C-746/23

62023CJ0746

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 13. marca 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem ‚pomoc‘ – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca poskytnutie opatrenia v prospech podnikov pôsobiacich v odvetví zlievania ocele v prípade čiastočného alebo úplného zatvorenia ich výrobných závodov – Finančný príspevok – Výhoda“

V spojených veciach C‑746/23 a C‑747/23,

ktorých predmetom sú dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) z 29. novembra 2023 a doručené Súdnemu dvoru 5. decembra 2023, ktoré súvisia s konaniami:

Direzione generale per l’incentivazione delle attività imprenditoriali del Ministero dello Sviluppo economico,

Dipartimento per lo Sviluppo e la Coesione economica del Ministero dello Sviluppo economico,

Direzione generale per l’incentivazione delle attività imprenditoriali del Ministero dello Sviluppo economico‑Divisione X,

za účasti:

Fonderia di Torbole SpA,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

Cividale SpA a Flag Srl, v zastúpení: S. Grassani a S. Mendolia, avvocati,

–

Duferco Italia Holding SpA a Duferco Sertubi SpA, v zastúpení: S. Grassani a S. Mendolia, avvocati,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Fiorentino, avvocato dello Stato,

–

2

Tieto návrhy boli podané v rámci dvoch sporov, a to medzi spoločnosťami Cividale SpA a Flag Srl vo veci C‑746/23, a spoločnosťami Duferco Italia Holding SpA a Duferco Sertubi SpA vo veci C‑747/23 na jednej strane a Ministero dello Sviluppo economico (Ministerstvo pre hospodársky rozvoj, Taliansko) (ďalej len „MISE“), Direzione generale per l’incentivazione delle attività imprenditoriali del Ministero dello Sviluppo economico (Generálne riaditeľstvo MISE pre podnikateľské stimuly, Taliansko), Dipartimento per lo Sviluppo e la Coesione economica del Ministero dello Sviluppo economico (oddelenie MISE pre hospodársky rozvoj a súdržnosť, Taliansko) a Direzione generale per l’incentivazione delle attività imprenditoriali del Ministero dello Sviluppo economico‑Divisione X (Generálne riaditeľstvo MISE pre podnikateľské stimuly – odbor X, Taliansko) na druhej strane, vo veci zákonnosti rozhodnutí, ktorým MISE schválilo v prospech spoločností Flag a Duferco Sertubi vyplatenie finančných príspevkov spojených s ich účasťou na programe reorganizácie zlievarenského odvetvia v nižšej sume, ako bola predtým a predbežne stanovená.

Právny rámec

Právo Únie

3

Nariadenie č. 659/1999 bolo nahradené nariadením Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúcim podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 ZFEÚ ( Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9 ). Vzhľadom na čas, keď nastali skutkové okolnosti sporu vo veci samej, sa však na tento spor naďalej uplatňujú ustanovenia nariadenia č. 659/1999.

„Pomoc úradne oznamovaná podľa článku 2 (1) nenadobudne účinnosť prv ako Komisia prijme alebo sa má za to, že prijala rozhodnutie, ktoré túto pomoc schvaľuje.“

6

Podľa článku 8 ods. 1 tohto nariadenia:

„Daný členský štát môže stiahnuť oznámenie v zmysle článku 2 v riadnom čase, predtým ako Komisia vykoná rozhodnutie podľa článku 4 alebo 7.“

Talianske právo

Zákon č. 273/2002

…“

Ministerská vyhláška č. 73/2004

8

Článok 2 decreto č. 73 – Regolamento recante norme di attuazione dell’articolo 12 della legge 12 dicembre 2002, n. 273, concernente il sostegno del programma nazionale di razionalizzazione del comparto delle fonderie di ghisa e di acciaio (ministerská vyhláška č. 73 – vykonávací predpis k článku 12 zákona č. 273/2002 o podpore národného programu reorganizácie v oblasti zlievania liatiny a ocele) z 13. januára 2004 (GURI č. 69 z 23. marca 2004), v znení uplatniteľnom na spory vo veci samej (ďalej len „ministerská vyhláška č. 73/2004“), stanovuje:

„1. Na účely reorganizácie odvetvia [v oblasti zlievania liatiny a ocele] z dôvodu nadmernej výrobnej kapacity vo výrobnom systéme sa podporujú programy na fyzické zničenie zariadení a strojov tvoriace výrobný cyklus s následným zatvorením výrobného závodu. …

2. Miera príspevku sa vzťahuje na vyššiu z dvoch hodnôt stanovených v oznámení Európskej únie EÚ C(2002) 315 zo 7. marca 2002, a to ‚príspevková marža na fixné náklady‘ a ‚zostatková hodnota zariadení, ktoré sa majú zošrotovať‘ a zodpovedá výške

b)

zostatková účtovná hodnota zariadení, ktoré sa majú zošrotovať po odpočítaní odpisov k 31. decembru 2002.

…

5. Podniky, ktoré žiadajú o finančný príspevok, sú tiež povinné:

a)

vykonať reštrukturalizáciu súvah audítorskými spoločnosťami podľa schémy uvedenej v prílohe D;

6. Zničenie výrobných zariadení spočíva v rozrezaní častí zariadení uvedených v prílohe C. Náklady na tieto činnosti sa odpočítajú od výnosu z predaja šrotu.

…

8. Výnosy z predaja šrotu získané podnikmi, ktoré podali žiadosť o príspevok, po odpočítaní nákladov vynaložených v súvislosti s rezaním plameňom a demontážou zariadení, sa odvedú do príjmov štátneho rozpočtu, a to v každom prípade po prijatí celého príspevku určeného na fyzické zničenie zariadení. …“

9

Článok 9 tejto ministerskej vyhlášky stanovuje:

„1. Podnikom prijímajúcim finančné príspevky sa zakazuje obnoviť zrušenú výrobnú kapacitu do piatich rokov odo dňa ich vyplatenia.

Článok 2 decreto – Definizione dei criteri applicativi del regolamento attuativo 13 gennaio 2004, n. 73, per l’attribuzione dei benefici previsti in favore del comparto delle fonderie di ghisa e di acciaio, previsto dall’articolo 12 della legge 12 dicembre 2002, n. 273 (dekrét o vymedzení kritérií uplatňovania ministerskej vyhlášky č. 73/2004 o priznaní výhod v prospech v odvetvia zlievania liatiny a ocele podľa článku 12 zákona č. 273/2002), zo 6. februára 2006 (GURI č. 36 z 13. februára 2006), v znení uplatniteľnom na spory vo veci samej (ďalej len „ministerská vyhláška zo 6. februára 2006“), stanovuje:

„Náhrada škody uvedená v článku 1 sa vypláca po výmaze dotknutého podniku z obchodného registra podľa článku 2495 codice civile (Občiansky zákonník) alebo, v prípade podnikov pozostávajúcich z viacerých odvetví činnosti, po prevode zlievarenského odvetvia činnosti na iný novozaložený podnik, ktorý po vykonaní činností a povinností súvisiacich s fyzickým zničením zariadení, ukončí činnosť. V každom prípade táto náhrada škody nemôže byť vyplatená, ak tieto zariadenia nebudú zničené v lehote jedného roka odo dňa uverejnenia tejto ministerskej vyhlášky v Gazzetta ufficiale della Repubblica italiana .“

Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

Vec C‑746/23

11

Flag, spoločnosť pôsobiaca v odvetví zlievania liatiny a ocele, ktorá je vo výlučnom vlastníctve spoločnosti Cividale, vlastnila zlievareň v Marcone (Taliansko), ktorá pozostávala z dvoch samostatných výrobných jednotiek.

15

Rozhodnutím riaditeľa zo 17. apríla 2009 Direzione generale per la politica industriale e la competitività del Ministero dello Sviluppo economico (Generálne riaditeľstvo MISE pre priemyselnú politiku a konkurencieschopnosť, Taliansko) potvrdilo, že výška finančného príspevku, ktorý sa má vyplatiť spoločnosti Flag, sa má určiť v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 2 a 3 ministerskej vyhlášky č. 73/2004.

16

Rozhodnutím z 29. mája 2013 však MISE povolilo vyplatiť spoločnosti Flag len sumu 200000 eur podľa právnej úpravy Únie týkajúcej sa štátnej pomoci de minimis .

17

Cividale a Flag podali proti tomuto rozhodnutiu žalobu, v ktorej namietali najmä porušenie článkov 107 a 108 ZFEÚ, ako aj nariadenia č. 659/1999. Podľa týchto dvoch spoločností finančný príspevok, o ktorý ide vo veci samej, nie je štátnou pomocou, ale len kompenzáciou, ktorá neposkytuje žiadnu hospodársku výhodu.

Cividale a Flag podali proti rozhodnutiu Tribunale amministrativo regionale per il Veneto (Regionálny správny súd pre Benátsko) odvolanie na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), ktorá je vnútroštátnym súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tvrdia najmä, že finančný príspevok, o ktorý ide vo veci samej, nemožno kvalifikovať ako štátnu pomoc, keďže neposkytuje žiadnu podstatnú výhodu a nemôže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi ani narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu, a teda nespĺňa podmienky stanovené v článku 107 ZFEÚ. Na podporu tejto argumentácie predovšetkým tvrdia, že vyplatenie tohto finančného príspevku je podmienené definitívnym fyzickým zničením dotknutých výrobných zariadení a ukončením činnosti subjektu, ktorý je ich vlastníkom. Finančný príspevok ďalej podľa nich predstavuje len kompenzáciu za stratu výrobnej kapacity tohto subjektu. Napokon jeho výška určená v súlade s kritériami výpočtu stanovenými v ministerských vyhláškach č. 73/2004 a zo 6. februára 2006 je zjavne nižšia ako hodnota zničených zariadení, vzhľadom na ich výrobnú kapacitu.

21

Vnútroštátny súd sa pýta, či sa má finančný príspevok, o ktorý ide vo veci samej, považovať za štátnu pomoc v zmysle práva Únie. Zastáva názor, že je ťažké určiť, aká je ekonomická výhoda získaná podnikom, ktorý je príjemcom takéhoto finančného príspevku, a to o to viac, keď, ako je to v prejednávanej veci, tento príspevok nezodpovedá trhovej hodnote demontovaného zariadenia a jeho schopnosti vytvárať príjmy.

22

Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza nasledujúce skutočnosti. Zdá sa, že pojem štátna pomoc v zmysle práva Únie predpokladá, že podnik, ktorý je príjemcom pomoci, naďalej existuje. Finančný príspevok, o aký ide vo veci samej, sa pritom vypláca ako protihodnota za fyzické zničenie výrobných zariadení a súčasné ukončenie činnosti alebo dotknutého odvetvia činnosti podniku, ktorý vlastní tieto zariadenia a je príjemcom tohto finančného príspevku. Toto opatrenie má teda formu opatrenia, ktoré má uľahčiť ukončenie činnosti tohto podniku alebo jedného z odvetví jeho činnosti.

26

Tento súd napokon zastáva názor, že je možné odlíšiť opatrenie stanovené v článku 2 ods. 2 písm. a) ministerskej vyhlášky č. 73/2004 od opatrenia stanoveného v článku 2 ods. 2 písm. b) tejto ministerskej vyhlášky, keďže toto posledné uvedené ustanovenie stanovuje finančný príspevok vo výške 60 %. Toto posledné uvedené ustanovenie totiž stanovuje vyplatenie finančného príspevku obmedzeného na 60 % jednej z dvoch hodnôt uvedených v tomto článku 2 ods. 2 v prospech podniku, ktorý demontuje dotknuté zariadenia a ukončí svoju činnosť bez toho, aby uzavrel dohodu s iným subjektom o pokračovaní výroby a prevzatí zamestnancov, pričom zákazníci, ktorých si tento podnik ponechal, sa voľne rozdelia medzi podniky dotknutého odvetvia.

Vec C‑747/23

27

Duferco Sertubi požiadala o účasť na programe, o ktorý ide vo veci samej, bez toho, aby uzavrela zmluvu s iným podnikom v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) ministerskej vyhlášky č. 73/2004. Požiadala teda o finančný príspevok vo výške 60 % stanovený v článku 2 ods. 2 písm. b) tejto ministerskej vyhlášky. Okrem tejto skutočnosti sú skutkové okolnosti a odôvodnenie uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑747/23 analogické skutkovým okolnostiam uvedeným v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑746/23.

28

29

Svojimi dvoma otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že ide o „štátnu pomoc“ v prípade finančných príspevkov stanovených v rámci programu reorganizácie, ktoré môžu využiť podniky v odvetví zlievania zliatiny a ocele, buď vo výške 100 % účtovnej hodnoty výrobných zariadení demontovaných žiadajúcim podnikom, po odpočítaní už vykonaných odpisov alebo aktualizovanej hodnoty príspevkovej marže na fixné náklady týchto zariadení za obdobie pred prijatím tohto programu, ak je táto posledná uvedená hodnota vyššia, pokiaľ je zníženie výrobnej kapacity spojené so zlúčením alebo dohodami medzi podnikmi tohto odvetvia, z ktorých jeden je týmto žiadajúcim podnikom, zabezpečujúcimi okrem iného primerané riešenia problémov so zamestnanosťou, alebo vo výške 60 % z vyššej z týchto dvoch hodnôt, ak ide len o demontovanie výrobných zariadení tohto žiadajúceho podniku.

30

Na úvod treba konštatovať, ako je uvedené v bode 27 tohto rozsudku, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑747/23 jasne vyplýva, že žiadosť spoločnosti Duferco Sertubi o priznanie finančného príspevku, o ktorý ide vo veci samej, bola podaná na základe článku 2 ods. 2 písm. b) ministerskej vyhlášky č. 73/2004. Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí talianska vláda, druhá prejudiciálna otázka nemá hypotetickú povahu, a preto je prípustná.

31

V rámci tohto spresnenia treba pripomenúť, že notifikačná povinnosť predstavuje jeden zo základných prvkov systému kontroly zavedeného Zmluvou o FEÚ v oblasti štátnej pomoci. V rámci tohto systému majú členské štáty povinnosť jednak oznámiť Komisii akékoľvek opatrenie smerujúce k zavedeniu alebo zmene pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a jednak nevykonať také opatrenie v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, ako je spresnené v článku 2 nariadenia č. 659/1999, pokiaľ táto inštitúcia Únie nerozhodla o danom opatrení s konečnou platnosťou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. novembra 2020, Viasat Broadcasting UK, C‑445/19 , EU:C:2020:952 , bod 19 a citovanú judikatúru, a z 28. októbra 2021, Eco Fox a i., C‑915/19 až C‑917/19 , EU:C:2021:887 bod 37, ako aj citovanú judikatúru).

35

V prvom rade z bodu 33 tohto rozsudku vyplýva, že sa nevyžaduje, aby opatrenie pomoci malo skutočný vplyv na obchod medzi členskými štátmi alebo aby skutočne narušilo hospodársku súťaž. Stačí, ak toto opatrenie môže tento obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž (rozsudok zo 7. marca 2024, Fallimento Esperia a GSE, C‑558/22 , EU:C:2024:209 , bod 64 , ako aj citovaná judikatúra). Okrem toho takáto podmienka je splnená, ak v čase nadobudnutia účinnosti opatrenia pomoci na dotknutom trhu existuje efektívna hospodárska súťaž na to, aby zásah zo strany štátu alebo zo štátnych prostriedkov mohol ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. januára 2023, DOBELES HES, C‑702/20 a C‑17/21 , EU:C:2023:1 , bod 51 , ako aj citovanú judikatúru), pričom nie je potrebné, aby sa podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, samy zúčastňovali na obchode medzi členskými štátmi (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2015, Eventech, C‑518/13 , EU:C:2015:9 , bod 67 a citovanú judikatúru).

36

Neexistuje totiž hranica alebo percentuálna úroveň, pod ktorými možno tvrdiť, že obchod medzi členskými štátmi nie je ovplyvnený. Relatívne nízka úroveň pomoci alebo relatívne malá veľkosť podniku, ktorý je príjemcom pomoci, a priori nevylučujú možnosť, že obchod medzi členskými štátmi bude ovplyvnený (rozsudok zo 14. januára 2015, Eventech, C‑518/13 , EU:C:2015:9 , bod 68 a citovaná judikatúra).

37

V prejednávanej veci je nesporné, že odvetvie zlievania zliatiny a ocele bolo otvorené hospodárskej súťaži a bolo predmetom cezhraničného obchodu v čase realizácie programu stanovujúceho finančné príspevky, o ktoré ide vo veci samej.

41

Poskytnuté výhody tak môžu vyplývať z pozitívnych plnení, akými sú subvencie, ale aj zo zásahov, ktoré rôznymi formami znižujú náklady, ktoré obvykle zaťažujú rozpočet podniku (rozsudok z 27. januára 2022, Sātiņi‑S, C‑238/20 , EU:C:2022:57 , bod 42 a citovaná judikatúra).

42

Naopak pojem „pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ nemôže zahŕňať opatrenie poskytnuté podniku zo štátnych prostriedkov, ak by tento podnik mohol za okolností zodpovedajúcich bežným trhovým podmienkam získať rovnakú výhodu. Podmienky, za ktorých bola takáto výhoda poskytnutá, sa v zásade posudzujú na základe zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, iba žeby nebolo vôbec možné porovnať konanie štátu, o ktoré ide v danom prípade, s konaním súkromného subjektu, pretože toto konanie je neoddeliteľne spojené s existenciou infraštruktúry, ktorú by žiadny súkromný subjekt nikdy nemohol vytvoriť, alebo že štát koná ako v postavení orgánu verejnej moci (rozsudok zo 17. novembra 2022, Volotea a easyJet/Komisia, C‑331/20 P a C‑343/20 P , EU:C:2022:886 , bod 108 , ako aj citovaná judikatúra). Inak povedané, uplatniteľnosť kritéria súkromného hospodárskeho subjektu závisí v konečnom dôsledku od toho, či dotknutý členský štát poskytne ekonomickú výhodu podniku ako súkromný subjekt, a nie ako orgán verejnej moci. Súdny dvor už mal príležitosť zdôrazniť, že relevantné môžu byť predovšetkým povaha a predmet predmetného opatrenia, kontext, do ktorého patrí, ako aj sledovaný cieľ a pravidlá, ktorým toto opatrenie podlieha (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P , EU:C:2012:318 , body 81 a 86 , ako aj citovanú judikatúru, a z 19. decembra 2019, Arriva Italia a i., C‑385/18 , EU:C:2019:1121 , bod 73 ).

46

Po tretie treba uviesť, že podľa vnútroštátneho súdu sa výška finančného príspevku, o ktorý ide vo veci samej, vypočíta v závislosti od účtovnej hodnoty výrobných zariadení zničených žiadajúcim podnikom, po odpočítaní už vykonaných odpisov, alebo ak je hodnota vyššia ako predchádzajúca, od aktualizovanej hodnoty príspevkovej marže na fixné náklady týchto zariadení za obdobie predchádzajúce obdobiu programu, ktorým sa tieto finančné príspevky zaviedli.

47

Zdá sa, že vnútroštátny súd z toho vyvodzuje, že finančné príspevky, o ktoré ide vo veci samej, sú nižšie ako skutočná hodnota demontovaných výrobných jednotiek, pričom táto hodnota sa musí vypočítať za bežných trhových podmienok kumuláciou hodnoty investície, ktorú predstavuje demontovaná výrobná jednotka, a hodnoty vyplývajúcej zo schopnosti tejto jednotky vytvárať príjmy.

48

Takáto skutočnosť však v prejednávanej veci nestačí na vylúčenie existencie výhody v zmysle článku 107 ZFEÚ. Nie je totiž vôbec možné, aby sa výrobná jednotka mohla previesť za cenu, ktorá by odrážala jej skutočnú hodnotu, ak je dotknutý trh, ako je to v prejednávanej veci, charakterizovaný nadprodukciou. Zdá sa teda pravdepodobné, že finančné príspevky vyplatené v rámci programu, o aký ide vo veci samej, ktorého cieľom je povzbudiť podniky, aby demontovali niektoré výrobné jednotky na trhu charakterizovanom nadprodukciou, by boli ekonomicky výhodnejšie ako protihodnota, ktorú by tieto podniky mohli získať za podmienok, ktoré sú vlastné takému trhu, za to, že by sa zbavili týchto jednotiek.

52

Na položené otázky preto treba odpovedať tak, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že finančné príspevky stanovené v rámci programu reorganizácie, ktoré môžu využiť podniky v odvetví zlievania zliatiny a ocele, buď vo výške 100 % účtovnej hodnoty výrobných zariadení demontovaných žiadajúcim podnikom, po odpočítaní už vykonaných odpisov alebo aktualizovanej hodnoty príspevkovej marže na fixné náklady týchto zariadení za obdobie pred prijatím tohto programu, ak je táto posledná uvedená hodnota vyššia, pokiaľ je zníženie výrobnej kapacity spojené so zlúčením alebo dohodami medzi podnikmi tohto odvetvia, z ktorých jeden je týmto žiadajúcim podnikom, zabezpečujúcimi okrem iného primerané riešenia problémov so zamestnanosťou, alebo vo výške 60 % z vyššej z týchto dvoch hodnôt, ak ide len o demontovanie výrobných zariadení tohto žiadajúceho podniku, priznávajú hospodársku výhodu, ktorá môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a hospodársku súťaž, pod podmienkou, že sa preukáže, že tento podnik by nemohol získať rovnakú výhodu za okolností zodpovedajúcich obvyklým podmienkam dotknutého trhu a že na tomto trhu existuje účinná hospodárska súťaž.

O trovách

53

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.