C-93/23
ECLI:EU:C:2023:601
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CO0093
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CO0093
UZNESENIE
SÚDNEHO DVORA (komora príslušná prijímať odvolania)
z 11. júla 2023 ( *1 )
„Odvolanie – Ochranná známka Európskej únie – Prijatie odvolaní – Článok 170b Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Žiadosť preukazujúca dôležitosť otázky, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie – Prijatie odvolania“
Vo veci C‑93/23 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie podané 17. februára 2023,
Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) , v zastúpení: D. Hanf, T. Klee a E. Markakis, splnomocnení zástupcovia,
odvolateľ,
ďalší účastník konania:
Neoperl AG , so sídlom v Reinachu (Švajčiarsko), v zastúpení: U. Kaufmann, Rechtsanwältin,
žalobkyňa v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (komora príslušná prijímať odvolania),
v zložení: podpredseda Súdneho dvora L. Bay Larsen, sudcovia M. Ilešič (spravodajca) a I. Jarukaitis,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na návrh sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta P. Pikamäea,
vydal toto
Uznesenie
1
Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 7. decembra 2022, Neoperl/EUIPO (Zobrazenie valcovitej sanitárnej vložky) ( T‑487/21 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2022:780 ), ktorým Všeobecný súd zrušil rozhodnutie piateho odvolacieho senátu EUIPO z 3. júna 2021 (vec R 2327/2019‑5) týkajúce sa zápisu pozičnej hmatovej ochrannej známky zobrazujúcej valcovitú sanitárnu vložku ako ochrannej známky Európskej únie (ďalej len „sporné rozhodnutie“).
O žiadosti o prijatie odvolania
2
Podľa článku 58a prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie platí, že odvolanie podané proti rozhodnutiu Všeobecného súdu o rozhodnutí jedného z nezávislých odvolacích senátov EUIPO podlieha predchádzajúcemu prijatiu Súdnym dvorom.
3
Podľa článku 58a tretieho odseku tohto štatútu sa odvolanie prijme – sčasti alebo úplne – podľa postupu stanoveného v Rokovacom poriadku Súdneho dvora, ak vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie.
4
Podľa článku 170a ods. 1 rokovacieho poriadku platí, že v situáciách uvedených v ustanovení článku 58a prvom odseku uvedeného štatútu odvolateľ pripojí k svojmu odvolaniu žiadosť o prijatie odvolania, v ktorej vysvetlí, akú dôležitú otázku odvolanie vyvoláva, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, a ktorá obsahuje všetky skutočnosti potrebné na to, aby Súdny dvor mohol o tejto žiadosti rozhodnúť.
5
Podľa článku 170b ods. 1 a 3 rokovacieho poriadku Súdny dvor rozhodne o žiadosti o prijatie odvolania čo najskôr odôvodneným uznesením.
Argumentácia odvolateľa
6
Na podporu svojej žiadosti o prijatie odvolania EUIPO tvrdí, že jeho jediný odvolací dôvod vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad a vývoj práva Únie.
7
V prvom rade EUIPO týmto jediným odvolacím dôvodom Všeobecnému súdu po prvé vytýka, že porušil článok 72 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1 ). Presnejšie sa Všeobecný súd v bodoch 47, 48 a 50 až 61 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že ním vykonané vecné preskúmanie ustanovení článku 7 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 4 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1 ) predstavuje právnu otázku, ktorej vyriešenie je nevyhnutné pred preskúmaním žaloby o neplatnosť podanej žalobkyňou v prvostupňovom konaní. Všeobecný súd tým nezohľadnil skutočnosť, že jednak nemal právomoc ratione materiae vykonať takéto preskúmanie a jednak vykonané preskúmanie nebolo potrebné na preskúmanie zákonnosti sporného rozhodnutia, keďže takéto preskúmanie mohlo byť plne zabezpečené už posúdením otázky, či odvolací senát tým, že nepreskúmal ustanovenia článku 7 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 4 nariadenia č. 207/2009, porušil ustanovenia uvedené žalobkyňou v prvostupňovom konaní, konkrétne článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a článok 71 ods. 1 nariadenia 2017/1001.
8
Toto uplatnenie žalobného dôvodu založeného na porušení pôsobnosti článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 ex offo teda predstavuje neoprávnené obchádzanie pravidla právomoci uvedeného normotvorcom Európskej únie v článku 72 nariadenia 2017/1001.
9
Po druhé EUIPO tvrdí, že porušenie článku 72 ods. 3 nariadenia 2017/1001 má za následok definitívne zbavenie odvolacieho senátu EUIPO jeho pôvodných aj osobitných právomocí preskúmania a rozhodovania, ako aj nerešpektovanie nezávislosti jeho členov pri výkone týchto právomocí.
10
Po tretie EUIPO tvrdí, že toto porušenie narúša komplexnú právnu ochranu poskytovanú na rôznych úrovniach proti rozhodnutiam EUIPO. Presnejšie túto ochranu zabezpečujú odvolacie senáty EUIPO vo vzťahu k rozhodnutiam prieskumovej pracovníčky EUIPO a Všeobecný súd, ktorý preskúmava zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov.
11
V druhom rade EUIPO tvrdí, že jeho odvolanie nastoľuje otázku rozsahu a podmienok výkonu právomoci zmeniť rozhodnutie, ktorú Všeobecnému súdu priznáva článok 72 ods. 3 nariadenia 2017/1001, pričom táto otázka je dôležitá, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad a vývoj práva Únie v zmysle článku 58a tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.
12
V tejto súvislosti EUIPO po prvé tvrdí, že odvolanie nastoľuje horizontálnu otázku procesnej povahy, teda otázku, či Všeobecný súd tým, že preskúmal žalobný dôvod uplatnený ex offo , prekročil hranice svojej právomoci, ako boli stanovené normotvorcom Únie. Okrem toho je táto otázka dôležitá pre všetky veci, v ktorých sú rozhodnutia odvolacích senátov EUIPO v oblasti ochranných známok a dizajnov predmetom preskúmania zákonnosti Všeobecným súdom.
13
Po druhé EUIPO tvrdí, že otázka nastolená odvolaním sa týka zverenia právomocí, ktoré má ústavnú povahu. Všeobecný súd je totiž pri výkone právomocí, ktoré sú mu zverené článkom 13 ods. 2 ZEÚ, z právneho hľadiska povinný konať v medziach právomocí, ktoré sú mu zverené článkom 263 ZFEÚ a článkom 72 nariadenia 2017/1001.
14
Po tretie sa EUIPO domnieva, že otázka nastolená odvolaním sa týka systému úplnej, primeranej, účinnej a viacúrovňovej právnej ochrany proti rozhodnutiam EUIPO, ktorý zaviedol normotvorca Únie. Táto otázka sa konkrétne týka osobitnej úlohy, ktorá je v tomto systéme zverená nezávislým odvolacím senátom.
15
Po štvrté EUIPO tvrdí, že uvedená otázka má osobitný štrukturálny význam pre osobitný systém právnej ochrany proti rozhodnutiam EUIPO. Prekročenie právomoci Všeobecného súdu zmeniť rozhodnutie totiž porušuje pôvodnú výlučnú právomoc odvolacích senátov EUIPO v oblasti preskúmania rozhodnutí EUIPO. Ďalej znižuje právnu ochranu jednotlivcov dotknutých rozhodnutiami EUIPO, a to tak z „kvantitatívneho“, ako aj z „kvalitatívneho“ hľadiska. Napokon takéto prekročenie má za následok aj zníženie súdnej ochrany.
16
Po piate EUIPO sa domnieva, že prístup Všeobecného súdu v napadnutom rozsudku so sebou prináša nebezpečenstvo právnej neistoty, pokiaľ ide o podmienky uplatnenia článku 72 ods. 3 nariadenia 2017/1001, keďže v tejto súvislosti neexistuje žiadne vysvetlenie. Takéto vysvetlenie je totiž nevyhnutné, keďže Všeobecný súd sa nestotožnil ani so závermi žalobkyne v prvostupňovom konaní, ani s judikatúrou Súdneho dvora uplatniteľnou v prejednávanej veci.
17
Po šieste EUIPO tvrdí, že položená otázka je dôležitá, pokiaľ ide o právnu ochranu proti rozhodnutiam iných agentúr Únie, pre ktoré normotvorca Únie v zmysle článku 263 ods. 5 ZFEÚ povinne stanovil osobitné, úplné a predchádzajúce preskúmanie nezávislým odvolacím senátom, pričom tieto rozhodnutia následne podliehajú preskúmaniu zákonnosti zo strany súdu Únie.
Posúdenie Súdnym dvorom
18
Na úvod treba uviesť, že prináleží odvolateľovi, aby preukázal, že otázky uvedené v jeho odvolaní sú dôležité, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie (uznesenia z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann, C‑382/21 P , EU:C:2021:1050 , bod 20 , a z 30. januára 2023, bonnanwalt/EUIPO, C‑580/22 P , EU:C:2023:126 , bod 10 ).
19
Okrem toho, ako vyplýva z článku 58a tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v spojení s článkom 170a ods. 1 a článkom 170b ods. 4 rokovacieho poriadku, žiadosť o prijatie odvolania musí obsahovať všetky skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné na to, aby Súdny dvor mohol rozhodnúť o žiadosti o prijatie odvolania, a v prípade čiastočného prijatia odvolania určiť, ktorých odvolacích dôvodov alebo častí odvolania sa má týkať vyjadrenie k odvolaniu. Vzhľadom na to, že mechanizmus predchádzajúceho prijatia odvolaní, uvedený v článku 58a tohto štatútu, má za cieľ obmedziť preskúmanie Súdneho dvora na otázky, ktoré sú dôležité pre jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, musí totiž Súdny dvor preskúmať v rámci odvolania len tie odvolacie dôvody, ktoré odvolateľ uvedie a ktoré vyvolávajú také otázky (uznesenia z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann, C‑382/21 P , EU:C:2021:1050 , bod 21 , a z 30. januára 2023, bonnanwalt/EUIPO, C‑580/22 P , EU:C:2023:126 , bod 11 ).
20
V žiadosti o prijatie odvolania sa teda musia v každom prípade jasným a presným spôsobom uviesť dôvody, na ktorých sa odvolanie zakladá, s rovnakou presnosťou a jasnosťou určiť právna otázka, ktorú každý z týchto dôvodov nastoľuje, spresniť, či je táto otázka dôležitá, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, a osobitne vysvetliť dôvody, pre ktoré je táto otázka dôležitá vzhľadom na uvedené kritérium. Pokiaľ ide konkrétne o odvolacie dôvody, v žiadosti o prijatie odvolania sa musí spresniť ustanovenie práva Únie alebo judikatúra, ktoré údajne boli porušené napadnutým rozsudkom alebo uznesením, ktoré je predmetom odvolania, stručne objasniť, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie, ktorého sa údajne dopustil Všeobecný súd, a uviesť, v akom rozsahu táto chyba ovplyvnila výsledok napadnutého rozsudku alebo uznesenia, ktoré je predmetom odvolania. Ak nesprávne namietané právne posúdenie vyplýva z porušenia judikatúry, v žiadosti o prijatie odvolania sa musí uviesť stručne, ale jasne a presne po prvé, kde sa nachádza údajný rozpor, a to s uvedením tak bodov rozsudku alebo uznesenia, ktoré je predmetom odvolania, ktoré žalobca spochybňuje, ako aj bodov rozhodnutia Súdneho dvora alebo Všeobecného súdu, ktoré boli údajne porušené, a po druhé konkrétne dôvody, pre ktoré takýto rozpor vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie (uznesenia z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann, C‑382/21 P , EU:C:2021:1050 , bod 22 , a z 30. januára 2023, bonnanwalt/EUIPO, C‑580/22 P , EU:C:2023:126 , bod 12 ).
21
V prejednávanej veci z bodov 47 a 48 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd ako predbežnú otázku, ktorej vyriešenie bolo nevyhnutné na preskúmanie žalobných dôvodov založených na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) a článku 95 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, identifikoval otázku, či označenie, ktorého zápis ako ochrannej známky Európskej únie bol požadovaný, spĺňalo podmienky uvedené v článku 4 nariadenia č. 207/2009 a či mohlo predstavovať ochrannú známku. Všeobecný súd sa totiž domnieval, že by porušil svoju úlohu súdu posudzujúceho otázky zákonnosti, ak by nepoukázal, a to aj v prípade, že medzi účastníkmi konania je tento bod nesporný, na to, že sporné rozhodnutie bolo prijaté na základe normy, konkrétne článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, ktorá sa nemohla uplatniť v prejednávanej veci v prípade, čo nebolo overené odvolacím senátom, že by označenie, ktorého zápis sa žiada, nie je ochrannou známkou v zmysle článku 4 toho istého nariadenia a ak by na druhej strane rozhodol v spore, ktorý mu bol predložený tak, že by takúto normu sám uplatnil.
22
Po prvé treba uviesť, že EUIPO presne a jasne opisuje svoj jediný odvolací dôvod, ktorý spočíva v porušení článku 72 ods. 3 nariadenia 2017/1001. EUIPO týmto odvolacím dôvodom predovšetkým vytýka Všeobecnému súdu, že z vlastnej iniciatívy preskúmal vecnú uplatniteľnosť ustanovení článku 7 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 4 nariadenia č. 207/2009.
23
EUIPO tiež uvádza, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd.
24
Tvrdí totiž, že Všeobecný súd prekročil medze svojej právomoci, ako je stanovená normotvorcom Únie tým, že prevzal pôvodnú právomoc odvolacích senátov EUIPO preskúmavať rozhodnutia prieskumovej pracovníčky.
25
EUIPO tak vo svojej žiadosti o prijatie odvolania uvádza body napadnutého rozsudku, ktoré spochybňuje, ako aj údajne porušené ustanovenie práva Únie.
26
Po druhé zo žiadosti o prijatie odvolania vyplýva, že napadnutý rozsudok sa v plnom rozsahu opiera o nesprávne právne posúdenie, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd a ktoré ho viedlo k zrušeniu sporného rozhodnutia, ktorým odvolací senát zamietol odvolanie na základe dôvodu zamietnutia zápisu uvedeného v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
27
Okrem toho treba zdôrazniť, že EUIPO uvádza, že preskúmanie zákonnosti sporného rozhodnutia si nevyžadovalo vecné preskúmanie ustanovení článku 7 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 4 nariadenia č. 207/2009, ale mohlo byť plne zabezpečené už posúdením otázky, či odvolací senát tým, že nepreskúmal ustanovenia článku 7 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 4 nariadenia č. 207/2009, porušil ustanovenia, ktorých sa dovolávala žalobkyňa v prvostupňovom konaní, a to článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a článok 71 ods. 1 nariadenia 2017/1001. EUIPO však netvrdí, že by takéto preskúmanie zákonnosti neviedlo k zrušeniu sporného rozhodnutia.
28
Aj za predpokladu, že by toto preskúmanie zákonnosti viedlo k zrušeniu sporného rozhodnutia, z argumentácie predloženej EUIPO vyplýva, že takéto zrušenie by definitívne nezbavilo odvolací senát EUIPO jeho právomoci preskúmať rozhodnutie prieskumovej pracovníčky.
29
Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je teda zrejmé, že údajné pochybenie Všeobecného súdu malo vplyv na výsledok napadnutého rozsudku.
30
Po tretie v súlade s dôkazným bremenom, ktoré znáša žiadateľ o prijatie odvolania, musí odvolateľ preukázať, že nezávisle od právnych otázok, ktoré uvádza vo svojom odvolaní, toto odvolanie nastoľuje jednu alebo viacero otázok dôležitých pre jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie, pričom rozsah tohto kritéria prekračuje rámec rozsudku, ktorý je predmetom odvolania, a v konečnom dôsledku aj rámec jeho odvolania (uznesenia z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann, C‑382/21 P , EU:C:2021:1050 , bod 27 , a z 30. januára 2023, bonnanwalt/EUIPO, C‑580/22 P , EU:C:2023:126 , bod 15 ).
31
Toto preukázanie samo osebe vyžaduje preukázať tak existenciu, ako aj dôležitosť takýchto otázok prostredníctvom konkrétnych skutočností, ktoré sú príznačné pre prejednávanú vec, a nie iba všeobecné tvrdenia (uznesenia z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann, C‑382/21 P , EU:C:2021:1050 , bod 28 , a z 30. januára 2023, bonnanwalt/EUIPO, C‑580/22 P , EU:C:2023:126 , bod 16 ).
32
V prejednávanej veci pritom EUIPO identifikuje otázku vznesenú v rámci svojho jediného odvolacieho dôvodu, ktorá v podstate spočíva v určení rozsahu a podmienok výkonu právomoci zmeniť rozhodnutie, ktorú Všeobecnému súdu priznáva článok 72 ods. 3 nariadenia 2017/1001. Všeobecnejšie sa táto otázka podľa EUIPO týka právomoci a intenzity preskúmania vykonávaného súdom Únie.
33
Okrem toho EUIPO uvádza konkrétne dôvody, pre ktoré sa domnieva, že právna otázka vznesená jeho odvolaním je dôležitá, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad a vývoj práva Únie.
34
EUIPO predovšetkým zdôrazňuje horizontálnu povahu otázky, či Všeobecný súd prekročil hranice svojej právomoci tým, že de facto zmenil rozhodnutie odvolacieho senátu po preskúmaní dôvodu uplatneného ex offo .
35
Ďalej uvádza, že otázka zverenia právomocí je dôležitou otázkou ústavnej povahy, keďže Všeobecný súd je z právneho hľadiska povinný konať v medziach právomocí, ktoré sú mu zverené.
36
Okrem toho spresňuje, že otázka podmienok a rozsahu právomoci zmeniť rozhodnutie priznanej Všeobecnému súdu má osobitný význam preto, lebo prekročenie tejto právomoci má vplyv na výlučnú právomoc odvolacích senátov, na právnu ochranu jednotlivcov dotknutých rozhodnutím EUIPO a vo všeobecnosti na účinnú súdnu ochranu.
37
EUIPO napokon zdôrazňuje, že otázka podmienok a rozsahu právomoci zmeniť rozhodnutie priznanej Všeobecnému súdu predstavuje dôležitú otázku, keďže sa neobmedzuje na právo duševného vlastníctva, ale môže sa týkať aj rozhodnutí iných agentúr Únie, ktoré podliehajú preskúmaniu zákonnosti súdom Únie.
38
Zo žiadosti o prijatie je teda zrejmé, že otázka vznesená týmto odvolaním presahuje rámec napadnutého rozsudku a v konečnom dôsledku aj rámec odvolania.
39
Vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedol EUIPO, táto žiadosť o prijatie odvolania z právneho hľadiska dostatočne preukazuje, že toto odvolanie vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad a vývoj práva Únie.
40
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné odvolanie v plnom rozsahu prijať.
O trovách
41
Podľa článku 170b ods. 4 rokovacieho poriadku ak sa odvolanie prijme čiastočne alebo úplne vzhľadom na kritériá uvedené v článku 58a treťom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, v konaní sa pokračuje podľa článkov 171 až 190a tohto rokovacieho poriadku.
42
Podľa článku 137 uvedeného rokovacieho poriadku, ktorý sa na odvolacie konanie uplatňuje na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku, sa o trovách konania rozhodne v rozsudku alebo uznesení, ktorým sa konanie končí.
43
Vzhľadom na to, že žiadosti o prijatie odvolania sa vyhovelo, sa o trovách konania rozhodne neskôr.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (komora príslušná prijímať odvolania) rozhodol takto:
1.
Odvolanie sa prijíma.
2.
O trovách konania sa rozhodne neskôr.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: nemčina.