C-701/23

Swiftair SA,

za účasti:

Syndicat ALTER,

Association AH5017‑Ensemble a i.,

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

v zložení: predseda šiestej komory A. Kumin, podpredseda Súdneho dvora T. von Danwitz (spravodajca), a sudca S. Gervasoni,

–

Syndicat ALTER, v zastúpení: A. Lyon‑Caen, avocat,

–

Association AH5017‑Ensemble, v zastúpení: E. Piwnica, avocat,

–

francúzska vláda, v zastúpení: R. Bénard, B. Dourthe a B. Fodda, splnomocnení zástupcovia,

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 54 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach ( Ú. v. ES L 239, 2000, s. 19 ; Mim. vyd. 19/002, s. 9), podpísaného v Schengene (Luxembursko) 19. júna 1990, ktorý nadobudol platnosť 26. marca 1995 (ďalej len „DVSD“), v spojení s článkom 50 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania proti spoločnosti Swiftair SA, obvinenej z trestných činov neúmyselného usmrtenia, ku ktorým došlo 24. júla 2014 v Mali.

Právny rámec

…“

4

Článok 54 DVSD stanovuje:

„Osoba právoplatne odsúdená [alebo oslobodená spod obžaloby – neoficiálny preklad ] jednou zo zmluvných strán nesmie byť pre ten istý čin stíhaná inou zmluvnou stranou, a to za predpokladu, že v prípade odsúdenia bol trest už odpykaný alebo sa práve odpykáva alebo podľa práva štátu, v ktorom bol rozsudok vynesený, už nemôže byť vykonaný.“

Španielske právo

5

Článok 641 Trestného poriadku stanovuje:

„Predbežné zastavenie konania:

1° ak sa zdá, že spáchanie trestného činu, ktorý viedol k trestnému stíhaniu, nie je riadne preukázané;

2° ak z vyšetrovania vyplýva, že trestný čin bol skutočne spáchaný, ale neexistujú dostatočné dôvody na obžalovanie konkrétnej osoby alebo osôb ako páchateľov, spolupáchateľov alebo pomocníkov.“

Francúzske právo

7

9

Dňa 24. júla 2014 bolo lietadlo, ktoré patrí spoločnosti Swiftair a je zaregistrované v Španielsku, prenajaté na let z Ouagadougou (Burkina Faso) do Alžíru (Alžírsko). Toto lietadlo sa zrútilo v púštnej oblasti nachádzajúcej sa na severe Mali. Pri tejto nehode zahynuli všetci jeho cestujúci vrátane 54 francúzskych štátnych príslušníkov.

10

V nadväznosti na uvedenú leteckú nehodu začal Juzgado Central de Instrucción n o 6 (Ústredný vyšetrovací súd č. 6, Španielsko) vyšetrovanie uznesením z 24. júla 2014. Následne tento súd uznesením z 23. septembra 2014 po tom, čo vylúčil hypotézu teroristického útoku, dospel k záveru, že je potrebné vykonať vyšetrovanie s cieľom zistiť, či k daným skutkom mohlo dôjsť z dôvodu nedostatku skúseností alebo obozretnosti fyzických osôb, ktoré boli pilotmi uvedeného lietadla.

11

Zároveň bol vo Francúzsku podaný podnet na Gendarmerie des transports aériens (Útvar žandárskej polície pre oblasť leteckej dopravy, Francúzsko), aby prešetrila dané skutkové okolnosti. Na základe obžaloby z 29. júla 2014 sa začalo aj prípravné konanie v rámci súdneho konania z dôvodu neúmyselných usmrtení.

15

Dňa 29. júna 2017 francúzsky vyšetrujúci sudca vzniesol na Swiftair obvinenie z neúmyselných usmrtení, a to z dôvodu, že posádke nezabezpečila „dostatočné školenie“, a vzhľadom na to neúmyselne spôsobila smrť všetkých osôb na palube, medzi ktorými boli obete francúzskej štátnej príslušnosti. Swiftair podaním z 24. novembra 2017 navrhla zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia z dôvodu, že sa na ňu má vzťahovať rozhodnutie o zastavení konania vydané v Španielsku, keďže toto rozhodnutie je právoplatné a musí byť rešpektované vo Francúzsku na základe článku 54 DVSD a zásady ne bis in idem zakotvenej v tomto článku 54. Dňa 16. novembra 2018 vyšetrovací senát rozhodol, že tento návrh je neprípustný.

16

Uznesením z 18. mája 2021 francúzsky vyšetrujúci sudca nariadil postúpenie veci spoločnosti Swiftair na Tribunal judiciaire de Paris (Súd v Paríži, Francúzsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom odmietol tvrdenia týkajúce sa porušenia zásady ne bis in idem , ktoré uvádzala táto spoločnosť, a to z dôvodu, že toto rozhodnutie o zastavení konania nemá právnu silu rozhodnutej veci a nie je právoplatné. Konkrétne uvedené rozhodnutie, ktorého ekvivalent vo francúzskom práve neexistuje, nemá za následok definitívne zastavenie trestného stíhania a nebráni ďalšiemu trestnému stíhaniu za tie isté skutky.

17

Vnútroštátny súd predovšetkým poznamenáva, že podľa uplatniteľnej španielskej právnej úpravy nemôže vzniknúť trestná zodpovednosť právnickej osoby, akou je aj Swiftair, a že z tohto dôvodu sa na túto spoločnosť v Španielsku formálne nevzťahoval žiadny úkon v rámci trestného stíhania či donucovacie opatrenie. Tento súd sa teda zamýšľa nad tým, či sa rozhodnutie o zastavení konania prijaté v Španielsku – za predpokladu, že môže byť právoplatné –, vzťahuje na účely uplatnenia článku 54 DVSD nielen na fyzické osoby, ktorých sa priamo týka, ale aj na nepriamo obvinenú právnickú osobu, a teda by sa táto právnická osoba mala považovať za „právoplatne odsúden[ú alebo oslobodenú spod obžaloby]“ v zmysle tohto článku 54.

3.

Má sa článok 54 DVSD v spojení s článkom 50 Charty vykladať v tom zmysle, že existuje zhoda medzi na jednej strane fyzickými osobami, ktoré konali pri výkone svojich funkcií v spoločnosti v prospech a na účet právnickej osoby, ktorú zastupujú, a na druhej strane samotnou právnickou osobou, v dôsledku ktorej je vylúčené stíhanie právnickej osoby v zmluvnom štáte, ak už jej právni zástupcovia boli ‚právoplatne odsúdení [alebo oslobodení spod obžaloby]‘ v zmysle práva Únie v inom zmluvnom štáte, hoci samotná právnická osoba nebola v tomto štáte nikdy osobne stíhaná?

4.

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, má sa v takom prípade článok 54 DVSD v spojení s článkom 50 Charty vykladať v tom zmysle, že právnickej osobe sa musí priznať ochrana zásady ne bis in idem , aj keď v zmluvnom štáte, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, právnická osoba v každom prípade nepodliehala trestnému stíhaniu buď preto, že právnická osoba v tomto štáte nemá priamu trestnoprávnu zodpovednosť, alebo preto, že právnická osoba môže byť trestnoprávne zodpovedná len za trestné činy, ktorých znaky skutkových podstát nevykazujú skutky, ktoré sú predmetom stíhania?“

O prípustnosti

19

V tejto súvislosti platí, že požiadavky týkajúce sa obsahu návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú výslovne uvedené v článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a vnútroštátny súd ich v rámci spolupráce zavedenej článkom 267 ZFEÚ má poznať a je povinný ich starostlivo dodržiavať. Na základe týchto požiadaviek, ktoré sú pripomenuté v bode 15 odporúčaní Súdneho dvora Európskej únie pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálnych konaní ( Ú. v. EÚ C 380, 2019, s. 1 ), musí každý návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahovať „stručné zhrnutie predmetu sporu vo vnútroštátnom konaní, ako aj relevantné skutočnosti, ktoré zistil vnútroštátny súd, alebo aspoň zhrnutie skutkového stavu, z ktorého prejudiciálne otázky vychádzajú“, „znenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré možno v danom prípade použiť, a prípadne príslušnú vnútroštátnu judikatúru“, a tiež „uvedenie dôvodov, pre ktoré sa vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a svojou právnou úpravou uplatniteľnou vo vnútroštátnom konaní“.

23

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, treba pripomenúť, že podľa článku 54 DVSD osoba právoplatne odsúdená alebo oslobodená spod obžaloby jednou zo zmluvných strán nesmie byť pre ten istý čin stíhaná inou zmluvnou stranou, a to za predpokladu, že v prípade odsúdenia bol trest už odpykaný alebo sa práve odpykáva alebo podľa práva štátu, v ktorom bol rozsudok vynesený, už nemôže byť vykonaný.

27

V prejednávanej veci je nesporné, že trestné konanie začaté vo Francúzsku, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, smeruje výlučne proti právnickej osobe, a to spoločnosti Swiftair. Fyzické osoby, ktorých trestná zodpovednosť bola prejednávaná v Španielsku, zomreli pri nehode, o ktorú ide vo veci samej. V dôsledku uvedeného, keďže v spore vo veci samej zjavne nejde o možnosť fyzických osôb voľne sa pohybovať, článok 54 DVSD sa na tento spor neuplatňuje.

28

Podľa judikatúry pritom pokiaľ ustanovenia práva Únie, ktorých sa týkajú prejudiciálne otázky, nie sú uplatniteľné na spor vo veci samej, a tak nie sú relevantné pre jeho vyriešenie, treba konštatovať, že požadované rozhodnutie v prejudiciálnom konaní nie je nevyhnutné na to, aby vnútroštátny súd mohol vydať svoj rozsudok, a že tieto otázky sú preto neprípustné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2024, Kolin Inşaat Turizm Sanayi ve Ticaret, C‑652/22 , EU:C:2024:910 , body 38 a 68 ). Z uvedeného vyplýva, že otázky, ktoré položil vnútroštátny súd v prejednávanej veci, sú z tohto dôvodu neprípustné v rozsahu, v akom sa týkajú článku 54 DVSD.

29

Pokiaľ ide o to, že vnútroštátny súd poukazuje aj na článok 50 Charty, treba pripomenúť, že podľa článku 51 ods. 1 Charty sú jej ustanovenia určené členským štátom výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. Pojem „vykonáva[nie] práv[a] Únie“ v zmysle posledného uvedeného ustanovenia predpokladá existenciu súvislosti medzi aktom práva Únie a dotknutým vnútroštátnym opatrením, ktorý presahuje príbuznosť dotknutých oblastí alebo nepriame vplyvy jednej oblasti na druhú [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2024, PT (Dohoda uzavretá medzi prokurátorom a páchateľom), C‑432/22 , EU:C:2024:987 , bod 35 , ako aj citovanú judikatúru].

33

Vnútroštátny súd si však zachováva možnosť podať nový návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý bude obsahovať všetky dokumenty a informácie umožňujúce Súdnemu dvoru rozhodnúť (pozri v tomto zmysle uznesenie z 20. mája 2021, Grenelle Habitat a i., C‑88/20 , EU:C:2021:407 , bod 38 , ako aj citovanú judikatúru).

O trovách

34

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: