← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·20.3.2025

C-809/23

ECLI:EU:C:2025:195

ZrušujeMení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62023CJ0809

62023CJ0809

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 20. marca 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Biocídne výrobky – Smernica 98/8/ESNariadenie (EÚ) č. 528/2012 – Uplatniteľnosť ratione temporis – Prechodné opatrenia – Prístup k informáciám – Články 66 a 67 – Žiadosť o prístup k správe o technickej ekvivalencii účinných látok obsiahnutých v biocídnych výrobkoch vypracovaná príslušným orgánom členského štátu – Ochrana obchodných záujmov – Smernica 2003/4/ES – Uplatniteľnosť ratione materiae – Článok 4 ods. 2 – Pojem ‚informácie o emisiách do životného prostredia‘“

Vo veci C‑809/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) z 20. decembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 22. decembra 2023, ktorý súvisí s konaním:

Sumitomo Chemical Agro Europe SAS

proti

Agence nationale de sécurité sanitaire de l’alimentation, de l’environnement et du travail (ANSES),

Compagnie européenne de réalisations antiparasitaires SAS France (CERA),

SÚDNY DVOR (siedma komora),

v zložení: predseda prvej komory F. Biltgen, vykonávajúci funkciu predsedu siedmej komory, predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, a sudca J. Passer (spravodajca),

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Sumitomo Chemical Agro Europe SAS, v zastúpení: M. Grunchard, M. Ombredane, avocates, a K. Van Maldegem, advocaat,

Agence nationale de sécurité sanitaire de l’alimentation, de l’environnement a du travail (ANSES), v zastúpení: F. Pinet, avocat,

francúzska vláda, v zastúpení: M. de Lisi, B. Fodda, a B. Travard, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: R. Lindenthal, M. Noll‑Ehlers a F. Thiran, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 19. septembra 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh ( Ú. v. ES L 123, 1998, s. 1 ; Mim. vyd. 03/023, s. 3), článkov 66 a 67 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní ( Ú. v. EÚ L 167, 2012, s. 1 ), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 334/2014 z 11. marca 2014 ( Ú. v. EÚ L 103, 2014, s. 22 ) (ďalej len „nariadenie č. 528/2012“), ako aj článku 4 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS ( Ú. v. EÚ L 41, 2003, s. 26 ; Mim. vyd. 15/007, s. 375).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Sumitomo Chemical Agro Europe SAS na jednaj strane a Agence nationale de sécurité sanitaire de l’alimentation, de l’environnement et du travail (ANSES) (Národná agentúra pre bezpečnosť potravín, životného prostredia a práce, Francúzsko) a Compagnie européenne de réalisations antiparasitaires SAS France (ďalej len „CERA“) na druhej strane vo veci zamietnutia prístupu k celej správe tejto agentúry, v ktorej sa dospelo k záveru o technickej ekvivalencii medzi dvoma účinnými látkami obsiahnutými v biocídnych výrobkoch uvádzaných na trh spoločnosťou Sumitomo Chemical Agro Europe a CERA.

Právny rámec

Medzinárodné právo

3

Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, podpísaný v Aarhuse 25. júna 1998 a schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 ( Ú. v. EÚ L 124, 2005, s. 1 , ďalej len „Aarhuský dohovor“), v článku 4 s názvom „Prístup k informáciám o životnom prostredí“ stanovuje:

„1. Každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti informácie o životnom prostredí…

4. Žiadosť o informáciu o životnom prostredí môže byť zamietnutá, ak by jej zverejnenie nepriaznivo ovplyvnilo:

d)

dôvernosť obchodnej a priemyselnej informácie, ak je takáto dôvernosť chránená právom s cieľom chrániť oprávnený ekonomický záujem. Z tohto hľadiska musia byť informácie o emisiách, ktoré sú dôležité z hľadiska ochrany životného prostredia, sprístupnené;

Spomenuté dôvody pre zamietnutie budú vykladané reštriktívne, berúc do úvahy záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slúži, a berúc do úvahy, či požadované informácie súvisia s emisiami do životného prostredia.

…“

Právo Únie

Smernica 98/8

4

Smernica 98/8 bola s výhradou prechodných ustanovení uvedených v bode 13 tohto rozsudku zrušená s účinnosťou od 1. septembra 2013 nariadením č. 528/2012 v jeho pôvodnom znení, ktoré sa uplatňuje od tohto dátumu.

5

Článok 19 tejto smernice, nazvaný „Dôvernosť informácií“, v odseku 1 stanovoval:

„Bez účinku na Smernicu Rady 90/313/EHS zo 7. júna 1990 o slobode prístupu k informáciám o životnom prostredí [( Ú. v. ES L 158, 1990, s. 40 ; Mim. vyd. 15/001, s. 402)] žiadateľ môže označiť pre oprávnenú právnickú osobu informáciu, ktorú považuje za citlivú z obchodného hľadiska a ktorej prezradenie by ho mohlo poškodiť priemyselne a obchodne a ktorú si z toho dôvodu želá udržiavať ako dôvern[ú] pre všetky osoby okrem oprávnenej právnickej osoby a [Európskej k]omisie. V každom prípade sa vyžaduje plné zdôvodnenie. Bez účinku na informáciu uvedenú v odseku 3…, členské štáty podniknú nevyhnutné kroky na zabezpečenie dôvernosti úplného zloženia receptúr výrobkov, ak o to žiadateľ požiada.“

Nariadenie č. 528/2012

6

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 528/2012:

„1. Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

w)

‚technická ekvivalencia‘ je podobnosť, pokiaľ ide o chemické zloženie a profil nebezpečnosti, látky, ktorá buď pochádza z iného ako referenčného zdroja, alebo pochádza z referenčného zdroja, ale získala sa zmeneným výrobným postupom a/alebo na zmenenom mieste výroby v porovnaní s látkou vyrobenou z referenčného zdroja, v súvislosti s ktorou sa vykonalo pôvodné hodnotenie rizika, ako sa ustanovuje v článku 54;

…“

7

Článok 19 tohto nariadenia, nazvaný „Podmienky udelenia autorizácie“, v odseku 1 stanovuje:

„Biocídny výrobok, ktorý nie je spôsobilý na použitie zjednodušeného postupu autorizácie podľa článku 25, sa autorizuje, len ak sú splnené tieto podmienky:

a)

účinné látky sú zahrnuté do prílohy I alebo sú schválené pre príslušný typ výrobku a sú splnené všetky podmienky stanovené pre tieto účinné látky;

c)

chemickú identitu, množstvo a technickú ekvivalenciu účinných látok v biocídnom výrobku, a prípadne aj všetky toxikologicky alebo ekotoxikologicky významné a relevantné nečistoty a iné ako účinné látky a ich rezíduá s toxikologickým alebo environmentálnym významom, ktoré vznikajú v dôsledku použití, ktoré sa majú autorizovať, je možné určiť podľa príslušných požiadaviek v prílohách II a III;

…“

8

Článok 30 uvedeného nariadenia, nazvaný „Hodnotenie žiadostí“, v odseku 3 písm. a) stanovuje:

„Prijímajúci príslušný orgán v rámci 365‑dňovej lehoty uvedenej v odseku 1:

a)

vypracuje návrh správy, v ktorej zhrnie závery svojho hodnotenia a dôvody na autorizáciu biocídneho výrobku alebo na zamietnutie udelenia autorizácie (ďalej len ‚hodnotiaca správa‘).“

9

Článok 54 tohto nariadenia, nazvaný „Posúdenie technickej ekvivalencie“, znie:

„1. Ak je potrebné určiť technickú ekvivalenciu účinných látok, osoba, ktorá sa usiluje o určenie tejto ekvivalencie (ďalej len ‚žiadateľ‘), predloží žiadosť [Európskej chemickej agentúre (ECHA)].

2. Žiadateľ predloží všetky údaje, ktoré [ECHA] potrebuje na posúdenie technickej ekvivalencie.

4. [ECHA] a poskytne žiadateľovi príležitosť predložiť pripomienky a potom do 90 dní od doručenia žiadosti uvedenej v odseku 1 a prijme rozhodnutie, ktoré oznámi členským štátom a žiadateľovi.

5. Ak sa [ECHA] domnieva, že na vykonanie hodnotenia technickej ekvivalencie sú potrebné doplňujúce informácie, požiada žiadateľa o predloženie takýchto informácií v lehote, ktorú určí. [ECHA] žiadosť zamietne, ak žiadateľ nepredloží požadované informácie v stanovenej lehote. Plynutie 90‑dňovej lehoty uvedenej v odseku 4 sa pozastaví odo dňa predloženia požiadavky až do prijatia informácií. Trvanie pozastavenia nepresiahne 180 dní s výnimkou prípadov, v ktorých si to vyžiada charakter požadovaných informácií alebo výnimočné okolnosti.

6. [ECHA] sa môže v prípade potreby poradiť s príslušným orgánom členského štátu, ktorý bol hodnotiacim príslušným orgánom pre danú účinnú látku.

…“

10

Článok 66 nariadenia č. 528/2012, nazvaný „Dôvernosť“, stanovuje:

„1. Na dokumenty, ktoré uchováva [ECHA] na účely tohto nariadenia, sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie [( Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43 ; Mim. vyd. 01/003, s. 331)] a pravidlá riadiacej rady [ECHA] prijaté v súlade s článkom 118 ods. 3 nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (ES) č. 1907/2006 [z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES ( Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1 )].

2. [ECHA] a príslušné orgány odmietnu prístup k informáciám v prípadoch, keď by ich zverejnenie narušilo ochranu obchodných záujmov alebo súkromia alebo bezpečnosti dotknutých osôb.

Za narušenie ochrany obchodných záujmov alebo súkromia alebo bezpečnosti dotknutých osôb sa za bežných okolností považuje zverejnenie týchto informácií:

a)

podrobnosti o úplnom zložení biocídneho výrobku;

b)

presné množstvo účinnej látky alebo biocídneho výrobku vyrobeného alebo sprístupneného na trhu;

c)

prepojenie medzi výrobcom účinnej látky a osobou zodpovednou za uvedenie biocídneho výrobku na trh alebo medzi osobou zodpovednou za uvedenie biocídneho výrobku na trh a distribútormi výrobku;

d)

mená a adresy osôb zapojených do testovania na stavovcoch.

Ak je však nevyhnutné prijať naliehavé opatrenie na ochranu zdravia ľudí, zdravia zvierat, bezpečnosti alebo životného prostredia alebo z iných dôvodov prvoradého verejného záujmu, [ECHA] alebo príslušné orgány zverejnia informácie uvedené v tomto odseku.

3. Bez ohľadu na odsek 2 po udelení autorizácie v žiadnom prípade nemožno odmietnuť prístup k týmto informáciám:

j)

analytické metódy uvedené v článku 19 ods. 1 písm. c);

4. Každá osoba, ktorá na účely tohto nariadenia predloží [ECHA] alebo príslušnému orgánu informácie týkajúce sa účinnej látky alebo biocídneho výrobku, môže požadovať, aby informácie v článku 67 ods. 3 a 4 neboli sprístupnené, pričom uvedie aj zdôvodnenie, prečo by zverejnenie informácií mohlo poškodiť obchodné záujmy tejto osoby alebo obchodné záujmy ktorejkoľvek inej dotknutej strany.“

11

Podľa článku 67 nariadenia č. 528/2012 s názvom „Elektronický prístup pre verejnosť“:

„1. Odo dňa, keď Komisia prijme vykonávacie nariadenie, v ktorom sa ustanoví schválenie účinnej látky, ako je uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a), sa jednoducho a bezplatne sprístupnia verejnosti tieto aktuálne informácie, ktoré má [ECHA] alebo Komisia o tejto účinnej látke:

h)

analytické metódy uvedené v oddieloch 5.2 a 5.3 hlavy 1 a oddiele 4.2 hlavy 2 prílohy II.

2. Odo dňa autorizácie biocídneho výrobku agentúra zverejní a jednoducho a bezplatne poskytne tieto aktuálne informácie:

a)

podmienky autorizácie;

b)

zhrnutie charakteristík biocídneho výrobku a

c)

analytické metódy uvedené v oddieloch 5.2 a 5.3 hlavy 1 a oddiele 5.2 hlavy 2 prílohy III.

3. Odo dňa, keď Komisia prijme vykonávacie nariadenie, v ktorom sa ustanoví schválenie účinnej látky, ako je uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a), okrem prípadu, keď poskytovateľ údajov predloží v súlade s článkom 66 ods. 4 zdôvodnenie, prečo by takéto zverejnenie mohlo potenciálne poškodiť jeho obchodné záujmy alebo ktorúkoľvek inú dotknutú stranu, pričom príslušný orgán alebo [ECHA] uzná toto zdôvodnenie za platné, [ECHA] bezplatne sprístupní verejnosti tieto aktuálne informácie o tejto účinnej látke:

e)

hodnotiacu správu.

4. Odo dňa autorizácie biocídneho výrobku okrem prípadu, že poskytovateľ údajov predloží v súlade s článkom 66 ods. 4 zdôvodnenie, prečo by takéto zverejnenie mohlo potenciálne poškodiť jeho obchodné záujmy alebo ktorúkoľvek inú zainteresovanú stranu, pričom príslušný orgán alebo [ECHA] uzná toto zdôvodnenie [za] platné, [ECHA] bezplatne zverejní tieto aktuálne informácie:

a)

súhrny štúdií alebo podrobné súhrny štúdií predložených v záujme podpory autorizácie biocídnych výrobkov a

b)

hodnotiacu správu.“

12

Článok 91 tohto nariadenia s názvom „Prechodné opatrenia týkajúce sa žiadostí o autorizácie biocídnych výrobkov predkladaných podľa smernice 98/8/ES“ stanovuje:

„Žiadosti o autorizácie biocídnych výrobkov predložené na účely smernice 98/8/ES, ktorých hodnotenie sa neukončilo do 1. septembra 2013, hodnotia príslušné orgány v súlade s touto smernicou.

…“

13

Článok 96 prvý odsek nariadenia č. 528/2012 stanovuje, že „bez toho, aby boli dotknuté články 86, 89 až 93 a 95 tohto nariadenia, sa smernica 98/8/ES zrušuje s účinnosťou od 1. septembra 2013“.

14

Podľa článku 97 druhého odseku nariadenia č. 528/2012 sa toto nariadenie uplatňuje od 1. septembra 2013.

15

Príloha III tohto nariadenia v znení vyplývajúcom z delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2021/525 z 19. októbra 2020, ktorým sa menia prílohy II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady(EÚ) č. 528/2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní ( Ú. v. EÚ L 106, 2021, s. 3 ), v hlave 2 s názvom „Mikroorganizmy“ stanovuje:

„Súbor základných údajov a súbor doplnkových údajov

V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú informácie požadované na podporu autorizácie biocídneho výrobku.

Stĺpec 1

Požadované údaje

Stĺpec 2

Všetky údaje sú CDS, pokiaľ nemajú označenie ADS

Stĺpec 3

Osobitné pravidlá prispôsobenia zo stĺpca 1

2. Identita biocídneho výrobku

2.5. V prípade, že biocídny výrobok obsahuje účinnú látku, ktorá bola vyrobená na iných miestach, inými postupmi alebo z iných východiskových materiálov ako účinná látka posudzovaná pri schvaľovaní podľa článku 9 tohto nariadenia, musí sa predložiť dôkaz o tom, že príslušný orgán určený v súlade s článkom 26 smernice 98/8/ES stanovil technickú ekvivalenciu v súlade s článkom 54 tohto nariadenia alebo že ju stanovil po posúdení, ktoré začalo pred 1. septembrom 2013

…“

16

Príloha VI k uvedenému nariadeniu, nazvaná „Všeobecné zásady hodnotenia dokumentácie pre biocídne výrobky“, stanovuje:

„…

Hodnotenie

Všeobecné zásady

21.

V príslušných prípadoch sa pre každú účinnú látku obsiahnutú vo výrobku stanoví technická ekvivalencia v súvislosti s účinnými látkami, ktoré sú už zaradené do zoznamu schválených účinných látok.

…“

Smernica 2003/4

17

Podľa článku 3 ods. 1 smernice 2003/4:

„Členské štáty zabezpečia, aby verejné orgány boli povinné, v súlade s ustanoveniami tejto smernice, sprístupniť informácie o životnom prostredí, ktoré majú alebo ktoré sú pre ne uchovávané, na požiadanie každému žiadateľovi bez toho, aby musel preukázať svoj oprávnený záujem.“

18

Článok 4 tejto smernice v odseku 2 stanovuje:

„Členské štáty môžu ustanoviť, že žiadosť o prístup k informáciám o životnom prostredí sa zamietne, ak by ich zverejnenie mohlo nepriaznivo ovplyvniť:

d)

dôvernosť obchodných alebo priemyselných informácií, keď takúto dôvernosť ustanovuje národné právo alebo právo spoločenstva na ochranu oprávneného hospodárskeho záujmu vrátane verejného záujmu na zachovaní utajenia štatistických údajov a daňového tajomstva;

Dôvody zamietnutia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa vykladajú reštriktívnym spôsobom, pričom v každom jednotlivom prípade sa musí zohľadňovať verejný záujem na sprístupnení. V každom jednotlivom prípade sa zvažuje verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie, oproti záujmu, ktorému slúži zamietnutie. Členské štáty, v zmysle odseku 2 písm. a), d), f), g) a h), nesmú umožniť zamietnutie žiadosti, keď sa žiadosť týka informácií o emisiách do životného prostredia.

…“

Nariadenie č. 1907/2006

19

Odôvodnenie

117 nariadenia č. 1907/2006 stanovuje:

„Občania EÚ by mali mať prístup k informáciám o chemikáliách, ktorým môžu byť vystavení, aby mali možnosť prijímať informované rozhodnutia o tom, ako používať chemikálie. Transparentným prostriedkom, ako to možno dosiahnuť, je poskytnúť im voľný a jednoduchý prístup k základným údajom v databáze agentúry vrátane stručných profilov nebezpečných vlastností, požiadaviek na označovanie a príslušných právnych predpisov Spoločenstva, vrátane autorizovaných použití a opatrení manažmentu rizík. [ECHA] a členské štáty by mali umožniť prístup k informáciám v súlade so smernicou [2003/4], nariadením [č. 1049/2001] a [Aarhuským] dohovorom.“

Nariadenie (ES) č. 1367/2006

20

Článok 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13 ) v odseku 1 stanovuje:

„Pokiaľ ide o článok 4 ods. 2 prvú a tretiu zarážku nariadenia (ES) č. 1049/2001, s výnimkou vyšetrovaní, najmä tých, ktoré sa týkajú možného porušenia práva Únie, sa ukazuje, že ak sa požadované informácie týkajú emisií do životného prostredia, existuje prevažujúci verejný záujem o zverejnenie. Pokiaľ ide o iné výnimky ustanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001, dôvody zamietnutia sa vykladajú reštriktívne, berúc do úvahy verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie a skutočnosť, že požadované informácie sa týkajú emisií do životného prostredia.“

Francúzske právo

21

Z ustanovení článkov L.300-1, L.300-2 a L.311-1 Zákonníka o vzťahoch medzi verejnosťou a správnymi orgánmi vyplýva, že správne orgány sú povinné sprístupniť správne dokumenty, ktoré majú k dispozícii, s výhradou výnimiek stanovených v hlave I knihy III tohto zákonníka.

22

Podľa článku L.311-6 uvedeného zákonníka:

„Len dotknutej osobe sú sprístupnené správne dokumenty:

1° Ktorých sprístupnenie by narušilo… obchodné tajomstvo, ktoré zahŕňa tajomstvo výrobných postupov, hospodárskych a finančných informácií a obchodných alebo priemyselných stratégií…

…“

23

Článok L.124-4 Zákonníka o životnom prostredí stanovuje:

„I.‑Po posúdení záujmu na sprístupnení môže verejný orgán zamietnuť žiadosť o informáciu týkajúcu sa životného prostredia, ktorej sprístupnenie alebo prezradenie poškodzuje:

1° Záujmy uvedené v článkoch L. 311-5 až L. 311-8 Zákonníka o vzťahoch medzi verejnosťou a správnymi orgánmi, s výnimkou záujmov uvedených v článku L. 311‐5 ods. 2 písm. e) a h),

…“

24

Článok L.124-5 tohto Zákonníka o životnom prostredí stanovuje:

„…

II.‑Orgán verejnej moci môže zamietnuť žiadosť o informácie o emisiách látok do životného prostredia len v prípade, ak by ich sprístupnenie alebo poskytnutie nepriaznivo ovplyvnili:

1° vykonávanie zahraničnej politiky, verejnej bezpečnosti alebo národnej obrany Francúzska,

2° priebeh súdnych konaní alebo vyšetrovaní porušení, ktoré môžu viesť k uloženiu trestných sankcií,

3° práv duševného vlastníctva.“

25

Článok L.521-7 tohto zákonníka, ktorý sa tiež uplatňoval na informácie týkajúce sa účinných látok a biocídnych výrobkov podľa článku L.522‑12 uvedeného zákonníka, ktorého ustanovenia prebrali článok 19 smernice 98/8 predtým, ako boli po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 528/2012 zrušené, stanovuje:

„I.‑Osoba, ktorá poskytla správnemu orgánu informácie, v súvislosti s ktorými žiada o zachovanie obchodného tajomstva, môže uviesť, ktoré z týchto informácií považuje za citlivé z obchodného hľadiska, ktorých šírenie by jej mohlo spôsobiť ujmu, a v prípade ktorých žiada o utajenie vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, než je správny orgán. V takom prípade je potrebné poskytnúť odôvodnenie správnemu orgánu, ktorý posúdi dôvodnosť žiadosti.

II.‑Správny orgán prijme všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečil, že informácie, ktoré on sám alebo príslušný orgán členského štátu Európskeho spoločenstva alebo [ECHA] uznal za informácie, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo, boli prístupné len osobám, ktoré určil. …

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

26

Žalobkyňa vo veci samej uvádza na trh biocídny výrobok s názvom „VectoBac“ určený na boj proti komárom, ktorého účinnou látkou je Bacillus thuringiensis israelensis , sérotyp H14, kmeň AM65-52 (Bti‑AM65-52). Táto látka bola zaradená na zoznam účinných látok a súvisiacich požiadaviek schválených na úrovni Spoločenstva na začlenenie medzi biocídne výrobky, ktorý sa nachádzal v prílohe I k smernici 98/8.

27

Podľa informácií poskytnutých Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), ktorá je vnútroštátnym súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, 30. augusta 2013 podala CERA na ANSES žiadosti o povolenie na uvedenie na trh troch biocídnych výrobkov nazvaných „Aquabac XT“, „Aquabac DF3000“ a „Aquabac 200G“, ktorých účinnou látkou je tá istá baktéria rovnakého sérotypu ako účinná látka uvedená v predchádzajúcom bode, ale jej kmeň je BMP 144 (Bti‑BMP 144). Tieto výrobky slúžia na rovnaký účel ako výrobok Vectobac.

28

Požadované povolenia boli vydané tromi rozhodnutiami ANSES z 19. augusta 2019 na základe správy, ktorú vypracovala ANSES a v ktorej dospela k záveru o technickej ekvivalencii účinných látok Bti‑BMP 144 a Bti‑AM65-52.

29

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že žalobkyňa vo veci samej listom z 11. februára 2021 požiadala ANSES o poskytnutie tejto správy.

30

ANSES jej zaslala strany 1, 2 a 23 uvedenej správy, ktoré zodpovedajú titulnej strane, zhrnutiu a záveru vo forme tabuľky, ale odmietla poskytnúť zvyšné strany z dôvodu, že obsahujú informácie, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo.

31

Žalobkyňa vo veci samej sa obrátila na Tribunal administratif de Melun (Správny súd Melun, Francúzsko) s cieľom dosiahnuť zrušenie rozhodnutia generálneho riaditeľa ANSES z 8. augusta 2021 o zamietnutí prístupu k celej správe. Rozsudkom z 22. septembra 2022 tento súd zrušil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom ním bolo zamietnuté poskytnutie bodu 2.2 tejto správy uvedeného na stranách 21 a 22 tejto správy, uložil ANSES povinnosť poskytnúť túto časť správy a v zostávajúcej časti návrhy žalobkyne vo veci samej zamietol.

32

Žalobkyňa vo veci samej podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom sa domáhala, aby uvedený rozsudok zrušil v časti, v ktorej bol zamietnutý zvyšok jej návrhov, a aby rozhodol vo veci samej a vyhovel jej návrhu.

33

Tento súd spresňuje, že nesprístupnené výňatky zo správy dotknutej vo veci samej sa týkajú:

časti I venovanej metodike ANSES na určenie toho, či je účinná látka obsiahnutá vo výrobkoch Aquabac technicky ekvivalentná s účinnou látkou nachádzajúcou sa vo výrobku VectoBac, a

prvého oddielu časti II, ktorá uplatňuje túto metodiku na dotknuté účinné látky a obsahuje informácie týkajúce sa po prvé identity a kontaktných údajov žiadateľa a výrobcu účinnej látky obsiahnutej vo výrobkoch Aquabac, po druhé umiestnenia závodu, v ktorom sa vyrába, po tretie názvu aktívneho mikroorganizmu, po štvrté klasifikácie tejto účinnej látky, po piate jej výrobného procesu, po šieste obsahu účinnej látky obsiahnutej v predmetných biocídnych výrobkoch, po siedme identity relevantných toxínov a metabolitov, rezíduí fermentácie a kontaminantov, po ôsme „analytického profilu“ spočívajúceho v porovnaní zloženia piatich šarží dotknutých biocídnych výrobkov, po deviate analytických metód na identifikáciu čistého účinného mikroorganizmu vo vyrobenom účinnom mikroorganizme a po desiate analytických metód na stanovenie nečistôt a toxínov, fermentačných rezíduí a kontaminantov v tomto mikroorganizme.

34

Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že požadovaná správa bola vypracovaná v rámci preskúmania žiadostí o autorizáciu uvedenia biocídnych výrobkov Aquabac na trh, ktoré podala CERA pred 1. septembrom 2013, a že ANSES uplatnila článok 91 nariadenia č. 528/2012, a teda tieto žiadosti preskúmala, a následne vydala tieto autorizácie v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami preberajúcimi smernicu 98/8. Za týchto okolností sa tento súd v prvom rade snaží zistiť, či sa má žiadosť o prístup k tejto správe preskúmať z hľadiska pravidiel dôvernosti stanovených vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa preberá článok 19 tejto smernice, alebo z hľadiska článkov 66 a 67 uvedeného nariadenia.

35

V druhom rade, v prípade kladnej odpovede na otázku uplatniteľnosti smernice 98/8, sa vnútroštátny súd pýta na výklad článku 19 ods. 3 písm. f) a k) tejto smernice.

36

V treťom rade za predpokladu, že spor vo veci samej patrí do pôsobnosti nariadenia č. 528/2012, otázky tohto súdu sa týkajú výkladu článku 66 ods. 3 písm. j) tohto nariadenia, ako aj článku 67 ods. 1 písm. h), článku 67 odseku 3 písm. e) a článku 67 odseku 4 tohto nariadenia.

37

V tejto súvislosti vnútroštátny súd okrem iného uvádza, že články 66 a 67 nariadenia č. 528/2012 neodkazujú na smernicu 2003/4, zatiaľ čo článok 19 smernice 98/8 stanovoval, že sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica 90/313, ktorá bola zrušená a nahradená smernicou 2003/4. Za týchto podmienok sa tento súd pýta, či normotvorca Únie zamýšľal v nariadení č. 528/2012 definovať osobitný a vyčerpávajúci režim sprístupňovania informácií týkajúcich sa biocídnych výrobkov a ich účinných látok verejnosti, a tak vylúčiť ustanovenia smernice 2003/4.

38

Vo štvrtom rade vyriešenie sporu vo veci samej závisí aj od otázky, či sa kvalifikácia „informácií týkajúcich sa emisií do životného prostredia“ v zmysle článku 4 ods. 2 druhého pododseku smernice 2003/4, za predpokladu, že sa uplatňuje, môže použiť na informácie, ktoré má k dispozícii príslušný orgán po preskúmaní technickej ekvivalencie účinnej látky so schválenou účinnou látkou.

39

Za týchto podmienok Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Ak príslušný vnútroštátny orgán, ktorému bola žiadosť o autorizáciu na uvedenie biocídneho výrobku na trh predložená pred 1. septembrom 2013 a ktorý podľa článku 91 nariadenia č. 528/2012 preskúmal túto žiadosť na základe vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa preberá smernica 98/8, po udelení tejto autorizácie dostane od tretej osoby žiadosť o prístup k informáciám týkajúcim sa biocídneho výrobku, ktorému udelil autorizáciu, a účinnej látky, ktorú obsahuje, najmä pokiaľ ide o jej technickú ekvivalenciu s autorizovanou účinnou látkou, musí tento orgán túto žiadosť o prístup preskúmať so zreteľom na pravidlá dôvernosti stanovené vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa preberá článok 19 smernice 98/8, alebo na pravidlá stanovené v článkoch 66 a 67 nariadenia č. 528/2012?

2.

Ak sa takáto žiadosť o prístup riadi smernicou 98/8, ktorej článok 19 sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica 2003/4…:

a)

umožňuje odsek 3 [písm.] k) tohto článku, v ktorom sa stanovuje, že po udelení autorizácie na uvedenie biocídneho výrobku na trh sa dôvernosť v žiadnom prípade neuplatňuje na ‚metódy analýzy uvedené v článku 5 ods. 1 písm. c)‘, žiadateľovi získať akékoľvek podrobné informácie týkajúce sa týchto metód vrátane informácií, ktorých zverejnenie by mohlo ohroziť obchodné tajomstvo, alebo len všeobecné informácie týkajúce sa povahy týchto metód a prípadne záverov, ku ktorým viedli,

b)

umožňujú ‚fyzikálno‑chemické údaje týkajúce sa [účinnej] látky a biocídneho výrobku‘, ktoré nemôžu zostať po udelení autorizácie podľa článku 19 ods. 3 [písm.] f) dôverné, žiadateľovi požadovať poskytnutie podrobných údajov týkajúcich sa zloženia účinnej látky alebo biocídneho výrobku, aj keď to môže priamo alebo nepriamo odhaliť výrobné postupy?

3.

Ak sa takáto žiadosť o prístup naopak riadi nariadením č. 528/2012:

a)

zamýšľal normotvorca Únie článkami 66 a 67 tohto nariadenia, v ktorých sa neodkazuje na smernicu 2003/4, vymedziť osobitný a vyčerpávajúci režim poskytovania informácií týkajúcich sa biocídnych výrobkov a ich účinných látok verejnosti, a teda vylúčiť ustanovenia smernice 2003/4 v rozsahu, v akom sa nimi stanovuje na jednej strane, že obchodné tajomstvo nemôže brániť poskytovaniu informácií týkajúcich sa emisií do životného prostredia, a na druhej strane, že ak by šírenie iných informácií týkajúcich sa životného prostredia mohlo poškodiť obchodné záujmy podniku, musí príslušný správny orgán pred akýmkoľvek prípadným odmietnutím poskytnutia informácií vyvážiť záujmy tohto podniku a záujmy verejnosti;

b)

riadi sa poskytnutie hodnotiacej správy o technickej ekvivalencii medzi autorizovanou účinnou látkou a účinnou látkou, ktorú obsahuje biocídny výrobok, vypracovanej v súvislosti so žiadosťou o autorizáciu na uvedenie tohto výrobku na trh, článkom 67 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 528/2012, v ktorom sa počíta so zverejnením hodnotiacej správy o autorizovaných účinných látkach, pokiaľ žiadateľ nepožiada o dôverné zaobchádzanie, odsekom 4 písm. b) toho istého článku, v ktorom sa počíta so zverejnením hodnotiacej správy o autorizovanom biocídnom výrobku, pokiaľ žiadateľ nepožiada o dôverné zaobchádzanie, alebo inými pravidlami;

c)

umožňuje článok 66 ods. 3 písm. j) nariadenia č. 528/2012, v ktorom sa stanovuje, že po udelení autorizácie na uvedenie biocídneho výrobku na trh prístup k ‚analytickým metódam uvedeným v článku 19 ods. 1 písm. c)‘‚v žiadnom prípade nemožno odmietnuť‘, získať akékoľvek podrobné informácie týkajúce sa týchto metód, a to aj v prípade, ak by ich zverejnenie mohlo ohroziť obchodné tajomstvo, alebo len všeobecné informácie týkajúce sa povahy týchto metód a prípadne záverov, ku ktorým viedli;

d)

má sa článok 67 ods. 1 [písm.] h) tohto nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že odo dňa schválenia účinnej látky sa verejnosti bezplatne sprístupňujú ‚analytické metódy uvedené v oddiele 4.2 hlavy 2 prílohy II‘, vykladať v tom zmysle, že v skutočnosti odkazuje na ustanovenia hlavy 2 oddielu 4.3 prílohy II, na ktoré odkazoval pred nadobudnutím účinnosti delegovaného nariadenia Komisie [2021/525] z 19. októbra 2020, ktorým sa zmenili prílohy II a III k tomuto nariadeniu? Ak sa tieto ustanovenia majú vykladať tak, že odkazujú na v súčasnosti platné ustanovenia hlavy 2 oddielu 4.2 prílohy II, a za predpokladu, že tieto ustanovenia sú uplatniteľné na účinnú látku, ktorá nebola predmetom schválenia, ale ktorá je uznaná za technicky ekvivalentnú schválenej účinnej látke, umožňuje skutočnosť, že v zásade možno oznámiť ‚metódy analýzy mikroorganizmov vo vyrábanej forme‘ uvedené v tomto oddiele 4.2, žiadateľovi získať akékoľvek podrobné informácie týkajúce sa týchto metód, a to aj v prípade, ak by ich poskytnutie mohlo ohroziť obchodné tajomstvo, alebo len všeobecné informácie týkajúce sa povahy týchto metód a prípadne záverov, ku ktorým viedli?

4.

Napokon, ak sa na tento spor uplatňujú ustanovenia smernice 2003/4, možno pojem ‚informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia‘ v zmysle článku 4 ods. 2 tejto smernice, ktorý zahŕňa údaje o povahe, zložení, množstve, dátume a mieste týchto emisií, ako aj údaje týkajúce sa ich vplyvu na životné prostredie v dlhodobejšom alebo krátkodobejšom horizonte, uplatňovať na informácie, ktoré príslušný orgán vypracoval alebo dostal v rámci preskúmania technickej ekvivalencie účinnej látky s autorizovanou účinnou látkou, alebo ho možno uplatňovať len na informácie týkajúce sa biocídneho výrobku, v ktorom je takáto látka obsiahnutá, keďže do životného prostredia sa emituje tento výrobok so všetkými svojimi zložkami, a nie samotná účinná látka?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

40

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v prípade, že žiadosť o autorizáciu biocídneho výrobku bola podaná podľa smernice 98/8 a bola preskúmaná a následne schválená príslušným vnútroštátnym orgánom v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami preberajúcimi túto smernicu, žiadosť o prístup k informáciám týkajúcim sa tohto výrobku, a najmä technickej ekvivalencie medzi účinnou látkou obsiahnutou v tomto výrobku a schválenou účinnou látkou sa má posudzovať z hľadiska článku 19 smernice 98/8 alebo článkov 66 a 67 nariadenia č. 528/2012 v prípade, že táto žiadosť o prístup bola podaná po dátume, keď sa toto nariadenie stalo uplatniteľným.

41

V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že žiadosť o prístup, o ktorú ide vo veci samej, bola podaná 11. februára 2021. Týka sa biocídnych výrobkov Aquabac, o ktorých uvedenie na trh bolo podľa údajov vnútroštátneho súdu požiadané 30. augusta 2013.

42

V rozsahu, v akom žalobkyňa vo veci samej vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že žiadosti o autorizáciu boli v skutočnosti podané 6. októbra 2013, teda po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 528/2012, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora má v rámci prejudiciálneho konania upraveného v článku 267 ZFEÚ, ktoré je založené na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, výlučne vnútroštátny súd právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav sporu vo veci samej. V tomto rámci je Súdny dvor príslušný vysloviť sa len k výkladu alebo platnosti ustanovenia práva Únie so zreteľom na skutkové a právne okolnosti, ako ich podal vnútroštátny súd, s cieľom poskytnúť tomuto súdu užitočné prvky potrebné na rozhodnutie v spore, o ktorom rozhoduje (rozsudok z 24. októbra 2019, État belge, C‑35/19 , EU:C:2019:894 , bod 28 a citovaná judikatúra).

43

V dôsledku toho treba na položené otázky odpovedať na základe skutkových okolností, ktoré Conseil d’État (Štátna rada) uviedla vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

44

Podľa článku 97 druhého odseku nariadenia č. 528/2012 sa toto nariadenie uplatňuje od 1. septembra 2013. S účinnosťou od toho istého dátumu bola smernica 98/8 podľa článku 96 prvého odseku tohto nariadenia zrušená bez toho, aby boli dotknuté články 86, 89 až 93 a 95 uvedeného nariadenia.

45

Je pravda, že článok 91 prvý odsek nariadenia č. 528/2012 stanovuje, že žiadosti o autorizáciu biocídnych výrobkov predložené na účely smernice 98/8, ktorých hodnotenie sa neskončilo do 1. septembra 2013, hodnotia príslušné orgány v súlade s ustanoveniami tejto smernice.

46

Okrem toho z bodu 2.5 hlavy 2 prílohy III k nariadeniu č. 528/2012 v znení vyplývajúcom z delegovaného nariadenia 2021/525 vyplýva, že ak sa v rámci postupu autorizácie vedeného podľa tohto nariadenia vyžaduje technická ekvivalencia, musí sa predložiť dôkaz o tom, že táto ekvivalencia bola stanovená v súlade s článkom 54 tohto nariadenia alebo „príslušný orgán určený v súlade s článkom 26 smernice 98/8 ju stanovil po posúdení, ktoré začalo pred 1. septembrom 2013“.

47

Tieto ustanovenia sa týkajú postupu autorizácie na uvedenie biocídneho výrobku na trh. Naopak, ako zdôraznil generálny advokát v bodoch 29 a 30 svojich návrhov, žiadne z prechodných opatrení stanovených v článkoch 89 až 93 a 95 nariadenia č. 528/2012 sa netýka žiadosti, o akú ide vo veci samej, teda žiadosti o prístup k informáciám týkajúcim sa autorizovaného biocídneho výrobku a účinnej látky, ktorú obsahuje, najmä pokiaľ ide o jeho technickú ekvivalenciu so schválenou účinnou látkou.

48

Okrem toho, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 33 svojich návrhov, žiadosť o autorizáciu na uvedenie biocídneho výrobku na trh a žiadosť o prístup k informáciám týkajúcim sa autorizovaného biocídneho výrobku sú predmetom posúdenia príslušným orgánom v rámci dvoch odlišných konaní.

49

V dôsledku uvedeného v prípade neexistencie prechodných ustanovení uplatniteľných na žiadosť o prístup k informáciám, o akú ide vo veci samej, ktorá bola podaná po 1. septembri 2013 a ktorá sa týka účinnej látky obsiahnutej v biocídnom výrobku povolenom podľa smernice 98/8, a najmä technickej ekvivalencie medzi takouto účinnou látkou a inou schválenou účinnou látkou, sa posúdenie uvedenej žiadosti riadi ustanoveniami tohto nariadenia.

50

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že články 96 a 97 nariadenia č. 528/2012 sa majú vykladať v tom zmysle, že žiadosť o prístup k informáciám týkajúcim sa účinnej látky obsiahnutej v autorizovanom biocídnom výrobku, a najmä jej technickej ekvivalencie so schválenou účinnou látkou, ktorá bola podaná po dátume, keď sa toto nariadenie stalo uplatniteľným, sa má posudzovať z hľadiska ustanovení uvedeného nariadenia, aj keď sa takáto žiadosť týka biocídneho výrobku autorizovaného v súlade so smernicou 98/8, alebo prípadne podľa tohto istého nariadenia na základe technickej ekvivalencie stanovenej príslušným orgánom určeným v súlade s článkom 26 tejto smernice.

O druhej otázke

51

Vzhľadom na odpoveď poskytnutú na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

O tretej otázke

52

Najprv treba preskúmať písm. c) tretej otázky, potom spoločne písmená b) a d) tejto otázky a až potom odpovedať na jej písmeno a).

O tretej otázke písm. c)

53

Svojou treťou otázkou písm. c) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 66 ods. 3 písm. j) nariadenia č. 528/2012 vykladať v tom zmysle, že v odpovedi na žiadosť o prístup podanú na základe tohto ustanovenia je príslušný orgán povinný oznámiť všetky podrobné informácie o analytických metódach uvedených v článku 19 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia, a to aj v prípade, že by sprístupnenie týchto informácií ohrozilo obchodné tajomstvo, alebo len všeobecné informácie týkajúce sa povahy týchto metód a prípadne záverov, ktoré z nich vyplývali.

54

V súlade s článkom 66 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia č. 528/2012 ECHA a príslušné orgány odmietnu prístup k informáciám v prípadoch, keď by ich zverejnenie narušilo ochranu obchodných záujmov alebo súkromia, alebo bezpečnosti dotknutých osôb. Druhý pododsek tohto ustanovenia vymenúva informácie, ktorých zverejnenie sa v zásade považuje za takéto narušenie ochrany.

55

Článok 66 ods. 3 písm. j) tohto nariadenia stanovuje, že bez ohľadu na odsek 2 tohto článku 66 sa po udelení autorizácie nesmie v žiadnom prípade odmietnuť prístup k „analytickým metódam uvedeným v článku 19 ods. 1 písm. c)“ uvedeného nariadenia.

56

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 83 a 84 svojich návrhov, z jednoznačného znenia článku 66 ods. 3 nariadenia č. 528/2012 a konkrétne z výrazu „v žiadnom prípade“ vyplýva, že po udelení autorizácie na uvedenie na trh nemožno z akéhokoľvek dôvodu odmietnuť prístup k informáciám týkajúcim sa analytických metód uvedených v článku 19 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 528/2012.

57

Toto posledné uvedené ustanovenie v rámci podmienok udelenia autorizácie na uvedenie na trh pre iný biocídny výrobok, ktorý nie je spôsobilý na použitie zjednodušeného postupu autorizácie, vyžaduje, aby sa najmä chemická identita, množstvo a technická ekvivalencia účinných látok v biocídnom výrobku mohli určiť podľa príslušných požiadaviek stanovených v prílohách II a III k tomuto nariadeniu.

58

Článok 19 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 528/2012 teda medzi skutočnosťami, ktoré sú predmetom hodnotenia vykonaného v súlade s analytickými metódami uvedenými v tomto článku a ktoré môžu viesť k udeleniu autorizácie na uvedenie predmetného biocídneho výrobku na trh, výslovne uvádza technickú ekvivalenciu účinných látok obsiahnutých v tomto výrobku. V dôsledku toho v rozsahu, v akom článok 66 ods. 3 písm. j) tohto nariadenia zakazuje akékoľvek odmietnutie prístupu k „analytickým metódam uvedeným v článku 19 ods. 1 písm. c)“ tohto nariadenia, sa nevyhnutne týka metód, ktoré umožnili okrem iného stanoviť túto ekvivalenciu, ako je definovaná v článku 3 ods. 1 písm. w) uvedeného nariadenia a uvedená najmä v bode 2.5 hlavy 2 prílohy III k tomuto istému nariadeniu.

59

Okrem toho v rozsahu, v akom článok 66 ods. 3 písm. j) nariadenia č. 528/2012 stanovuje povinnosť príslušného orgánu zabezpečiť prístup k informáciám týkajúcim sa analytických metód, ktoré boli použité na účely udelenia dotknutej autorizácie na uvedenie na trh, toto ustanovenie nemožno, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 82 svojich návrhov, vykladať tak, že sa týka len poskytnutia všeobecných informácií týkajúcich sa povahy týchto metód. Musí byť naopak vykladaná tak, že ukladá povinnosť poskytnúť presné a úplné informácie o uvedených metódach. Na druhej strane, ako uviedol aj generálny advokát, uvedená povinnosť sa obmedzuje na analytické metódy, a teda sa nevzťahuje na výsledky alebo závery získané uplatnením týchto metód.

60

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku písm. c) odpovedať tak, že článok 66 ods. 3 písm. j) nariadenia č. 528/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že po udelení autorizácie na uvedenie biocídneho výrobku na trh príslušný orgán nemôže odmietnuť požadovaný prístup k informáciám týkajúcim sa analytických metód, ktoré umožnili preukázať technickú ekvivalenciu účinných látok obsiahnutých v tomto výrobku. Tieto informácie musia byť presné a úplné, ale nevzťahujú sa na výsledky alebo závery získané uplatnením týchto metód.

O tretej otázke písm. b) a d)

61

Svojou treťou otázkou písm. b) a d) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 67 nariadenia č. 528/2012 vykladať v tom zmysle, že úplné alebo čiastočné sprístupnenie správy preukazujúcej technickú ekvivalenciu medzi schválenou účinnou látkou a účinnou látkou, ktorú obsahuje biocídny výrobok, vypracovanú v rámci preskúmania žiadosti o autorizáciu uvedenia tohto výrobku na trh, patrí do pôsobnosti odseku 1 písm. h), odseku 3 písm. e) alebo odseku 4 písm. b) tohto článku 67. Vnútroštátny súd sa okrem toho pýta, či sa má uvedený článok 67 ods. 1 písm. h), ktorý vyžaduje, aby boli verejnosti sprístupnené „analytické metódy uvedené v… oddiele 4.2 hlavy 2 prílohy II“, vykladať tak, že v skutočnosti odkazuje na ustanovenia hlavy 2 bodu 4.3 prílohy II k nariadeniu č. 528/2012, keďže pôvodný bod 4.2 tejto hlavy sa stal jej bodom 4.3 po nadobudnutí účinnosti delegovaného nariadenia 2021/525.

62

V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 67 nariadenia č. 528/2012 ukladá ECHA a v odseku 1 Komisii povinnosť bezplatne sprístupniť verejnosti určité informácie, a preto nie je určený príslušným orgánom členských štátov.

63

Uvedený článok 67 však stanovuje referenčný normatívny rámec v oblasti transparentnosti, ktorý je tiež relevantný na to, aby príslušný orgán členského štátu podľa nariadenia č. 528/2012 posúdil dôvodnosť žiadosti o prístup k informáciám týkajúcim sa biocídneho výrobku autorizovaného v súlade so smernicou 98/8 alebo na základe technickej ekvivalencie stanovenej podľa bodu 2.5 hlavy 2 prílohy III k tomuto nariadeniu príslušným orgánom určeným v súlade s článkom 26 tejto smernice.

64

Článok 67 nariadenia č. 528/2012 stanovuje bezplatné sprístupnenie informácií verejnosti jednak „odo dňa, keď Komisia prijme vykonávacie nariadenie, v ktorom sa ustanoví schválenie účinnej látky“ v súlade s jeho odsekmi 1 a 3, a jednak „odo dňa autorizácie biocídneho výrobku“ v súlade s jeho odsekmi 2 a 4.

65

V prejednávanej veci žiadosť o prístup k predmetným informáciám nepatrí do prvej, ale do druhej kategórie. Táto žiadosť sa totiž netýka dokumentov súvisiacich s konaním o schválení účinnej látky, ktoré sa riadi ustanoveniami kapitoly II nariadenia č. 528/2012, ale dokumentov týkajúcich sa konania o autorizácii biocídnych výrobkov na základe technickej ekvivalencie účinnej látky v nich obsiahnutej s inou látkou, ktorá už bola schválená a zaradená do zoznamu schválených účinných látok Únie, patriaceho do kapitol IV až VI tohto nariadenia.

66

Z tohto dôvodu sa v rámci sporu, o aký ide vo veci samej, nemôže uplatniť ani článok 67 odsek 1 písm. h), ani článok 67 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 528/2012.

67

Pokiaľ ide o druhý prípad uvedený v bode 64 tohto rozsudku a konkrétne článok 67 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 528/2012, ktorý sa týka „hodnotiacej správy“, treba uviesť, že tento pojem je definovaný v článku 30 ods. 3 písm. a) tohto nariadenia ako „správa [zostavená prijímajúcim príslušným orgánom], v ktorej sú zhrnuté závery hodnotenia a dôvody na autorizáciu biocídneho výrobku alebo na zamietnutie udelenia autorizácie“.

68

Je pravda, že posúdenie technickej ekvivalencie medzi účinnou látkou obsiahnutou v biocídnom výrobku a už autorizovanou účinnou látkou predstavuje fázu predchádzajúcu autorizácii takéhoto výrobku, ak bola v tomto zmysle podaná žiadosť. V tejto súvislosti v prvom rade článok 54 nariadenia č. 528/2012, ktorý upravuje posúdenie technickej ekvivalencie, odkazuje na „posúdenie“, ktoré musí viesť k prijatiu rozhodnutia týkajúceho sa technickej ekvivalencie účinných látok. Z bodu 2.5 hlavy 2 prílohy III k tomuto nariadeniu v znení vyplývajúcom z delegovaného nariadenia 2021/525 vyplýva, že takúto technickú ekvivalenciu môže po „posúdení“, ktoré sa začalo pred 1. septembrom 2013, preukázať príslušný orgán určený v súlade s článkom 26 smernice 98/8. Napokon príloha VI k nariadeniu č. 528/2012, ktorá v súlade so svojím názvom definuje spoločné zásady hodnotenia dokumentácie biocídnych výrobkov, v bode 21 spresňuje, že „v príslušných prípadoch sa pre každú účinnú látku obsiahnutú vo výrobku stanoví technická ekvivalencia v súvislosti s účinnými látkami, ktoré sú už zaradené do zoznamu schválených účinných látok“. Z týchto ustanovení však nevyplýva, že rozhodnutia prijaté ECHA podľa článku 54 tohto nariadenia alebo príslušným orgánom členského štátu na účely preukázania tejto technickej ekvivalencie predstavujú „hodnotiacu správu“ v zmysle článku 30 ods. 3 písm. a) uvedeného nariadenia.

69

Zdá sa teda, že ani článok 67 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 528/2012, ani článok 67 ods. 3 písm. e) tohto nariadenia, ani jeho článok 67 ods. 4 písm. b) nevyžadujú sprístupnenie takej správy, o akú ide vo veci samej, verejnosti.

70

Za týchto podmienok nie je potrebné odpovedať na prvú časť tretej otázky písm. d), ako je pripomenutá v druhej vete bodu 61 tohto rozsudku.

71

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku písm. b) a d) odpovedať tak, že článok 67 ods. 1 písm. h), článok 67 ods. 3 písm. e) a článok 67 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 528/2012 sa majú vykladať v tom zmysle, že do pôsobnosti týchto ustanovení nepatrí sprístupnenie správy preukazujúcej technickú ekvivalenciu medzi účinnou látkou obsiahnutou v autorizovanom biocídnom výrobku a schválenou účinnou látkou, ktorú vypracoval príslušný orgán členského štátu pri posudzovaní žiadosti o autorizáciu uvedenia tohto výrobku na trh.

O tretej otázke písm. a)

72

Svojou treťou otázkou písm. a) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 66 a 67 nariadenia č. 528/2012 majú vykladať v tom zmysle, že definujú osobitný a vyčerpávajúci režim prístupu k informáciám, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány členského štátu a ktoré sa týkajú biocídnych výrobkov, a najmä technickej ekvivalencie medzi účinnou látkou, ktorú obsahujú, a schválenou účinnou látkou, ktorá môže vylúčiť uplatnenie vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa preberá článok 4 ods. 2 druhý pododsek smernice 2003/4, týmito orgánmi.

73

Pokiaľ ide v prvom rade o články 66 a 67 nariadenia č. 528/2012, keďže ako vyplýva z bodu 62 tohto rozsudku, článok 67 tohto nariadenia nie je určený príslušným orgánom členských štátov, na preskúmanie tretej otázky písm. a) je relevantný len článok 66 tohto nariadenia.

74

Podľa článku 66 ods. 2 druhého pododseku písm. a) nariadenia č. 528/2012 sa zverejnenie „podrobností o úplnom zložení biocídneho výrobku“ v zásade považuje za narušenie ochrany obchodných záujmov. Odchylne od tohto pravidla, „ak je však nevyhnutné prijať naliehavé opatrenie na… ochranu životného prostredia alebo z iných dôvodov prvoradého verejného záujmu“, sú príslušné orgány v súlade s tretím pododsekom tohto odseku povinné zverejniť tieto informácie. Okrem toho po udelení autorizácie sa v žiadnom prípade nezamietne prístup k informáciám patriacim do jednej z trinástich kategórií uvedených v článku 66 ods. 3 nariadenia č. 528/2012, medzi ktorými sa v písmene j) nachádzajú „analytické metódy uvedené v článku 19 ods. 1 písm. c)“ tohto nariadenia.

75

V druhom rade podľa článku 3 ods. 1 smernice 2003/4 členské štáty zabezpečia, aby verejné orgány v zmysle článku 2 bodu 2 tejto smernice boli povinné sprístupniť každému žiadateľovi bez toho, aby musel preukázať oprávnený záujem, všetky informácie o životnom prostredí, ktoré patria do jednej zo šiestich kategórií informácií uvedených v tomto článku 2 bode 1, ktoré majú k dispozícii alebo ktoré sú pre ne uchovávané, pokiaľ žiadosť nepatrí do pôsobnosti niektorej z výnimiek stanovených v článku 4 tej istej smernice.

76

Podľa článku 4 ods. 2 prvého pododseku písm. d) smernice 2003/4 členské štáty môžu ustanoviť, že žiadosť o informácie o životnom prostredí môže byť zamietnutá, ak by ich zverejnenie nepriaznivo ovplyvnilo „dôvernosť obchodných alebo priemyselných informácií, keď takúto dôvernosť ustanovuje národné právo alebo právo [Únie] na ochranu oprávneného hospodárskeho záujmu…“. Článok 4 ods. 2 druhý pododsek predposledná veta tejto smernice v tejto súvislosti stanovuje, že „v každom jednotlivom prípade sa zvažuje verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie, oproti záujmu, ktorému slúži zamietnutie“.

77

Okrem toho v súlade s článkom 4 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2003/4 normotvorca Únie zaviedol výnimku z výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 prvom pododseku písm. d) tejto smernice. V súlade s článkom 4 ods. 2 druhým pododsekom poslednou vetou uvedenej smernice dôvernosť obchodných alebo priemyselných informácií nemôže odôvodniť zamietnutie žiadosti o prístup k informáciám o životnom prostredí, ktorá sa týka „informácií o emisiách do životného prostredia“.

78

Pokiaľ ide v treťom rade o vzťah medzi článkom 66 nariadenia č. 528/2012 a článkom 4 ods. 2 smernice 2003/4, treba uviesť, že na rozdiel od článku 19 smernice 98/8, ktorý v odseku 1 stanovoval, že sa uplatňuje „bez toho, aby bola dotknutá smernica 90/313“, ani článok 66 nariadenia č. 528/2012, ani žiadne iné jeho ustanovenie neobsahujú analogické spresnenie týkajúce sa smernice 2003/4, ktorá zrušila a nahradila smernicu 90/313.

79

Túto absenciu spresnenia však nemožno vykladať tak, že vylučuje uplatnenie smernice 2003/4 na žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom vypracovaným na účely vykonávania tohto nariadenia alebo prípadne smernice 98/8 v súlade s prechodnými opatreniami stanovenými v uvedenom nariadení.

80

Po prvé nariadenie č. 528/2012 nespresňuje, že jeho ustanovenia v oblasti dôvernosti sa odchyľujú od všeobecného režimu prístupu k informáciám o životnom prostredí tým, že ho obmedzujú. Naopak, článok 66 ods. 1 tohto nariadenia výslovne stanovuje, že nariadenie č. 1049/2001, ako aj pravidlá prijaté riadiacou radou ECHA v súlade s článkom 118 ods. 3 nariadenia č. 1907/2006 „sa uplatňujú na dokumenty, ktoré uchováva [ECHA] na účely tohto nariadenia“.

81

V tejto súvislosti Súdny dvor už uviedol, že článok 6 nariadenia č. 1367/2006 dopĺňa nariadenie č. 1049/2001 o osobitné pravidlá týkajúce sa žiadostí o prístup k informáciám o životnom prostredí (rozsudok zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P , EU:C:2013:738 , bod 79 ). Tento článok 6 však v odseku 1 stanovuje pravidlo analogické pravidlu stanovenému v článku 4 ods. 2 druhom pododseku smernice 2003/4.

82

Okrem toho odôvodnenie 117 nariadenia č. 1907/2006 uvádza, že „[ECHA] a členské štáty by mali umožniť prístup k informáciám v súlade so smernicou [2003/4], v súlade s nariadením [č. 1049/2001] a [Aarhuským dohovorom]“.

83

Po druhé použitie výrazu „za bežných okolností“ v článku 66 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 528/2012 naznačuje, že informácie patriace do jednej zo štyroch v ňom uvedených kategórií nemajú byť v žiadnom prípade chránené pred zverejnením a že príslušné orgány členských štátov majú v tejto súvislosti určitú mieru voľnej úvahy. Okrem toho tretí pododsek tohto odseku 2 výslovne vyžaduje, aby tieto orgány zvážili ochranu obchodných záujmov a ochranu verejných záujmov, ktorým slúži zverejnenie uvedených informácií.

84

Nezdá sa teda, že by normotvorca Únie mal prostredníctvom ustanovení nariadenia č. 528/2012 v oblasti dôvernosti v úmysle stanoviť osobitný a vyčerpávajúci režim, ktorý by mohol vylúčiť prístup k informáciám o emisiách do životného prostredia v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami prijatými na prebratie smernice 2003/4. V tejto súvislosti z dôvodovej správy k návrhu Komisie z 12. júna 2009 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o umiestňovaní na trh a používaní biocídnych výrobkov [KOM(2009) 267 v konečnom znení] vyplýva, že ustanovenia v oblasti dôvernosti smernice 98/8 sa mali mierne zmeniť a zosúladiť s ustanoveniami nariadenia č. 1907/2006, aby sa uľahčilo ich uplatňovanie zo strany ECHA.

85

Po tretie, ako uviedol generálny advokát v bode 41 svojich návrhov, opačný výklad by znamenal nedodržanie medzinárodných záväzkov prijatých Úniou podpísaním Aarhuského dohovoru, ktorý v článku 4 ods. 4 prvom pododseku písm. d) stanovuje, že obchodné a priemyselné tajomstvo nemožno namietať proti sprístupneniu informácií o emisiách, ktoré sú relevantné pre ochranu životného prostredia.

86

Z odôvodnenia 5 smernice 2003/4 pritom vyplýva, že jej prijatie presne reagovalo na potrebu zabezpečiť zlučiteľnosť práva Únie s Aarhuským dohovorom.

87

Tým, že článok 4 ods. 2 druhý pododsek smernice 2003/4 stanovuje, že dôvernosť priemyselných alebo obchodných informácií nemôže brániť sprístupneniu „informácií o emisiách do životného prostredia“, umožňuje konkrétnu implementáciu pravidla pripomenutého v bode 85 tohto rozsudku a zásady čo najširšieho prístupu k informáciám o životnom prostredí, ktoré majú k dispozícii orgány verejnej moci alebo ktoré sú pre ne uchovávané (rozsudok z 23. novembra 2016, Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting, C‑442/14 , EU:C:2016:890 , bod 57 ).

88

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku písm. a) odpovedať tak, že článok 66 nariadenia č. 528/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že nedefinuje osobitný a vyčerpávajúci režim prístupu k informáciám, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány členského štátu a ktoré sa týkajú biocídnych výrobkov, a najmä technickej ekvivalencie medzi účinnou látkou, ktorú obsahujú, a schválenou účinnou látkou, ktorá by vylučovala, aby tieto orgány uplatňovali vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa preberá článok 4 ods. 2 druhý pododsek smernice 2003/4.

O štvrtej otázke

89

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 ods. 2 druhý pododsek smernice 2003/4 vykladať v tom zmysle, že pojem „informácie o emisiách do životného prostredia“ v zmysle tohto ustanovenia sa môže uplatniť na informácie uvedené v správe vypracovanej príslušným orgánom po preskúmaní technickej ekvivalencie účinnej látky obsiahnutej v autorizovanom biocídnom výrobku so schválenou účinnou látkou.

90

V tejto súvislosti Súdny dvor na jednej strane rozhodol, že pojem „emisie do životného prostredia“ sa podľa článku 4 ods. 2 druhého pododseku smernice 2003/4 má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa najmä uvoľňovanie prípravkov a látok do životného prostredia, ako sú prípravky na ochranu rastlín a biocídne výrobky a tiež látky, ktoré tieto prípravky a výrobky obsahujú, ak je toto uvoľňovanie skutočné alebo predvídateľné za bežných alebo realistických podmienok používania (rozsudok z 23. novembra 2016, Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting, C‑442/14 , EU:C:2016:890 , bod 81 ).

91

Na druhej strane spresnil, že pojem „informácie o emisiách do životného prostredia“ v zmysle tohto ustanovenia sa má vykladať tak, že sa vzťahuje nielen na informácie o emisiách ako také, teda na údaje o povahe, zložení, množstve, dátume a mieste týchto emisií, ale aj na údaje týkajúce sa viac alebo menej dlhodobých vplyvov týchto emisií na životné prostredie (rozsudok z 23. novembra 2016, Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting, C‑442/14 , EU:C:2016:890 , bod 87 ).

92

Verejnosť musí mať z tohto dôvodu prístup nielen k informáciám o emisiách ako takým, ale aj k informáciám o viac či menej dlhodobých dôsledkoch týchto emisií na stav životného prostredia, akými sú účinky uvedených emisií na necieľové organizmy. Záujem verejnosti o prístup k informáciám týkajúcim sa emisií do životného prostredia totiž spočíva nielen v tom, že sa dozvie, čo je alebo predvídateľne bude uvoľňované do životného prostredia, ale aj v tom, že sa dozvie, ako môže byť životné prostredie predmetnými emisiami ovplyvnené (rozsudok z 23. novembra 2016, Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting, C‑442/14 , EU:C:2016:890 , bod 86 ).

93

Pod pojem „informácie o emisiách do životného prostredia“ tak patria údaje pochádzajúce zo štúdií, ktorých cieľom je vyhodnotiť skutočné alebo predvídateľné emisie predmetného prípravku alebo látky do životného prostredia za okolností, ktoré sú reprezentatívne pre bežné alebo realistické podmienky používania tohto prípravku alebo tejto látky, alebo analyzovať vplyvy týchto emisií, ako sú štúdie, ktorých cieľom je určiť toxicitu, účinky a ďalšie aspekty prípravku alebo látky v realistických podmienkach, ktoré sú čo najnepriaznivejšie a môžu skutočne vzniknúť, ako aj štúdie uskutočnené v podmienkach, ktoré sú čo najbližšie bežnej poľnohospodárskej praxi a podmienkam prevládajúcim v oblasti, v ktorej sa tento prípravok alebo táto látka bude používať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2016, Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting, C‑442/14 , EU:C:2016:890 , body 89 a 91 ).

94

Do pôsobnosti tohto pojmu spadajú aj informácie o rezíduách prítomných v životnom prostredí po použití dotknutého prípravku a štúdie týkajúce sa rozsahu látkovej odchýlky pri tomto použití (rozsudok z 23. novembra 2016, Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting, C‑442/14 , EU:C:2016:890 , bod 95 ).

95

Naopak sú z neho vylúčené informácie, ktoré sa netýkajú emisií predmetného prípravku alebo látky do životného prostredia, ako aj údaje, ktoré sa týkajú hypotetických emisií, teda emisií, ktoré nie sú skutočné alebo predvídateľné za okolností, ktoré možno považovať za bežné alebo realistické podmienky používania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2016, Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting, C‑442/14 , EU:C:2016:890 , body 77 až 80 a 100 ).

96

Ako uvádza francúzska vláda, posúdenie technickej ekvivalencie účinnej látky obsiahnutej v biocídnom výrobku so schválenou účinnou látkou nemá a priori za cieľ preskúmať prípadné vplyvy na zdravie alebo životné prostredie spojené s emisiou látky do životného prostredia, ale obmedzuje sa na porovnanie dvoch látok s prihliadnutím na informácie týkajúce sa ich presného zloženia a výrobných postupov.

97

Okrem toho, ako tiež uviedla francúzska vláda, povolenie na uvedenie na trh sa udeľuje prípravku, ktorý obsahuje látku vzhľadom na riziká alebo nebezpečenstvá, ktoré môže predstavovať za bežných alebo realistických podmienok používania. Takými podmienkami nie sú podmienky týkajúce sa emisie jedinej látky, ale podmienky týkajúce sa biocídneho výrobku, ktorého súčasťou je táto látka.

98

Zdá sa teda, že taká správa o technickej ekvivalencii účinnej látky obsiahnutej v biocídnom výrobku so schválenou účinnou látkou, o akú ide vo veci samej, v zásade nemôže obsahovať „informácie o emisiách do životného prostredia“ v zmysle článku 4 ods. 2 druhého pododseku smernice 2003/4.

99

V konečnom dôsledku ale prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či správa, o ktorú ide vo veci samej, obsahuje takéto informácie.

100

Tomuto súdu predovšetkým prináleží overiť, či táto správa obsahuje informácie týkajúce sa povahy, zloženia, množstva, dátumu alebo miesta predpokladaných emisií za okolností, ktoré možno považovať za bežné alebo realistické podmienky používania účinnej látky obsiahnutej vo výrobkoch Aquabac, alebo prípadne informácie o rezíduách, ktoré sa môžu nachádzať v životnom prostredí po aplikácii týchto prípravkov.

101

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 4 ods. 2 druhý pododsek smernice 2003/4 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „informácie o emisiách do životného prostredia“ v zmysle tohto ustanovenia sa v zásade nemôže uplatniť na informácie uvedené v správe vypracovanej príslušným orgánom členského štátu po posúdení technickej ekvivalencie účinnej látky obsiahnutej v autorizovanom biocídnom výrobku so schválenou účinnou látkou.

O trovách

102

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

1.

Články 96 a 97 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 334/2014 z 11. marca 2014,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

žiadosť o prístup k informáciám týkajúcim sa účinnej látky obsiahnutej v autorizovanom biocídnom výrobku, a najmä jej technickej ekvivalencie so schválenou účinnou látkou, ktorá bola podaná po dátume, keď sa toto nariadenie stalo uplatniteľným, sa má posudzovať z hľadiska ustanovení uvedeného nariadenia, aj keď sa takáto žiadosť týka biocídneho výrobku autorizovaného v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh, alebo prípadne podľa tohto istého nariadenia na základe technickej ekvivalencie stanovenej príslušným orgánom určeným v súlade s článkom 26 tejto smernice.

2.

Článok 66 ods. 3 písm. j) nariadenia č. 528/2012, zmeneného nariadením č. 334/2014,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

po udelení autorizácie na uvedenie biocídneho výrobku na trh príslušný orgán nemôže odmietnuť požadovaný prístup k informáciám týkajúcim sa analytických metód, ktoré umožnili preukázať technickú ekvivalenciu účinných látok obsiahnutých v tomto výrobku. Tieto informácie musia byť presné a úplné, ale nevzťahujú sa na výsledky alebo závery získané uplatnením týchto metód.

3.

Článok 67 ods. 1 písm. h), článok 67 ods. 3 písm. e) a článok 67 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 528/2012, zmeneného nariadením č. 334/2014,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

do pôsobnosti týchto ustanovení nepatrí sprístupnenie správy preukazujúcej technickú ekvivalenciu medzi účinnou látkou obsiahnutou v autorizovanom biocídnom výrobku a schválenou účinnou látkou, ktorú vypracoval príslušný orgán členského štátu pri posudzovaní žiadosti o autorizáciu uvedenia tohto výrobku na trh.

4.

Článok 66 nariadenia č. 528/2012, zmenený nariadením č. 334/2014,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nedefinuje osobitný a vyčerpávajúci režim prístupu k informáciám, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány členského štátu a ktoré sa týkajú biocídnych výrobkov, a najmä technickej ekvivalencie medzi účinnou látkou, ktorú obsahujú, a schválenou účinnou látkou, ktorá by vylučovala, aby tieto orgány uplatňovali vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa preberá článok 4 ods. 2 druhý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS.

5.

Článok 4 ods. 2 druhý pododsek smernice 2003/4

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pojem „informácie o emisiách do životného prostredia“ v zmysle tohto ustanovenia sa v zásade nemôže uplatniť na informácie uvedené v správe vypracovanej príslušným orgánom členského štátu po posúdení technickej ekvivalencie účinnej látky obsiahnutej v autorizovanom biocídnom výrobku so schválenou účinnou látkou.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-809/23 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik