← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·3.8.2023

C-497/23

ZamietaOdmieta
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62023CN0497

C_202400931SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2024/931

29.1.2024

Odvolanie podané 3. augusta 2023: Meta Platforms Ireland Ltd, formerly Facebook Ireland Ltd proti rozsudku Všeobecného súdu (piata rozšírená komora) z 24. mája 2023 vo veci T-451/23, Meta Platforms Ireland/Komisia

(Vec C-497/23 P)

(C/2024/931)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Meta Platforms Ireland Ltd, formerly Facebook Ireland Ltd (v zastúpení: D. Jowell KC, D. Bailey, barrister-at-Law, J Aitken, D. Das, S. Malhi a R. Haria, solicitors, T. Oeyen, avocat)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Spolková republika Nemecko

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil napadnutý rozsudok,

zrušil rozhodnutie Komisie C(2020) 3011 final zo 4. mája 2020 týkajúce sa konania podľa článku 18 ods. 3 a článku 24 ods. 1 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (vec AT.40628 – Praktiky spoločnosti Facebook týkajúce sa údajov), zmenené rozhodnutím Komisie C(2020) 9231 final z 11. decembra 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),

alebo alternatívne:

vrátil vec Všeobecnému súdu, aby opätovne rozhodol o prvom a druhom dôvode žaloby o neplatnosť a

uložil Komisii povinnosť nahradiť všetky trovy tohto konania a upravil výrok o trovách konania v rozsudku tak, aby zodpovedal výsledku odvolania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza tieto odvolacie dôvody.

Prvý odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne zamietol druhý žalobný dôvod a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 132 až 155 rozhodol, že vyhľadávacie pojmy uvedené v bodoch 132 a 149 napadnutého rozsudku sú v súlade so zásadou nevyhnutnosti uvedenou v článku 18 ods. 1 a 3 nariadenia č. 1/2003 ( 1 ) . Osobitne:

Všeobecný súd sa v bodoch 134, 138, 140, 143 a 146 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v podstate konštatoval, že zásada nevyhnutnosti bola splnená len preto, že Komisia sa mohla odôvodnene domnievať, že abstraktne posudzované vyhľadávacie pojmy jej môžu pomôcť určiť, či došlo ku konaniu uvedenému v odôvodnení 4 napadnutého rozhodnutia. Všeobecný súd nepriznal žiadnu (prípadne dostatočnú) váhu skutočnosti, že neprimerane všeobecné vyhľadávacie pojmy, ktoré Komisia zvolila, by pri uplatnení na všetky dokumenty správcu za celé obdobie museli viesť k veľkej prevahe dokumentov, ktoré by vôbec nesúviseli s vyšetrovaním (a mnohé z nich by obsahovali citlivé osobné alebo obchodne dôverné informácie), a to za okolností, keď si Komisia bola vopred vedomá, že jej prístup musí viesť k takýmto výsledkom.

Všeobecný súd porušil povinnosť odôvodniť alternatívne, primeranejšie rešerše v bode 136 napadnutého rozsudku, ako aj v bodoch 140, 143 a 146, ktoré len odkazujú na bod 136.

Všeobecný súd sa v bode 150 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že dokumenty možno považovať za irelevantné pre vyšetrovanie „ až po uplatnení vyhľadávacích pojmov v databázach žalobkyne “. Z praktického hľadiska takýto prístup predstavuje reálne riziko, že zásada nevyhnutnosti už nebude podliehať súdnemu preskúmaniu. V skutočnosti dáva Komisii neobmedzenú diskrečnú právomoc a robí zásadu nevyhnutnosti nadbytočnou. Nie je správnym výkladom zákonnej požiadavky nevyhnutnosti (a primeranosti) umožniť orgánu uplatňovať zjavne príliš všeobecné vyhľadávacie pojmy v obrovskom množstve dokumentov, ktoré generujú obrovské množstvo irelevantných a dôverných dokumentov, ktoré zodpovedajú požiadavkám vyhľadávania. Všeobecný súd v bode 150 takisto nezohľadnil a skreslil skutočný zmysel dôkazov odvolateľky, že Komisia si bola vopred vedomá, že mechanické použitie všeobecných vyhľadávacích pojmov musí zachytiť drvivú prevahu irelevantných dokumentov (k čomu skutočne došlo).

Všeobecný súd sa v bodoch 152 a 153 tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol zohľadniť právny rámec uplatniteľný na rozhodnutia o kontrole ako relevantný pre žiadosti o informácie a keď umožnil Komisii požadovať dokumenty bez záruk alebo filtrov rovnocenných s tými, ktoré sa poskytujú počas kontrol podľa článku 20 nariadenia č. 1/2003.

Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a nedostatočnom odôvodnení v bode 120 napadnutého rozsudku, keď Všeobecný súd rozhodol, že „ celkové posúdenie dodržania zásady nevyhnutnosti Komisiou nie je vhodné“.

Tretí odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne zamietol tretí žalobný dôvod a v bodoch 226 až 239 napadnutého rozsudku sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia mohla požadovať dokumenty, ktoré obsahujú osobné údaje a zároveň súvisia s podnikateľskou činnosťou odvolateľky bez toho, aby poskytla akékoľvek záruky alebo filter pre osobné údaje.

( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/020, s. 205).

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/931/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-497/23 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik