C-753/23

62023CJ0753

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 27. februára 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Dočasná ochrana v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb – Smernica 2001/55/ES – Články 8 a 11 – Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2022/382 – Po sebe nasledujúce žiadosti o povolenie na pobyt na účely priznania dočasnej ochrany vo viacerých členských štátoch – Posúdenie následnej žiadosti – Právo na účinný prostriedok nápravy“

Vo veci C‑753/23 [Krasiliva] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Nejvyššího správního soudu (Česká republika) z 30. novembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 7. decembra 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, A. Edelmannová a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 8 ods. 1 a článku 11 smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov ( Ú. v. ES L 212, 2001, s. 12 ; Mim. vyd. 19/004, s. 162), ako aj článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi A. N., ukrajinskou štátnou príslušníčkou, a Ministerstvem vnitra (Česká republika) vo veci udelenia povolenia na pobyt v rámci dočasnej ochrany stanovenej smernicou 2001/55.

Právny rámec

Právo Únie

„1. Skutočnosť, že došlo k hromadnému prílevu vysídlencov sa stanoví v rozhodnutí Rady [Európskej únie], prijatom kvalifikovanou väčšinou na návrh [Európskej K]omisie, ktorá tiež preskúma každú žiadosť členského štátu, aby predložila návrh Rade.

2. Návrh Komisie obsahuje prinajmenšom:

a)

popis špecifických skupín osôb, na ktoré sa bude vzťahovať dočasná ochrana;

b)

dátum, kedy dočasná ochrana nadobudne účinnosť;

dátum, kedy dočasná ochrana nadobudne účinnosť;

c)

informácie od členských štátov o ich kapacite pre prijatie;

d)

informácie od Komisie, UNHCR [Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov] a ďalších relevantných medzinárodných organizácií.“

5

„Členský štát príjme späť na svoje územie osobu požívajúcu dočasnú ochranu v prípade, ak zmienená osoba zostane alebo sa snaží o nepovolený vstup na územie iného členského štátu počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie rady uvedené v článku 5. Členské štáty môžu na základe dvojstrannej dohody rozhodnúť o tom, že tento článok sa nebude uplatňovať.“

7

Článok 28 smernice 2001/55 stanovuje prípady, v ktorých členské štáty môžu vylúčiť osoby uvedené v tej istej smernici z poskytnutia dočasnej ochrany v zmysle tejto právnej úpravy.

8

Podľa článku 29 uvedenej smernice:

„Osoby, ktoré členský štát vylúčil z možnosti využiť dočasnú ochranu alebo zlúčenie rodiny, majú právo podať námietku v tomto členskom štáte.“

Dočasná ochrana je v súčasnej situácii najvhodnejším nástrojom. Vzhľadom na mimoriadnu a výnimočnú situáciu vrátane vojenskej invázie Ruskej federácie na Ukrajinu a rozsah hromadného prílevu vysídlených osôb by dočasná ochrana mala umožniť vysídleným osobám požívať v celej [Európskej Ú]nii harmonizované práva, ktoré poskytujú primeranú úroveň ochrany. Očakáva sa, že zo zavedenia dočasnej ochrany budú mať prospech aj členské štáty, keďže práva spojené s dočasnou ochranou obmedzujú potrebu vysídlených osôb okamžite žiadať o medzinárodnú ochranu, čím sa znižuje riziko preťaženia azylových systémov členských štátov, keďže tieto práva z dôvodu naliehavosti situácie obmedzujú formality na minimum. Okrem toho ukrajinskí štátni príslušníci majú ako cestujúci oslobodení od vízovej povinnosti po vstupe na jej územie právo voľne sa pohybovať v rámci Únie počas obdobia 90 dní. Môžu si tak zvoliť členský štát, v ktorom chcú využiť práva spojené s dočasnou ochranou a pripojiť sa k svojej rodine a priateľom v rámci významných sietí diaspór, ktoré v súčasnosti existujú v celej Únii. V praxi to uľahčí rozloženie úsilia medzi členskými štátmi, čím sa zníži tlak na vnútroštátne prijímacie systémy. Akonáhle členský štát vydá povolenie na pobyt v súlade so smernicou [2001/55], mala by osoba požívajúca dočasnú ochranu mať možnosť využívať práva vyplývajúce z dočasnej ochrany len v členskom štáte, ktorý vydal povolenie na pobyt, hoci má právo cestovať v rámci Únie 90 dní v rámci 180‑dňového obdobia. Nemala by tým byť dotknutá možnosť členského štátu kedykoľvek rozhodnúť o vydaní povolenia na pobyt osobám požívajúcim dočasnú ochranu podľa tohto rozhodnutia.“

a)

ukrajinskí štátni príslušníci s pobytom na Ukrajine pred 24. februárom 2022“.

České právo

Zákon č. 221/2003 o dočasnej ochrane cudzincov

12

Smernica 2001/55 bola do českého práva prebratá prostredníctvom zákona č. 221/2003 Sb. o dočasné ochraně cizinců.

konanie o udeľovaní a odnímaní povolenia na pobyt na účely poskytnutia dočasnej ochrany na území (ďalej len ‚povolenie na pobyt na účely poskytnutia dočasnej ochrany‘);

…“

Lex Ukrajina

14

Zákon č. 65/2022 Sb. o některých opatřeních v souvislosti s ozbrojeným konfliktem na území Ukrajiny vyvolaným invazí vojsk Ruské federace v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „lex Ukrajina“) v § 2 stanovuje, že „dočasná ochrana znamená oprávnenie na pobyt na území Českej republiky podľa zákona [č. 221/2003] o dočasnej ochrane cudzincov…“.

15

nie je podaná osobne;

b)

ju podáva cudzinec, ktorý nie je uvedený v § 3;

c)

ju podáva cudzinec, ktorý požiadal o dočasnú alebo medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte Európskej únie,

d)

A. N., ukrajinská štátna príslušníčka, vstúpila 15. júla 2022 na územie Únie. Dňa 19. júla 2022 podala žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany v Nemecku. O dva mesiace neskôr, 20. septembra 2022, podala podobnú žiadosť aj v Českej republike. Ministerstvo vnútra túto žiadosť zamietlo ako neprípustnú najmä z dôvodu, že A. N. požiadala o dočasnú ochranu alebo jej takáto ochrana bola poskytnutá v inom členskom štáte.

18

A. N. podala proti tomuto zamietnutiu žalobu na Městský soud v Praze (Česká republika). Tento súd v prvom rade usúdil, že má právomoc rozhodnúť o tejto žalobe bez ohľadu na skutočnosť, že relevantná vnútroštátna právna úprava vylučuje možnosť súdneho preskúmania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany ako neprípustnej. Tento súd konštatoval, že právo na takýto opravný prostriedok vyplýva z článku 29 smernice 2001/55 v spojení s článkom 47 Charty.

19

V druhom rade súd konštatoval jednak, že hoci A. N. podala žiadosť o priznanie dočasnej ochrany v Nemecku, táto ochrana jej doteraz nebola priznaná, a jednak, že smernica 2001/55 nestanovuje, že takáto žiadosť môže byť zamietnutá z dôvodu, že žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany bola podaná skôr v inom členskom štáte. Dôvody vylúčenia osoby z možnosti poskytnutia dočasnej ochrany sú totiž taxatívne stanovené v článku 28 smernice 2001/55, čo má za následok, že vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej nie je v súlade s právom Únie. Z týchto dôvodov Městský soud v Praze vyhovel žalobe, ktorú podala A. N., zrušil rozhodnutie Ministerstva vnútra a vec mu vrátil.

2.

Má osoba požívajúca dočasnú ochranu podľa smernice [2001/55] právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom podľa článku 47 [Charty] proti neudeleniu povolenia na pobyt členským štátom v zmysle článku 8 ods. 1 smernice Rady 2001/55/ES?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

22

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 1 smernice 2001/55 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa udelenie povolenia na pobyt uvedeného v tomto ustanovení odmietne osobe požívajúcej dočasnú ochranu uvedenú vo vykonávacom rozhodnutí 2022/382, ak táto osoba už požiadala o takéto povolenie na pobyt v inom členskom štáte. Okrem toho sa v tejto súvislosti pýta na pôsobnosť dohody členských štátov uzatvorenej v rámci prijatia vykonávacieho rozhodnutia 2022/382 o neuplatňovaní článku 11 smernice 2001/55.

26

Na základe článku 5 smernice 2001/55 prijala Rada 4. marca 2022 vykonávacie rozhodnutie 2022/382, ktorým konštatovala existenciu hromadného prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny. Nadobudnutie účinnosti tohto vykonávacieho rozhodnutia v ten istý deň malo od tohto dátumu za následok zavedenie povinnej dočasnej ochrany pre kategórie osôb uvedené v článku 2 tohto vykonávacieho rozhodnutia, najmä pre ukrajinských štátnych príslušníkov s bydliskom na Ukrajine pred 24. februárom 2022 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2024, Kaduna, C‑244/24 a C‑290/24 , EU:C:2024:1038 , bod 84 ).

27

Okrem toho z odôvodnenia 16 vykonávacieho rozhodnutia 2022/382 vyplýva, že ukrajinskí štátni príslušníci ako cestujúci oslobodení od vízovej povinnosti majú právo voľne sa pohybovať v Únii počas obdobia 90 dní po tom, ako im bol povolený vstup na jej územie, a môžu si zvoliť členský štát, v ktorom chcú využiť práva spojené s dočasnou ochranou.

28

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že osoby patriace do kategórií uvedených v článku 2 vykonávacieho rozhodnutia 2022/382 majú právo obrátiť sa na orgány členského štátu podľa svojho výberu s cieľom získať povolenie na pobyt uvedené v článku 8 ods. 1 smernice 2001/55.

32

Ako však vyplýva z vyhlásenia členských štátov uvedeného v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, toto ustanovenie sa neuplatňuje na osoby požívajúce dočasnú ochranu, ktoré patria do pôsobnosti vykonávacieho rozhodnutia 2022/382. Okrem toho z odôvodnenia 16 vykonávacieho rozhodnutia 2022/382 vyplýva, že ukrajinskí štátni príslušníci ako cestujúci oslobodení od vízovej povinnosti majú právo voľne sa pohybovať v Únii počas obdobia 90 dní po tom, ako im bol povolený vstup na jej územie, a môžu si zvoliť členský štát, v ktorom chcú využiť práva spojené s dočasnou ochranou. Uvedený článok teda nie je relevantný na účely odpovede na prvú otázku.

33

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 8 ods. 1 smernice 2001/55 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa udelenie povolenia na pobyt odmietne osobe požívajúcej dočasnú ochranu uvedenú vo vykonávacom rozhodnutí 2022/382, ak táto osoba už požiadala o takéto povolenie v inom členskom štáte, ale ešte ho nezískala.

O druhej otázke

34

Z toho vyplýva, že článok 47 Charty vyžaduje, aby rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o povolenie na pobyt podľa článku 8 ods. 1 smernice 2001/55 ako neprípustnej, teda žiadosti podanej osobou požívajúcou dočasnú ochranu v zmysle tejto smernice, mohlo byť predmetom účinného prostriedku nápravy pred súdom.

38

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 47 Charty predstavuje potvrdenie zásady účinnej súdnej ochrany. Tento článok však postačuje sám osebe a nie je potrebné ho spresňovať ustanoveniami práva Únie alebo vnútroštátneho práva, aby sa jednotlivcom priznalo právo, ktorého sa možno dovolávať ako takého. Inak to teda nemôže byť ani v prípade článku 8 ods. 1 smernice 2001/55 (pozri analogicky rozsudok zo 4. októbra 2024, Ministerstvo vnitra České republiky, Odbor azylové a migrační politiky, C‑406/22 , EU:C:2024:841 , bod 86 , ako aj citovanú judikatúru).

39

Okrem toho tento výklad nie je nijako spochybnený skutočnosťou, že článok 29 smernice 2001/55 výslovne stanovuje prístup k súdnemu preskúmaniu v dotknutom členskom štáte len pre osoby, ktoré nemajú nárok na dočasnú ochranu alebo zlúčenie rodiny v členskom štáte. Ako totiž vyplýva z úvah uvedených v bodoch 35 až 38 tohto rozsudku, z uvedeného článku nemožno a contrario vyvodiť, že len tieto osoby by mali mať prístup k takémuto súdnemu preskúmaniu.

40

Článok 8 ods. 1 smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa udelenie povolenia na pobyt odmietne osobe požívajúcej dočasnú ochranu uvedenú vo vykonávacom rozhodnutí Rady (EÚ) 2022/382 zo 4. marca 2022, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo k hromadnému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny v zmysle článku 5 smernice 2001/55/ES, a zavádza sa dočasná ochrana, ak táto osoba už požiadala o takéto povolenie v inom členskom štáte, ale ešte ho nezískala.

2.

Článok 8 ods. 1 smernice 2001/55 v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že: