C-131/23

C. A. A.,

C. V.,

za účasti:

Parchetul de pe lângă Înalta Curte de Casažie şi Justižie – Direcžia Nažională Anticorupžie – Serviciul Teritorial Braşov,

Unitatea Administrativ Teritorială Judežul Braşov,

SÚDNY DVOR (deviata komora),

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, článku 325 ods. 1 ZFEÚ, článku 2 ods. 1 Dohovoru vypracovaného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, ktorý bol podpísaný v Bruseli 26. júla 1995 ( Ú. v. ES C 316, 1995, s. 49 ; Mim. vyd. 19/008, s. 48, ďalej len „dohovor o ochrane finančných záujmov“), rozhodnutia Komisie 2006/928/ES z 13. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Rumunsku na účely osobitných referenčných kritérií v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii ( Ú. v. EÚ L 354, 2006, s. 56 ), článku 49 ods. 1 poslednej vety a článku 53 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj zásady prednosti práva Únie.

2

Tento návrh bol podaný v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré podali C. A. A. a C. V. a ktorými sa domáhajú zrušenia právoplatných rozhodnutí o svojom odsúdení za trestné činy nepriamej korupcie, pasívnej korupcie a zneužitia právomocí, pokiaľ ide o C. A. A., a zneužitia právomocí, pokiaľ ide o C. V.

Právny rámec

Právo Únie

(2)

Oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a oblasť vnútorného trhu, ktoré boli vytvorené Zmluvou o Európskej únii a Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, sú založené na vzájomnej dôvere, že správne a súdne rozhodnutia a postupy všetkých členských štátov sú plne v súlade so zásadou právneho štátu.

(3)

To pre všetky členské štáty vytvára predpoklad existencie nestranného, nezávislého a efektívneho súdneho a správneho systému, ktorý je adekvátne vybavený na boj proti korupcii.

(4)

Rumunsko sa 1. januára 2007 stane členom Európskej únie. Komisia, berúc do úvahy značné úsilie ukončiť prípravy Rumunska na členstvo, identifikovala vo svojej správe z 26. septembra 2006 nedoriešené záležitosti, najmä mieru zodpovednosti a účinnosť súdneho systému a orgánov činných v trestnom konaní, kde je stále potrebný ďalší pokrok s cieľom zabezpečiť ich schopnosť implementovať a uplatňovať opatrenia prijaté na účely zriadenia vnútorného trhu a oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Toto rozhodnutie by malo byť zmenené a doplnené v prípade, že Komisia vo svojom zhodnotení uvedie potrebu upraviť referenčné kritériá. Toto rozhodnutie by malo byť zrušené, ak sa dostatočne splnia všetky referenčné kritériá.“

5

Článok 1 rozhodnutia 2006/928 stanovuje:

„Rumunsko bude každoročne k 31. marcu a po prvýkrát k 31. marcu 2007 podávať Komisii správu o pokroku v plnení jednotlivých referenčných kritérií uvedených v prílohe.

Komisia môže kedykoľvek poskytnúť technickú pomoc prostredníctvom rôznych činností alebo zabezpečovať zber a výmenu informácií týkajúcich sa referenčných kritérií. Navyše môže Komisia na tento účel kedykoľvek zorganizovať odborné misie do Rumunska. V tejto súvislosti poskytnú rumunské orgány potrebnú podporu.“

6

3.

Stavať na dosiahnutom pokroku, pokračovať v profesionálnom, nezaujatom vyšetrovaní v prípadoch podozrenia z korupcie na najvyšších miestach.

4.

Prijať ďalšie opatrenia na prevenciu a boj proti korupcii, najmä v miestnej samospráve.“

Rumunské právo

Rumunská ústava

4. Rozhodnutia Curtea Constituțională (Ústavný súd) sa uverejňujú v Monitorul Oficial al României . Sú všeobecne záväzné odo dňa svojho uverejnenia a majú účinky len do budúcnosti.“

Trestná právna úprava

9

Dňa 1. februára 2014 nadobudol účinnosť Legea nr. 286/2009, privind Codul penal (zákon č. 286/2009, Trestný zákon) zo 17. júla 2009 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 510 z 24. júla 2009, ďalej len „Trestný zákon“).

10

Pôsobnosť zásady retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona ( lex mitior ), ktorá je stanovená v článku 15 ods. 2 Ústavy Rumunska, je spresnená v článku 5 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého:

b)

desiatich rokoch, ak ide o trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody najmenej desať rokov a najviac dvadsať rokov;

c)

ôsmich rokoch, ak ide o trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody najmenej päť rokov a najviac desať rokov;

d)

piatich rokoch, ak ide o trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody najmenej jeden rok a najviac päť rokov;

Článok 155 ods. 1 Trestného zákona v znení zákona č. 286/2009 stanovoval:

„Premlčacia lehota týkajúca sa trestnej zodpovednosti sa prerušuje vykonaním akéhokoľvek procesného úkonu v konaní.“

14

Tento článok 155 ods. 1 bol zmenený Ordonanța de urgență a Guvernului nr. 71/2022, pentru modificarea articolului 155 alineatul (1) din Legea nr. 286/2009 privind Codul penal (mimoriadne nariadenie vlády č. 71/2022, ktorým sa mení a dopĺňa článok 155 ods. 1 zákona č. 286/2009, Trestného zákona) z 30. mája 2022 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 531 z 30. mája 2022, ďalej len „OUG č. 71/2022“) takto:

„Plynutie premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti sa preruší vykonaním akéhokoľvek procesného úkonu, ktorý sa musí podľa zákona oznámiť podozrivému alebo obvinenému.“

15

16

Trestným rozsudkom Tribunalul Brașov (Vyšší súd Brašov, Rumunsko) z 30. apríla 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť v nadväznosti na trestný rozsudok Curtea de Apel Brașov (Odvolací súd Brašov, Rumunsko) z 1. februára 2022, bol C. A. A. uznaný vinným z nepriamej korupcie, pasívnej korupcie a zneužitia právomocí a C. V. zo zneužitia právomocí v súvislosti s postupmi verejného obstarávania v Rumunsku. C. A. A. bol odsúdený na sedem rokov a desať mesiacov odňatia slobody s dodatočným päťročným zákazom výkonu niektorých práv. C. V. bol odsúdený na dva roky odňatia slobody s podmienečným odkladom na tri roky.

17

Tribunalul Brașov (Vyšší súd Brašov) vydal 1. februára 2022 na základe rozhodnutia o odsúdení príkaz na výkon trestu odňatia slobody uloženého C. A. A.

18

Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania cituje vnútroštátnu judikatúru týkajúcu sa článku 155 ods. 1 Trestného zákona v znení zákona č. 286/2009, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na postavenie navrhovateľov vo veci samej.

22

Po druhé z vysvetlení, ktoré poskytol vnútroštátny súd, vyplýva, že vnútroštátny zákonodarca po vydaní rozsudku Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 297/2018 niekoľko rokov nezasiahol s cieľom nahradiť článok 155 ods. 1 Trestného zákona, ktorý bol vyhlásený za protiústavný.

23

Po tretie vnútroštátny súd spresňuje, že Curtea Constituțională (Ústavný súd) svojím rozsudkom č. 358 z 26. mája 2022, uverejneným 9. júna 2022 [ďalej len „rozsudok Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 358/2022“], vyhovel ďalšej námietke protiústavnosti týkajúcej sa článku 155 ods. 1 Trestného zákona. Curtea Constituțională (Ústavný súd) podľa vnútroštátneho súdu v tomto rozsudku objasnil, že jeho rozsudok č. 297/2018 má právnu povahu „jednoduchého“ rozsudku o určení protiústavnosti. Curtea Constituțională (Ústavný súd) zdôraznil nečinnosť zákonodarcu od vydania tohto rozsudku č. 297/2018, ako aj skutočnosť, že tento rozsudok a táto nečinnosť vo vzájomnej súvislosti vyvolali nový nejednoznačný a nepredvídateľný stav týkajúci sa noriem uplatniteľných na prerušenie premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti, pričom tento stav sa prejavil nejednotnou súdnou praxou, a uviedol, že odo dňa uverejnenia uvedeného rozsudku č. 297/2018 do nadobudnutia účinnosti normatívneho aktu, ktorým bola určená uplatniteľná norma, „[rumunské] pozitívne právo ne[stanovovalo] žiadny dôvod prerušenia premlčanej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti“.

24

Po štvrté z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že 30. mája 2022, teda po vydaní rozsudku Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 358/2022, ale pred jeho uverejnením, rumunská vláda v postavení splnomocneného zákonodarcu prijala OUG č. 71/2022, ktoré nadobudlo účinnosť v ten istý deň a ktorým bol článok 155 ods. 1 Trestného zákona zmenený v tom zmysle, že premlčacia lehota týkajúca sa trestnej zodpovednosti sa preruší akýmkoľvek procesným úkonom, ktorý sa musí oznámiť podozrivému alebo obvinenému.

28

Na podporu svojho opravného prostriedku sa títo navrhovatelia na základe zásady retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona ( lex mitior ) dovolávajú premlčania svojej trestnej zodpovednosti v nadväznosti na rozsudky Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 297/2018 a 358/2022.

29

Uvedení navrhovatelia v podstate tvrdia, že odo dňa uverejnenia rozsudku Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 297/2018, teda 25. júna 2018, do dňa uverejnenia rozsudku tohto súdu č. 358/2022, teda 9. júna 2022, rumunské právo nestanovovalo žiadny dôvod prerušenia premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti.

30

Skutočnosť, že počas obdobia medzi týmito dátumami pozitívne právo nestanovovalo žiadny dôvod prerušenia premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti, pritom sama osebe predstavuje priaznivejšie ustanovenie trestného zákona, ktoré sa má na nich uplatniť v súlade so zásadou retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona ( lex mitior ), ktorá je zakotvená najmä v Ústave Rumunska.

34

Ďalej vnútroštátny súd uvádza, že výklad predložený navrhovateľmi vo veci samej, ktorý by mal za následok ich zbavenie trestnej zodpovednosti, treba preskúmať aj z hľadiska článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, článku 325 ods. 1 ZFEÚ a článku 2 ods. 1 dohovoru o ochrane finančných záujmov. Tieto ustanovenia, ktoré sa týkajú ochrany finančných záujmov Únie, sú v prejednávanej veci uplatniteľné z dôvodu, že trestné činy dotknuté vo veci samej boli spáchané v rámci postupov zadávania verejných zákaziek, ktoré boli financované z verejných prostriedkov a viedli k uplatneniu dane z pridanej hodnoty (DPH).

35

Tento súd v tejto súvislosti dodal, že rozpočet Únie je financovaný okrem iného zo súm platených členskými štátmi, ktoré zodpovedajú percentuálnemu podielu hrubého národného dôchodku. Akty, ktoré majú nepriaznivý vplyv na vnútroštátny rozpočet, majú teda vplyv na výšku príspevku členského štátu do rozpočtu EÚ, čím nepriamo ovplyvňujú finančné záujmy EÚ.

36

Nakoniec vnútroštátny súd tvrdí, že jeho návrh na začatie prejudiciálneho konania treba preskúmať aj z hľadiska článku 49 ods. 1 poslednej vety a článku 53 Charty, keďže v závislosti od odpovede Súdneho dvora by vnútroštátny súd mohol byť povinný uplatniť zásadu priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona a overiť, či vnútroštátne normy ochrany vyplývajúce z účinkov prisúdených rozsudkami Curtea Constituțională (Ústavný súd) rešpektujú prednosť práva Únie.

„1.

Majú sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek [ZEÚ]; článok 325 [ods. 1] ZFEÚ; článok 2 ods. 1 dohovoru o ochrane finančných záujmov a rozhodnutie [2006/928] vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu rozhodnutia vydaného Curtea Constituțională (Ústavný súd, Rumunsko), ktorý so spätnou účinnosťou rozhodol o tom, že k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty nedochádza v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje rozsiahla a jednoznačná judikatúra vnútroštátnych súdov vrátane Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd), a uplatnenie tohto rozhodnutia by viedlo k systémovému riziku beztrestnosti v dôsledku obnovy konania vo vzťahu k značnému počtu právoplatne skončených trestných vecí a k vydaniu rozhodnutí na základe mimoriadneho opravného prostriedku o zastavení trestného stíhania v dôsledku konštatovania uplynutia premlčacej lehoty?

2.

Bráni zásada prednosti práva [Únie] s odkazom na rozhodnutie [2006/928] a tretiu vetu článku 49 ods. 1 (zásada retroaktivity pri použití miernejšieho ustanovenia trestného práva) [Charty] tomu, aby sa počas výkonu trestu opätovne skúmalo premlčanie trestnej zodpovednosti na základe podaného mimoriadneho opravného prostriedku, pričom podanie takéhoto opravného prostriedku nadväzuje na rozhodnutie Curtea Constituțională (Ústavný súd) vydaného po tom, ako odsudzujúce rozsudky nadobudli právoplatnosť, čím sa narúša dlhodobá ustálená judikatúra vnútroštátnych súdov, a ohrozuje sa odrádzajúca a účinná povaha trestu, ako aj istota a stabilita právnych vzťahov?

3.

Umožňuje zásada prednosti práva [Únie] s odkazom na článok 53 [Charty] uplatnenie vnútroštátnych štandardov ochrany, akými sú právne predpisy v predmetnej veci, zaručené vnútroštátnym právom členského štátu, ktoré vyplývajú z účinkov priznaných rozhodnutiam Curtea Constituțională (Ústavný súd), ak je ohrozené účinné uplatňovanie práva Únie na území členského štátu?“

Vnútroštátny súd, ktorému kancelária oznámila tento rozsudok, informoval Súdny dvor, že má v úmysle zotrvať na svojej prejudiciálnej otázke.

43

Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania požiadal Súdny dvor, aby prejednal túto vec v zrýchlenom konaní podľa článku 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

44

Vzhľadom na úmysel rozhodnúť odôvodneným uznesením v súlade s článkom 99 rokovacieho poriadku sa konanie o tomto návrhu zastavuje.

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

48

Treba uviesť, že – ako vyplýva z bodu 16 tohto uznesenia – konanie vo veci samej sa týka trestných činov nepriamej korupcie, pasívnej korupcie a zneužitia právomocí spáchaných v súvislosti s postupmi zadávania verejných zákaziek v Rumunsku.

49

Na rozdiel od korupčných trestných činov, ktoré sú predmetom niektorých sporov vedúcich k rozsudku z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i. ( C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19 , EU:C:2021:1034 ), ktoré boli spáchané v súvislosti s postupmi zadávania verejných zákaziek čiastočne financovaných z európskych fondov, zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, však nevyplýva, že by trestnými činmi, ktoré sú predmetom sporu vo veci samej, boli dotknuté finančné záujmy Únie.

50

Skutočnosť, že v rámci dotknutých postupov verejného obstarávania bola uplatnená DPH, nepostačuje na to, aby bolo možné konštatovať, že boli dotknuté finančné záujmy Únie. Rovnako nepostačuje ani skutočnosť, na ktorú sa odvoláva vnútroštátny súd, že spáchané trestné činy mohli spôsobiť škodu vnútroštátnemu rozpočtu, čo mohlo mať vplyv na výšku príspevku Rumunska do rozpočtu Únie.

Treba tiež pripomenúť, že justičná spolupráca stanovená článkom 267 ZFEÚ je založená na jasnom oddelení funkcií medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi. Jednak Súdny dvor nemôže uplatniť právne normy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť sa k výkladu Zmlúv a aktov prijatých inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 2021, Asociažia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19 , EU:C:2021:393 , bod 201 , ako aj citovanú judikatúru). Jednak v súlade s bodom 11 odporúčaní Súdneho dvora pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania ( Ú. v. EÚ C 380, 2019, s. 1 ) prináleží vnútroštátnym súdom, aby vyvodili konkrétne závery z výkladových prvkov poskytnutých Súdnym dvorom vo veciach, ktoré prejednávajú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2018, Roche Lietuva, C‑413/17 , EU:C:2018:865 , bod 43 ).

54

V prejednávanej veci sa Súdny dvor napriek pochybnostiam vyjadreným vnútroštátnym súdom domnieva, že výklad práva Únie, ktorý požaduje vnútroštátny súd, možno jasne vyvodiť z rozsudkov z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i. ( C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19 , EU:C:2021:1034 ), a z 24. júla 2023, Lin ( C‑107/23 PPU , EU:C:2023:606 ). V prejednávanej veci je preto potrebné uplatniť článok 99 rokovacieho poriadku.

55

Ako vyplýva z bodu 53 tohto uznesenia, bude úlohou vnútroštátneho súdu, aby v konaní vo veci samej vyvodil konkrétne závery z výkladových prvkov vyplývajúcich z tejto judikatúry Súdneho dvora.

59

Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd sa svojimi otázkami v podstate pýta, či sa ustanovenia práva Únie uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku majú vykladať v tom zmysle, že súdy členského štátu sú povinné neuplatniť na jednej strane rozsudky ústavného súdu tohto členského štátu, ktoré zrušujú vnútroštátnu právnu úpravu upravujúcu dôvody prerušenia plynutia premlčacej lehoty v trestných veciach z dôvodu, že táto právna úprava porušuje zásadu zákonnosti trestných činov a trestov, pokiaľ ide o jej požiadavky týkajúce sa predvídateľnosti a presnosti trestného práva, a na druhej strane neuplatniť rozsudok najvyššieho súdu tohto členského štátu, z ktorého vyplýva, že pravidlá upravujúce tieto dôvody prerušenia, ako vyplývajú z tejto ústavnej judikatúry, môžu byť retroaktívne uplatnené ako priaznivejšie ustanovenia trestného zákona ( lex mitior ) s cieľom spochybniť právoplatné odsúdenia, pričom sa rozumie, že dôsledkom týchto rozsudkov je to, že značný počet trestných vecí, vrátane vecí týkajúcich sa trestných činov korupcie, bude ukončených z dôvodu premlčania trestnej zodpovednosti.

O porušení povinnosti Rumunska účinne bojovať proti korupcii

60

Súdny dvor už mal príležitosť rozhodnúť, že rozhodnutie 2006/928 je pre Rumunsko záväzné v celom rozsahu dovtedy, kým sa nezruší, a že referenčné kritériá uvedené v jeho prílohe, ktoré majú zaručiť, že tento členský štát bude rešpektovať hodnotu právneho štátu zakotvenú v článku 2 ZEÚ, sú preň záväzné v tom zmysle, že je povinný prijať primerané opatrenia na splnenie týchto kritérií, pričom musí v súlade so zásadou lojálnej spolupráce uvedenou v článku 4 ods. 3 ZEÚ náležite zohľadniť správy vypracované Komisiou na základe uvedeného rozhodnutia, najmä odporúčania formulované v týchto správach (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19 , EU:C:2021:1034 , bod 175 ).

64

Rumunsko je okrem iného povinné zabezpečiť, aby jeho normy trestného práva hmotného a procesného umožňovali účinný postih trestných činov korupcie. Aj keď sankcie a trestné konania vytvorené na boj proti týmto trestným činom patria do právomoci tohto členského štátu, táto právomoc je obmedzená nielen zásadou proporcionality a zásadou ekvivalencie, ale aj zásadou efektivity, podľa ktorej majú mať uvedené sankcie účinnú a odrádzajúcu povahu. Uvedená požiadavka efektivity sa nevyhnutne vzťahuje tak na stíhanie a sankcionovanie trestných činov korupcie, ako aj na uplatnenie uložených trestov, pretože ak sankcie nie sú účinne vykonané, nemôžu mať účinnú a odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19 , EU:C:2021:1034 , bod 192 ).

65

V prejednávanej veci z vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom, ktoré sú zhrnuté v bodoch 18 až 26 tohto uznesenia, vyplýva, že na jednej strane na základe rozsudkov Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 297/2018 a 358/2022 v období od 25. júna 2018, teda odo dňa uverejnenia rozsudku č. 297/2018, do 30. mája 2022, teda do dňa nadobudnutia účinnosti OUG č. 71/2022, rumunské právo nestanovovalo žiadny prípad, v ktorom by mohlo dôjsť k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty trestnej zodpovednosti, a že na druhej strane podľa rozsudku č. 67/2022 Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd) sa možno dovolávať pravidla vyplývajúceho z tejto ústavnej judikatúry ako priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona ( lex mitior ), a to aj na účely napadnutia právoplatných odsudzujúcich rozsudkov.

69

Z vyššie uvedených skutočností možno vyvodiť, že právny stav, ktorý vyplýva z uplatnenia rozsudkov Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 297/2018 a 358/2022, ako aj rozsudku Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd) č. 67/2022, spôsobuje systematické riziko beztrestnosti trestných činov korupcie, a to najmä vo veciach, ktorých zložitosť si vyžaduje dlhšie vyšetrovanie vedené orgánmi činnými v trestnom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júla 2023, Lin, C‑107/23 PPU , EU:C:2023:606 , bod 91 ).

70

Existencia takéhoto systémového rizika beztrestnosti je nezlučiteľná s požiadavkami rozhodnutia 2006/928, ako sú uvedené v bodoch 59 až 61 tohto uznesenia.

71

V tejto súvislosti musí predovšetkým vnútroštátny zákonodarca prijať opatrenia potrebné na splnenie týchto požiadaviek, a to tým, že prijme potrebné ustanovenia a prípadne zmení jestvujúce ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby režim uplatniteľný na stíhanie a sankcionovanie trestných činov korupcie, vrátane pravidiel upravujúcich premlčaciu lehotu trestnej zodpovednosti, bol v súlade s rozhodnutím 2006/928. Tento režim musí byť sformulovaný tak, aby z dôvodov, ktoré sú preň charakteristické, nespôsoboval systematické riziko, že skutky zakladajúce takéto trestné činy nebudú potrestané, pričom musí zaručiť ochranu základných práv obvinených osôb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júla 2023, Lin, C‑107/23 PPU , EU:C:2023:606 , bod 93 ).

74

V prejednávanej veci sú referenčné kritériá uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2006/928 formulované jasne a presne a nie sú spojené s nijakou podmienkou, takže majú priamy účinok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19 , EU:C:2021:1034 , bod 253 ).

75

Vnútroštátnym súdom teda v zásade prináleží zabezpečiť plný účinok povinností vyplývajúcich z tohto rozhodnutia, ako aj upustiť od uplatnenia vnútroštátnych ustanovení, ktoré v rámci konania týkajúceho sa závažných trestných činov korupcie tvoria prekážku uplatnenia účinných a odrádzajúcich sankcií na zamedzenie takýchto trestných činov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19 , EU:C:2021:1034 , bod 194 ).

76

Zdá sa teda, že vnútroštátne súdy sú v zásade podľa rozhodnutia 2006/928 povinné upustiť od uplatnenia rozsudkov Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 297/2018 a 358/2022, z ktorých vyplýva, že počas obdobia od 25. júna 2018, keď bol uverejnený tento rozsudok č. 297/2018, do 30. mája 2022, keď nadobudlo účinnosť OUG č. 71/2022, rumunské právo nestanovovalo žiadny dôvod prerušenia premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti, keďže tieto rozsudky spôsobujú premlčanie trestnej zodpovednosti vo veľkom počte prípadov korupcie, a preto – ako bolo konštatované v bode 66 tohto uznesenia – spôsobujú systematické riziko beztrestnosti takých trestných činov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júla 2023, Lin, C‑107/23 PPU , EU:C:2023:606 , bod 98 ).

80

Treba pripomenúť, že – ako Súdny dvor rozhodol v bode 109 rozsudku z 24. júla 2023, Lin ( C‑107/23 PPU , EU:C:2023:606 ) – povinnosť vnútroštátnych súdov upustiť od uplatnenia rozsudkov Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 297/2018 a 358/2022, ako aj rozsudku Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd) č. 67/2022 teda nemôže ohroziť zásadu predvídateľnosti, určitosti a zákazu retroaktivity trestných činov a trestov ani zásadu retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona ( lex mitior ), ako sú zaručené v článku 49 ods. 1 Charty.

81

V druhom rade je potrebné pripomenúť, že ak má – tak ako v prejednávanej veci – súd členského štátu preskúmať súlad vnútroštátneho ustanovenia alebo opatrenia, ktorým sa v situácii, keď postup členských štátov nie je úplne určený právom Únie, vykonáva toto právo v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, so základnými právami, vnútroštátne orgány a súdy môžu naďalej uplatňovať vnútroštátne štandardy ochrany základných práv, ak toto uplatnenie neohrozí úroveň ochrany stanovenú Chartou, ako ju vykladá Súdny dvor, ani prednosť, jednotnosť a účinnosť práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júla 2023, Lin, C‑107/23 PPU , EU:C:2023:606 , bod 110 ).

82

V bode 111 rozsudku z 24. júla 2023, Lin ( C‑107/23 PPU , EU:C:2023:606 ), Súdny dvor konštatoval, že riešenia prijaté v rozsudkoch Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 297/2018 a 358/2022 a v rozsudku Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd) č. 67/2022 vychádzajú zo zásady zákonnosti trestných činov a trestov, ako aj zásady retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona ( lex mitior ), ako sú zaručené v Ústave Rumunska, pričom tieto zásady teda treba považovať za vnútroštátne štandardy ochrany základných práv.

86

Za týchto okolností treba na položené otázky odpovedať tak, že rozhodnutie 2006/928 sa má vykladať v tom zmysle, že súdy členského štátu nie sú povinné upustiť od uplatnenia rozsudkov ústavného súdu tohto členského štátu, ktorými sa vyhlasuje za neplatné vnútroštátne ustanovenie právneho predpisu, ktoré upravuje dôvody prerušenia premlčacej lehoty v trestných veciach, z dôvodu porušenia zásady zákonnosti trestných činov a trestov, ako je chránená vo vnútroštátnom práve, pokiaľ ide o jej požiadavky týkajúce sa predvídateľnosti a určitosti trestného zákona, aj keď tieto rozsudky majú za následok, že značný počet trestných vecí, vrátane vecí týkajúcich sa trestných činov korupcie, sa ukončí z dôvodu premlčania trestnej zodpovednosti. Toto rozhodnutie sa naopak má vykladať v tom zmysle, že súdy tohto členského štátu sú povinné upustiť od uplatnenia vnútroštátneho štandardu ochrany týkajúceho sa zásady retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona ( lex mitior ), ktorý umožňuje spochybniť – a to aj v rámci opravných prostriedkov podaných proti právoplatným rozsudkom – prerušenie premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti v takých veciach prostredníctvom procesných úkonov, ku ktorým došlo pred takým určením neplatnosti.

O trovách

87

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

( *1 ) Jazyk konania: rumunčina.