C-785/23

62023CJ0785

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 19. júna 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Smernica 2006/112/ES – Oslobodenie od dane pri určitých činnostiach verejného záujmu – Článok 132 – Verejné poštové organizácie – Smernica 97/67/ES – Článok 12 – Poskytovateľ univerzálnej poštovej služby – Pojmy ‚verejná poštová organizácia‘ a ‚služba vo verejnom záujme‘“

Vo veci C‑785/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) z 18. decembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 19. decembra 2023, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predseda desiatej komory D. Gratsias, sudcovia E. Regan (spravodajca) a B. Smulders,

generálny advokát: M. Szpunar,

tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 24. januára 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 132 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ) a článku 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb ( Ú. v. ES L 15, 1997, s. 14 ; Mim. vyd. 06/003, s. 71), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 ( Ú. v. EÚ L 52, 2008, s. 3 ) (ďalej len „smernica 97/67“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého stranami sú na jednej strane Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno‑osiguritelna praktika“ Sofija pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite (riaditeľ Riaditeľstva „Opravné prostriedky a postupy v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia“ Sofia pri centrálnej správe Národnej agentúry pre verejné príjmy, Bulharsko) (ďalej len „daňová správa“) a na druhej strane spoločnosť „Bulgarian posts“ EAD, vo veci daňového výmeru týkajúceho sa dodatočnej dane z pridanej hodnoty (DPH) požadovanej od tejto spoločnosti za zdaňovacie obdobie od 1. januára do 31. decembra 2015.

a)

poskytovanie služieb verejnými poštovými organizáciami a dodávky tovaru súvisiaceho s týmito službami s výnimkou prepravy cestujúcich a telekomunikačných služieb;

…“

Smernica 97/67

4

Odôvodnenie

15 smernice 97/67 uvádza:

1a.

poskytovateľ poštových služieb : podnik, ktorý poskytuje jednu alebo viaceré poštové služby;

…

13.

poskytovateľ univerzálnej služby : verejný alebo súkromný poskytovateľ poštových služieb, ktorý poskytuje univerzálnu poštovú službu alebo jej časť v rámci členského štátu a ktorého totožnosť sa oznámila [Európskej] komisii v súlade s článkom 4;

…

služby poskytované za sadzbu za kus : poštové služby, pre ktoré sa vo všeobecných podmienkach pre poskytovateľa (‑ov) univerzálnych služieb stanovuje sadzba za jednotlivé poštové zásielky.“

6

Článok 3 uvedenej smernice stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby mali užívatelia právo na univerzálne služby, medzi ktoré patrí trvalé poskytovanie poštových služieb stanovenej kvality na všetkých miestach na ich území za prijateľné ceny pre všetkých užívateľov.

…

3. Členské štáty prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby bolo poskytovanie univerzálnej služby zaručené najmenej počas piatich pracovných dní v týždni s výnimkou okolností a geografických podmienok, ktoré sa považujú za výnimočné, a aby tieto služby zahŕňali aspoň:

–

vyberanie, triedenie, prepravu a distribúciu poštových zásielok do dvoch kilogramov,

–

vyberanie, triedenie, prepravu a distribúciu poštových balíkov do desiatich kilogramov,

–

služby spojené s doporučenými zásielkami a poistenými zásielkami.

„Každý členský štát podnikne opatrenia, ktorými zabezpečí, aby poskytovanie univerzálnych služieb spĺňalo nasledovné požiadavky:

…

–

má ponúkať užívateľom rovnaké služby za porovnateľných podmienok.“

8

Článok 12 smernice 97/67 stanovuje:

uplatňovanie jednotnej sadzby nevylučuje právo poskytovateľa (‑ov) univerzálnej služby uzatvárať s užívateľmi individuálne zmluvy o cenách,

–

sadzby musia byť transparentné a nediskriminačné,

–

vždy, keď poskytovatelia univerzálnej služby uplatňujú osobitné sadzby, napríklad za služby podnikom, odosielateľom hromadne podávaných poštových zásielok alebo subjektom, ktoré zhromažďujú poštové zásielky od rôznych užívateľov, uplatňujú zásady transparentnosti a nediskriminácie, pokiaľ ide o sadzby a súvisiace podmienky. Sadzby spolu s príslušnými podmienkami sa uplatňujú rovnako medzi rôznymi tretími stranami, ako aj medzi tretími stranami a poskytovateľmi univerzálnych služieb poskytujúcimi rovnocenné služby. Všetky tieto sadzby sú k dispozícii aj užívateľom, najmä individuálnym užívateľom a malým a stredným podnikom, ktorí posielajú zásielky za podobných podmienok.“

Bulharské právo

„Univerzálna poštová služba v zmysle článku 49 bodu 2 [ZDDS] je univerzálnou poštovou službou v zmysle kapitoly 4 oddielu I [ZPU].“

ZPU

11

Článok 15 ZPU, v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej, stanovuje:

„1. [Komisija za regulirane na săobštenijata (Komisia pre reguláciu komunikácií, Bulharsko, ďalej len ‚komisia pre reguláciu‘)] upravuje poskytovanie poštových služieb v súlade s týmto zákonom a:

…

na základe odôvodnenej písomnej žiadosti ministra dopravy, informačných technológií a komunikácií poskytuje informácie potrebné na vykonávanie štátnej politiky v oblasti poštových služieb.

…“

12

Článok 21 ods. 1 tohto zákona, v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej, stanovuje:

„Prevádzkovatelia poštových služieb zabezpečia, aby užívatelia mali rovnaký prístup k prístupovým miestam na využívanie poštových služieb, a sú povinní stanoviť všeobecné podmienky zmluvy so spotrebiteľmi. Podpísanie individuálnych zmlúv so spotrebiteľmi nie je potrebné.“

13

Článok 33 ods. 1 ZPU, v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej, stanovuje:

„Univerzálna poštová služba sa poskytuje každý pracovný deň, najmenej 5 dní v týždni…“

16

Článok 34 ods. 1 tohto zákona, v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej, stanovuje:

„Univerzálna poštová služba zahŕňa tieto druhy poštových služieb:

(1)

d)

tlačoviny do 5 kg;

e)

zásielky pre nevidiace a zrakovo postihnuté osoby do 7 kg;

(2)

prijímanie, preprava a distribúcia vnútroštátnych a medzinárodných poštových balíkov do 20 kg,

2. Podmienky distribúcie poštových zásielok a poštových balíkov uvedených v odseku 1 sa stanovia všeobecnými pravidlami stanovenými [komisiou pre reguláciu].“

18

Článok 38 tohto istého zákona, v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej, stanovuje:

„Poštové služby, ktoré nepatria medzi univerzálne služby, zahŕňajú:

(1)

prijímanie, prepravu a distribúciu priamych zásielok,

19

Článok 66 ZPU, v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej, stanovuje:

„1. Ceny za jednotlivé druhy služieb v rámci univerzálnej poštovej služby sa určujú a uplatňujú podľa pravidiel definovaných v nariadení Rady ministrov. Návrh nariadenia pripravuje [komisia pre reguláciu].

2. Pravidlá uvedené v odseku 1 podliehajú dodržiavaniu týchto zásad:

(1)

rovnaké ceny za rovnaké služby na celom území štátu,

(5)

prepojenie s kvalitou služby,

(6)

zabezpečenie hospodársky odôvodneného zisku v súlade s prijatou investičnou politikou,

(7)

vytváranie podmienok na podporu spotreby,

20

Dopălnitelni razporedbi kăm ZPU (doplňujúce ustanovenia k ZPU), v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej, stanovujú:

„1. Na účely tohto zákona sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1)

‚Prijímanie poštových zásielok‘ je činnosť prevádzkovateľov poštových služieb spočívajúca v prijímaní poštových zásielok podaných odosielateľmi na prístupových miestach.

…

vyzdvihovanie na adrese odosielateľa;

b)

distribúcia do určitého dátumu;

c)

možnosť zmeny miesta určenia a adresáta počas prepravy;

d)

(28)

‚Stály poštový úrad‘ je základný prvok poštových sietí organizovaných v oddelenom priestore, kde všetky služby patriace do univerzálnej poštovej služby, poštové služby, ktoré nepatria medzi univerzálne služby, a iné obchodné činnosti vykonávajú zamestnanci prevádzkovateľa poštových služieb prostredníctvom technologicky prepojených pracovných staníc.

(29)

‚Mobilný poštový úrad‘ je prvok poštových sietí organizovaný v priestore špecializovaných dopravných prostriedkov, kde zamestnanci poskytujú všetky poštové služby patriace do univerzálnej poštovej služby vo viacerých lokalitách podľa konkrétnej trasy a harmonogramu.

(30)

‚Poštová agentúra‘ je pracovisko v lokalite bez stáleho poštového úradu, ktoré sa organizuje v oddelenom priestore, kde zamestnanec konkrétneho prevádzkovateľa poštových služieb poskytuje určité poštové služby.

„Ceny podľa druhu univerzálnej poštovej služby sa stanovujú na základe nákladov na poskytovanie služieb vyplývajúcich z uplatňovania systému rozdelenia nákladov v súlade s aktmi Svetovej poštovej únie.“

22

Článok 14 tohto nariadenia, v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej, stanovuje:

„1.

Prevádzkovateľ, na ktorého sa vzťahuje povinnosť univerzálnej poštovej služby, môže rokovať s užívateľmi o cenách odlišných od cien stanovených podľa oddielu II.

2.

Prevádzkovateľ podliehajúci povinnosti univerzálnej poštovej služby predloží pre informáciu [komisii pre reguláciu] overené kópie zmlúv uvedených v odseku 3, ako aj ich zmeny a dodatky, a to do 14 dní odo dňa ich uzavretia.“

Normy týkajúce sa kvality univerzálnej poštovej služby a efektívnosti služby.

23

Normativi za kačestvo na universalnata poštenska usluga i efikasnostta na obslužvanie (normy týkajúce sa kvality univerzálnej poštovej služby a efektívnosti služby), v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej, boli prijaté rozhodnutím komisie pre reguláciu č. 655 zo 14. júla 2011, uverejneným v DV č. 64 z 19. augusta 2011.

24

Podľa článku 8 týchto noriem, v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej, nazvaného „Normy kvality týkajúce sa pravidelnosti vyberania poštových zásielok a poštových balíkov“:

Sofia

sobota a nedeľa

1

s RSTS

od pondelka do soboty

1

„ Lokalita

Dni v týždni

Počet distribúcií za deň

Sofia

od pondelka do soboty

2

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

26

Bulgarian posts je spoločnosť založená podľa bulharského práva, ktorá je držiteľkou individuálnej licencie na poskytovanie univerzálnej poštovej služby na celom území Bulharska.

27

Táto spoločnosť ako poskytovateľ univerzálnej poštovej služby podlieha DPH a v rámci výkonu svojej ekonomickej činnosti uskutočňuje plnenia, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie DPH.

28

Bulgarian posts podala proti tomuto výmeru žalobu na Administrativen săd Sofija-grad (Správny súd Sofia‑mesto, Bulharsko), ktorý tejto žalobe vyhovel a uvedený daňový výmer zrušil.

32

Podľa tohto súdu skutočnosť, že zásielky sa vyzdvihujú mimo prístupových miest podľa osobitných podmienok, a najmä za cenu nižšiu, ako je cena schválená komisiou pre reguláciu, nie je skutočnosťou, ktorá umožňuje určiť povahu predmetných poštových služieb. Naproti tomu zo skutočnosti, že veľká časť týchto poskytovaní služieb sa uskutočňovala pre verejnoprávne subjekty s cieľom umožniť im plniť ich úlohu verejnej služby, možno vyvodiť, že uvedené poskytovania služieb neboli určené na uspokojenie osobitných potrieb týchto subjektov, a preto sa na ne mohol vzťahovať režim oslobodenia od dane stanovený v článku 49 bode 2 ZDDS.

33

Daňová správa podala proti prvostupňovému rozsudku kasačný opravný prostriedok na Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento súd sa domnieva, že hoci niektoré rozsudky Súdneho dvora týkajúce sa poskytovania univerzálnej poštovej služby obsahujú skutočnosti relevantné na vyriešenie sporu, o ktorom rozhoduje, nič to nemení na tom, že okolnosti, o ktoré ide v týchto rozsudkoch, sú odlišné od okolností prevládajúcich v tomto spore, v dôsledku čoho tieto rozsudky neumožňujú odpovedať na všetky otázky, ktoré tento súd predkladá.

34

Vnútroštátny súd však poznamenáva, že z rozsudku z 23. apríla 2009, TNT Post UK ( C‑357/07 , EU:C:2009:248 ), vyplýva, že oslobodenie od DPH stanovené v článku 13 A ods. 1 písm. a) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia ( Ú. v. ES L 145, 1977, s. 1 ; Mim. vyd. 09/001, s. 23), ktorého znenie je doslovne prebraté do článku 132 smernice 2006/112, sa nevzťahuje na všetky poskytovania služieb uskutočňované poskytovateľmi univerzálnej poštovej služby, ktoré nie sú výslovne vylúčené z pôsobnosti toho istého ustanovenia, nezávisle od ich vnútornej povahy. Tento rozsudok pritom spresňuje, že služby poskytované takýmto poskytovateľom, ktorých podmienky boli individuálne dojednané, nemôžu byť oslobodené od dane, keďže tieto služby svojou povahou zodpovedajú osobitným potrebám dotknutých užívateľov.

36

V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta, či možno prijať záver, že poskytovanie poštových služieb, o ktoré ide vo veci, o ktorej rozhoduje, zodpovedá osobitným potrebám dotknutých užívateľov, a či z toho vyplýva, že nemôžu byť oslobodené od dane z dôvodu, že zmluvy uzavreté individuálne na účely získania týchto služieb stanovujú jednu alebo viaceré z týchto podmienok:

–

ceny za poskytnutia služieb sú nižšie ako ceny schválené komisiou pre reguláciu na poskytovanie univerzálnej poštovej služby a nepreukázalo sa, že pokrývajú náklady na ich poskytovanie,

–

poskytuje sa aj dodatočné vyberanie, ak o to zákazník požiada, mimo vopred dohodnutého času,

–

v časti zmlúv uzavretých individuálne sa dohodlo, že poštové zásielky budú prijaté aj po otváracích hodinách poštových úradov pre dotknuté mestá.

37

Za týchto podmienok Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

3.

Je porušená zásada prehľadnosti a nediskriminácie zakotvená v článku 12 štvrtej zarážke smernice [97/67], ak osoba, ktorá je držiteľom licencie na poskytovanie univerzálnej poštovej služby, uzatvára individuálne zmluvy o poskytovaní univerzálnej poštovej služby, v ktorých upravuje iné, v porovnaní s verejnými a všeobecne dostupnými podmienkami, výhodnejšie podmienky na poskytovanie služieb?

4.

Ak je odpoveď na [tretiu] otázku kladná, predstavuje to dôvod nepovažovať transakcie za oslobodené od dane v zmysle článku 132 smernice [2006/112]?“

O prejudiciálnych otázkach

O prípustnosti

41

V dôsledku uvedeného nie je potrebné vyjadriť sa k pripomienkam spoločnosti Bulgarian posts, pokiaľ ide o predpoklad, na ktorom sú založené prejudiciálne otázky položené Súdnemu dvoru.

42

V druhom rade, podľa ustálenej judikatúry článok 267 ZFEÚ poskytuje vnútroštátnym súdom najširšiu právomoc obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa domnievajú, že vec, o ktorej rozhodujú, vyvoláva otázky týkajúce sa výkladu ustanovení práva Únie. Z toho vyplýva, že existencia ustálenej judikatúry týkajúca sa niektorého aspektu práva Únie síce môže viesť Súdny dvor k prijatiu uznesenia na základe článku 99 svojho rokovacieho poriadku, nijako však neovplyvňuje prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania v prípade, že sa vnútroštátny súd v rámci svojej voľnej úvahy rozhodne predložiť Súdnemu dvoru tento návrh podľa toho článku 267 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. novembra 2014, Mascolo a i., C‑22/13, C‑61/13 až C‑63/13 a C‑418/13 , EU:C:2014:2401 , body 48 a 49 , ako aj citovanú judikatúru, a z 1. februára 2017, Tolley, C‑430/15 , EU:C:2017:74 , bod 34 , ako aj citovanú judikatúru).

43

V prejednávanej veci však zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že na rozdiel od okolnosti uvedenej v bode 59 rozsudku zo 16. októbra 2019, Winterhoff a Eisenbeis ( C‑4/18 a C‑5/18 , EU:C:2019:860 ), na ktorú poukazuje vnútroštátny súd, poskytovanie poštových služieb, o ktoré ide vo veci samej, nespočíva výlučne vo formálnom doručovaní aktov v mene súdov a správnych orgánov.

V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že svojimi štyrmi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 132 ods. 1 písm. a) smernice 2006/112 v spojení s článkom 12 druhou a štvrtou zarážkou smernice 97/67 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa na poskytovanie poštových služieb, ktoré v súlade so samostatnými zmluvami poskytuje držiteľ individuálnej licencie na poskytovanie univerzálnej poštovej služby, vzťahovalo oslobodenie od DPH, ktoré je pre túto službu stanovené, ak je splnená jedna alebo všetky tieto podmienky:

–

vyzdvihovanie a distribúcia poštových zásielok sa uskutočňuje na adresu zákazníka alebo v čase vopred dohodnutom so zákazníkom,

–

služby sa poskytujú bez toho, aby sa preukázalo, že takto dohodnutá cena pokrýva náklady na službu,

–

Pokiaľ ide o znenie článku 132 ods. 1 písm. a) smernice 2006/112, na jednej strane zloženie vety tvoriacej toto ustanovenie jasne preukazuje, že pojem „verejné poštové organizácie“ označuje orgány, ktoré poskytujú služby, ktoré majú byť oslobodené od dane. Na to, aby sa na predmetné služby vzťahovalo znenie uvedeného ustanovenia, je teda potrebné, aby boli poskytované prevádzkovateľom, ktorého možno kvalifikovať ako „verejnú poštovú organizáciu“ v organickom zmysle tohto pojmu (pozri analogicky rozsudok z 23. apríla 2009, TNT Post UK, C‑357/07 , EU:C:2009:248 , bod 27 ).

50

Na druhej strane z použitia týchto slov vyplýva, že na rozdiel od iných prevádzkovateľov tieto orgány podliehajú osobitnému právnemu režimu zahŕňajúcemu osobitné povinnosti. Rozdiel medzi „verejnými poštovými organizáciami“ a ostatnými prevádzkovateľmi totiž nespočíva v povahe poskytovaných služieb, ale v skutočnosti, že prevádzkovatelia, ktorí poskytujú univerzálnu poštovú službu alebo jej časť, podliehajú osobitnému právnemu režimu obsahujúcemu osobitné povinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. apríla 2015, Komisia/Švédsko, C‑114/14 , EU:C:2015:249 , bod 33 , ako aj zo 16. októbra 2019, Winterhoff a Eisenbeis, C‑4/18 a C‑5/18 , EU:C:2019:860 , bod 55 ).

51

Pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 132 ods. 1 písm. a) smernice 2006/112, ako aj ciele sledované týmto ustanovením, zo skutočnosti, že toto ustanovenie sa nachádza v kapitole 2 s názvom „Oslobodenie od dane pri určitých činnostiach verejného záujmu“ hlavy IX tejto smernice, možno vyvodiť, že cieľom oslobodení od dane stanovených v tomto článku 132 je zvýhodniť len činnosti vo verejnom záujme, akými sú poskytovanie služieb verejnými poštovými organizáciami, stanovené v uvedenom ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2019, Winterhoff a Eisenbeis, C‑4/18 a C‑5/18 , EU:C:2019:860 , bod 46 ).

55

Keďže sa totiž znenie tohto oslobodenia musí vykladať reštriktívne a zároveň v súlade s cieľom sledovaným uvedeným ustanovením, oslobodenie od dane stanovené v článku 132 ods. 1 písm. a) smernice 2006/112 sa môže vzťahovať len na poskytovanie služieb určených na uspokojenie základných potrieb obyvateľstva (pozri analogicky rozsudok z 23. apríla 2009, TNT Post UK, C‑357/07 , EU:C:2009:248 , bod 44 ).

56

Z povahy tohto cieľa konkrétne vyplýva, že uvedené oslobodenie od dane sa nemôže uplatňovať na poskytovanie osobitných služieb, ktoré sú oddeliteľné od služby verejného záujmu, medzi ktoré patria služby, ktoré zodpovedajú osobitným potrebám dotknutých užívateľov (rozsudok zo 16. októbra 2019, Winterhoff a Eisenbeis, C‑4/18 a C‑5/18 , EU:C:2019:860 , bod 47 ). Na to, aby sa na predmetné poskytovanie poštových služieb vzťahovalo znenie toho istého ustanovenia, je tiež nevyhnutné, aby patrili do rámca „služieb verejných poštových organizácií“ vo vecnom zmysle, ktorý tomuto pojmu dáva článok 132 ods. 1 písm. a) smernice 2006/112.

57

Na základe uvedeného nemožno považovať za oslobodené od DPH na základe článku 132 ods. 1 písm. a) smernice 2006/112 služby poskytované verejnými poštovými organizáciami, ktorých podmienky boli individuálne dohodnuté. Takéto služby totiž svojou povahou zodpovedajú osobitným potrebám dotknutých užívateľov, čo je v rozpore s cieľom sledovaným univerzálnou poštovou službou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2019, Winterhoff a Eisenbeis, C‑4/18 a C‑5/18 , EU:C:2019:860 , bod 48 ).

61

Vzhľadom na to, že článok 3 ods. 3 a 4 smernice 97/67 sa obmedzuje na uvedenie zoznamu služieb, ktoré musia byť minimálne zahrnuté do univerzálnej poštovej služby, a keďže v dôsledku toho členské štáty môžu rozšíriť rozsah tejto služby tak, aby zahŕňala aj iné služby, avšak v súlade s článkom 3 ods. 5 tejto smernice s výnimkou služieb týkajúcich sa poštových balíkov s hmotnosťou, ktorá presahuje 20 kilogramov, pričom na účely určenia, či sa na poskytovanie služieb môže vzťahovať oslobodenie od dane stanovené v článku 132 ods. 1 písm. a) smernice 2006/112, sa za relevantnú považuje len definícia „univerzálnej poštovej služby“ uvedená v článku 3 ods. 1 tejto smernice.

62

Konkrétne, keďže druhá a štvrtá zarážka článku 12 smernice 97/67, na ktoré sa odvoláva vnútroštátny súd vo svojej druhej a tretej otázke, neurčujú podstatné prvky pojmu „univerzálna poštová služba“, ale stanovujú zásady spoplatňovania, ktorých dodržiavanie musia členské štáty uložiť prevádzkovateľom, ktorí sa zaviazali zabezpečiť celú túto službu alebo jej časť, skutočnosť, že prevádzkovateľ nedodržiava tieto zásady, nemôže zbaviť dotknuté služby oslobodenia od dane stanoveného v článku 132 ods. 1 písm. a) smernice 2006/112.

63

Pokiaľ ide o predpoklady uvedené vnútroštátnym súdom v jeho otázkach, v prvom rade možno uviesť, že tento súd vychádza z predpokladu, že poskytovanie poštových služieb, o ktoré ide vo veci samej, je poskytované prevádzkovateľom, ktorý je držiteľom individuálnej licencie poskytovateľa univerzálnej poštovej služby.

67

Na druhej strane, pokiaľ poskytovanie poštových služieb nevyplýva z uplatnenia osobitného právneho režimu, ktorému podliehajú prevádzkovatelia, ktorí zabezpečujú univerzálnu poštovú službu alebo jej časť, keď poskytujú takéto služby, ale uskutočňuje sa za odlišných a výhodnejších podmienok, ako sú podmienky schválené vnútroštátnym orgánom, ktorý bol v dotknutom členskom štáte určený na reguláciu služieb tejto povahy, alebo ako, sú podmienky, ktoré sú stanovené v normách týkajúcich sa týchto služieb, ako je napríklad možnosť vyzdvihovania zásielok na miestach, v hodinách, vo frekvencii alebo za inú cenu, než je cena stanovená týmto orgánom alebo stanovená uvedenými normami, pričom toto isté poskytovanie služieb sa musí považovať za vylúčené z oslobodenia od DPH stanoveného v článku 132 ods. 1 písm. a) smernice 2006/112.

68

Z každej z týchto okolností totiž možno vyvodiť, že v rozpore s tým, čo vyžaduje článok 3 ods. 1 smernice 97/67, takéto plnenie nie je poskytované „všetkým užívateľom“, ale jeho cieľom je reagovať na osobitné potreby dotknutých užívateľov.

69

Predovšetkým, hoci odôvodnenie 15 smernice 97/67 síce umožňuje poskytovateľom univerzálnej poštovej služby individuálne rokovať o zmluvách so zákazníkmi, treba uviesť, že článok 5 ods. 1 druhá zarážka tejto smernice výslovne stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby sa rovnaká univerzálna poštová služba ponúkala užívateľom nachádzajúcim sa v porovnateľných podmienkach, v dôsledku čoho toto odôvodnenie 15 treba chápať tak, že odkazuje na právo poskytovateľov tejto služby rokovať o individuálnych zmluvách so svojimi zákazníkmi mimo uvedenej služby, a teda o poskytovaní služieb, ktoré do nej nepatria.

Je pravda, že Súdny dvor v rozsudku zo 16. októbra 2019, Winterhoff a Eisenbeis ( C‑4/18 a C‑5/18 , EU:C:2019:860 , body 59 až 61 ), rozhodol, že poštová služba spočívajúca v doručovaní súdnych a správnych aktov a vykonávaná na základe splnomocnení vydaných verejnoprávnymi orgánmi v rámci ich činnosti, ktorá nemá za cieľ uspokojiť ich vlastné potreby, ale zabezpečiť riadny výkon spravodlivosti, sa musí považovať za poskytovanú na účet všetkých osôb, ktorých sa týka možnosť doručovať takéto akty, vrátane ich adresátov, a teda za poskytovanú všetkým užívateľom takejto ponuky služieb v zmysle článku 2 bodu 17 smernice 97/67. Práve na základe týchto úvah Súdny dvor dospel k záveru, že vyššie uvedené služby doručovania možno považovať za poskytované „všetkým užívateľom“ v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice, a teda za služby, ktoré môžu byť oslobodené od DPH ako služby poskytované „verejnými poštovými organizáciami“ podľa článku 132 ods. 1 písm. a) smernice 2006/112.

73

Nemožno však z uvedeného vyvodiť, že na poskytovanie poštových služieb, ktoré sa uskutočňuje za odlišných a výhodnejších podmienok, než sú podmienky ponúkané vo všeobecných podmienkach predaja, tak ako boli schválené vnútroštátnym orgánom, ktorý bol v dotknutom členskom štáte určený na reguláciu poštových služieb, alebo ktoré sú stanovené v normách týkajúcich sa tejto služby, sa môže vzťahovať takéto oslobodenie len na základe skutočnosti, že sa poskytuje na žiadosť verejnoprávneho subjektu. Vnútroštátnemu súdu prípadne prináleží overiť, či takéto poskytovanie služieb možno považovať za spĺňajúce podmienku stanovenú v článku 3 ods. 1 smernice 97/67, podľa ktorej sa univerzálna poštová služba poskytuje „všetkým užívateľom“.

Článok 132 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení s článkom 12 druhou a štvrtou zarážkou smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby sa na poštové služby, ktoré v súlade so samostatnými zmluvami poskytuje držiteľ individuálnej licencie na poskytovanie univerzálnej poštovej služby, vzťahovalo oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, ktoré tento článok 132 stanovuje, ak sa takéto služby určené na uspokojenie osobitných potrieb dotknutých osôb bez toho, aby boli ponúkané všetkým užívateľom, poskytujú za odlišných a výhodnejších podmienok, ako sú podmienky schválené vnútroštátnym orgánom, ktorý bol v dotknutom členskom štáte určený na reguláciu univerzálnej poštovej služby, alebo podmienky stanovené v normách týkajúcich sa tejto služby.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.