C-272/23

(Vec C-272/23 P)

(2023/C 216/45)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Jushi Egypt for Fiberglass Industry SAE (v zastúpení: B. Servais a V. Crochet, avocats)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia a Association des producteurs de fibres de verre européens (APFE)

—

uložil odporkyni a prípadnému vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov prvostupňového konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o neplatnosť podanú odvolateľkou proti vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/870 ( 1 ) z 24. júna 2020, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné vyrovnávacie clo uložené na dovoz výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte a ktorým sa vyberá konečné vyrovnávacie clo z registrovaného dovozu výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte.

Na podporu tohto odvolania odvolateľka uvádza štyri odvolacie dôvody, a to, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď:

—

rozhodol, že Komisia neporušila článok 3 ods. 2 a článok 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia, keď určila, že daňové zaobchádzanie s kurzovými stratami poskytlo odvolateľke výhodu a predstavovalo osobitnú subvenciu.

Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod, odvolateľka v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že základné nariadenie nevylučuje možnosť, že aj keď finančný príspevok nepochádza priamo od vlády krajiny pôvodu alebo vývozu, tento finančný príspevok jej môže byť pripísaný podľa článku 2 písm. b) a článku 3 ods. 1 základného nariadenia.

Pokiaľ ide o druhý odvolací dôvod, odvolateľka v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že egyptská vláda má postavenie orgánu, ktorý poskytol zvýhodnené financovanie, ktoré poskytla čínska vláda. Namiesto toho mal Všeobecný súd dospieť k záveru, že Komisia porušila článok 4 ods. 2 a 3 základného nariadenia, pretože čínske subjekty poskytujúce finančné príspevky boli orgánom poskytujúcim subvenciu.

Pokiaľ ide o tretí odvolací dôvod, odvolateľka v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že jedinou porovnateľnou situáciou na účely určenia, či odvolateľka získala výhodu, je situácia podniku so sídlom, ako je odvolateľka, v hospodárskej zóne Suezského prieplavu (SCZóna), ktorý predáva výrobky obsahujúce materiály, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od cla, podniku so sídlom mimo SCZóny.

Pokiaľ ide o štvrtý odvolací dôvod, odvolateľka v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisia sa nedomnievala, že daňový režim sám osebe predstavuje subvenciu, ktorá by mohla byť predmetom vyrovnávacieho opatrenia, a že odvolateľka nepredložila v prvostupňovom konaní dôkazy, ktoré by spochybnili skutkové zistenia, ktoré Komisia vykonala v napadnutom vykonávacom nariadení, pokiaľ ide o skutočnosť, že daňové zaobchádzanie zvýhodňuje všetky podniky so záväzkami v cudzej mene.