C-220/23

62023CO0220

UZNESENIE

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 11. januára 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Štátna pomoc – Podpora energie z obnoviteľných zdrojov – Povinnosť zásobovania elektrickou energiou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov energie – Pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom – Predchádzajúce oznámenie pomoci – Článok 108 ods. 3 ZFEÚ – Možnosť uložiť peňažnú sankciu za porušenie povinnosti zásobovania, ku ktorému došlo pred týmto oznámením“

Vo veci C‑220/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Apelacyjny w Warszawie Wydział Gospodarczy i Własności intelektualnej (Odvolací súd Varšava, oddelenie pre obchodné veci a veci duševného vlastníctva, Poľsko) z 22. marca 2022 a doručený Súdnemu dvoru 5. apríla 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že v súlade s článkom 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora rozhodne odôvodneným uznesením,

vydal toto

Uznesenie

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ.

(1)

získať osvedčenie o pôvode… vydané pre elektrinu vyrobenú z [obnoviteľných] zdrojov nachádzajúcich sa na území Poľskej republiky a predložiť ho predsedovi URE na umorenie alebo

(2)

zaplatiť náhradný príspevok v lehote stanovenej v odseku 5, vypočítaný v súlade s postupmi uvedenými v odseku 2.

1a. Povinnosti uvedené v odsekoch 1 a 8 sú povinné splniť:

(1)

4

Článok 56 ods. 1 bod 1 písm. a) zákona o energetike stanovoval:

„Peňažnou sankciou sa potrestá ten, kto nezíska a nepredloží osvedčenie o pôvode, osvedčenie o pôvode bioplynu predsedovi URE na umorenie alebo nezaplatí náhradný príspevok.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

5

V roku 2005 Poľská republika zaviedla systém osvedčení o pôvode, ktorého cieľom je podporiť výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov („zelená elektrina“). Takéto osvedčenia sú týmto výrobcom poskytované bezplatne v závislosti na ich výrobe ekologickej elektriny, zatiaľ čo ostatné podniky v odvetví energetiky, a najmä tie, ktoré predávajú elektrinu koncovým odberateľom, sú povinné ich od týchto výrobcov nakupovať a predložiť ich predsedovi URE na umorenie v množstve zodpovedajúcom percentuálnemu podielu nimi predávaného objemu elektriny.

9

Rozhodnutím z 20. decembra 2018 predseda URE dospel k záveru, že objem elektriny predanej spoločnosti H. bol skutočne určený na jej vlastnú spotrebu, a preto sa na ňu táto povinnosť vzťahovala, a jednak konštatoval, že R. si túto povinnosť nesplnila, ani nezaplatila náhradný príspevok, a jednak uložil spoločnosti R podľa článku 56 ods. 1 bodu 1a tohto zákona peňažnú sankciu vo výške 19898182,35 poľských zlotých (PLN) (približne 4476096,12 eura) za toto porušenie povinnosti.

10

Spoločnosť R. podala žalobu na Sąd Okręgowy w Warszawie – Sąd Ochrony Konkurencji i Konsumentów (Krajský súd Varšava – Súd pre hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa, Poľsko), ktorý čiastočne tejto žalobe vyhovel tak, že zrušil toto rozhodnutie v časti, v ktorej bola uložená peňažná sankcia.

11

V tejto súvislosti tento súd rozhodol, že hoci predseda URE bol v zásade oprávnený podľa článku 56 ods. 1 bodu 1a zákona o energetike uložiť spoločnosti R. peňažnú sankciu za porušenie povinnosti predložiť osvedčenie o pôvode v súvislosti s objemom elektriny dodanej spoločnosti H., článok 108 ods. 3 ZFEÚ mu v tom bránil.

15

Domnieva sa však, že otázka, či je možné uložiť podniku peňažnú sankciu na základe vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa schémy pomoci, ktorá bola zavedená v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, nebola doteraz judikatúrou Súdneho dvora vyriešená, najmä v prípade, ak bola táto schéma pomoci následne vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

16

V tejto súvislosti považuje za možné uvažovať o tom, že tak ako príjemca neoznámenej pomoci musí počítať s potrebou jej vrátenia, tak aj podnik, na ktorý sa vzťahujú povinnosti vyplývajúce z takejto schémy pomoci a ktorý je presvedčený, že táto schéma nebola oznámená, musí mať možnosť očakávať, že nebude sankcionovaný za ich porušenie.

17

Tento záver totiž podporuje aj účinnosť zákazu stanoveného v článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ako aj skutočnosť, že finančné prostriedky pochádzajúce z náhradného príspevku uvedeného v článku 9a ods. 1 bode 2 a ods. 5 zákona o energetike a finančné prostriedky pochádzajúce z pokút za nezaplatenie tohto príspevku sú určené na financovanie pomoci, pričom náhradný príspevok je navyše – v rozpore s tvrdením predsedu URE – neoddeliteľnou súčasťou pomoci.

20

Toto ustanovenie je v prejednávanej veci potrebné uplatniť.

21

Svojou jedinou otázkou sa vnútroštátny súd snaží v podstate zistiť, či sa má článok 108 ods. 3 posledná veta ZFEÚ v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby bola podniku uložená peňažná sankcia za porušenie povinnosti, ktorá je súčasťou opatrenia štátnej pomoci vykonaného pred prijatím konečného rozhodnutia Komisie, ktorým sa konštatuje zlučiteľnosť tejto pomoci s vnútorným trhom, ak k predmetnému porušeniu došlo v období pred prijatím tohto rozhodnutia.

22

Z vnútroštátneho rozhodnutia vyplýva, že táto otázka vzniká v súvislosti s poľským systémom osvedčení o pôvode, ktorý bol zavedený v roku 2005 a ktorého cieľom je podporiť výrobcov elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v Poľsku. Hoci podľa názoru Komisie táto schéma predstavuje schému štátnej pomoci, na ktorú sa vzťahuje článok 108 ods. 3 ZFEÚ, poľské orgány jej túto schému oznámili až v roku 2013, keďže pôvodne predpokladali, že takúto schému nemožno kvalifikovať ako štátnu pomoc. Komisia vo svojom konečnom rozhodnutí z 2. augusta 2016 vyhlásila schému za zlučiteľnú s vnútorným trhom, pričom kritizovala jej predčasné vykonávanie.

26

Cieľom zákazu stanoveného v tomto článku 108 ods. 3 ZFEÚ je zabezpečiť, aby účinky pomoci nenastali predtým, ako mala Komisia možnosť v primeranej lehote podrobne preskúmať plán pomoci a prípadne začať konanie upravené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ (rozsudok z 24. novembra 2020, Viasat Broadcasting UK, C‑445/19 , EU:C:2020:952 , bod 20 a citovaná judikatúra).

27

V rámci tohto systému preskúmania štátnej pomoci majú na jednej strane vnútroštátne súdy a na druhej strane Komisia vzájomne sa dopĺňajúce, no odlišné úlohy, konkrétne vnútroštátne súdy až do konečného rozhodnutia Komisie ochraňujú práva osôb podliehajúcich ich právomoci pred prípadným porušením zákazu uvedeného v článku 108 ods. 3 ZFEÚ štátnymi orgánmi (rozsudok z 15. septembra 2016, PGE, C‑574/14 , EU:C:2016:686 , body 30 a 31 ).

28

Uplatnenie týchto pravidiel sa zakladá na povinnosti lojálnej spolupráce, v rámci ktorej najmä vnútroštátne súdy musia prijať všetky potrebné opatrenia vhodné na zabezpečenie plnenia si záväzkov vyplývajúcich z práva Únie a neprijať žiadne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov tejto Zmluvy, ako to vyplýva z článku 4 ods. 3 ZEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 2013Deutsche Lufthansa, C‑284/12 , EU:C:2013:755 , bod 41 ).

32

Po tretie Súdny dvor tiež rozhodol, bez toho, aby toto konštatovanie obmedzil na konkrétnu oblasť práva Únie, že systém sankcií, ktorý stanovuje pokuty alebo iné donucovacie opatrenia na zabezpečenie dodržiavania vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorej sa zistilo, že je v rozpore s právom Únie, musí byť považovaný za systém, ktorý je v rozpore s týmto právom len z tohto dôvodu (rozsudok z 11. septembra 2003, Safalero, C‑13/01 , EU:C:2003:447 , bod 45 a citovaná judikatúra).

33

V dôsledku toho sankcie za porušenie povinnosti, ktorá je v rozpore s článkom 108 ods. 3 poslednou vetou ZFEÚ, pokiaľ je súčasťou, ako bolo uvedené v bode 31 tohto uznesenia, schémy štátnej pomoci realizovanej pred prijatím konečného rozhodnutia, ktorým sa konštatuje jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom, sú samy osebe v rozpore s týmto ustanovením, ak sú uložené za porušenie tejto povinnosti, ku ktorému došlo v období pred prijatím tohto rozhodnutia.

34

V prejednávanej veci zo zistení vnútroštátneho súdu predovšetkým vyplýva, že povinnosť stanovená v článku 9a ods. 1 bode 1 zákona o energetike získať osvedčenia o pôvode a predložiť ich predsedovi URE na umorenie je súčasťou schémy štátnej pomoci zavedenej do poľského právneho poriadku v rozpore s článkom 108 ods. 3 poslednou vetou ZFEÚ, keďže táto schéma bola zavedená pred prijatím konečného rozhodnutia Komisie, ktorým bola vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom; ďalej to, že takáto povinnosť bola teda v období pred prijatím tohto rozhodnutia v rozpore s článkom 108 ods. 3 poslednou vetou ZFEÚ; a napokon, že sankcia uložená spoločnosti R. bola uložená za porušenie, ku ktorému došlo počas tohto obdobia protiprávnosti.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Na základe týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Článok 108 ods. 3 posledná veta ZFEÚ v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby bola podniku uložená peňažná sankcia za porušenie povinnosti, ktorá je súčasťou opatrenia štátnej pomoci vykonaného pred prijatím konečného rozhodnutia Európskej komisie o zlučiteľnosti tejto pomoci s vnútorným trhom, ak ku dotknutému porušeniu došlo v období pred prijatím tohto rozhodnutia.

Podpisy