← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·11.4.2023

C-225/23

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62023CN0225

C_2023235SK.01001401.xml

3.7.2023

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 235/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék (Maďarsko) 11. apríla 2023 – FR/Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága

(Vec C-225/23, Pinta ( 1 ) )

(2023/C 235/18)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Törvényszék

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: FR

Žalovaný: Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága

Prejudiciálne otázky

1.

Majú sa článok 54 ods. 3 písm. g) a článok 58 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluva o EHS“), ktoré určujú účinky smernice Rady 78/660/EHS ( 2 ) (ďalej len „štvrtá smernica“), vykladať v tom zmysle, že do ich pôsobnosti nespadajú zdaniteľné osoby-jednotlivci, ale len spoločnosti uvedené v článku 58 Zmluvy o EHS?

2.

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, znamená to, že pokiaľ ide o účinky štvrtej smernice, sa jej ustanovenia, ktoré stanovujú povinnosti v oblasti účtovníctva, vypracovávania dokladov, uchovávania dokladov a zverejňovania, sa nevzťahujú na zdaniteľné osoby–jednotlivcov; inými slovami, povinnosti, ktoré stanovuje, sa vzťahujú len na spoločnosti, ktoré patria do jej pôsobnosti, takže sa ich nemožno dovolávať voči zdaniteľným osobám poplatníkom ani sa na ne odvolávať v daňovom konaní alebo v súdnom konaní, ktorého cieľom je preskúmať, či si tieto osoby plnia svoje daňové povinnosti?

3.

Bez ohľadu na vyššie uvedené otázky je konanie daňovej správy členského štátu v súlade so základnými účtovnými zásadami a s cieľom a účelom oznamovacej povinnosti, ako sú uvedené v článkoch 2, 31, 47, 48 a 51 štvrtej smernice, s právom na spravodlivý proces, zakotveným ako všeobecná zásada práva v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a so základnými zásadami právnej istoty a proporcionality, ak táto správa stanovuje na základe účtovných predpisov daňový rozdiel v neprospech jednotlivca len preto, že z dôvodov, ktoré mu nemožno pripísať, nebol schopný predložiť daňovej správe všetky účtovné doklady obchodných spoločností, ktoré boli v okamihu vykonania daňovej kontroly na ňom nezávislé alebo ktorých zápis do registra bol v tom istom okamihu už zrušený, na účely preukázania, že do pokladne týchto spoločností vložil v hotovosti peňažné sumy v peňažnej hotovosti, ktoré predtým dostal za funkcie, ktoré pre tieto spoločnosti vykonával, alebo na základe dohody, alebo ktoré boli prevedené na jeho súkromný účet, takže daňová správa poukazuje v neprospech tejto zdaniteľnej osoby na neexistenciu či nedostatok niektorých účtovných dokladov spoločností, ktoré pre objektívnym prekážkam nemohol mať v okamihu daňovej kontroly k dispozícii a na ktorých vznik alebo formu vyhotovenia nemala táto osoba vplyv?

4.

Možno odôvodnenie a články 2, 31, 47, 48 a 51 štvrtej smernice vykladať v tom zmysle, že splnenie povinností stanovených v tomto odôvodnení a v uvedených článkoch zakladá zákonnú domnienku súladu údajov uvedených v uverejnených ročných účtovných závierkach so základnými účtovnými zásadami, najmä so zásadou správnosti a zásadou odôvodnenia, a s účtovnými dokladmi, na ktorých sa zakladajú?

5.

Je v súlade s články 2, 31, 47, 48 a 51 štvrtej smernice, ako aj s právom na spravodlivý proces, zakotveným v článku 47 Listiny, a so základnými zásadami právnej istoty, prednosti práva Únie a efektivity práva Únie také konanie daňovej správy, ktoré spočíva v tom, že bez vyvrátenia zákonnej domnienky dodržanie ustanovení štvrtej smernice nepripúšťa, že by určité účtovné doklady vyhotovené v súlade s účtovnými predpismi samy osebe predstavovali vierohodné dôkazy?

6.

Je v súlade s článkami 2, 31, 47, 48 a 51 štvrtej smernice, ako aj s právom na spravodlivý proces, zakotveným v článku 47 charty, a so základnou zásadou právnej istoty konanie daňovej správy spočívajúce v tom, že ako údaje na účely kontroly z formálneho hľadiska riadnych účtovných dokladov (pokladničných potvrdeniek) predložených zdaniteľnou osobou-jednotlivcom nepripúšťa zverejnené ročné účtovné závierky spoločnosti ani svedecké výpovede či vyhlásenia, ktoré ich potvrdzujú, s tým, že podľa nej nie sú samé osebe dostatočné, pretože k vierohodnému doloženiu pohybu sporných prostriedkov je potrebná všetka účtovná dokumentácia spoločnosti za posudzované zdaňovacie obdobie? Je z uvedených článkov štvrtej smernice potrebné vyvodiť, že dôkazná sila všetkej účtovnej dokumentácie vedenej v súlade s nimi je v súvislosti s dôkazmi o hotovostných platbách z bankového účtu spoločnosti vyššia ako dôkazná sila ročných účtovných závierok uverejnených v súlade s článkami 48 a 51 štvrtej smernice alebo dôkazná sila určitých pokladničných potvrdeniek vyhotovených v súlade s tými istými účtovnými predpismi?

( 1 ) Názov prejednávanej veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu žiadneho z účastníkov konania.

( 2 ) Štvrtá smernica Rady z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy ( Ú. v. ES L 222, 1978, s. 11 , Mim. vyd. 17/001, s. 21).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-225/23 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik