C-482/23
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CN0482
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023329SK.01001401.xml
18.9.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 329/14
Žaloba podaná 26. júla 2023 – Európska komisia/Dánske kráľovstvo
(Vec C-482/23)
(2023/C 329/18)
Jazyk konania: dánčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: P. Messina a C. Vang, splnomocnení zástupcovia)
Žalované: Dánske kráľovstvo
Návrhy žalobkyne
—
určiť, že Dánske kráľovstvo si tým, že nepovolilo kabotáž autobusov a autokarov v rámci príležitostnej dopravy, pokiaľ sa táto doprava neuskutoční počas siedmich po sebe nasledujúcich dní v kalendárnom mesiaci, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 15 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006 ( 1 ) a
—
uložiť Dánskemu kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Od 1. novembra 2019 platí v Dánsku administratívna prax, podľa ktorej môžu nedánski dopravcovia vykonávať kabotážnu prepravu autobusmi alebo autokarmi v súvislosti s príležitostnou dopravou v Dánsku len vtedy, ak sa táto preprava uskutoční „počas siedmich po sebe nasledujúcich dní v kalendárnom mesiaci“. Podľa dánskej praxe teda dopravca, ktorý nie je dánskym dopravcom, nemôže v Dánsku uskutočniť dve kabotážne prepravy autobusmi alebo autokarmi v priebehu kalendárneho mesiaca, ak je medzi týmito prepravami viac ako jeden týždeň.
Komisia sa domnieva, že Dánsko uplatňovaním administratívnej praxe, ktorá je v rozpore s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006, obmedzuje možnosti dopravcov vykonávať kabotážnu prepravu autokarmi a autobusmi v Dánsku. Komisia v tejto súvislosti okrem iného tvrdí, že podmienka stanovená v článku 2 ods. 7, podľa ktorej musí ísť o dočasnú dopravu, sa musí vykladať vo svetle judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa dočasnej povahy služieb. To znamená, že je potrebné osobitne posúdiť, či činnosť jednotlivého podniku má dočasný charakter. Toto posúdenie nemôže byť nahradené pravidlom, podľa ktorého sa dve prepravy v rámci toho istého mesiaca automaticky považujú za nezákonné, ak medzi nimi uplynie viac ako sedem dní.
( 1 ) Ú. v. ES L 300, 2009, s. 88 .