C-807/23

62023CJ0807

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 3. apríla 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Voľný pohyb pracovníkov – Článok 45 ZFEÚ – Advokáti – Odborná príprava advokátskych koncipientov – Územné obmedzenie – Vnútroštátna právna úprava, ktorá vyžaduje absolvovanie časti obdobia odbornej prípravy advokátskeho koncipienta u advokáta so sídlom v tuzemsku“

Vo veci C‑807/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) zo 16. októbra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 29. decembra 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: D. Dittert, vedúci sekcie,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. novembra 2024,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

K. Plavec, v zastúpení: S. Schwab a J. P. Willheim, Rechtsanwälte,

–

fínska vláda, v zastúpení: H. Eklinder, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: B.‑R. Killmann a J. Szczodrowski, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

Článok 45 ZFEÚ znie:

„1. Zabezpečí sa voľný pohyb pracovníkov v rámci [Európskej únie].

2. Voľný pohyb pracovníkov zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky.

…“

4

Článok 10 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

„Právnikovi, ktorý vykonáva povolanie na základe profesijného titulu domovskej krajiny, ktorý účinne a pravidelne vykonáva činnosť v oblasti práva, vrátane práva Európskeho spoločenstva, v hostiteľskom členskom štáte v aspoň tri roky, sa na účely získania profesijného právnického titulu v hostiteľskom členskom štáte udelí výnimka zo splnenia podmienok stanovených v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice [Rady] 89/48/EHS [z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelávania a prípravy v dĺžke trvania aspoň troch rokov ( Ú. v. ES L 19, 1989, s. 16 ; Mim. vyd. 05/001, s. 337)]. ‚Účinné a pravidelné vykonávanie činnosti‘ znamená skutočné vykonávanie činnosti bez akéhokoľvek prerušenia, s výnimkou prerušenia, ktoré vyplýva z udalostí každodenného života.

…“

Rakúske právo

7

Podľa § 2 RAO:

iná právna prax v tuzemsku alebo v zahraničí, ak táto činnosť bola užitočná pre vykonávanie povolania advokáta a uskutočnila sa pod dohľadom primerane kvalifikovanej osoby alebo inštitúcie.

Výbor advokátskej komory musí vydať usmernenia o podmienkach a rozsahu zohľadnenia praxe v zmysle bodov 2 a 3;… Usmernenia sú uverejnené na internetovej stránke advokátskej komory a sú tam uvedené trvalo.

…“

8

V § 15 ods. 3 a 4 tohto poriadku sa uvádza:

„3. Pokiaľ zákon nevyžaduje zastúpenie advokátom, môže sa advokát na vlastnú zodpovednosť nechať zastupovať pred súdmi a úradmi aj iným advokátskym koncipientom, ktorý u neho vykonáva prax; je však neprípustné, aby advokátsky koncipient podpisoval písomnosti určené súdom a úradom.

10

Pani Plavec bola od januára 2022 zamestnaná ako zamestnankyňa v advokátskej kancelárii Jones Day vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko), kde vykonávala prax u rakúskeho advokáta KI, ktorý mal v tejto kancelárii postavenie partnera. E‑mailom zo 14. januára 2022 požiadala RAK o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov, ako aj o vydanie dokladu osvedčujúceho jej obmedzenú právomoc na právne zastupovanie v zmysle § 15 ods. 3 advokátskeho poriadku.

11

Na žiadosť RAK pani Plavec poskytla listom zo 7. marca 2022 tieto spresnenia. Jej bydlisko a obvyklý pobyt sa nachádzali vo Frankfurte nad Mohanom a druhé bydlisko mala vo Viedni (Rakúsko). Jej činnosť sa týkala výlučne rakúskeho práva. Jej školiteľ, KI, ktorý bol jedinou osobou oprávnenou dávať jej pokyny vo veciach týkajúcich sa rakúskeho práva, poskytoval rakúskym a zahraničným klientom advokátskej kancelárie Jones Day poradenstvo v oblasti rakúskeho práva a zastupoval ich pred rakúskymi správnymi orgánmi a súdmi. Počas svojej praxe bola pani Plavec viackrát týždenne v kontakte s rakúskymi správnymi orgánmi a súdmi v rámci zastupovania klientov KI.

12

Rozhodnutím zo 14. júna 2022 príslušný orgán RAK na základe § 30 ods. 1 RAO v spojení s § 2 ods. 2 RAO zamietol žiadosť pani Plavec z dôvodu, že jej prax nebola vykonaná u advokáta so sídlom v Rakúsku.

16

Vnútroštátny súd spresňuje, že predmet sporu, ktorý prejednáva, sa týka už len otázky, či a prípadne počas akej doby spĺňala pani Plavec podmienky na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov, keďže 31. augusta 2022 odišla z advokátskej kancelárie Jones Day. Okrem toho, keďže KI nemal vlastný záujem na tom, aby bola pani Plavec zapísaná do zoznamu advokátskych koncipientov so spätnou účinnosťou, vnútroštátny súd zamietol jeho odvolanie ako neprípustné.

17

Vnútroštátny súd uvádza, že z § 2 ods. 2 v spojení s § 30 ods. 1 RAO vyplýva, že počas celkovej doby piatich rokov povinnej praxe na účely výkonu povolania advokáta musí byť obdobie najmenej troch rokov a siedmich mesiacov absolvované na rakúskom území, z toho najmenej tri roky u advokáta. Tento súd pripomína, že ak sa miesto výkonu práce advokátskeho koncipienta nachádza mimo Rakúska, príslušná rakúska advokátska komora sa nemôže dostaviť do advokátskej kancelárie, v ktorej tento advokátsky koncipient pracuje, aby vykonala svoju zákonnú povinnosť dohľadu nad ním a nad advokátom‑školiteľom, ktorý je povinný zabezpečiť, aby advokátsky koncipient získal úplnú odbornú prípravu na výkon povolania advokáta.

18

Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že podľa § 2 ods. 3 bodu 2 RAO časť praxe pani Plavec vykonanej u KI môže byť naopak zohľadnená ako časť praxe, ktorá môže byť vykonaná v zahraničí.

22

Vnútroštátny súd ďalej uvádza, že činnosť, akú vykonáva pani Plavec vo Frankfurte nad Mohanom, nemôže ani pri zohľadnení moderných komunikačných prostriedkov zabezpečiť taký stupeň intenzity kontaktov s rakúskymi súdmi a správnymi orgánmi, aký poskytuje odborná príprava v advokátskej kancelárii so sídlom v Rakúsku. Okrem toho by bolo nereálne predpokladať, že pani Plavec mala v úmysle špeciálne cestovať z Frankfurtu nad Mohanom, aby sa zúčastňovala na pojednávaniach pred rakúskymi súdmi a správnymi orgánmi, keďže doklad, ktorý mala v úmysle získať, priznáva len veľmi obmedzené právo na zastupovanie, a to v občianskoprávnych sporoch, ktoré v zásade patria do právomoci Bezirksgerichte (okresné súdy, Rakúsko). Napokon advokát školiteľ pani Plavec vykonával v zásade rakúske rozhodcovské právo, zatiaľ čo advokáti školitelia sú podľa RAO povinní poskytnúť advokátskym koncipientom úplnú odbornú prípravu.

23

Za týchto podmienok Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 45 ZFEÚ o voľnom pohybe pracovníkov vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej je na zápis do zoznamu rakúskych advokátskych koncipientov potrebné, aby časť praxe (obdobie odbornej prípravy) advokátskeho koncipienta bola absolvovaná u advokáta so sídlom v Rakúsku, teda v tuzemsku…, zatiaľ čo prax u advokáta usadeného v inom členskom štáte Európskej únie sa na účely tejto časti obdobia praxe nepovažuje za dostatočnú, hoci sa vykonáva pod dohľadom advokáta zapísaného v rakúskej advokátskej komore v oblasti rakúskeho práva?“

Keďže podmienky prístupu k povolaniu advokáta osoby, ktorá nie je oprávnená vykonávať toto povolanie v žiadnom členskom štáte, k dnešnému dňu nie je predmetom harmonizácie na úrovni Únie, členské štáty majú naďalej právomoc vymedziť tieto podmienky (rozsudok zo 17. decembra 2020, Onofrei, C‑218/19 , EU:C:2020:1034 , bod 25 ).

27

Z toho vyplýva, že právo Únie nebráni tomu, aby právna úprava členského štátu podmieňovala prístup k povolaniu advokáta existenciou vedomostí a kvalifikácií, ktoré sa považujú za nevyhnutné (rozsudok zo 17. decembra 2020, Onofrei, C‑218/19 , EU:C:2020:1034 , bod 26 ), čo môže zahŕňať absolvovanie obdobia praxe.

28

Členské štáty však musia vykonávať svoje právomoci v tejto oblasti pri rešpektovaní základných slobôd zaručených Zmluvou o FEÚ a vnútroštátne ustanovenia prijaté v tejto súvislosti nemôžu byť nedôvodnou prekážkou účinného výkonu základnej slobody zaručenej najmä článkom 45 ZFEÚ (rozsudok zo 17. decembra 2020, Onofrei, C‑218/19 , EU:C:2020:1034 , bod 27 a citovaná judikatúra).

29

Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že článok 45 ZFEÚ v zásade bráni vnútroštátnemu opatreniu týkajúcemu sa podmienok zohľadnenia odbornej praxe na účely prístupu k povolaniu advokáta, získanej v inom členskom štáte než v členskom štáte, ktorý je autorom tohto opatrenia, ktoré je spôsobilé sťažiť alebo robiť menej atraktívnym výkon základných slobôd zaručených Zmluvou o FEÚ zo strany štátnych príslušníkov Únie, vrátane štátnych príslušníkov toho členského štátu, ktorý je autorom uvedeného opatrenia (rozsudok zo 17. decembra 2020, Onofrei, C‑218/19 , EU:C:2020:1034 , bod 30 ). To isté platí pre vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá vylučuje zohľadnenie odbornej praxe, ktorú treba získať v rámci určitej časti praxe potrebnej na prístup k povolaniu advokáta, len z dôvodu, že táto časť praxe sa vykonáva u právnika usadeného v inom členskom štáte.

33

Z toho vyplýva, že právna úprava členského štátu, o akú ide vo veci samej, ktorá vyžaduje, aby sa určitá časť praxe potrebnej na prístup k povolaniu advokáta vykonávala u advokáta usadeného v tomto členskom štáte, predstavuje obmedzenie slobody pohybu zaručenej článkom 45 ZFEÚ, keďže môže brániť výkonu tejto slobody pohybu alebo robiť tento výkon menej príťažlivým tým, že obmedzuje možnosť týchto štátnych príslušníkov vykonávať svoju profesijnú činnosť ako advokátskych koncipientov u advokáta usadeného v inom členskom štáte.

34

Na rozdiel od toho, čo tvrdí rakúska vláda vo svojich písomných pripomienkach, toto konštatovanie nie je vyvrátené skutočnosťou, že podľa tejto právnej úpravy môže byť niekoľkomesačná prax v zahraničí uznaná ako iná časť praxe. Keďže sa totiž usudzuje, že trojročná prax u advokáta, ktorá zodpovedá časti praxe, o ktorú ide vo veci samej, sa musí povinne vykonať u advokáta usadeného v Rakúsku, uvedená právna úprava bráni právnikom, ktorí chcú získať prístup k povolaniu advokáta, dovolávať sa svojho práva na voľný pohyb zaručeného článkom 45 ZFEÚ počas tejto poslednej časti praxe.

38

Na jednej strane takáto právna úprava môže prispieť k zabezpečeniu toho, aby právnik, ktorý sa chce stať advokátom v členskom štáte, získal predtým, ako bude môcť vykonávať toto povolanie, skutočné skúsenosti s výkonom právnej praxe v tomto členskom štáte, s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na advokátov a so zvyklosťami, ktorými sa riadia vzťahy so súdmi a orgánmi tohto členského štátu. Na druhej strane príslušné orgány tak budú za normálnych okolností schopné ľahko kontrolovať podmienky priebehu takejto praxe a najmä vhodnosť obsahu tejto praxe vo vzťahu k požiadavkám vyplývajúcim z vnútroštátneho práva. Konkrétne taká právna úprava, o akú ide vo veci samej, môže, ako uvádza vnútroštátny súd, umožniť príslušnej rakúskej advokátskej komore v rámci svojej zákonnej úlohy dohľadu nad advokátskym koncipientom a advokátom školiteľom prístup do jeho kancelárie, aby sa ubezpečila, že odborná príprava advokátskeho koncipienta zodpovedá požiadavkám, ktoré sú vlastné výkonu povolania advokáta.

39

Je však potrebné konštatovať, že pokiaľ je cieľom tejto právnej úpravy zabezpečiť, ako to vyplýva z podkladov predložených Súdnemu dvoru, aby advokát získal dostatočné skúsenosti s výkonom vnútroštátnej právnej praxe a s kontaktmi s rakúskymi orgánmi a súdmi, aby sa zaručilo dosiahnutie cieľov ochrany príjemcov právnych služieb a riadneho výkonu spravodlivosti, ktoré sleduje vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, aby právnik vykonal určitú časť praxe u advokáta usadeného v dotknutom členskom štáte, ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

43

Predovšetkým môžu, ak to považujú za užitočné vzhľadom na informácie, ktoré majú k dispozícii, predvolať advokátskeho koncipienta a jeho školiteľa s cieľom získať vysvetlenia týkajúce sa priebehu praxe, prípadne nariadiť prerušenie tejto praxe alebo odmietnuť jej zohľadnenie v prípade odmietnutia odpovedať na toto predvolanie. Z vyhlásení RAK na pojednávaní, ktoré sa konalo na Súdnom dvore, okrem toho vyplýva, že RAK takéto predvolania vykonáva, ak existujú odôvodnené pochybnosti o tom, či sú v osobitných prípadoch dodržané požiadavky kladené na odbornú prípravu advokátskych koncipientov týkajúce sa výkonu povolania advokáta.

44

Ďalej keďže v prípade, ktorý uvádza vnútroštátny súd, sú tak advokátsky koncipient, ako aj školiteľ zapísaní v advokátskej komore členského štátu, ktorého sa týka odborná príprava na výkon povolania advokáta, profesijné orgány majú obvykle právomoc uložiť im disciplinárne sankcie, ak sa snažia uviesť príslušné orgány do omylu, pokiaľ ide o obsah praxe, alebo ak nedodržiavajú kontrolné opatrenia zavedené na zabezpečenie riadneho priebehu tejto praxe.

45

Napokon, hoci je pravda, že v rámci právnej úpravy, ako je právna úprava uvedená v bode 40 tohto rozsudku, príslušné orgány nevyhnutne nemusia mať prístup do kancelárie školiteľa na účely kontroly, takýto prístup nemožno považovať za nevyhnutný na dosiahnutie cieľov právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej. Z informácií, ktoré RAK poskytla na pojednávaní, okrem toho vyplýva, že v skutočnosti používa menej obmedzujúce kontrolné opatrenia, ako je kontrola na mieste v advokátskych kanceláriách, na účely overenia, či sa dosahujú ciele praxe.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 45 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá vyžaduje vykonanie určitej časti praxe, ktorá je potrebná na prístup k povolaniu advokáta a počas ktorej má advokátsky koncipient určitú právomoc na zastupovanie na súdoch tohto členského štátu, u advokáta usadeného v uvedenom členskom štáte, pričom vylučuje, aby sa táto časť praxe mohla vykonávať u advokáta usadeného v inom členskom štáte, hoci je tento advokát zapísaný v advokátskej komore prvého členského štátu a činnosti vykonávané v rámci tejto praxe sa týkajú práva tohto prvého členského štátu, a teda neumožňuje dotknutým právnikom vykonávať túto časť uvedenej praxe v inom členskom štáte pod podmienkou že príslušným vnútroštátnym orgánom preukážu, že vykonaná časť praxe im poskytne odbornú prípravu a skúsenosti rovnocenné s tými, ktoré poskytuje prax u advokáta usadeného v prvom členskom štáte.

O trovách

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: