C-784/23

OÜ Voore Mets,

AS Lemeks Põlva

proti

Keskkonnaamet,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia D. Gratsias, E. Regan, J. Passer (spravodajca) a B. Smulders,

–

AS Lemeks Põlva, v zastúpení: A. Hainsoo a M. Paloots,

–

estónska vláda, v zastúpení: M. Kriisa, splnomocnená zástupkyňa,

–

fínska vláda, v zastúpení: H. Leppo a M. Pere, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: E. Randvere a N. Ruiz García, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 6. februára 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

3

Odôvodnenia 3, 5, 7, 8 a 10 smernice o vtákoch stanovujú:

„(3)

Veľký počet druhov voľne žijúceho vtáctva, ktoré sa prirodzene vyskytuje na európskom území členských štátov, klesá, v niektorých prípadoch veľmi rýchlo. Tento pokles predstavuje vážne ohrozenie zachovania prírodného prostredia predovšetkým tým, že ohrozuje biologickú rovnováhu.

…

(5)

…

(10)

V Spoločenstve ako celku môžu byť určité druhy lovené vzhľadom na vysokú početnosť svojich populácií, geografické rozšírenie a rýchlosť rozmnožovania, čo predstavuje ich prijateľné využívanie; takýto lov musí byť zlučiteľný s udržaním populácie týchto druhov na uspokojivej úrovni.“

4

Článok 1 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Táto smernica sa vzťahuje na ochranu všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, na ktoré sa uplatňuje zmluva. Zahŕňa ochranu, starostlivosť a kontrolu týchto druhov a stanovuje pravidlá ich využívania.“

a)

úmyselné usmrcovanie alebo odchyt akýmkoľvek spôsobom;

b)

úmyselné ničenie alebo poškodzovanie ich hniezd a vajec alebo odstraňovanie ich hniezd;

c)

zber vajec vo voľnej prírode a držbu týchto vajec, a to aj prázdnych;

„Členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 5 až 8, ak neexistuje iné uspokojivé riešenie, z nasledujúcich dôvodov:

a)

–

v záujme verejného zdravia a bezpečnosti,

–

v záujme leteckej bezpečnosti,

c)

aby sa za prísne kontrolovaných podmienok a na základe výberu povolil odchyt, držba, chov alebo iné rozumné využívanie určitých vtákov v malom rozsahu.“

Smernica o biotopoch

8

Článok 12 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7 ; Mim. vyd. 15/002, s. 102, ďalej len „smernica o biotopoch“), stanovuje:

„1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:

d)

poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych.

2. Pre tieto druhy zakážu členské štáty držanie, prepravu a predaj alebo výmenu a ponúkanie na predaj alebo výmenu vzoriek odobratých z voľnej prírody, s výnimkou tých, ktoré boli odobraté legálne pred zavedením tejto smernice.

3. Zákaz uvedený v odseku 1 písm. a) a b) a odseku 2 platí pre všetky štádiá života zvierat, na ktoré sa vzťahuje tento článok.

…“

Estónske právo

zvýšiť hodnotu lesa, regulovať hustotu a zloženie lesa a umožniť využívanie dreva zo stromov, ktoré pravdepodobne v krátkom čase spadnú (clonný rub);

…“

10

Ustanovenie § 29 ods. 1 MS stanovuje:

„V prípade holorubu sa všetky stromy na lesnom pozemku po jednom roku vyrúbu s výnimkou:

(1)

„…

2. Úrad životného prostredia má právo vydávať príkazy na základe odborného posudku v oblasti ochrany lesov s cieľom zabrániť vzniku lesných škôd a zabrániť šíreniu týchto škôd. Okrem náležitostí stanovených v § 25 ods. 9 bodoch 1 až 5 a 7 až 9 tohto zákona výroková časť príkazu obsahuje príkaz na zastavenie škodlivej činnosti alebo zdržanie sa akejkoľvek činnosti, ktorá môže spôsobiť škodu, odstránenie zdroja nebezpečenstva a odstránenie následkov spôsobenej škody. Príkaz sa oznámi povinnej osobe, ktorej je určený, v súlade s podmienkami stanovenými v § 25 ods. 8 tohto zákona.

…

10. Na účely ochrany zvierat počas obdobia ich rozmnožovania môže minister zodpovedný za túto oblasť nariadením obmedziť výrub vo viaclíniových porastoch a zmiešaných porastoch v období od 15. apríla do 15. júna.

…“

12

8 1 . Ak je plánovaný výrub v súlade s požiadavkami právnych predpisov, Úrad životného prostredia ho zaregistruje v registri lesov. …“

LoKS

13

Podľa § 2 loomakaitseseadus (LoKS) (zákon o ochrane zvierat) z 13. decembra 2000 (RT I 2001, 3, 4) v znení uplatniteľnom na spory vo veci samej (RT I, 30.12.2020, 12) (ďalej len „LoKS“):

„1. Na účely tohto zákona je… vták… zvieraťom.

…“

…“

LKS

15

Ustanovenie § 55 looduskaitseseadus (LKS) (zákon o ochrane prírody) z 21. apríla 2004 (RT I 2004, 38, 258) v znení uplatniteľnom na spory vo veci samej (RT I, 30.12.2020, 7) (ďalej len „LKS“) stanovuje:

„1. Úmyselné usmrtenie jedinca chráneného druhu s výnimkou eutanázie je zakázané.

…

5 1 . Povolenie uvedené v odseku 5 a v odseku 6 1 bodoch 1 a 2 tohto paragrafu sa môže udeliť, ak neexistujú iné opatrenia menej škodlivé pre zvieratá a vtáctvo. Povolenie musí obsahovať

(1)

druhy a jedince, pre ktoré sa povolenie udeľuje;

(2)

povolené prostriedky, pomôcky alebo metódy pre dané činnosti;

(3)

6 1 . V prípade voľne žijúceho vtáctva je zakázané:

(1)

úmyselné ničenie a poškodzovanie hniezd a vajec alebo odstraňovanie hniezd, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3 bodoch 2 až 5 tohto paragrafu so súhlasom Úradu životného prostredia;

(2)

úmyselné rušenie, najmä počas obdobia hniezdenia a výchovy mláďat, s výnimkou… prípadov uvedených v odseku 3 bodoch 2 až 5 tohto paragrafu so súhlasom Úradu životného prostredia…

…“

s cieľom vydať príkaz na zabránenie vzniku lesných škôd a zabránenie šírenia týchto škôd;

…

6. Na účely objednania odborného posudku v oblasti ochrany lesov vlastník lesa predkladá Úradu životného prostredia oznámenie o lesných škodách zamerané na opätovné zalesňovanie lesa, ktorý bol zničený v dôsledku búrky, povodne, veľkého lesného požiaru alebo iných závažných škôd spôsobených prírodným javom… alebo ktorý je v dôsledku prírodných faktorov v zlom stave, ako aj na opätovné zalesňovanie lesného porastu s nedostatkom fenotypu alebo s nízkou základnou plochou a hustotou lesného porastu z dôvodu nezávislého od vlastníka lesa. …“

Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

17

Na jar 2021 uskutočnila Voore Mets ťažbu dreva na pozemku Pällo‑Reino nachádzajúcom sa v obci Jõgeva (Estónsko) na základe zaregistrovaných lesníckych oznámení. Išlo o holorub v zmysle § 29 ods. 1 MS.

21

Konkrétne na jednej strane podľa príkazu z 21. mája 2021 adresovaného spoločnosti Voore Mets bolo počas návštevy na pozemku Pällo‑Reino v ten istý deň počuť spev vtákov a podľa ich spevu alebo vzhľadu boli identifikované tieto vtáky, o ktorých sa dá odôvodnene predpokladať, že hniezdia v tej istej oblasti: kolibiarik sykavý ( Phylloscopus sibilatrix ), oriešok obyčajný ( Troglodytes troglodytes ), drozd čierny ( Turdus merula ), drozd plavý ( Turdus philomelos ) a pinka obyčajná ( Fringilla coelebs ). Okrem toho sa zistilo pravdepodobné hniezdenie brhlíka obyčajného ( Sitta europaea ) a hýľa obyčajného ( Pyrrhula pyrrhula ). Navyše v tomto príkaze bolo uvedené, že je veľmi pravdepodobné, že na dotknutom pozemku sa nachádzajú aj kolibiarik čipčavý ( Phylloscopus collybita ), kolibiarik spevavý ( Phylloscopus trochilus ) a muchárik malý ( Ficedula parva ). V tejto súvislosti uvedený príkaz spresňuje, že pozastavenie ťažby dreva do 31. júla zabezpečuje ochranu neskorých hniezdičov, akým je kolibiarik sykavý.

22

Na druhej strane podľa príkazu z 26. mája 2021 adresovaného spoločnosti Lemeks Põlva návšteva pozemku Järveääre umožnila identifikovať s určitosťou hniezdenie ďatľa veľkého ( Dendrocopos major ) a pinky obyčajnej, pravdepodobné hniezdenie sýkorky veľkej ( Parus major ) a sojky obyčajnej ( Garrulus glandarius ), ako aj možné hniezdenie kolibiarika čipčavého, kolibiarika sykavého, penice slávikovitej ( Sylvia borin ), orieška obyčajného, vrchárky modrej ( Prunella modularis ) a červienky obyčajnej ( Erithacus rubecula ).

23

Tallinna Halduskohus (Správny súd Tallinn, Estónsko) zamietol žalobu, ktorou sa Voore Mets domáha náhrady škody súvisiacej so zadržaním a následným premiestnením jej lesného materiálu, ktorú jej údajne spôsobil Úrad životného prostredia z dôvodu dvoch príkazov, ktoré sa jej týkali. Toto rozhodnutie potvrdil Tallinna Ringkonnakohus (Krajský súd Tallinn, Estónsko).

Za predpokladu, že je to tak, chce vnútroštátny súd v druhom rade vedieť, aké okolnosti postačujú na vyvodenie záveru o existencii takéhoto prijatia. V tejto súvislosti sa domnieva, že výskyt páru vtákov na hektár, ktorý je uvedený v prvých príkazoch na základe vedeckých údajov, nevyhnutne neprekračuje hranicu, od ktorej sa musí vychádzať z toho, že prevádzkovateľ lesného hospodárstva prijal možnosť, že vtáky budú usmrtené alebo rušené, alebo že ich hniezda alebo vajcia budú zničené alebo poškodené. Naproti tomu vnútroštátny súd a priori zastáva názor, že od okamihu, keď existujú dodatočné okolnosti konštatované v druhých príkazoch, nevyhnutne existuje prijatie možnosti, že holoruby vykonané počas obdobia hniezdenia spôsobia smrť vtákov a zničenie ich hniezd a vajec. Mohla by však vzniknúť otázka, či možno výrub stromov považovať za úmyselné usmrcovanie, rušenie, ničenie alebo poškodzovanie v zmysle článku 5 smernice o vtákoch, ak nič nenasvedčuje tomu, že v oblasti výrubu hniezdia ohrozené vtáky, a ak predmetom dotknutej činnosti nie je usmrcovanie alebo rušenie vtákov, ani ničenie či poškodzovanie hniezd. Skutočnosť, že na všetky druhy vtákov sa musí vzťahovať režim ochrany, nevyhnutne neznamená, že všetky vtáky musia byť chránené rovnakým spôsobom. Podľa vnútroštátneho súdu by sa totiž článok 5 smernice o vtákoch mal vykladať teleologicky, teda spôsobom, ktorý zohľadňuje cieľ uvedený v článku 2 tejto smernice.

27

V treťom rade, ak sa má predmetný výrub vo veci samej považovať za úmysel usmrcovať alebo rušiť vtáky alebo ničiť či poškodzovať ich hniezda alebo vajcia, je podľa vnútroštátneho súdu potrebné určiť, či článok 9 smernice o vtákoch umožňuje odchýliť sa od zákazov stanovených v jej článku 5 písm. a), b) a d).

2.

Má sa článok 5 písm. a), b) a d) [smernice o vtákoch] v spojení s článkom 2 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že konania zakázané týmito ustanoveniami počas obdobia hniezdenia vtákov sú úmyselné okrem iného vtedy, ak na základe vedeckých údajov a pozorovania jednotlivých vtákov možno predpokladať, že v lese, ktorý sa má plošne vyrúbať (holorub), hniezdi približne desať párov vtákov na hektár, pričom nebolo zistené, že na ploche ťažby dreva hniezdia jedince druhov vtákov, ktoré sa nachádzajú v nepriaznivom stave?

3.

Má sa článok 5 písm. a), b) a d) [smernice o vtákoch] v spojení s článkom 2 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že konania zakázané týmito ustanoveniami počas obdobia hniezdenia vtákov sú úmyselné okrem iného vtedy, ak na základe vedeckých údajov a pozorovania jednotlivých vtákov možno predpokladať, že v lese, v ktorom sa má vyrúbať len časť stromov (clonný rub), hniezdi približne desať párov vtákov na hektár bez toho, aby existoval dôvod predpokladať, že na ploche ťažby dreva hniezdia jedince druhov vtákov, ktoré sa nachádzajú v nepriaznivom stave?

4.

Môže sa článok 9 ods. 1 písm. a) tretia zarážka [smernice o vtákoch] v spojení s článkom 2 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že sú v súlade s ním právne predpisy členského štátu, ktoré povoľujú udeliť výnimky zo zákazov stanovených v článku 5 písm. a), b) a d) tejto smernice, aby bolo možné vykonať holorub počas obdobia hniezdenia a výchovy mláďat vtákov, aby sa zabránilo závažnej škode na lesnom majetku?

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

30

Voore Mets a Lemeks Põlva sa domnievajú, že návrh na začatie prejudiciálneho konania nie je prípustný. Podľa nich už na všetky položené otázky bola v podstate poskytnutá odpoveď v návrhoch, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v spojených veciach Föreningen Skydda Skogen ( C‑473/19 a C‑474/19 , EU:C:2020:699 ), a z rozsudku zo 4. marca 2021, Föreningen Skydda Skogen ( C‑473/19 a C‑474/19 , EU:C:2021:166 ), nijako nevyplýva, že by sa pojem „úmysel“ uvedený v článku 5 smernice o vtákoch mal vykladať v rovnakom zmysle ako pojem uvedený v článku 12 smernice o biotopoch. Okrem toho o neexistencii právnych ťažkostí, ktoré by si vyžadovali výklad Súdneho dvora, svedčí skutočnosť, že žiadny iný členský štát okrem Estónskej republiky nepozastavuje na základe ustanovení, ktorými sa transponuje smernica o vtákoch, ťažbu dreva počas jarného a letného obdobia v lesoch určených na lesné hospodárstvo, ktoré nepožívajú ochranu, s cieľom chrániť vtáky. Voore Mets dodáva, že preskúmanie veci pred Súdnym dvorom by viedlo k prekročeniu primeranej lehoty na prejednanie sporov vo veci samej.

31

33

Na jednej strane, aj pri existencii judikatúry Súdneho dvora, ktorá dotknutú právnu otázku objasňuje, si vnútroštátne súdy zachovávajú možnosť obrátiť sa na Súdny dvor, pokiaľ to považujú za vhodné, bez toho, aby okolnosť, že dotknuté ustanovenia už Súdny dvor vyložil, zbavovala Súdny dvor právomoci opätovne rozhodnúť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi, C‑561/19 , EU:C:2021:799 , bod 37 , ako aj citovanú judikatúru) a na druhej strane nie je vôbec zakázané, aby vnútroštátny súd položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, na ktoré odpoveď podľa názoru jedného z účastníkov konania vo veci samej nenecháva priestor na žiadne rozumné pochybnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. februára 2022, Viva Telecom Bulgaria, C‑257/20 , EU:C:2022:125 , bod 42 a citovanú judikatúru).

34

Z judikatúry uvedenej v bode 31 tohto rozsudku tiež vyplýva, že dĺžka trvania sporu pred vnútroštátnymi súdmi nie je relevantná pre posúdenie prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného jedným z týchto súdov podľa článku 267 ZFEÚ.

35

Toto posúdenie nie je spochybnené skutočnosťou, že tak vnútroštátny súd, ako aj Súdny dvor sú povinné dodržiavať všeobecnú právnu zásadu, podľa ktorej má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola prejednaná v primeranej lehote, ktorá je uvedená v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), ako aj v článku 47 Charty.

O prejudiciálnych otázkach

39

Na úvod treba uviesť, že Voore Mets vo svojich písomných pripomienkach vyzýva Súdny dvor, aby odpovedal na otázky odlišné od otázok položených vnútroštátnym súdom.

40

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 267 ZFEÚ oprávnenie predložiť návrh Súdnemu dvoru prináleží vnútroštátnemu súdu a nie účastníkom konania vo veci samej. Možnosť určiť otázky, ktoré sa majú položiť Súdnemu dvoru, je teda vyhradená iba vnútroštátnemu súdu a účastníci konania nemôžu meniť ich obsah (rozsudok zo 6. októbra 2015, T‑Mobile Czech Republic a Vodafone Czech Republic, C‑508/14 , EU:C:2015:657 , bod 28 , ako aj citovaná judikatúra).

41

44

Článok 5 smernice o vtákoch ukladá členským štátom bez toho, aby boli dotknuté články 7 a 9 tejto smernice, prijať opatrenia nevyhnutné na vytvorenie všeobecného systému ochrany všetkých druhov vtákov uvedených v článku 1 uvedenej smernice. Tento systém zahŕňa, najmä podľa článku 5 písm. a), b) a d) tej istej smernice, zákaz po prvé „úmyselného usmrcovania alebo odchytu akýmkoľvek spôsobom“, po druhé „úmyselného ničenia alebo poškodzovania ich hniezd a vajec alebo odstraňovania ich hniezd“ a po tretie „úmyselného rušenia týchto vtákov, hlavne počas obdobia hniezdenia a výchovy mláďat, pokiaľ by rušenie bolo značné vzhľadom na ciele tejto smernice“.

45

V prvom rade tak zo znenia článku 5 smernice o vtákoch v spojení s článkom 1 ods. 1 tejto smernice, ako aj z kontextu, do ktorého patrí uvedený článok 5, a tiež z predmetu a účelu tejto smernice vyplýva, že zákazy stanovené v tomto článku 5 sa uplatňujú na všetky druhy voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov, na ktoré sa vzťahujú Zmluvy, bez toho, aby sa uplatňovanie týchto zákazov obmedzilo na určité konkrétne druhy vtákov alebo na druhy, ktoré sú na určitej úrovni ohrozené alebo ktorých populácia vykazuje dlhodobý klesajúci trend (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2021, Föreningen Skydda Skogen, C‑473/19 a C‑474/19 , EU:C:2021:166 , body 36 , 37 a 45 ).

46

V druhom rade, pokiaľ ide o podmienku úmyslu uvedenú v článku 5 písm. a), b) a d) smernice o vtákoch, treba uviesť, že pri výklade článku 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice o biotopoch, ktorý stanovuje zákazy analogické so zákazmi uvedenými v uvedenom článku 5 písm. a), b) a d) smernice o vtákoch, Súdny dvor rozhodol, že na to, aby bola táto podmienka splnená, musí byť preukázané, že pôvodca aktu chcel odchyt alebo usmrtenie jedinca chráneného živočíšneho druhu, rušenie týchto druhov alebo ničenie vajec, alebo prinajmenšom prijal možnosť takéhoto odchytu, usmrtenia, rušenia alebo ničenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2021, Föreningen Skydda Skogen, C‑473/19 a C‑474/19 , EU:C:2021:166 , bod 51 , ako aj citovanú judikatúru).

50

V treťom rade, pokiaľ ide o otázku, či v prípade, keď predmetom ľudskej činnosti je zjavne iný účel ako odchyt, usmrcovanie a rušenie vtákov alebo ničenie či poškodzovanie ich hniezd alebo vajec, sa zákazy stanovené v článku 5 písm. a), b) a d) smernice o vtákoch uplatňujú len v rozsahu, v akom sú nevyhnutné na zachovanie populácie dotknutých druhov vtákov v zmysle článku 2 tejto smernice na úrovni, ktorá zodpovedá najmä ekologickým, vedeckým a kultúrnym požiadavkám, berúc do úvahy hospodárske a rekreačné požiadavky, alebo na prispôsobenie populácie týchto druhov tejto úrovni, treba konštatovať, že iba článok 5 písm. d) uvedenej smernice stanovuje, že zákaz v ňom uvedený, a to zákaz úmyselného rušenia vtákov, hlavne v období hniezdenia a výchovy mláďat, sa uplatňuje „pokiaľ by rušenie bolo značné vzhľadom na ciele [smernice o vtákoch]“.

51

53

Vzhľadom na to, že v článku 5 písm. a) a b) smernice o vtákoch neexistuje podobná podmienka, ako je podmienka uvedená v článku 5 písm. d) tejto smernice, a vzhľadom na posúdenia uvedené v bodoch 46 až 49 tohto rozsudku sa treba domnievať, že uplatnenie zákazov uvedených v tomto článku 5 písm. a) a b) nepodlieha takejto podmienke, a to bez ohľadu na skutočnosť, či cieľom dotknutých ľudských činností je alebo nie je odchyt alebo usmrcovanie vtákov alebo ničenie či poškodzovanie ich hniezd alebo vajec.

54

V dôsledku toho na rozdiel od článku 5 písm. d) smernice o vtákoch článok 5 písm. a) a b) tejto smernice nevylučuje zo svojej pôsobnosti ľudské činnosti, pri ktorých neexistuje riziko, že budú mať značný vplyv na cieľ zachovať populáciu vtáčích druhov na uspokojivej úrovni, alebo prispôsobiť populáciu vtáčích druhov tejto úrovni, takže preskúmanie vplyvu ľudskej činnosti na úroveň populácie dotknutých druhov vtákov nie je relevantné na účely uplatnenia zákazov stanovených v tomto poslednom uvedenom ustanovení.

55

Také preskúmanie je naopak relevantné v rámci výnimiek z týchto zákazov prijatých podľa článku 9 smernice o vtákoch (pozri analogicky rozsudok zo 4. marca 2021, Föreningen Skydda Skogen, C‑473/19 a C‑474/19 , EU:C:2021:166 , bod 58 ).

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 5 písm. a), b) a d) smernice o vtákoch sa má vykladať v tom zmysle, že iba zákaz stanovený v tomto článku 5 písm. d) sa uplatňuje, pokiaľ je to nevyhnutné na zabránenie rušenia, ktoré by malo značný vplyv na cieľ uvedený v článku 2 tejto smernice, a to zachovanie populácie všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, na ktoré sa uplatňujú Zmluvy, na úrovni, ktorá zodpovedá najmä ekologickým, vedeckým a kultúrnym požiadavkám, berúc do úvahy hospodárske a rekreačné požiadavky, alebo prispôsobenie populácie týchto druhov tejto úrovni. Naopak uplatnenie zákazov uvedených v článku 5 písm. a) a b) uvedenej smernice nepodlieha takej podmienke, a to ani vtedy, ak predmetom dotknutej ľudskej činnosti nie je odchyt alebo usmrcovanie vtákov alebo ničenie či poškodzovanie ich hniezd alebo vajec.

O druhej a tretej otázke

58

Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 písm. a), b) a d) smernice o vtákoch vykladať v tom zmysle, že ak vedecké údaje a pozorovania rôznych vtákov umožňujú dospieť k záveru, že v lese, v ktorom sa plánuje plošný výrub stromov (holorub) alebo ich čiastočný výrub (clonný rub), hniezdi približne desať párov vtákov na hektár, bez toho, aby sa preukázala prítomnosť hniezdenia druhov vtákov v nepriaznivom stave ochrany na ploche ťažby dreva, na vykonanie takých výrubov počas obdobia hniezdenia a výchovy mláďat vtákov sa vzťahujú zákazy stanovené v tomto ustanovení.

62

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú a tretiu otázku odpovedať tak, že článok 5 písm. a), b) a d) smernice o vtákoch sa má vykladať v tom zmysle, že ak vedecké údaje a pozorovania rôznych vtákov umožňujú dospieť k záveru, že v lese, v ktorom sa plánuje plošný výrub stromov (holorub) alebo ich čiastočný výrub (clonný rub), hniezdi približne desať párov vtákov na hektár bez toho, aby sa preukázala prítomnosť hniezdenia druhov vtákov v nepriaznivom stave ochrany na ploche ťažby dreva, na vykonanie takých výrubov počas obdobia hniezdenia a výchovy mláďat vtákov sa vzťahujú zákazy stanovené v článku 5 písm. a) a b) tejto smernice, a ak by rušenie, ktoré so sebou tieto výruby prinášajú, malo značný vplyv na cieľ zachovať populáciu dotknutých druhov vtákov na uspokojivej úrovni alebo prispôsobiť populáciu týchto druhov tejto úrovni, na vykonanie takýchto výrubov sa vzťahuje zákaz stanovený v článku 5 písm. d) uvedenej smernice.

O štvrtej až siedmej otázke

63

Svojou štvrtou až siedmou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 9 ods. 1 písm. a) tretia zarážka smernice o vtákoch v spojení s článkom 2 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá umožňuje výnimku zo zákazov stanovených v článku 5 písm. a), b) a d) uvedenej smernice na účely vykonania holorubov alebo clonných rubov počas obdobia hniezdenia a odchovu mláďat vtákov, aby sa predišlo závažnej škode na lesnom majetku, a ak to tak nie je, či je táto smernica v súlade s článkami 16 a 17 Charty.

67

V prejednávanej veci pritom z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že by žalobkyne vo veci samej požiadali estónske orgány, aby im umožnili odchýliť sa od zákazov stanovených v článku 5 písm. a), b) a d) smernice o vtákoch tým, že by im udelili povolenia v zmysle § 55 ods. 3 až 5 1 LKS. Okrem toho, pokiaľ ide konkrétne o Lemeks Põlva, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v odvolacom konaní sa konštatovalo, že sa nedovoláva existencie jedného z dôvodov na výnimku stanovených v tomto ustanovení.

68

Keďže štvrtá až siedma otázka majú hypotetickú povahu, sú neprípustné.

O trovách

69

2.

Článok 5 písm. a), b) a d) smernice 2009/147

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ak vedecké údaje a pozorovania rôznych vtákov umožňujú dospieť k záveru, že v lese, v ktorom sa plánuje plošný výrub stromov (holorub) alebo ich čiastočný výrub (clonný rub), hniezdi približne desať párov vtákov na hektár bez toho, aby sa preukázala prítomnosť hniezdenia druhov vtákov v nepriaznivom stave ochrany na ploche ťažby dreva, na vykonanie takých výrubov počas obdobia hniezdenia a výchovy mláďat vtákov sa vzťahujú zákazy stanovené v článku 5 písm. a) a b) tejto smernice, a ak by rušenie, ktoré so sebou tieto výruby prinášajú, malo značný vplyv na cieľ zachovať populáciu dotknutých druhov vtákov na uspokojivej úrovni alebo prispôsobiť populáciu týchto druhov tejto úrovni, na vykonanie takých výrubov sa vzťahuje zákaz stanovený v článku 5 písm. d) uvedenej smernice.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: estónčina.