C-25/23

62023CO0025

UZNESENIE

SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

z 5. októbra 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 53 ods. 2, článok 94 písm. b) a c) a článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Zmenky – Požiadavka vysvetlenia právneho kontextu sporu vo veci samej – Povinnosť uviesť dôvody odôvodňujúce potrebu odpovede Súdneho dvora – Čiastočná zjavná neprípustnosť – Neexistencia právomoci súdu rozhodujúceho o nariadení výkonu rozhodnutia, na ktorý bola podaná námietka, aby ex offo alebo na žiadosť dotknutého spotrebiteľa posúdil nekalú povahu podmienok zmluvy, ktorú tento spotrebiteľ uzavrel s predajcom alebo dodávateľom a ktorá predstavuje základ na vystavenie zmeniek, ktorých vykonateľnosť je napadnutá“

Vo veci C‑25/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Qorti tal‑Maġistrati (Malta) fil‑qasam ċivili (Magistrátny súd pre občianskoprávne veci, Malta) zo 14. decembra 2022 a doručený Súdnemu dvoru 16. januára 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vo veci sa rozhodne odôvodneným uznesením v súlade s článkom 53 ods. 2 a článkom 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,

vydal toto

Uznesenie

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288), článkov 5 a 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ( Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66 ), ako aj článkov 6, 7 a 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES ( Ú. v. EÚ L 136, 2019, s. 28 ).

Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

4

Článok 7 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému [ďalšiemu – neoficiálny preklad ] uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

Smernica 2008/48

Predmetom článku 6 smernice 2019/771 sú „subjektívne požiadavky súladu“ tovaru, ktorý je predmetom kúpnych zmlúv.

8

Článok 7 tejto smernice sa týka „objektívnych požiadaviek súladu“ tohto tovaru.

9

Predmetom článku 8 uvedenej smernice je „nesprávna inštalácia [uvedeného] tovaru“.

10

b)

znenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré možno v danom prípade použiť, a prípadne príslušnú vnútroštátnu judikatúru;

c)

uvedenie dôvodov, pre ktoré sa vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a svojou právnou úpravou uplatniteľnou vo vnútroštátnom konaní.“

Maltské právo

Zákon o organizácii a občianskom súdnom konaní

14

V októbri 2019 uzavrel AL so spoločnosťou No Deposit Cars Malta Ltd lízingovú zmluvu, ktorej predmetom bolo ojazdené motorové vozidlo, pričom bola stanovená cena 12000 eur, splatná v 60 mesačných splátkach vo výške 200 eur počas obdobia piatich rokov. Na tento účel AL podpísal 60 zmeniek, pričom každá znela na sumu 200 eur.

15

Dňa 1. júna 2021 Princess Holdings, spoločnosť, ktorú tiež vlastní akcionár, ktorému patria všetky akcie spoločnosti No Deposit Cars Malta, na ktorú boli tieto zmenky prevedené, podala zmenkový platobný rozkaz na Qorti tal‑Maġistrati (Malta) fil‑qasam ċivili (Magistrátny súd pre občianskoprávne veci, Malta), ktorým sa domáhala núteného výkonu 8 uvedených zmeniek vydaním exekučného príkazu.

16

Dňa 28. júna 2021 podal AL žalobu, ktorou namietal proti vykonateľnosti týchto 8 zmeniek, pričom najmä tvrdil, že hoci vrátil dotknuté vozidlo spoločnosti No Deposit Cars Malta, táto spoločnosť si ponechala tie isté zmenky.

3.

Je skutočnosť, že [vnútroštátny] súd v rámci konania o vykonateľnosti zmenky… nemôže analyzovať základné záväzky, ktoré predchádzali vystaveniu zmenky, v rozpore so smernicou [2019/771], najmä s právom spotrebiteľa prijať od predávajúceho tovar, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 6, 7 a 8 tejto smernice, a s jeho právom požadovať nápravu, ak tieto požiadavky nie sú splnené?“

O prípustnosti

18

Podľa článku 53 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je návrh na začatie prejudiciálneho konania zjavne neprípustný, môže Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť odôvodneným uznesením bez ďalšieho konania.

19

Keďže rozhodnutie vnútroštátneho súdu slúži ako základ tohto konania, vnútroštátny súd je povinný v samotnom návrhu na začatie prejudiciálneho konania výslovne uviesť skutkový a právny rámec sporu vo veci samej a aspoň v minimálnej miere objasniť dôvody výberu ustanovení práva Únie, o ktorých výklad žiada, ako aj súvislosť medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou v spore, o ktorom rozhoduje [pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 4. júna 2020vo veci C.F. (Daňová kontrola), C‑430/19 , EU:C:2020:429 , bod 23 a citovanú judikatúru].

23

V tejto súvislosti treba tiež zdôrazniť, že informácie uvedené v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania neslúžia iba na to, aby Súdnemu dvoru umožnili poskytnúť užitočné odpovede na otázky položené vnútroštátnym súdom, ale aj na to, aby vládam členských štátov, ako aj ďalším dotknutým stranám bola poskytnutá možnosť uplatniť právo predložiť pripomienky, ktoré im priznáva článok 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor musí dbať o to, aby bolo toto právo zachované, pričom zohľadňuje skutočnosť, že podľa tohto ustanovenia sa dotknutým subjektom oznamujú len návrhy na začatie prejudiciálneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Irish Ferries, C‑570/19 , EU:C:2021:664 , bod 134 a citovanú judikatúru).

24

Tieto kumulatívne požiadavky týkajúce sa obsahu návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú výslovne uvedené v článku 94 rokovacieho poriadku a vnútroštátny súd ich v rámci spolupráce zavedenej článkom 267 ZFEÚ má poznať a je ich povinný starostlivo dodržiavať (uznesenie z 3. júla 2014, Talasca, C‑19/14 , EU:C:2014:2049 , bod 21 , a rozsudok z 9. septembra 2021, Toplofikatsia Sofia a i., C‑208/20 a C‑256/20 , EU:C:2021:719 , bod 20 , ako aj citovaná judikatúra). Tieto požiadavky sú tiež pripomenuté v bodoch 13, 15 a 16 odporúčaní Súdneho dvora Európskej únie pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania ( Ú. v. EÚ C 380, 2019, s. 1 ).

28

Pokiaľ ide napokon o tretiu otázku, treba uviesť, že z článku 24 ods. 2 smernice 2019/771 vyplýva, že táto smernica sa uplatňuje len na zmluvy uzavreté od 1. januára 2022. Keďže zmluva, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, bola uzavretá pred týmto dátumom, uvedená smernica nie je v prejednávanej veci uplatniteľná.

29

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 53 ods. 2 rokovacieho poriadku zjavne neprípustný v rozsahu, v akom sa týka druhej a tretej otázky.

O prvej otázke

30

Aj keď Súdny dvor opakovane a s prihliadnutím na požiadavky článku 6 ods. 1, ako aj článku 7 ods. 1 smernice 93/13 vymedzil spôsob, akým má vnútroštátny súd zabezpečiť ochranu práv, ktoré spotrebiteľom vyplývajú z tejto smernice, nič to nemení na skutočnosti, že právo Únie v zásade neharmonizuje postupy vzťahujúce sa na preskúmanie údajne nekalej povahy zmluvnej podmienky a že tieto postupy teda patria do pôsobnosti vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov, avšak pod podmienkou, že nesmú byť menej výhodné ako tie, ktorými sa spravujú podobné situácie vo vnútroštátnom práve (zásada ekvivalencie), a že nesmú v praxi znemožňovať alebo príliš sťažovať výkon práv poskytnutých právom Únie (zásada efektivity) (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. mája 2023, BRD Groupe Societé Générale a Next Capital Solutions, C‑200/21 , EU:C:2023:380 , bod 28 , ako aj z 26. júna 2019, Addiko Bank, C‑407/18 , EU:C:2019:537 , body 45 a 46 , ako aj citovanú judikatúru).

34

Okrem toho Súdny dvor spresnil, že povinnosť členských štátov zabezpečiť efektivitu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, zahŕňa, najmä pokiaľ ide o práva vyplývajúce zo smernice 93/13, požiadavku účinnej súdnej ochrany potvrdenú v článku 7 ods. 1 tejto smernice a zakotvenú najmä v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorá sa uplatňuje najmä na definíciu procesných podmienok žalôb založených na takýchto právach (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. mája 2023, BRD Groupe Societé Générale a Next Capital Solutions, C‑200/21 , EU:C:2023:380 , bod 29 , ako aj z 10. júna 2021, BNP Paribas Personal Finance, C‑776/19 až C‑782/19 , EU:C:2021:470 , bod 29 a citovanú judikatúru).

Preto v prípade, ak v štádiu výkonu platobného rozkazu nie je upravené žiadne ex offo preskúmanie potenciálne nekalej povahy podmienok obsiahnutých v dotknutej zmluve sudcom, vnútroštátna právna úprava sa musí považovať za právnu úpravu, ktorá môže narušiť účinnosť ochrany požadovanej smernicou 93/13, ak neupravuje takéto preskúmanie v štádiu vydania platobného rozkazu, alebo ak je takéto preskúmanie stanovené jedine v štádiu odporu proti vydanému platobnému rozkazu, ak existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý spotrebiteľ nepodá požadovaný odpor buď z dôvodu osobitne krátkej lehoty stanovenej v tejto súvislosti, alebo vzhľadom na výšku trov, ktoré by vznikli v dôsledku podania žaloby v porovnaní s výškou sporného dlhu, alebo z dôvodu, že vnútroštátna právna úprava nestanovuje povinnosť, aby tomuto spotrebiteľovi boli oznámené všetky informácie potrebné na to, aby mohol určiť rozsah svojich práv (rozsudok z 20. septembra 2018, EOS KSI Slovensko, C‑448/17 , EU:C:2018:745 , bod 46 ).

37

Pokiaľ ide o vlastné zmenky, Súdny dvor rozhodol, že článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje vydať platobný rozkaz na základe vlastnej zmenky spĺňajúcej všetky náležitosti, ktorou sa zabezpečuje pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď súd, ktorý rozhoduje o návrhu na vydanie platobného rozkazu, nemá právomoc preskúmať nekalú povahu podmienok tejto zmluvy, a pokiaľ podmienky uplatnenia práva podať odpor proti takému rozkazu neumožňujú zabezpečiť dodržiavanie práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica (rozsudok z 13. septembra 2018, Profi Credit Polska, C‑176/17 , EU:C:2018:711 , bod 71 ).

40

V prejednávanej veci je pravda, že dotknutý dlžník má právo podať námietky proti majiteľovi zmenky, ale podľa zákona o organizácii a občianskom súdnom konaní môže podať tieto námietky len na základe skutočnosti, že podpis uvedený na tejto zmenke nie je jeho vlastný alebo zo „závažných a platných dôvodov“ v súlade s dotknutou vnútroštátnou právnou úpravou. V ostatných prípadoch je tento dlžník povinný meritórne napadnúť uvedenú zmenku v rámci samostatného konania podľa Obchodného zákonníka. Keďže však takáto námietka nemôže viesť k odkladu výkonu tejto istej zmenky, uvedený dlžník ju v zásade nemôže napadnúť predtým, ako ju vnútroštátny súd vyhlási za vykonateľnú. Zdá sa, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, v tomto osobitnom prípade nestanovuje možnosť, aby súd rozhodujúci o nariadení výkonu rozhodnutia prijal také predbežné opatrenie, akým je prerušenie konania o výkone rozhodnutia až do skončenia konania vo veci samej.

41

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že zákon o organizácii a občianskom súdnom konaní neumožňuje súdu rozhodujúcemu o nariadení výkonu rozhodnutia, na ktorý bola podaná námietka, preskúmať, či už ex offo , alebo na návrh dotknutého spotrebiteľa, nekalú povahu zmluvných podmienok, ktoré sú základom dotknutého exekučného titulu, keďže toto preskúmanie môže vykonať súd rozhodujúci vo veci samej v rámci preskúmania žaloby podľa všeobecného práva, pričom tento súd rozhodujúci vo veci samej nemá právomoc nariadiť prerušenie konania o výkone rozhodnutia.

42

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že skutočnosť, že podľa vnútroštátneho práva nemôže prípadnú nekalú povahu podmienok obsiahnutých v zmluve o hypotekárnom úvere uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom preskúmavať súd, ktorému bol predložený návrh na nútený výkon tejto zmluvy, ale preskúmať ju môže výlučne následne a len prípadne súd rozhodujúci vo veci samej, ktorému spotrebiteľ podal žalobu o neplatnosť týchto podmienok, zjavne nestačí na zaistenie plnej účinnosti ochrany spotrebiteľa, ktorú sleduje smernica 93/13 (rozsudok z 26. júna 2019, Addiko Bank, C‑407/18 , EU:C:2019:537 , bod 61 ).

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

1.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Qorti tal‑Maġistrati (Malta) fil‑qasam ċivili (Magistrátny súd pre občianskoprávne veci, Malta), zo 14. decembra 2022 je zjavne neprípustný v rozsahu, v akom sa týka druhej a tretej otázky.

2.

Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách