C-55/23

62023CO0055

UZNESENIE

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

zo 17. júla 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Odpoveď, ktorú možno jednoznačne vyvodiť z judikatúry – Právomoc, rozhodné právo, uznávanie a výkon rozhodnutí a prijatie a výkon verejných listín v dedičských veciach a zavedenie európskeho osvedčenia o dedičstve – Nariadenie (EÚ) č. 650/2012 – Článok 10 ods. 1 písm. a) – Subsidiárne právomoci – Článok 267 ZFEÚ – Povinnosť dodržiavať usmernenia súdu vyššieho stupňa“

Vo veci C‑55/23 [Jurtukała] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Rejonowy Szczecin – Prawobrzeże i Zachód w Szczecinie (Okresný súd Štetín – časť Pravobrežie a Západ, Poľsko) zo 6. decembra 2022 a doručený Súdnemu dvoru 3. februára 2023, v konaní:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vo veci sa rozhodne odôvodneným uznesením v súlade s článkom 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,

vydal toto

Uznesenie

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve ( Ú. v. EÚ L 201, 2012, s. 107 ), ako aj článku 267 ZFEÚ.

„(23)

Vzhľadom na narastajúcu mobilitu občanov a s cieľom zabezpečiť riadny výkon spravodlivosti v [Európskej ú]nii a existenciu kolízneho kritéria založeného na skutočnej väzbe medzi dedičskou vecou a členským štátom, v ktorom sa vykonáva právomoc, by sa v tomto nariadení malo ustanoviť, že všeobecným kolíznym kritériom na účely určenia právomoci, ako aj rozhodného práva by mal byť obvyklý pobyt zosnulého v čase smrti. …

…

(30)

S cieľom zabezpečiť, aby súdy všetkých členských štátov mohli z rovnakých dôvodov vykonávať právomoc v súvislosti s dedením po osobách, ktoré v čase smrti nemali obvyklý pobyt v členskom štáte, v tomto nariadení by sa mal uviesť v hierarchickom poradí taxatívny zoznam dôvodov, na základe ktorých sa môže vykonať takáto subsidiárna právomoc.“

4

„Ak je právny poriadok, ktorý si zosnulý zvolil na vyporiadanie svojho dedičstva podľa článku 22, právnym poriadkom členského štátu, môžu sa dotknutí účastníci dohodnúť, že výlučnú právomoc konať v dedičskej veci bude mať súd alebo súdy uvedeného členského štátu.“

7

Články 6 až 9 nariadenia č. 650/2012 spresňujú podmienky, za ktorých sa uplatní článok 5 ods. 1 tohto nariadenia.

8

Článok 10 uvedeného nariadenia, nazvaný „Subsidiárna právomoc“, stanovuje:

„1. Ak nemal zosnulý v čase smrti obvyklý pobyt v členskom štáte, majú napriek tomu právomoc konať vo veci celého dedičstva súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza majetok, ktorý je predmetom dedičstva, ak:

Článok 15 toho istého nariadenia s názvom „Preskúmanie právomoci“ znie:

„Ak sa začalo konanie na súde členského štátu v dedičskej veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.“

10

Článok 22 tohto nariadenia, nazvaný „Voľba práva“, ktorý sa nachádza v kapitole III nariadenia č. 650/2012 s názvom „Rozhodné právo“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Osoba si môže za rozhodné právo, ktorým sa bude spravovať dedenie jej celého dedičstva, zvoliť právny poriadok štátu, ktorého je v čase voľby alebo úmrtia štátnym príslušníkom.

…“

BF (ďalej len „zosnulý“), poľský štátny príslušník, zomrel 9. mája 2020 v Hamburgu.

13

PA, sestra zosnulého, podala návrh na Sąd Rejonowy Szczecin – Prawobrzeże i Zachód w Szczecinie (Okresný súd Štetín – časť Pravobrežie a Západ, Poľsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, na účely určenia dedičov zosnulého.

14

PA vo svojom návrhu uviedla, že posledný obvyklý pobyt jej brata sa nachádzal v Hamburgu, že brat vlastnil nehnuteľnosti v Poľsku a že si nezvolil právo na vysporiadanie svojho dedičstva. Tiež spresnila, že syn zosnulého, jeho manželka, matka, neter a ona sama vyhlásili na nemeckom súde, že dedičstvo odmietajú.

15

Vnútroštátny súd tvrdí, že podľa vnútroštátneho práva je súd, ktorému bola vec predložená, viazaný výkladom práva Únie, hoci je aj nesprávny, ktorý podal súd vyššieho stupňa, a tak predmetný výklad práva Únie možno vyriešiť len odpoveďou Súdneho dvora na prejudiciálnu otázku. V tejto súvislosti uvádza, že nijaké ustanovenie vnútroštátneho práva výslovne neuvádza, že odpoveď Súdneho dvora by mu umožnila odchýliť sa od výkladu súdu vyššieho stupňa. Domnieva sa však, že na to, aby prispel k dosiahnutiu cieľov sledovaných článkom 267 ZFEÚ, musí mať možnosť v plnom rozsahu zohľadniť výklad práva Únie podaný v rozsudku vydanom v prejudiciálnom konaní, aj keď je tento výklad odlišný od výkladu vnútroštátneho súdu vyššieho stupňa vo veci samej.

19

Za týchto podmienok Sąd Rejonowy Szczecin – Prawobrzeże i Zachód w Szczecinie (Okresný súd Štetín – časť Pravobrežie a Západ, Poľsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 10 ods. 1 písm. a) nariadenia [č. 650/2012] vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje len v prípade, ak zosnulý nemal bydlisko v žiadnom členskom štáte viazanom uvedeným nariadením, alebo [v tom zmysle, že] priznáva subsidiárnu právomoc členskému štátu, v ktorom zosnulý zanechal majetok a ktorého bol v čase smrti štátnym príslušníkom, aj keď mal v tom čase obvyklý pobyt v inom členskom štáte viazanom týmto nariadením?

2.

O prvej otázke

22

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 650/2012 vykladať v tom zmysle, že pravidlo subsidiárnej právomoci stanovené v tomto ustanovení sa uplatní len vtedy, ak mal zosnulý v čase smrti obvyklý pobyt v členskom štáte, ktorý nie je viazaný týmto nariadením, alebo v treťom štáte.

23

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 4 nariadenia č. 650/2012 stanovuje pravidlo všeobecnej právomoci, podľa ktorého právomoc konať vo veci celého dedičstva majú súdy členského štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti.

24

27

V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že neexistuje žiadny hierarchický vzťah medzi súdom, ktorého právomoc je založená článkom 4 nariadenia č. 650/2012, a súdom, ktorého právomoc je založená jeho článkom 10, pretože každý z týchto prípadov sa týka odlišných situácií. Rovnako tak aj skutočnosť, že právomoc uvedená v článku 10 tohto nariadenia je kvalifikovaná ako „subsidiárna“, neznamená, že toto ustanovenie je menej záväzné ako ustanovenie článku 4 uvedeného nariadenia týkajúce sa všeobecnej právomoci. V tejto súvislosti použitie slova „napriek tomu“ v článku 10 ods. 1 toho istého nariadenia naznačuje, že toto ustanovenie sa týka pravidla právomoci, ktoré je rovnocenné a doplňujúce k pravidlu všeobecnej právomoci stanovenému v tomto článku 4, v dôsledku čoho v prípade neuplatniteľnosti tohto posledného uvedeného článku je potrebné overiť, či sú splnené kritériá právomoci stanovené v článku 10 uvedeného nariadenia [rozsudok zo 7. apríla 2022, V A a Z A (Subsidiárna právomoc v dedičských veciach), C‑645/20 , EU:C:2022:267 , body 33 a 34 ].

28

Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že tieto pravidlá právomoci rozhodovať o celom dedičstve neposkytujú dotknutým stranám možnosť zvoliť si podľa svojich záujmov súd členského štátu – s výhradou uplatnenia článku 5 tohto nariadenia – v prípade, že si zosnulý zvolil rozhodné právo pre svoje dedičstvo [rozsudok zo 7. apríla 2022, V A a Z A (Subsidiárna právomoc v dedičských veciach), C‑645/20 , EU:C:2022:267 , bod 32 ].

29

Pokiaľ ide najmä o okolnosti, za ktorých Súdny dvor prijal takýto výklad, treba uviesť, že v bode 25 rozsudku zo 7. apríla 2022, V A a Z A (Subsidiárna právomoc v dedičských veciach) ( C‑645/20 , EU:C:2022:267 ), Súdny dvor vychádzal z toho, že obvyklý pobyt zosnulého sa nachádzal v Spojenom kráľovstve, teda v členskom štáte, ktorý ani pred vystúpením tejto krajiny z Únie nebol viazaný nariadením č. 650/2012. Na účely výkladu článku 10 tohto nariadenia Súdny dvor rozhodol, že pravidlá právomoci stanovené v tomto článku možno uplatniť, ak mal zosnulý obvyklý pobyt v členskom štáte Únie, ktorý nie je viazaný uvedeným nariadením.

O druhej otázke

33

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či právo Únie, najmä článok 267 ZFEÚ, bráni tomu, aby vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje v nadväznosti na zrušenie ním vydaného rozhodnutia súdom vyššieho stupňa, bol v súlade s vnútroštátnym procesným právom viazaný právnymi posúdeniami tohto súdu vyššieho stupňa, ak tieto posúdenia nie sú v súlade s právom Únie, ako ho vykladá Súdny dvor.

34

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že článok 267 ZFEÚ poskytuje vnútroštátnym súdom veľkú diskrečnú právomoc obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa domnievajú, že právne veci, o ktorých rozhodujú, nastoľujú otázky týkajúce sa výkladu alebo posúdenia platnosti ustanovení práva Únie potrebných pre rozhodnutie sporu, ktorý im bol predložený (rozsudok z 5. októbra 2010, Elčinov, C‑173/09 , EU:C:2010:581 , bod 26 a citovaná judikatúra).

35

38

Pokiaľ ide najmä o existenciu pravidiel vnútroštátneho práva, ktoré stanovujú, že vnútroštátny súd je bezpodmienečne viazaný výkladom práva Únie, ktorý podal iný vnútroštátny súd, Súdny dvor už rozhodol, že právo Únie bráni tomu, aby bol vnútroštátny súd viazaný vnútroštátnym pravidlom, podľa ktorého sú preň záväzné posúdenia vykonané vyšším vnútroštátnym súdom, ak sa ukáže, že tieto posúdenia nie sú v súlade s právom Únie (rozsudok z 5. októbra 2010, Elčinov, C‑173/09 , EU:C:2010:581 , bod 32 ).

39

Za týchto podmienok požiadavka zabezpečiť plný účinok ustanovení práva Únie zahŕňa povinnosť vnútroštátnych súdov zmeniť prípadne ustálenú judikatúru, pokiaľ táto vychádza z výkladu vnútroštátneho práva, ktorý je nezlučiteľný s právom Únie (rozsudok z 9. septembra 2021, Dopravný podnik hl. m. Prahy, C‑107/19 , EU:C:2021:722 , bod 47 a citovaná judikatúra).

40

Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci má vnútroštátny súd povinnosť zabezpečiť plný účinok článku 267 ZFEÚ tým, že v prípade potreby z vlastnej iniciatívy neuplatní vnútroštátne procesné ustanovenia, v prejednávanej veci ustanovenia článku 386 § 6 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré mu ukladajú povinnosť uplatniť právny výklad Sąd Okręgowy w Szczecinie (Krajský súd Štetín), keďže tento výklad nie je zlučiteľný s právom Únie, ako ho vykladá Súdny dvor.

1.

Článok 10 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o uznávaní a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pravidlo subsidiárnej právomoci stanovené v tomto ustanovení sa uplatní len vtedy, ak mal zosnulý v čase smrti obvyklý pobyt v členskom štáte, ktorý nie je viazaný týmto nariadením, alebo v treťom štáte.

2.

Právo Únie, najmä článok 267 ZFEÚ,