← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·10.7.2025

C-783/23

ECLI:EU:C:2025:547

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62023CJ0783

62023CJ0783

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 10. júla 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Doprava – Letecká doprava – Nariadenie (ES) č. 300/2008 – Bezpečnostná ochrana civilného letectva – Článok 4 – Spoločné základné normy – Článok 9 – Príslušný orgán – Povinnosť členského štátu určiť jeden orgán zodpovedný za koordináciu a monitorovanie vykonávania noriem bezpečnostnej ochrany – Rozsah – Vnútroštátny orgán poverený dohľadom nad dodržiavaním vnútroštátnej právnej úpravy upravujúcej výkon činností súkromnej bezpečnosti“

Vo veci C‑783/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour de cassation (Kasačný súd, Belgicko) z 1. decembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 19. decembra 2023, ktorý súvisí s konaním

Liège Airport Security SA

proti

État belge,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory C. Lycourgos, sudcovia S. Rodin (spravodajca), N. Piçarra, O. Spineanu‑Matei a N. Fenger,

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Liège Airport Security SA, v zastúpení: P. Frühling a B. Maes, avocats,

belgická vláda, v zastúpení: S. Baeyens, P. Cottin a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Chomé, S. Depré a G. Haumont, avocats,

francúzska vláda, v zastúpení: B. Fodda, B. Herbaut a B. Travard, splnomocnení zástupcovia,

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

Európska komisia, v zastúpení: O. Gariazzo a B. Sasinowska, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 30. januára 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 300/2008 z 11. marca 2008 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a o zrušení nariadenia (ES) č. 2320/2002 ( Ú. v. EÚ L 97, 2008, s. 72 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Liège Airport Security SA, akciovou spoločnosťou založenou podľa verejného práva, a État belge (Belgické kráľovstvo) vo veci pokuty, ktorú zamestnanci Service public fédéral Intérieur (Federálna verejná služba vnútra, Belgicko, ďalej len „FVS Vnútro“) uložili spoločnosti Liège Airport Security v nadväznosti na konštatovanie porušenia vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa súkromných bezpečnostných služieb.

Právny rámec

Chicagsky dohovor

3

Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve podpísaný v Chicagu 7. decembra 1944 (Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov, zväzok 15, č. 102, ďalej len „Chicagsky dohovor“) bol ratifikovaný všetkými členskými štátmi Európskej únie, ktorá však sama nie je zmluvnou stranou tohto dohovoru. Uvedeným dohovorom bola zriadená Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), ktorej cieľom je podľa článku 44 toho istého dohovoru rozvíjať zásady a techniky medzinárodnej leteckej dopravy, ako aj podporovať zriadenie a rozvoj medzinárodnej leteckej dopravy.

4

Príloha 17 k Chicagskemu dohovoru v znení vyplývajúcom z jeho dvanásteho vydania z júla 2022 (ďalej len „príloha 17 k Chicagskemu dohovoru“) má názov „Bezpečnosť letectva“. Pod názvom „Vymedzenie pojmov“ kapitola 1 tejto prílohy stanovuje:

„Činy protiprávneho zasahovania. Činy alebo pokusy o činy, ktoré ohrozujú bezpečnostnú ochranu civilného letectva, zahŕňajú okrem iného:

nezákonné zabavenie lietadla,

zničenie lietadla v prevádzke,

branie rukojemníkov na palube lietadiel alebo na letiskách,

násilné vniknutie na palubu lietadla, na letisko alebo do priestorov leteckého zariadenia,

vnesenie zbraní alebo nebezpečných predmetov (alebo látok) na palubu lietadla alebo na letisko na účely trestnej činnosti,

použitie lietadla v prevádzke s cieľom spôsobiť smrť, vážnu ujmu na zdraví alebo vážne poškodenie majetku alebo životného prostredia,

oznámenie nepravdivých informácií, ktoré ohrozujú bezpečnosť lietadla počas letu alebo na zemi alebo bezpečnosť cestujúcich, posádky, pozemného personálu a verejnosti na letisku alebo v priestoroch zariadenia civilného letectva.

…“

5

Kapitola 2 prílohy 17 k Chicagskemu dohovoru, nazvaná „Všeobecné zásady“, obsahuje oddiel 2.1 s názvom „Ciele“, v ktorom sa nachádzajú body 2.1.1 až 2.1.4 tejto prílohy. Podľa bodu 2.1.1 uvedenej prílohy:

„Hlavným cieľom každého zmluvného štátu je bezpečnosť cestujúcich, posádok, pozemného personálu a širokej verejnosti vo všetkých otázkach týkajúcich sa ochrany pred činmi protiprávneho zasahovania do civilného letectva.“

6

Kapitola 3 prílohy 17 k Chicagskemu dohovoru, nazvaná „Organizácia“, obsahuje oddiel 3.1 s názvom „Vnútroštátna organizácia a príslušný orgán“, v ktorom sa nachádzajú body 3.1.1 až 3.1.9 tejto prílohy. Bod 3.1.2 uvedenej prílohy stanovuje:

„Každý zmluvný štát určí v rámci svojej vnútroštátnej správy príslušný orgán, ktorý bude zodpovedný za vypracovanie, vykonávanie a udržiavanie vykonávania národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva, a oznámi jeho totožnosť ICAO.“

Právo Únie

7

Odôvodnenia 2, 5, 10, 12 a 25 nariadenia č. 300/2008 znejú takto:

„(2)

Vo všeobecnom záujme bezpečnostnej ochrany civilného letectva je žiaduce poskytnúť základ pre spoločný výklad prílohy 17 k [Chicagskemu dohovoru].

(5)

Vzhľadom na potrebu pružnosti pri prijímaní opatrení bezpečnostnej ochrany a postupov s cieľom splniť vyvíjajúce sa posudzovanie rizík a umožniť zavedenie nových technológií by toto nariadenie malo stanoviť základné zásady toho, čo je potrebné vykonať, aby sa zabezpečila ochrana civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania bez toho, aby sa zaoberalo technickými podrobnosťami a podrobným postupom uskutočňovania týchto zásad.

(10)

Členským štátom by sa tiež malo umožniť, aby na základe posudzovania rizika uplatňovali prísnejšie opatrenia ako tie, ktoré sa ustanovené v tomto nariadení.

(12)

Aj keď v jednom členskom štáte môžu byť dva alebo viaceré orgány, ktoré sú zapojené do bezpečnostnej ochrany letectva, každý členský štát by mal určiť jeden orgán zodpovedný za koordináciu a monitorovanie vykonávania bezpečnostných noriem.

(25)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to ochrana civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania a stanovenie základu pre spoločný výklad prílohy 17 k [Chicagskemu dohovoru], nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov“.

8

Článok 1 tohto nariadenia, nazvaný „Ciele“, stanovuje:

„1. Toto nariadenie ustanovuje spoločné pravidlá ochrany civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania, ktoré ohrozujú bezpečnosť civilného letectva.

Ustanovuje tiež základ pre spoločný výklad prílohy 17 k [Chicagskemu dohovoru].

2. Prostriedky na dosiahnutie cieľov stanovených v odseku 1 sú:

a)

stanovenie spoločných pravidiel a spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany letectva;

b)

mechanizmy na monitorovanie súladu.“

9

Článok 2 uvedeného nariadenia s názvom „Všeobecné ustanovenia“ v odseku 1 stanovuje:

„Toto nariadenie sa uplatňuje na:

a)

všetky letiská alebo časti letísk, ktoré sa nachádzajú na území členského štátu a ktoré sa nevyužívajú výlučne na vojenské účely;

b)

všetkých prevádzkovateľov vrátane leteckých dopravcov, ktorí poskytujú služby na letiskách uvedených v písmene a);

c)

všetky subjekty, ktoré uplatňujú normy bezpečnostnej ochrany letectva a ktoré vykonávajú činnosť z vnútorných alebo vonkajších priestorov letísk a poskytujú tovar a/alebo služby letiskám uvedeným v písmene a) alebo prostredníctvom týchto letísk.“

10

Článok 3 toho istého nariadenia, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, znie takto:

„Na účely tohto nariadenia:

1.

‚civilné letectvo‘ je akákoľvek letecká prevádzka, ktorú uskutočňuje civilné lietadlo, okrem prevádzky, ktorú uskutočňuje štátne lietadlo uvedené v článku 3 [Chicagskeho dohovoru];

2.

‚bezpečnostná ochrana letectva‘ je kombinácia opatrení a ľudských a materiálnych zdrojov určených na ochranu civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania, ktoré ohrozujú bezpečnosť civilného letectva;

8.

‚detekčná kontrola‘ je použitie technických alebo iných prostriedkov určených na identifikáciu a/alebo odhalenie zakázaných predmetov;

9.

‚bezpečnostná kontrola‘ je uplatňovanie prostriedkov, ktorými sa môže zabrániť vneseniu zakázaných predmetov;

10.

‚kontrola vstupu‘ je uplatňovanie prostriedkov, ktorými sa môže zabrániť vstupu neoprávnených osôb alebo neoprávnených vozidiel, alebo obidvoch;

…“

11

Podľa článku 4 nariadenia č. 300/2008 s názvom „Spoločné základné normy“:

„1. Spoločné základné normy ochrany civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania, ktoré ohrozujú bezpečnosť civilného letectva, sú stanovené v prílohe.

2. Všeobecné opatrenia navrhnuté s cieľom zmeniť a doplniť nepodstatné prvky spoločných základných noriem uvedených v odseku 1 ich doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 19 ods. 3.

…“

12

Článok 9 tohto nariadenia, nazvaný „Príslušný orgán“, stanovuje:

„Ak sú v jednom členskom štáte dva alebo viaceré orgány, ktoré sú zapojené do bezpečnostnej ochrany civilného letectva, tento členský štát určí jeden orgán (ďalej len ‚príslušný orgán‘) zodpovedný za koordináciu a monitorovanie vykonávania spoločných základných noriem uvedených v článku 4.“

13

Článok 10 uvedeného nariadenia s názvom „Národný program bezpečnostnej ochrany civilného letectva“ stanovuje:

„1. Každý členský štát vypracuje, uplatňuje a zachováva národný program bezpečnostnej ochrany civilného letectva.

Tento program definuje zodpovednosti za vykonávanie spoločných základných noriem uvedených v článku 4 a opisuje opatrenia, ktoré na tento účel požadujú prevádzkovatelia a subjekty.

2. Príslušný orgán na základe zásady ‚informovanie len v prípade potreby‘ písomne sprístupní vhodné časti svojho národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva prevádzkovateľom a subjektom, ktorí majú podľa neho oprávnený záujem.“

14

Príloha I k tomuto nariadeniu má názov „Spoločné základné normy na zabezpečenie civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania (článok 4)“ a spresňuje tieto normy.

Belgické právo

Zákon o súkromnej bezpečnosti

15

Článok 4 loi du 2 octobre 2017 réglementant la sécurité privée et particulière (zákon z 2. októbra 2017, ktorý upravuje súkromnú a osobitnú bezpečnosť) ( Moniteur belge z 31. októbra 2017, s. 96776, ďalej len „zákon o súkromnej bezpečnosti“) stanovuje:

„Za strážnu spoločnosť sa považuje každá spoločnosť, ktorá ponúka alebo vykonáva činnosť bezpečnostnej služby alebo ako taká vystupuje.“

16

Článok 14 zákona o súkromnej bezpečnosti stanovuje:

„Tento zákon sa vzťahuje na výkon činností uvedených v tomto oddiele alebo právomocí určených v tomto zákone, a to aj v prípade, ak európska regulácia alebo osobitné právne predpisy stanovujú povinnosť ponúkať, vykonávať alebo organizovať takéto činnosti.“

17

Článok 16 prvý odsek tohto zákona znie:

„Nikto nesmie poskytovať bezpečnostné služby alebo organizovať vnútornú bezpečnostnú službu bez predchádzajúceho povolenia ministerstva vnútra.“

18

Článok 76 prvý odsek uvedeného zákona stanovuje:

„Osoby uvedené v článku 60 bodoch 1, 3, 4 a 5 musia byť držiteľmi identifikačného preukazu vydaného ministerstvom vnútra.“

Valónsky dekrét z 23. júna 1994 o zriadení a prevádzke letísk a letiskových plôch v pôsobnosti Valónskeho regiónu

19

Décret wallon du 23 juin 1994 relatif à la création et à l’exploitation des aéroports et aérodromes relevant de la Région wallonne (valónsky dekrét z 23. júna 1994 o zriadení a prevádzke letísk a letiskových plôch v pôsobnosti Valónskeho regiónu) ( Moniteur belge z 15. júla 1994, s. 18666), zmenený a doplnený dekrétom Valónskeho regiónu z 19. decembra 2007 ( Moniteur belge z 31. decembra 2007, s. 65947), v článku 4b stanovuje:

„…

2. Úlohy verejnej služby v oblasti bezpečnostnej ochrany letísk sú zverené spoločnostiam, ktoré majú koncesiu na prevádzku letísk, v súlade s podmienkami stanovenými v koncesnej zmluve a v príslušných súťažných podkladoch bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto odseku, [tretieho] pododseku a odsekov 3 až 5.

Na účely tohto článku:

(1) úlohy v oblasti bezpečnostnej ochrany sú súhrn opatrení, ako aj ľudských a materiálnych zdrojov určených na ochranu civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania;

(2) úlohy v oblasti bezpečnosti sú súhrn opatrení, ako aj ľudských a materiálnych zdrojov určených na zabezpečenie bezpečného toku civilnej leteckej dopravy, s výnimkou opatrení alebo zdrojov na ochranu civilného letectva pred protiprávnymi činmi.

Správny orgán je zodpovedný za kontrolu riadneho vykonávania koncesie, najmä pokiaľ ide o plnenie úloh v oblasti bezpečnostnej ochrany a bezpečnosti. Postupy správneho orgánu na kontrolu riadneho vykonávania koncesie sú opísané v koncesných zmluvách a v príslušných súťažných podkladoch.

3. Pre každé letisko sa založí akciová spoločnosť podľa verejného práva, ktorej 49 % základného imania bude vlastniť koncesionárska spoločnosť zodpovedná za prevádzku letiska a 51 % Valónsky región. Prevádzkujúca spoločnosť deleguje úlohy v oblasti bezpečnostnej ochrany na túto akciovú spoločnosť podľa verejného práva s názvom Brussels South Charleroi Airport‑Security pre letisko Charleroi‑Bruxelles Sud a Liège Airport‑Security pre letisko Liège‑Bierset.

Na spoločnosti Brussels South Airport‑Security a Liège Airport‑Security sa uplatňuje Code des sociétés (Zákonník o obchodných spoločnostiach) a jeho vykonávacie nariadenia, pokiaľ tento dekrét nestanovuje inak.

Právne úkony spoločností Brussels South Charleroi Airport‑Security a Liège Airport‑Security sa považujú za úkony podľa obchodného práva v zmysle článkov 2 a 3 Zákonníka o obchodných spoločnostiach.

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

20

Spoločnosť Liège Airport Security bola založená Valónskym regiónom (Belgicko) a spoločnosťou Liège Airport SA, ktorá prevádzkuje letisko Liège‑Bierset (Belgicko), na zabezpečovanie „úloh v oblasti bezpečnostnej ochrany“ na tomto letisku v zmysle článku 4b ods. 2 valónskeho dekrétu z 23. júna 1994 o zriadení a prevádzke letísk a letiskových plôch v pôsobnosti Valónskeho regiónu, zmeneného a doplneného dekrétom Valónskeho regiónu z 19. decembra 2007.

21

Dňa 16. marca 2018 sa na uvedené letisko dostavili zamestnanci FVS Vnútro, aby na ňom vykonali kontrolu dodržiavania zákona o súkromnej bezpečnosti. V rámci tejto kontroly zistili, že dvaja zamestnanci spoločnosti Liège Airport Security vykonávali činnosti patriace medzi špeciálne úlohy súkromnej bezpečnostnej služby v zmysle zákona o súkromnej bezpečnosti, konkrétne prvý zamestnanec kontroloval vstup cestujúcich k štartovacím dráham pomocou detektora kovov a druhý vykonával inšpekciu kontrolných stanovíšť a pracovníkov kontroly.

22

Boli teda vyhotovené tri zápisnice o porušení predpisov, jedna voči spoločnosti Liège Airport Security z dôvodu, že organizovala vnútornú súkromnú bezpečnostnú službu bez toho, aby na to mala povolenie ministra vnútra, v rozpore s článkom 16 prvým odsekom zákona o súkromnej bezpečnosti, a ďalšie dve zápisnice voči každému z týchto zamestnancov za to, že vykonávali činnosti takejto služby bez toho, aby mali identifikačný preukaz podľa článku 76 prvého odseku tohto zákona.

23

Administratívnymi rozhodnutiami z 27. novembra 2020 a 11. marca 2021 FVS Vnútro uložila spoločnosti Liège Airport Security pokutu vo výške 15000 eur a každému z uvedených zamestnancov pokutu vo výške 500 eur.

24

Liège Airport Security podala proti týmto trom správnym rozhodnutiam žalobu na Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvej inštancie Brusel, Belgicko), pričom tvrdila, že FVS Vnútro nemá právomoc kontrolovať belgické letiská ani ukladať pokuty spoločnosti Liège Airport Security a jej zamestnancom. V Belgicku má totiž výlučnú právomoc v oblasti koordinácie a dohľadu nad uplatňovaním spoločných základných noriem v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva v zmysle článku 9 nariadenia č. 300/2008 Direction générale du transport aérien (Generálne riaditeľstvo pre leteckú dopravu, ďalej len „DGTA“), ktoré je súčasťou Service public fédéral Mobilité et Transport (Federálne ministerstvo dopravy a mobility, Belgicko). V dôsledku toho Belgické kráľovstvo tým, že podriadilo bezpečnostné služby vnútroštátneho letiska kontrole zo strany FVS Vnútro, porušilo svoju povinnosť stanovenú v tomto ustanovení, a to určiť len jeden príslušný orgán.

25

Keďže súd prvej inštancie rozsudkom z 25. februára 2022 zamietol žalobu podanú spoločnosťou Liège Airport Security, táto spoločnosť podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Cour de cassation (Kasačný súd, Belgicko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.

26

V rámci tohto kasačného opravného prostriedku Liège Airport Security najmä tvrdí, že FVS Vnútro nemá právomoc vykonávať dohľad nad súkromnými bezpečnostnými službami, ktoré poskytuje, ani jej v tomto rámci ukladať sankcie, keďže podľa článku 9 nariadenia č. 300/2008 musí byť na tento účel v každom členskom štáte určený len jeden príslušný orgán. Ak by sa mal článok 14 zákona o súkromnej bezpečnosti vykladať v tom zmysle, že umožňuje Belgicku odchýliť sa od tejto povinnosti, musel by byť odmietnutý ako nezlučiteľný s právom Únie.

27

Vnútroštátny súd uvádza, že rozsudok, ktorý je predmetom kasačného opravného prostriedku, je založený najmä na právnom dôvode, podľa ktorého článok 9 nariadenia č. 300/2008 ukladá členským štátom povinnosť určiť jediný orgán ako príslušný nie preto, aby sám prevzal všetky záležitosti týkajúce sa bezpečnosti letísk, ale aby zabezpečil koordináciu všetkých opatrení potrebných na zaistenie bezpečnosti letiska a aby sa bezpečnostné opatrenia uložené právom Únie skutočne uplatňovali na vnútroštátnych letiskách, avšak bez toho, aby bol poverený dohľadom nad dodržiavaním všetkých právnych predpisov v tejto oblasti. V prejednávanej veci teda DGTA nemá právomoc dohliadať na dodržiavanie všetkých pravidiel uplatniteľných na pracovníkov zamestnaných na vnútroštátnych letiskách, akými sú pravidlá pracovného práva alebo pravidlá týkajúce sa súkromnej bezpečnosti, inak by tento orgán mal pod svojím dohľadom okrem súkromných bezpečnostných služieb, ktoré poskytujú svoje služby na vnútroštátnych letiskách, aj policajtov a colníkov len z dôvodu, že tam tiež pracujú.

28

Za týchto podmienok Cour de cassation (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 9 nariadenia [č. 300/2008] vykladať v tom zmysle, že príslušný orgán určený podľa tohto ustanovenia zaisťuje monitorovanie vykonávania spoločných základných noriem uvedených v článku 4 tohto nariadenia s vylúčením akéhokoľvek iného orgánu len vtedy, ak tieto normy vyplývajú z osobitnej právnej úpravy bezpečnostnej ochrany civilného letectva?“

O prejudiciálnej otázke

29

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že cieľom položenej otázky je určiť, či v prejednávanej veci Liège Airport Security a dvaja z jej zamestnancov zabezpečujúci úlohy v oblasti bezpečnostnej ochrany na letisku Liège‑Bierset, ako je kontrola vstupu cestujúcich k štartovacím dráham a inšpekcia kontrolných stanovíšť ako aj pracovníkov kontroly, mohli byť legálne predmetom kontroly iného orgánu ako DGTA, konkrétne FVS Vnútro na základe zákona o súkromnej bezpečnosti, a následne mať zo strany tohto posledného uvedeného orgánu uložené pokuty za nedodržanie tohto zákona, hoci Belgické kráľovstvo určilo za „príslušný orgán“ v zmysle článku 9 nariadenia č. 300/2008 len DGTA, ktoré je zodpovedné za koordináciu a monitorovanie vykonávania spoločných základných noriem uvedených v článku 4 tohto nariadenia.

30

Treba teda konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 9 nariadenia č. 300/2008 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby iný orgán než „príslušný orgán“ určený podľa tohto ustanovenia bol poverený kontrolovať, či právnická osoba založená podľa súkromného práva a jej zamestnanci, ktorí zabezpečujú úlohy v oblasti bezpečnostnej ochrany na vnútroštátnom letisku, dodržiavajú povinnosti vyplývajúce z vnútroštátnej právnej úpravy upravujúcej výkon činností súkromnej bezpečnosti.

31

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry na účely výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82 , EU:C:1983:335 , bod 12 , a zo 16. marca 2023, Komisia/Jiangsu Seraphim Solar System a Rada/Jiangsu Seraphim Solar System a Komisia, C‑439/20 P a C‑441/20 P , EU:C:2023:211 , bod 113 , ako aj citovaná judikatúra).

32

Na úvod treba poznamenať, že podľa znenia článku 9 nariadenia č. 300/2008 ak sú v jednom členskom štáte „dva alebo viaceré orgány, ktoré sú zapojené do bezpečnostnej ochrany civilného letectva“, tento členský štát musí určiť jeden orgán, označovaný ako „príslušný orgán“, za zodpovedný „za koordináciu a monitorovanie vykonávania“ spoločných základných noriem uvedených v článku 4.

33

Zo znenia tohto ustanovenia tak na jednej strane vyplýva, že v rámci členského štátu nie je vylúčené, aby bezpečnostnou ochranou civilného letectva, čo je oblasť, ktorá v súlade s článkom 1 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia č. 300/2008 v spojení s článkom 3 bodom 2 tohto nariadenia zahŕňa činnosti chrániace civilné letectvo pred činmi protiprávneho zasahovania, ktoré ohrozujú jeho bezpečnosť, boli poverené viaceré orgány. Takáto možnosť je navyše výslovne uvedená v odôvodnení 12 uvedeného nariadenia.

34

Na druhej strane členské štáty musia v takom prípade viacerých dotknutých vnútroštátnych orgánov určiť „príslušný orgán“, ktorý bude poverený koordináciou a monitorovaním vykonávania spoločných základných noriem uvedených v článku 4 nariadenia č. 300/2008.

35

Zo znenia článku 9 tohto nariadenia teda vyplýva, že príslušný orgán uvedený v tomto ustanovení sa odlišuje od iných vnútroštátnych orgánov príslušných v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva tým, že je poverený zabezpečiť na vnútroštátnej úrovni koordináciu a monitorovanie dodržiavania spoločných základných noriem v tejto oblasti uvedených v článku 4 predmetného nariadenia.

36

V dôsledku toho za predpokladu, že takéto orgány rešpektujú právomoci príslušného orgánu určeného v súlade s článkom 9 nariadenia č. 300/2008, týkajúce sa koordinácie a monitorovania vykonávania spoločných noriem uvedených v článku 4 tohto nariadenia, z doslovného výkladu tohto článku 9 nevyplýva, že členský štát by mal dbať o to, aby bol tento orgán jediným orgánom povereným kontrolou dodržiavania všetkých aspektov spojených s oblasťou bezpečnostnej ochrany civilného letectva na vnútroštátnej úrovni.

37

Pokiaľ ide ďalej o ciele, ktoré sleduje nariadenie č. 300/2008, treba na jednej strane uviesť, že v súlade s článkom 1 tohto nariadenia v spojení najmä s jeho odôvodneniami 5 a 10 jeden z týchto cieľov spočíva v zavedení spoločných pravidiel na ochranu civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania, ktoré ohrozujú jeho bezpečnostnú ochranu, stanovením spoločných základných noriem v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva a mechanizmov na kontrolu ich uplatňovania, pričom sa členským štátom ponecháva určitá miera voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsob vykonávania týchto spoločných pravidiel.

38

Na druhej strane článok 1 ods. 1 druhý pododsek nariadenia č. 300/2008 stanovuje, že toto nariadenie predstavuje pre členské štáty základ pre spoločný výklad prílohy 17 k Chicagskemu dohovoru, pričom tento spoločný výklad predstavuje druhý cieľ sledovaný týmto nariadením, ako vyplýva z jeho odôvodnení 2 a 25. Bod 3.1.2 tejto prílohy sa obmedzuje na to, že stanovuje, že zmluvné štáty musia v rámci svojich vnútroštátnych správnych orgánov určiť príslušný orgán, ktorý bude poverený vypracovaním, vykonávaním a aktualizáciou národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva, pričom však týmto štátom neukladá povinnosť zveriť všetky právomoci v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva jedinému vnútroštátnemu orgánu.

39

Z toho vyplýva, že cieľom nariadenia č. 300/2008 nie je upraviť rozdelenie zodpovednosti v rámci členských štátov v oblasti vykonávania spoločných základných noriem uvedených v článku 4 tohto nariadenia, ani a fortiori prinútiť tieto štáty, aby zverili len jednému vnútroštátnemu orgánu všetky zodpovednosti v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva.

40

Pokiaľ ide napokon o kontext, do ktorého patrí článok 9 nariadenia č. 300/2008, treba uviesť, že článok 10 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, že každý členský štát definuje v národnom programe bezpečnostnej ochrany civilného letectva, ktorý má vypracovať, zodpovednosti za vykonávanie spoločných základných noriem uvedených v článku 4 predmetného nariadenia. Toto ustanovenie tak potvrdzuje konštatovanie uvedené v bode 39 tohto rozsudku, podľa ktorého cieľom nariadenia č. 300/2008 nie je upraviť rozdelenie zodpovednosti v rámci členských štátov v oblasti vykonávania týchto noriem.

41

Z vyššie uvedeného vyplýva – ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 48, 50 a 58 svojich návrhov –, že hoci článok 9 nariadenia č. 300/2008 umožňuje, aby bezpečnostnou ochranou civilného letectva boli poverené viaceré orgány v tom istom členskom štáte, tento článok sa obmedzuje na uloženie povinnosti každému členskému štátu určiť jediný orgán, ktorému členský štát zverí zodpovednosť za koordináciu a monitorovanie vykonávania spoločných základných noriem uvedených v článku 4 tohto nariadenia na vnútroštátnom území.

42

V prejednávanej veci kontroly, ako sú kontroly vykonané zo strany FVS Vnútro, ako také nepatria do výkonu právomoci, ktorá musí byť povinne vyhradená príslušnému orgánu určenému v súlade s článkom 9 nariadenia č. 300/2008, keďže ich cieľom nie je zabezpečiť koordináciu alebo monitorovanie vykonávania spoločných základných noriem v zmysle článku 4 tohto nariadenia, ale overiť, či dotknuté osoby vykonávajú svoje úlohy v súlade s osobitnými požiadavkami vyplývajúcimi z vnútroštátnej právnej úpravy upravujúcej výkon činností súkromnej bezpečnosti.

43

Hoci túto vnútroštátnu právnu úpravu a požiadavky, ktoré z nej vyplývajú, možno považovať za nepriamo súvisiace s bezpečnostnou ochranou civilného letectva, ak dotknuté súkromné bezpečnostné služby a ich zamestnanci poskytujú svoje služby v rámci letiska, nič to nemení na tom, že ide o právnu úpravu všeobecnej povahy, ktorá sa netýka len bezpečnostnej ochrany civilného letectva a ktorej osobitným cieľom nie je vykonanie spoločných základných noriem uvedených v tomto článku 4.

44

Z toho vyplýva, že ak je vnútroštátny orgán, akým je v prejednávanej veci FVS Vnútro, oprávnený overovať dodržiavanie povinností vyplývajúcich z takejto právnej úpravy a vykonávať kontroly na tento účel, či dokonca ukladať peňažné sankcie v prípade porušenia, nemožno sa domnievať – aj keď sa tieto kontroly týkajú činností vykonávaných na letisku –, že tento orgán je z tohto dôvodu poverený koordináciou a monitorovaním vykonávania týchto spoločných základných noriem v zmysle článku 9 nariadenia č. 300/2008.

45

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 9 nariadenia č. 300/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby iný orgán než „príslušný orgán“ určený podľa tohto ustanovenia bol poverený kontrolovať, či právnická osoba založená podľa súkromného práva a jej zamestnanci, ktorí zabezpečujú úlohy v oblasti bezpečnostnej ochrany na vnútroštátnom letisku, dodržiavajú povinnosti vyplývajúce z vnútroštátnej právnej úpravy upravujúcej výkon činností súkromnej bezpečnosti.

O trovách

46

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 300/2008 z 11. marca 2008 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a o zrušení nariadenia (ES) č. 2320/2002

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby iný orgán než „príslušný orgán“ určený podľa tohto ustanovenia bol poverený kontrolovať, či právnická osoba založená podľa súkromného práva a jej zamestnanci, ktorí zabezpečujú úlohy v oblasti bezpečnostnej ochrany na vnútroštátnom letisku, dodržiavajú povinnosti vyplývajúce z vnútroštátnej právnej úpravy upravujúcej výkon činností súkromnej bezpečnosti.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-783/23 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik