C-782/23

„Tauritus“ UAB

proti

Muitinės departamentas prie Lietuvos Respublikos finansų ministerijos,

za účasti:

Kauno teritorinė muitinė,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

litovská vláda, v zastúpení: K. Dieninis, V. Kazlauskaitė‑Švenčionienė a E. Kurelaitytė, splnomocnení zástupcovia,

–

španielska vláda, v zastúpení: A. Pérez‑Zurita Gutiérrez a A. Torró Molés, splnomocnení zástupcovia,

–

francúzska vláda, v zastúpení: M. de Lisi a B. Travard, splnomocnení zástupcovia,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou „Tauritus“ UAB a Muitinės departamentas prie Lietuvos Respublikos finansų ministerijos (Colný odbor Ministerstva financií Litovskej republiky, ďalej len „colný odbor“) vo veci úrokov z omeškania, ktoré colný odbor požaduje od spoločnosti Tauritus z dodatočnej sumy dane z pridanej hodnoty (DPH) pri dovoze.

Právny rámec

3

Colná právna úprava Európskej únie obsahuje najmä Colný kódex Únie; delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 1 ), ako aj vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558 ).

Colný kódex Únie

„1. Prvotným základom colnej hodnoty tovaru je prevodná hodnota, t. j. skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie Únie a ktorá je podľa potreby upravená.

2. Skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má za tovar zaplatiť, je celková platba, ktorú zaplatil alebo má zaplatiť kupujúci predávajúcemu alebo kupujúci tretej strane v prospech predávajúceho za dovezený tovar, a zahŕňa všetky platby, ktoré sa zaplatili alebo majú zaplatiť ako podmienka predaja dovezeného tovaru.

3. Prevodná hodnota sa uplatňuje, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

…

b)

predaj alebo cena nepodliehajú žiadnym podmienkam alebo protiplneniam, ktorých hodnotu vo vzťahu k hodnotenému tovaru nie je možné zistiť;

a)

sumy, ktoré sa majú zahrnúť do colnej hodnoty v súlade s článkom 70 ods. 2; a

b)

sumy uvedené v článkoch 71 a 72.“

9

Článok 74 tohto kódexu s názvom „Náhradné metódy určovania colnej hodnoty“ stanovuje:

prevodná hodnota podobného tovaru…

c)

hodnota založená na jednotkovej cene…

d)

vypočítaná hodnota…

3. Ak colnú hodnotu nemožno určiť podľa odseku 1, určuje sa na základe údajov dostupných na colnom území Únie s použitím rozumných prostriedkov zlučiteľných so všetkými týmito zásadami a všeobecnými ustanoveniami:

10

Článok 101 uvedeného kódexu, nazvaný „Určenie sumy dovozného alebo vývozného cla“, v odseku 1 a 2 stanovuje:

„1. Sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, určujú colné orgány…, ihneď ako majú potrebné informácie.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 48, môžu colné orgány prijať sumu dovozného cla alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, určenú deklarantom.“

11

V hlave V kapitole 2 toho istého kódexu sa nachádza oddiel 3 s názvom „Zjednodušené colné vyhlásenia“, ktorý obsahuje predovšetkým články 166 a 167 tohto kódexu. Článok 166, nazvaný „Zjednodušené colné vyhlásenie“, v odseku 1 uvádza:

4. Zjednodušené colné vyhlásenie uvedené v článku 166… a dodatočné colné vyhlásenie sa považujú za jediný a nedeliteľný nástroj, ktorý nadobúda účinnosť dňom prijatia zjednodušeného colného vyhlásenia v súlade s článkom 172…“

13

Podľa článku 172 ods. 2 tohto kódexu:

„Ak nie je ustanovené inak, deň prijatia colného vyhlásenia colnými orgánmi je dňom, ktorý sa použije na uplatnenie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný, a na všetky ďalšie formality týkajúce sa dovozu alebo vývozu.“

14

Článok 173 uvedeného kódexu, nazvaný „Oprava colného vyhlásenia“, stanovuje:

Na základe článku 288 ods. 2 Colného kódexu Únie sa všetky jeho ustanovenia uvedené v bodoch 4 až 14 tohto rozsudku uplatňujú od 1. mája 2016.

Delegované nariadenie 2015/2446

17

Článok 71 delegovaného nariadenia 2015/2446, nazvaný „Zjednodušenie“ a týkajúci sa článku 73 Colného kódexu Únie, v odseku 1 stanovuje:

„Povolenie uvedené v článku 73 [Colného kódexu Únie] sa môže udeliť, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

„Prevodná hodnota tovaru predávaného na vývoz na colné územie Únie sa určuje v čase prijatia colného vyhlásenia na základe predaja, ktorý sa uskutočnil tesne pred tým, ako sa tovar prepravil na uvedené colné územie.“

19

Článok 130 tohto vykonávacieho nariadenia s názvom „Zľavy“, ktorý sa týka článku 70 ods. 1 a 2 Colného kódexu Únie, stanovuje:

„1. Na účely určenia colnej hodnoty podľa článku 70 ods. 1 [Colného kódexu Únie] sa zľavy berú do úvahy, ak je v čase prijatia colného vyhlásenia v kúpno‑predajnej zmluve stanovené ich uplatňovanie a ich výška.

…

3. Zľavy vyplývajúce zo zmien zmluvy, ktoré sa vykonali po prijatí colného vyhlásenia, sa neberú do úvahy.“

„Pri určovaní colnej hodnoty podľa článku 74 ods. 3 [Colného kódexu Únie] sa metódy stanovené v článkoch 70 a 74 ods. 2 [tohto] kódexu môžu uplatňovať s primeranou pružnosťou. Takto určená hodnota je v čo najväčšej možnej miere založená na predtým určených colných hodnotách.“

Smernica 2006/112/ES

22

Článok 85 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ; ďalej len „smernica o DPH“) stanovuje:

„Základom dane pri dovoze tovaru je hodnota určená na colné účely v súlade s platnými ustanoveniami [práva Únie].“

23

Zmluvy uzatvorené s dodávateľmi a nimi vystavené zálohové faktúry uvádzali cenu, ktorá sa má predbežne zaplatiť za nákup tohto tovaru.

26

Tieto zmluvy stanovovali, že táto predbežná cena sa neskôr upraví v závislosti od priemernej ceny dotknutého paliva na trhu počas určitého obdobia a od priemerného výmenného kurzu počas tohto obdobia. Konečná cena mohla byť vyššia alebo nižšia ako predbežná cena. Bola stanovená v dodatkoch ku kúpnym zmluvám a viedla k vystaveniu konečných faktúr.

27

V colných vyhláseniach na dovážaný tovar Tauritus uviedla jeho predbežnú cenu ako colnú hodnotu a kód 6, pokiaľ ide o metódu použitú na určenie tejto hodnoty, čo zodpovedalo colnej hodnote stanovenej na základe údajov dostupných na colnom území Únie na základe zostatkovej metódy, takzvanej náhradnej metódy stanovenej v článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie.

28

Tauritus podala proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na colný odbor a následne opravný prostriedok v správnom konaní na Mokestinių ginčų komisija prie Lietuvos Respublikos Vyriausybės (Komisia pre daňové spory pri vláde Litovskej republiky), ktoré boli zamietnuté, rovnako ako žaloba podaná následne na príslušný prvostupňový správny súd.

32

Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva), na ktorý bolo podané odvolanie proti rozsudku tohto súdu, rozsudkom zo 17. júna 2020 rozhodol, že územný colný úrad nesprávne vypočítal colnú hodnotu tovaru podľa metódy prevodnej hodnoty z dôvodu, že konečná cena tovaru nemohla slúžiť ako základ pre colné vyhlásenie, keďže k dátumu podania tohto vyhlásenia nebola známa. Vec bola vrátená colnému odboru na opätovné preskúmanie.

33

Rozhodnutím z 31. decembra 2020 colný odbor potvrdil rozhodnutie územného colného úradu, pričom sa domnieval, že Tauritus je povinná zaplatiť úroky z omeškania z dodatočnej DPH pri dovoze týkajúcej sa dotknutého tovaru. Domnieval sa najmä, že táto spoločnosť mala požiadať o úpravu colnej hodnoty uvedenej v colných vyhláseniach na základe konečnej ceny tovaru a vzhľadom na to, že si uvedená spoločnosť túto povinnosť pred začatím kontroly po prepustení nesplnila, bol územný colný úrad oprávnený opraviť dotknuté colné vyhlásenia a požadovať úroky z omeškania odo dňa podania týchto vyhlásení.

34

Uplatnenie metódy prevodnej hodnoty za podmienok, o aké ide vo veci samej, je navyše nezlučiteľné s požiadavkou presnosti uvedenou v článku 15 ods. 2 písm. a) Colného kódexu Únie. Uviesť v colnom vyhlásení cenu, ktorá sa následne zmení, by totiž znamenalo použiť svojvoľnú alebo fiktívnu colnú hodnotu.

38

V druhom rade má vnútroštátny súd pochybnosti o tom, že článok 173 ods. 3 Colného kódexu Únie ukladá povinnosť podať žiadosť o opravu colného vyhlásenia týkajúceho sa tovaru, ktorého hodnota bola určená podľa článku 74 tohto kódexu na základe predbežnej faktúry o predaji, hneď ako je známa konečná cena tohto tovaru.

39

Tento súd v tejto súvislosti uvádza, že v súlade s článkom 173 ods. 2 Colného kódexu Únie po prepustení tovaru už dovozca nie je oprávnený opraviť colné vyhlásenie, s výhradou výnimky stanovenej v článku 173 ods. 3 tohto kódexu, ktorá sa týka opravy, ktorá má deklarantovi umožniť splniť si povinnosti týkajúce sa prepustenia tovaru do dotknutého colného režimu.

40

Má sa článok 173 ods. 3 [Colného kódexu Únie] vykladať v tom zmysle, že deklarant nie je povinný požiadať colné orgány o opravu colnej hodnoty určenej a deklarovanej v súlade s článkom 74 tohto kódexu, ak sa… skutočná cena tovaru uvedená v článku 70 ods. 1 tohto kódexu, ktorá nebola a nemohla byť známa v čase podania colného vyhlásenia, zistí až po prepustení tohto tovaru do voľného obehu?“

O prejudiciálnych otázkach

O prípustnosti

42

Na úvod Súdny dvor poznamenal, že spor vo veci samej sa netýka dodatočnej sumy DPH požadovanej územným colným úradom, ale úrokov z omeškania uplatnených na túto sumu, čo je zrejme jediná suma, ktorú spoločnosť Tauritus spochybňuje. Otázky položené vnútroštátnym súdom sa pritom týkajú výlučne určenia colnej hodnoty dovážaného tovaru za podmienok, o aké ide vo veci samej, a teda oprávnenosti žiadosti o zaplatenie dodatočnej sumy DPH za takýchto okolností.

43

46

Toto konštatovanie nie je spochybnené okolnosťou, že spor vo veci samej sa zrejme týka len úrokov požadovaných colnými orgánmi, pričom samotná výška DPH nie je spochybnená.

47

Hoci podľa článku 273 smernice 2006/112 a článku 325 ods. 1 ZFEÚ prináleží členským štátom, aby prijali všetky legislatívne a správne opatrenia na zabezpečenie výberu splatnej DPH na ich príslušných územiach v plnej výške, k čomu patrí aj výber úrokov z omeškania v rozsahu, v akom prispieva k boju proti nezaplateniu súm dlžných z titulu tejto dane v stanovených lehotách (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2022, Direktor na Direkcija Obžalvane i danăčno‑osiguritelna praktika, C‑1/21 , EU:C:2022:788 , point 92), zo znenia tohto článku 273 vyplýva, že takéto opatrenia musia prispieť k zabezpečeniu riadneho výberu DPH.

48

Svojimi otázkami týkajúcimi sa metódy určenia základu dane za takých okolností, o aké ide vo veci samej, sa pritom vnútroštátny súd snaží okrem iného určiť práve výšku skutočne dlžnej DPH a dátum splatnosti tejto sumy, čo sú, ako uvádza, skutočnosti, od ktorých závisí oprávnenosť žiadosti o zaplatenie úrokov z omeškania spochybnená spoločnosťou Tauritus.

Na úvod treba pripomenúť, že cieľom právnej úpravy Únie týkajúcej sa colného ohodnotenia je vytvorenie spravodlivého, jednotného a nestranného systému, ktorý by vylučoval uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt. Colná hodnota musí teda odrážať skutočnú hospodársku hodnotu dovážaného tovaru a zohľadňovať všetky zložky tohto tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu (rozsudok z 9. júna 2022, Baltic Master, C‑599/20 , EU:C:2022:457 , bod 24 a citovaná judikatúra).

52

Okrem toho podľa samotného znenia článkov 70 a 74 Colného kódexu Únie predstavuje na jednej strane prevodná hodnota tovaru „prvotn[ý] základ colnej hodnoty“ a na druhej strane použitie iných základov na určenie tejto hodnoty patrí medzi „náhradné metódy“, ktoré možno použiť, len „ak colnú hodnotu tovaru nemožno určiť podľa [tohto] článku 70“.

53

Ako uviedol generálny advokát v bode 36 svojich návrhov, články 70 až 74 Colného kódexu Únie výslovne stanovujú hierarchiu medzi rôznymi v nich stanovenými metódami určenia colnej hodnoty, takže dovozca si nemôže podľa vlastného uváženia zvoliť metódu, ktorú použije.

54

57

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že cieľom prehodnotenia predbežnej ceny uvedenej na zálohových faktúrach, ako bolo stanovené v zmluvách, o ktoré ide vo veci samej, bolo určiť konečnú cenu dovážaného tovaru. Treba preto konštatovať, že jeho prevodná hodnota pozostáva z tejto konečnej ceny. Vnútroštátny súd má však pochybnosti o možnosti uplatniť takúto prevodnú hodnotu na účely určenia colnej hodnoty tohto tovaru z dôvodu, že jeho konečná cena nebola v čase, keď bol uvedený tovar dovezený na colné územie Únie, známa.

58

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že článok 70 ods. 3 písm. b) Colného kódexu Únie stanovuje, že metóda prevodnej hodnoty sa môže použiť len pod podmienkou, že predaj alebo cena nepodliehajú podmienkam alebo protiplneniam, ktorých hodnotu vo vzťahu k hodnotenému tovaru nie je možné zistiť.

59

S výhradou overenia vnútroštátnym súdom pritom z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že konečná predajná cena tovaru, o ktorý ide vo veci samej, bola určiteľná od uzavretia zmlúv o predaji tohto tovaru vzhľadom na zmluvné podmienky určenia tejto konečnej ceny, ako uviedol generálny advokát v bodoch 43 a 44 svojich návrhov.

63

Navyše treba uviesť, že články 166 a 167 Colného kódexu Únie stanovujú postup podania zjednodušeného colného vyhlásenia umožňujúci zohľadniť zmluvné prehodnotenie prevodnej hodnoty tovaru, ku ktorému má dôjsť po prijatí colného vyhlásenia k tomuto tovaru, ako je prehodnotenie stanovené v zmluvách, o ktoré ide vo veci samej.

64

V súlade s článkom 166 ods. 1 tohto kódexu môžu totiž colné orgány povoliť prepustenie tovaru do colného režimu na základe zjednodušeného colného vyhlásenia, ktoré nemusí obsahovať niektoré údaje nevyhnutné na uplatňovanie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný, alebo sprievodné doklady požadované na tento účel, pričom článok 167 uvedeného kódexu stanovuje, že deklarant v stanovenej lehote podáva dodatočné colné vyhlásenie obsahujúce údaje potrebné pre príslušný colný režim a poskytne colným orgánom potrebné sprievodné doklady.

65

V rámci tohto postupu možno podať zjednodušené colné vyhlásenie uvádzajúce colnú hodnotu zodpovedajúcu predbežnej cene uvedenej na zálohovej faktúre a následne sa podá dodatočné colné vyhlásenie, v ktorom sa uvedie colná hodnota zodpovedajúca konečnej cene uvedenej na konečnej faktúre.

69

Podľa článku 71 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 však udelenie tohto povolenia podlieha dvom podmienkam, a to na jednej strane že uplatnenie postupu podania zjednodušeného colného vyhlásenia stanoveného v článkoch 166 a 167 Colného kódexu Únie by predstavovalo neprimerané administratívne náklady a na druhej strane že colná hodnota určená na základe takýchto osobitných kritérií sa významne neodlišuje od colnej hodnoty určenej v prípade neexistencie takéhoto povolenia.

70

Bez ohľadu na skutočnosť, že použitie takéhoto zjednodušenia si vyžaduje predchádzajúce povolenie, pričom podľa okolností vo veci samej možno predpokladať, že v prejednávanej veci oň požiadané nebolo, nič nenasvedčuje tomu, že by uplatnenie postupu podania zjednodušeného colného vyhlásenia predstavovalo pre dovozcu dotknutého vo veci samej neprimerané administratívne náklady.

71

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že za takýchto okolností sa hodnota dovážaného tovaru musí určiť na základe metódy prevodnej hodnoty, pričom sa použije postup podania zjednodušeného colného vyhlásenia stanovený v článkoch 166 a 167 Colného kódexu Únie.

75

Na druhej strane rozsudok z 20. decembra 2017, Hamamatsu Photonics Deutschland ( C‑529/16 , EU:C:2017:984 ), patrí do právneho kontextu odlišného od veci samej, pretože sa týka najmä uplatnenia ustanovenia článku 78 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1 ; Mim. vyd. 02/004, s. 307), ktoré sa týka postupu preskúmania colného vyhlásenia a ktoré sa nenachádza v Colnom kódexe Únie.

76

Napokon treba spresniť, že okolnosť uvedená vnútroštátnym súdom, že deklarant konal bez podvodného úmyslu, je irelevantná. Článok 15 Colného kódexu Únie totiž ukladá každej osobe, ktorá sa podieľa na vykonávaní colných formalít, povinnosť uviesť v colnom vyhlásení presné a úplné informácie, pričom nesplnenie tejto povinnosti predstavuje „nedodržanie colných predpisov“ v zmysle článku 42 ods. 1 tohto kódexu, pretože tento pojem sa netýka len podvodných činností, ale zahŕňa akékoľvek nedodržanie colných predpisov Únie bez ohľadu na to, či k tomuto nedodržaniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti, alebo aj v prípade neexistencie akéhokoľvek protiprávneho konania dotknutého hospodárskeho subjektu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2023, J. P. Mali, C‑653/22 , EU:C:2023:912 , body 28 a 29 , ako aj citovanú judikatúru).

77

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 70 Colného kódexu Únie sa má vykladať v tom zmysle, že ak je v čase dovozu tovaru na colné územie Únie známa len jeho predbežná cena, ktorá je uvedená na zálohovej faktúre, kúpna zmluva, v ktorej sa stanovuje, že konečná cena tovaru bude stanovená neskôr konečnou faktúrou na základe určitých vopred stanovených objektívnych faktorov, ktorých hodnotu strany nemôžu ovplyvniť a ktorá im v čase podania colného vyhlásenia nebola známa, ako je priemerný výmenný kurz niektorých mien alebo priemerná cena určitých výrobkov za dané obdobie, musí sa colná hodnota tohto tovaru určiť použitím metódy prevodnej hodnoty stanovenej v tomto článku, pričom sa v zásade použije postup podania zjednodušeného colného vyhlásenia stanovený v článkoch 166 a 167 tohto kódexu.

80

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 70 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ak je v čase dovozu tovaru na colné územie Európskej únie známa len jeho predbežná cena, ktorá je uvedená na zálohovej faktúre, kúpna zmluva, v ktorej sa stanovuje, že konečná cena tovaru bude stanovená neskôr konečnou faktúrou na základe určitých vopred stanovených objektívnych faktorov, ktorých hodnotu strany nemôžu ovplyvniť a ktorá im v čase podania colného vyhlásenia nebola známa, ako je priemerný výmenný kurz niektorých mien alebo priemerná cena určitých výrobkov za dané obdobie, musí sa colná hodnota tohto tovaru určiť použitím metódy prevodnej hodnoty stanovenej v tomto článku, pričom sa v zásade použije postup podania zjednodušeného colného vyhlásenia stanovený v článkoch 166 a 167 tohto kódexu.