C-787/23

Eugen Tomac , bydliskom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: R. Duta, advokát,

odvolateľ,

ďalší účastník konania:

Rada Európskej únie,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

1

Svojím odvolaním pán Eugen Tomac navrhuje zrušenie uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie z 26. októbra 2023, Tomac/Rada ( T‑48/23 , ďalej len „napadnuté uznesenie, EU:T:2023:684 ), ktorým Všeobecný súd zamietol jeho žalobu podanú na základe článku 263 ZFEÚ, ktorou sa domáhal na jednej strane zrušenia aktu Rady Európskej únie z 8. decembra 2022 spočívajúceho v neprijatí návrhu č. 15218/22 rozhodnutia Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku (ďalej len „sporný akt), a na druhej strane v prípade, že mu nebude priznané postavenie „privilegovaného žalobcu“, stanovenia lehoty, v ktorej bude mať Európsky parlament, iná inštitúcia Európskej únie alebo vnútroštátna inštitúcia konajúca v tomto postavení možnosť „pokračovať v konaní o žalobe“.

Právny rámec

2

V znení článku 4 Aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia ( Ú. v. EÚ L 157, 2005, s. 203 , ďalej len „akt o pristúpení“), ktorý tvorí prílohu k Zmluve medzi členskými štátmi Európskej únie a Bulharskou republikou a Rumunskom o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii ( Ú. v. EÚ L 157, 2005, s. 11 ), podľa článku 2 ods. 2 tejto Zmluvy, ktorá bola podpísaná 25. apríla 2005 a nadobudla platnosť 1. januára 2007:

„1. Ustanovenia Schengenského acquis začleneného do rámca Európskej únie… a na ňom založených alebo inak s ním súvisiacich aktov, ktoré sú uvedené v prílohe II, ako aj všetkých ostatných takých aktov prijatých predo dňom pristúpenia, sú odo dňa pristúpenia pre Bulharsko a Rumunsko záväzné a v týchto štátoch uplatniteľné.

Odvolateľ je poslancom Európskeho parlamentu, ktorý je rumunským štátnym príslušníkom.

5

Rumunsko po pristúpení k Únii 1. januára 2007 podniklo v rokoch 2009 až 2011 rad krokov v rámci postupov schengenského hodnotenia s cieľom splniť kritériá požadované na úplné uplatňovanie ustanovení schengenského acquis.

6

Predsedníctvo Rady vypracovalo dva návrhy rozhodnutia o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Rumunsku, po ktorých Parlament prijal viaceré uznesenia, v ktorých vyjadril svoju podporu pristúpeniu Rumunska k schengenskému priestoru a vyzval Radu, aby na tento účel prijala potrebné opatrenia. O týchto dvoch návrhoch sa však v Rade nehlasovalo.

7

Generálna riaditeľka pre SVV Generálneho sekretariátu Rady e‑mailom zo 16. decembra 2022 odvolateľovi odpovedala, že počas tohto zasadnutia skutočne nebol návrh č. 15218/22 prijatý a v súlade s článkami 8 a 9 Rokovacieho poriadku Rady sa výsledky hlasovania nezverejňujú vzhľadom na to, že išlo o rokovania o nelegislatívnom akte, ktorý nie je prístupný verejnosti. Dodala, že nebola zverejnená ani zápisnica z tohto zasadnutia.

Žaloba na Všeobecnom súde a napadnuté uznesenie

11

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 6. februára 2023 odvolateľ podal žalobu podľa článku 263 ZFEÚ, ktorou sa domáhal zrušenia sporného aktu, a v prípade, že mu nebude priznané postavenie „privilegovaného žalobcu“, stanovenia lehoty, v ktorej bude mať Parlament, iná inštitúcia Únie alebo vnútroštátna inštitúcia konajúca v tomto postavení možnosť „pokračovať v konaní o žalobe“.

12

Dňa 26. októbra 2023 Všeobecný súd podľa článku 126 svojho rokovacieho poriadku bez ďalšieho konania zamietol túto žalobu sčasti z dôvodu zjavného nedostatku právomoci a sčasti ako zjavne neprípustnú.

16

Všeobecný súd teda v bode 35 tohto uznesenia dospel k záveru, že keďže nebola dosiahnutá požadovaná jednomyseľnosť pri hlasovaní o návrhu č. 15218/22, nebolo prijaté nijaké rozhodnutie Rady v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení, a že hlasovanie, ktoré viedlo k neprijatiu tohto návrhu, samo osebe neznamená odmietnutie Rady prijať takéto rozhodnutie neskôr.

17

Všeobecný súd preto v bode 36 spomenutého uznesenia rozhodol, že sporný akt nemožno považovať za napadnuteľný akt v zmysle článku 263 ZFEÚ, a v bode 38 toho istého uznesenia zamietol prvý žalobný návrh ako zjavne neprípustný.

18

Pokiaľ ide o druhý žalobný návrh, Všeobecný súd v bode 39 napadnutého uznesenia poukázal na to, že postavenie „privilegovaného žalobcu“ je priznané len členským štátom, Parlamentu, Rade alebo Európskej komisii, no toto postavenie nemožno priznať odvolateľovi.

Svojím odvolaním podaným 18. decembra 2023 odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil inej komore Všeobecného súdu, aby rozhodla o jeho návrhu, a subsidiárne aby toto uznesenie zmenil.

O odvolaní

22

Podľa článku 181 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak je odvolanie čiastočne alebo úplne zjavne neprípustné alebo zjavne nedôvodné, tento súd ho môže odôvodneným uznesením na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek čiastočne alebo úplne zamietnuť.

23

Toto ustanovenie je v prejednávanej veci potrebné uplatniť.

Pritom treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry odvolanie musí presne označiť napadnuté časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh konkrétne opiera. Odvolanie, kde sa iba opakujú žalobné dôvody a tvrdenia už raz uvedené pred Všeobecným súdom a ktoré neobsahuje argumentáciu smerujúcu osobitne k odstráneniu právnych vád, ktoré má napadnutý rozsudok, túto požiadavku nespĺňa. Takéto odvolanie totiž v skutočnosti predstavuje len návrh na preskúmanie žaloby podanej na Všeobecný súd, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora (rozsudok z 10. septembra 2020, Hamas/Rada, C‑386/19 P , EU:C:2020:691 , bod 54 a citovaná judikatúra).

27

Ďalej, pokiaľ ide o tvrdenia odvolateľa, že neuznanie sporného aktu za napadnuteľný akt v zmysle článku 263 ZFEÚ je v rozpore s článkom 4 ods. 2 ZEÚ, je potrebné konštatovať, že odvolateľ nevysvetľuje, ako táto okolnosť oslabuje rovnosť členských štátov pred Zmluvami, ako aj ich národnú identitu.

28

Napokon ak Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Rada nie je povinná prijať v primeranej lehote rozhodnutie podľa článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení na základe článku 3 ods. 2 a 3 ZEÚ a článku 4 ods. 2 ZEÚ, treba uviesť, že tieto ustanovenia neukladajú Rade žiadnu takúto povinnosť a že okrem toho sa Všeobecný súd v bode 32 napadnutého uznesenia nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že článok 4 aktu o pristúpení nestanovuje nijakú lehotu, po uplynutí ktorej by sa rozhodnutie Rady podľa odseku 2 tohto článku muselo prijať alebo by sa považovalo za prijaté.

Treba však konštatovať, že odvolateľ jednak neoznačil napadnuté body odôvodnenia napadnutého uznesenia, pokiaľ ide o zásady spomenuté v bode 24 vyššie, a jednak neuvádza nijaké tvrdenia, ktoré by mohli spochybniť konštatovanie Všeobecného súdu v bode 35 napadnutého rozhodnutia, že vzhľadom na nedosiahnutie jednomyseľnosti pri hlasovaní o návrhu č. 15218/22 nebolo prijaté nijaké rozhodnutie Rady v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení. Ak teda odvolateľ tvrdí, že tieto zásady boli porušené, druhý odvolací dôvod je neprípustný v súlade s judikatúrou spomenutou v bode 26 vyššie.

32

V druhom rade, pokiaľ ide o údajné diskriminačné zaobchádzanie s Rumunskom v porovnaní s Chorvátskou republikou, je potrebné konštatovať, že odvolateľ nevysvetľuje, ako by takéto rozdielne zaobchádzanie za predpokladu, že by bolo preukázané, ovplyvnilo prijatie rozhodnutia v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení.

33

Druhý odvolací dôvod treba preto tiež zamietnuť.

34

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) nariadil:

1.

Odvolanie sa zamieta ako sčasti zjavne neprípustné a sčasti zjavne nedôvodné.

2.

Pán Eugen Tomac znáša svoje vlastné trovy konania.

Podpisy