C-769/23

62023CJ0769

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 18. decembra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné obstarávanie – Zmiešané obstarávanie zahŕňajúce aspekty obrany – Služby, ktoré priamo súvisia s vojenským zariadením – Smernica 2009/81/ES – Smernica 2014/24/EÚ – Určenie smernice, ktorá sa uplatňuje – Kritériá na vyhodnotenie ponúk – Článok 67 ods. 2 tretí pododsek – Zákaz používať cenu ako jediné kritérium na vyhodnotenie ponúk – Proporcionalita – Verejné obstarávanie služieb s vysokým podielom pracovnej sily“

Vo veci C‑769/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) z 5. decembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 13. decembra 2023, ktorý súvisí s konaním:

generálny advokát: R. Norkus,

tajomník: G. Chiapponi, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 30. apríla 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Mara Soc. coop. arl, v zastúpení: A. Clarizia, M. Pagliarulo a P. Ziotti, avvocati,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Biz, L. Malferrari a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 10. júla 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

3

Odôvodnenia 4, 6 až 9, 16, 17, 20 a 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES ( Ú. v. EÚ L 216, 2009, s. 76 ), stanovujú:

„(4)

Jedným z predpokladov vytvorenia európskeho trhu s obrannými zariadeniami je stanovenie vhodného legislatívneho rámca. To si v oblasti obstarávania vyžaduje koordináciu postupov zadávania zákaziek s cieľom splniť bezpečnostné požiadavky členských štátov a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy.

…

(6)

Z toho vyplývajú osobitné požiadavky predovšetkým v oblasti bezpečnosti dodávok a bezpečnosti informácií. Tieto požiadavky sa týkajú najmä nákupov zbraní, munície a vojenského materiálu pre ozbrojené sily, ako aj s nimi priamo spojených služieb a prác, ale aj niektorých zvlášť citlivých nákupov v oblasti nevojenskej bezpečnosti.

…

(16)

… Zadávanie zákaziek, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosti tejto smernice, možno z jej rozsahu vyňať, ak je to odôvodnené na základe verejnej bezpečnosti alebo potrebné na ochranu základných bezpečnostných záujmov členského štátu. Môže sa to týkať zákaziek v oblasti obrany aj bezpečnosti, ktoré si vyžadujú také krajne náročné opatrenia na bezpečnosť dodávok, alebo sú natoľko dôverné a/alebo dôležité pre národnú zvrchovanosť, že ani osobitné ustanovenia tejto smernice nepostačujú na ochranu základných bezpečnostných záujmov členských štátov, ktorých vymedzenie je výlučne v zodpovednosti členských štátov.

(17)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev by sa však možnosť využiť takéto výnimky mala vykladať takým spôsobom, aby sa účinky výnimiek nerozšírili nad rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na ochranu oprávnených záujmov, ktorú uvedené články pomáhajú zabezpečovať. Neuplatňovanie tejto smernice musí byť preto primerané sledovaným cieľom a spôsobiť čo najmenšie narušenie voľného pohybu tovaru a slobody poskytovania služieb.

Niektoré zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti sú natoľko citlivé, že napriek špecifickosti tejto smernice by nebolo vhodné ju uplatňovať. Ide o prípady obstarávaní zo strany spravodajských služieb alebo obstarávaní pre všetky druhy spravodajských činností vrátane aktivít kontrarozviedky, ako ich vymedzujú členské štáty. Rovnako ide o ďalšie obzvlášť citlivé nákupy, ktoré si vyžadujú mimoriadne vysokú mieru dôvernosti, napríklad niektoré nákupy určené na ochranu hraníc alebo boj proti terorizmu či organizovanému zločinu, nákupy týkajúce sa dekódovania, alebo nákupy osobitne určené na utajené činnosti alebo iné rovnako citlivé činnosti, ktoré vykonávajú policajné alebo bezpečnostné zložky.“

4

Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1. ‚spoločný slovník obstarávania‘ (ďalej len – ‚CPV‘) je referenčná nomenklatúra, ktorá sa používa pri zákazkách zadaných verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi, ktorá bola prijatá nariadením [Európskeho parlamentu a Rady] (ES) č. 2195/2002 [z 5. novembra 2002 o spoločnom slovníku obstarávania (CPV) ( Ú. v. ES L 340, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 06/005, s. 3)];

…

dodávky vojenských zariadení, ako aj ich častí, zložiek a/alebo montážnych celkov;

b)

dodávky citlivých zariadení vrátane akýchkoľvek častí, zložiek a/alebo montážnych celkov;

c)

práce, tovar a služby, ktoré priamo súvisia so zariadením uvedeným v písmenách a) a b) pre akékoľvek a všetky zložky jeho životného cyklu;

d)

7

Príloha I k smernici 2009/81, nazvaná „Služby uvedené v článkoch 2 a 15“, vymenúva dvadsať kategórií služieb, z ktorých desiata, nazvaná „Podporné a pomocné dopravné služby“, obsahuje referenčné čísla CPV od 63100000-0 do 63111000-0, od 63120000-6 do 63121100-4, 63122000-0, 63512000-1 a od 63520000-0 do 6370000-6. Podľa nariadenia č. 2195/2002, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 213/2008 z 28. novembra 2007 ( Ú. v. EÚ L 74, 2008, s. 1 ), referenčné čísla CPV 63100000[-]0 a 63110000[-]3 zodpovedajú službám „manipulácie s nákladom a skladovania nákladu“ a „manipulácie s nákladom“.

Smernica 2014/24

8

Odôvodnenia 89, 90 a 92 smernice 2014/24 stanovujú:

„(89)

(92)

Pri posudzovaní najlepšieho pomeru ceny a kvality by verejní obstarávatelia [mali] stanoviť ekonomické a kvalitatívne kritériá súvisiace s predmetom zákazky, ktoré použijú na tieto účely. Tieto kritériá by tak mali umožniť porovnávacie posúdenie úrovne plnenia, ktorá vyplýva z jednotlivých ponúk vzhľadom na predmet zákazky vymedzený v technických špecifikáciách. V súvislosti s najlepším pomerom ceny a kvality sa v tejto smernici uvádza neúplný zoznam možných kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré zahŕňajú environmentálne a sociálne aspekty. Verejní obstarávatelia by sa mali nabádať, aby si zvolili kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré im umožnia nadobudnúť vysoko kvalitné práce, tovar alebo služby, ktoré optimálne vyhovujú ich potrebám.

…“

9

Článok 1 smernice 2014/24, nazvaný „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, v odseku 1 stanovuje:

„Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá postupov obstarávania vykonávaných verejnými obstarávateľmi, pokiaľ ide o verejné zákazky, ako aj súťaže návrhov, ktorých predpokladaná hodnota nie je nižšia ako finančný limit stanovený v článku 4.“

…

b)

140000 EUR pre verejné zákazky na dodanie tovaru a poskytnutie služieb zadané ústrednými orgánmi štátnej správy a pre súťaže návrhov organizované týmito orgánmi;…

…“

12

Článok 15 tejto smernice s názvom „Obrana a bezpečnosť“ v odseku 1 stanovuje:

„1. V prípade zmiešaných zákaziek, ktorých predmetom je obstarávanie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ako aj obstarávanie, na ktoré sa vzťahuje článok 346 ZFEÚ alebo smernica 2009/81/ES, sa uplatňuje tento článok.

2. Ak sú jednotlivé časti danej verejnej zákazky objektívne oddeliteľné, verejní obstarávatelia sa môžu rozhodnúť zadať samostatné zákazky na jednotlivé časti alebo zadať jedinú zákazku.

Ak sa verejní obstarávatelia rozhodnú zadať samostatné zákazky na jednotlivé časti, rozhodnutie o tom, ktorý právny režim sa vzťahuje na akúkoľvek z takýchto samostatných zákaziek, sa prijme na základe charakteristických znakov príslušnej samostatnej časti.

Ak sa verejní obstarávatelia rozhodnú zadať jedinú zákazku, na určenie uplatniteľného právneho režimu sa použijú tieto kritériá:

a)

ak sa na časť danej zákazky vzťahuje článok 346 ZFEÚ, zákazku možno zadať bez uplatnenia tejto smernice, a to za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené objektívnymi dôvodmi;

Článok 18 smernice 2014/24, nazvaný „Zásady obstarávania“ v odseku 2 uvádza:

„Členské štáty prijmú vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby hospodárske subjekty pri plnení verejných zákaziek plnili uplatniteľné povinnosti v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva ustanovené v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v prílohe X.“

15

Článok 67 tej istej smernice s názvom „Kritériá na vyhodnotenie ponúk“ stanovuje:

„1. Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia týkajúce sa ceny určitého dodávaného tovaru alebo odplaty za určité poskytované služby, verejní obstarávatelia vychádzajú pri zadávaní verejných zákaziek z ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

2. Ponuka, ktorá je z pohľadu verejného obstarávateľa ekonomicky najvýhodnejšia, sa určí na základe ceny alebo nákladov použitím prístupu založeného na nákladovej efektívnosti… a môže zahŕňať najlepší pomer ceny a kvality, ktorý sa posúdi na základe kritérií, vrátane kvalitatívnych, environmentálnych a/alebo sociálnych aspektov súvisiacich s predmetom dotknutej verejnej zákazky. Takéto kritériá môže tvoriť napríklad:

Prvok nákladov môže mať aj formu pevnej ceny alebo nákladov, na základe čoho budú hospodárske subjekty súťažiť iba v súvislosti s kritériom kvality.

Členské štáty môžu ustanoviť, že verejní obstarávatelia nemôžu použiť iba cenu alebo iba náklady ako jediné kritérium na vyhodnotenie ponúk, alebo obmedziť ich použitie na určité kategórie verejných obstarávateľov alebo určité typy zákaziek.

3. Kritériá na vyhodnotenie ponúk sa považujú za súvisiace s predmetom verejnej zákazky, ak sa z akéhokoľvek hľadiska v každej [v ktorejkoľvek – neoficiálny preklad ] fáze ich životného cyklu týkajú uskutočnenia stavebných prác, dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, ktoré sa má vykonať v rámci danej zákazky, a to vrátane faktorov súvisiacich s:

a)

konkrétnym procesom výroby, poskytovania uvedených prác, tovaru alebo služieb či obchodovania s nimi, alebo

b)

Článok 50 ods. 1 decreto legislativo n. 50 – Codice dei contratti pubblici (legislatívny dekrét č. 50 – Zákonník verejného obstarávania) z 18. apríla 2016 (GURI č. 91 z 19. apríla 2016, riadna príloha č. 10), v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej (ďalej len „Zákonník verejného obstarávania“), stanovuje:

„Pri zadávaní koncesií a zákaziek na obstaranie prác a služieb, ktoré nemajú intelektuálnu povahu, s osobitným zreteľom na zákazky s vysokým podielom pracovnej sily, oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenia a výzvy obsahujú v súlade so zásadami Európskej únie osobitné sociálne doložky zamerané na podporu stability zamestnanosti zamestnaných zamestnancov, ktoré stanovujú, že úspešný uchádzač uplatní odvetvové kolektívne zmluvy… Služby s vysokým podielom pracovnej sily sú služby, pri ktorých náklady na pracovnú silu predstavujú najmenej 50 % celkovej sumy zákazky.“

17

Článok 95 Zákonníka verejného obstarávania stanovuje:

„1. Kritériá na vyhodnotenie ponúk neudeľujú verejnému obstarávateľovi neobmedzenú voľnosť pri výbere ponuky. Zaisťujú možnosť efektívnej hospodárskej súťaže a sprevádzajú ich špecifikácie, ktoré umožňujú efektívne overenie informácií, ktoré uchádzači poskytli, s cieľom posúdiť, do akej miery spĺňajú dané ponuky kritériá na ich vyhodnotenie. Verejní obstarávatelia overia správnosť informácií a dôkazov, ktoré poskytli uchádzači.

2. Bez toho, aby boli dotknuté zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia týkajúce sa ceny určitých dodávok tovaru alebo úhrady za osobitné služby, verejní obstarávatelia v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania zadávajú zákazky a organizujú súťaže návrhov a výzvy na predkladanie projektov na základe kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ktorá sa určí na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality, alebo v závislosti od ceny alebo nákladov podľa kritéria nákladovej efektívnosti, aké predstavujú napríklad náklady na životný cyklus…

zákazky na služby a dodávky vo výške rovnajúcej sa alebo vyššej ako 40000 eur, ktoré sa vyznačujú značným technologickým obsahom alebo majú inovačný charakter.

4. Kritérium najnižšej ceny možno použiť:

…

b)

v prípade služieb a dodávok so štandardizovanými vlastnosťami alebo v prípade ktorých podmienky sú definované trhom, s výnimkou služieb s vysokým podielom pracovnej sily, uvedených v odseku 3 písm. a);

…“

V tejto výzve na predkladanie ponúk bolo spresnené, že pri plnení tej istej zákazky sa musia mzdy vyplácať podľa odvetvovej kolektívnej zmluvy. Uchádzači preto nemohli ponúknuť zľavy z nákladov na pracovnú silu. Akékoľvek zľavy sa mohli týkať výlučne odmeny za službu tak, aby takýto obchodný krok znižoval iba potenciálny zisk uchádzača, a nie mzdy jeho zamestnancov.

21

Pokiaľ ide o jednu časť zákazky, ktorá sa týkala poskytovania služieb pre potreby „Aeronautica Militare area Nord“ (Letecká armáda zóny Sever) a ktorá dosahovala – vzhľadom na prípadné obnovenia – odhadovanú hodnotu 3463114,74 eura, traja uchádzači, vrátane spoločností Mara a Samir, ponúkli zľavu vo výške 100 % z odmeny za svoje služby. Za týchto podmienok sa dospelo k záveru, že ponuky týchto troch uchádzačov boli rovnocenné. Verejná zákazka bola nakoniec zadaná spoločnosti Mara na základe losovania.

22

Samir podala proti aktu o zadaní uvedenej zákazky žalobu na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko), pričom najmä tvrdila, že uplatnenie kritéria najnižšej ceny je v rozpore s uplatniteľnou právnou úpravou.

23

V prípade, že by Consiglio di Stato (Štátna rada) mala dospieť k záveru, že Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio) správne vyvodil z článku 95 Zákonníka verejného obstarávania, že kritérium najnižšej ceny nemožno použiť na zadanie zákaziek na služby s vysokým podielom pracovnej sily, ktoré majú navyše štandardizované vlastnosti, Mara tvrdí, že tento článok je v rozpore s právom Únie.

27

Je pravda, že zo smernice 2014/24 vyplýva, že jej cieľom je najmä podporiť použitie kritéria najlepšieho pomeru ceny a kvality pri zadávaní verejných zákaziek. Taliansky zákonodarca však tým, že uložil verejným obstarávateľom povinnosť stanoviť toto kritérium na vyhodnotenie ponúk, aj keď má predmetná zákazka štandardizované vlastnosti, išiel nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa smernice 2014/24, a porušil tak zásadu proporcionality.

28

Vnútroštátny súd konštatuje, že zo spoločného výkladu článku 95 ods. 3 a 4 Zákonníka verejného obstarávania jasne vyplýva, že verejné obstarávanie týkajúce sa zákazky, o ktorú ide vo veci samej, malo byť podľa platného talianskeho práva pri zadávaní zákazky založené na kritériu najlepšieho pomeru ceny a kvality.

29

Za týchto podmienok Consiglio di Stato (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Bránia zásady slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby uvedené v článkoch 49 a 56 [ZFEÚ], ako aj zásada proporcionality, ktorá je zásadou [práva Únie], a článok 67 ods. 2 smernice [2014/24] uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti verejného obstarávania, akou je talianska právna úprava obsiahnutá v článku 95 ods. 3 písm. a) a článku 95 ods. 4 písm. b) [Zákonníka verejného obstarávania], ako aj v článku 50 ods. 1 [tohto zákonníka], ako vyplýva aj zo zásady práva vyhlásenej plénom Consiglio di Stato (Štátna rada) v jej rozsudku č. 8 z 21. mája 2019, podľa ktorého v prípade zákaziek, ktorých predmetom sú služby so štandardizovanými vlastnosťami a zároveň s vysokým podielom pracovnej sily, je verejnému obstarávateľovi zakázané použitie kritéria najnižšej ceny ako kritéria na vyhodnotenie ponúk, a to aj za predpokladu, že zákon o súťaži stanovuje, že zníženie sa vzťahuje len na províziu alebo na možný zisk podniku, s výnimkou nákladov na pracovnú silu?“

Konanie na Súdnom dvore

33

Podľa článku 62 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora položil Súdny dvor účastníkom konania a ďalším subjektom otázky na písomné zodpovedanie týkajúce sa pôsobnosti smernice 2009/81 a smernice 2014/24. Mara, talianska vláda a Európska komisia odpovedali na tieto otázky pripomienkami podanými 26. novembra 2024, 19. novembra 2024 a 20. novembra 2024.

O prejudiciálnej otázke

Vzhľadom na citlivú povahu nákupov tovarov a služieb v oblasti obrany, zdôraznenú v odôvodneniach 8 a 9 smernice 2009/81, táto smernica stanovuje osobitný legislatívny rámec. Koordinácia postupov verejného obstarávania v tejto oblasti musí, ako vyplýva z odôvodnení 4, 6 a 7 uvedenej smernice, spĺňať bezpečnostné požiadavky a zároveň umožniť zníženie nákladov, najmä pokiaľ ide o logistické služby alebo služby prepravy a skladovania.

37

Z dôvodu tejto osobitosti je verejné obstarávanie, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/81, podľa článku 15 ods. 1 písm. a) smernice 2014/24 vylúčené z pôsobnosti tejto poslednej uvedenej smernice.

38

V prejednávanej veci účastníci konania vo veci samej a talianska vláda zdôraznili, že len niektoré z nákladov, ktoré sú predmetom predmetných služieb manipulácie, obsahujú vojenské zariadenia v zmysle článku 1 bodu 6 smernice 2009/81, zatiaľ čo ostatné zásielky obsahujú tovar, ktorý je síce určený talianskej armáde, ale nie je navrhnutý ani prispôsobený na vojenské účely. Vzhľadom na tieto informácie, ktoré prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, treba zákazku, o ktorú ide vo veci samej kvalifikovať ako „zmiešanú“ v tom zmysle, že sa týka tak nákupov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/81, ako aj nákupov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/24.

39

Článok 16 smernice 2014/24 zase rozlišuje medzi zmiešanými zákazkami, ktorých jednotlivé časti „sú objektívne oddeliteľné“, alebo „nie sú objektívne oddeliteľné“.

43

Pokiaľ ide v prvom rade o zmiešané zákazky, ktorých jednotlivé časti „nie sú objektívne oddeliteľné“, článok 16 ods. 4 smernice 2014/24 stanovuje, že takúto zákazku „možno zadať bez uplatnenia tejto smernice, ak zahŕňa prvky, na ktoré sa uplatňuje článok 346 ZFEÚ“, a že „inak ju možno zadať v súlade so smernicou [2009/81]“.

44

Prvý prípad, ktorý sa týka uplatnenia článku 346 ZFEÚ, je vzhľadom na odôvodnenia 16, 17, 20 a 27 smernice 2009/81 vyhradený pre situácie, v ktorých predmetné zadanie zákazky dosiahne takú úroveň požiadaviek v oblasti bezpečnosti alebo dôvernosti, že ani osobitné ustanovenia tejto smernice nie sú dostatočné na ochranu základných bezpečnostných záujmov dotknutého členského štátu. Žiadna skutočnosť v spise predloženom Súdnemu dvoru pritom neumožňuje dospieť k záveru, že v prejednávanej veci ide o takúto situáciu, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

45

Okrem toho podľa štvrtého pododseku toho istého odseku rozhodnutie zadať jedinú zákazku napriek existencii objektívne oddeliteľných častí zákazky „sa… neprijíma na účely vylúčenia zákaziek z uplatňovania [smernice 2014/24] alebo smernice [2009/81]“.

49

Táto požiadavka je na rozdiel od požiadavky uvedenej v bode 47 tohto rozsudku uplatniteľná aj v prípade, keď sa jediná zákazka zadáva na základe uplatnenia ustanovení smernice 2014/24. Keďže na jednej strane ide o požiadavku dobrej viery zo strany verejného obstarávateľa a na druhej strane táto požiadavka nesmie zbaviť potrebného účinku požiadavku uvedenú v článku 16 ods. 2 treťom pododseku smernice 2014/24, táto požiadavka uvedená vo štvrtom pododseku tohto odseku sa musí považovať za porušenú, ak sa na základe všetkých relevantných skutočností zdá, že rozhodnutie verejného obstarávateľa zadať jedinú zákazku možno pochopiť len ako úmysel tohto verejného obstarávateľa vyhnúť sa uplatneniu smernice 2009/81 alebo smernice 2014/24.

50

Kolízne normy týkajúce sa smernice 2009/81 a smernice 2014/24, ako sú stanovené v článku 16 tejto poslednej uvedenej smernice, sú novšie, a navyše podrobnejšie než kolízne normy uvedené v článku 3 smernice 2009/81. Článok 16 smernice 2014/24 teda vyjadruje úmysel normotvorcu Únie ku dňu prijatia tejto smernice a musí sa uplatňovať na úkor článku 3 ods. 1 smernice 2009/81, ktorý má, ako uviedol generálny advokát v bodoch 39 a 40 svojich návrhov, odlišný rozsah pôsobnosti, ale treba ho považovať za prekonaný legislatívnym vývojom zavedeným smernicou 2014/24.

51

54

Položená otázka, ako ju formuloval vnútroštátny súd, sa týka výkladu článkov 49 a 56 ZFEÚ, článku 67 ods. 2 smernice 2014/24, ako aj zásady proporcionality.

55

Po prvé treba v tejto súvislosti uviesť, že cieľom tejto otázky je umožniť vnútroštátnemu súdu posúdiť zlučiteľnosť určitých ustanovení Zákonníka verejného obstarávania s právom Únie. Je pritom nesporné, že tento zákonník preberá do talianskeho práva smernicu 2014/24.

56

Po druhé zo skutočností uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania a zhrnutých v bode 21 tohto rozsudku vyplýva, že odhadovaná hodnota zákazky, o ktorú ide vo veci samej, prekračuje finančný limit uplatniteľnosti tejto smernice, stanovený v článku 4 tejto smernice.

60

Ako vyplýva z vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom, manipulačné služby, ktorých sa týka verejná zákazka, o ktorú ide vo veci samej, majú „štandardizované vlastnosti“ v zmysle talianskej právnej úpravy, keďže tieto služby pozostávajú z repetitívnych, málo technických úloh. Tento súd tiež konštatuje, že tieto úlohy sú vo veľkej miere manuálne, a služby, o ktoré ide vo veci samej, tak majú „vysoký podiel pracovnej sily“ v zmysle tejto právnej úpravy, čo znamená, že náklady na pracovnú silu predstavujú aspoň polovicu celkovej hodnoty zmluvy.

61

Na účely určenia, či sa na verejné zákazky týkajúce sa takýchto služieb nevzťahuje možnosť, ktorú členským štátom priznáva článok 67 ods. 2 tretí pododsek smernice 2014/24, zakázať použitie ceny ako jediného kritéria na vyhodnotenie ponúk v rámci týchto zákaziek, treba na úvod uviesť, že toto ustanovenie možnosť, ktorú stanovuje, neobmedzuje na zákazky týkajúce sa konkrétnych druhov dodávok alebo služieb a že neobsahuje žiadnu výnimku ani odchýlku od tejto možnosti. Všeobecnejšie, nepodmieňuje možnosť zakázať použitie ceny ako jediného kritéria hodnotenia ponúk splnením žiadnej podmienky. Ako uviedol generálny advokát v bode 46 svojich návrhov, zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že priznáva členským štátom širokú mieru voľnej úvahy.

62

Existenciu tejto širokej miery voľnej úvahy potvrdzuje štruktúra článku 67 tejto smernice ako celku.

66

Širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú členské štáty pri využívaní tejto možnosti, potvrdzuje aj účel smernice 2014/24. Ako vyplýva z odôvodnení 89, 90 a 92 tejto smernice, normotvorca Únie chcel spojiť pojem „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“ prevažne s pojmom „najlepší pomer kvality a ceny“. Normotvorca Únie spresnil, že v prípade neexistencie vnútroštátnej právnej úpravy môžu verejní obstarávatelia naďalej používať cenu alebo náklady ako jediné kritérium na vyhodnotenie ponúk v rámci verejnej zákazky, pričom usúdil, že na podporu zadávania verejných zákaziek, ktoré sú viac orientované na kvalitu, je potrebné umožniť členským štátom zakázať alebo obmedziť použitie jediného kritéria ceny alebo nákladov na účely vyhodnotenia ponúk v rámci verejnej zákazky. Dospel k záveru, že je potrebné verejných obstarávateľov nabádať, aby si zvolili kritériá na vyhodnotenie ponúk v rámci verejnej zákazky, ktoré im umožnia nadobudnúť vysoko kvalitné práce, tovar alebo služby, ktoré optimálne vyhovujú ich potrebám.

67

Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, táto zásada vyžaduje, aby pravidlá stanovené členskými štátmi alebo verejnými obstarávateľmi v rámci vykonávania ustanovení smernice 2014/24 nešli nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov sledovaných uvedenou smernicou (rozsudky z 30. januára 2020, Tim, C‑395/18 , EU:C:2020:58 , bod 45 , a zo 6. októbra 2021, Conacee, C‑598/19 , EU:C:2021:810 , bod 42 ).

68

Uplatnenie možnosti stanovenej v článku 67 ods. 2 treťom pododseku smernice 2014/24 by bolo v rozpore so zásadou proporcionality, ak by sa členský štát rozhodol zakázať použitie ceny alebo nákladov ako jediného kritéria na vyhodnotenie ponúk pre typ verejnej zákazky takej povahy, že sa ukáže ako nemožné alebo nadmerne ťažké určiť kritériá, ktoré umožňujú kvalitatívne odlíšiť stavebné práce, dodávky tovaru alebo služby uvedené v ponukách uchádzačov.

Tento výklad nie je vyvrátený skutočnosťou, že verejní obstarávatelia, ktorým je určená vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, majú povinnosť zahrnúť do svojich výziev na predkladanie ponúk pravidlo, podľa ktorého sa každá prípadná zľava, ktorú uchádzač ponúka, musí poskytovať len z odmeny za služby poskytnuté týmto uchádzačom, a nie z odmeny pracovníkov, ktorých tento uchádzač zamestnáva. Vzhľadom na to, že tento zákaz ponúkať zľavy, ktoré môžu viesť k zníženiu odmeny pracovníkov, je stanovený zákonom, musia ho dodržiavať všetci uchádzači rovnakým spôsobom. Keďže takýto zákaz neumožňuje porovnať ponuky, vzhľadom na článok 67 ods. 4 smernice 2014/24, ktorý v spojení s odôvodnením 90 tejto smernice vyžaduje stanovenie kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré zaručujú možnosť skutočnej hospodárskej súťaže, a teda porovnanie ponúk (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2018, Montte, C‑546/16 , EU:C:2018:752 , bod 31 ), je nevyhnutné založiť zadanie zákazky na kritériách nesúvisiacich s uvedeným zákazom, ktoré umožňujú porovnanie ponúk. Ako vyplýva z predchádzajúceho bodu tohto rozsudku, stanovenie kritérií založených na kvalitatívnych aspektoch môže byť na tento účel vhodné, a preto ho nemožno považovať za neprimerané.

72

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 67 ods. 2 smernice 2014/24, ako aj zásada proporcionality sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa v prípade verejných zákaziek, ktorých predmetom sú služby so štandardizovanými vlastnosťami, ktorých celková hodnota však pozostáva aspoň spolovice z nákladov na pracovnú silu, verejnému obstarávateľovi zakazuje použiť cenu ako jediné kritérium na vyhodnotenie ponúk v rámci týchto zákaziek. V tejto súvislosti nie je relevantná skutočnosť, že výzva na predkladanie ponúk stanovuje, že každá prípadná zľava ponúknutá uchádzačom sa musí poskytnúť len z odmeny za tieto služby, a nemôže viesť k zníženiu odmeny pracovníkov zamestnaných týmto uchádzačom.

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa v prípade verejných zákaziek, ktorých predmetom sú služby so štandardizovanými vlastnosťami, ktorých celková hodnota však pozostáva aspoň spolovice z nákladov na pracovnú silu, verejnému obstarávateľovi zakazuje použiť cenu ako jediné kritérium na vyhodnotenie ponúk v rámci týchto zákaziek. V tejto súvislosti nie je relevantná skutočnosť, že výzva na predkladanie ponúk stanovuje, že každá prípadná zľava ponúknutá uchádzačom sa musí poskytnúť len z odmeny za tieto služby, a nemôže viesť k zníženiu odmeny pracovníkov zamestnaných týmto uchádzačom.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: taliančina.