C-782/23
ECLI:EU:C:2025:353
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CJ0782
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CJ0782
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 15. mája 2025 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Colný kódex Únie – Metóda určovania colnej hodnoty – Článok 70 – Prevodná hodnota – Tovar dovezený na základe predbežnej kúpnej ceny – Konečná cena závisiaca od rôznych faktorov, ktoré nie sú ku dňu prijatia colného vyhlásenia známe“
Vo veci C‑782/23,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) z 13. decembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 19. decembra 2023, ktorý súvisí s konaním:
„Tauritus“ UAB
proti
Muitinės departamentas prie Lietuvos Respublikos finansų ministerijos,
za účasti:
Kauno teritorinė muitinė,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory C. Lycourgos, sudcovia S. Rodin, N. Piçarra, O. Spineanu‑Matei (spravodajkyňa) a N. Fenger,
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: M. Aleksejev, vedúci oddelenia,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. novembra 2024,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
litovská vláda, v zastúpení: K. Dieninis, V. Kazlauskaitė‑Švenčionienė a E. Kurelaitytė, splnomocnení zástupcovia,
–
španielska vláda, v zastúpení: A. Pérez‑Zurita Gutiérrez a A. Torró Molés, splnomocnení zástupcovia,
–
francúzska vláda, v zastúpení: M. de Lisi a B. Travard, splnomocnení zástupcovia,
–
Európska komisia, v zastúpení: J. Jokubauskaitė a F. Moro, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 23. januára 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 70 a článku 173 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 , ďalej len „Colný kódex Únie“).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou „Tauritus“ UAB a Muitinės departamentas prie Lietuvos Respublikos finansų ministerijos (Colný odbor Ministerstva financií Litovskej republiky, ďalej len „colný odbor“) vo veci úrokov z omeškania, ktoré colný odbor požaduje od spoločnosti Tauritus z dodatočnej sumy dane z pridanej hodnoty (DPH) pri dovoze.
Právny rámec
3
Colná právna úprava Európskej únie obsahuje najmä Colný kódex Únie; delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 1 ), ako aj vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558 ).
Colný kódex Únie
4
V súlade s článkom 15 ods. 2 písm. a) Colného kódexu Únie osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie, zodpovedá za presnosť a úplnosť informácií uvedených v tomto vyhlásení.
5
Článok 48 tohto kódexu, nazvaný „Kontrola po prepustení“, stanovuje, že colné orgány môžu overiť presnosť a úplnosť informácií uvedených okrem iného v colnom vyhlásení a môžu preskúmať účtovné záznamy deklaranta a iné záznamy vzťahujúce sa na operácie s daným tovarom po jeho prepustení.
6
Článok 70 uvedeného kódexu s názvom „Metóda určovania colnej hodnoty založená na prevodnej hodnote“ stanovuje:
„1. Prvotným základom colnej hodnoty tovaru je prevodná hodnota, t. j. skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie Únie a ktorá je podľa potreby upravená.
2. Skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má za tovar zaplatiť, je celková platba, ktorú zaplatil alebo má zaplatiť kupujúci predávajúcemu alebo kupujúci tretej strane v prospech predávajúceho za dovezený tovar, a zahŕňa všetky platby, ktoré sa zaplatili alebo majú zaplatiť ako podmienka predaja dovezeného tovaru.
3. Prevodná hodnota sa uplatňuje, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
…
b)
predaj alebo cena nepodliehajú žiadnym podmienkam alebo protiplneniam, ktorých hodnotu vo vzťahu k hodnotenému tovaru nie je možné zistiť;
…“
7
Články 71 a 72 toho istého kódexu spresňujú úpravy stanovené v jeho článku 70 ods. 1, ktoré treba prípadne vykonať na určenie colnej hodnoty založenej na prevodnej hodnote, pričom sa stanovia prvky, ktoré je buď potrebné pripočítať k skutočne zaplatenej cene alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť, alebo naopak prvky, ktoré nemajú byť zahrnuté do colnej hodnoty.
8
Článok 73 Colného kódexu Únie, nazvaný „Zjednodušenie“, stanovuje:
„Colné orgány môžu na žiadosť povoliť, aby sa na základe osobitných kritérií stanovili nasledujúce sumy, pokiaľ nie sú v čase prijatia colného vyhlásenia vyčísliteľné:
a)
sumy, ktoré sa majú zahrnúť do colnej hodnoty v súlade s článkom 70 ods. 2; a
b)
sumy uvedené v článkoch 71 a 72.“
9
Článok 74 tohto kódexu s názvom „Náhradné metódy určovania colnej hodnoty“ stanovuje:
„1. Ak colnú hodnotu tovaru nemožno určiť podľa článku 70, určuje sa postupne od písmena a) po d) odseku 2 [tohto článku], a to podľa prvého písmena, podľa ktorého môže byť colná hodnota tovaru určená.
…
2. Colná hodnota podľa odseku 1 je:
a)
prevodná hodnota rovnakého tovaru…
b)
prevodná hodnota podobného tovaru…
c)
hodnota založená na jednotkovej cene…
d)
vypočítaná hodnota…
3. Ak colnú hodnotu nemožno určiť podľa odseku 1, určuje sa na základe údajov dostupných na colnom území Únie s použitím rozumných prostriedkov zlučiteľných so všetkými týmito zásadami a všeobecnými ustanoveniami:
a)
dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode;
b)
článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode;
c)
tejto kapitoly.“
10
Článok 101 uvedeného kódexu, nazvaný „Určenie sumy dovozného alebo vývozného cla“, v odseku 1 a 2 stanovuje:
„1. Sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, určujú colné orgány…, ihneď ako majú potrebné informácie.
2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 48, môžu colné orgány prijať sumu dovozného cla alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, určenú deklarantom.“
11
V hlave V kapitole 2 toho istého kódexu sa nachádza oddiel 3 s názvom „Zjednodušené colné vyhlásenia“, ktorý obsahuje predovšetkým články 166 a 167 tohto kódexu. Článok 166, nazvaný „Zjednodušené colné vyhlásenie“, v odseku 1 uvádza:
„Colné orgány môžu súhlasiť s tým, že sa osobe prepustí tovar do colného režimu na základe zjednodušeného colného vyhlásenia, ktoré nemusí obsahovať niektoré údaje [nevyhnutné na uplatňovanie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný] a sprievodné doklady [, ktoré sa požadujú na uplatňovanie ustanovení upravujúcich tento colný režim].“
12
Podľa článku 167 colného kódexu Únie, nazvaného „Dodatočné colné vyhlásenie“:
„1. V prípade zjednodušeného colného vyhlásenia podľa článku 166… deklarant podáva dodatočné colné vyhlásenie obsahujúce údaje potrebné pre príslušný colný režim na príslušnom colnom úrade v stanovenej lehote.
V prípade zjednodušeného colného vyhlásenia podľa článku 166 sú potrebné sprievodné doklady v držbe deklaranta a k dispozícii colným orgánom v stanovenej lehote.
…
4. Zjednodušené colné vyhlásenie uvedené v článku 166… a dodatočné colné vyhlásenie sa považujú za jediný a nedeliteľný nástroj, ktorý nadobúda účinnosť dňom prijatia zjednodušeného colného vyhlásenia v súlade s článkom 172…“
13
Podľa článku 172 ods. 2 tohto kódexu:
„Ak nie je ustanovené inak, deň prijatia colného vyhlásenia colnými orgánmi je dňom, ktorý sa použije na uplatnenie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný, a na všetky ďalšie formality týkajúce sa dovozu alebo vývozu.“
14
Článok 173 uvedeného kódexu, nazvaný „Oprava colného vyhlásenia“, stanovuje:
„1. Deklarantovi sa na základe jeho žiadosti povolí oprava jedného alebo viacerých údajov uvedených v colnom vyhlásení po tom, ako uvedené vyhlásenie prijali colné orgány. …
…
3. Na žiadosť deklaranta možno do troch rokov od dátumu prijatia colného vyhlásenia povoliť opravu colného vyhlásenia po prepustení tovaru, aby si mohol deklarant splniť povinnosti týkajúce sa prepustenia tovaru do dotknutého colného režimu.“
15
V súlade s článkom 286 ods. 1 a 3 toho istého kódexu sa týmto kódexom zrušuje a nahrádza nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) ( Ú. v. EÚ L 145, 2008, s. 1 ).
16
Na základe článku 288 ods. 2 Colného kódexu Únie sa všetky jeho ustanovenia uvedené v bodoch 4 až 14 tohto rozsudku uplatňujú od 1. mája 2016.
Delegované nariadenie 2015/2446
17
Článok 71 delegovaného nariadenia 2015/2446, nazvaný „Zjednodušenie“ a týkajúci sa článku 73 Colného kódexu Únie, v odseku 1 stanovuje:
„Povolenie uvedené v článku 73 [Colného kódexu Únie] sa môže udeliť, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
uplatnenie postupu uvedeného v článku 166 [tohto] kódexu by za daných okolností predstavovalo neprimerané administratívne náklady;
b)
stanovená colná hodnota sa nebude výrazne líšiť od hodnoty stanovenej v prípade neexistencie povolenia.“
Vykonávacie nariadenie 2015/2447
18
Článok 128 vykonávacieho nariadenia 2015/2447, nazvaný „Prevodná hodnota“ a týkajúci sa článku 70 ods. 1 Colného kódexu Únie, v odseku 1 stanovuje:
„Prevodná hodnota tovaru predávaného na vývoz na colné územie Únie sa určuje v čase prijatia colného vyhlásenia na základe predaja, ktorý sa uskutočnil tesne pred tým, ako sa tovar prepravil na uvedené colné územie.“
19
Článok 130 tohto vykonávacieho nariadenia s názvom „Zľavy“, ktorý sa týka článku 70 ods. 1 a 2 Colného kódexu Únie, stanovuje:
„1. Na účely určenia colnej hodnoty podľa článku 70 ods. 1 [Colného kódexu Únie] sa zľavy berú do úvahy, ak je v čase prijatia colného vyhlásenia v kúpno‑predajnej zmluve stanovené ich uplatňovanie a ich výška.
…
3. Zľavy vyplývajúce zo zmien zmluvy, ktoré sa vykonali po prijatí colného vyhlásenia, sa neberú do úvahy.“
20
Článok 133 uvedeného vykonávacieho nariadenia, nazvaný „Určovanie hodnoty podmienok a protiplnení“ a týkajúci sa článku 70 ods. 3 písm. b) Colného kódexu Únie, znie takto:
„Ak predaj alebo cena dovážaného tovaru podlieha určitej podmienke alebo protiplneniu, ktorých hodnotu možno určiť so zreteľom na tovar, ktorého colná hodnota sa určuje, takáto hodnota sa považuje za súčasť skutočne zaplatenej ceny alebo splatnej ceny…
…“
21
Článok 144 toho istého vykonávacieho nariadenia s názvom „Núdzová metóda“, ktorý sa týka článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie, v odseku 1 stanovuje:
„Pri určovaní colnej hodnoty podľa článku 74 ods. 3 [Colného kódexu Únie] sa metódy stanovené v článkoch 70 a 74 ods. 2 [tohto] kódexu môžu uplatňovať s primeranou pružnosťou. Takto určená hodnota je v čo najväčšej možnej miere založená na predtým určených colných hodnotách.“
Smernica 2006/112/ES
22
Článok 85 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ; ďalej len „smernica o DPH“) stanovuje:
„Základom dane pri dovoze tovaru je hodnota určená na colné účely v súlade s platnými ustanoveniami [práva Únie].“
23
Podľa článku 273 prvého odseku tejto smernice:
„Členské štáty môžu uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber DPH a na predchádzanie daňovým podvodom,…“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
24
Tauritus dovážala do Litvy v období od 1. októbra 2015 do 30. apríla 2017 motorovú naftu a palivo pre tryskové motory.
25
Zmluvy uzatvorené s dodávateľmi a nimi vystavené zálohové faktúry uvádzali cenu, ktorá sa má predbežne zaplatiť za nákup tohto tovaru.
26
Tieto zmluvy stanovovali, že táto predbežná cena sa neskôr upraví v závislosti od priemernej ceny dotknutého paliva na trhu počas určitého obdobia a od priemerného výmenného kurzu počas tohto obdobia. Konečná cena mohla byť vyššia alebo nižšia ako predbežná cena. Bola stanovená v dodatkoch ku kúpnym zmluvám a viedla k vystaveniu konečných faktúr.
27
V colných vyhláseniach na dovážaný tovar Tauritus uviedla jeho predbežnú cenu ako colnú hodnotu a kód 6, pokiaľ ide o metódu použitú na určenie tejto hodnoty, čo zodpovedalo colnej hodnote stanovenej na základe údajov dostupných na colnom území Únie na základe zostatkovej metódy, takzvanej náhradnej metódy stanovenej v článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie.
28
Hneď ako mala táto spoločnosť k dispozícii konečné faktúry, spravidla podávala žiadosti o opravu hodnoty tovaru uvedenej vo svojich colných vyhláseniach.
29
Pri kontrole po prepustení, ktorú 26. mája 2017 vykonal Kauno teritorinė muitinė (Územný colný úrad Kaunas, Litva) (ďalej len „územný colný úrad“), sa však ukázalo, že medzi 29. septembrom 2016 a 1. februárom 2017 podala Tauritus trinásť colných vyhlásení, v súvislosti s ktorými neskôr nepožiadala o opravu colnej hodnoty tovaru, hoci v období od 6. februára do 15. marca 2017 jej boli doručené konečné faktúry za dotknutý tovar, v ktorých bola uvedená konečná cena vyššia ako predbežná cena, a teda colná hodnota uvedená v týchto vyhláseniach. Táto spoločnosť teda za tento tovar nezaplatila dodatočnú DPH pri dovoze. Vnútroštátny súd však spresňuje, že zo spisu vo veci samej nevyplýva nič, čo by naznačovalo, že by tieto skutočnosti boli výsledkom podvodného úmyslu.
30
V nadväznosti na túto kontrolu prijal územný colný úrad rozhodnutie, v rámci ktorého uplatnil metódu určenia colnej hodnoty na základe prevodnej hodnoty, stanovenú v článku 70 ods. 1 Colného kódexu Únie (ďalej len „metóda prevodnej hodnoty“), a v dôsledku toho použil ako colnú hodnotu dotknutého tovaru konečnú cenu uvedenú na konečných faktúrach. Na tomto základe sa od spoločnosti Tauritus domáhal najmä zaplatenia dodatočných dlžných súm DPH pri dovoze spolu s úrokmi z omeškania za obdobie odo dňa prijatia dotknutých colných vyhlásení do 14. septembra 2017, dátumu vyhotovenia správy o kontrole.
31
Tauritus podala proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na colný odbor a následne opravný prostriedok v správnom konaní na Mokestinių ginčų komisija prie Lietuvos Respublikos Vyriausybės (Komisia pre daňové spory pri vláde Litovskej republiky), ktoré boli zamietnuté, rovnako ako žaloba podaná následne na príslušný prvostupňový správny súd.
32
Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva), na ktorý bolo podané odvolanie proti rozsudku tohto súdu, rozsudkom zo 17. júna 2020 rozhodol, že územný colný úrad nesprávne vypočítal colnú hodnotu tovaru podľa metódy prevodnej hodnoty z dôvodu, že konečná cena tovaru nemohla slúžiť ako základ pre colné vyhlásenie, keďže k dátumu podania tohto vyhlásenia nebola známa. Vec bola vrátená colnému odboru na opätovné preskúmanie.
33
Rozhodnutím z 31. decembra 2020 colný odbor potvrdil rozhodnutie územného colného úradu, pričom sa domnieval, že Tauritus je povinná zaplatiť úroky z omeškania z dodatočnej DPH pri dovoze týkajúcej sa dotknutého tovaru. Domnieval sa najmä, že táto spoločnosť mala požiadať o úpravu colnej hodnoty uvedenej v colných vyhláseniach na základe konečnej ceny tovaru a vzhľadom na to, že si uvedená spoločnosť túto povinnosť pred začatím kontroly po prepustení nesplnila, bol územný colný úrad oprávnený opraviť dotknuté colné vyhlásenia a požadovať úroky z omeškania odo dňa podania týchto vyhlásení.
34
Vzhľadom na to, že žaloba podaná spoločnosťou Tauritus proti tomuto rozhodnutiu na príslušný prvostupňový správny súd bola zamietnutá, podala táto spoločnosť opätovne odvolanie na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd), ktorý je vnútroštátnym súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.
35
Tento súd sa domnieva, že prax litovských colných orgánov vyžaduje, aby sa článok 70 a článok 173 ods. 3 Colného kódexu Únie vykladali tak, aby mohli určiť výšku splatného dlhu na DPH pri dovoze a dátum splatnosti tohto dlhu, čo sú skutočnosti, ktoré musia preukázať, aby mohli rozhodnúť o existencii povinnosti zaplatiť úroky z omeškania, čo je jediná sporná otázka vo veci samej.
36
V prvom rade vnútroštátny súd zastáva názor, že z článku 70 Colného kódexu Únie a článku 128 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 vyplýva, že uplatnenie metódy prevodnej hodnoty vyžaduje, aby cena, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť, bola známa alebo aby ju bolo možné zistiť v čase podania colného vyhlásenia. Uvádza najmä, že článok 70 ods. 3 písm. b) tohto kódexu vylučuje uplatnenie tejto metódy, ak predaj alebo cena podliehajú podmienkam alebo protiplneniam, ktorých hodnotu vo vzťahu k hodnotenému tovaru nie je možné zistiť. V prejednávanej veci sa pritom tento súd prikláňa k názoru, že následná úprava predbežnej ceny je podmienkou predaja, ktorej vplyv na konečnú cenu nebol určený, ani určiteľný. Z toho vyvodzuje, že uvedenú metódu nebolo možné použiť.
37
Uplatnenie metódy prevodnej hodnoty za podmienok, o aké ide vo veci samej, je navyše nezlučiteľné s požiadavkou presnosti uvedenou v článku 15 ods. 2 písm. a) Colného kódexu Únie. Uviesť v colnom vyhlásení cenu, ktorá sa následne zmení, by totiž znamenalo použiť svojvoľnú alebo fiktívnu colnú hodnotu.
38
V druhom rade má vnútroštátny súd pochybnosti o tom, že článok 173 ods. 3 Colného kódexu Únie ukladá povinnosť podať žiadosť o opravu colného vyhlásenia týkajúceho sa tovaru, ktorého hodnota bola určená podľa článku 74 tohto kódexu na základe predbežnej faktúry o predaji, hneď ako je známa konečná cena tohto tovaru.
39
Tento súd v tejto súvislosti uvádza, že v súlade s článkom 173 ods. 2 Colného kódexu Únie po prepustení tovaru už dovozca nie je oprávnený opraviť colné vyhlásenie, s výhradou výnimky stanovenej v článku 173 ods. 3 tohto kódexu, ktorá sa týka opravy, ktorá má deklarantovi umožniť splniť si povinnosti týkajúce sa prepustenia tovaru do dotknutého colného režimu.
40
Tento článok 173 ods. 3 pritom stanovuje výnimku, ktorú treba vykladať reštriktívne a ktorej uplatniteľnosť za okolností, o aké ide vo veci samej, je sporná, pretože nepoužitie metódy určenia colnej hodnoty, ktorú nebolo možné uplatniť v čase podania colného vyhlásenia, nepredstavuje chybu alebo nepresnosť, ktorú by bolo treba opraviť. Uvedený súd v tejto súvislosti uvádza, že vykonávacie nariadenie 2015/2447 nestanovuje možnosť opraviť colné vyhlásenie v prípade, keď cena skutočne dlžná za dotknutý tovar vyplýva zo zmien kúpnej zmluvy, ku ktorým došlo po podaní colného vyhlásenia. Naopak uvádza, že toto vykonávacie nariadenie vo svojom článku 130 ods. 3 zakazuje brať do úvahy zľavy vyplývajúce zo zmien zmluvy, ktoré sa vykonali po prijatí tohto colného vyhlásenia.
41
Za týchto podmienok Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa článok 70 [Colného kódexu Únie] vykladať v tom zmysle, že jeho odsek 1 sa neuplatní na situáciu,… keď v čase prijatia colného vyhlásenia a na základe predaja, ku ktorému došlo bezprostredne pred vstupom tovaru na colné územie [Únie], je známa len predbežne splatná cena, ktorá je následne (t. j. po podaní colného vyhlásenia a prepustení tovaru do voľného obehu) upravená smerom nahor alebo nadol vzhľadom na okolnosti, ktoré strany [predaja] nemôžu ovplyvniť a ktoré neboli známe v čase podania colného vyhlásenia?
2.
Má sa článok 173 ods. 3 [Colného kódexu Únie] vykladať v tom zmysle, že deklarant nie je povinný požiadať colné orgány o opravu colnej hodnoty určenej a deklarovanej v súlade s článkom 74 tohto kódexu, ak sa… skutočná cena tovaru uvedená v článku 70 ods. 1 tohto kódexu, ktorá nebola a nemohla byť známa v čase podania colného vyhlásenia, zistí až po prepustení tohto tovaru do voľného obehu?“
O prejudiciálnych otázkach
O prípustnosti
42
Na úvod Súdny dvor poznamenal, že spor vo veci samej sa netýka dodatočnej sumy DPH požadovanej územným colným úradom, ale úrokov z omeškania uplatnených na túto sumu, čo je zrejme jediná suma, ktorú spoločnosť Tauritus spochybňuje. Otázky položené vnútroštátnym súdom sa pritom týkajú výlučne určenia colnej hodnoty dovážaného tovaru za podmienok, o aké ide vo veci samej, a teda oprávnenosti žiadosti o zaplatenie dodatočnej sumy DPH za takýchto okolností.
43
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci konania zakotveného v článku 267 ZFEÚ prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti prípadu posúdil tak nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania na účely prijatia svojho rozsudku, ako aj dôležitosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. V dôsledku toho, ak sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnúť (rozsudky z 21. apríla 1988, Pardini, 338/85 , EU:C:1988:194 , bod 8 , a z 22. októbra 2024, Kolin Inşaat Turizm Sanayi ve Ticaret, C‑652/22 , EU:C:2024:910 , bod 36 ).
44
Súdny dvor však nemôže rozhodnúť o prejudiciálnej otázke, ktorú položil vnútroštátny súd, ak je zjavné, že výklad pravidla práva Únie požadovaný vnútroštátnym súdom nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu, ktorý prejednáva, pokiaľ ide o problém hypotetickej povahy, alebo ak Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové ani právne podklady potrebné na poskytnutie užitočnej odpovede na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudky z 13. júla 2000, Idéal tourisme, C‑36/99 , EU:C:2000:405 , bod 20 , a zo 4. októbra 2024, Biohemp Concept, C‑793/22 , EU:C:2024:837 , bod 27 ).
45
V prejednávanej veci však o taký prípad nejde. Konkrétne vnútroštátny súd dostatočne jasne uviedol dôvody, ktoré ho viedli k pochybnostiam týkajúcim sa výkladu určitých ustanovení práva Únie, ktoré považuje za nevyhnutné na vydanie svojho rozsudku, a nie je zjavné, že by požadovaný výklad nesúvisel so sporom vo veci samej alebo že by mal nastolený problém hypotetickú povahu.
46
Toto konštatovanie nie je spochybnené okolnosťou, že spor vo veci samej sa zrejme týka len úrokov požadovaných colnými orgánmi, pričom samotná výška DPH nie je spochybnená.
47
Hoci podľa článku 273 smernice 2006/112 a článku 325 ods. 1 ZFEÚ prináleží členským štátom, aby prijali všetky legislatívne a správne opatrenia na zabezpečenie výberu splatnej DPH na ich príslušných územiach v plnej výške, k čomu patrí aj výber úrokov z omeškania v rozsahu, v akom prispieva k boju proti nezaplateniu súm dlžných z titulu tejto dane v stanovených lehotách (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2022, Direktor na Direkcija Obžalvane i danăčno‑osiguritelna praktika, C‑1/21 , EU:C:2022:788 , point 92), zo znenia tohto článku 273 vyplýva, že takéto opatrenia musia prispieť k zabezpečeniu riadneho výberu DPH.
48
Svojimi otázkami týkajúcimi sa metódy určenia základu dane za takých okolností, o aké ide vo veci samej, sa pritom vnútroštátny súd snaží okrem iného určiť práve výšku skutočne dlžnej DPH a dátum splatnosti tejto sumy, čo sú, ako uvádza, skutočnosti, od ktorých závisí oprávnenosť žiadosti o zaplatenie úrokov z omeškania spochybnená spoločnosťou Tauritus.
49
Položené prejudiciálne otázky sú teda prípustné.
O prvej otázke
50
Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 70 Colného kódexu Únie vykladať v tom zmysle, že ak je v čase dovozu tovaru na colné územie Únie známa len jeho predbežná cena, ktorá je uvedená na zálohovej faktúre, kúpna zmluva, v ktorej sa stanovuje, že konečná cena tovaru bude stanovená neskôr konečnou faktúrou na základe určitých vopred stanovených objektívnych faktorov, ktorých hodnotu strany nemôžu ovplyvniť a ktorá im v čase podania colného vyhlásenia nebola známa, ako je priemerný výmenný kurz niektorých mien alebo priemerná cena určitých výrobkov za dané obdobie, musí sa colná hodnota tohto tovaru určiť použitím metódy prevodnej hodnoty stanovenej v tomto článku.
51
Na úvod treba pripomenúť, že cieľom právnej úpravy Únie týkajúcej sa colného ohodnotenia je vytvorenie spravodlivého, jednotného a nestranného systému, ktorý by vylučoval uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt. Colná hodnota musí teda odrážať skutočnú hospodársku hodnotu dovážaného tovaru a zohľadňovať všetky zložky tohto tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu (rozsudok z 9. júna 2022, Baltic Master, C‑599/20 , EU:C:2022:457 , bod 24 a citovaná judikatúra).
52
Okrem toho podľa samotného znenia článkov 70 a 74 Colného kódexu Únie predstavuje na jednej strane prevodná hodnota tovaru „prvotn[ý] základ colnej hodnoty“ a na druhej strane použitie iných základov na určenie tejto hodnoty patrí medzi „náhradné metódy“, ktoré možno použiť, len „ak colnú hodnotu tovaru nemožno určiť podľa [tohto] článku 70“.
53
Ako uviedol generálny advokát v bode 36 svojich návrhov, články 70 až 74 Colného kódexu Únie výslovne stanovujú hierarchiu medzi rôznymi v nich stanovenými metódami určenia colnej hodnoty, takže dovozca si nemôže podľa vlastného uváženia zvoliť metódu, ktorú použije.
54
Colná hodnota dovážaného tovaru sa preto musí prednostne určiť podľa metódy prevodnej hodnoty, keďže táto metóda sa považuje za najvhodnejšiu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2022, Baltic Master, C‑599/20 , EU:C:2022:457 , bod 26 a citovanú judikatúru), zatiaľ čo metódy uvedené v článku 74 Colného kódexu Únie treba považovať za doplnkové metódy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Hamamatsu Photonics Deutschland, C‑529/16 , EU:C:2017:984 , bod 26 a citovanú judikatúru). Platí to najmä pre zostatkovú metódu uvedenú v článku 74 ods. 3 tohto kódexu, ktorá sa uplatní len vtedy, ak colnú hodnotu nemožno určiť ani metódou prevodnej hodnoty, ani jednou z doplnkových metód uvedených v odseku 2 tohto článku.
55
V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd v súvislosti s metódou určenia colnej hodnoty tovaru pýta na prípadné dôsledky okolnosti, že v čase podania colného vyhlásenia je známa len predbežná cena, pričom konečná cena sa musí stanoviť až neskôr, keď sa určia hodnoty rôznych faktorov, na ktorých sa strany predaja dohodli, že z nich budú vychádzať pri určovaní tejto konečnej ceny.
56
Podľa článku 70 ods. 1 Colného kódexu Únie je colnou hodnotou dovážaného tovaru jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie Únie, s výhradou prípadných úprav, ktoré sa majú vykonať v súlade s článkami 71 a 72 tohto kódexu. Z odseku 2 tohto článku 70 vyplýva, že táto cena zahŕňa všetky platby, ktoré sa zaplatili alebo majú zaplatiť ako podmienka predaja dovezeného tovaru.
57
Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že cieľom prehodnotenia predbežnej ceny uvedenej na zálohových faktúrach, ako bolo stanovené v zmluvách, o ktoré ide vo veci samej, bolo určiť konečnú cenu dovážaného tovaru. Treba preto konštatovať, že jeho prevodná hodnota pozostáva z tejto konečnej ceny. Vnútroštátny súd má však pochybnosti o možnosti uplatniť takúto prevodnú hodnotu na účely určenia colnej hodnoty tohto tovaru z dôvodu, že jeho konečná cena nebola v čase, keď bol uvedený tovar dovezený na colné územie Únie, známa.
58
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že článok 70 ods. 3 písm. b) Colného kódexu Únie stanovuje, že metóda prevodnej hodnoty sa môže použiť len pod podmienkou, že predaj alebo cena nepodliehajú podmienkam alebo protiplneniam, ktorých hodnotu vo vzťahu k hodnotenému tovaru nie je možné zistiť.
59
S výhradou overenia vnútroštátnym súdom pritom z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že konečná predajná cena tovaru, o ktorý ide vo veci samej, bola určiteľná od uzavretia zmlúv o predaji tohto tovaru vzhľadom na zmluvné podmienky určenia tejto konečnej ceny, ako uviedol generálny advokát v bodoch 43 a 44 svojich návrhov.
60
Prehodnotenie predbežnej ceny dovážaného tovaru, ako bolo stanovené v zmluvách, o ktoré ide vo veci samej, totiž záviselo od objektívnych, vopred určených faktorov, ktoré strany týchto zmlúv nemohli ovplyvniť. Okrem toho sa zdá, že zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že tieto strany boli povinné toto prehodnotenie vykonať.
61
Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bola konečná cena tovaru ku dňu dovozu tohto tovaru na colné územie Únie podľa všetkého určiteľná, samotná okolnosť, že táto cena nebola k tomuto dátumu určená, nemôže postačovať na vylúčenie toho, že colná hodnota uvedeného tovaru bude stanovená na základe jeho prevodnej hodnoty. Zo samotného znenia článku 70 Colného kódexu Únie totiž vyplýva, že touto prevodnou hodnotou môže byť nielen „skutočne zaplatená cena“ za dotknutý tovar, ale aj „cena, ktorá sa má zaplatiť“ za tento tovar.
62
Z rozsudku z 19. novembra 2020, 5th AVENUE Products Trading ( C‑775/19 , EU:C:2020:948 , body 8 , 9 , 43 a 47 ), napokon vyplýva, že suma zodpovedajúca percentuálnemu podielu z ročného obratu dosiahnutého na danom území dovozcom tovaru, ktorá sa má zaplatiť predávajúcemu okrem pôvodne fakturovanej ceny ako odplata za výhradné distribučné právo, sa musí zahrnúť do colnej hodnoty tohto tovaru, aj keď sa táto suma určí až a posteriori .
63
Navyše treba uviesť, že články 166 a 167 Colného kódexu Únie stanovujú postup podania zjednodušeného colného vyhlásenia umožňujúci zohľadniť zmluvné prehodnotenie prevodnej hodnoty tovaru, ku ktorému má dôjsť po prijatí colného vyhlásenia k tomuto tovaru, ako je prehodnotenie stanovené v zmluvách, o ktoré ide vo veci samej.
64
V súlade s článkom 166 ods. 1 tohto kódexu môžu totiž colné orgány povoliť prepustenie tovaru do colného režimu na základe zjednodušeného colného vyhlásenia, ktoré nemusí obsahovať niektoré údaje nevyhnutné na uplatňovanie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný, alebo sprievodné doklady požadované na tento účel, pričom článok 167 uvedeného kódexu stanovuje, že deklarant v stanovenej lehote podáva dodatočné colné vyhlásenie obsahujúce údaje potrebné pre príslušný colný režim a poskytne colným orgánom potrebné sprievodné doklady.
65
V rámci tohto postupu možno podať zjednodušené colné vyhlásenie uvádzajúce colnú hodnotu zodpovedajúcu predbežnej cene uvedenej na zálohovej faktúre a následne sa podá dodatočné colné vyhlásenie, v ktorom sa uvedie colná hodnota zodpovedajúca konečnej cene uvedenej na konečnej faktúre.
66
Ako v podstate zdôraznil generálny advokát v bodoch 58 a 65 až 67 svojich návrhov, za okolností, o aké ide vo veci samej, použitie postupu podania zjednodušeného colného vyhlásenia stanoveného v článkoch 166 a 167 Colného kódexu Únie umožňuje na jednej strane deklarovať colnú hodnotu, ktorá v súlade s prednostnou metódou prevodnej hodnoty odráža skutočnú hospodársku hodnotu dovážaného tovaru, t. j. cenu, ktorá bola skutočne zaplatená alebo sa má zaplatiť za nadobudnutie tohto tovaru, a na druhej strane umožňuje splniť povinnosť presnosti a úplnosti uloženú v článku 15 ods. 2 písm. a) tohto kódexu, najmä tým, že sa colným orgánom od začiatku oznámi, že dovážaný tovar sa predbežne deklaruje v hodnote, ktorá nezodpovedá jeho prevodnej hodnote.
67
Treba dodať, že zjednodušené určenie colnej hodnoty stanovené v článku 73 Colného kódexu Únie sa zrejme neuplatní za okolností, o aké ide vo veci samej, čo však prináleží určiť vnútroštátnemu súdu.
68
Je pravda, že podľa tohto článku môžu colné orgány povoliť, aby sa sumy, ktoré sa majú zahrnúť do colnej hodnoty v súlade s článkom 70 ods. 2 tohto kódexu, určili na základe osobitných kritérií, ak ich nemožno v čase prijatia colného vyhlásenia vyčísliť.
69
Podľa článku 71 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2446 však udelenie tohto povolenia podlieha dvom podmienkam, a to na jednej strane že uplatnenie postupu podania zjednodušeného colného vyhlásenia stanoveného v článkoch 166 a 167 Colného kódexu Únie by predstavovalo neprimerané administratívne náklady a na druhej strane že colná hodnota určená na základe takýchto osobitných kritérií sa významne neodlišuje od colnej hodnoty určenej v prípade neexistencie takéhoto povolenia.
70
Bez ohľadu na skutočnosť, že použitie takéhoto zjednodušenia si vyžaduje predchádzajúce povolenie, pričom podľa okolností vo veci samej možno predpokladať, že v prejednávanej veci oň požiadané nebolo, nič nenasvedčuje tomu, že by uplatnenie postupu podania zjednodušeného colného vyhlásenia predstavovalo pre dovozcu dotknutého vo veci samej neprimerané administratívne náklady.
71
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že za takýchto okolností sa hodnota dovážaného tovaru musí určiť na základe metódy prevodnej hodnoty, pričom sa použije postup podania zjednodušeného colného vyhlásenia stanovený v článkoch 166 a 167 Colného kódexu Únie.
72
Tento záver nie je spochybnený rozsudkom z 20. decembra 2017, Hamamatsu Photonics Deutschland ( C‑529/16 , EU:C:2017:984 ). Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 45 svojich návrhov, úvahy Súdneho dvora v tomto rozsudku nemožno uplatniť na okolnosti vo veci samej.
73
V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že vec, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa týkala úpravy prevodných cien dohodnutých medzi spoločnosťami patriacimi do tej istej skupiny v závislosti od dodatočného rozdelenia zostatkového zisku medzi subjekty tejto skupiny na základe kritérií stanovených materskou spoločnosťou.
74
Skutočná hospodárska hodnota tovaru, ktorú musí colná hodnota v zásade odzrkadľovať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2022, Baltic Master, C‑599/20 , EU:C:2022:457 , bod 24 a citovanú judikatúru), nemôže pritom vyplývať z následného rozdelenia zisku medzi strany predaja na základe rozhodnutia prijatého jednou z týchto strán.
75
Na druhej strane rozsudok z 20. decembra 2017, Hamamatsu Photonics Deutschland ( C‑529/16 , EU:C:2017:984 ), patrí do právneho kontextu odlišného od veci samej, pretože sa týka najmä uplatnenia ustanovenia článku 78 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1 ; Mim. vyd. 02/004, s. 307), ktoré sa týka postupu preskúmania colného vyhlásenia a ktoré sa nenachádza v Colnom kódexe Únie.
76
Napokon treba spresniť, že okolnosť uvedená vnútroštátnym súdom, že deklarant konal bez podvodného úmyslu, je irelevantná. Článok 15 Colného kódexu Únie totiž ukladá každej osobe, ktorá sa podieľa na vykonávaní colných formalít, povinnosť uviesť v colnom vyhlásení presné a úplné informácie, pričom nesplnenie tejto povinnosti predstavuje „nedodržanie colných predpisov“ v zmysle článku 42 ods. 1 tohto kódexu, pretože tento pojem sa netýka len podvodných činností, ale zahŕňa akékoľvek nedodržanie colných predpisov Únie bez ohľadu na to, či k tomuto nedodržaniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti, alebo aj v prípade neexistencie akéhokoľvek protiprávneho konania dotknutého hospodárskeho subjektu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2023, J. P. Mali, C‑653/22 , EU:C:2023:912 , body 28 a 29 , ako aj citovanú judikatúru).
77
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 70 Colného kódexu Únie sa má vykladať v tom zmysle, že ak je v čase dovozu tovaru na colné územie Únie známa len jeho predbežná cena, ktorá je uvedená na zálohovej faktúre, kúpna zmluva, v ktorej sa stanovuje, že konečná cena tovaru bude stanovená neskôr konečnou faktúrou na základe určitých vopred stanovených objektívnych faktorov, ktorých hodnotu strany nemôžu ovplyvniť a ktorá im v čase podania colného vyhlásenia nebola známa, ako je priemerný výmenný kurz niektorých mien alebo priemerná cena určitých výrobkov za dané obdobie, musí sa colná hodnota tohto tovaru určiť použitím metódy prevodnej hodnoty stanovenej v tomto článku, pričom sa v zásade použije postup podania zjednodušeného colného vyhlásenia stanovený v článkoch 166 a 167 tohto kódexu.
O druhej otázke
78
Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 173 ods. 3 Colného kódexu Únie vykladať v tom zmysle, že ak bola colná hodnota tovaru, o aký ide vo veci samej, deklarovaná v súlade s článkom 74 ods. 3 tohto kódexu na základe predbežných cien uvedených na pôvodnej faktúre, musí deklarant požiadať o povolenie opraviť colné vyhlásenie po tom, ako je známa konečná cena tohto tovaru.
79
Vzhľadom na to, že z odpovede na prvú otázku vyplýva, že za okolností, o aké ide vo veci samej, musí byť colná hodnota tovaru deklarovaná v súlade s článkom 70 Colného kódexu Únie, nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.
O trovách
80
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Článok 70 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
ak je v čase dovozu tovaru na colné územie Európskej únie známa len jeho predbežná cena, ktorá je uvedená na zálohovej faktúre, kúpna zmluva, v ktorej sa stanovuje, že konečná cena tovaru bude stanovená neskôr konečnou faktúrou na základe určitých vopred stanovených objektívnych faktorov, ktorých hodnotu strany nemôžu ovplyvniť a ktorá im v čase podania colného vyhlásenia nebola známa, ako je priemerný výmenný kurz niektorých mien alebo priemerná cena určitých výrobkov za dané obdobie, musí sa colná hodnota tohto tovaru určiť použitím metódy prevodnej hodnoty stanovenej v tomto článku, pričom sa v zásade použije postup podania zjednodušeného colného vyhlásenia stanovený v článkoch 166 a 167 tohto kódexu.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: litovčina.