Súdny dvor Európskej únie·1.8.2023

C-490/23

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62023CN0490
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

C_2023329SK.01001501.xml

18.9.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 329/15

Odvolanie podané 1. augusta 2023: Neos SpA proti rozsudku Všeobecného súdu (desiata komora) z 24. mája 2023 vo veci T-268/21, Ryanair/Komisia (Taliansko; režim pomoci; COVID-19)

(Vec C-490/23 P)

(2023/C 329/19)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Neos SpA (v zastúpení: M. Merola a A. Cogoni, avvocati)

Ďalší účastníci konania: Ryanair DAC, Európska komisia, Blue panorama airlines SpA, Air Dolomiti SpA – Linee aeree regionali Europee

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—

zrušil napadnutý rozsudok,

—

vrátil vec Všeobecnému súdu.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľka dva odvolacie dôvody.

Prvý odvolací dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ a článku 36 Štatútu Súdneho dvora, ako aj na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o: (i) vzťah medzi štátnou pomocou a inými ustanoveniami Zmluvy a ii) rozsah povinnosti Komisie uviesť odôvodnenie podľa článku 296 ZFEÚ a článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

—

Všeobecný súd neuviedol odôvodnenie svojho záveru, že v rozhodnutí Komisie C(2020) 9625 final z 22. decembra 2020 o štátnej pomoci SA.59029 (2020/N) – Taliansko – COVID-19: (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), neuviedol dôvody, pre ktoré sa domnieval, že požiadavka minimálnej odmeny je neoddeliteľne spojená so sporným opatrením pomoci a že táto požiadavka nie je neoddeliteľne spojená s cieľom tohto opatrenia.

—

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia rozsahu týchto dvoch pojmov, keď kritizoval údajnú protirečivosť posúdenia prvku opatrenia pomoci, ktorý je zároveň neoddeliteľne spojený s opatrením a nie je súčasťou jeho cieľa.

—

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia rozsahu povinnosti odôvodnenia, keď požadoval konkrétne odôvodnenie, prečo je určitý prvok opatrenia pomoci spojený s týmto opatrením, resp. nie je neoddeliteľnou súčasťou jeho cieľa.

Druhý odvolací dôvod je založený na skreslení napadnutého rozhodnutia a nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o rozsah povinnosti odôvodnenia Komisie podľa článku 296 ZFEÚ a článku 108 ods. 2 ZFEÚ, nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o uplatnenie článku 56 ZFEÚ v odvetví leteckej dopravy, a nesprávnom právnom posúdení a skreslení napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o vzťah medzi článkom 8 ods. 1 nariadenia Rím I ( 1 ) a pravidlami vnútorného trhu.

—

Všeobecný súd skreslil napadnuté rozhodnutie tým, že sa nesprávne domnieval, že Komisia preskúmala zlučiteľnosť požiadavky minimálnej odmeny len z hľadiska článku 8 ods. 1 nariadenia Rím I.

—

Všeobecný súd nesprávne vyložil rozsah povinnosti odôvodnenia, keď uložil Komisii povinnosť rozhodnúť o relevantnosti článku 56 ZFEÚ na posúdenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom.

—

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisia neodôvodnila svoje rozhodnutie neskúmať zlučiteľnosť požiadavky minimálnej odmeny s článkom 56 ZFEÚ, keďže toto ustanovenie sa nevzťahuje na sektor leteckej dopravy.

—

Všeobecný súd skreslil napadnuté rozhodnutie a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia vzťahu medzi článkom 8 ods. 1 nariadenia Rím I a pravidlami vnútorného trhu, keď dospel k záveru, že Komisia nedostatočne odôvodnila súlad požiadavky minimálnej odmeny s pravidlami vnútorného trhu.

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ( Ú. v. EÚ L 177, 2008, s. 6 ).