C-200/23
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CN0200
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023223SK.01001501.xml
26.6.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 223/15
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vărchoven kasacionen săd (Bulharsko) 28. marca 2023 – Agencia po vpisvanijata/OL
(Vec C-200/23, Agentsia po vpisvaniyata)
(2023/C 223/20)
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Vărchoven kasacionen săd
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovateľka kasačného opravného prostriedku: Agencia po vpisvanijata
Odporkyňa v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: OL
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa článok 4 ods. 2 smernice 2009/101/ES ( 1 ) vykladať v tom zmysle, že ukladá členskému štátu povinnosť povoliť zverejnenie spoločenskej zmluvy a stanov podliehajúcich registrácii podľa článku 119 Targovski zakon (Obchodný zákonník, Bulharsko), ak táto spoločenská zmluva a stanovy okrem mien akcionárov, ktoré podliehajú povinnému zverejneniu podľa článku 2 ods. 2 Zakon za targovskia registar i registara na juriditcheskite lica s nestopanska cel (Zákon o obchodnom registri a registri neziskových právnických osôb, ďalej len „ZTRRJULNC“) obsahujú aj iné osobné údaje? Pri odpovedi na túto otázku treba mať na pamäti, že registračná agentúra je orgánom verejného sektora, voči ktorému sa podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora možno dovolávať ustanovení smernice, ktoré majú priamy účinok (rozsudok zo 7. septembra 2006, Vassallo, С-180/04, ECLI:EU:C:2006:518, bod 26 a tam citovaná judikatúra)
2.
V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, možno za okolností, ktoré viedli k sporu vo veci samej, predpokladať, že spracúvanie osobných údajov registračnou agentúrou je nevyhnutné na splnenie úlohy vykonávanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi na splnenie jeho zákonnej povinnosti v zmysle článku 6 ods. 1 písm. e) všeobecného nariadenia 2016/679 ( 2 ) o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (ďalej len „nariadenie GDPR“)?
3.
Ak sa na prvé dve otázky odpovie kladne, možno považovať vnútroštátnu právnu úpravu za prípustnú ako objasnenie možnosti „dobrovoľného zverejnenia“ osobných údajov v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 2009/101/ES bez ohľadu na odôvodnenia 32, 40, 42, 43 a 50 nariadenia GDPR? Takouto vnútroštátnou právnou úpravou je článok 13 ods. 9 ZTRRJULNC, podľa ktorého v prípade, že sú v žiadosti alebo súvisiacich dokumentoch uvedené osobné údaje, ktoré zákon nevyžaduje, predpokladá sa, že osoby, ktoré ich poskytli, súhlasia so spracúvaním týchto údajov agentúrou a s poskytnutím prístupu verejnosti k nim.
4.
Existujú nejaké opatrenia potrebné na prebratie povinnosti vyplývajúcej z článku 3 ods. 7 smernice 2009/101/ES, podľa ktorého členské štáty musia prijať potrebné opatrenia, aby zabránili akémukoľvek nesúladu medzi obsahom informácií zverejnených podľa ods. 5? Najmä ak sa obsah registra alebo spisu navzájom líšia a aby sa zohľadnili záujmy tretích osôb na informovanosti o základných dokumentoch spoločnosti, ako aj o niektorých informáciách, ktoré sa ich týkajú a sú uvedené v odôvodnení 3 tejto smernice. Je prípustná vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje procesný režim (formuláre žiadostí, predkladanie kópií dokumentov, v ktorých sa osobné údaje stali nerozpoznateľnými) na uplatnenie práva fyzickej osoby podľa článku 17 nariadenia GDPR požadovať od prevádzkovateľa, aby bez zbytočného odkladu vymazal osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, ak osobné údaje, o ktorých vymazanie sa žiada, tvoria súčasť verejne sprístupnených (zverejnených) záznamov, ktoré prevádzkovateľovi poskytla na základe obdobnej procesnej úpravy iná osoba, ktorá týmto aktom určila aj účel spracúvania, ktoré iniciovala?
5.
Vystupuje registračná agentúra v situácii, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, vo vzťahu k osobným údajom len ako prevádzkovateľ alebo je aj ich príjemcom, ak účel ich spracúvania určil iný prevádzkovateľ v rámci dokumentov predložených na zverejnenie?
6.
Predstavuje vlastnoručný podpis fyzickej osoby informáciu týkajúcu sa identifikovanej fyzickej osoby alebo sa naň vzťahuje pojem „osobné údaje“ v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia GDPR?
7.
Má sa pojem „nemajetková ujma“ uvedený v článku 82 ods. 1 nariadenia GDPR vykladať v tom zmysle, že predpoklad nemajetkovej ujmy vyžaduje hmatateľnú ujmu a objektívne pochopiteľné poškodenie osobných záujmov alebo na tento účel postačuje len krátkodobá strata dispozície dotknutej osoby nad jej údajmi z dôvodu zverejnenia osobných údajov v obchodnom registri, ktorú utrpela dotknutá osoba bez akýchkoľvek hmatateľných alebo nepriaznivých následkov?
8.
Môže byť stanovisko vnútroštátneho dozorného orgánu, Komisia za zaštita na ličnite danni (Komisia pre ochranu osobných údajov, Bulharsko), č. 01-116(20)/01.02.2021, vydané podľa článku 58 ods. 3 písm. b) nariadenia GDPR, podľa ktorého registračná agentúra nemá žiadnu právnu možnosť alebo právomoc z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť dotknutej osoby obmedziť spracúvanie už zverejnených údajov, prípustné ako dôkaz v zmysle článku 82 ods. 3 nariadenia GDPR, že registračná agentúra v žiadnom ohľade nezodpovedá za okolnosť, ktorá spôsobila škodu fyzickej osobe?
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk ( Ú. v. EÚ L 258, 2009, s. 11 ).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1 ).