← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·30.4.2025

C-745/23

ECLI:EU:C:2025:294

Zrušuje
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62023CJ0745

62023CJ0745

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 30. apríla 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (EÚ) 2018/1672Článok 3 ods. 1 – Neoznámenie sumy peňažných prostriedkov v hotovosti – Určenie hodnoty sumy peňažných prostriedkov v hotovosti tvorených cudzími menami – Kurz meny, ktorý Európska centrálna banka nezverejňuje – Ukrajinská hrivna“

Vo veci C‑745/23 [Alenopik] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Riigikohus (Najvyšší súd, Estónsko) zo 4. decembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 5. decembra 2023, ktorý súvisí s konaním:

Maksu‑ ja Tolliamet

proti

UT,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia D. Gratsias, E. Regan (spravodajca), J. Passer a B. Smulders,

generálna advokátka: T. Ćapeta,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

estónska vláda, v zastúpení: M. Kriisa, splnomocnená zástupkyňa,

Európska komisia, v zastúpení: F. Moro a E. Randvere, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 28. novembra 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1672 z 23. októbra 2018 o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1889/2005 ( Ú. v. EÚ L 284, 2018, s. 6 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi UT a Maksu‑ ja Tolliamet (estónsky daňový a colný orgán, ďalej len „MTA“ alebo „správny orgán“) vo veci hodnoty v eurách sumy peňažných prostriedkov v hotovosti tvorenej ukrajinskou menou na účely uplatnenia oznamovacej povinnosti stanovenej v článku 3 ods. 1 nariadenia 2018/1672.

Právny rámec

Colná právna úprava Únie

3

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 ) (ďalej len „CKÚ“), obsahuje hlavu I s názvom „Všeobecné ustanovenia“, ktorá obsahuje kapitolu 1 s názvom „Rozsah pôsobnosti colných predpisov, úloha colných orgánov a vymedzenie pojmov“, ktorej súčasťou je článok 1 tohto nariadenia, nazvaný „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, ktorý v odseku 1 stanovuje:

„Týmto nariadením sa ustanovuje [CKÚ], ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá a postupy uplatniteľné na tovar, ktorý vstupuje na colné územie [Európskej ú]nie alebo je z neho prepravený.

…“

4

Hlava I tohto nariadenia obsahuje kapitolu 3 s názvom „Menový prepočet a lehoty“, ktorá zahŕňa článok 53 uvedeného nariadenia s názvom „Menový prepočet“, ktorý stanovuje pravidlá v oblasti výmenných kurzov uplatniteľné v prípade, že je na uplatňovanie colných predpisov potrebný menový prepočet.

5

Články 48 a 146 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558 ) (ďalej len „vykonávacie nariadenie k CKÚ“), obsahujú pravidlá aj v tejto oblasti, ktorými sa vykonávajú určité pravidlá stanovené v článku 53 CKÚ.

Nariadenie 2018/1672

6

Odôvodnenie

4 nariadenia 2018/1672 stanovuje:

„…[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2005 z 26. októbra 2005 o kontrole peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Spoločenstva alebo vystupujú zo Spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 309, 2005, s. 9 ] má za cieľ predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a odhaľovať ich, a to tak, že stanovuje systém kontrol uplatniteľný na fyzické osoby, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu a prepravujú pritom peňažné prostriedky v hotovosti alebo obchodovateľné finančné nástroje na doručiteľa v hodnote 10000 eur alebo viac, alebo ekvivalent tejto hodnoty v iných menách. Pojem ‚vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu‘ by sa mal vymedziť podľa územia Únie vymedzeného v článku 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie…, aby sa zaistil čo najširší rozsah pôsobnosti tohto nariadenia a aby žiadne oblasti nemali výnimku z jeho uplatňovania a neumožňovali obchádzanie uplatniteľných kontrol.“

7

Článok 1 tohto nariadenia, nazvaný „Predmet úpravy“, stanovuje:

„Týmto nariadením sa stanovuje systém kontrol, pokiaľ ide o peňažné prostriedky v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu, a to s cieľom doplniť právny rámec na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý sa stanovuje v smernici [Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES ( Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 73 )].“

8

Článok 2 uvedeného nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“ v odseku 1 stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

‚peňažné prostriedky v hotovosti‘ sú:

i)

mena;

…“

9

Článok 3 toho istého nariadenia, nazvaný „Povinnosť oznámiť peňažné prostriedky v hotovosti so sprievodom“, v odseku 1 stanovuje:

„Prepravcovia, ktorí prepravujú peňažné prostriedky v hotovosti s hodnotou 10000 eur alebo viac, oznámia tieto peňažné prostriedky v hotovosti príslušným orgánom členského štátu, cez ktorý vstupujú do Únie, alebo cez ktorý Úniu opúšťajú, a im ich sprístupnia na účely kontroly. Povinnosť oznámiť peňažné prostriedky v hotovosti sa nepovažuje za splnenú, ak sa poskytli nesprávne alebo neúplné informácie alebo ak peňažné prostriedky neboli na účely kontroly sprístupnené.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

10

Dňa 13. januára 2023 UT prekročila so svojou dcérou hranicu medzi Ruskou federáciou a Estónskou republikou cez hraničný priechod Narva (Estónsko). Pri tejto príležitosti si UT na prekročenie hranice vybrala tzv. „zelený pruh“, čo znamená, že neprepravovala tovar podliehajúci oznamovacej povinnosti, resp. že jeho množstvo neprekračovalo hranice povolené právnou úpravou. UT bola podrobená prehliadke a vo vreckách, pod podšívkou oblečenia a pod podšívkou kapucne jej vetrovky sa našlo celkovo 500000 ukrajinských hrivien v hotovosti. V ten istý deň MTA vyhotovil v súvislosti s UT zápisnicu o správnom delikte.

11

Pri prepočte hodnoty 500000 ukrajinských hrivien, ktoré mala UT pri sebe v hotovosti, na eurá sa MTA opieral o výmenný kurz uverejnený na internetovej stránke www.xe.com a dospel k záveru, že hodnota tejto hotovosti v deň prekročenia hranice bola približne 12565 eur. Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia 2018/1672 osoby, ktoré prepravujú peňažné prostriedky v hodnote 10000 eur alebo viac, oznámia tieto peňažné prostriedky v hotovosti príslušným orgánom členského štátu, cez ktorý vstupujú do Únie alebo cez ktorý Úniu opúšťajú. MTA preto zastával názor, že mu mali byť oznámené peniaze, ktoré UT prepravovala.

12

Rozhodnutím z 13. februára 2023 MTA uložil UT pokutu vo výške 600 eur za neoznámenie peňažných prostriedkov v hotovosti podľa Tolliseadus (Colný zákon). MTA sa tiež rozhodol vykonať na základe tohto zákona a estónskeho trestného zákona konfiškáciu neoznámenej sumy vo výške 500000 ukrajinských hrivien.

13

UT pred MTA vysvetlila, že nevedela o povinnosti oznámiť túto sumu peňažných prostriedkov v hotovosti, a teda nemala v úmysle nezákonne prepraviť 500000 ukrajinských hrivien do Estónska. Okrem toho jej tieto peniaze nepatrili, pretože ich majiteľom bol ukrajinský štátny príslušník s bydliskom v Estónsku, ktorý sám nemohol nakladať s peniazmi, ktoré vlastnil, z dôvodu vojny po napadnutí Ukrajiny Ruskou federáciou. Zo strachu z krádeže schovala uvedené peniaze pod oblečenie. Tento majiteľ si napokon overil kurz ukrajinskej hrivny v čase skutkových okolností na internetovej stránke www.tavid.ee, pričom z nej vyvodil, že UT nebola povinná oznámiť sumu 500000 ukrajinských hrivien, pretože ekvivalentná hodnota tejto sumy bola nižšia ako 10000 eur.

14

UT napadla rozhodnutie z 13. februára 2023 na Viru Maakohus (Súd prvej inštancie Viru, Estónsko), ktorý žalobe čiastočne vyhovel a rozsudkom z 28. apríla 2023 zrušil toto rozhodnutie, pokiaľ ide o sankciu a konfiškáciu. Viru Maakohus (Súd prvej inštancie Viru) týmto rozsudkom uložil UT pokutu vo výške 100 jednotiek pokuty za jednotlivé dni, t. j. 400 eur. Zrušil konfiškáciu a nariadil, aby suma 500000 ukrajinských hrivien, ktoré boli zaistené ako dôkaz, bola vrátená UT.

15

MTA podal kasačnú sťažnosť na Riigikohus (Najvyšší súd, Estónsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

16

Počas konania na tomto súde MTA vysvetlil, že pri prepočte meny na účely určenia jej colnej hodnoty vychádza z metódy stanovenej v článku 53 CKÚ, ako aj v článkoch 48 a 146 vykonávacieho nariadenia k CKÚ. V prípade mien, pre ktoré Európska centrálna banka (ECB) nezverejňuje výmenný kurz, príslušný správny orgán, v tomto prípade MTA, používa výmenné kurzy uverejnené na internetovej stránke www.xe.com, ako to robia aj iné členské štáty.

17

MTA tiež zdôraznil, že informácie o povinnosti oznámiť peňažné prostriedky v hotovosti pochádzajúce z krajiny mimo Únie pri prekročení estónskej hranice sú dostupné na jeho internetovej stránke, ako aj v brožúrach v estónskom a ruskom jazyku distribuovaných na hraničných priechodoch a na informačných tabuliach. Ak sa osoba, ktorá prekračuje hranicu, neinformovala o opatreniach týkajúcich sa dovozu alebo vývozu hotovosti pred prekročením hranice, môže si na hraničnom priechode vybrať pruh známy ako „červený pruh“, kde sa v spolupráci s MTA rozhodne, či je potrebné hotovosť oznámiť.

18

Riigikohus (Najvyšší súd) má pochybnosti o spôsobe určenia výmenného kurzu vo veci, ktorú prejednáva. Spôsob prepočtu peňažných prostriedkov v hotovosti prepravených do Únie v cudzích menách na eurá totiž nie je spresnený ani v práve Únie, ani vo vnútroštátnom práve. Pri prepočte hodnoty ukrajinských hrivien na eurá v prípade neexistencie referenčnej sadzby ECB vychádzal MTA z výmenného kurzu uverejneného na internetovej stránke www.xe.com, pričom postupoval podľa praxe iných členských štátov. Odkaz na túto stránku je síce uvedený na webovej stránke správneho orgánu týkajúcej sa povinnosti oznamovať peňažné prostriedky v hotovosti (www.emta.ee), neexistuje však žiadny právny základ, ktorý by umožňoval domnievať sa, že výmenné kurzy uverejnené na tejto stránke sú právne relevantné. Ak by sa však použil výmenný kurz uvedený na inej internetovej stránke, konkrétne na stránke Tavid AS, ako kurz platný v okamihu, keď UT a jej dcéra prekročili hranicu, 500000 ukrajinských hrivien by malo v tomto okamihu hodnotu len 9487,67 eura.

19

Okrem toho správny orgán poukázal na článok 53 CKÚ o menovom prepočte, v ktorom sa v odseku 1 uvádza, že príslušné orgány uverejnia a/alebo sprístupnia na internete výmenný kurz, ktorý sa uplatňuje, ak je potrebný menový prepočet buď na určenie colnej hodnoty tovaru, alebo na určenie jeho nomenklatúrneho zatriedenia. Podľa odseku 2 tohto článku ak je menový prepočet potrebný z iných dôvodov, ako sú dôvody uvedené v odseku 1 uvedeného článku, členský štát by mal stanoviť, že na určenie uplatniteľného výmenného kurzu sa v rámci colných predpisov tento kurz určuje najmenej raz za rok.

20

Vnútroštátny súd však pochybuje, že článok 53 CKÚ predstavuje vhodný právny základ na vznik povinnosti stanovenej v článku 3 ods. 1 nariadenia 2018/1672, keďže toto nariadenie naň neodkazuje.

21

Za týchto podmienok Riigikohus (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Ako sa má určiť výmenný kurz, na základe ktorého sa má stanoviť hodnota peňažných prostriedkov v hotovosti v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia [2018/1672] v prípade meny, ktorej výmenný kurz Európska centrálna banka nezverejňuje?“

O prejudiciálnej otázke

22

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 1 nariadenia 2018/1672 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby na účely určenia, či sa uplatňuje oznamovacia povinnosť stanovená v tomto ustanovení, členský štát stanovil hodnotu sumy v hotovosti pozostávajúcej z iných mien ako euro, na ktorých výmenu ECB nezverejňuje referenčný výmenný kurz, tak, že vychádzal z kurzu uvedeného na internetovej stránke ako z kurzu, ktorý odráža paritu medzi eurom a príslušnou menou v okamihu, keď dotknutá osoba vstúpila na územie Únie alebo ho opustila, aj keď je tento kurz vyšší ako kurz uvedený na inej internetovej stránke.

23

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že nariadenie 2018/1672 v článku 3 ods. 1 stanovuje povinnosť každej fyzickej osoby, ktorá vstupuje do Únie alebo Úniu opúšťa, oznámiť peňažné prostriedky v hotovosti vo výške 10000 eur alebo viac, ktoré prepravuje.

24

Na jednej strane článok 2 ods. 1 písm. a) bod i) tohto nariadenia spresňuje, že pojem „peňažné prostriedky v hotovosti“ v zmysle uvedeného nariadenia zahŕňa menu.

25

Na druhej strane treba tieto ustanovenia vykladať s prihliadnutím na odôvodnenie 4 nariadenia 2018/1672, z ktorého vyplýva, že toto nariadenie má za cieľ najmä vymedziť pojem „vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu“, ktorý sa uvádza v nariadení 1889/2005, pričom toto posledné uvedené nariadenie stanovuje, že za rovnakých okolností sa systém kontroly peňažných prostriedkov v hotovosti uplatňuje na sumu 10000 eur alebo jej ekvivalent v iných menách. Z toho vyplýva, že nariadenie 2018/1672 zachovalo, ale spresnilo takýto systém kontroly, a najmä prahové hodnoty, ktoré podmieňujú jeho uplatňovanie.

26

V dôsledku toho sa oznamovacia povinnosť stanovená v článku 3 ods. 1 nariadenia 2018/1672 uplatňuje na situáciu fyzickej osoby, ktorá vstupuje do Únie alebo Úniu opúšťa a ktorá prepravuje sumu peňažných prostriedkov v hotovosti pozostávajúcu z iných mien ako euro, ak má táto peňažná suma hodnotu 10000 eur alebo viac.

27

Keďže však žiadne ustanovenie nariadenia 2018/1672 nespresňuje výmenný kurz, ktorý sa má použiť na stanovenie hodnoty takejto sumy v eurách, prináleží členským štátom, aby tento kurz určili.

28

V rozsahu, v akom členské štáty pri určovaní tohto kurzu vykonávajú nariadenie 2018/1672, a teda právo Únie, musia tieto členské štáty vykonávať svoje právomoci spôsobom, ktorý zachováva potrebný účinok ustanovení, ktoré toto nariadenie stanovuje, a ktorý rešpektuje práva, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z právneho poriadku Únie, a to v situáciách, na ktoré sa tento poriadok vzťahuje [pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 2024, G (Poplatky za predčasnú výpoveď zmluvy), C‑371/22 , EU:C:2024:21 , bod 50 ].

29

V tejto súvislosti na rozdiel od stanoviska, ktoré zastáva MTA vo veci samej, členské štáty nie sú na účely tohto určenia povinné dodržiavať článok 53 CKÚ ani články 48 a 146 vykonávacieho nariadenia k CKÚ. Článok 1 CKÚ totiž spresňuje, že týmto nariadením sa ustanovujú všeobecné pravidlá a postupy uplatniteľné na tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie alebo je z neho prepravený. Ako však uviedla generálna advokátka v bodoch 38 až 50 svojich návrhov, suma v hotovosti pozostávajúca z mien, ktoré sa na peňažnom trhu považujú za ekvivalent meny, nepredstavuje tovar v zmysle ustanovení CKÚ, takže vyššie uvedené ustanovenia nemožno v žiadnom prípade uplatniť na prepravu súm peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré pozostávajú z iných mien ako euro, fyzickými osobami.

30

Naproti tomu treba na jednej strane uviesť, že článok 3 ods. 1 nariadenia 2018/1672 stanovuje prahovú hodnotu, do ktorej môžu fyzické osoby prepravovať určitú peňažnú sumu bez toho, aby ju museli oznámiť, na 10000 eur, pričom táto suma predstavuje veľmi presnú hodnotu. Za týchto podmienok by bol narušený potrebný účinok tohto ustanovenia, ak by si členské štáty mohli zvoliť výmenný kurz, ktorý nemôže odrážať skutočnú hodnotu dotknutej meny. Hoci teda nevyhnutne neexistuje jediný výmenný kurz uplatniteľný na tú istú menu, na to, aby bol zvolený kurz platný, musí prinajmenšom zodpovedať jednému z výmenných kurzov skutočne a často uplatňovaných na výmenné transakcie s touto menou v eurách.

31

Na druhej strane zásada právneho štátu, na ktorej je Únia založená, ako to zaručuje článok 2 ZEÚ, a ktorej zásada právnej istoty predstavuje jednu zo základných podmienok, ktoré sú preto členské štáty povinné dodržiavať, vyžaduje najmä to, aby osoby podliehajúce súdnej právomoci mali možnosť s istotou a jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti. To znamená, že na to, aby sa opatrenia prijaté členskými štátmi na vykonanie práva Únie mohli uplatňovať voči osobám podliehajúcim súdnej právomoci, musia byť jasné, presné a predvídateľné vo svojich účinkoch, aby sa tak dotknuté osoby mohli orientovať v právnych situáciách a vzťahoch v rámci právneho poriadku Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. marca 2020, Hungeod a i., C‑496/18 a C‑497/18 , EU:C:2020:240 , bod 93 , ako aj z 22. februára 2022, Stichting Rookpreventie Jeugd a i., C‑160/20 , EU:C:2022:101 , body 41 , 42 a 45 ), a okrem toho aj voľne a ľahko dostupné.

32

Pokiaľ preto ide o uplatnenie článku 3 ods. 1 nariadenia 2018/1672, je nesporné, že každému členskému štátu prináleží rozhodnúť o výmennom kurze, ktorý sa použije na určenie hodnoty v eurách sumy v hotovosti pozostávajúcej z iných mien ako euro, pokiaľ zvolený kurz zodpovedá jednému z kurzov skutočne a často uplatňovaných v praxi na výmenné transakcie s dotknutou menou v eurách. Na to, aby výmenný kurz, ktorý má dotknutý členský štát v úmysle stanoviť, bolo možné uplatňovať voči dotknutým osobám, ktoré vstupujú do Únie alebo ktoré Úniu opúšťajú, však musí byť tento kurz určený predovšetkým jasným, zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom tak, aby tieto osoby mohli jednoznačne vedieť, že práve tento kurz sa uplatňuje na účely určenia, či majú povinnosť oznámiť peňažné prostriedky v hotovosti, ktoré prepravujú.

33

Informácia týkajúca sa uvedeného výmenného kurzu musí byť navyše pre uvedené osoby ľahko a voľne dostupná, čo najmä znamená, že sa s ňou môžu bezplatne oboznámiť, a ak sa na účely určenia tohto kurzu odkazuje na informácie uverejnené na internetovej stránke, tieto osoby sa nemusia sa na tejto stránke registrovať. Naproti tomu takáto povinnosť prístupnosti neukladá členským štátom povinnosť oznámiť každej fyzickej osobe, ktorá vstupuje do Únie alebo ktorá Úniu opúšťa, výmenný kurz uplatniteľný na každú z existujúcich mien, ale stačí, ak sú potrebné informácie dostupné každému cestujúcemu, ktorý sa chce informovať o uplatniteľnej právnej úprave.

34

Pokiaľ ide napokon o predvídateľnosť zvoleného výmenného kurzu, ktorú vyžaduje zásada právnej istoty, treba zdôrazniť, že cieľom článku 3 ods. 1 nariadenia 2018/1672 nie je zakázať prepravu súm peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré pozostávajú z iných mien ako euro a ktorých hodnota sa rovná alebo je vyššia ako 10000 eur, ale len uložiť v tejto situácii oznamovaciu povinnosť. Vzhľadom na to, že dotknuté osoby môžu vyhodnotiť už v okamihu, keď vstupujú na územie Únie alebo ho opúšťajú, či takúto povinnosť musia splniť, na splnenie požiadavky predvídateľnosti zvoleného kurzu stačí, aby dotknutý členský štát umožnil týmto osobám s istotou sa oboznámiť s kurzom uplatniteľným v takom okamihu, a teda určiť už v okamihu, keď vstupujú na územie Únie alebo ho opúšťajú, či musia oznámiť peňažné prostriedky, ktoré prepravujú.

35

Pokiaľ ide o spor vo veci samej, vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či rozhodnutie dotknutého členského štátu použiť na účely uplatnenia článku 3 ods. 1 nariadenia 2018/1672 výmenný kurz ukrajinskej hrivny k euru, uverejnený na internetovej stránke www.xe.com v čase skutkových okolností, spĺňalo tieto podmienky. Súdny dvor mu však môže s cieľom usmerniť ho pri tomto posúdení poskytnúť všetky výkladové prvky patriace do rámca práva Únie, ktoré by pre neho mohli byť užitočné (pozri analogicky rozsudok zo 7. apríla 2022, Berlin Chemie A. Menarini, C‑333/20 , EU:C:2022:291 , bod 46 ).

36

V prejednávanej veci, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, predovšetkým zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že informácie uvedené na internetovej stránke www.xe.com naznačujú, že tam uverejnené výmenné kurzy sú kurzy uplatňované na rôznych peňažných trhoch, takže kurzy uverejnené na tejto stránke zodpovedajú kurzom skutočne a často uplatňovaným na výmenné transakcie, a v dôsledku toho si dotknutý členský štát mohol zvoliť takéto kurzy na účely uplatnenia oznamovacej povinnosti stanovenej v článku 3 ods. 1 nariadenia 2018/1672.

37

Ďalej, ako v podstate zdôraznila generálna advokátka v bode 68 svojich návrhov, orgány dotknutého členského štátu uviedli na svojej internetovej stránke – čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu –, že výmenné kurzy uverejnené na stránke www.xe.com sú kurzy, ktoré majú používať fyzické osoby, ktoré vstupujú do Únie alebo ju opúšťajú, na účely určenia, či sa na ne vzťahuje oznamovacia povinnosť stanovená v tomto článku 3 ods. 1.

38

Okrem toho sa tiež zdá, že informácie o výmennom kurze uverejnené na tejto internetovej stránke sú bezplatne a voľne dostupné, najmä preto, že na prístup k nim nie je potrebná žiadna registrácia, čo takisto prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

39

Naproti tomu spis predložený Súdnemu dvoru neobsahuje žiadne údaje o tom, či výmenné kurzy uvedené na stránke www.xe.com sú stanovené na určité časové obdobia alebo neustále kolíšu, a či v dôsledku toho žalobkyňa vo veci samej mohla v okamihu, keď sa rozhodla neoznámiť peňažné prostriedky v hotovosti, ktoré prepravovala, s istotou určiť, že sa na ňu vzťahuje oznamovacia povinnosť stanovená v článku 3 ods. 1 nariadenia 2018/1672.

40

Z uvedeného však – vzhľadom na rozsah zásady právnej istoty za predpokladu, že by výmenný kurz, o ktorý ide v prejednávanej veci, neustále kolísal – vyplýva len to, že žalobkyni vo veci samej by sa malo priznať právo odvolávať sa na najvýhodnejší výmenný kurz ukrajinskej hrivny k euru uverejnený na internetovej stránke www.xe.com počas krátkeho časového obdobia okolo okamihu, keď – ako sa možno dôvodne domnievať – žalobkyňa vo veci samej prijala rozhodnutie vstúpiť do Únie bez toho, aby oznámila sumu peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré prepravovala.

41

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 nariadenia 2018/1672 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby na účely určenia, či sa uplatňuje oznamovacia povinnosť stanovená v tomto ustanovení, členský štát stanovil hodnotu sumy v hotovosti pozostávajúcej z iných mien ako euro, na ktorých výmenu ECB nezverejňuje referenčný výmenný kurz, tak, že vychádzal z kurzu uvedeného na internetovej stránke ako z kurzu, ktorý odráža paritu medzi eurom a príslušnou menou v okamihu, keď dotknutá osoba vstúpila na územie Únie alebo ho opustila, aj keď je tento kurz vyšší ako kurz uvedený na inej internetovej stránke, za predpokladu, že:

po prvé tento kurz zodpovedá jednému z kurzov, ktoré sa skutočne a často uplatňujú na výmenné transakcie s dotknutou menou v eurách,

po druhé dotknutý členský štát označil uvedený kurz jasným, zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom za kurz uplatniteľný na tento účel,

po tretie informácia týkajúca sa tohto kurzu je voľne a ľahko dostupná a

po štvrté dotknuté osoby sa tak s týmto kurzom mohli s istotou oboznámiť najneskôr v okamihu, keď vstúpili na územie Únie alebo ho opustili.

O trovách

42

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1672 z 23. októbra 2018 o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1889/2005,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby na účely určenia, či sa uplatňuje oznamovacia povinnosť stanovená v tomto ustanovení, členský štát stanovil hodnotu sumy v hotovosti pozostávajúcej z iných mien ako euro, na ktorých výmenu Európska centrálna banka (ECB) nezverejňuje referenčný výmenný kurz, tak, že vychádzal z kurzu uvedeného na internetovej stránke ako z kurzu, ktorý odráža paritu medzi eurom a príslušnou menou v okamihu, keď dotknutá osoba vstúpila na územie Európskej únie alebo ho opustila, aj keď je tento kurz vyšší ako kurz uvedený na inej internetovej stránke, za predpokladu, že:

po prvé tento kurz zodpovedá jednému z kurzov, ktoré sa skutočne a často uplatňujú na výmenné transakcie s dotknutou menou v eurách,

po druhé dotknutý členský štát označil uvedený kurz jasným, zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom za kurz uplatniteľný na tento účel,

po tretie informácia týkajúca sa tohto kurzu je voľne a ľahko dostupná a

po štvrté dotknuté osoby sa tak s týmto kurzom mohli s istotou oboznámiť najneskôr v okamihu, keď vstúpili na územie Únie alebo ho opustili.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: estónčina.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-745/23 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik