C-727/23

62023CJ0727

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 29. januára 2026 ( *1 )

„Odvolanie – Verejná služba – Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov – Dočasní zamestnanci – Rozhodnutie o nepreradení – Možnosť administratívy doplniť odôvodnenie rozhodnutia o nepreradení na súde Európskej únie – Podmienky – Výnimočné prípady – Zásada zhody medzi administratívnou sťažnosťou a následnou žalobou – Žaloba o neplatnosť“

Vo veci C‑727/23 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 28. novembra 2023,

v zložení: predseda siedmej komory F. Schalin, sudcovia M. Gavalec a Z. Csehi (spravodajca),

generálny advokát: R. Norkus,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Článok 45 ods. 1 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“), ktorý sa analogicky uplatňuje na dočasných zamestnancov v súlade s článkom 16 prvým odsekom Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „PZOZ“), znie:

„O povýšení rozhoduje menovací orgán podľa článku 6 ods. 2 Pokiaľ sa neuplatňuje postup stanovený v článku 4 a článku 29 ods. 1, úradníci môžu byť povýšení, len ak zastávajú funkciu, ktorá zodpovedá jednému z typov pracovných miest uvedených v prílohe I oddiele A pre nasledujúcu vyššiu platovú triedu. Povýšenie sa vykonáva vymenovaním úradníka do nasledujúcej vyššej platovej triedy vo funkčnej skupine, do ktorej patrí. Povýšenie sa vykonáva výhradne výberom spomedzi úradníkov, ktorí odpracovali aspoň dva roky vo svojej platovej triede, po vyhodnotení porovnateľných zásluh úradníkov, ktorí spĺňajú požiadavky na povýšenie. Pri hodnotení porovnateľných zásluh menovací orgán vezme do úvahy najmä správy o úradníkoch, používanie iných jazykov pri plnení ich povinností než jazyka, o dôkladnej znalosti ktorého predložili dôkaz podľa článku 28 písm. f), a úroveň nimi vykonávaných povinností.“

3

Článok 90 ods. 2 služobného poriadku stanovuje:

„Každá osoba, na ktorú sa vzťahuje tento služobný poriadok, môže predložiť menovaciemu orgánu sťažnosť na akt, ktorý má na ňu negatívny účinok, ak uvedený orgán prijal rozhodnutie alebo ak neprijal opatrenie predpísané služobným poriadkom. Sťažnosť musí byť podaná do troch mesiacov. …“

PZOZ

5

Článok 54 PZOZ stanovuje:

„V prípade dočasných zamestnancov uvedených v článku 2 písm. f) sa zaradenie do najbližšej vyššej platovej triedy uskutočňuje výhradne výberom spomedzi zamestnancov, ktorí spĺňajú minimálnu prax dvoch rokov vo svojej platovej triede, po zhodnotení porovnateľných zásluh týchto dočasných zamestnancov a správ o nich. Článok 45 ods. 1 posledná veta a článok 45 ods. 2 služobného poriadku sa uplatňujú analogicky. Nesmú sa prekročiť multiplikačné sadzby pre riadenie rovnocennosti priemernej kariéry stanovené pre úradníkov v oddiele B prílohy I k služobnému poriadku.

V súlade s článkom 110 služobného poriadku každá agentúra prijme všeobecné vykonávacie ustanovenia pre tento článok.“

VVU

6

c)

úroveň vykonávaných povinností.

2. V prípade rovnosti zásluh medzi oprávnenými dočasnými zamestnancami na základe troch skutočností uvedených v odseku 1 môže OOUPZ subsidiárne zohľadniť ďalšie skutočnosti.“

7

Podľa článku 5 VVU sa postup preraďovania v rámci SRB uskutočňuje v týchto etapách:

–

po štvrté predseda SRB prijme zoznam zamestnancov navrhnutých na preradenie (článok 5 ods. 5 VVU), ktorý oznámi všetkým zamestnancom SRB a spoločnému výboru pre preraďovanie (ďalej len „spoločný výbor“) (článok 5 ods. 6 VVU),

–

po piate zamestnanci, ktorí nie sú uvedení na tomto zozname, môžu podať na spoločný výbor odvolanie z dôvodu, že neboli navrhnutí na preradenie. Tento orgán vykoná hodnotenie porovnateľných zásluh oprávnených zamestnancov a predloží OOUPZ zoznam zamestnancov, ktorých preradenie odporúča (článok 5 ods. 7 VVU),

–

po šieste OOUPZ vykonáva hodnotenie porovnateľných zásluh oprávnených zamestnancov a prijme zoznam zamestnancov, ktorí majú byť zaradení do novej platovej triedy (článok 5 ods. 8 VVU). Tento zoznam sa uverejňuje pre oboznámenie zamestnancov SRB (článok 5 ods. 9 VVU).

Okolnosti predchádzajúce sporu

4

Služobným oznámením predsedníčky SRB (ďalej len „predsedníčka“) z 11. mája 2021 oznámeným zamestnancom SRB… začala SRB s preraďovaním dočasných zamestnancov za rok 2021…

5

Predsedníčka nezahrnula žalobcu do zoznamu zamestnancov navrhnutých na preradenie, uverejneného 14. júna 2021.

6

Dňa 22. júna 2021 žalobca podal odvolanie na [spoločný výbor] z dôvodu, že nebol navrhnutý na preradenie. Dňa 9. júla 2021 tento výbor v pomere hlasov tri proti dvom neodporúčal [OOUPZ] jeho preradenie.

10

Po podaní žaloby SRB neobnovila žalobcovi zmluvu a ukončila výkon jeho funkcie.“

Žaloba podaná na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

9

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 19. mája 2022 odvolateľ podal žalobu uvedenú v bode 1 tohto rozsudku.

10

tretí žalobný dôvod sa týkal posúdenia úrovne zodpovednosti,

–

štvrtý žalobný dôvod sa týkal nezrovnalostí, ktoré spôsobili vadu v postupe preraďovania do novej platovej triedy,

–

piaty žalobný dôvod sa zakladal na porušení priemerných hodnôt uvedených v prílohe II k VVU a

–

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

zrušil sporné rozhodnutie o nepreradení,

–

uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli odvolateľovi v odvolacom a prvostupňovom konaní.

O odvolaní

14

Odvolateľ na podporu svojho odvolania v podstate uvádza osem odvolacích dôvodov. Okrem šiestich odvolacích dôvodov vymenovaných v odvolaní totiž odvolateľ na úvod uvádza tzv. počiatočný odvolací dôvod prierezovej povahy, ktorý bol identifikovaný ako odvolací dôvod predstavujúci jeho prvý odvolací dôvod v replike a týkajúci sa prípustnosti príloh a odvolacích dôvodov, ako aj na záver odvolací dôvod založený na nesprávnom rozdelení trov konania v napadnutom rozsudku. Odvolacie dôvody vymenované v odvolaní sa ďalej zakladajú na týchto tvrdeniach: druhý odvolací dôvod na neexistencii hodnotenia porovnateľných zásluh všetkých oprávnených zamestnancov, tretí na nedostatku odôvodnenia, štvrtý na posúdení úrovní zodpovednosti, piaty na procesných vadách, šiesty na porušení priemerných hodnôt stanovených v služobnom poriadku a prevzatých vo VVU a siedmy na zjavne nesprávnom posúdení.

O prípustnosti odvolania

Argumentácia účastníkov konania

15

18

Týmto požiadavkám nezodpovedá odvolací dôvod, ktorého argumentácia nie je dostatočne jasná a presná na to, aby mohol Súdny dvor vykonať preskúmanie súladu s právom, a teda musí byť vyhlásený za neprípustný najmä preto, že podstatné skutočnosti, o ktoré sa odvolací dôvod opiera, nevyplývajú dostatočne súvislým a zrozumiteľným spôsobom z textu tohto odvolania, ktorý je v tejto súvislosti nejasný a nejednoznačný. Súdny dvor tiež rozhodol, že odvolanie bez koherentnej štruktúry, ktoré sa obmedzuje len na všeobecné tvrdenia a neobsahuje presné body napadnutého rozhodnutia, v ktorom údajne došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, treba zamietnuť ako zjavne neprípustné (rozsudok z 3. marca 2022, WV/ESVČ, C‑162/20 P , EU:C:2022:153 , bod 45 a citovaná judikatúra).

19

Hoci by si v prejednávanej veci tvrdenia predložené na podporu odvolania zaslúžili byť jasnejšie, aby bolo ľahšie pochopiť odvolanie, nič to nemení na tom, že toto odvolanie uvádza body napadnutého rozsudku, ktoré sú spochybnené, a obsahuje sériu právnych tvrdení, ktoré sa týkajú práve jasne identifikovaných častí tohto rozsudku. V dôsledku toho tvrdenia SRB nemôžu viesť k vyhláseniu, že uvedené odvolanie je neprípustné v celom jeho rozsahu.

20

Za týchto podmienok treba toto odvolanie vyhlásiť za prípustné.

V prvej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľ v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 238 a 240 až 245 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že SRB mala právo doplniť odôvodnenie sporného rozhodnutia o nepreradení v priebehu konania. V tejto súvislosti mal Všeobecný súd na jednej strane zohľadniť výnimočnú povahu takejto možnosti a na druhej strane nemohol oprávnene dospieť k záveru, že informácie, ktoré boli odvolateľovi oznámené 1. októbra 2021 v odpovedi na jeho žiadosti o prístup, predstavovali začiatok odôvodnenia v súlade s požiadavkou vyžadovanou judikatúrou, na ktorú tento súd odkázal. Okrem toho v rámci tejto časti odvolateľ uvádza tvrdenia úzko spojené s preskúmaním prvej časti siedmeho odvolacieho dôvodu týkajúcej sa dôsledkov nedostatočného odôvodnenia sporného rozhodnutia o nepreradení na prípustnosť siedmeho žalobného dôvodu založeného subsidiárne na zjavne nesprávnom posúdení jeho zásluh.

23

Pokiaľ ide o dôvodnosť tejto prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu, treba najprv uviesť, že odôvodnenie musí byť v zásade oznámené dotknutej osobe v rovnakom čase ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu, a že nedostatok odôvodnenia nemožno napraviť tým, že dotknutá osoba sa dozvie dôvody tohto rozhodnutia v konaní pred súdom Únie. Podľa ustálenej judikatúry totiž dôvody uvádzané v priebehu konania môžu vo výnimočných prípadoch spôsobiť bezpredmetnosť žalobného dôvodu založeného na porušení povinnosti odôvodnenia dotknutého rozhodnutia, a to nie v prípade neexistencie, ale nedostatku odôvodnenia, a len v tomto poslednom uvedenom prípade (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. februára 2008, Neirinck/Komisia, C‑17/07 P , EU:C:2008:134 , body 50 a 51 , ako aj z 11. júna 2020, Komisia/Di Bernardo, C‑114/19 P , EU:C:2020:457 , body 51 a 52 ).

26

Preto možnosť napraviť a posteriori nedostatok odôvodnenia ako procesnú vadu pridaním dôvodov v priebehu konania nie je absolútna. Takáto možnosť je totiž obmedzená na „výnimočné prípady“, v ktorých je nesporné, že prinajmenšom hlavné dôvody, ktoré viedli k prijatiu správneho rozhodnutia spôsobujúceho ujmu, boli jeho adresátovi jasne a jednoznačne oznámené.

27

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bodoch 232 a 235 napadnutého rozsudku konštatoval, že individuálny a relevantný dôvod, ktorý odôvodňuje sporné rozhodnutie o nepreradení, nie je v rozhodnutí o zamietnutí jasne uvedený, keďže SRB nezaujala stanovisko k úrovni zásluh odvolateľa. Konkrétnejšie Všeobecný súd v bodoch 233 a 234 tohto rozsudku uviedol, že toto rozhodnutie výslovne nespresňovalo, aký bol individuálny výsledok hodnotenia porovnateľných zásluh všetkých postupne oprávnených zamestnancov v prípade odvolateľa, hoci OOUPZ mu mal aspoň oznámiť, či sa jeho zásluhy ukázali byť nižšie, alebo prípadne rovnaké ako zásluhy zamestnancov rovnakej platovej triedy ako jeho, ktorí boli preradení, a v prípade rovnosti spresniť použité dodatočné kritérium alebo kritériá, na základe ktorých sa rozhodlo o ich poradí.

31

Okrem toho nedostatok odôvodnenia možno konštatovať aj vtedy, keď predmetné rozhodnutie obsahuje určité prvky odôvodnenia. Rozporuplné alebo nezrozumiteľné odôvodnenie tak predstavuje nedostatok odôvodnenia. To isté platí v prípade, keď sú prvky odôvodnenia nachádzajúce sa v dotknutom rozhodnutí natoľko neúplné, že v nijakom prípade neumožňujú jeho adresátovi v kontexte jeho prijatia pochopiť úvahy jeho autora (rozsudok z 11. júna 2020, Komisia/Di Bernardo, C‑114/19 P , EU:C:2020:457 , bod 55 a citovaná judikatúra).

32

V prejednávanej veci je pritom nesporné, že ani sporné rozhodnutie o nepreradení, ktoré malo formu tabuľky uvádzajúcej preradených zamestnancov a odkazujúcej na porovnávaciu analýzu zásluh všetkých oprávnených zamestnancov, ani rozhodnutie o zamietnutí neobsahovali individuálny dôvod odôvodňujúci nepreradenie odvolateľa.

33

Pokiaľ ide o stanovisko spoločného výboru oznámené odvolateľovi v odpovedi na jeho žiadosť o prístup, z bodov 138, 157, 240 a 388 napadnutého rozsudku vyplýva, že toto stanovisko uvádza len to, že tento výbor predložil svoje odporúčanie nepreradiť odvolateľa po preskúmaní jeho spisu, ako aj porovnávacej analýze jeho zásluh a zásluh ostatných oprávnených zamestnancov rovnakej platovej triedy ako jeho. Z toho vyplýva, že odôvodnenie stanoviska spoločného výboru, pokiaľ ide o porovnávacie hodnotenie zásluh, bolo formulované všeobecne, z tohto hľadiska rovnocenne s tým, ktoré je uvedené v spornom rozhodnutí o nepreradení, takže toto odôvodnenie neumožňuje jasne a jednoznačne zistiť, či sa zásluhy odvolateľa ukázali byť nižšie alebo rovnaké ako zásluhy zamestnancov jeho platovej triedy, ktorí boli preradení.

37

V prejednávanej veci však Všeobecný súd, ako správne tvrdí odvolateľ, vôbec neoveril, či sa SRB mohla odvolávať na existenciu takýchto výnimočných okolností v zmysle judikatúry citovanej v bode 30 tohto rozsudku.

38

V tejto súvislosti treba dodať, že SRB ani netvrdila, a už vôbec nepreukázala, že z praktického hľadiska nebola schopná poskytnúť v primeranom čase dostatočné odôvodnenie každému zamestnancovi, ktorý nebol preradený. V každom prípade, aj keby stanovisko spoločného výboru oznámené odvolateľovi v odpovedi na jeho žiadosť o prístup predstavovalo začiatok odôvodnenia sporného rozhodnutia o nepreradení, zaslanie podrobnej odpovede odvolateľovi v nadväznosti na jeho odvolanie pred týmto výborom, alebo o to viac v rozhodnutí o zamietnutí, by nespôsobilo nadmerné pracovné zaťaženie SRB, keďže porovnávacie preskúmanie odvolaní sa týkalo len odvolateľa a dvoch ďalších zamestnancov rovnakej platovej triedy, ako je žalobca (pozri analogicky rozsudok z 28. februára 2008, Neirinck/Komisia, C‑17/07 P , EU:C:2008:134 , bod 58 ).

39

Okrem toho „výnimočné prípady“ uvedené v bode 36 tohto rozsudku zahŕňajú prípady, keď dotknutá inštitúcia, úrad alebo agentúra Únie nie sú z praktického hľadiska schopné poskytnúť každej dotknutej osobe dostatočné odôvodnenie v primeranom čase. V prejednávanej veci však nie je vôbec preukázané, že SRB v praxi nemohla z právneho hľadiska dostatočne odôvodniť sporné rozhodnutie o nepreradení. Jednoduché tvrdenia, ktoré SRB uviedla vo svojich písomných podaniach v prvostupňovom konaní alebo v odpovedi na otázky Všeobecného súdu, tak nemôžu napraviť nedostatok odôvodnenia, ktorým bolo toto rozhodnutie hneď na začiatku poznačené.

43

Zo všetkých predchádzajúcich úvah teda vyplýva, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že SRB môže v priebehu konania predložiť takéto doplnenie odôvodnenia. Všeobecný súd sa teda tým, že rozhodol, že sporné rozhodnutie o nepreradení nebolo poznačené nedostatkom odôvodnenia, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

44

Z toho vyplýva, že prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu je dôvodná.

O prvej časti siedmeho odvolacieho dôvodu

Argumentácia účastníkov konania

Posúdenie Súdnym dvorom

48

Pokiaľ ide o prípustnosť prvej časti siedmeho odvolacieho dôvodu, ktorou odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu porušenie zásady zhody medzi administratívnou sťažnosťou a žalobou, treba uviesť, že takýto dôvod nemohol byť uplatnený v žalobe na prvom stupni, keďže táto zhoda bola Všeobecným súdom preskúmaná až v napadnutom rozsudku. Námietke neprípustnosti tejto časti, ktorú vzniesla SRB, teda nemožno vyhovieť.

49

Pokiaľ ide o dôvodnosť uvedenej prvej časti, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na to, aby konanie pred podaním žaloby mohlo dosiahnuť svoj cieľ, ktorým je umožniť urovnanie sporov zmierom, je na jednej strane potrebné, aby menovací orgán bol schopný dostatočne presne poznať výhrady, ktoré dotknuté osoby formulujú voči rozhodnutiu, ktoré im spôsobuje ujmu. Na druhej strane administratíva nesmie vykladať sťažnosti reštriktívne, ale naopak ich musí preskúmať ústretovo. Z toho vyplýva, že hoci v žalobách úradníkov návrhy predložené súdu Únie musia mať rovnaký predmet ako návrhy uvedené v sťažnosti a musia obsahovať len dôvody namietania založené na rovnakom dôvode ako dôvody uvedené v sťažnosti, tieto dôvody namietania môžu byť v sporovom konaní rozvinuté predložením žalobných dôvodov a tvrdení, ktoré nemusia byť nevyhnutne uvedené v sťažnosti, pokiaľ sú s ňou úzko spojené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2002, Campogrande/Komisia, C‑62/01 P , EU:C:2002:248 , body 33 a 34 ).

50

V prejednávanej veci je nesporné, že sťažnosť odvolateľa proti spornému rozhodnutiu o nepreradení bola sformulovaná jediným sťažovateľom bez toho, aby v nej výslovne uviedol výhradu založenú na nesprávnom posúdení jeho zásluh zo strany SRB. V tomto štádiu totiž odvolateľ podal svoju sťažnosť, hoci vedel len o zozname preradených dočasných zamestnancov. V tejto sťažnosti sa odvolateľ, ako správne tvrdí vo svojom odvolaní, považoval za podhodnoteného zo strany SRB, pričom nepoznal dôvody, pre ktoré sa jeho odborná prax považovala za nedostatočnú, a na tento účel porovnal svoju situáciu so situáciou ostatných kolegov v rovnakej platovej triede, ako je on, ktorí boli preradení. Tie isté tvrdenia však boli prevzaté v rovnakom znení v rámci šiesteho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní. Za týchto okolností treba žalobný dôvod založený na nesprávnom posúdení zásluh odvolateľa považovať za dostatočne úzko súvisiaci so sťažnosťou, ktorú podal v rámci konania pred podaním žaloby.

52

Navyše treba poznamenať, že keďže z bodov 232 až 235 napadnutého rozsudku vyplýva, že ani po rozhodnutí o zamietnutí odvolateľ stále nemal k dispozícii všetky relevantné informácie, ktoré by mu umožnili oboznámiť sa s individuálnym dôvodom na podporu sporného rozhodnutia o nepreradení, nie je a fortiori isté, že v štádiu sťažnosti mohol uplatniť tento žalobný dôvod (pozri analogicky rozsudok z 25. júna 2020, Schneider/EUIPO, C‑116/19 P , EU:C:2020:501 , bod 36 ).

53

Okrem toho táto prvá časť siedmeho odvolacieho dôvodu musí byť analyzovaná vzhľadom na osobitnú procesnú situáciu, v ktorej Všeobecný súd umožnil administratíve doplniť odôvodnenie sporného rozhodnutia o nepreradení bez toho, aby z právneho hľadiska dostatočne overil, či takéto povolenie nemá za následok porušenie práva odvolateľa na obranu. Takýto zásah však možno konštatovať, ak dodatočné dôvody poskytnuté administratívou majú za následok zmenu samotnej podstaty aktu spôsobujúceho ujmu, čím tento akt svojmu adresátovi ukladá povinnosť podstatne prispôsobiť jeho argumentáciu tak, aby primerane odpovedal na nové tvrdenia.

O žalobe na Všeobecnom súde

57

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie Súdny dvor môže v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu alebo vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

58

Keďže stav konania dovoľuje rozhodnúť vo veci, treba rozhodnúť o žalobných návrhoch týkajúcich sa zrušenia sporného rozhodnutia o nepreradení.

59

62

Keďže v prejednávanej veci odvolateľ navrhol uložiť SRB povinnosť nahradiť trovy konania a SRB nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli odvolateľovi tak v rámci tohto odvolania, ako aj v rámci prvostupňového konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

1.

Rozsudok

Všeobecného súdu Európskej únie z 20. septembra 2023, PB/SRB ( T‑293/22 , EU:T:2023:577 ), sa zrušuje.

2.