C-222/23
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CN0222
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023223SK.01001601.xml
26.6.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 223/16
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski rajonen săd (Bulharsko) 7. apríla 2023 – „Toplofikacija Sofia“ EAD
(Vec C-222/23, Toplofikacija Sofia)
(2023/C 223/21)
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Sofijski rajonen săd
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovateľka v konaní o platobnom rozkaze: „Toplofikacija Sofia“ EAD
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa článok 62 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( 1 ) v spojení s článkom 18 ods. 1 a článkom 21 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa pojem „bydlisko“ fyzickej osoby odvodzoval z vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá stanovuje, že trvalé bydlisko štátnych príslušníkov štátu, v ktorom sa nachádza súd konajúci vo veci, je vždy v tomto štáte a nemožno ho preniesť na iné miesto v Európskej únii?
2.
Má sa článok 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 v spojení s článkom 18 ods. 1 a článkom 21 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že pripúšťa vnútroštátnu právnu úpravu a vnútroštátnu judikatúru, podľa ktorej súd štátu nemôže odmietnuť vydať platobný rozkaz proti dlžníkovi, ktorý je štátnym príslušníkom tohto štátu a vo vzťahu ku ktorému existuje odôvodnený predpoklad, že súd nemá medzinárodnú právomoc, z dôvodu, že je pravdepodobné, že dlžník má bydlisko v inom [členskom] štáte Únie, čo vyplýva z vyhlásenia dlžníka príslušnému orgánu, že má v tomto inom členskom štáte registrovanú adresu? Je v takom prípade relevantné, kedy bolo toto vyhlásenie urobené?
3.
Ak medzinárodná právomoc súdu konajúceho vo veci vyplýva z iného ustanovenia ako z článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012, má sa článok 18 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 47 ods. 2 Charty základných práv vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave a vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorých hoci platobný rozkaz môže byť vydaný len proti fyzickej osobe s obvyklým pobytom v štáte konajúceho súdu, ale určenie, že dlžník, ak je štátnym príslušníkom tohto štátu, má bydlisko v inom štáte, nemôže byť vykonané len na základe skutočnosti, že dlžník uviedol prvému štátu [konajúceho súdu] registrovanú adresu („aktuálnu“ adresu) nachádzajúcu sa v inom štáte Európskej únie, ak dlžník nemôže preukázať, že sa úplne presťahoval do druhého štátu a nemá žiadnu adresu na území štátu konajúceho súdu? Záleží v takom prípade na tom, kedy bolo vyhlásenie o súčasnej adrese urobené?
4.
V prípade, že odpoveď na prvú podotázku tretej prejudiciálnej otázky znie, že vydanie platobného rozkazu je prípustné, je prípustné podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 v spojení s výkladom článku 22 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2020/1784 z 25. novembra 2020 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch ( 2 ) , ako je uvedené v rozsudku Alder ( 3 ) (C-325/11) a v spojení so zásadou účinného uplatňovania práva Únie pri výkone vnútroštátnej procesnej autonómie, že vnútroštátny súd štátu, ktorého štátni príslušníci sa nemôžu vzdať svojej registrovanej adresy na území tohto štátu a nemôžu ju preniesť do iného štátu, keď rozhoduje o návrhu na vydanie platobného rozkazu v konaní bez účasti dlžníka, musí v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) č. 2020/1784 získať od orgánov štátu, v ktorom má dlžník registrovanú adresu, informácie o adrese dlžníka v tomto štáte a o dátume jeho registrácie, aby zistil skutočné miesto obvyklého pobytu dlžníka pred prijatím konečného rozhodnutia vo veci?
( 1 ) Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1 .
( 2 ) Ú. v. EÚ L 405, 2020, s. 40 .
( 3 ) ECLI:EU:C:2012:824.