C-254/23
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CN0254
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023252SK.01002801.xml
17.7.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 252/28
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Ustavno sodišče Republike Slovenije (Slovinsko) 20. apríla 2023 – INTERZERO Trajnostne rešitve za svet brez odpadkov d.o.o., Interzero Circular Solutions Europe GmbH a i./Državni zbor Republike Slovenije
(Vec C-254/23, Interzero a i.)
(2023/C 252/32)
Jazyk konania: slovinčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Ustavno sodišče Republike Slovenije
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyne: INTERZERO Trajnostne rešitve za svet brez odpadkov d.o.o., Interzero Circular Solutions Europe GmbH a i.
Žalovaný: Državni zbor Republike Slovenije
Prejudiciálne otázky
1.
Možno za podnik poverený poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu podľa článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie [s ohľadom na článok 14 ZFEÚ, Protokol (č. 26) o službách všeobecného záujmu, ako aj na články 8 a 8a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc ( 1 ) ] považovať právnickú osobu, ktorá má na území Slovinskej republiky výlučné právo vykonávať činnosť kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov za výrobky rovnakého druhu, t. j. činnosť zahŕňajúcu:
—
uzatváranie zmlúv s výrobcami určitých výrobkov, na základe ktorých títo výrobcovia poverujú predmetnú právnickú osobu, aby v ich mene zabezpečila primerané nakladanie s odpadom z týchto výrobkov,
—
organizáciu systému zberu a spracovania odpadu (uzatváranie zmlúv s obchodnými spoločnosťami, ktoré v mene organizácie vykonávajú zber a primerané spracovanie všetkých vyzbieraných odpadov z výrobkov, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov), a
—
vedenie evidencie výrobkov, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a ktoré sa uvádzajú na trh v Slovinskej republike, ako aj vedenie evidencie vyzbieraného a spracovaného odpadu z výrobkov, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a tiež zasielanie týchto údajov ministerstvu,
pričom táto právnická osoba je povinná pri výkone uvedenej činnosti uzatvárať zmluvy jednak s výrobcami, na ktorých sa vzťahuje povinnosť rozšírenej zodpovednosti výrobcov, jednak s obchodnými spoločnosťami, ktoré budú zber a spracovanie odpadu vykonávať?
2.
Majú sa články 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie, články 49, 56 a 106 ZFEÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu ( 2 ) , ako aj články 8 a 8a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave, podľa ktorej môže činnosť kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov za výrobky rovnakého druhu oprávnene vykonávať jediná právnická osoba na území členského štátu, a to ako neziskovú činnosť, čo znamená, že príjmy neprekročia skutočné výdavky na kolektívne plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov a že táto právnická osoba je povinná použiť zisk len na výkon činností a realizáciu opatrení na kolektívne plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov?
3.
V prípade zápornej odpovede na druhú otázku, majú sa článok 16 Charty základných práv Európskej únie, články 49, 56 a 106 ZFEÚ, zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery a tiež články 8 a 8a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave, ktorou členský štát zmení činnosť kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov za výrobky rovnakého druhu, a to z trhovo orientovanej regulovanej ziskovej činnosti vykonávanej väčším počtom hospodárskych subjektov na činnosť, ktorú je oprávnená vykonávať len jedna organizácia, pričom ju musí vykonávať ako neziskovú činnosť v zmysle uvedenom v druhej otázke?
4.
Majú sa ustanovenia práva Únie uvedené v tretej otázke vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej nadobudnutie účinnosti novej právnej úpravy týkajúcej sa kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov vedie zo zákona ( ex lege ) k takému zásahu do vzťahov medzi jednotlivcami, že platnosť strácajú všetky zmluvy uzatvorené medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré vykonávali činnosť kolektívneho plnenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov podľa predchádzajúcej právnej úpravy, a výrobcami s povinnosťou rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ako aj zmluvy uzatvorené medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré vykonávali činnosť kolektívneho plnenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov podľa predchádzajúcej právnej úpravy, a hospodárskymi subjektmi vykonávajúcimi činnosť zberu a spracovania odpadov z výrobkov, na ktoré sa vzťahuje kolektívne plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov?
5.
Majú sa pri prijatí novej právnej úpravy uvedenej v tretej a štvrtej otázke zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vykladať v tom zmysle, že zákonodarca je povinný stanoviť prechodné obdobie a/alebo zaviesť systém náhrad? V prípade kladnej odpovede, aké kritéria treba splniť, aby boli prechodné obdobie alebo systém náhrad primerané?
6.
Majú sa článok 16 Charty základných práv Európskej únie, články 49, 56 a 106 ZFEÚ smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, ako aj články 8 a 8a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave, podľa ktorej sa výrobcom, ktorí majú povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov a ktorí uvádzajú na trh 51 % výrobkov rovnakého druhu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ukladá povinnosť založiť právnickú osobu poverenú výkonom činnosti kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov a podľa ktorej sú výrobcovia výrobkov rovnakého druhu povinní v prípade akéhokoľvek zrušenia povolenia takúto právnickú osobu znovu založiť, alebo sa majú vyššie uvedené ustanovenia práva Únie vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave, podľa ktorej majetkovú účasť v takejto právnickej osobe môžu mať len výrobcovia?
7.
Majú sa článok 16 Charty základných práv Európskej únie, články 49, 56 a 106 ZFEÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, ako aj články 8 a 8a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave, podľa ktorej výrobcovia, ktorí majú majetkovú účasť v právnickej osobe zabezpečujúcej kolektívne plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nemôžu byť osobami, ktoré vykonávajú zber alebo spracovanie odpadov z výrobkov na ktoré sa v danej právnickej osobe vzťahuje kolektívne plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov?
8.
Majú sa článok 16 Charty základných práv Európskej únie, články 49, 56 a 106 ZFEÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, ako aj články 8 a 8a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave, podľa ktorej výrobca, ktorý má majetkovú účasť v právnickej osobe zabezpečujúcej kolektívne plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a právnická osoba zaoberajúca sa kolektívnym plnením povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov nemôžu:
—
mať priame ani nepriame majetkové prepojenie s osobou vykonávajúcou zber alebo spracovanie odpadu z výrobkov, ktoré sú predmetom kolektívneho plnenia povinností v právnickej osobe, ktorá zabezpečuje kolektívne plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ani mať v tejto osobe riadiace alebo kontrolné práva,
—
mať majetkové prepojenie alebo rodinné väzby s osobou, ktorá vlastní alebo vykonáva hlasovacie práva v riadiacom orgáne alebo v dozornom orgáne osoby uvedenej v predchádzajúcej zarážke alebo ktorá je štatutárnym orgánom tejto osoby?
9.
Majú sa článok 16 Charty základných práv Európskej únie, články 49, 56 a 106 ZFEÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, ako aj články 8 a 8a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave, podľa ktorej sa obmedzenia uvedené v siedmej a ôsmej otázke vzťahujú aj na člena riadiaceho orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva činnosť kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, na člena kontrolného orgánu tejto právnickej osoby alebo na štatutárneho orgánu tejto osoby?
10.
Majú sa článok 16 Charty základných práv Európskej únie a články 49 a 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave, podľa ktorej sú výrobcovia, na ktorých sa vzťahuje povinnosť rozšírenej zodpovednosti výrobcov a ktorí uvádzajú na trh výrobky určené na použitie v domácnosti, povinní uzatvoriť zmluvu, ktorou poveria právnickú osobu s povolením vykonávať činnosť kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov plnením svojich povinností výrobcov vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov?
( 1 ) Ú. v. EÚ L 312, 2008, s. 3 .
( 2 ) Ú. v. EÚ L 176, 2006, s. 36 .