← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·31.1.2023

C-50/23

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62023CN0050

C_2023127SK.01002301.xml

11.4.2023

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 127/23

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato (Taliansko) 31. januára 2023 – B.E. Srl, Play Game Srl, Coral Srl/Ministero dell’Economia e delle Finanze, Agenzia delle Dogane e dei Monopoli

(Vec C-50/23, B.E. a Play Game)

(2023/C 127/28)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľky: B.E. Srl, Play Game Srl, Coral Srl

Odporcovia: Ministero dell’Economia e delle Finanze, Agenzia delle Dogane e dei Monopoli

Prejudiciálne otázky

1.

Porušujú vyššie uvedené vnútroštátne právne predpisy európsku slobodu usadiť sa a podnikať, keďže: i ) stanovujú zvýšenie poplatku, ktoré je nezávislé od posúdenia veľkosti spoločností; ii ) ukladajú prijatie predĺženia a vyššie uvedeného zvýšenia poplatku sprísneného zákazom predaja priestorov ako neprimeranú podmienku účasti na budúcom verejnom obstarávaní, ktoré je tiež odložené na neurčito?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku možno vyššie uvedené obmedzenie považovať za opodstatnené z hľadiska údajnej existencie naliehavého dôvodu všeobecného záujmu, ktorý vyplýva z potreby zabezpečiť časové zosúladenie začiatku verejných obstarávaní?

3.

Ak sa však usúdi, že existuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu, boli porušené: i ) zásada proporcionality, pretože obmedzujúce opatrenie nie je adekvátne, vhodné a primerané v užšom zmysle formálne uvedenému verejnému cieľu; ii ) zásada hospodárskej súťaže pre trh, pretože rozhodnutie predĺžiť koncesie a odložiť začiatok verejných obstarávaní bráni prevádzkovateľom v odvetví vo výkone slobody podnikania, aspoň pokiaľ ide o nevyhnutné programovanie a plánovanie činností?

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-50/23 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik