C-58/23
ECLI:EU:C:2023:748
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CO0058
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CO0058
UZNESENIE
SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)
z 27. septembra 2023 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Azylová politika – Spoločné postupy udeľovania a odnímania medzinárodnej ochrany – Smernica 2013/32/EÚ – Články 22 a 23 – Právo na právnu pomoc a zastúpenie – Článok 46 ods. 4 – Primeraná lehota na podanie opravného prostriedku – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom – Zamietnutie žiadosti o medzinárodnú ochranu ako zjavne neopodstatnenej v skrátenom konaní“
Vo veci C‑58/23 [Abboudnam] ( i ),
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Upravno sodišče (Správny súd, Slovinsko) z 31. januára 2023 a doručený Súdnemu dvoru 6. februára 2023, ktorý súvisí s konaním:
Y. N.
proti
Republika Slovenija,
SÚDNY DVOR (ôsma komora),
v zložení: predseda ôsmej komory M. Safjan, sudcovia N. Piçarra (spravodajca) a N. Jääskinen,
generálna advokátka: T. Ćapeta,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vo veci sa rozhodne odôvodneným uznesením v súlade s článkom 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,
vydal toto
Uznesenie
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 46 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany ( Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60 ) v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Y. N. a Republika Slovenija (Slovinská republika), ktorý sa týkal rozhodnutia jej ministerstva vnútra (ďalej len „ministerstvo vnútra“) o zamietnutí žiadosti Y. N. o medzinárodnú ochranu ako zjavne neopodstatnenej v skrátenom konaní (ďalej len „predmetné rozhodnutie vo veci samej“).
Právny rámec
Právo Únie
3
Odôvodnenia 20, 23, 25 a 50 smernice 2013/32 znejú:
„(20)
Za riadne vymedzených okolností, keď je žiadosť pravdepodobne neopodstatnená…, by členské štáty mali mať možnosť skrátiť konanie o posúdení žiadosti, najmä zavedením kratších, ale primeraných lehôt pre určité procesné úkony bez toho, aby tým bolo dotknuté vykonanie primeraného a úplného posúdenia žiadosti a účinný prístup žiadateľa k základným zásadám a zárukám stanoveným v tejto smernici.
…
(23)
Za určitých podmienok by sa žiadateľom mala v rámci konaní o opravnom prostriedku poskytovať bezplatná právna pomoc a zastúpenie zo strany osôb, ktoré sú na ich poskytovanie podľa vnútroštátneho práva oprávnené. Okrem toho by žiadatelia mali mať vo všetkých fázach konania právo poradiť sa na svoje vlastné náklady s právnymi zástupcami alebo poradcami, ktorých ako takých pripúšťa alebo povoľuje vnútroštátne právo.
…
(25)
V záujme správneho uznania tých osôb, ktoré potrebujú ochranu ako utečenci v zmysle článku 1 [Dohovoru o právnom postavení utečencov, podpísaného v Ženeve 28. júla 1951 [ Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov , zv. 189, s. 150, č. 2545 (1954), zmeneného a doplneného Protokolom týkajúcim sa právneho postavenia utečencov, ktorý bol podpísaný v New Yorku 31. januára 1967], alebo ako osoby oprávnené na doplnkovú ochranu, by mal mať každý žiadateľ účinný prístup ku konaniu, možnosti spolupráce a riadnej komunikácii s príslušnými orgánmi, aby mohol predložiť relevantné dôkazy týkajúce sa jeho prípadu, a dostatočným procesným zárukám vo všetkých štádiách konania. Konanie, v rámci ktorého prebieha posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, by navyše za bežných okolností malo žiadateľovi o azyl poskytnúť aspoň:… prístup k tlmočníckej službe pri predkladaní svojho prípadu v prípade pohovoru s úradmi;… možnosť konzultácie s právnym zástupcom alebo iným poradcom; právo byť v rozhodujúcich okamihoch v priebehu procesu informovaný o svojom právnom postavení v jazyku, ktorému rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie; a právo na účinný opravný prostriedok pred súdom v prípade zamietavého rozhodnutia.
…
(50)
To, že prijaté rozhodnutia o žiadosti o medzinárodnú ochranu podliehajú účinným opravným prostriedkom pred súdom, odráža základnú zásadu práva Únie.“
4
V článku 12 tejto smernice s názvom „Záruky pre žiadateľov“ sa stanovuje:
„1. Pokiaľ ide o konania stanovené v kapitole III, členské štáty zabezpečia, aby všetci žiadatelia mali tieto záruky:
…
b)
vždy, keď je to potrebné, im musia byť poskytnuté služby tlmočníka, aby mohli predložiť svoj prípad príslušným orgánom. Členské štáty považujú za potrebné poskytnúť tieto služby prinajmenšom vtedy, keď sa má uskutočniť pohovor so žiadateľom, ako je uvedené v článkoch 14 až 17 a článku 34, a bez týchto služieb nie je možné zabezpečiť primeranú komunikáciu. V takomto prípade a v iných prípadoch, keď príslušné orgány predvolajú žiadateľa, sa tieto služby budú platiť z verejných finančných prostriedkov;
…
2. Pokiaľ ide o konania stanovené v kapitole V, členské štáty zabezpečia, aby všetci žiadatelia mali záruky, ktoré sú rovnocenné zárukám uvedeným v odseku 1 písm. b) až e).“
5
V článku 20 ods. 1 uvedenej smernice sa stanovuje, že členské štáty musia na požiadanie zabezpečiť bezplatnú právnu pomoc a zastúpenie v konaniach o opravnom prostriedku stanovených v jej článku 46.
6
V článku 22 ods. 1 tej istej smernice sa žiadateľom zaručuje možnosť poradiť sa na ich vlastné náklady vo všetkých fázach konania, a to aj po vydaní zamietavého rozhodnutia, účinným spôsobom o veciach súvisiacich s ich žiadosťou o medzinárodnú ochranu s právnym zástupcom alebo iným poradcom, ktorého ako takého pripúšťa alebo povoľuje vnútroštátne právo.
7
V článku 23 ods. 1 prvom pododseku smernice 2013/32 sa spresňuje, že tento právny zástupca alebo iný poradca musí mať „prístup k informáciám v žiadateľovom spise, na základe ktorých je alebo bude prijaté rozhodnutie“.
8
V článku 46 ods. 1 a 4 tejto smernice s názvom „Právo na účinný opravný prostriedok“ sa uvádza:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia mali právo na účinný opravný prostriedok pred súdom proti:
a)
rozhodnutiu o ich žiadosti o medzinárodnú ochranu…
…
4. Členské štáty stanovia primerané lehoty a iné potrebné pravidlá, podľa ktorých môže žiadateľ uplatňovať svoje práva na účinný opravný prostriedok podľa odseku 1. Tieto lehoty nesmú znemožňovať alebo neprimerane sťažovať uplatnenie tohto práva.“
Slovinské právo
9
V článku 70 ods. 1 prvej vete Zakon o mednarodni zaščiti (zákon o medzinárodnej ochrane) zo 4. marca 2016 (Uradni list RS, č. 16/17, ďalej len „ZMZ‑1“) sa stanovuje lehota pätnásť dní od oznámenia správneho rozhodnutia príslušného orgánu na podanie opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu na Upravno sodišče (Správny súd, Slovinsko). Ak sa takéto rozhodnutie prijme v skrátenom konaní, v druhej vete článku 70 ods. 1 sa táto lehota skracuje na tri dni od oznámenia tohto rozhodnutia.
10
Z článku 111 ods. 2 a 4 Zakon o pravdnem postopku (Občiansky súdny poriadok) z 15. marca 1999 (Uradni list RS, č. 73/07) v spojení s článkom 22 ods. 1 Zakon o upravnem sporu (zákon o správnych sporoch) z 28. septembra 2006 (Uradni list RS, č. 105/06) vyplýva, že ak je lehota stanovená v dňoch, táto lehota začína plynúť prvým dňom nasledujúcim po dni oznámenia alebo postúpenia uvedeného rozhodnutia. Ak je posledným dňom uvedenej lehoty sobota, nedeľa, sviatok alebo iný deň pracovného pokoja stanovený vo vnútroštátnom práve, táto lehota uplynie na konci prvého nasledujúceho pracovného dňa.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
11
Predmetné rozhodnutie vo veci samej, ktorým ministerstvo vnútra zamietlo ako zjavne neopodstatnenú žiadosť o medzinárodnú ochranu podanú marockým štátnym príslušníkom Y. N., bolo prijaté v skrátenom konaní. V súlade s článkom 70 ods. 1 druhou vetou ZMZ‑1 sa lehota na podanie opravného prostriedku proti takémuto rozhodnutiu skracuje z pätnástich na tri dni od oznámenia rozhodnutia.
12
Y. N. podal na Upravno sodišče (Správny súd), vnútroštátny súd, opravný prostriedok proti predmetnému rozhodnutiu vo veci samej, pričom sa dovolával na jednej strane toho, že keďže k oznámeniu tohto rozhodnutia došlo 23. decembra 2022, teda deň pred sviatočným víkendom, skutočná lehota na podanie žaloby sa skrátila na jeden pracovný deň. Na strane druhej, hoci hovorí len po arabsky, nebol mu poskytnutý tlmočník, a preto nemohol účinne komunikovať so svojím zástupcom, pričom ich rozhovory sa obmedzovali na výmenu krátkych správ (SMS) s využitím elektronického prekladača. Tieto okolnosti mu znemožnili účinne opravný prostriedok pripraviť, čím bolo porušené jeho právo na účinný opravný prostriedok.
13
Vnútroštátny súd potvrdzuje, že v prejednávanej veci bol posledným dňom lehoty na podanie žaloby, ktorá začala plynúť 24. decembra 2022, 26. december 2022, ktorý je v Slovinsku štátnym sviatkom, a tak lehota uplynula na konci prvého nasledujúceho pracovného dňa, t. j. 27. decembra 2022.
14
Tento súd okrem toho pripomína, že okolnosti prejednávanej veci sa líšia od okolností veci, na základe ktorej bol vydaný rozsudok z 9. septembra 2020, Generálny komisár pre utečencov a osoby bez štátnej príslušnosti (Zamietnutie následnej žiadosti – Lehota na podanie opravného prostriedku) ( C‑651/19 , EU:C:2020:681 ), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že článok 46 smernice 2013/32 v spojení s článkom 47 Charty nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o neprípustnosti následnej žiadosti o medzinárodnú ochranu podlieha prekluzívnej lehote desiatich dní vrátane sviatkov a dní pracovného pokoja, ktorá sa počíta od oznámenia takéhoto rozhodnutia, a to pod podmienkou, že žiadatelia o medzinárodnú ochranu si môžu v tejto lehote účinne uplatniť procesné práva a záruky, ktoré im priznáva smernica 2013/32.
15
Vnútroštátny súd síce pripúšťa, že lehota na podanie žaloby proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktorá je zjavne neopodstatnená, môže byť kratšia ako pätnásťdňová lehota stanovená pre riadne konanie, ale domnieva sa, že trojdňová lehota stanovená v rámci skráteného konania je neprimerane menej priaznivá než lehota stanovená pre riadne konanie.
16
Za týchto podmienok Upravno sodišče (Správny súd) rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 46 ods. 4 [smernice 2013/32] v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej procesnej úprave, akou je článok 70 ods. 1 druhá veta ZMZ‑1, ktorá stanovuje na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým príslušný orgán zamietol žiadosť ako zjavne neopodstatnenú v skrátenom konaní, prekluzívnu lehotu troch dní od oznámenia takéhoto rozhodnutia, vrátane štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja, ktorá môže uplynúť na konci prvého nasledujúceho pracovného dňa?“
Konanie na Súdnom dvore
O žiadosti o naliehavé prejudiciálne konanie
17
Samostatným podaním doručeným kancelárii 6. februára 2023 vnútroštátny súd požiadal o prejednanie veci v rámci naliehavého prejudiciálneho konania, pričom poukázal jednak na to, že výklad článku 46 ods. 4 smernice 2013/32, ktorý predložil Súdnemu dvoru, bude mať vplyv na preskúmanie podobných opravných prostriedkov, ktoré mu boli predložené, a jednak na to, že právna otázka položená v prejednávanej veci, pokiaľ sa týka práva na účinný prostriedok nápravy, si svojou povahou vyžaduje čo najrýchlejšiu odpoveď.
18
Rozhodnutím zo 16. februára 2023 tretia komora Súdneho dvora, určená v súlade s článkom 108 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, túto žiadosť zamietla z dôvodu neexistencie podmienky naliehavosti.
19
Pokiaľ ide o prvý dôvod uvádzaný vnútroštátnym súdom, tretia komora Súdneho dvora rozhodla, že veľký počet osôb alebo právnych situácií, ktorých sa potenciálne týka rozhodnutie, ktoré musí vnútroštátny súd vydať po predložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, nemôže sám osebe predstavovať výnimočnú okolnosť, ktorá by odôvodňovala uplatnenie naliehavého prejudiciálneho konania. Pokiaľ ide o druhý dôvod, ktorý spočíva v tom, že každá prejudiciálna otázka týkajúca sa výkladu ustanovenia súvisiaceho s právom na účinný opravný prostriedok by si vyžadovala, aby Súdny dvor odpovedal bezodkladne, táto komora rozhodla, že takýto dôvod nemôže sám osebe odôvodniť postúpenie veci na naliehavé konanie, keďže toto konanie je procesným nástrojom určeným na riešenie mimoriadne naliehavých situácií.
20
Tretia komora Súdneho dvora okrem toho pripomenula, že hlavným kritériom na posúdenie splnenia podmienky naliehavosti je kritérium týkajúce sa existencie pozbavenia slobody žalobcu v konaní vo veci samej [rozsudok z 12. januára 2023, MV (Ukladanie súhrnného trestu), C‑583/22 PPU , EU:C:2023:5 , bod 45 ], a konštatovala, že zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že tomuto žalobcovi nebolo uložené žiadne opatrenie zahŕňajúce pozbavenie slobody. Zároveň uviedla, že keďže podľa vnútroštátneho práva nemôže byť uvedený žalobca vyhostený, kým rozhodnutie o jeho žiadosti o povolenie na pobyt nenadobudne právoplatnosť, je možné vylúčiť riziko jeho vyhostenia do krajiny, kde by mohol byť vystavený trestu smrti, mučeniu alebo inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
O návrhu na skrátené konanie
21
Vnútroštátny súd podal aj návrh na začatie skráteného konania podľa článku 105 rokovacieho poriadku, ktorý sa zakladá na rovnakých dôvodoch, aké uviedol na podporu svojho návrhu na začatie naliehavého prejudiciálneho konania, ktoré sú uvedené v bode 17 tohto uznesenia. Táto žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 1. marca 2023 z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v bode 19 tohto uznesenia.
O prejudiciálnej otázke
22
Podľa článku 99 rokovacieho poriadku, najmä ak odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku možno jednoznačne vyvodiť z judikatúry alebo ak odpoveď na takúto otázku nevyvoláva žiadne dôvodné pochybnosti, Súdny dvor môže na návrh sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť formou odôvodneného uznesenia.
23
Bolo rozhodnuté, že v prejednávanej veci sa uplatní toto ustanovenie.
24
Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 46 ods. 4 smernice 2013/32 v spojení s článkom 47 prvým odsekom Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, v ktorej sa stanovuje lehota troch dní, vrátane štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja, na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu prijatému v skrátenom konaní, ktorým sa žiadosť o medzinárodnú ochranu zamieta ako zjavne neopodstatnená.
25
V článku 46 ods. 1 a 4 smernice sa vo svetle jej odôvodnenia 50 od členských štátov vyžaduje, aby stanovili primerané lehoty na podanie opravného prostriedku a oznámili ďalšie pravidlá potrebné na zabezpečenie toho, aby si žiadateľ o medzinárodnú ochranu mohol uplatniť svoje právo na účinný opravný prostriedok pred súdom. V tomto ustanovení sa tiež uvádza, že tieto lehoty nesmú toto uplatnenie práva znemožňovať alebo nadmerne sťažovať.
26
Povaha opravného prostriedku upraveného v článku 46 ods. 4 smernice 2013/32 musí byť určená v súlade s článkom 47 Charty, podľa ktorého každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie boli porušené, má za podmienok stanovených v uvedenom článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom [rozsudok z 9. septembra 2020, Generálny komisár pre utečencov a osoby bez štátnej príslušnosti (Zamietnutie následnej žiadosti – Lehota na podanie opravného prostriedku), C‑651/19 , EU:C:2020:681 , bod 27 ]. Článok 46 ods. 4 tejto smernice teda bráni každému vnútroštátnemu opatreniu, ktoré bráni účinnému uplatneniu opravných prostriedkov stanovených v odseku 1 tohto článku [pozri analogicky rozsudok z 22. júna 2023, K. B. a F. S. (Skúmanie trestnoprávnych otázok ex offo), C‑660/21 , EU:C:2023:498 , bod 37 ].
27
Z toho vyplýva, že ak členské štáty stanovia lehoty na podanie opravného prostriedku podľa takého ustanovenia práva Únie, akým je článok 46 ods. 4, sú povinné v súlade s článkom 51 ods. 1 Charty zabezpečiť dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy pred súdom zakotveného v článku 47 Charty, ktoré sa konkretizuje v uvedenom článku 46 [pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. decembra 2019, Deutsche Umwelthilfe, C‑752/18 , EU:C:2019:1114 , bod 34 , a z 22. júna 2023, K.B. a F. S. (Skúmanie trestnoprávnych otázok ex offo), C‑660/21 , EU:C:2023:498 , bod 40 ].
28
Takéto lehoty, ako vyplýva z odôvodnenia 20 smernice 2013/32, musia byť v každom prípade primerané a nesmú ohrozovať riadne a vyčerpávajúce preskúmanie predloženej žiadosti a účinný výkon práv žiadateľa, ktoré sa mu priznávajú v tejto smernici. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 25 uvedenej smernice, každý žiadateľ by mal mať účinný prístup ku konaniu, možnosti spolupráce a riadnej komunikácii s príslušnými orgánmi, aby mohol predložiť relevantné dôkazy týkajúce sa jeho prípadu, a dostatočné procesné práva na uplatnenie svojej žiadosti vo všetkých štádiách konania.
29
Okrem toho zo spojenia ustanovení článku 12 ods. 1 písm. b) a článku 12 ods. 2 smernice 2013/32 vyplýva, že pokiaľ ide o súdne konanie o opravnom prostriedku, všetkým žiadateľom musia byť v prípade potreby poskytnuté záruky rovnocenné so zárukami poskytovanými pri administratívnom vybavovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu, a to najmä služby tlmočníka, aby mohli svoje argumenty predložiť príslušným orgánom.
30
Podobne, s cieľom umožniť žiadateľom uplatniť si právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom, článok 22 smernice 2013/32 v spojení s jej odôvodnením 23 zaručuje takýmto žiadateľom právo na právnu pomoc a zastúpenie, ktoré môžu byť v súlade s článkom 20 uvedenej smernice bezplatné vo všetkých štádiách konania, a to aj po prijatí zamietavého rozhodnutia. Okrem toho článok 23 uvedenej smernice zaručuje právnym zástupcom týchto žiadateľov prístup k informáciám obsiahnutým v spise, na základe ktorých je alebo bude prijaté rozhodnutie [rozsudok z 9. septembra 2020, Generálny komisár pre utečencov a osoby bez štátnej príslušnosti (Zamietnutie následnej žiadosti – Lehota na podanie opravného prostriedku), C‑651/19 , EU:C:2020:681 , bod 62 ].
31
Z vyššie uvedeného vyplýva, že aby boli splnené požiadavky vyplývajúce z článku 46 ods. 4 smernice 2013/32 v spojení s článkom 47 prvým odsekom Charty, možno lehotu na podanie opravného prostriedku považovať za skutočne dostatočnú na prípravu a podanie účinného opravného prostriedku na súde, len ak je žiadateľ v tejto lehote schopný účinne si uplatniť procesné práva uvedené v predchádzajúcom bode tohto uznesenia.
32
Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vyplýva, že keďže ministerstvo vnútra v lehote na podanie opravného prostriedku vo veci samej neposkytlo právnemu zástupcovi žalobcu tlmočníka, rozhovory medzi nimi sa obmedzili na výmenu SMS správ s použitím elektronického prekladača. Vyplýva z neho aj to, že ministerstvo vnútra neodpovedalo na žiadosť o prístup k informáciám v spise žalobcu, ktorú podal jeho právny zástupca, čo podľa vnútroštátneho súdu bolo dôsledkom skutočnosti, že predmetné rozhodnutie vo veci samej bolo žalobcovi oznámené krátko pred dňom pracovného pokoja.
33
Za týchto okolností, s výhradou overenia, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, lehota na podanie opravného prostriedku, o akú ide vo veci samej, keďže môže žiadateľa prakticky zbaviť jeho práva na služby tlmočníka určené na to, aby mohol predložiť svoje argumenty príslušným orgánom, zaručeného článkom 12 ods. 1 písm. b) a článkom 12 ods. 2 smernice 2013/32, jeho práva na právnu pomoc a zastúpenie zaručeného článkom 22 tejto smernice, ako aj jeho práva na prístup k informáciám obsiahnutým v spise, ktoré sa stanovuje v článku 23 uvedenej smernice, nezaručuje právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom, ktoré sa stanovuje v článku 47 Charty.
34
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 46 ods. 4 smernice 2013/32 v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, v ktorej sa stanovuje lehota troch dní, vrátane štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja, na podanie súdneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o medzinárodnú ochranu v skrátenom konaní zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, ak takáto lehota môže byť prekážkou vo výkone práv zaručených článkom 12 ods. 1 písm. b) a článkom 12 ods. 2, ako aj článkami 22 a 23 tejto smernice.
O trovách
35
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) nariadil:
Článok 46 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej právnej úprave, v ktorej sa stanovuje lehota troch dní, vrátane štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja, na podanie súdneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o medzinárodnú ochranu v skrátenom konaní zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, ak takáto lehota môže byť prekážkou vo výkone práv zaručených článkom 12 ods. 1 písm. b) a článkom 12 ods. 2, ako aj článkami 22 a 23 tejto smernice.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: slovinčina.
( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.