C-722/23
ECLI:EU:C:2026:441
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CJ0722
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CJ0722
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
zo 4. júna 2026 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v trestných veciach – Európsky zatykač – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Článok 1 ods. 3 – Dôvody odmietnutia vykonania – Riziko, že vyžiadaná osoba bude vystavená neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu zakázanému článkom 4 Charty základných práv Európskej únie – Článok 4 bod 6 – Dôvod pre nepovinné nevykonanie – Záväzok vykonávajúceho členského štátu vykonať trest v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi – Rámcové rozhodnutie 2008/909/SVV – Vzájomné uznávanie rozsudkov v trestných veciach – Článok 4 ods. 5 – Žiadosť vykonávajúceho členského štátu, adresovaná členskému štátu vydania zatykača, o zaslanie rozsudku, ktorým sa ukladá trest odňatia slobody, na účely jeho vykonania na svojom území“
V spojených veciach C‑722/23 [Rugu] i a C‑91/24 [Aucroix] ( i ),
ktorých predmetom sú dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Cour de cassation (Kasačný súd, Belgicko) z 22. novembra 2023 a 31. januára 2024 a doručené Súdnemu dvoru 28. novembra 2023 a 6. februára 2024, ktoré súvisia s konaniami týkajúcimi sa vykonania európskych zatykačov:
AR (C‑722/23),
za účasti:
Procureur général,
a
Procureur général près la cour d’appel de Mons (C‑91/24)
proti
HL,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda T. von Danwitz, predsedovia komôr F. Biltgen, K. Jürimäe (spravodajkyňa), M. L. Arastey Sahún, I. Ziemele, J. Passer a O. Spineanu‑Matei, sudcovia S. Rodin, D. Gratsias, M. Gavalec, Z. Csehi a N. Fenger,
generálny advokát: A. Rantos,
tajomník: M. Siekierzyńska, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. marca 2025,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
AR, v zastúpení: O. Martins, avocat,
–
belgická vláda, v zastúpení: M. Jacobs, C. Pochet a M. Van Regemorter, splnomocnené zástupkyne,
–
francúzska vláda, v zastúpení: R. Bénard a B. Dourthe, splnomocnení zástupcovia,
–
holandská vláda, v zastúpení: E. M. M. Besselink a M. K. Bulterman, splnomocnené zástupkyne,
–
poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,
–
rumunská vláda, v zastúpení: M. Chicu a E. Gane, splnomocnené zástupkyne,
–
Európska komisia, v zastúpení: F. Blanc, M. H. Leupold a J. Vondung, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 10. júla 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 1 ods. 3 a článku 4 bodu 6 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi ( Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 19/006, s. 34), zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 ( Ú. v. EÚ L 81, 2009, s. 24 ) (ďalej len „rámcové rozhodnutie 2002/584“).
2
Tieto návrhy boli podané v rámci výkonu dvoch európskych zatykačov v Belgicku, z ktorých prvý vydali rumunské orgány 1. augusta 2023 proti AR, rumunskému štátnemu príslušníkovi s pobytom v Belgicku, na účely výkonu trestu odňatia slobody v trvaní štyroch rokov v Rumunsku za obchodovanie s ľuďmi (vec C‑722/23) a druhý vydali grécke orgány 9. marca 2016 proti HL, belgickému štátnemu príslušníkovi, na účely výkonu trestu odňatia slobody v trvaní piatich rokov v Grécku (vec C‑91/24) (ďalej spoločne len „predmetné európske zatykače“).
Právny rámec
Právo Únie
Rámcové rozhodnutie 2002/584
3
Článok 1 rámcového rozhodnutia 2002/584, nazvaný „Definícia európskeho zatykača a povinnosť vykonať ho“, stanovuje:
„1. Európsky zatykač je súdne rozhodnutie vydané členským štátom s cieľom zatknúť a vydať požadovanú osobu inému členskému štátu na účely vedenia trestného stíhania alebo výkonu trestu alebo ochranného opatrenia [s cieľom, aby iný členský štát zatkol a odovzdal vyžiadanú osobu na účely vedenia trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody, alebo ochranného opatrenia spojeného s odňatím slobody – neoficiálny preklad ].
2. Členské štáty vykonajú každý európsky zatykač na základe zásady vzájomného uznávania a v súlade s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia.
3. Toto rámcové rozhodnutie nebude meniť povinnosť rešpektovať základné práva a základné právne princípy zakotvené v článku 6 [ZEÚ].“
4
Článok 4 tohto rámcového rozhodnutia, nazvaný „Dôvody pre nepovinné nevykonanie európskeho zatykača“, stanovuje:
„Vykonávajúci súdny orgán môže odmietnuť vykonať európsky zatykač:
…
6.
ak [EZ] bol vydaný pre účely výkonu trestu alebo ochranného opatrenia, ak sa požadovaná osoba [trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s odňatím slobody, ak sa vyžiadaná osoba – neoficiálny preklad ] zdržiava alebo je štátnym občanom alebo má trvalý pobyt vo vykonávajúcom členskom štáte a tento štát sa zaviaže, že vykoná rozsudok [tento trest – neoficiálny preklad ] alebo ochranné opatrenie v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi;
…“
Rámcové rozhodnutie 2008/909/SVV
5
Článok 3 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii ( Ú. v. EÚ L 327, 2008, s. 27 ), s názvom „Účel a rozsah pôsobnosti“ v odseku 1 stanovuje:
„Účelom tohto rámcového rozhodnutia je vytvoriť pravidlá, podľa ktorých členský štát s cieľom uľahčenia sociálnej nápravy odsúdenej osoby uzná rozsudok a vykoná trest.“
6
Článok 4 tohto rámcového rozhodnutia, nazvaný „Kritériá na zaslanie rozsudku a osvedčenia inému členskému štátu“, uvádza:
„1. Za predpokladu, že odsúdená osoba je v štáte pôvodu alebo vo vykonávajúcom štáte, a za predpokladu, že dala svoj súhlas, ak sa tak vyžaduje podľa článku 6, možno rozsudok spolu s osvedčením, ktorého štandardné tlačivo je uvedené v prílohe I, zaslať jednému z nasledujúcich členských štátov:
a)
členskému štátu, ktorého štátnu príslušnosť má odsúdená osoba a v ktorom žije, alebo
b)
členskému štátu, ktorého štátnu príslušnosť má odsúdená osoba, ale nie je členským štátom, v ktorom žije, a do ktorého bude odsúdená osoba vyhostená po prepustení z výkonu trestu…; alebo
c)
akémukoľvek inému členskému štátu okrem členského štátu uvedeného v písmenách a) alebo b), ktorého príslušný orgán súhlasí so zaslaním rozsudku a osvedčenia tomuto členskému štátu.
2. Zaslanie rozsudku a osvedčenia sa môže uskutočniť, ak sa príslušný orgán štátu pôvodu, v prípade potreby po porade príslušných orgánov štátu pôvodu a vykonávajúceho členského štátu, presvedčil o tom, že výkon trestu zo strany vykonávajúceho štátu bude slúžiť na účely uľahčenia sociálnej nápravy odsúdenej osoby.
3. Pred zaslaním rozsudku a osvedčenia sa príslušný orgán štátu pôvodu môže akýmikoľvek vhodnými prostriedkami poradiť s príslušným orgánom vykonávajúceho štátu. Porada je povinná v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. c). V takýchto prípadoch príslušný orgán vykonávajúceho štátu ihneď oznámi štátu pôvodu svoje rozhodnutie, či súhlasí so zaslaním rozsudku.
…
5. Vykonávajúci štát môže na vlastný podnet požiadať štát pôvodu o zaslanie rozsudku spolu s osvedčením. … Žiadosti podané podľa tohto odseku nepredstavujú povinnosť štátu pôvodu zaslať rozsudok spolu s osvedčením.
…“
7
Článok 6 uvedeného rámcového rozhodnutia, nazvaný „Stanovisko odsúdenej osoby a oznámenie pre odsúdenú osobu“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:
„1. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, možno rozsudok spolu s osvedčením zaslať vykonávajúcemu štátu iba na účely jeho uznania a výkonu trestu so súhlasom odsúdenej osoby v súlade s právom štátu pôvodu.
2. Súhlas odsúdenej osoby sa nevyžaduje, ak sa rozsudok spolu s osvedčením postupuje:
a)
členskému štátu, ktorého štátnu príslušnosť má odsúdená osoba a v ktorom žije;
…
c)
členskému štátu, do ktorého odsúdená osoba ušla alebo sa inak vrátila vzhľadom na trestné konanie vedené proti nej v štáte pôvodu alebo po odsúdení v tomto štáte pôvodu.“
8
Článok 25 tohto rámcového rozhodnutia s názvom „Výkon trestov na základe európskeho zatykača“ stanovuje:
„Bez toho, aby bolo dotknuté [rámcové rozhodnutie 2002/584], ustanovenia tohto rámcového rozhodnutia sa primerane uplatňujú, pokiaľ sú zlučiteľné s ustanoveniami uvedeného rámcového rozhodnutia na výkon trestov, v prípadoch, keď sa členský štát rozhodne vykonať trest v prípadoch podľa článku 4 ods. 6 uvedeného rámcového rozhodnutia alebo keď na základe článku 5 ods. 3 uvedeného rámcového rozhodnutia uložil podmienku, že odsúdená osoba sa musí vrátiť na výkon trestu do dotknutého členského štátu, aby sa zabránilo beztrestnosti dotknutej osoby.“
9
Článok 26 rámcového rozhodnutia 2008/909, nazvaný „Vzťah k iným dohodám a úpravám“, v odseku 1 stanovuje:
„Bez toho, aby bolo dotknuté ich uplatňovanie medzi členskými štátmi a tretími krajinami a ich prechodné uplatňovanie podľa článku 28, toto rámcové rozhodnutie nahrádza od 5. decembra 2011 zodpovedajúce ustanovenia nasledujúcich dohovorov uplatniteľných vo vzťahoch medzi členskými štátmi:
–
[Dohovor o odovzdávaní odsúdených osôb ( Séria európskych zmlúv č. 112), podpísaný v Štrasburgu 21. marca 1983] a jeho dodatkový protokol z 18. decembra 1997,
–
Európsky dohovor o medzinárodnej platnosti trestných rozsudkov [podpísaný v Haagu 28. mája 1970],
–
hlava III, kapitola 5 Dohovoru, ktorým sa vykonáva [Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach ( Ú. v. ES L 239, 2000, s. 19 ; Mim. vyd. 19/002, s. 9), podpísaná v Schengene 19. júna 1990, a ktorá nadobudla platnosť 26. marca 1995],
–
Dohovor medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev o výkone cudzích trestov[, podpísaný v Bruseli 13. novembra 1991].“
Belgické právo
10
Článok 4 loi relative au mandat d’arrêt européen (zákon o európskom zatykači) z 19. decembra 2003 ( Moniteur belge z 22. decembra 2003, s. 60075, ďalej len „zákon z 19. decembra 2003“) stanovuje:
„Vykonanie európskeho zatykača sa odmietne v týchto prípadoch:
…
5° ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že vykonanie európskeho zatykača by malo za následok porušenie základných práv dotknutej osoby, ktoré sú zakotvené v článku 6 [ZEÚ].“
11
Článok 6 zákona z 19. decembra 2003 stanovuje:
„Vykonanie možno odmietnuť v týchto prípadoch:
…
4° ak bol európsky zatykač vydaný na účely výkonu trestu alebo ochranného opatrenia, pokiaľ je dotknutá osoba belgickým štátnym príslušníkom alebo má bydlisko v Belgicku a príslušné belgické orgány sa zaviažu, že vykonajú tento trest alebo ochranné opatrenie v súlade s belgickým právom;
…“
Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky
Vec C‑722/23
12
Dňa 1. augusta 2023 rumunské súdne orgány vydali európsky zatykač proti AR, rumunskému štátnemu príslušníkovi s bydliskom v Belgicku, na účely výkonu trestu odňatia slobody v trvaní štyroch rokov v Rumunsku za obchodovanie s ľuďmi.
13
Uznesením z 22. septembra 2023 vyšetrovacia komora du Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvej inštancie Brusel, Belgicko) odmietol vykonať tento európsky zatykač na základe článku 4 bodu 5 zákona z 19. decembra 2003 z dôvodu, že väzenské podmienky v Rumunsku by vystavili AR riziku porušenia jeho základných práv uvedených v článku 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“).
14
Prokuratúra podala proti tomuto uzneseniu odvolanie na vyšetrovací senát Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko). Rozsudkom z 30. októbra 2023 tento vyšetrovací senát potvrdil uvedené uznesenie, okrem toho ale rozhodol, že trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov „môže byť vykonaný v Belgicku“ v súlade s článkom 6 bodom 4 zákona z 19. decembra 2003, keďže riziko, že budú porušené základné práva AR, sa týka spôsobu výkonu trestu uloženého v Rumunsku, a teda nemá vplyv na konanie, ktoré v tomto členskom štáte viedlo k odsúdeniu dotknutej osoby alebo na toto odsúdenie ako také.
15
AR podal proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Cour de cassation (Kasačný súd, Belgicko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Pred týmto súdom AR tvrdí, že odvolací súd po tom, čo konštatoval, že existuje dôvod pre povinné nevykonanie európskeho zatykača, keďže existovali vážne dôvody domnievať sa, že by vykonanie tohto zatykača malo za následok porušenie jeho základných práv, nemôže uplatniť účinky dôvodu pre nepovinné nevykonanie a nariadiť, aby bol trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený v Rumunsku, vykonaný v Belgicku.
16
V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd spresňuje, že článok 4 bod 5 zákona z 19. decembra 2003, ktorým sa do belgického práva prebralo rámcové rozhodnutie 2002/584, stanovuje, že vykonanie európskeho zatykača sa má odmietnuť, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že by to malo za následok porušenie základných práv vyžiadanej osoby, ako sú zakotvené v článku 6 ZEÚ.
17
Predkladajúci vnútroštátny súd odkazuje na rozsudok zo 17. decembra 2020, Openbaar Ministerie (Nezávislosť súdneho orgánu vydávajúceho zatykač) ( C‑354/20 PPU a C‑412/20 PPU , EU:C:2020:1033 ), pričom konštatuje, že cieľom mechanizmu európskeho zatykača je najmä bojovať proti beztrestnosti vyžiadanej osoby, ktorá sa nachádza na inom území, než je územie, na ktorom údajne spáchala trestný čin.
18
Podľa tohto súdu z rozsudku z 29. júna 2017, Popławski ( C‑579/15 , EU:C:2017:503 ), vyplýva, že je povinný pri zohľadnení celého vnútroštátneho práva a pri uplatnení metód výkladu uznávaných týmto právom, vykladať príslušné vnútroštátne ustanovenia v čo najväčšej miere v zmysle znenia a účelu rámcového rozhodnutia 2002/584. Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, táto povinnosť znamenala, že v prípade odmietnutia vykonať európsky zatykač vydaný na účely výkonu právoplatného rozsudku, ktorým bola vyžiadaná osoba odsúdená na trest odňatia slobody, boli samotné súdne orgány vykonávajúceho členského štátu povinné zaručiť účinný výkon trestu uloženého tejto osobe.
19
Predkladajúci vnútroštátny súd konštatuje, že podľa článku 6 bodu 4 zákona z 19. decembra 2003, ktorým sa do belgického práva prebral dôvod, pre nepovinné nevykonanie európskeho zatykača, uvedený v článku 4 bode 6 rámcového rozhodnutia 2002/584, môže byť vykonanie európskeho zatykača odmietnuté, ak bol vydaný na účely výkonu trestu, ak je vyžiadaná osoba belgickým štátnym príslušníkom, má bydlisko alebo pobyt v Belgicku a ak sa príslušné belgické orgány zaviažu vykonať tento trest v súlade s belgickým právom.
20
Na základe toho sa pýta, či v prípade odmietnutia výkonu európskeho zatykača na základe dôvodu povinného nevykonania uvedeného v bode 16 tohto rozsudku treba článok 4 bod 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 vykladať v tom zmysle, že súdne orgány vykonávajúceho členského štátu môžu s cieľom zabrániť beztrestnosti vyžiadanej osoby, ktorá má v tomto štáte pobyt, nariadiť v tomto členskom štáte výkon trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený tejto osobe v členskom štáte vydania zatykača a na ktorú sa vzťahuje tento európsky zatykač.
21
Za týchto okolností Cour de cassation (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Ak súdy členského štátu vykonávajúceho európsky zatykač konštatovali, že v prípade odovzdania vyžiadanej osoby členskému štátu vydania zatykača existuje riziko porušenia základných práv tejto osoby v súvislosti s výkonom cudzieho trestu, takže je opodstatnené odmietnuť výkon európskeho zatykača, poskytuje článok 4 [bod 6] [rámcového rozhodnutia 2002/584] týmto súdom vykonávajúceho členského štátu, ktoré zistia, že vyžiadaná osoba má pobyt v tomto poslednom uvedenom štáte, oprávnenie, aby následne rozhodli, že v súlade s ustanovením, ktorým sa do vnútroštátneho právneho poriadku preberá článok 4 [bod 6] [tohto] rámcového rozhodnutia, má byť trest odňatia slobody, ktorý bol uložený v členskom štáte vydania európskeho zatykača a na ktorý sa vzťahuje tento akt, vykonaný v členskom štáte vykonávajúcom zatykač?“
Vec C‑91/24
22
Dňa 9. marca 2016 vydali grécke orgány európsky zatykač na HL, belgického štátneho príslušníka s bydliskom na belgickom území, na účely výkonu päťročného trestu odňatia slobody v Grécku.
23
Rozsudkom z 18. januára 2024 vyšetrovací senát odvolacieho súdu Cour d’appel de Mons (Odvolací súd Mons) (Belgicko) odmietol výkon tohto európskeho zatykača z dôvodu, že duševné poruchy, ktorými trpí HL, v spojení s väzenskými podmienkami v členskom štáte vydania zatykača ho vystavujú riziku, že budú porušené jeho základné práva uvedené v článkoch 3 a 5 EDĽP.
24
Prokuratúra podala proti tomuto rozhodnutiu kasačný opravný prostriedok na Cour de cassation (Kasačný súd), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tvrdí, že po tom, čo odmietla vykonať európsky zatykač z dôvodu podmienok výkonu trestu odňatia slobody v členskom štáte vydania zatykača, mal uvedený vyšetrovací senát zvážiť uplatnenie dôvodu na nepovinné nevykonanie, ktorý je uvedený v článku 4 bode 6 rámcového rozhodnutia 2002/584, keďže toto ustanovenie má za cieľ zabrániť beztrestnosti osoby, ktorej vydanie bolo odmietnuté.
25
Predkladajúci vnútroštátny súd sa z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody vo veci C‑722/23, v podstate pýta na spôsob, akým sa má vykladať článok 4 bod 6 rámcového rozhodnutia 2002/584.
26
V prejednávanej veci sa však pýta, či v prípade odmietnutia výkonu európskeho zatykača na základe dôvodu pre povinné nevykonanie, uvedeného v bode 16 tohto rozsudku, treba toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že súdne orgány vykonávajúceho členského štátu, s cieľom zabrániť beztrestnosti vyžiadanej osoby, ktorá má štátnu príslušnosť tohto členského štátu a má v ňom pobyt, nielen môžu, ale dokonca musia nariadiť výkon trestu odňatia slobody uloženého tejto osobe v členskom štáte vydania zatykača a na ktorú sa vzťahuje tento európsky zatykač.
27
Za týchto okolností Cour de cassation (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa v prípade, že súdy členského štátu vykonávajúceho európsky zatykač konštatovali, že v prípade odovzdania vyžiadanej osoby členskému štátu vydania zatykača existuje riziko porušenia základných práv tejto osoby spojeného s výkonom cudzieho trestu, takže je na mieste výkon európskeho zatykača odmietnuť, článok 4 [bod] 6 [rámcového rozhodnutia 2002/584] vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby tie isté súdy vykonávajúceho štátu s cieľom zabrániť beztrestnosti vyžiadanej osoby, ktorá je štátnym príslušníkom tohto štátu alebo v ňom má pobyt, preskúmali, či je vhodné nariadiť v súlade s ustanovením, ktorým sa vyššie uvedený článok 4 [bod 6] preberá do vnútroštátneho práva, výkon trestu odňatia slobody, ktorý bol dotknutej osobe uložený v členskom štáte vydania európskeho zatykača a ktorý je uvedený v tomto akte, vo vykonávajúcom členskom štáte?“
28
Rozhodnutím Súdneho dvora z 21. januára 2025 boli veci C‑722/23 a C‑91/24 spojené na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.
O prejudiciálnych otázkach
Úvodné pripomienky
29
Z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vo veciach samých príslušné belgické súdne orgány odmietli vykonať predmetné európske zatykače na základe článku 4 bodu 5 zákona z 19. decembra 2003, ktorým sa do belgického práva preberal článok 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584. Predkladajúci vnútroštátny súd zastáva názor, že z týchto ustanovení vyplýva, že vykonanie európskeho zatykača sa musí odmietnuť, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že jeho vykonanie bude mať za následok porušenie základných práv vyžiadanej osoby.
30
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že existencia rizika porušenia základných práv stanovených v článku 4 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) je spôsobilá umožniť vykonávajúcemu súdnemu orgánu, aby výnimočne a na základe riadneho preskúmania nevyhovel európskemu zatykaču na základe článku 1 ods. 3 uvedeného rámcového rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. apríla 2016, Aranyosi a Căldăraru, C‑404/15 a C‑659/15 PPU , EU:C:2016:198 , bod 104 , ako aj z 31. januára 2023, Puig Gordi a i., C‑158/21 , EU:C:2023:57 , bod 72 , ako aj citovanú judikatúru).
31
Vykonávajúci súdny orgán disponujúci objektívnymi, spoľahlivými, presnými a náležite aktualizovanými informáciami, svedčiacimi o existencii systémových a všeobecných nedostatkov väzenských podmienok v členskom štáte vydania zatykača, je povinný overiť konkrétnym a presným spôsobom, či za okolností v prejednávanej veci existujú závažné a preukázané dôvody domnievať sa, že vyžiadaná osoba bude po svojom odovzdaní do tohto členského štátu vystavená skutočnému riziku neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzaniu zakázanému článkom 4 Charty z dôvodu podmienok jej uväznenia v uvedenom členskom štáte (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. apríla 2016, Aranyosi a Căldăraru, C‑404/15 a C‑659/15 PPU , EU:C:2016:198 , body 92 a 94 , ako aj z 15. októbra 2019, Dorobantu, C‑128/18 , EU:C:2019:857 , bod 55 a citovanú judikatúru).
32
Vykonávajúci súdny orgán, ktorý za podmienok pripomenutých v predchádzajúcom bode tohto rozsudku konštatuje, že odovzdanie vyžiadanej osoby môže viesť k neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu zakázanému článkom 4 Charty, je povinný ukončiť postup odovzdania zavedený rámcovým rozhodnutím 2002/584 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2019, Dorobantu, C‑128/18 , EU:C:2019:857 , bod 50 a citovanú judikatúru).
33
Vo veciach samých príslušné belgické súdne orgány ako súdne orgány vykonávajúce predmetné európske zatykače konštatovali, že existuje riziko porušenia základných práv vyžiadaných osôb v prípade ich odovzdania orgánom členských štátov vydania zatykačov, a dospeli k záveru, že podmienky pre odmietnutie vykonania týchto európskych zatykačov, ako vyplývajú z judikatúry pripomenutej v bode 31 tohto rozsudku, sú teda splnené.
34
Francúzska, holandská a rumunská vláda vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru tento záver spochybnili. Podľa francúzskej vlády existujú pochybnosti o tom, či prejudiciálne otázky sú skutočne nevyhnutné pre vyriešenie sporov vo veciach samých.
35
V tomto ohľade však treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pri otázkach položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti [pozri rozsudky z 15. mája 2003, Salzmann, C‑300/01 , EU:C:2003:283 , bod 31 , a z 19. mája 2022, Specializirana prokuratura (Konanie proti ušlému obvinenému), C‑569/20 , EU:C:2022:401 , bod 20 , ako aj citovanú judikatúru].
36
V prejednávanej veci z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že otázka, či sú splnené podmienky pre odmietnutie vykonania európskych zatykačov na základe článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, nie je predmetom sporov pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom.
37
Z týchto návrhov a zo samotného znenia prejudiciálnych otázok navyše vyplýva, že tieto spory sa v podstate týkajú len otázky, či v prípade, že vykonávajúce súdne orgány na základe tohto ustanovenia odmietnu vykonať európske zatykače a rozhodnú sa tak neodovzdať vyžiadané osoby členským štátom vydania zatykačov na účely výkonu trestov, na základe ktorých boli vydané tieto zatykače, tieto orgány môžu alebo musia na účely zabránenia beztrestnosti týchto osôb dodatočne uplatniť dôvod pre nepovinné nevykonanie stanovený v článku 4 bode 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 tým, že nariadia výkon týchto trestov na území štátu, do ktorého jurisdikcie uvedené orgány spadajú.
38
Za týchto podmienok treba konštatovať, že rozhodnutia o odmietnutí vykonania predmetných európskych zatykačov patria do právneho a skutkového rámca vymedzeného predkladajúcim vnútroštátnym súdom a že Súdnemu dvoru neprináleží, ako to vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 35 tohto rozsudku, to spochybňovať.
O veci samej
39
Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 bod 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 vykladať v tom zmysle, že ak vykonávajúci súdny orgán odmietne vykonať na základe článku 1 ods. 3 tohto rámcového rozhodnutia európsky zatykač vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody, môže alebo musí s cieľom zabrániť beztrestnosti vyžiadanej osoby dodatočne uplatniť dôvod pre nepovinné nevykonanie stanovený v tomto článku 4 bode 6.
40
Na účely odpovede na túto otázku treba najprv určiť, či sa má dôvod pre nepovinné nevykonanie európskeho zatykača uvedený v článku 4 bode 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 uplatniť dodatočne, ak vykonávajúci súdny orgán odmietol vykonať tento európsky zatykač na základe článku 1 ods. 3 tohto rámcového rozhodnutia z dôvodu, že odovzdanie vyžiadanej osoby do členského štátu vydania zatykača by ju vystavilo riziku neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania zakázaného článkom 4 Charty.
41
V tejto súvislosti na jednej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 30 až 32 tohto rozsudku, má dôvod nevykonania európskeho zatykača podľa článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584 záväznú povahu.
42
Tento dôvod, ktorý sa uplatňuje bez ohľadu na podmienky pobytu vyžiadanej osoby, má za cieľ chrániť základné práva tejto osoby tým, že výnimočne stanovuje odmietnutie výkonu európskeho zatykača v situácii, keď najmä v prípade systémových a všeobecných nedostatkov väzenských podmienok v členskom štáte vydania zatykača existujú závažné a preukázané dôvody domnievať sa, že dotknutá osoba bude po svojom odovzdaní do tohto členského štátu vystavená v tomto členskom štáte skutočnému riziku neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzaniu zakázaného článkom 4 Charty z dôvodu podmienok, za ktorých bude v uvedenom členskom štáte uväznená.
43
Ak teda vykonávajúci súdny orgán, ktorému bol predložený európsky zatykač vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody, rozhodne, ako v prejednávanej veci, uplatniť dôvod nevykonania založený na článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, takéto rozhodnutie nutne ukončuje konanie o odovzdaní zavedené týmto rámcovým rozhodnutím.
44
Odmietnutie založené na tomto dôvode má teda za následok, že vyžiadaná osoba nebude odovzdaná súdnym orgánom členského štátu vydania zatykača z dôvodov súvisiacich s ochranou jej základných práv. Z týchto dôvodov tak táto osoba v tomto členskom štáte nevykoná trest odňatia slobody, na ktorý bola odsúdená, prinajmenšom dovtedy, kým budú pretrvávať podmienky odôvodňujúce odmietnutie založené na tomto dôvode. Žiadne ustanovenie rámcového rozhodnutia 2002/584 však nestanovuje dôsledky takéhoto odmietnutia na výkon tohto trestu vo vykonávajúcom členskom štáte, ak sa vyžiadaná osoba nachádza na jeho území.
45
Na druhej strane dôvod nevykonania uvedený v článku 4 bode 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 má fakultatívnu povahu, vlastné podmienky uplatnenia a sleduje vlastný cieľ.
46
Podľa tohto ustanovenia môže vykonávajúci súdny orgán odmietnuť vykonať európsky zatykač, ak bol vydaný na účely výkonu trestu alebo ochranného opatrenia, pokiaľ sa vyžiadaná osoba zdržiava vo vykonávajúcom členskom štáte, je jeho štátnym príslušníkom alebo v ňom má pobyt, a ak sa tento štát zaviaže vykonať tento trest alebo ochranné opatrenie v súlade so svojím vnútroštátnym právom.
47
Uplatnenie uvedeného ustanovenia podlieha splneniu dvoch podmienok, a to jednak tomu, že sa vyžiadaná osoba zdržiava, je štátnym príslušníkom alebo má pobyt vo vykonávajúcom členskom štáte, a jednak tomu, že sa tento štát zaviaže, že v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi vykoná trest alebo ochranné opatrenie, pre ktoré bol európsky zatykač vydaný [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2025, C.J. (Výkon trestu v nadväznosti na EZ), C‑305/22 , EU:C:2025:665 , bod 43 a citovanú judikatúru].
48
Ak vykonávajúci súdny orgán konštatuje, že obidve tieto podmienky sú splnené, musí ešte posúdiť, či existuje legitímny záujem, ktorý odôvodňuje, aby trest, ktorý bol uložený v členskom štáte vydania zatykača, bol vykonaný na území vykonávajúceho štátu. Toto posúdenie umožňuje tomuto orgánu zohľadniť cieľ sledovaný týmto ustanovením, ktorý podľa ustálenej judikatúry spočíva v zvýšení šancí na sociálnu nápravu vyžiadanej osoby po uplynutí doby trestu, na ktorý bola táto osoba odsúdená [rozsudok zo 4. septembra 2025, C.J. (Výkon trestu v nadväznosti na EZ), C‑305/22 , EU:C:2025:665 , bod 44 a citovaná judikatúra].
49
Pokiaľ ide o dôvody pre nepovinné nevykonanie stanovené v článku 4 rámcového rozhodnutia 2002/584, treba zdôrazniť, že členské štáty, ktoré sa rozhodli pre prebratie jedného alebo viacerých týchto dôvodov, nemôžu stanoviť, že súdne orgány sú povinné odmietnuť výkon každého európskeho zatykača, na ktorý sa formálne vzťahujú uvedené dôvody, a nemôžu zohľadniť okolnosti každého jednotlivého prípadu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2021, X (Európsky zatykač – Ne bis in idem), C‑665/20 , EU:C:2021:339 , bod 44 ].
50
Na rozdiel od toho, čo bolo konštatované v súvislosti s článkom 1 ods. 3 tohto rámcového rozhodnutia v bode 43 tohto rozsudku, článok 4 bod 6 uvedeného rámcového rozhodnutia zavádza možnosť, aby vyžiadaná osoba nebola odovzdaná na základe európskeho zatykača, ak sú splnené podmienky uvedené v bode 47 tohto rozsudku.
51
Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvod pre nepovinné nevykonanie stanovený v článku 4 bode 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 je samostatným dôvodom pre nevykonanie, ktorý sa nemá dodatočne uplatniť, ak vykonávajúci členský štát už odmietol vykonať európsky zatykač na základe článku 1 ods. 3 tohto rámcového rozhodnutia, a to aj vtedy, ak by cieľom tohto uplatnenia bolo zabrániť tomu, aby vyžiadaná osoba v dôsledku tohto odmietnutia zostala nepotrestaná, pokiaľ ide o odsúdenie, ktoré odôvodňovalo vydanie tohto európskeho zatykača.
52
Uplatnenie dôvodu pre nepovinné nevykonanie stanoveného v článku 4 bode 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 dodatočne k dôvodu pre povinné nevykonanie vyplývajúceho z jeho článku 1 ods. 3 by totiž viedlo k porušeniu cieľov, ktoré sleduje každý z týchto dôvodov, ako aj ich príslušnej povahy.
53
V dôsledku toho, ak vykonávajúci súdny orgán odmietol na základe článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584 vykonať európsky zatykač vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody, tento orgán nemôže na účely zabránenia beztrestnosti vyžiadanej osoby dodatočne uplatniť dôvod pre nepovinné nevykonanie stanovený v článku 4 bode 6 tohto rámcového rozhodnutia.
54
Vzhľadom na to, že odmietnutie výkonu európskeho zatykača na základe článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584 znamená, ako bolo uvedené v bodoch 43 a 44 tohto rozsudku, že uvedený trest nebude vykonaný v členskom štáte vydania zatykača, treba pripomenúť, že toto rámcové rozhodnutie, v spojení s ustanoveniami Charty nemožno vykladať tak, že by spochybňovalo účinnosť systému súdnej spolupráce medzi členskými štátmi, v ktorom jeden zo základných prvkov je európsky zatykač, tak ako je stanovený normotvorcom Únie [rozsudok z 22. februára 2022, Openbaar Ministerie (Súd zriadený zákonom v členkom štáte, ktorý vydal zatykač), C‑562/21 PPU a C‑563/21 PPU , EU:C:2022:100 , bod 47 a citovaná judikatúra].
55
To platí tým skôr, že cieľom mechanizmu európskeho zatykača je aj bojovať proti beztrestnosti vyžiadanej osoby, ktorá sa nachádza na inom území, než je územie, na ktorom spáchala trestný čin [pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. apríla 2023, E. D. L. (Dôvod odmietnutia založený na chorobe), C‑699/21 , EU:C:2023:295 , bod 44 a citovanú judikatúru, ako aj zo 4. septembra 2025, C.J. (Výkon trestu v nadväznosti na EZ), C‑305/22 , EU:C:2025:665 , bod 80 ].
56
Beztrestnosť vyžiadanej osoby by totiž bola nezlučiteľná s cieľom, ktorý sleduje tak rámcové rozhodnutie 2002/584, ako aj článok 3 ods. 2 ZEÚ, podľa ktorého Únia poskytuje svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa kontroly na vonkajších hraniciach a predchádzania trestnej činnosti a boja s ňou (rozsudok z 24. júna 2019, Popławski, C‑573/17 , EU:C:2019:530 , bod 82 a citovaná judikatúra).
57
Z toho vyplýva, že ak vykonávajúci súdny orgán odmietol vykonať na základe článku 1 ods. 3 tohto rámcového rozhodnutia európsky zatykač, ktorý bol vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody, tento orgán je povinný aktívne sa usilovať o to, aby vyžiadaná osoba nezostala z dôvodu tohto odmietnutia nepotrestaná.
58
Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré treba na tento účel prijať, treba pripomenúť, že povinnosť lojálnej spolupráce zakotvená v článku 4 ods. 3 prvom pododseku ZEÚ musí viesť k dialógu medzi vykonávajúcimi a vydávajúcimi súdnymi orgánmi, aby sa zabezpečilo, že nedôjde k ochromeniu fungovania európskeho zatykača. Zo zásady lojálnej spolupráce najmä vyplýva, že členské štáty sa rešpektujú a navzájom si pomáhajú pri plnení úloh, ktoré vyplývajú zo Zmlúv [rozsudky z 18. apríla 2023, E. D. L. (Dôvod odmietnutia založený na chorobe), C‑699/21 , EU:C:2023:295 , bod 45 , a z 29. júla 2024, Breian, C‑318/24 PPU , EU:C:2024:658 , bod 93 , ako aj citovaná judikatúra].
59
Z tohto hľadiska musia vydávajúce a vykonávajúce súdne orgány v záujme zabezpečenia účinnej spolupráce v trestných veciach v plnej miere využívať nástroje prijaté Úniou v tejto oblasti s cieľom posilniť vzájomnú dôveru, na ktorej je táto spolupráca založená [pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. apríla 2023, E. D. L. (Dôvod odmietnutia založený na chorobe), C‑699/21 , EU:C:2023:295 , bod 46 ; z 29. júla 2024, Breian, C‑318/24 PPU , EU:C:2024:658 , bod 94 , a zo 4. septembra 2025, C.J. (Výkon trestu v nadväznosti na EZ), C‑305/22 , EU:C:2025:665 , bod 69 , ako aj citovanú judikatúru].
60
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že rovnako ako rámcové rozhodnutie 2002/584 aj rámcové rozhodnutie 2008/909 konkretizuje v trestnoprávnej oblasti zásady vzájomnej dôvery a vzájomného uznávania, ktoré najmä v súvislosti s priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti ukladajú každému členskému štátu povinnosť predpokladať, že okrem výnimočných okolností všetky ostatné členské štáty dodržujú právo Únie a predovšetkým základné práva uznané týmto právom. Toto posledné uvedené rámcové rozhodnutie teda posilňuje justičnú spoluprácu v oblasti uznávania a výkonu rozsudkov v trestných veciach, ak boli osoby odsúdené na trest odňatia slobody, alebo opatrenie zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody v inom členskom štáte s cieľom uľahčenia ich sociálnej nápravy [rozsudok zo 4. septembra 2025, C.J. (Výkon trestu v nadväznosti na EZ), C‑305/22 , EU:C:2025:665 , bod 45 a citovaná judikatúra].
61
Podľa článku 3 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2008/909 je jeho účelom vytvoriť pravidlá, podľa ktorých členský štát, s cieľom uľahčiť sociálnu nápravu, uzná rozsudok a vykoná trest uložený súdom iného členského štátu. Ako vyplýva z jeho článku 26 ods. 1, toto rámcové rozhodnutie nahrádza ustanovenia dohôd o odovzdávaní odsúdených osôb, ktoré sú uvedené v tomto článku, a uplatňujú sa vo vzťahoch medzi členskými štátmi [rozsudok zo 4. septembra 2025, C.J. (Výkon trestu v nadväznosti na EZ), C‑305/22 , EU:C:2025:665 , bod 46 a citovaná judikatúra].
62
V tomto kontexte odmietnutie vykonať na základe článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584 európsky zatykač vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody v členskom štáte vydania zatykača z dôvodu, že odovzdanie vyžiadanej osoby tomuto poslednému uvedenému členskému štátu by ju vystavilo riziku neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania zakázaného článkom 4 Charty, nebráni vykonávajúcemu súdnemu orgánu, ktorý použije tento dôvod, aby uplatnil ustanovenia rámcového rozhodnutia 2008/909 s cieľom uznať rozsudok vydaný v členskom štáte vydania zatykača, ktorým bola táto osoba odsúdená na tento trest, a uskutočniť výkon tohto trestu na svojom území.
63
Ako totiž zdôraznili belgická a rumunská vláda vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru, uplatnenie uvedeného dôvodu, ktorý sa týka len väzenských podmienok odsúdenej osoby v členskom štáte vydania zatykača, nemá vplyv na zásadu vzájomnej dôvery a vzájomného uznávania, pokiaľ ide o konanie, ktoré sa v tomto poslednom uvedenom členskom štáte uskutočnilo v súlade s právom a ktoré viedlo k vydaniu tohto rozsudku.
64
Okrem toho, hoci ako bolo pripomenuté v bode 61 tohto rozsudku, cieľom pravidiel stanovených rámcovým rozhodnutím 2008/909 je predovšetkým uľahčiť sociálnu nápravu odsúdenej osoby, nič to nemení na tom, že tieto pravidlá sú relevantné v situácii, o akú ide vo veciach samých, keď vykonávajúci súdny orgán výnimočne a po náležitom preskúmaní spĺňajúcom požiadavky pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku odmietne vykonať európsky zatykač na základe článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584.
65
V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že akokoľvek je cieľ zvýšiť šance na sociálnu nápravu vyžiadanej osoby po uplynutí doby trestu, na ktorý bola táto osoba odsúdená, významný, nie je absolútny, keďže tento cieľ musí byť v súlade so základnými cieľmi rámcového rozhodnutia 2002/584, a najmä s cieľom pripomenutým v bodoch 55 a 56 tohto rozsudku, ktorý spočíva v boji proti beztrestnosti, z ktorej by táto osoba mohla mať prospech [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2025, C.J. (Výkon trestu v nadväznosti na EZ), C‑305/22 , EU:C:2025:665 , bod 62 a citovanú judikatúru].
66
Vzhľadom na dôsledky pre výkon trestu, uvedené v bode 44 tohto rozsudku, ktoré vyplývajú z odmietnutia vykonať európsky zatykač na základe článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, je vo verejnom záujme, aby bol tento trest vykonaný vo vykonávajúcom členskom štáte, aby vyžiadaná osoba nezostala z dôvodu tohto odmietnutia nepotrestaná.
67
V takejto situácii sa totiž musia, vzhľadom na ciele trestu, sociálna náprava a boj proti beztrestnosti chápať dodatočne, keďže sociálna náprava osoby, ktorá bola odsúdená na trest odňatia slobody, znamená, že tento trest bude skutočne vykonaný vo vykonávajúcom členskom štáte.
68
Vykonávajúci členský štát, ktorý na základe článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584 odmietol vykonať európsky zatykač vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody, je preto povinný uplatniť pravidlá stanovené rámcovým rozhodnutím 2008/909 s cieľom dosiahnuť na svojom území uznanie odsudzujúceho rozsudku vydaného v členskom štáte vydania zatykača, ktorý bol dôvodom vydania európskeho zatykača, a na základe tohto uznania zabezpečiť výkon tohto trestu na tomto území.
69
V tejto súvislosti z článku 4 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia vyplýva, že v zásade prináleží členskému štátu vydania zatykača, aby zaslal tento rozsudok, spolu s osvedčením, ktorého štandardné tlačivo je uvedené v prílohe I k uvedenému rámcovému rozhodnutiu, vykonávajúcemu členskému štátu na účely uznania a výkonu uvedeného rozsudku vo vykonávajúcom členskom štáte.
70
Podľa článku 4 ods. 5 tohto rámcového rozhodnutia však vykonávajúci členský štát môže na vlastný podnet požiadať členský štát vydania zatykača, aby mu zaslal uvedený rozsudok spolu s týmto osvedčením.
71
Z toho vyplýva, že ak vykonávajúci členský štát výnimočne, na základe článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, odmietol vykonať európsky zatykač vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody v členskom štáte vydania zatykača, vykonávajúci členský štát musí zabezpečiť, aby bol tento trest vykonaný na svojom území, a to tak, že na základe článku 4 ods. 5 rámcového rozhodnutia 2008/909 požiada členský štát vydania zatykača, aby mu zaslal rozsudok a osvedčenie uvedené v bode 69 tohto rozsudku.
72
Je pravda, že článok 4 ods. 5 rámcového rozhodnutia 2008/909 spresňuje, že žiadosti podané na základe tohto ustanovenia nezakladajú vo vzťahu k členskému štátu vydania zatykača povinnosť takéhoto zaslania.
73
Treba však zdôrazniť, že tomuto poslednému uvedenému členskému štátu prináleží dbať na to, aby právo, ktoré mu priznáva toto rámcové rozhodnutie, neodovzdať vykonávajúcemu členskému štátu odsudzujúci rozsudok vydaný jedným z jeho súdov, ako aj osvedčenie uvedené v bode 69 tohto rozsudku, bolo vykonané spôsobom, ktorý umožňuje účinnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov v trestných veciach. Musí preto zabezpečiť, že fungovanie európskeho zatykača a vzájomné uznávanie rozsudkov v trestných veciach na účely ich výkonu v inom členskom štáte nebude ochromené [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2025,C.J. (Výkon trestu v nadväznosti na EZ), C‑305/22 , EU:C:2025:665 , bod 71 ], a teda ani ohrozené ciele súvisiace s vytvorením priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktoré sú vyjadrené v článku 3 ods. 2 ZEÚ.
74
V dôsledku toho členský štát vydania zatykača musí pri zvažovaní takéhoto odmietnutia voči vykonávajúcemu členskému štátu náležite zohľadniť okolnosť, že odsúdená osoba by z tohto dôvodu zostala nepotrestaná, čo by tiež mohlo ohroziť jej sociálnu nápravu.
75
Napokon treba spresniť, že podľa článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2008/909 možno rozsudok spolu s osvedčením uvedeným v bode 69 tohto rozsudku v zásade zaslať vykonávajúcemu členskému štátu na účely uznania tohto rozsudku a výkonu trestu len so súhlasom odsúdenej osoby v súlade s právom členského štátu vydania zatykača.
76
Z článku 6 ods. 2 písm. a) a c) tohto rámcového rozhodnutia však vyplýva, že tento súhlas sa nevyžaduje, ak odsúdená osoba je štátnym príslušníkom vykonávajúceho členského štátu a zároveň žije na jeho území, alebo ak do tohto členského štátu ušla alebo sa doňho vrátila, najmä v dôsledku jej odsúdenia v členskom štáte vydania zatykača.
77
V prejednávanej veci na jednej strane zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii vo veci C‑91/24, vyplýva, že podľa článku 6 ods. 2 písm. a) rámcového rozhodnutia 2008/909 sa súhlas HL nemusí vyžadovať, keďže HL je belgickým štátnym príslušníkom s bydliskom v Belgicku, čo musí overiť predkladajúci vnútroštátny súd.
78
Na druhej strane, zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii vo veci C‑722/23, vyplýva, že AR je rumunský štátny príslušník, ktorý má pobyt v Belgicku. V dôsledku toho tiež prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na skutočnosti, ktoré má k dispozícii, overil, či sa výnimka stanovená v článku 6 ods. 2 písm. c) tohto rámcového rozhodnutia uplatňuje na jeho situáciu a či AR odišiel do Belgicka po tom, čo bol v Rumunsku odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov za obchodovanie s ľuďmi, ktorý bol dôvodom vydania európskeho zatykača na jeho osobu.
79
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prejudiciálne otázky odpovedať tak, že článok 4 bod 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 sa má vykladať v tom zmysle, že ak vykonávajúci súdny orgán odmietol vykonať na základe článku 1 ods. 3 tohto rámcového rozhodnutia európsky zatykač vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody, nemôže na účely zabránenia beztrestnosti vyžiadanej osoby dodatočne uplatniť dôvod pre nepovinné nevykonanie stanovený v tomto článku 4 bode 6. Naopak, v prípade takéhoto odmietnutia je vykonávajúci členský štát s cieľom zabrániť takejto beztrestnosti povinný uplatniť ustanovenia článku 4 ods. 5 rámcového rozhodnutia 2008/909 a z vlastnej iniciatívy požiadať členský štát vydania zatykača, aby mu zaslal rozsudok ukladajúci tento trest, spolu s osvedčením, ktorého štandardné tlačivo je uvedené v prílohe I k tomuto poslednému uvedenému rámcovému rozhodnutiu, na účely výkonu uvedeného trestu na svojom území.
O trovách
80
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
Článok 4 bod 6 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
ak vykonávajúci súdny orgán odmietol vykonať na základe článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, v zmenenom znení, európsky zatykač vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody, nemôže na účely zabránenia beztrestnosti vyžiadanej osoby dodatočne uplatniť dôvod pre nepovinné nevykonanie stanovený v tomto článku 4 bode 6. Naopak, v prípade takéhoto odmietnutia je vykonávajúci členský štát s cieľom zabrániť takejto beztrestnosti povinný uplatniť ustanovenia článku 4 ods. 5 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii a z vlastnej iniciatívy požiadať členský štát vydania zatykača, aby mu zaslal rozsudok ukladajúci tento trest spolu s osvedčením, ktorého štandardné tlačivo je uvedené v prílohe I k tomuto poslednému uvedenému rámcovému rozhodnutiu, na účely výkonu uvedeného trestu na svojom území.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: francúzština.
( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.