší súd) 816/2023 z 29. mája 2023 (ES:TS:2023:2131) so smernicou 93/13, ako ju vyložil Súdny dvor v rozsudku zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru) ( C‑565/21 , EU:C:2023:212 ). Tieto otázky vyplývajú aj zo znenia prejudiciálnych otázok položených vnútroštátnym súdom a týkajú sa najmä kritérií posúdenia transparentnosti či nekalej povahy podmienky stanovujúcej províziu za poskytnutie úveru. Tieto otázky si vyžadujú doplňujúce spresnenia k rozsudku zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru) ( C‑565/21 , EU:C:2023:212 ).

23

Z uvedeného vyplýva, že námietka neprípustnosti vznesená žalovanou vo veci samej sa musí odmietnuť.

24

Žalovaná vo veci samej ďalej tvrdí, že druhá otázka je hypotetická, pretože v spore vo veci samej nebola prejednávaná otázka reklamy, ktorej predmetom musí byť podmienka stanovujúca províziu za poskytnutie úveru.

25

Týmito otázkami sa totiž vnútroštátny súd snaží zistiť, či smernica 2014/17 bráni tomu, aby náklady spojené s posúdením úverovej bonity dlžníka znášal dlžník, a v prípade kladnej odpovede, či sa takýto záver uplatňuje na zmluvy o úvere uzavreté pred jej prebratím do španielskeho práva.

29

Treba uviesť, že podľa článku 43 ods. 1 smernice 2014/17 sa táto smernica neuplatňuje na zmluvy o úvere platné k 21. marcu 2016. Zmluva o úvere, o ktorú ide vo veci samej, však bola uzavretá 22. januára 2010.

30

Treba teda konštatovať, že smernica 2014/17, ktorej výklad sa požaduje, sa neuplatňuje ratione temporis na okolnosti vo veci samej.

31

Súdny dvor zdôraznil, že požiadavka transparentnosti uvedená v článku 5 smernice 93/13 by nemala byť obmedzená len na zrozumiteľnosť zmluvných podmienok z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, vzhľadom na to, že systém ochrany zavedený touto smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti, stanovená uvedenou smernicou, sa musí chápať široko [rozsudok zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru), C‑565/21 , EU:C:2023:212 , bod 30 a citovaná judikatúra].

34

Uvedenú požiadavku je teda potrebné chápať tak, že neukladá len povinnosť, aby bola dotknutá zmluvná podmienka pre spotrebiteľa formulovaná z gramatického hľadiska zrozumiteľne, ale aj to, aby zmluva transparentným spôsobom vyjadrovala konkrétne fungovanie mechanizmu, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj prípadne vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami, aby bol spotrebiteľ schopný na základe presných a zrozumiteľných kritérií posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré mu z uvedenej podmienky vyplývajú [rozsudok zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru), C‑565/21 , EU:C:2023:212 , bod 31 a citovaná judikatúra].

35

Z tejto judikatúry nevyplýva, že veriteľ je povinný v dotknutej zmluve podrobne špecifikovať povahu všetkých služieb, ktoré poskytuje ako protihodnotu poplatkov stanovených v jednej alebo viacerých zmluvných podmienkach. Vzhľadom na ochranu, ktorú má smernica 93/13 poskytovať spotrebiteľovi z dôvodu, že sa nachádza v znevýhodnenom postavení voči predajcovi alebo dodávateľovi, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, je však dôležité, aby povaha skutočne poskytnutých služieb mohla byť rozumne pochopená alebo vyvodená zo zmluvy posudzovanej ako celok. Okrem toho spotrebiteľ musí byť schopný overiť, že sa rôzne poplatky alebo služby, za ktoré sa poplatky platia, neprekrývajú [rozsudky z 3. októbra 2019, Kiss a CIB Bank, C‑621/17 , EU:C:2019:820 , bod 43 , ako aj zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru), C‑565/21 , EU:C:2023:212 , bod 32 ].

39

Okolnosť, či sa zmluvné podmienky týkajú alebo netýkajú hlavného predmetu tejto zmluvy, je v tejto súvislosti irelevantná. Na to, aby sa totiž spotrebiteľ v súlade s cieľom sledovaným uvedenou požiadavkou transparentnosti mohol so znalosťou veci rozhodnúť, či chce byť viazaný podmienkami, ktoré vopred vypracoval predajca alebo dodávateľ, musí sa pred prijatím takéhoto rozhodnutia nevyhnutne oboznámiť s celou uvedenou zmluvou, keďže práve súbor jej podmienok určuje najmä práva a povinnosti, ktoré spotrebiteľovi vyplývajú zo samotnej zmluvy (rozsudok z 20. apríla 2023, Occidental – Companhia Portuguesa de Seguros de Vida, C‑263/22 , EU:C:2023:311 , bod 30 ).

40

Pokiaľ ide o zmluvu o právnych službách účtovaných podľa hodinovej sadzby, Súdny dvor spresnil, že hoci od poskytovateľa nemožno požadovať, aby informoval spotrebiteľa o konečných finančných dôsledkoch jeho záväzku, ktoré závisia od budúcich udalostí, nepredvídateľných a nezávislých od vôle tohto poskytovateľa, nič to nemení na tom, že informácie, ktoré je povinný oznámiť pred uzavretím zmluvy, musia spotrebiteľovi umožniť prijať obozretné rozhodnutie s úplnou znalosťou veci jednak o možnosti, že dôjde k takým udalostiam, a jednak o dôsledkoch, ku ktorým môžu tieto udalosti viesť v súvislosti s trvaním poskytovania predmetných právnych služieb [rozsudok z 12. januára 2023, D. V. (Odmena advokáta – Zásada hodinovej sadzby), C‑395/21 , EU:C:2023:14 , bod 43 ].

41

Treba pripomenúť, že posúdenie „jasnosti a zrozumiteľnosti“ zmluvnej podmienky, o akú ide vo veci samej, v zmysle článku 5 smernice 93/13, musí vykonať vnútroštátny súd so zreteľom na všetky relevantné skutkové okolnosti a zohľadniť všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy. V rámci tohto posúdenia treba najmä zohľadniť informácie, ktoré inštitúcia poskytla dlžníkovi počas rôznych etáp predchádzajúcich podpisu zmluvy o úvere, najmä pri oznámení navrhovanej úrokovej sadzby, vrátane informácií, ktoré je povinná poskytnúť v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou. Takéto preskúmanie v každom jednotlivom prípade je o to dôležitejšie, že transparentná povaha zmluvnej podmienky, ako to vyžaduje článok 5 smernice 93/13, predstavuje jednu zo skutočností, ktoré treba zohľadniť v rámci posúdenia nekalej povahy tejto podmienky, ktoré má vykonať vnútroštátny súd na základe článku 3 ods. 1 tejto smernice (rozsudok z 3. októbra 2019, Kiss a CIB Bank, C‑621/17 , EU:C:2019:820 , bod 49 ). Nekalú povahu konkrétnej zmluvnej podmienky teda v zásade nemožno predpokladať, pretože takáto kvalifikácia závisí od osobitných okolností uzavretia každej zmluvy vrátane konkrétnych informácií, ktoré každý predajca alebo dodávateľ poskytne každému spotrebiteľovi, ako aj od existencie poskytnutých služieb.

44

47

Podľa ustálenej judikatúry preskúmanie existencie takejto značnej nerovnováhy sa nemôže obmedzovať na kvantitatívne ekonomické posúdenie spočívajúce v porovnaní jednak celkovej hodnoty plnenia, ktoré je predmetom zmluvy, a jednak nákladov, ktoré na základe zmluvnej podmienky znáša spotrebiteľ. Značná nerovnováha totiž môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ ako strana predmetnej zmluvy nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa [rozsudky z 3. októbra 2019, Kiss a CIB Bank, C‑621/17 , EU:C:2019:820 , bod 51 , ako aj zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru), C‑565/21 , EU:C:2023:212 , bod 51 ].

48

Z tejto judikatúry vyplýva, že ak vnútroštátny súd zistí, že kvantitatívne ekonomické posúdenie nevykazuje značnú nerovnováhu, nemôže obmedziť svoje preskúmanie na toto posúdenie. V takom prípade mu prináleží preskúmať, či takáto nerovnováha vyplýva z inej okolnosti, akou je obmedzenie práva vyplývajúceho z vnútroštátneho práva alebo dodatočná povinnosť, ktorú toto právo nestanovuje (rozsudok z 23. novembra 2023, Provident Polska, C‑321/22 , EU:C:2023:911 , bod 46 ).

49

Naopak, ak sa na základe kvantitatívneho ekonomického posúdenia javí značná nerovnováha, možno ju konštatovať bez toho, aby bolo potrebné skúmať iné okolnosti. V prípade zmluvy o úvere k takémuto zisteniu môže dôjsť najmä vtedy, ak sa služby poskytované ako protihodnota nákladov odlišných od úrokov v primeranej miere netýkajú plnení uskutočnených v rámci uzavretia alebo správy tejto zmluvy, alebo ak sa sumy, ktoré znáša spotrebiteľ ako poplatok za poskytnutie a správu úveru, zdajú byť zjavne neprimerané vo vzťahu k požičanej sume. Vnútroštátnemu súdu v tejto súvislosti prináleží zohľadniť účinok ostatných zmluvných podmienok, a to s cieľom určiť, či uvedené podmienky vytvárajú značnú nerovnováhu na úkor dlžníka (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2020, Profi Credit Polska, C‑84/19, C‑222/19 a C‑252/19 , EU:C:2020:631 , bod 95 ).

53

Naproti tomu podmienky týkajúce sa protihodnoty, ktorú má zaplatiť spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť tomuto veriteľovi, v zásade patria do druhej kategórie podmienok uvedenej v článku 4 ods. 2 smernice 93/13 a zmienenej v bode 50 tohto rozsudku, pokiaľ ide o otázku, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve, primeraná službe poskytovanej veriteľom ako protihodnota (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2019, Kiss a CIB Bank, C‑621/17 , EU:C:2019:820 , bod 35 , ako aj citovanú judikatúru).

54

V prejednávanej veci zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania vo veci samej stanovuje podmienku, ktorá ukladá dlžníkovi povinnosť zaplatiť províziu za poskytnutie úveru vo výške 0,35 % z celkovej výšky poskytnutého úveru, teda sumu 588,70 eura. Samotné vyjadrenie ceny uvedenej provízie percentuálnym podielom z celkovej sumy poskytnutého úveru nemôže samo osebe preukazovať existenciu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy za podmienok pripomenutých v bodoch 46 až 49 tohto rozsudku. Za predpokladu, že je teda táto podmienka v súlade s požiadavkou transparentnosti, článok 3 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby bola výška provízie za poskytnutie úveru vyjadrená percentuálnym podielom z celkovej výšky úveru.

55

57

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na šiestu otázku odpovedať tak, že články 3 až 5 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby bola cena za služby, na ktoré sa vzťahuje zmluvná podmienka stanovujúca províziu za poskytnutie úveru, ktorú vnútroštátna právna úprava definuje ako odmenu za služby súvisiace s posúdením, poskytnutím alebo spracovaním úveru alebo hypotekárneho úveru alebo za iné podobné služby, vyjadrená percentuálnym podielom z výšky poskytnutého úveru, za predpokladu, že spotrebiteľovi bola poskytnutá možnosť posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré mu z tejto podmienky vyplývajú, pochopiť povahu služieb poskytovaných ako protihodnota poplatkov stanovených v uvedenej podmienke a overiť, že sa jednotlivé poplatky stanovené v zmluve neprekrývajú. V takom prípade takáto podmienka nemôže spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy ku škode spotrebiteľa.

O siedmej, ôsmej a desiatej otázke

58

Svojou siedmou, ôsmou a desiatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 3 a článok 4 ods. 1 smernice 93/13 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej judikatúre, ktorá vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá stanovuje, že provízia za poskytnutie úveru je odmenou za služby súvisiace s posúdením, poskytnutím alebo spracovaním úveru alebo hypotekárneho úveru alebo za iné podobné služby, overí len to, či podmienka, ktorá stanovuje túto províziu, jasne uvádza sumu, ktorá má byť z tohto dôvodu zaplatená, a či táto suma nepresahuje hornú hranicu zodpovedajúcu priemerným nákladom na provízie za poskytnutie úveru podľa vnútroštátnych štatistík, a to napriek neexistencii podrobností týkajúcich sa platených služieb a ceny každej z týchto služieb.

62

Pokiaľ ide o preskúmanie existencie prípadnej značnej nerovnováhy, toto preskúmanie sa nemôže obmedzovať na kvantitatívne ekonomické posúdenie spočívajúce v porovnaní jednak celkovej hodnoty transakcie, ktorá je predmetom zmluvy, a jednak nákladov, ktoré na základe tejto podmienky znáša spotrebiteľ. Značná nerovnováha totiž môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ ako strana predmetnej zmluvy nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa (rozsudok z 3. októbra 2019, Kiss a CIB Bank, C‑621/17 , EU:C:2019:820 , bod 51 ).

63

Z článku 4 ods. 1 smernice 93/13 okrem toho vyplýva, že nekalá povaha zmluvnej podmienky sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

64

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že zmluvná podmienka upravená vnútroštátnym právom a ktorá stanovuje províziu za poskytnutie úveru, ktorej predmetom je odmena za služby týkajúce sa posúdenia, poskytnutia a individualizovaného spracovania žiadosti o úver alebo hypotekárny úver, ktoré sú nevyhnutné na získanie takéhoto úveru alebo hypotekárneho úveru, sa nezdá byť, s výhradou overenia príslušným súdom, spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť právne postavenie spotrebiteľa, ako je stanovené vnútroštátnym právom, s výnimkou prípadov, keď služby poskytované ako protihodnota primerane nespadajú do rozsahu vyššie uvedených služieb, alebo keď suma účtovaná spotrebiteľovi na základe uvedenej provízie je neprimeraná výške úveru [rozsudok zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru), C‑565/21 , EU:C:2023:212 , bod 59 ].

Keďže z judikatúry pripomenutej v bode 36 tohto rozsudku vyplýva, že požiadavka transparentnosti uvedená v článku 5 smernice 93/13 neznamená povinnosť bankovej inštitúcie v dotknutej zmluve o úvere podrobne uviesť povahu služieb poskytovaných ako protihodnota za odmenu stanovenú v podmienke, ktorou sa stanovuje provízia za poskytnutie úveru, treba konštatovať, že dodržanie článku 3 tejto smernice nevyžaduje ani to, aby táto podmienka uvádzala presný obsah služieb, na ktoré sa vzťahuje táto provízia, ani cenu každej z týchto služieb. V každom prípade prináleží príslušnému súdu, aby sa ubezpečil o dodržaní požiadavky dôvery a o skutočnosti, že uvedená podmienka nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, najmä tým, že overí, či v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou náklady prenesené na spotrebiteľa zodpovedajú službám, ktoré banková inštitúcia skutočne poskytla a v dôsledku ktorých jej príslušné náklady vznikli.

67

1.

Článok 5 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej judikatúre, ktorá vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu stanovujúcu, že provízia za poskytnutie hypotekárneho úveru je odmenou za služby súvisiace s posúdením, poskytnutím alebo spracovaním úveru alebo hypotekárneho úveru alebo za iné podobné služby, uvádza, že podmienka, ktorá ukladá spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť takúto províziu, spĺňa požiadavku transparentnosti vyplývajúcu z tohto článku 5, aj keď táto podmienka nespresňuje pri oznámení navrhovanej úrokovej sadzby podrobnosti o všetkých službách poskytovaných ako protihodnota tejto provízie, neuvádza hodinovú sadzbu a banková inštitúcia nevystavila spotrebiteľovi podrobné faktúry uvádzajúce rozpis uvedených služieb a s nimi súvisiacich daní, za predpokladu, že spotrebiteľovi bola poskytnutá možnosť posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré mu z uvedenej podmienky vyplývajú, pochopiť povahu služieb poskytovaných ako protihodnota poplatkov stanovených v uvedenej podmienke a overiť, že sa jednotlivé poplatky stanovené v zmluve alebo služby, za ktoré sa poplatky platia, neprekrývajú.

2.

Články 3 až 5 smernice 93/13

nebránia vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej zmluvná podmienka, ktorá v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou stanovuje, že spotrebiteľ zaplatí províziu za poskytnutie úveru, ktorá je určená ako odmena za služby súvisiace s posúdením, poskytnutím a individualizovaným spracovaním žiadosti o úver alebo hypotekárny úver, nemusí spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy na škodu spotrebiteľa, a to bez toho, aby predajca alebo dodávateľ bol povinný podrobne uviesť povahu služieb, za ktoré je táto provízia zaplatená, ani náklady na každú z nich, pod podmienkou, že prípadná existencia takejto nerovnováhy môže byť predmetom účinného preskúmania zo strany príslušného súdu v súlade s kritériami vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora, ak je to potrebné porovnaním výšky provízie za poskytnutie úveru uloženej dlžníkovi a priemerných nákladov na provízie za poskytnutie úveru zaznamenané za posledné obdobie.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: španielčina.